Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/57/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1209205393 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1209205393.9 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Kataríny Javorčíkovej a členiek JUDr. Dariny Kuchtovej a JUDr. Zuzany Kučerovej, v právnej veci žalobcu: F. M., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. E. č. XXXX/XX, N., zastúpený: Mgr. Ladislav Švaňa, advokát, Veľká Okružná č. 39, Žilina, proti žalovanému: Generali poisťovňa, a. s., so sídlom Lamačská cesta 3/A, Bratislava, IČO: 35709332, zastúpený: SHM PARTNERS, s. r. o., Svätoplukova 28, Bratislava, o zaplatenie 205 982,71 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č. k. 15C/92/2009 - 581 zo dňa 28.11.2016, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava II v Bratislave, č. konania 15C/92/2009 - 581 z 28.11.2016 z r u š u j e a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 88,2 % trov konania. 2. Z odôvodnenia vyplýva, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 30. 5. 2008, domáhal proti žalovanému, ktorý je od 01. 10. 2008 univerzálnym právnym nástupcom pôvodného žalovaného Generali Slovensko poisťovňa, a. s., Bratislava, zaplatenia 6.205.435,- Sk (205.982,71 eur) s 8,5 % úrokmi z omeškania ročne od 30. 5. 2008 do zaplatenia a náhrady trov konania, titulom nároku na poistné plnenie. Po začatí pojednávania vo veci vzal žalobca podaním zo dňa 01. 6. 2011 späť žalobu v časti o zaplatenie 12.226,74 eur z dôvodu, že žalovaný v priebehu súdneho konania v tejto časti žaloby žalobcovi plnil (vykonal dolikvidáciu poistnej udalosti), ktorá platba bola pripísaná na účet žalobcu dňa 15. 4. 2011. Predmetom sporu po tomto čiastočnom späťvzatí žaloby zostal nárok o zaplatenie 193.755,97 eur s 8,5 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 205.982,71 eur od 30. 5. 2008 do 15. 4. 2011, s 9,25 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 193.755,97 eur od 16. 4. 2011 do zaplatenia a náhrada trov konania. 3. Vo veci rozhodol súd v poradí prvým rozsudkom zo dňa 23.9.2011 č.k. 15C/92/2009-432, ktorým konanie v časti o zaplatenie 12.226,74 eur zastavil, uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 8,5 % úroky z omeškania ročne zo sumy 12.226,74 eur od 30. 5. 2008 do 15. 4. 2011, a vo zvyšku žalobu zamietol s tým, že o náhrade trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (§ 151 ods. 3 OSP). Rozsudok nadobudol právoplatnosť v zastavujúcej časti výroku dňa 18.11.2011, vo výroku , ktorým súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania 8,5 % ročne zo sumy 12.226,74 eur dňa 29.01.2016, a v zamietajúcej časti výroku v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 25. novembra 2015 č. k. 2Co 44/2012-527. 4. Uznesením zo dňa 19. 02. 2016 č. k. 15C/92/2009-542 v spojení s opravným uznesením zo dňa 24.3.2016 č. k. 15C/92/2009-554 súd prvej inštancie rozhodol v poradí prvým uznesením o náhrade trov konania tak, že uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu iných trov konania 510,18 eur na jeho účet a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 7.157,16 eur na účet jeho právneho zástupcu. Proti uzneseniu podal odvolanie žalobca prostredníctvom právneho zástupcu a žiadal napadnuté uznesenie zmeniť tak, že súd žalobcovi prizná náhradu trov konania v sume 14.309,18 eur. V odvolaní poukázal na to, že rozhodnutie súdu v prejednávanej veci záviselo od znaleckého posudku, ktorý bol na základe rozhodnutia súdu vypracovaný znalcom Ing. Miloslavom Ilavským, PhD. Žalobca pri podaní žaloby vychádzal zo znaleckého posudku Ing. Mariána Mrázika, ktorý technickú hodnotu poistenej nehnuteľnosti určil na 10.105.435,31 Sk a všeobecnú hodnotu na 10.267.122,28 Sk. Žalovaný vyplatil žalobcovi poistné plnenie na základe znaleckého posudku Ing. Miroslava Lastiča, ktorý technickú hodnotu nehnuteľnosti určil na 9.059.122,69 Sk a všeobecnú na 3.900.000,- Sk. Pred podaním žaloby žalovaný bez bližšieho odôvodnenia odmietol akceptovať žalobcom predložený znalecký posudok, pričom pred súdom sám žalovaný navrhol vykonať znalecké dokazovanie na určenie všeobecnej ceny zničenej nehnuteľnosti. Súdny znalec Ing. Ilavský určil technickú hodnotu nehnuteľnosti na 383.523,91 eur a všeobecnú na 154.618,15 eur. Na podklade tohto posudku vyplatil žalovaný žalobcovi v priebehu konania 12.224,74 eur a žalobca vzal v tejto časti žalobu späť. Rozhodnutie súdu tak záviselo od znaleckého posudku a pri rozhodovaní o náhrade trov konania mal súd aplikovať § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP), pričom žalovanému nemala byť priznaná žiadna náhrada trov konania. V tejto súvislosti poukázal na judikatúru NS SR a Ústavného súdu SR. Súd prvej inštancie neskúmal dostatočne ani účelnosť uplatnených trov žalovaného za niektoré úkony právnej služby - vyjadrenia k znaleckému posudku zo dňa 20.12.2010 a 11.8.2011. Súd mal zvážiť aj možnosť aplikácie § 150 ods. 1 OSP pre nepriaznivú sociálnu situáciu žalobcu, ktorý bol v konaní oslobodený od súdnych poplatkov, a oslobodenie mu bolo neskôr odňaté okrem iného aj pre čiastočné plnenie zo strany žalovaného v priebehu konania. Súd mu pritom vyrubil súdny poplatok za podané odvolanie a zaviazal ho nahradiť žalovanému trovy konania v sume vysoko prevyšujúcej zaplatené finančné prostriedky od žalovaného. Navyše žalovaný navrhol v konaní pribrať súdneho znalca až po dvoch rokoch od začatia konania, čím boli navýšené trovy konania. V napadnutom uznesení absentuje výrok, ktorým súd rozhodol o nároku žalobcu na náhradu trov konania, ktorý si uplatnil podaním zo dňa 24.11.2011, a rozhodol len o nároku žalovaného na náhradu trov konania. Podľa názoru žalobcu súd priznal žalovanému náhradu trov v rozpore s § 151 ods. 1 OSP, pretože nedodržal lehotu troch pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia rozsudku súdu prvej inštancie vo veci dňa 23.9.2011 na vyčíslenie trov konania. Žalovaný trovy vyčíslil až podaním zo dňa 3.11.2011, ktoré bolo súdu doručené dňa 9.11.2011. Súd tak žalovanému nemal priznať náhradu trov v súlade s § 151 ods. 2 OSP. Žalobca namietol aj nesprávnosť výpočtu priznaných tzv. iných trov konania. 5. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril podaním zo dňa 01.02.2016, doručeným súdu dňa 19.5.2016, v ktorom uviedol, že súd vo veci správne aplikoval § 142 ods. 2 OSP vzhľadom na mimoriadne malú úspešnosť žalobcu v spore. Súd pritom nie je povinný automaticky aplikovať ustanovenie § 142 ods. 3 OSP, ak je vo veci vypracovaný znalecký posudok, pretože jeho aplikácia závisí aj od iných okolností prípadu. Všetky uplatnené úkony právnej služby boli účelne vykonané. Pokiaľ ide o aplikáciu § 150 ods. 1 OSP v súvislosti s majetkovými pomermi žalobcu, poukázal žalovaný na to, že súd nezistil dôvody oslobodenia žalobcu od súdneho poplatku, a nie sú tak dané predpoklady ani na aplikáciu § 150 ods. 1 OSP. Nie je dôvodná ani odvolacia námietka, že žalovaný zmeškal zákonnú lehotu na vyčíslenie trov právneho zastúpenia. Rozsudkom zo dňa 23.9.2011 súd prvej inštancie síce rozhodol vo veci samej, ale nerozhodol o náhrade trov konania. Podľa § 151 ods. 1 O. s. p. je účastník povinný predložiť vyčíslenie trov konania do troch dní odo dňa vyhlásenia rozhodnutia o trovách konania, alebo do troch dní odo dňa doručenia výzvy súdu na vyčíslenie trov konania, ak sa rozhodnutie nevyhlasuje podľa § 151 ods. 4 OSP. Z uvedeného dôvodu žalovaný súdu predložil vyčíslenie včas. Súd priznal žalovanému správne aj iné trovy konania za znalečné, pretože z jeho zloženého preddavku na trovy znaleckého dokazovania nebola hradená len odmena znalcovi 532,50 eur, ale aj neskôr vyplatená odmena 46,13 eur, teda spolu v sume 578,43 eur. Žalovaný preto navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania v sume 452,67 eur. 6. Na základe odvolania žalobcu odvolací súd uznesením zo dňa 21. 7. 2016 sp. zn. 14Co 232/2016 (výrok pod bodom I.) napadnuté uznesenie zo dňa 19. 02. 2016 č. k. 15C/92/2009-542 v spojení s opravným uznesením zo dňa 24. 3. 2016 č. k. 15C/92/2009-554 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V zrušujúcom rozhodnutí uviedol, že súd prvej inštancie nerozhodol o nároku žalobcu na náhradu trov konania vo výrokovej časti uznesenia, žiadnym spôsobom nezdôvodnil prečo neaplikoval na rozhodnutie o náhrade trov konania § 142 ods. 3 OSP v súvislosti vykonaným znaleckým dokazovaním, a nezaoberal sa ani tým, či sú splnené procesné podmienky § 151 ods. 3 OSP na priznanie trov právneho zastúpenia žalovanému v súvislosti s (ne)dodržaním zákonnej lehoty na vyčíslenie trov konania. Úlohou súdu prvej inštancie bude tieto nedostatky napraviť a opätovne rozhodnúť o oboch nárokoch strán sporu na náhradu trov konania, vrátane trov odvolacieho konania. 7. V ďalšom konaní súd prvej inštancie poukázal na ustanovenia § 470 ods. 1; 255 ods. 1, 2; 256 ods. 1 a 262 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len " CSP), v znení platnom a účinnom od 01.7.2016. Konštatoval, že nová právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom účinnosti CSP. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, t.j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu. Strana, ktorá mala plný úspech vo veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. Ak strana nemá plný úspech vo veci, vždy má čiastočný úspech vo veci, t.j. každá strana (žalobca aj žalovaný) je sčasti úspešná a sčasti neúspešná. Vo všeobecnosti platí, že ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí. Odvolací súd v zrušujúcom rozhodnutí uviedol, že súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nezdôvodnil prečo neaplikoval na rozhodnutie o náhrade trov konania § 142 ods. 3 OSP v súvislosti vykonaným znaleckým dokazovaním, a nezaoberal sa tým, či sú splnené procesné podmienky § 151 ods. 3 OSP na priznanie trov právneho zastúpenia žalovanému v súvislosti s (ne)dodržaním zákonnej lehoty na vyčíslenie trov konania. Keďže súčasná právna úprava už neupravuje povinnosť vyčísliť trovy konania do troch pracovných dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej a rovnako neupravuje ani prípad, kedy by súd pri rozhodovaní o trovách konania musel zohľadniť či čiastočný úspech strany závisí od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu, súd už tieto dôvody pri opätovnom rozhodnutí o náhrade trov konania nemôže zohľadniť. Preto opätovne priznal žalovanému nárok náhradu trov konania v percentuálnej výške 88,2 %. 8. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalobca prostredníctvom právneho zástupcu podaním doručeným súdu dňa 21.12.2016. Namietol, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jeho procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a napadnuté uznesenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že o náhrade trov konania súd prvej inštancie už rozhodol v poradí prvým uznesením zo dňa 19.12.2016, ktoré bolo na základe jeho odvolania odvolacím súdom zrušené a vec bola vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. O nárokoch na náhradu trov konania vo veci rozhodol súd prvej inštancie opätovne napadnutým uznesením, v ktorom v zásade uviedol, že keďže súčasná právna úprava v Civilnom sporovom poriadku neupravuje povinnosť vyčísliť trovy konania do troch pracovných dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, a neupravuje ani to, aby súd pri rozhodovaní o trovách konania musel zohľadniť, či čiastočný úspech strany závisí od znaleckého posudku alebo úvahy súdu. Preto súd nemôže pri opätovnom rozhodovaní o náhrade trov konania zohľadniť tieto odvolacie námietky. S takýmto záverom súdu prvej inštancie žalobca nesúhlasí. Poukázal na odborný článok Doc. JUDr. Mareka Števčeka Phd., ktorý bol predsedom Komisie pre rekodifikáciu Občianskeho súdneho poriadku, uverejnenom v bulletine Slovenskej advokácie č. 3/2015. V tomto článku sa zaoberal otázkou časovej pôsobnosti (temporality) procesných noriem v súvislosti s pravidlami časového spolupôsobenia starej (zrušenej právnej normy) s právnou normou novou, teda platnou a účinnou. Z článku vyplýva, že procesné úkony subjektov civilného súdneho konania vykonané počas platnosti a účinnosti skoršieho procesného predpisu sa prejavujú vo sfére svojich účinkov s relevanciou aj počas účinnosti nového procesného predpisu (tzv. princíp justifikácie účinkov procesných úkonov). Procesný úkon teda vyvoláva procesnoprávne následky do budúcnosti a v tejto procesnej budúcnosti sa následky úkonu uznávajú aj vtedy, ak novšia procesná úprava už s takýmto následkom nepočíta. V prejednávanej veci súd rozhodol vo veci samej rozsudkom sp. zn. 15C/92/2009 - 432 zo dňa 23.9.2011 s tým, že o náhrade trov konania rozhodne podľa § 151 ods. 3 vtedy platného Občianskeho súdneho poriadku do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 29.1.2016. Podľa § 151 ods. 1 a 2 začala plynúť trojdňová lehota na vyčíslenie trov konania od 30.1.2016 a uplynula dňa 1.2.2016. Žalovaný predložil vyčíslenie trov konania súdu až 9.2.2016, teda po uplynutí uvedenej zákonnej lehoty. S poukazom na ustanovenie § 151 ods. 2 OSP tak žalovanému zanikol nárok na náhradu trov konania, keďže ide o prekluzívnu lehotu. Na tomto následku nemôže nič zmeniť nová procesná úprava v Civilnom sporovom poriadku v ustanovení § 262 ods. 1. V opačnom prípade by neprípustne došlo ku konvalidácii zaniknutého práva na náhradu trov konania. Nesprávny je aj záver súdu, podľa ktorého pri opätovnom rozhodovaní o náhrade trov konania za účinnosti Civilného sporového poriadku už nemohol zohľadniť skutočnosť, že čiastočný úspech strany závisel od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu. V tejto súvislosti poukázal žalobca na odborný článok JUDr. Anity Filovej: „Rekodifikácia civilného procesného práva: trovy konania a ich náhrada“. Z uvedeného článku vyplýva, že ustanovenie § 255 ods. 1 a 2 CSP bude posudzované, resp. aplikované aj na prípady, v ktorých sa rozhoduje o náhrade trov konania, ak plnenie, resp. výška plnenia závisela od úvahy súdu alebo znaleckého posudku; a to na základe interpretácie všeobecného § 255 CSP v súlade s článkami 2 ods. 1, čl. 3 ods. 1 a čl. 4 CSP. Svedčí tomu aj dôvodová správa k Civilnému sporovému poriadku. Súd prvej inštancie tak mal správne priznať žalobcovi plnú náhradu trov konania určenú z výšky súdom priznaného plnenia. Je jednoznačné, že čiastočný úspech žalobcu závisel od znaleckého posudku, pričom aj v čase prvého rozhodnutia o trovách konania bol ešte v platnosti Občiansky súdny poriadok. Napadnuté rozhodnutie je tak v rozpore so základnými princípmi, na ktorých spočíva nová právna úprava v Civilnom sporovom poriadku. Je v hrubom rozpore s doterajšou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, napr. Najvyššieho súdu SR v rozhodnutí sp. zn. 2MCdo 6/2013, 2Obdo 39/2010; ako aj uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. II. US/598/2012. Navyše v prejednávanej veci bol aj priestor na zváženie aplikácie § 257 CSP, podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody osobitného zreteľa. Súd prvej inštancie mal vedomosť o nepriaznivej sociálnej situácii žalobcu, ktorý v dôsledku poistnej udalosti prišiel o prevažnú časť svojho majetku a v rámci súdneho konania mu aj bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov. Toto oslobodenie mu bolo odňaté okrem iného aj z dôvodu nadobudnutia peňažných prostriedkov od žalovaného vo výške 12 226,74 eur v rámci dolikvidácie poistnej udalosti. Súd prvej inštancie pritom nevzal do úvahy ani okolnosti daného prípadu, keď žalobca po podaní žaloby vychádzal zo znaleckého posudku č. 33/2007 vypracovaného znalcom Ing. Mariánom Mrázikom, podľa ktorého technická hodnota zničenej nehnuteľnosti bola vo výške 10 105 435,31 Sk a všeobecná hodnota bola vo výške 10 267 122,28 Sk. Neurčil tak výšku žalovanej pohľadávky svojvoľne. Súd neprihliadol ani na to, že žalovaný pri šetrení poistnej udalosti mal vedomosť o tomto znaleckom posudku, avšak bez akéhokoľvek vysvetlenia, ktoré by podal žalobcovi, použil pri likvidácii poistnej udalosti znalecký posudok č. 3/2006 vypracovaný Ing. Miroslavom Lastičom, ktorého zadávateľom bolo Okresné riaditeľstvo policajného zboru v Dolnom Kubíne. Navyše v prejednávanej veci žalovaný navrhol znalecké dokazovanie až po dvoch rokoch trvania súdneho konania dňa 14.4.2010. V napadnutom uznesení súd prvej inštancie nerešpektoval záväzný právny názor odvolacieho súdu v zrušujúcom uznesení. Opätovne nerozhodol o nároku žalobcu na náhradu trov konania samostatným výrokom, v dôsledku čoho sa žalobca mohol odvolať len do výroku o priznaní trov konania žalovanému. Preto nerozhodol o všetkých uplatnených nárokoch v súvislosti s náhradou trov konania. Žalobca sa domáhal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 388 CSP v spojení s § 390 CSP zmenil tak, že žalobcovi priznal náhradu trov súdneho konania v rozsahu 100 % a žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania prvostupňového ani odvolacieho. 9. K odvolaniu podal vyjadrenie žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu podaním doručeným súdu dňa 17.2.2017. Podľa jeho názoru z odvolania žalobcu nie je zrejmé, akým úkonom súdu alebo akým porušením stanoveného procesného postupu znemožnil súd žalobcovi uplatňovanie jeho procesných práv. Nesúhlasí s názorom žalobcu, že zaniklo jeho právo na náhradu trov konania podľa predchádzajúceho procesného predpisu. Toto jeho právo nezaniká ani v prípade, ak by nebolo uplatnené včas. Dôsledkom by bolo len to, že súd môže rozhodnúť o nepriznaní náhrady trov konania účastníkovi konania, ktorý si toto právo neuplatnil riadne a včas. Keďže v čase rozhodovania súdu v napadnutom rozhodnutí účinná právna úprava už neupravuje lehotu na vyčíslenie nároku na náhradu trov konania, nemôže ani upravovať dôsledky omeškania s uplatnením náhrady trov konania. Žalobcom uvádzaný odvolací dôvod je nedôvodný. Navyše žalobca prvýkrát predložil súdu vyčíslenie náhrady trov konania už podaním zo dňa 9.11.2011, teda včas aj podľa predchádzajúcej procesnej úpravy. K argumentácii žalobcu, že súd mal pri rozhodovaní o trovách konania zohľadniť skutočnosť, že jeho úspech bol závislý od výsledkov znaleckého dokazovania a poukazoval v tejto súvislosti na článok JUDr. Anity Filovej, žalovaný uviedol, že tento článok sa venuje problematike náhrady trov konania v Správnom súdnom poriadku, a nie v Civilnom sporovom poriadku, a preto je argumentácia v článku neaplikovateľná na predmetnú vec. Podľa názoru žalovaného neboli splnené ani podmienky pre aplikáciu § 257 CSP. Žalobca v konaní nepreukazoval žiadne také osobné majetkové, či zárobkové možnosti, ktoré by odôvodňovali aplikáciu tohto ustanovenia. Žalovaný v konaní vykonával vždy úkony bezodkladne tak, aby nedochádzalo k zbytočnému predlžovaniu konania. Pokiaľ ide o návrh na vykonanie znaleckého dokazovania, je prirodzené, že tento návrh nebol vznesený hneď na začiatku konania, pretože najprv bolo potrebné zistiť a ustáliť skutočnosti zakladajúce právny základ nároku uplatňovaného žalobcom a až následne skúmať skutočnosti majúce vplyv na výšku nároku uplatneného žalobou. Žalovaný sa preto domáha, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil a zaviazal žalobcovi na náhradu trov odvolacieho konania žalovaného vo výške 100 %. 10. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu podľa § 34 CSP, v napadnutom rozsahu podľa § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP. Po preskúmaní dôvodov napadnutého uznesenia, odvolacích námietok žalobcu a stanoviska žalovaného, dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné opätovne zrušiť. 11. Predovšetkým je dôvodná odvolacia námietka, že napadnutým uznesením súd prvej inštancie nerešpektoval záväzný právny názor odvolacieho súdu v zrušujúcom rozhodnutí, načo nemala vplyv ani zmena procesného predpisu a účinnosť Civilného sporového poriadku od 1.7.2016. Pretrvávajúcou formálnou vadou v rozhodovaní súdu o náhrade trov konania je absencia výroku, ktorým by súd prvej inštancie rozhodol o uplatnenom nároku žalobcu na náhradu trov prvostupňového aj odvolacieho konania. Žalobca opakovane v podaných odvolaniach namietal správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý priznal žalovanému náhradu trov konania aj z dôvodu, že podľa jeho názoru neboli splnené zákonné podmienky § 151 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku a žalovaný nevyčíslil trovy konania v trojdňovej lehote podľa predtým platného ustanovenia § 151 ods. 1 OSP. Zo súdneho spisu vyplýva, že žalovaný skutočne po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku vo veci samej nepredložil vyčíslenie vo veci samej v zákonnej trojdňovej lehote. V tejto súvislosti sa však bránil tým, že trovy konania vyčíslil ešte pred nadobudnutím právoplatnosti rozsudku podaním doručeným súdu dňa 9.11.2011. Súd prvej inštancie však tieto skutočnosti nevyhodnotil. Je dôvodná odvolacia námietka, že v prípade, ak by nebola dodržaná podmienka vyčíslenia všetkých priznaných trov právneho zastúpenia, ktorých sa žalovaný v tomto konaní domáhal, je nutné, aby všetky tieto trovy boli vyčíslené v zákonnej prekluzívnej lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku vo veci samej. Na tomto fakte nič nemení ani skutočnosť, že následne od 1.7.2016 vstúpil do platnosti nový procesný predpis, pretože ešte za účinnosti predchádzajúceho právneho predpisu by zanikla možnosť súdu priznať z tohto dôvodu žalovanému nárok na náhradu trov konania, ktoré v tejto lehote vyčíslené neboli. Nedostatočné a nejasné je odôvodnenie súdu pokiaľ ide o vyporiadanie sa s odvolacou námietkou žalobcu, že už v predchádzajúcom rozhodnutí súd neaplikoval ustanovenie § 142 ods. 3 OSP, hoci výsledok konania v tejto veci závisel od znaleckého posudku. V tejto súvislosti je podstatné, či do základu sporu bol žalobca úspešný alebo nie. Je nepochybné, že uplatnenou žalobou si žalobca uplatnil náhradu škody, ktorá mu vznikla poistnou udalosťou. Domáhal sa poistného plnenia adekvátneho výške vzniknutej škody a základ nároku bol daný. V súdnom konaní bol v konečnom dôsledku do základu sporu úspešný, pretože žalovaný mu v priebehu konania znaleckým dokazovaním určenú výšku vzniknutej škody zaplatil. To, že finálne ustálenie výšky škody nastalo až na základe podaného znaleckého posudku v súdnom konaní, neznamená neúspech žalobcu do základu sporu. Od žalobcu nemožno požadovať, aby sa stal procesne zodpovedným v súvislosti s predvídateľnosťou výsledku znaleckej činnosti, pokiaľ ide o výšku ustálenej škody. Preto bolo potrebné vyhodnotiť aplikáciu pôvodného ustanovenia § 142 ods. 3 v súlade s § 255 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, ktorý sa aplikuje na obdobné veci, pokiaľ ide o nároky na náhradu trov konania. Úspech v spore znamená, že účastník je úspešný do právneho základu sporu, a nie čo do výšky priznaného nároku ak je potrebné jej odborné posúdenie. Súd prvej inštancie sa napokon opätovne nevyporiadal ani dôvodnosťou aplikácie § 257 CSP (predtým § 150 ods. 1 OSP) vzhľadom na tvrdené okolnosti žalobcom, ako okolnosti, ktoré sú hodné osobitného zreteľa. 12. Súd prvej inštancie z uvedených dôvodov bol povinný zohľadniť všetky odvolacie námietky, ktoré žalobca uplatnil už voči prvému uzneseniu o náhrade trov konania a mal sa dôsledne riadiť záväzným právnym názorom odvolacieho súdu v napadnutom zrušujúcom rozhodnutí. Keďže tak neučinil a svoje nové rozhodnutie vo veci nedostatočne a len formálne odôvodnil, sú splnené dôvody na zrušenie v poradí druhého rozhodnutia o náhrade trov konania v súlade s § 389 ods. 1 písmena b) CSP. Odvolací súd nepostupoval podľa § 390 CSP, pretože k zrušeniu rozhodnutia súdu prvej inštancie nedošlo za účinnosti nového procesného predpisu. V novom konaní súd prvej inštancie opätovne prejedná nároky oboch strán sporu na náhradu trov konania, rozhodne o nich vo výrokovej časti uznesenia a bude sa pritom riadiť uvedeným záväzným právnym názorom odvolacieho súdu. 13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody ) a čoho sa dovolateľ domáha - dovolací návrh (§ 428 CSP).