Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/44/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1209205393 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1209205393.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Michaely Královej a JUDr. Ondreja Krajča v právnej veci žalobcu: F. M. E. C. B. H. , bytom Ž., Q. E.Á. Č.. XXXX/XX, zastúpený Mgr. Ladislavom Švaňom, advokátom v Žiline, Veľká Okružná č. 39, proti žalovanému: Generali Poisťovňa, a. s., Bratislava, Lamačská cesta č. 3/A, IČO: 35 709 332, zastúpený spoločnosťou SHM PARTNERS s.r.o., Bratislava, Svätoplukova č. 28, IČO: 47 235 616, za ktorú koná JUDr. Dušan Hrnčiar, PhD., o zaplatenie sumy 205.982,71 €, s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 23. septembra 2011, č.k. 15 C 92/2009-432, takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 23. septembra 2011, č.k. 15 C 92/2009-432, vo výroku, ktorým súd vo zvyšku žalobu zamietol, p o t v r d z u j e . Odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 23. septembra 2011, č.k. 15 C 92/2009-432, vo výroku, ktorým súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 8,5 % úroky z omeškania ročne zo sumy 12.226,74 € od 30.5.2008 do 15.4.2011, o d m i e t a . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava II. rozsudkom zo dňa 23.9.2011, č.k. 15 C 92/2009-432, zastavil konanie v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 12.226,74 € podľa ustanovenia § 96 O.s.p. pre späťvzatie žaloby; žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 8,5 % úroky z omeškania ročne zo sumy 12.226,74 € od 30.5.2008 do 15.4.2011 do troch dní od právoplatnosti rozsudku; vo zvyšku žalobu zamietol. Súčasne si vymienil, že o náhrade trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (§ 151 ods. 3 O.s.p.). Zo žaloby vyplýva, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 30.5.2008 domáhal proti Českej poisťovni - Slovensko, a. s., Bratislava [od 1.10.2008 je jej univerzálnym právnym nástupcom po zlúčení a zániku žalovaný Generali Slovensko poisťovňa, a.s., Bratislava (v čase rozhodovania súdu prvého stupňa napadnutým rozsudkom); v súčasnosti po zmene názvu Generali Poisťovňa, a. s., Bratislava] poskytnutia poistného plnenia v sume 6.205.435,-- Sk (205.982,71 €) spolu s 8,5 % úrokmi z omeškania ročne od podania žaloby na súd do zaplatenia a náhrady trov konania. Dôvodil, že uzavrel dňa 19.12.2003 s Českou poisťovňou - Slovensko, a. s., Bratislava, poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX A. „Poistenie budov a iných stavieb proti živelným nebezpečenstvám“, na základe ktorej mal pod poradovým č. 01 dojednané poistenie drevenej budovy pre rekreáciu v okrese T. O., Obec Ž., chatová oblasť T. Č.. XXX, súpisné č. XX, postavenú na parcele č. XXXX na poistnú čiastku 11.100.000,-- Sk, s dohodnutou spoluúčasťou v sume 5.000,-- Sk. Neoddeliteľnou súčasťou tejto poistnej zmluvy boli Všeobecné poistné podmienky živelného poistenia PPZ 93 schválené Ministerstvom financií Slovenskej republiky pod č. 52/123/1994. Dňa 21.10.2005 približne o 6,00 hod. ráno došlo k poistnej udalosti na poistenej nehnuteľnosti, v dôsledku požiaru došlo k úplnému vyhoreniu a zrúteniu ubytovacej časti, vyhoreniu reštaurácie, sociálneho zariadenia, sauny a jedálne s kuchyňou; predmet poistnej zmluvy bol úplne zničený. Krajské riaditeľstvo hasičského a záchranného zboru v Žiline - Požiarno-technická expertíza v správe zo dňa 4.1.2006, č. KRHZ-754/OOT-2005, uviedlo, že zo strany majiteľa objektu nebolo zistené porušenie predpisov na úseku ochrany pred požiarmi. Na požiadanie žalobcu za účelom stanovenia totálnej škody po požiari znalec Ing. Marián Mrázik z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností a poruchy stavieb, v znaleckom posudku zo dňa 9.3.2007, č. 33/2007, stanovil technickú hodnotu nehnuteľnosti - rekreačnej chaty súpisné č. XX postavenej na parcele č. XXXX v Obci a katastrálnom území Ž., okres T. O., sumou 10.105.435,31 Sk a všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti sumou 10.267.122,28 Sk. Žalovaný použil ako podklad pre výplatu poistného plnenia znalecký posudok zo dňa 13.2.2006, č. 3/2006, vypracovaný Ing. Miroslavom Lastičom, znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností, na základe ktorého bola stanovená technická hodnota nehnuteľnosti v sume 9.059.122,69 Sk a všeobecná hodnota nehnuteľnosti v sume 3.900.000,-- Sk. Zadávateľom bolo Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Dolnom Kubíne, úrad justičnej a kriminálnej polície Policajného zboru. Žalovaný neakceptoval žalobcom predložený znalecký posudok č. 33/2007 bez bližšieho odôvodnenia a na podklade znaleckého posudku 3/2006 vychádzal z časovej hodnoty nehnuteľnosti v sume 3.900.000,-- Sk, vypočítal poistnú náhradu celkom v sume 1.822.100,-- Sk; neuvažoval s hodnotou zvyškov veci. Podaním zo dňa 1.6.2011 žalobca vzal žalobu späť v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 12.226,74 € z dôvodu, že žalovaný v priebehu súdneho konania v tejto časti žaloby žalobcovi plnil (vykonal dolikvidáciu predmetnej poistnej udalosti), ktorá platba bola pripísaná na účet žalobcu dňa 15.4.2011. V súlade s ustanovením § 96 O.s.p. súd konanie v uvedenej časti so súhlasom žalovaného zastavil. V ďalšom konaní predmetom sporu zostal nárok žalobcu uplatnený žalobou už len vo zvyšku, teda v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 193.755,97 € spolu s 8,5 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 205.982,71 € od 30.5.2008 do 15.4.2011, s 9,25 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 193.755,97 € od 16.4.2011 do zaplatenia, ako aj náhrada trov konania. Vzhľadom na to, že žalovaný pri dolikvidácii predmetnej poistnej udalosti odpočítal od poistného plnenia hodnotu využiteľných zvyškov v sume 12.935,13 €, vzniesol žalobca dňa 23.9.2011 námietku premlčania práva žalovaného odpočítať od časovej hodnoty veci hodnotu zvyškov s poukazom na ustanovenie § 104 Občianskeho zákonníka. Podľa žalobcu všeobecná trojročná premlčacia doba práva žalovaného odpočítať od časovej hodnoty veci hodnotu zvyškov uplynula dňom 21.10.2009 (k poistnej udalosti došlo dňa 21.10.2005, všeobecná trojročná premlčacia doba začala plynúť dňa 21.10.2006, uplynula 21.10.2009 a žalovaný pristúpil k realizácii práva odpočítať hodnotu zvyškov dňa 31.12.2010). Súd prvého stupňa tak rozhodol po tom, ako mal z vykonaného dokazovania preukázané nasledovné právne skutočnosti, pre vec podstatné. Pôvodne označený žalovaný Česká poisťovňa - Slovensko, akciová spoločnosť, Plynárenská 7/C, Bratislava, IČO: 31 354 327, bola zrušená bez likvidácie zlúčením so spoločnosťou Generali Slovensko poisťovňa, a.s., IČO: 35 709 332. Česká poisťovňa - Slovensko, akciová spoločnosť, Bratislava zanikla výmazom z obchodného registra dňa 1.10.2008; jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť Generali Slovensko poisťovňa, a. s. Bratislava, IČO: 35 709 332. Žalobca sa stal vlastníkom nehnuteľností vedených v LV č. XXX pre okres T. O., Obec a katastrálne územie Ž. označených ako parcela č. XXXX-zastavané plochy a nádvoria vo výmere 3009 m2, rekreačná chata súpisné č. XX postavená na parcele č. XXXX, tri zrubové chaty postavené na parcele č. XXXX, všetko za dohodnutú kúpnu cenu v sume 3.500.000,-- Sk. Cena predávaných nehnuteľností bola stanovená znaleckým posudkom Ing. Jána Milatu, znalca z odboru stavebníctvo, odvetvie oceňovanie nehnuteľností zo dňa 27.6.2003, č. 107/2003, na sumu 3.293.210,-- Sk. Správa katastra T. O. povolil vklad vlastníckeho práva v prospech žalobcu dňa 29.4.2004 pod č. Q.-XXX/XX. Dňa 19.12.2003 s účinnosťou od 20.12.2003 uzavreli žalobca ako poistený s právnym predchodcom žalovaného ako poisťovateľom poistnú zmluvu č. XXX-XXXXX- XX A. - Poistenie budov a iných stavieb proti živelným nebezpečenstvám (ďalej len poistná zmluva), ktorej predmetom bola pod por. č. 01 drevená budova pre rekreáciu v Obci Ž. - T., súpisné č. XX, parcela č. XXXX na poistnú čiastku 11.100.000,-- Sk so spoluúčasťou v sume 5.000,-- Sk, s jednorazovým poistným v sume 27.800,-- Sk. Neoddeliteľnou súčasťou tejto poistnej zmluvy boli Všeobecné poistné podmienky živelného poistenia PPZ 93 schválené Ministerstvom financií Slovenskej republiky pod č. 52/123/1994 (ďalej len všeobecné poistné podmienky); poistenie sa uzatváralo pre prípad poškodenia alebo zničenia poistenej veci požiarom, výbuchom, úderom blesku, nárazom alebo pádom lietadla s posádkou, jeho časti alebo nákladu (čl. 1 bod 1 všeobecných poistných podmienok). Dňa 21.10.2005 žalobca oznámil Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru v Dolnom Kubíne, že v čase okolo 6.55 hod. došlo k požiaru danej rekreačnej chaty č. XX, čím došlo k úplnému zhoreniu tejto chaty a jemu ako majiteľovi - poškodenému vznikla škoda. Uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Dolnom Kubíne ČVS: ORP-461/OEK-DK-2005 Heč. zo dňa 21.10.2005 bolo začaté trestné stíhanie pre trestný čin všeobecného ohrozenia, keď nezistený páchateľ nezisteným spôsobom dňa 21.10.2005 v čase okolo 6.55 hod. zapríčinil požiar rekreačnej chaty č. XX, čím došlo k úplnému zhoreniu tejto chaty a k spôsobeniu škody žalobcovi cca 6.500.000,-- Sk (na chate a jej zariadení). Zo správy o výsledku požiarnotechnickej expertízy o príčine a okolnostiach vzniku požiaru dňa 21.10.2005 vyhotovenej Krajským riaditeľstvom hasičského a záchranárskeho zboru v Žiline pod č. p.: KRHZ-724/OOT-2005 zo dňa 23.12.2005 vyplýva, že zo strany majiteľa nebolo zistené porušenie predpisov na úseku ochrany pred požiarmi. V konaní vedenom na Okresnom riaditeľstve PZ v Dolnom Kubíne pod ČVS:ORP-1676/1-OSV-DK-2005 súdny znalec z odboru stavebníctvo, pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností Ing. Miroslav Lastič v znaleckom posudku zo dňa 13.2.2006, č. 3/2006, stanovil všeobecnú hodnotu rekreačnej chaty s. č. XX/XXX bez príslušenstva a pozemkov v katastrálnom území Ž. ku dňu 20.10.2005 v sume 3.900.000,-- Sk. V tom istom konaní znalecká organizácia JHS s. r. o., Martin, v znaleckom posudku zo dňa 19.4.2006, č. 280/2006, stanovila všeobecnú hodnotu majetku (zariadenia rekreačnej chaty s. č. XX/XXX v katastrálnom území Ž.) ku dňu 20.10.2005 v sume 166.505,-- Sk spolu s DPH. Okresné riaditeľstvo PZ v Dolnom Kubíne uznesením zo dňa 24.4.2006, ČVS: ORP-1676/1-OSV-DK-2006, prerušilo trestné stíhanie, lebo sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe. Dňa 25.10.2005 žalobca nahlásil poisťovateľovi danú poistnú udalosť a súčasne žiadal náhradu škody; poisťovateľ poistnú udalosť viedol pod č.40-51-001550. Nadväzne na oznámenie žalobcu, že poistenú vec postihnutú poistnou udalosťou znovu obnoví, poisťovateľ listom zo dňa 4.9.2006 oznámil žalobcovi ukončenie likvidácie poistnej udalosti a súčasne uvoľnil finančné prostriedky na výdavky za projektovú dokumentáciu spolu v sume 272.900,-- Sk a začatie budovania chaty v sume 1.800.000,--Sk. Súčasne ho poučil, že po preinvestovaní týchto finančných prostriedkov a kontrole ich preinvestovania na budovaní chaty zo strany poisťovateľa príde k ďalšiemu čiastočnému plneniu. Neskôr žalobca žalovanému oznámil (listom zo dňa 24.9.2007), že vec neobnoví a vyzval ho na poskytnutie poistného plnenia v súlade s technickou hodnotou určenou v znaleckom posudku č. 33/2007 vypracovanom znalcom Ing. Mariánom Mrázikom v sume 10.286.796,65 Sk. Z podnetu žalobcu zo dňa 20.2.2007 súdny znalec z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, poruchy stavieb, oceňovanie nehnuteľností Ing. Marián Mrázik podal znalecký posudok zo dňa 18.3.2007, č. 33/2007, v ktorom stanovil zostatkovú všeobecnú hodnotu rekreačnej chaty súpisné č. XX spolu s príslušenstvom bez pozemkov v katastrálnom území Ž. ku dňu 21.10.2005 v sume 10.451.385,40 Sk a celkovú výšku škody po požiari (totálna škoda) v sume 10.854.390,10 Sk (náklady na uvedenie objektu do pôvodného stavu t.j. zostatková všeobecná hodnota stavby s príslušenstvom 10.451.385,40 Sk a náklady na odstránenie poškodenej stavby 403.004,70 Sk). Žalovaný pri poskytnutí plnenia postupoval podľa všeobecných poistných podmienok (čl. 7 bod 11) s tým, že podkladom pre výplatu poistného plnenia bol znalecký posudok č. 33/2006 vypracovaný Ing. Miroslavom Lastičom dňa 13.2.2006. Podľa likvidačnej správy poisťovateľa č. PU 4-05-1001550/100 zo dňa 31.1.2008 poisťovateľ vypočítal poistné plnenie vychádzajúc zo všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti ku dňu 20.10.2005, ktorú považoval za časovú hodnotu poistenej nehnuteľnosti ku dňu poistnej udalosti, v sume 3.900.000,-- Sk, od ktorej odpočítal vyplatenú zálohu 1.800.000,-- Sk, vyplatené náklady na projektovú dokumentáciu 260.000,-- Sk a 12.900,-- Sk, spoluúčasť v sume 5.000,-- Sk a zvyšok poistného plnenia v sume 1.822.100,-- Sk poisťovateľ poukázal žalobcovi; neuvažoval s hodnotou zvyškov veci s tým, že si poistený neuplatnil náklady na odpratanie zvyškov veci. Súdom ustanovený znalec z odboru stavebníctvo - pozemné stavby, poruchy stavieb, statika stavieb, odhad hodnoty nehnuteľností Ing. Miloslav Ilavský PhD. v znaleckom posudku zo dňa 15.10.2010, č. 211/2010, určil všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti - rekreačnej chaty súpisné č. XX postavenej na parcele č. XXXX v katastrálnom území Ž. vedenou v LV č. XXX pred poistnou udalosťou (nepoškodená stavba dňa 21.10.2005) vrátane DPH v sume 154.618,15 € a po poistnej udalosti (poškodená stavba dňa 21.10.2005) vrátane DPH v sume 12.935,13 €; na posudzovanej stavbe vznikla tzv. technická aj ekonomická totálna škoda. Celková miera poškodenia stavebno-konštrukčných prvkov (prvkov dlhodobej a prvkov krátkodobej životnosti) je 83,90 % a miera poškodenia len prvkov dlhodobej životnosti je 64,72 %. Skutočná výška škody, vrátane DPH, je v sume 154.446,15 € a výška škody uvedením do predošlého stavu - tzv. naturálna reštitúcia, vrátane DPH, v sume 383.351,91 €. Na základe tohto znaleckého posudku žalovaný vykonal dolikvidáciu predmetnej poistnej udalosti podľa čl. 7 bod 11 všeobecných poistných podmienok, určil novú sumu poistného plnenia v sume 141.683,02 € a následne vyčíslil doplatok poistného plnenia v sume 12.226,74 € (všeobecná hodnota rekreačnej chaty súpisné č. XX v k. ú. Ž. pred poruchou - pred poistnou udalosťou, vrátane DPH, v sume 154.618,15 € mínus hodnota zvyškov 12.935,13 €, mínus vyplatená záloha v sume 59.749,05 €, mínus záloha na projektovú dokumentáciu 8.630,42 €, mínus revízie 428,20 €, mínus poistné plnenie 60.482,64 €, mínus spoluúčasť 165,97 €). Doplatok poistného plnenia v sume 12.226,74 € bol pripísaný na účet žalobcu dňa 15.4. 2011. Rozsudok odôvodnil ustanovením § 100 ods. l, 2, § 101, § 104, § 121 ods. 3, § 517 ods. l, 2, § 563, § 788 ods. 1, 3, 4, § 790 písm. a/, § 795 ods. l, § 797, § 806, § 815 ods. l Občianskeho zákonníka, čl. l bod l písm. a/, bod 4 veta prvá, bod 5, čl. 2 bod 1, čl. 3 bod 1, čl. 5 bod 1, bod 2 písm. a/, b/, c/, čl. 7 bod 1, bod 3, bod 11 všeobecných poistných podmienok, ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť poistnej zmluvy č. 506-02324-98 N, uzavretej dňa 19.12.2003 medzi žalobcom ako poisteným a právnym predchodcom žalovaného (Českou poisťovňou - Slovensko, a. s., Bratislava) ako poisťovateľom, prílohou č. 3 k vyhláške č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku účinnej od 1.9.2004, a skutkovo tým, že v prípade omeškania s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení aj úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené. V poistnej zmluve sa možno od poistných podmienok odchýliť len v prípadoch v nich určených. V iných prípadoch sa možno odchýliť, len pokiaľ je to na prospech poisteného. Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). Plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu, ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok. Zostalo teda nesporné, že dňa 19.12.2003 žalobca ako poistený a Česká poisťovňa - Slovensko, a. s., Bratislava ako poisťovateľ uzavreli platnú písomnú poistnú zmluvu poistenia budov a iných stavieb proti živelným nebezpečenstvám; poistená bola drevená budova pre rekreáciu na adrese Ž. - T., súpisné č. XX, postavená na parcele č. XXXX. Poistná zmluva bola uzavretá na novú hodnotu poistenej veci - predmetnej stavby, pretože v poistnej zmluve nie je uvedené, že je uzavretá na inú, ako novú hodnotu stavby. V poistnej zmluve bola dohodnutá poistná čiastka, ako najvyššia hranica poistného plnenia poisťovateľa, v sume 11.100.000,-- Sk so spoluúčasťou v sume 5.000,-- Sk; že dňa 21.10.2005 došlo k poistnej udalosti a k vzniku totálnej škody na predmete poistenia, pričom poistená vec - stavba bola poškodená a zničená požiarom; nestalo sa tak zavinením žalobcu. Žalovaný postupoval pri určení sumy poistného plnenia v súlade s uzavretou poistnou zmluvou a so všeobecnými poistnými podmienkami. V čase uzavretia poistnej zmluvy nebola ešte účinná vyhláška č. 492/2004 Z.z., preto pri poistnom plnení nemožno stotožňovať pojmy uvedené v tejto vyhláške a v prílohe č. 3 k nej s pojmami uvedenými v poistnej zmluve a vo všeobecných poistných podmienkach tak, ako to urobil žalobca, ale bolo treba vychádzať z obsahu poistnej zmluvy a z jej neoddeliteľnej súčasti. Tým, že nedošlo k opätovnej výstavbe zničenej veci, ktorá bola predmetom poistnej zmluvy, poisťovateľ správne pri poistnom plnení žalobcovi - poistenému postupoval podľa čl. 7 bod 11 všeobecných poistných podmienok, podľa ktorého bol poisťovateľ povinný poskytnúť poistenému (žalobcovi) poistné plnenie do výšky časovej hodnoty poistenej veci, od ktorej bolo treba odpočítať cenu zvyškov postihnutej veci. Pri určení časovej hodnoty poistenej veci túto upravoval čl. 5 bod 2. písm. b/ všeobecných poistných podmienok. V súlade s tým a znaleckým posudkom znalca Ing. Miroslava Lastiča zo dňa 13.2.2006, č. 3/2006, poisťovateľ likvidoval predmetnú poistnú udalosť a od novej hodnoty poistenej veci odpočítal nielen čiastku zodpovedajúcu stupňu opotrebenia, ale aj sumu zodpovedajúcu inému znehodnoteniu veci, ktorým nebol koeficient predajnosti veci, ale poloha poistenej veci - stavby. Pri takomto postupe výpočtu poistného plnenia poisťovateľom nedošlo k odchýleniu sa od poistných podmienok v poistnej zmluve. Žalovaný rovnakým, zmluvne dohodnutým, spôsobom dolikvidoval predmetnú poistnú udalosť na základe záverov znaleckého posudku Ing. Miloslava Ilavského, PhD., zo dňa 15.10.2010, č. 211/2010. Vzhľadom na to, že v tomto znaleckom posudku znalec vyčíslil aj hodnotu zvyškov poistenej veci, žalovaný správne vykonal dolikvidáciu poistnej udalosti v súlade s čl. 7 bod 11 všeobecných poistných podmienok a túto hodnotu zvyškov odpočítal od poistného plnenia. Vo všeobecných poistných podmienkach je jasne a zrozumiteľne uvedený pojem hodnota zvyškov a nie hodnota využiteľných zvyškov, čo sú dva rozdielne pojmy nielen slovným vyjadrením, ale aj obsahom. Žalobcom vznesenú námietku premlčania práva žalovaného odpočítať od časovej hodnoty veci hodnotu zvyškov, s poukazom na ustanovenie § 104 Občianskeho zákonníka, považoval za nezmyselnú, a tým aj za nedôvodnú. Z poistenia vzniká právo na plnenie poistenému a poisťovni vznikne povinnosť plniť, ak nastane poistná udalosť, t. j. skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poisťovateľa plniť. Odpočítanie hodnoty zvyškov z poisteného plnenia poisťovateľom pri likvidácii poistnej udalosti nie je samostatným právom ako takým, ale postupom poisťovateľa pri plnení povinnosti (nie práva) podľa zákona a podmienok dohodnutých v poistnej zmluve, ako aj všeobecných poistných podmienok tvoriacich neoddeliteľnú súčasť poistnej zmluvy. Pri vyčísľovaní poistného plnenia po vzniku povinnosti poisťovateľa plniť, je tento povinný vychádzať zo zákona a z podmienok dohodnutých vo všeobecných poistných podmienkach bez ohľadu na dĺžku časového obdobia, ktoré uplynulo od poistnej udalosti. Z daných dôvodov žalobu vo zvyšku týkajúceho sa zaplatenia sumy 193.755,97 € spolu s 8,5 % úrokmi z omeškania ročne od 30.5.2008 do 15.4.2011 a s 9,25 % úrokmi z omeškania ročne od 16.4.2011 do zaplatenia ako nedôvodnú zamietol. Poistné plnenie je splatné do 15 dní len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti plniť (§ 797 ods. 3 veta prvá Občianskeho zákonníka v spojení s čl. 7 bod 1 všeobecných poistných podmienok). V konaní zostalo nepochybné, že poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti plniť žalobcovi dňa 31.1.2008, preto bol povinný vyplatiť žalobcovi poistné plnenie v správnej výške najneskôr 15.2.2008, ktorým dňom nastala splatnosť poistného plnenia. Žalovaný sa dostal do omeškania s plnením doplatku poistného plnenia v sume 12.226,74 € dňom 16.2.2008 a omeškanie s týmto poistným plnením skončilo dňa 15.4.2011, kedy bola táto suma pripísaná na účet žalobcu v peňažnom ústave. Súc viazaný žalobou (§ 153 ods. 2 O.s.p.) priznal súd žalobcovi úroky z omeškania s plnením dlhu 12.226,74 € vo výške 8,5 % ročne až od 30.5.2008 do 15.4.2011 (§ 121 ods. 3, § 517 ods. 1, 2, § 563 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadením vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2008). Proti tomuto rozsudku vo výroku, ktorým súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania ročne vo výške 8,5 % zo sumy 12.226,74 € od 30.5.2008 do 15.4.2011, vo výroku, ktorým súd vo zvyšku žalobu zamietol, podal včas odvolanie žalobca dôvodiac tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v ustanovení § 205 ods. 2 písm. a/, § 221 ods. l písm. h/ O.s.p. (súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav), § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. (súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností), § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. (rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Zdôraznil poistnú zmluvu zo dňa 19.12.2003, č. 506-02324-98 N - Poistenie budov a iných stavieb proti živelným nebezpečenstvám. V uvedený deň bola platná a účinná vyhláška č. 86/2002 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, ktorá bola zrušená zákonom č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov; daná vyhláška bola nahradená vyhláškou č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku s účinnosťou od 1.9.2004. Ďalej porovnával podľa oboch vyhlášok východiskovú hodnotu, novú hodnotu, technickú hodnotu, všeobecnú hodnotu. Dospel k záveru, že súd prvého stupňa dospel k nesprávnemu skutkovému a právnemu posúdeniu veci. Názor súdu v tom, že zo strany poisťovateľa nedošlo k odchýleniu sa od poistných podmienok v poistnej zmluve, je v rozpore so stavom zisteným prvostupňovým súdom. Správne síce uvádza, že pri určení časovej hodnoty poistenej veci túto upravoval čl. 5 bod 2 písm. b/ všeobecných poistných podmienok, avšak v ďalšom na základe nesprávneho právneho posúdenia vychádzal z toho, že poisťovateľ likvidoval poistnú udalosť a od novej hodnoty poistenej veci odpočítal nielen čiastku zodpovedajúcu stupňu opotrebenia, ale aj čiastku zodpovedajúcu inému znehodnoteniu veci. Nesprávne sa stotožnil so žalovaným, že pod pojmom iné znehodnotenie je potrebné rozumieť aj zníženie hodnoty stavby v dôsledku polohy nehnuteľnosti, pretože poloha nehnuteľnosti je rozhodujúca pre určenie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti, a nie časovej, resp. technickej hodnoty stavby, ako aj z dôvodu nesprávneho výkladu pojmu „iné znehodnotenie“. Pojem „iné znehodnotenie veci“ nie je možné zamieňať s „koeficientom polohovej diferenciácie“. Opätovne zdôraznil rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5 Cdo 101/1995, M Cdo 282/2002 (poistenou vecou bolo motorové vozidlo), z ktorých vyplýva, že nie je možné zamieňať dohodnutú časovú cenu veci so všeobecnou hodnotou veci a pri časovej cene veci nemožno zohľadňovať koeficient predajnosti veci, ktorý je východiskovým pre výpočet všeobecnej hodnoty veci. Rozdiel s prejednávanou vecou je len v tom, že v prípade nehnuteľnosti nie je možné pri dohodnutej časovej cene veci zohľadňovať koeficient polohovej diferenciácie, ktorý je určujúcim pre určenie všeobecnej hodnoty veci. Súd prvého stupňa tieto judikáty neuviedol medzi dôkazmi, ktoré vykonal, a tiež neboli zohľadnené pri rozhodovaní vo veci samej. V predmetnej veci nebolo sporné, že žalovaný mu mal poskytnúť plnenie do výšky časovej hodnoty veci; spornou zostala časová hodnota určená podľa všeobecných poistných podmienok, iné znehodnotenie, využiteľné zvyšky. Ak v konaní pred súdom prvého stupňa vyvstali skutočnosti preukazujúce existenciu pojmov v poistných podmienkach pripúšťajúcich rôzny výklad, resp. nejednoznačný výklad, prípadne pojmy bez akejkoľvek bližšej špecifikácie ich obsahu, bolo povinnosťou súdu prvého stupňa zvoliť taký spôsob riešenia, ktorý povedie k naplneniu požiadavky materiálnej spravodlivosti. Pojmy „časová hodnota“, „iné znehodnotenie“, „využiteľné zvyšky“ mali byť preto v prípadne pochybností vyložené v neprospech žalovaného. Zdôraznil ďalej čl. 7 bod 11 všeobecných poistných podmienok, ktorý, rovnako tak ani žiadne iné ustanovenie všeobecných poistných podmienok, nepodáva bližšiu špecifikáciu a objasnenie pojmu „hodnota zvyškov“, preto záver súdu v tom, že je jasne a zrozumiteľne uvedený pojem hodnota zvyškov, je v rozpore s vykonaným dokazovaním. Súd prvého stupňa sa priklonil k názoru žalovaného, pojem „hodnota zvyškov“ stotožňuje s pojmom „všeobecná hodnota“ (tržná cena) po poruche podľa znaleckého posudku č. 211/2010. Súd bližšie neuvádza, v čom spočíva rozdiel v slovnom vyjadrení a v obsahu pojmov „hodnota zvyškov“ a „hodnota využiteľných zvyškov“. Pokiaľ by sa mala od poistného plnenia odpočítať aj hodnota všetkých zvyškov postihnutej veci, bez ohľadu na objektívnu možnosť využitia týchto zvyškov, bol by poistený takýmto postupom poškodený, keďže nevyužiteľné zvyšky veci nemožno ďalej ekonomicky využiť a práve naopak, poistenému vzniknú ďalšie náklady na likvidáciu takýchto zvyškov, ktoré nie je možné ekonomicky ďalej využiť, ale je nevyhnutné ich zlikvidovať. Z ustanovenia § 797 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka vyplýva, že poistiteľ je pri šetrení poistnej udalosti povinný postupovať urýchlene, bez zbytočného odkladu ho aj dokončiť. Rozsudok súdu prvého stupňa nie je dostatočne odôvodnený podľa ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p., z tohto dôvodu je nepreskúmateľný, keďže absentuje dôvod, pre ktorý súd nevykonal navrhnuté a predložené dôkazy (nezohľadnil rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5 Cdo 101/1995, M Cdo 282/2002). Odvolaciemu súdu navrhol preto rozsudok súdu prvého stupňa v odvolaním napadnutom rozsahu zmeniť postupom podľa ustanovenia § 220 O.s.p. a uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 193.755,97 € spolu s 8,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 205.982,71 € od 30.5.2008 do 15.4.2011, 9,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 193.755,97 € od 16.4.2011 do zaplatenia, ako aj nahradiť trovy konania. Eventuálne navrhol odvolaciemu súdu rozsudok súdu prvého stupňa v odvolaním napadnutom rozsahu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Žalovaný odvolanie nepodal. Vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol odvolaciemu súdu rozsudok súdu prvého stupňa v odvolaním napadnutom rozsahu potvrdiť ako vecne správny. Žalobcom predložené rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nemožno vo veci aplikovať, pretože v nich išlo o úplne iný druh poistenia, z obsahu citátu nie je možné zistiť, akým spôsobom bol v danom prípade vymedzený pojem časová hodnota vozidla. V predmetnom období neexistovala legálna definícia pojmu časová cena, takže nemožno vylúčiť, že rozliční poisťovatelia používajúci tento pojem vo svojich poistných podmienkach definovali obsah tohto pojmu odlišne. Žalobca nepreukázal, že pojem „časová cena“ bol v prípade, ktorého sa týka predmetné súdne rozhodnutie a v prejednávanom prípade, definovaný zhodne; uvedená skutočnosť potom vylučuje akékoľvek použite predmetného súdneho rozhodnutia v prejednávanom prípade, keďže nie je preukázaná obdobnosť skutkového a právneho stavu. Z citovaného znenia rozsudku nie je možné zistiť, či v danom poistení sa pri určovaní časovej ceny zohľadňuje len opotrebenie vozidla v dôsledku veku a používania, alebo aj iné znehodnotenie či iná skutočnosť majúca za následok zníženie ceny vozidla. Z uvedeného dôvodu je aplikácia predmetného súdneho rozhodnutia, resp. záverov v ňom uvedených, na daný prípad nemožná. Koeficient predajnosti vozidla a koeficient polohovej diferenciácie stavby nie sú obdobnými koeficientmi, ale práve naopak zásadne odlišnými. Koeficient predajnosti vozidla zohľadňuje situáciu na trhu vozidiel (aktuálna lokalizácia nemá vplyv na jeho cenu), koeficient polohovej diferenciácie stavby zohľadňuje iné skutočnosti; v prípade stavby je koeficient polohovej diferenciácie zásadný. Všeobecné poistné podmienky vymedzujú tri rôzne hodnoty: novú, časovú, všeobecnú. Nová hodnota vymedzuje sumu potrebnú na vybudovanie rovnakej novostavby, časová hodnota je nová hodnota stavby znížená o opotrebenie a iné znehodnotenie, všeobecná hodnota je trhová hodnota stavby. Znamená to, že časová hodnota v zmysle všeobecných poistných podmienok zohľadňuje akúkoľvek skutočnosť, ktorá má za následok zníženie ceny stavby, teda aj lokalizáciu stavby a všeobecná hodnota zohľadňuje len situáciu na trhu, teda dopyt a ponuku trhu po obdobných stavbách. V nadväznosti na ustanovenie čl. 7 bod 11 všeobecných poistných podmienok by nebolo spravodlivé, aby v prípade nevykonania opravy zničenej veci alebo nezadováženia novej veci za zničenú vec poistený dostal poistné plnenie vo vyššej sume, ako bola hodnota zničenej veci po zohľadnení všetkých skutočností majúcich vplyv na určenie ceny veci v čase škodovej udalosti. Všeobecná poistná hodnota v zmysle vyhlášky č. 492/2004 Z.z. zohľadňuje všetky okolnosti, ktoré majú vplyv na skutočnú cenu veci v čase škodovej udalosti. Časovej hodnote podľa poistnej zmluvy zodpovedá pojem všeobecná hodnota v zmysle vyhlášky č. 492/2004 Z.z. Uvedené je taktiež v súlade s princípom materiálnej spravodlivosti, na ktorý sa žalobca v odvolaní odvoláva. Súd prvého stupňa dospel k správnemu záveru, že pojem „hodnota zvyškov“ a pojem „hodnota využiteľných zvyškov“ nie sú obsahom totožné pojmy. Každý z uvedených pojmov predstavuje síce vyčíslenie hodnoty zvyškov poškodenej veci, avšak s ohľadom na iné skutočnosti. V prípade hodnoty zvyškov zničenej veci sa vyčísľuje hodnota samotnej poškodenej veci ako zostatková hodnota veci po jej poškodení. V prípade hodnoty využiteľných zvyškov sa vyčísľuje hodnota tých zostatkových častí poškodenej veci, ktoré sa dajú opätovne využiť na ďalšie použitie. V zmysle čl. 7 bod 11 všeobecných poistných podmienok v danom prípade bolo poistné plnenie určené tak, že od časovej hodnoty poistenej veci sa odpočítala spoluúčasť poisteného a hodnota zvyškov veci, teda zostatková hodnota veci po jej poškodení, teda v znaleckom posudku vyčíslená všeobecná hodnota (tržná cena) po poruche. V predmetnom ustanovení sa výslovne uvádza hodnota zvyškov veci a nie hodnota využiteľných zvyškov veci, takže pri výpočte poistného plnenia bolo správne použité vyčíslenie hodnoty zvyškov ako všeobecnej hodnoty (tržnej ceny) po poruche a nie vyčíslenie hodnoty využiteľných zvyškov. Záver žalobcu v tom, že právo žalovaného odpočítať od časovej ceny stavby hodnotu zvyškov poistenej veci bolo premlčané, pretože ide o majetkové právo iné ako vlastnícke právo. Súd správne posúdil odpočítanie zvyškov poistenej veci ako postup v zmysle všeobecných poistných podmienok a nie ako samostatné právo žalovaného, pretože nejde o samostatné právo, s ktorým by žalovaný bol oprávnený samostatne disponovať a bolo by prevoditeľné na tretiu osobu. Pre úplnosť poukázal na námietku podpoistenia v danej veci vznesenú v podaní zo dňa 9.6.2011. Uvedená skutočnosť má zásadný význam pre určenie poistného plnenia v danej veci. Žalobca sa k uvedenej námietke doteraz nevyjadril, pričom uvedená námietka spochybňuje správnosť ním vypočítanej sumy poistného plnenia, zaplatenia ktorej sa domáha v predmetnom konaní. Žiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania v sume 982,87 €, ktorých dôvodnosť, spôsob výpočtu, súčasne odôvodnil. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného k jeho odvolaniu proti rozsudku súdu prvého stupňa už nevyjadril. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. l O.s.p. v znení účinnom od 1.5.2015, ďalej len O.s.p.; § 355 O.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. l O.s.p. neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem, súd prvého stupňa nerozhodol podľa ustanovenia § 115a bez nariadenia pojednávania a nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je potrebné sčasti odmietnuť a vo zvyšnej časti ako nedôvodné zamietnuť. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 25. novembra 2015 (§ 211 ods. 2 O.s.p., § 156 ods. 3 O.s.p.). O termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci, ich právni zástupcovia, upovedomení zákonným spôsobom. Odvolanie žalobcu proti rozsudku súdu prvého stupňa zo dňa 23.9.2011, č.k. 15 C 92/2009-432, vo výroku, ktorým súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 8,5 % úroky z omeškania ročne zo sumy 12.226,74 € od 30.5.2008 do 15.4.2011 do troch dní od právoplatnosti rozsudku, odvolací súd odmietol (už bez ďalšieho) postupom podľa ustanovenia § 218 ods. l písm. b/ O.s.p. ako podané niekým, kto na odvolanie nebol oprávnený. Totiž v uvedenom rozsahu bol žalobca úspešný, a teda nebol dotknutý na svojich právach. Keďže žalovaný odvolanie nepodal, potom nebol daný žiaden zákonný dôvod preskúmavať vecnú a právnu stránku rozhodnutia v uvedenom rozsahu; rozsudok súdu prvého stupňa v uvedenom výroku tak zostal pre účastníkov konania záväzný (§ 159 ods. 1, ods. 2, ods. 3 O.s.p.). Vo výroku, ktorým súd prvého stupňa vo zvyšku žalobu zamietol, odvolací súd rozsudok zo dňa 23.9.2011, č.k. 15 C 92/2009-432, potvrdil, pretože je vo výroku vecne správny; keďže sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje (§ 219 ods. l, ods. 2 O.s.p.). Pre správnosť dôvodov rozsudku súdu prvého stupňa v uvedenom rozsahu (vo výroku, ktorým súd žalobu vo zvyšku zamietol) odvolací súd považuje za potrebné uviesť (okrem toho, čo uviedol súdu prvého stupňa) ešte nasledovné. Súd prvého stupňa vo veci vykonal dokazovanie správnym smerom, z neho vyvodil správne skutkové závery a vec napokon rozhodol správne aj po právnej stránke. Žiadne dokazovanie by už nebolo spôsobilé odôvodniť iné rozhodnutie súdu, takéto dokazovanie by bolo nadbytočné, nehospodárne. Žalobca v odvolaní neuviedol žiadne také skutočnosti, vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by privodili pre neho priaznivé rozhodnutie. Nestačí uviesť len dôvody odvolania vyplývajúce z ustanovenia § 205 ods. l, 2 O.s.p., tieto musí odvolateľ aj odôvodniť skutočnými dôvodmi, čo sa ale v prejednávanej veci nestalo. Z obsahu spisu nevyplýva, žeby v konaní pred súdom prvého stupňa nastala taká vada, takú ani sám odvolateľ netvrdil, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a na ktorú by musel odvolací súd prihliadnuť (§ 212 ods. 3 O.s.p.). Takú vadu nemohlo založiť to, že súd prvého stupňa nezohľadnil ním označené rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (sp.zn. 5 Cdo 101/1995, M Cdo 282/2002) a v tomto smere rozsudok neodôvodnil. Predmetom uvedených konaní bolo motorové vozidlo, a už z tohoto dôvodu podriadený pod iný právny režim, pod iné podmienky poistenia, osobitne pod rozdielne poistné zmluvy. Na tomto mieste odvolací súd považuje za potrebné pripomenúť, že pre určenie hodnoty nehnuteľnosti je rozhodujúca (aj) poloha nehnuteľnosti. Sám žalobca odkazoval na správu Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Žiline zo dňa 4.1.2006, č. KRHZ-724/OOT-2005, z ktorej vyplýva, že zo strany majiteľa objektu nebolo zistené porušenie predpisov na úseku ochrany pred požiarmi. Na inom mieste (písm. f/ správy) sa ale uvádza (čo odôvodňuje polohu nehnuteľnosti, a teda ovplyvňuje aj jej cenu), že veľmi závažným faktorom ovplyvňujúcim šírenie požiaru bola nemožnosť prístupu hasičskej techniky na miesto udalosti na likvidovanie požiaru. Technika CAS32 T 815 na miesto udalosti prišla cez poľnú nespevnenú cestu za cca l hod. a 20 min. Zatiaľ čo príslušníci stiahnutí z cesty od dopravnej nehody na základňu prišli na miesto udalosti pešo s ADP za 33 min. Všeobecné poistné podmienky, ich ustanovenia, nepripúšťajú iný výklad, nejednoznačný výklad; všeobecné zmluvné podmienky boli a sú súčasťou poistnej zmluvy, sám žalobca pri uzatváraní poistnej zmluvy, ale ani v neskoršom období (do poistnej udalosti) absolútne nenamietal, žeby ustanovenia poistnej zmluvy, všeobecných poistných podmienok, a presne v čom zvádzali k rôznym, nejednoznačným výkladovým záverom. Neuvádzal, žeby pred uzavretím poistnej zmluvy, resp. neskôr ku dňu poistnej udalosti, žiadal žalovaného, resp. jeho právneho predchodcu, o presné vymedzenie pojmu, podľa neho sporného, zvádzajúceho k rôznym výkladom. Sám žalobca ani len netvrdil, žeby od nadobudnutia nehnuteľností do svojho vlastníctva, akým spôsobom, kedy, na akú sumu zhodnotil dané nehnuteľnosti, a že teda v čase poistnej udalosti mali úplne inú hodnotu ako v čase ich nadobudnutia; ním predložený znalecký posudok odpoveď na túto otázku nedáva. Rovnako neodpovedá ani na tú otázku, prečo hodnota nehnuteľností v ňom sa líši od iných znaleckých posudkov vo vzťahu k danej poistnej udalosti vypracovaných. V tejto súvislosti potom ani len netvrdil, žeby došlo k uzavretiu dodatku poistnej zmluvy, resp. táto hodnota nehnuteľností bola zohľadnená v poistnej zmluve (akýmkoľvek spôsobom v súlade so zákonom); prečo by mala mať nehnuteľnosť vyššiu hodnotu v čase uzavretia poistnej zmluvy, ktorú nenamietal a v čase vzniku poistnej udalosti. Rozsudok obsahuje všetky náležitosti vyplývajúce z ustanovenia § 157 O.s.p. V ňom dal súd prvého stupňa jasnú, presnú, kvalifikovanú odpoveď na argument, prečo vo zvyšku žalobu zamietol. Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako aj právnej otázky rozhodnutia; avšak len tej, ktorá je pre rozhodnutie vo veci rozhodujúca, nevyhnutná. Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo [porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike (sťažnosť č. 59102/08), nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008]. V súlade so zákonom č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro na území Slovenskej republiky s účinnosťou od 1.1.2009 peňažné údaje v slovenskej mene sa odo dňa zavedenia eura považujú za peňažné údaje v eurách, a to v prepočte a so zaokrúhlením podľa konverzného kurzu, tohto zákona a ďalších pravidiel pre prechod na euro (§ 9 ods. 2 citovaného zákona). Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p., § 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi konania na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým odvolateľ, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011). Súd prvého stupňa pri rozhodovaní o náhrade trov konania rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 1, 4, § 142 a nasl. O.s.p.). Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.