Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Cob/130/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1107217626 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1107217626.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: HASTAV ŽILINA, s.r.o., Hlavná 2, 010 01 Žilina, IČO: 36 373 508, zast.: JUDr. Jindřich Stoszek, advokát, Černyševského 26, 850 05 Bratislava, proti žalovanému: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700, o zaplatenie 17.733,45 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 28 Cb/115/2007 - 144 zo dňa 25.11.2013, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 28 Cb/115/2007 - 144 zo dňa 25.11.2013 p o t v r d z u j e . Žalovaný nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu a žalovanému nepriznal náhradu trov konania. Ďalej vyslovil, že o trovách znaleckého dokazovania rozhodne samostatným uznesením. V odôvodnení uviedol, že žalobca uzatvoril so žalovaným Poistnú zmluvu č. 411 000 708 zo dňa 07.11.2006 (ďalej len „poistná zmluva“). Predmetom poistenia bol okrem iných strojných zariadení aj miešací stroj R. J. T. K. XXX/XX, E.O. J. - L., a to na poistnú sumu 900.000,- Sk. Spoluúčasť žalobcu na poistnej udalosti bola stranami dohodnutá na 15 %, teda čiastku 135.000,- Sk. Žalobca predmetný stroj riadne zabezpečil proti odcudzeniu jeho umiestnením v stráženom priestore a nasadením mechanického zabezpečenia tzv. „papuče“. Neznámy páchateľ v čase od 17:00 hod. dňa 29.01.2007 do 07:00 hod. dňa 30.01.2007 odcudzil nezisteným spôsobom zo staveniska obytného domu „PO S. na S. A. E. J. poterové miešacie zariadenie s kompresorom BO. R. J. K. XXX/XX s plne automatickou klapkou riadenou počítačom zn. S. M. T. s príslušenstvom a to tak, že nezisteným spôsobom rozpojil plot z karisiete, dostal sa do oploteného objektu staveniska, následne odpojil prívody elektrickej energie, vody a dopravnú hadicu, nezisteným spôsobom odstránil z uvedeného strojného zariadenia zabezpečovacie zariadenie tzv. „papuču“, pričom odcudzením poterového miešacieho stroja spôsobil žalobcovi škodu vo výške 1.199.722,- Sk a spoločnosti Baumit spol. s r.o., Zrínskeho 13, Bratislava, spôsobil škodu odcudzením automatickej klapky S. XX T. vo výške 446.250,- Sk. Uznesením vyšetrovateľa PZ OR Bratislava 5, ČVS: ORP - 115/2OVK - B5 - 2007 zo dňa 30.03.2007 bolo trestné stíhanie vo veci prerušené, pretože sa nepodarilo zistiť páchateľa skutku. Žalobca riadne a včas oznámil žalovanému vznik poistnej udalosti, ktorú žalovaný eviduje pod č. 07/611/00537. Žalobca žalovanému doložil všetky potrebné doklady, no napriek tomu žalovaný poistnú udalosť likvidoval iba čiastočne a dňa 29.05.2007 vyplatil žalobcovi poistné plnenie vo výške 230.762,- Sk. Po späťvzatí žaloby v časti 12.662,94 eur a súdom pripustenej zmeny žaloby si žalobca uplatňoval istinu 5.070,51 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,5 % p.a. odo dňa 24.05.2007 do zaplatenia a náhradu trov konania. 2. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú, nakoľko pri výpočte poistného plnenia postupoval správne, v súlade s uzavretou poistnou zmluvou, Všeobecnými poistnými podmienkami pre poistenie podnikateľov pre strojné a havarijné poistenie pojazdných strojov a zariadení (ďalej len „VPP“), príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi. 3. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku poukázal na ust. § 788 ods. 1, 4, § 797 ods. 2, 3, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 120 Občianskeho súdneho poriadku. 4. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané a medzi stranami nebolo sporné, že dňa 07.11.2006 uzatvorili sporové strany Poistnú zmluvu č. 411 000 708 a predmetom poistenia bol okrem iných strojných zariadení aj miešací stroj R. J. T. K. XXX/XX, a to na poistnú sumu 900.000,- Sk. Taktiež medzi stranami nebolo sporné, že odcudzením predmetného strojného zariadenia vznikla žalobcovi - poistenému, totálna škoda. Konajúci súd poukázal na Kúpno-predajnú zmluvu uzavretú dňa 27.04.1998 medzi BAUMIT CELLMIX s.r.o. ako predávajúcim a žalobcom ako kupujúcim, z ktorej zistil, že obstarávacia cena poisteného strojného zariadenia bola 1.256.874,- Sk, predmetné strojné zariadenie bolo vyrobené v roku 1998, pričom jeho životnosť stanovená vo Vyhláške č. 492/2004 Z.z., konkrétne v prílohe č. 4, časť 25 pod poradovým číslom 25 bola 6 rokov. Žalobca dojednal so žalovaným poistnú sumu na predmetné zariadenie vo výške 900.000,- Sk, teda o 28 % nižšie ako bola obstarávacia cena veci. Podľa Vyhl. č. 492/2004 Z.z. je teda životnosť predmetného miešacieho zariadenia 6 rokov, pričom po uplynutí uvedenej doby životnosti sa jeho zostatková (časová) hodnota znižuje na 30%. V tejto súvislosti sa súd prvej inštancie stotožnil s tvrdením žalovaného, že zostatková hodnota odcudzeného strojného zariadenia bola 30 % zo sumy 1.256.874,- Sk. Konajúci súd ďalej poukázal na znalecký posudok, v ktorom znalec K.. W.. E. N., G.. uviedol, že východisková hodnota stroja bola 1.359.937,67 Sk (č. l. 7 a 13 Znaleckého posudku), životnosť stroja bola 6 rokov (č. l. 13 Znaleckého posudku), základná amortizácia stroja bola 70 % (č. l. 13 Znaleckého posudku), technická hodnota stroja bola 375.995,60 Sk (č. l. 13 Znaleckého posudku). Zdôraznil, že na č. l. 14 znalec uviedol: „Vyhláška MS, podľa ktorej znalec záväzne postupoval pri určení Všeobecnej hodnoty strojného zariadenia neoperuje pojmom „časová hodnota veci“ inými slovami nepozná ho. Z tohto dôvodu môžem iba konštatovať, že orgán poisťovne (odporca) správne zaradil stroj medzi „zariadenia na stavebné a montážne práce“, odkiaľ získal hodnoty životnosti stroja Ž = 6 rokov a zostatkového percenta prevádzkyschopnosti stroja ZO = 30 %. Pri zanedbaní - koeficienta predajnosti - koeficienta Zmena technickej hodnoty a - koeficienta morálneho opotrebovania je matematická stránka výpočtu poistného podľa listu zo dňa 14.08.2008 od Allianz SP správna, ale z hľadiska kompetencií znalca irelevantná a znalec sa k nej nevyjadrí“. 5. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný pri výpočte poistného plnenia vychádzal z technickej hodnoty stroja nižšej ako znalec v znaleckom posudku, keď určil technickú hodnotu stroja na 377.062,- Sk, pričom znalec K.. W.. E. N., G.. túto ustálil v posudku na 375.995,60 Sk. Poukázal na článok 7 odsek 1 VPP, podľa ktorého poistnou hodnotou je hodnota novej veci, t.j. finančná suma, ktorú je nutné vynaložiť na znovunadobudnutie novej veci toho istého druhu, kvality a výkonu v mieste poistenia. Poistnou hodnotou veci sa podľa VPP rozumie obstarávacia cena veci. Vykonaným dokazovaním konajúci súd zistil, že žalobca ako poistník uviedol pri uzatváraní poistnej zmluvy nižšiu poistnú sumu veci, ako bola jej poistná hodnota (obstarávacia hodnota) a tým došlo k tzv. podpoisteniu. Uviedol, že poistník platil nižšie poistné, bol však vystavený riziku, že po vzniku poistnej udalosti mu poistiteľ (žalovaný) poskytne znížené poistné plnenie. Poukázal na článok 8 VPP, v súlade s ktorým sa poistné plnenie v takomto prípade znižuje o toľko percent, o koľko percent bola v zmluve uvedená poistná suma nižšia ako hodnota poistenej veci. 6. Súd prvej inštancie preto prisvedčil žalovanému, že z jeho strany došlo k zníženiu vyplateného poistného plnenia aj o 28 % titulom podpoistenia zo stany žalobcu. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu v žalobnom návrhu, že predmetný stroj (strojné zariadenie) pri správnej metodike údržby a ošetrovaní nestráca na svojej časovej hodnote. Bol toho názoru, že každé strojové zariadenie - stroj sa časom opotrebúva, čím klesá jeho hodnota. 7. Konajúci súd poukázal na článok 11 odsek 3 písm. e) VPP, podľa ktorého časová hodnota sa určuje tak, že od novej hodnoty veci toho istého druhu, tej istej akosti a výkonu alebo veci s ňou porovnateľnej, ktorá platila v dobe poistnej udalosti, sa odpočíta suma vyjadrujúca opotrebovanie, prípadne iné znehodnotenie poistenej veci z doby pred poistnou udalosťou, ak nie je možné časovú hodnotu takto určiť, určí sa odborným odhadom. 8. Zdôraznil, že ak teda v poistnej zmluve bolo dohodnuté, že východiskovou cenou pre určenie výšky plnenia z poistnej udalosti bude časová cena veci, nemožno pri jej určení zohľadniť koeficient predajnosti veci. Časovou cenou ku dňu vzniku poistnej udalosti sa rozumie cena vypočítaná tak, že sa od maloobchodnej ceny, prípadne inej obdobnej ceny veci platnej v čase poistnej udalosti, odpočíta čiastka zodpovedajúca skutočnému opotrebovaniu danej veci, ku ktorému došlo v čase od jeho uvedenia do prevádzky do vzniku poistnej udalosti. 9. Súd prvej inštancie konštatoval, že znalec K.. W.. E. N., G.. použil pri vypracovaní Znaleckého posudku č. X/XXXX zo dňa 30.04.2012 Vyhlášku č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku a Prílohu č. 4 k Vyhláške č. 492/2004 Z.z. a pri svojich výpočtoch použil tú istú vyhlášku ako žalovaný pri výpočte poistného plnenia žalobcovi (poistníkovi). Keďže žalobu ako nedôvodnú zamietol, v odôvodnení rozsudku sa nezaoberal žalobcom nesprávne určeným počiatkom omeškania s plnením peňažného dlhu. 10. Záverom konajúci súd postup žalovaného posúdil vzhľadom na uvedené skutočnosti, citované zákonné a zmluvné ustanovenia ako legitímny, v súlade s dojednanými zmluvnými podmienkami, a preto návrh žalobcu ako skutkovo a právne nedôvodný v celom rozsahu zamietol. Bol toho názoru, že žalobca v zmysle § 120 odsek 1 O. s. p. neuniesol svoju procesnú povinnosť, t.j. povinnosť na preukázanie ním tvrdených skutočností, čo malo za následok nevyhovenie žalobnému návrhu súdom. 11. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 veta prvá O. s. p., pričom konštatoval, že v zmysle citovaného ustanovenia žalovanému vznikol nárok na náhradu trov konania, nakoľko mu však zo súdneho spisu nevyplývajú žiadne trovy konania vzniknuté v predmetnom konaní a rovnako nakoľko si žalovaný nárok na náhradu trov konania neuplatnil, o trovách konania rozhodol tak, že ich náhradu žalovanému nepriznal. 12. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca s odôvodnením, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 13. Uviedol, že sa nestotožňuje s argumentáciou súdu prvej inštancie, že nepreukázal ním tvrdené skutočnosti. V tejto súvislosti poukázal na časti II. a III. Znaleckého posudku č. X/XXXX zo dňa 30.04.2012 vypracovaného znalcom K.. W.. E. N., G... Uviedol, že pri určovaní výšky poistného plnenia poukazuje na závery uvedené v citovanom znaleckom posudku a tieto považuje za rozhodujúce. Mal za to, že pri výpočte výšky poistného plnenia je potrebné vychádzať z výšky skutočnej škody tak ako ju ustálil znalec, teda zo sumy 451.195,- Sk/14.976,93 €. Z toho 15 % - ná spoluúčasť poisteného pri poistnej udalosti predstavuje hodnotu 67.679,25 Sk/2.246,53 €. Žalovaný plnil na poistnú udalosť sumou 230.762,- Sk/7.659,89 €. Ak sa teda z hodnoty stroja ustálenej znalcom odráta spoluúčasť v sume 2.246,53 €, výsledkom je suma 12.730,40 €. Ak sa od tejto sumy odráta poskytnuté poistné plne- nie, výsledkom je suma 5.070,51 €, ktorá predstavuje žalobcom uplatnený nárok. Vyslovil názor, že v tomto prípade ide o plnenie žalovaného ako náhrady škody titulom zmluvného poistenia a domnieval sa, že pre tento prípad náhrada škody a poistné plnenie sú v podstate synonymá. Žalobca poukázal na to, že znalec sa vyjadril jasne k otázke určenia hodnoty predmetného stroja v čase odcudzenia bez ohľadu na koeficient predajnosti, a to tak, že nemá kompetenciu jednoznačne odpovedať na túto otázku, nakoľko neexistuje inštitút výpočtu, porovnania, ani odhadu akejkoľvek ceny alebo hodnoty, ktorý neberie ohľad na koeficient predajnosti. V tejto súvislosti poznamenal, že odborné znalecké závery nepodliehajú hodnoteniu z hľadiska ich správnosti, ale súd hodnotí len presvedčivosť posudku pokiaľ ide o jeho úplnosť vo vzťahu k zadaniu, k zásadám logického myslenia a jeho súlad s ostatnými vykonanými dôkazmi. Záverom navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v zmysle § 220 O. s. p. zmenil tak, že žalobe v celosti vyhovie a prizná mu trovy prvoinštančného aj odvolacieho konania, alternatívne, aby napadnutý rozsudok v celosti zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. h) a podľa § 221 ods. 2 O. s. p. vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 14. K odvolaniu sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že nie je možné stotožniť sa s argumentáciou žalobcu a názor vyslovený žalobcom v odvolaní nemá oporu v poistnej zmluve, vo VPP, zmluvných dojednaniach, ani vo všeobecne záväzných právnych predpisoch. Bol toho názoru, že stotožňovať právo na poistné plnenie a právo na náhradu škody nie je možné a je proti akejkoľvek systematickosti. Právo na poistné plnenie nie je právom na náhradu škody. Pri oboch nárokoch sa jedná o charakterovo odlišné inštitúty, i keď môžu vyplývať z totožnej škodovej udalosti. Považoval za nesporné a s poukazom na zmluvné dojednania nachádzajúce sa v poistnej zmluve aj nad všetky pochybnosti preukázané, že uzatvorením poistnej zmluvy si žalobca so žalovaným dojednali, že v prípade spôsobenia totálnej škody (akou je aj odcudzenie) na predmete poistenia, žalovaný vyplatí žalobcovi poistné plnenie v časovej hodnote, pričom v zmysle čl. 11 ods. 3 písm. e) VPP si dojednali akým spôsobom sa určí táto hodnota. 15. Vyjadrenie znalca, že Vyhláška MS SR č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku mu nedáva kompetenciu na výpočet časovej hodnoty predmetu poistenia nepovažoval za dôkaz o nemožnosti použiť takúto hodnotu pre určenie poistného plnenia, ani že pri určení poistného plnenia má žalovaný vychádzať z výšky skutočnej škody (resp. všeobecnej hodnoty predmetu poistenia). Uviedol, že otázka z akej hodnoty sa vychádza pri určení poistného plnenia z poistnej zmluvy je otázkou právnou a nie odbornou, ktorú by mohol znalec relevantne zodpovedať. Znalec mohol dať odpoveď len na otázku, či časová hodnota predmetu poistenia bola žalovaným určená správne, resp. aká má byť správna táto hodnota. V tomto smere žalovaný poukázal na tú skutočnosť, že i keď znalec nevypočítal časovú hodnotu predmetu poistenia, preskúmal postup žalovaného pri stanovení tejto hodnoty a na str. 14 Znaleckého posudku č. X/XXXX zo dňa 30.04.2012 výslovne potvrdil správnosť výpočtu žalovaného. Plne sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie o legitímnosti postupu pri určovaní poistného plnenia z poistnej zmluvy. Ďalej poukázal na to, že argumentácia žalobcu obsiahnutá v jeho odvolaní sa nijakým spôsobom nevysporiadava a neberie ohľad na skutočnosť, ktorú si osvojil aj konajúci súd, a to že predmet poistenia bol podpoistený. 16. Zároveň zdôraznil, že ak by aj pre kontrolný výpočet poistného plnenia použili technickú hodnotu predmetu poistenia vypočítanú znalcom (ktorá sa najbližšie približuje časovej hodnote dojednanej v poistnej zmluve), za splnenia všetkých podmienok poistnej zmluvy, VPP a zmluvných dojednaní pre určenie poistného plnenia, dospel by k nižšiemu poistnému plneniu ako žalovaný skutočne vyplatil žalobcovi. V tejto súvislosti poukázal na svoje vyjadrenie k znaleckému posudku. Na základe uvedeného preto považoval rozsudok súdu prvej inštancie za správny, dostatočne zdôvodnený a navrhol odvolaciemu súdu, aby odvolanie žalobcu zamietol. 17. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok - ďalej len „CSP“) prejednal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ustanovením § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu, vyjadrením žalovaného odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. 18. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalobca neargumentuje žiadnymi novými skutočnosťami a dôkazmi v zmysle § 366 CSP, s ktorými by sa súd prvej inštancie riadne v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal, a ktoré by mali za následok zmenu konajúcim súdom zisteného stavu alebo jeho právneho hodnotenia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia a k odvolacím dôvodom žalobcu odvolací súd uvádza nasledovné: 19. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu istinu 5.070,51 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,5 % p.a. odo dňa 24.05.2007 do zaplatenia a náhradu trov konania, predstavujúcu žalovaným neuhradenú časť poistného plnenia uplatneného žalobcom na základe Poistnej zmluvy č. 411 000 708 zo dňa 07.11.2006, titulom poistnej udalosti č. 07/611/00537, ktorá vznikla odcudzením časti predmetu poistenia. 20. Odvolateľ argumentoval tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (po novej právnej úprave § 365 ods. 1 písm. h/ CSP). Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd použil iný právny predpis, ako mal správne použiť, alebo aplikoval síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval. 21. Všeobecná právna úprava poistenia (§ 788 a nasl. Občianskeho zákonníka) ako právneho pomeru založeného poistnou zmluvou, ktorou sa zaväzuje poistiteľ poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a poistenec platiť poistné predpokladá, že podrobnejšia úprava práv a povinností účastníkov tohto pomeru bude v konkrétnom prípade obsiahnutá jednak priamo v poistnej zmluve, jednak v poistných podmienkach, ktoré tvoria súčasť poistnej zmluvy. 22. Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. 23. Podľa § 788 ods. 4 Občianskeho zákonníka „v poistnej zmluve sa možno od poistných podmienok odchýliť len v prípadoch v nich určených. V iných prípadoch sa možno odchýliť, len pokiaľ je to na prospech poisteného.“. 24. Podľa § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka „právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).“ 25. Podľa § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka „plnenie je splatné do 15 dní len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca potom keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.“. 26. Podľa § 806 Občianskeho zákonníka, z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje. 27. Z citovaných ustanovení zákona je zrejmé, že pokiaľ ide o výšku poistného plnenia platí predovšetkým obsah zmluvného dojednania. Odvolací súd z hľadiska posúdenia prejednávanej veci a odvolacích námietok žalobcu považoval za rozhodujúce ustanovenia čl. 3 ods. 1 písm. j) a čl. 11 ods. 3 písm. c) a e) VPP, ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasťou poistnej zmluvy a v ktorých si strany dohodli, že v prípade škody spôsobenej na predmete poistenia krádežou vlámaním, žalovaný poskytne žalobcovi poistné plnenie zodpovedajúce časovej hodnote veci v dobe poistnej udalosti a zároveň dojednali, že časová hodnota sa určuje tak, že od novej hodnoty veci toho istého druhu, tej istej akosti a výkonu veci s ňou porovnateľnej, ktorá platila v dobe poistnej udalosti, sa odpočíta suma vyjadrujúca opotrebovanie, prípadne iné znehodnotenie poistnej veci z doby pred poistnou udalosťou, ak nie je možné časovú hodnotu takto určiť, určí sa odborným odhadom. 28. Žalovaný v danom prípade poskytol poistné plnenie v súlade s dohodnutými podmienkami. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie a žalovaným poukazuje na Znalecký posudok č. X/XXXX zo dňa 30.04.2012, v ktorom znalec na strane 14 výslovne potvrdil správnosť matematického výpočtu poistného žalovaným podľa listu zo dňa 14.08.2008 a zároveň konštatoval, že pri svojich výpočtoch pri vypracovaní znaleckého posudku použil tú istú Vyhlášku č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku a Prílohu č. 4 k Vyhláške č. 492/2004 Z.z. ako žalovaný. Konajúci súd vyslovil správny právny záver, že ak bolo v poistnej zmluve dohodnuté, že východiskovou cenou pre určenie výšky plnenia z poistnej udalosti bude časová cena veci, nemožno pri jej určení zohľadniť koeficient predajnosti veci. Časovou cenou ku dňu vzniku poistnej udalosti sa rozumie cena vypočítaná tak, že sa od maloobchodnej ceny, prípadne inej obdobnej ceny veci platnej v čase poistnej udalosti, odpočíta čiastka zodpovedajúca skutočnému opotrebovaniu danej veci, ku ktorému došlo v čase od jeho uvedenia do prevádzky do vzniku poistnej udalosti. Súd prvej inštancie v súvislosti so stanovením technickej hodnoty stroja pri výpočte poistného plnenia správne konštatoval, že žalovaný vychádzal pri výpočte z nižšej technickej hodnoty stroja ako určil znalec v znaleckom posudku. 29. Odvolací súd sa stotožnil aj s názorom súdu prvej inštancie, ktorý po vykonanom dokazovaní a s poukazom na článok 7 odsek 1 VPP zistil, že žalobca ako poistník uviedol pri uzatváraní poistnej zmluvy nižšiu poistnú sumu veci, ako bola jej poistná hodnota (obstarávacia hodnota) a tým došlo k tzv. podpoisteniu a žalovaný tak správne v súlade s článkom 8 VPP poistné plnenie znížil aj o 28 %. Žalobca tým, že platil nižšie poistné, bol vystavený riziku, že po vzniku poistnej udalosti mu žalovaný poskytne znížené poistné plnenie, k čomu v danom prípade aj došlo. Taktiež správne konštatoval, že nemožno súhlasiť s tvrdením žalobcu, že predmetný stroj (strojné zariadenie) pri správnej metodike údržby a ošetrovaní nestráca na svojej časovej hodnote, nakoľko každé strojové zariadenie - stroj, sa časom opotrebúva, čím klesá jeho hodnota, s čím počítal aj spôsob výpočtu dohodnutý v uvedenom čl. 11 bod 3 písm. e/ VPP, ktorý zohľadnil aj opotrebovanie stroja. 30. V súvislosti s argumentáciou žalobcu, ktorý v odvolaní namietol pochybenie konajúceho súdu, keď sa nestotožnil s jeho názorom, že pri určení výšky poistného plnenia je potrebné vychádzať len zo skutočnej škody, pretože v tomto prípade ide o plnenie žalovaného ako náhrady škody titulom zmluvného poistenia a ktorý považuje náhradu škody a poistné plnenie za synonymá, sa odvolací súd stotožnil s názorom žalovaného, ktorý poukázal na to, že takýto názor nemá oporu v poistnej zmluve, vo VPP, zmluvných dojednaniach, ani vo všeobecne záväzných právnych predpisoch. Právo na poistné plnenie nie je právom na náhradu škody, pri oboch nárokoch sa jedná o charakterovo odlišné inštitúty, i keď môžu vyplývať z totožnej škodovej udalosti. Nárok na náhradu škody je nárokom zodpovednostným, kedy škodca zo zákona zodpovedá poškodenému za ním spôsobenú škodu porušením právnej povinnosti (právna úprava náhrady škody je obsiahnutá v ustanoveniach § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka), zatiaľ čo nárok na poistné plnenie je nárokom zmluvným, v poistnej zmluvy si strany dohodnú vzájomné práva a povinnosti v súlade s ustanoveniami § 788 a nasl Občianskeho zákonníka. Pre posúdenie konkrétnej veci je významné nielen to, či sa poistenie týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje, ale aj zistenie, či ide o poistnú udalosť, ku ktorej došlo spôsobom predpokladaným v zmluvnom dojednaní. Ustanovenie § 806 Občianskeho zákonníka v súvislosti s výškou poistného plnenia odkazuje na poistné podmienky. 31. Keďže vo VPP bol stranami jednoznačne dohodnutý spôsob výpočtu, žalovaný správne vychádzal z týchto zmluvných dojednaní, žalobcom predložených listinných dôkazov (účtovných dokladov o obstaraní predmetného stroja) a Prílohy 4 Vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z.z., podľa ktorých obstarávacia cena (poistná hodnota) poisteného stroja bola 1.256.874,- Sk, predmetný stroj bol vyrobený v roku 1998, pričom jeho životnosť bola 6 rokov, v čase vzniku poistnej udalosti bol vek stroja 9 rokov a jeho časová (zostatková) hodnota predstavovala 30 % obstarávacej ceny 1.256.874,- Sk, t.j. 377.062,- Sk a dojednaná poistná suma vzťahujúca sa k dotknutému predmetu poistenia bola 900.000,- Sk, teda o 28 % nižšia ako poistná hodnota (obstarávacia cena veci). 32. S poukazom na uvedené skutočnosti žalovaný postupoval správne, keď pri výpočte poistného plnenia odpočítal od poistnej hodnoty (obstarávacej ceny) 1.256.874,- Sk opotrebenie, t.j. amortizáciu podľa citovanej vyhlášky vo výške 70 %, ďalej 15 % - nú spoluúčasť poisteného a 28 % titulom podpoistenia. Výsledkom bola suma 230.762,- Sk (2.246,53 eur), ktorú žalovaný žalobcovi aj vyplatil dňa 29.05.2007, čím splnil svoje záväzky na základe poistnej zmluvy. Správnosť výpočtu žalovaného potvrdil aj znalec v uvedenom znaleckom posudku. Vzhľadom na zistené skutkové okolnosti žalovaný postupoval v súlade so zmluvne dohodnutými podmienkami, keď žalobcovi vyplatil iba časť poistného plnenia a zvyšnú uplatnenú časť mu odmietol uhradiť 33. Záver súdu prvej inštancie, že postup žalovaného vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné a zmluvné ustanovenia je legitímny, odvolací súd tak považuje za správny. 34. Súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. 35. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol vecne správne a svoje rozhodnutie náležite odôvodnil. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny. 36. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Nakoľko však žalovanému v odvolacom konaní žiadne trovy konania nevznikli, odvolací súd rozhodol tak, že nemá nárok na ich náhradu. 37. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). O dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).