Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/232/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1209205393 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 07. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1209205393.6 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Kataríny Javorčíkovej a sudcov JUDr. Branislava Krála a Mgr. Barbory Bartekovej v právnej veci žalobcu: F. M., bytom Q. E. č. XXXX/ XX, Žilina, zastúpený: Mgr. Ladislav Švaňo, advokát, so sídlom Veľká Okružná č. 39, Žilina, proti žalovanému: Generali Slovensko poisťovňa, a. s., IČO: 35 709 332, so sídlom Lamačská cesta 3/A, Bratislava, zastúpený: SHM PARTNERS s.r.o., so sídlom Bratislava, Svätoplukova č. 28, IČO: 47 235 616, o zaplatenie 205 982,71 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniam Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č.k. 15C/92/2009-542 zo dňa 19.2.2016 a č.k. 15C/92/2009-544 zo dňa 29.2.2016, pomerom hlasov 3:0 takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č.k. 15C/92/2009-542 zo dňa 19.2.2016 v spojení s opravným uznesením č.k. 15C/92/2009-554 zo dňa 24.3.2016 z r u š u j e , a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. II. Uznesenie č.k. 15C/92/2009-544 zo dňa 29.2.2016 z r u š u j e . o d ô v o d n e n i e : K výroku pod bodom I.: 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému náhradu iných trov konania 510,18 Eur, a náhradu trov právneho zastúpenia 7 157,16 Eur na účet právneho zástupcu žalovaného, všetko do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že žalobca sa žalobou zo dňa 28. 5. 2008, doručenou súdu dňa 30. 5. 2008, domáhal proti Českej poisťovni - Slovensko, a. s., Bratislava (od 01. 10. 2008 je jej univerzálnym právnym nástupcom žalovaný) zaplatenia 6 205 435,- Sk (od 01. 01. 2009 suma 205 982,71 Eur) s 8,5 % úrokmi z omeškania ročne od podania žaloby, t. j. od 30. 5. 2008 do zaplatenia a náhrady trov konania, titulom nároku na poistné plnenie. Po začatí pojednávania vo veci vzal žalobca podaním zo dňa 01. 6. 2011 späť žalobu v časti o zaplatenie 12 226,74 Eur z dôvodu, že žalovaný v priebehu súdneho konania v tejto časti žaloby žalobcovi plnil a platba bola pripísaná na účet žalobcu dňa 15. 4. 2011. Predmetom sporu tak zostal nárok žalobcu o zaplatenie 193 755,97 Eur s 8,5 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 205 982,71 Eur od 30. 5. 2008 do 15. 4. 2011, s 9,25 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 193 755,97 Eur od 16. 4. 2011 do zaplatenia a náhrada trov konania. Súd rozsudkom zo dňa 23.9.2011 č.k. 15C/92/2009-432 konanie v časti žaloby o zaplatenie 12 226,74 Eur zastavil, uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 8,5 % úroky z omeškania ročne z tejto sumy od 30. 5. 2008 do 15. 4. 2011. Vo zvyšku žalobu zamietol. Rozhodnutie o náhrade trov konania si vyhradil po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej ( § 151 ods. 3 O.s.p. ). Rozsudok nadobudol právoplatnosť v zastavujúcej časti výroku dňa 18.11.2011, a dňa 29.1.2016 vo zvyšných výrokoch v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 25. 11. 2015 č. k. 2Co 44/2012-527. 2. Súd prvej inštancie poukázal na ustanovenia § 142 ods. 2; 146 ods. 2; 149 ods. 1; 151 ods. 1,8 O.s.p.. Konštatoval, že žalovaný zaplatil žalobcovi zo žalovanej pohľadávky časť v sume 12 226,74 Eur až po podaní žaloby žalobcom na súd, a v tejto časti bola žaloba podaná dôvodne. Možno to považovať za neúspech žalovaného v konaní v tejto časti žaloby ( §146 ods. 2 veta druhá O.s.p. ). Vo zvyšku žaloby o zaplatenie 193 755,97 Eur s príslušenstvom mal žalovaný plný úspech a preto súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O. s. p., v spojení s § 151 ods. 1, 8 O. s. p. Úspech žalobcu je zo žalovanej pohľadávky v celkovej výške 205 982,71 Eur s príslušenstvom vo výške 12 226,74 Eur s príslušenstvom, čo zodpovedá úspechu žalobcu v pomere 5,9 % a jeho neúspech, ktorý je úspechom žalovaného, v pomere 94,1 %. Úspech žalovaného vo veci je k uplatnenému nároku žalobou v pomere 88,2 % (94,1 % mínus 5,9 %). Podľa vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. súd priznal žalovanému z tohto tarifného základu náhradu trov právneho zastúpenia v sume 8 114,69 Eur. Súčasne vychádzajúc z pomeru úspechu žalobcu súd priznal žalovanému aj náhradu iných trov konania v sume 510,18 Eur. Opravným uznesením zo dňa 24.3.2016 súd opravil odôvodnenie uznesenia týkajúce sa posledného odseku na strane 3 rozhodnutia. 3. Uznesenie napadol odvolaním v zákonnej lehote žalobca prostredníctvom právneho zástupcu, podaním zo dňa 17.3.2016. Poukázal na ustanovenie § 142 ods. 3 O.s.p. a namietol, že rozhodnutie súdu v merite veci záviselo od znaleckého posudku, ktorý bol na základe rozhodnutia súdu vo veci vypracovaný znalcom G.. P. G., F.. Žalobca pri podaní žaloby vychádzal zo znaleckého posudku G.. P. P., ktorý technickú hodnotu poistenej nehnuteľnosti určil na 10 105 435,31 Sk a všeobecnú hodnotu na 10 267 122,28 Sk. Žalovaný vyplatil žalobcovi poistné plnenie na základe znaleckého posudku G.. P. D., ktorý technickú hodnotu nehnuteľnosti určil na 9 059 122,69 Sk a všeobecnú na 3 900 000,- Sk. Pred podaním žaloby žalovaný bez bližšieho odôvodnenia odmietol akceptovať žalobcom predložený znalecký posudok, pričom pred súdom sám žalovaný navrhol vykonať znalecké dokazovanie na určenie všeobecnej ceny zničenej nehnuteľnosti. Súdny znalec G.. G. určil technickú hodnotu nehnuteľnosti na 383 523,91 Eur a všeobecnú na 154 618,15 Eur. Na podklade tohto posudku vyplatil žalovaný žalobcovi v priebehu konania 12 224,74 Eur a žalobca vzal v tejto časti žalobu späť. Rozhodnutie súdu tak záviselo od znaleckého posudku a pri rozhodovaní o náhrade trov konania mal súd aplikovať § 142 ods. 3 O.s.p., pričom žalovanému nemala byť priznaná žiadna náhrada trov konania. V tejto súvislosti poukázal na judikatúru NS SR a Ústavného súdu SR. Súd prvej inštancie neskúmal dostatočne ani účelnosť uplatnených trov žalovaného za niektoré úkony právnej služby - vyjadrenia k znaleckému posudku zo dňa 20.12.2010 a 11.8.2011. Súd mal zvážiť aj možnosť aplikácie § 150 ods. 1 O.s.p. pre nepriaznivú sociálnu situáciu žalobcu, ktorý bol v konaní oslobodený od súdnych poplatkov, a oslobodenie mu bolo neskôr odňaté okrem iného aj pre čiastočné plnenie zo strany žalovaného v priebehu konania. Súd mu pritom vyrubil súdny poplatok za podané odvolanie a zaviazal ho nahradiť žalovanému trovy konania vo výške vysoko prevyšujúcej obdržané finančné prostriedky od žalovaného. Navyše žalovaný navrhol v konaní pribrať súdneho znalca až po dvoch rokoch od začatia konania, čím boli navýšené trovy konania. V napadnutom uznesení absentuje výrok, ktorým súd rozhodol o nároku žalobcu na náhradu trov konania, ktorý si uplatnil podaním zo dňa 24.11.2011, a rozhodol len o nároku žalovaného na náhradu trov konania. Navyše súd priznal žalovanému náhradu trov v rozpore s § 151 ods. 1 O.s.p., pretože nedodržal lehotu troch pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia rozsudku súdu prvej inštancie vo veci dňa 23.9.2011 na vyčíslenie trov konania. Žalovaný trovy vyčíslil až podaním zo dňa 3.11.2011, ktoré bolo súdu doručené 9.11.2011. Súd tak žalovanému nemal priznať náhradu trov v súlade s § 151 ods. 2 O.s.p. Žalobca namietol aj nesprávnosť výpočtu priznaných tzv. iných trov konania. Z týchto dôvodov sa domáhal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a priznal žalobcovi náhradu trov konania vo výške 14 309,18 Eur, ktoré v odvolaní vyčíslil. 4. K odvolaniu žalobcu sa žalovaný vyjadril písomne podaním zo dňa 1.2.2016, prostredníctvom právneho zástupcu. Podľa jeho názoru súd vo veci správne aplikoval § 142 ods. 2 O.s.p. vzhľadom na mimoriadne malú úspešnosť žalobcu v spore. Súd pritom nie je povinný automaticky aplikovať ustanovenie § 142 ods. 3 O.s.p. ak je vo veci vypracovaný znalecký posudok, pretože jeho aplikácia závisí aj od iných okolností prípadu. Všetky uplatnené úkony právnej služby boli účelne vykonané. Pokiaľ ide o aplikáciu § 150 ods. 1 O.s.p. v súvislosti s majetkovými pomermi žalobcu, poukázal žalovaný na to, že súd nezistil dôvody na oslobodenie žalobcu od súdneho poplatku a nie sú tak dané predpoklady ani na aplikáciu § 150 ods. 1 O.s.p. Nie je dôvodná ani odvolacia námietka, že žalovaný zmeškal zákonnú lehotu na vyčíslenie trov právneho zastúpenia Rozsudkom zo dňa 23.9.2011 súd prvej inštancie síce rozhodol v merite veci, ale nerozhodol o náhrade trov konania. Podľa § 151 ods. 1 O.s.p. je účastník povinný predložiť vyčíslenie trov konania do troch dní odo dňa vyhlásenia rozhodnutia o trovách konania, alebo do troch dní odo dňa doručenia výzvy súdu na vyčíslenie trov konania, ak sa rozhodnutie nevyhlasuje podľa § 151ods. 4 O.s.p. Žalovaný predložil vyčíslenie včas. Súd priznal žalovanému iné trovy konania v správnej výške za vyplatené znalečné, pretože zo zloženého preddavku bola uhradená odmena znalcovi 532,50 Eur, a aj neskôr vyplatená odmena 46,13 Eur, teda spolu vo výške 578,43 Eur. Žalovaný preto navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil a priznal mu aj náhradu trov odvolacieho konania vo výške 452,67 Eur. 5. V priebehu odvolacieho konania vstúpil do platnosti zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, účinný od 1.7.2016, (ďalej len CSP). Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. V súlade citovaným ustanoveniami krajský súd ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu podľa § 379 a 380 CSP, bez nariadenia pojednávania, a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie a postup súdu, ktorý mu predchádzal trpí takými vadami, že uznesenie je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie. 6. Je správna odvolacia námietka žalobcu, že v prípade ak rozhodnutie súdu v merite veci záviselo od znaleckého posudku tak, ako tomu bolo aj v prejednávanej veci, súd bol povinný zaoberať sa dôvodnosťou aplikácie § 142 ods. 3 O.s.p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania. V prípade ak špecifické okolnosti prípadu túto aplikáciu neodôvodňovali, bolo povinnosťou súdu náležite sa s tým v dôvodoch rozhodnutia vyporiadať a uviesť aj konkrétne dôvody prečo uprednostnil vo veci aplikáciu ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p. (pomer úspechu vo veci). Keďže uznesenie takéto dôvody neobsahuje, je v tejto časti nepreskúmateľné. 7. Vo veci si uplatnil nárok na náhradu trov konania aj žalobca podaním zo dňa 24.11.2011 (č.l. 477) za prvostupňové konanie v čiastke 5 543,90 Eur a za odvolacie konanie v čiastke 845,62 Eur. Ak súd dospel k záveru, že sú splnené podmienky len na priznanie náhrady trov konania žalovanému, mal v uznesení samostatným výrokom rozhodnúť aj o nároku žalobcu na náhradu trov konania. Keďže takýto výrok chýba, žalobca sa mohol odvolať len do výroku o priznaní trov konania žalovanému a do odôvodnenia tohto rozhodnutia. Súd prvej inštancie tak v celosti nerozhodol o všetkých uplatnených nárokoch vo veci. 8. Súd prvej inštancie sa riadne nevyporiadal ani so splnením procesných podmienok na priznanie náhrady trov konania žalovanému. Vo veci samej rozhodol rozsudkom zo dňa 23.9.2011 č.k. 15C/92/2009-432, v ktorom si rozhodnutie o trovách konania vyhradil na samostatné uznesenie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej v súlade s § 151 ods. 3 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V takom prípade ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní (na vyčíslenie trov konania) plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V prejednávanej veci nadobudol rozsudok v celosti právoplatnosť dňa 29.1.2016. Lehota troch pracovných dní začala plynúť od 30.1.2016 a žalovaný vyčíslenie trov konania predložil až 9.2.2016 (č.l. 536). V tejto súvislosti nie je správna námietka žalovaného, že na plynutie lehoty sa mal aplikovať § 151 ods. 4 O.s.p., pretože toto ustanovenie sa vzťahuje na situáciu ak sa rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, nevyhlasuje, čo nie je tento prípad. 9. Z dôvodov uvedených v bodoch 6. až 8. odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 389 os. 1, písm. b) CSP zrušil, pretože súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; a tento nedostatok nie je možné napraviť pred odvolacím súdom. Súd prvej inštancie nerozhodol o nároku žalobcu na náhradu trov konania vo výrokovej časti uznesenia; žiadnym spôsobom nezdôvodnil prečo neaplikoval na rozhodnutie o náhrade trov konania § 142 ods. 3 O.s.p. v súvislosti vykonaným znaleckým dokazovaním; a nezaoberal sa tým, či sú splnené procesné podmienky § 151 ods. 3 Os.p. na priznanie trov právneho zastúpenia žalovanému v súvislosti s (ne)dodržaním zákonnej lehoty na vyčíslenie trov konania. Úlohou súdu v ďalšom konaní bude tieto nedostatky napraviť a opätovne rozhodnúť o oboch nárokoch strán sporu na náhradu trov konania, vrátane trov odvolacieho konania. K výroku pod bodom II.: 10. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie proti rozsudku zo dňa 23.9.2011 č.k. 15C/92/2009-432, v časti o zaplatenia 193 755,97 Eur, vo výške 11 625,- Eur; podľa položky 1, písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch (ďalej len ZoSP) s tým, že ak poplatok v stanovenej lehoty neuhradí, bude ho súd vymáhať. 11. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca podaním zo dňa 17.3.2016, prostredníctvom právneho zástupcu. Poukázal na to, že súd mu v konaní uznesením zo dňa 18.1.2010 priznal oslobodenie od súdnych poplatkov, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 26.1.2010. Dňa 23.9.2011 rozhodol súd v merite veci rozsudkom, proti ktorému podal žalobca odvolanie podaním zo dňa 16.11.2011, pričom tento úkon je predmetom poplatkovej povinnosti žalobcu podľa napadnutého uznesenia. Až uznesením zo dňa 2.1.2012 č.k. 15C/92/2009-513 súd prvej inštancie odňal žalobcovi oslobodenie od súdnych poplatkov. Toto uznesenie bolo na základe odvolania žalobcu potvrdené uznesením odvolacieho súdu zo dňa 25.11.2015. Žalobca poukázal na ustanovenia § 5, ods. 1, písm. a) ZoSP, podľa ktorého poplatková povinnosť vzniká podaním odvolania; § 8 ods. 1 ZoSP, podľa ktorého poplatok za podanie návrhu je splatný vznikom poplatkovej povinnosti; a § 13 ods. 1 ZoSP, podľa ktorého poplatok nemožno vyrubiť po uplynutí troch rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom sa stal splatným. Žalobcovi poplatková povinnosť za podanie odvolania vznikla jeho podaním na súd dňa 16.11.2011 (v skutočnosti už podaním na poštu 14.11.2011, pozn. odvol. súdu), kedy sa stal poplatok splatným. Po uplynutí troch rokov od konca kalendárneho roka ( v ktorom sa stal splatným) t.j. dňom 1.1.2015, došlo k zániku možnosti vyrubiť žalobcovi súdny poplatok za podané odvolanie. Na túto skutočnosť nemá žiadny vplyv fakt, že žalobca bol v čase podania odvolania oslobodený od súdnych poplatkov, pretože odňatie oslobodenia od súdnych poplatkov uznesením súdu zo dňa 2.1.2012 nemalo spätnú účinnosť. Neexistoval tak dôvod, aby súd dodatočne (po odňatí oslobodenia) vyrubil žalobcovi súdny poplatok za podané odvolanie. V tejto súvislosti žalobca poukázal aj na judikatúru Najvyššieho a Ústavného súdu SR. Žalobca sa preto domáhal, aby odvolací súd podľa § 221 ods. 1, písm. h) O.s.p. uznesenie zrušil a priznal mu aj náhradu trov odvolacieho konania. 12. Odvolací súd prejednal aj toto odvolanie žalobcu v rozsahu podľa § 379 a 380 CSP, bez nariadenia pojednávania, a dospel k záveru, že sú splnené zákonné podmienky na zrušenie napadnutého uznesenia. Je predovšetkým dôvodná odvolacia námietka, že poplatková povinnosť žalobcu vznikla v čase, kedy bol v konaní oslobodený od súdnych poplatkov, a uznesením zo dňa 2.1.2012 mu nebolo odňaté oslobodenie so spätnou účinnosťou (hoci to ustanovenie § 138 ods. 2 O.s.p. súdu prvej inštancie umožňovalo). Navyše ustanovenie § 13 ods. 3 ZoSP upravuje podmienku, že o vyrubení súdneho poplatku súd nemôže rozhodnúť po uplynutí troch rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom sa stal splatným. V prejednávanej veci táto lehota začala plynúť dňa 31.12.2011 a uplynula dňa 31.12.2014. Súd v rozpore s týmto ustanovením vyrubil žalobcovi súdny poplatok po uplynutí trojročnej lehoty. 13. Podľa § 12 ods. 3 ZoSP ak vydá súd nesprávne rozhodnutie o poplatkovej povinnosti, takéto rozhodnutie zruší alebo zmení aj bez návrhu. Odvolací súd z dôvodov uvedených v bode 12 napadnuté uznesenie zrušil ako uznesenie, ktoré nemalo byť vydané. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody ) a čoho sa dovolateľ domáha - dovolací návrh (§ 428 CSP).