Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/100/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1209213665 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1209213665.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Michaely Královej v právnej veci žalobcu: F.. Š. S. M. V. Y. F. Š. D. H. , narodený dňa 9.X.XXXX, bytom N. č. XXX, okres J. L., zastúpený JUDr. Helenou Kontrovou, advokátkou v Semerove č. 414, okres Nové Zámky, proti žalovanému: U., s.r.o., Košice, Werferova č. 3, IČO: 35 961 147, zastúpený JUDr. Ing. Deziderom Jančikom, advokátom v Košiciach, Hlavná č. 119, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 31. júla 2013, č. k. 7 C 104/2010-154, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 31. júla 2013, č.k. 7 C 104/2010-154, p o t v r d z u j e . II. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava III. rozsudkom zo dňa 31.7.2013, č.k. 7 C 104/2010-154, žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania (§ 142 ods. l O.s.p.) v sume 155,11 € právnemu zástupcovi žalovaného JUDr. Ing. Deziderovi Jančikovi, advokátovi v Košiciach, do troch dní od právoplatnosti rozsudku pod následkom exekúcie. Žalobca sa svojou žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 24.8.2009 (Okresnému súdu Bratislava II., u ktorého bolo konanie vedené pod sp.zn. 34 S 7/2009, 42 Cb 297/2009) proti právnemu predchodcovi žalovaného K. G., a.s., Bratislava, IČO: 31 340 890, zrušenia rozhodcovského rozsudku zo dňa 31.7.2009, sp.zn. PO309001, Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri spoločnosti ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., Bratislava, Trnavská cesta č. 7, IČO: 35 862 882 (zanikla v dôsledku zlúčenia v mesiaci december 2015; poznámka odvolacieho súdu), vydaného rozhodcami JUDr. Marcel Hudák, JUDr. Ján Huňady, Mgr. Ing. Michal Radosa, v právnej veci žalobcu K. G., a.s., Bratislava, Prievozská č. 2/B, IČO: 31 340 890, proti žalovaným: I. JATKA Hurbanovo s.r.o., Hurbanovo, Železničná č. 45, IČO: 31 426 689 (spoločnosť zanikla v mesiaci marec 2015; poznámka odvolacieho súdu), II. S. G., bytom G. G., E. č. XXXX/XX, III. A. L., bytom E., J. č. XXXX/XX, IV. F.. Š. S.Š., bytom N. č. XXX, V. F.. Y. Ď., bytom H., I. Q. č. XXXX/XX, o zaplatenie sumy 102.172,12 €, s príslušenstvom, keď základom bola dohoda o vydaní a vyplnení biancozmenky zo dňa 11.12.2007, č. XXX/XX/XXXXXX/G/XXX. Žalobca v prejednávanej veci vystupoval v rozhodcovskom konaní ako žalovaný vo IV. rade. Dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku žalobca odôvodnil 1/ existenciou právnych nedostatkov rozhodcovského rozsudku (petit v žalobe je iný ako petit v rozsudku, zmluvná pokuta 10 % ako príslušenstvo napriek tomu, že príslušenstvom nie je a je potrebné ju vypočítať a žalovať o jej zaplatenie, žalovaní nie sú zaviazaní spoločne a nerozdielne), 2/ odopretím možnosti žalobcovi postupom rozhodcovského súdu konať pred ním (žalobca nebol predvolaný na pojednávanie, nebol upozornený, že sa bude rozhodovať bez jeho prítomnosti, nebolo mu oznámené, na základe čoho boli ustanovení rozhodcovia). Došlo k narušeniu zásady rovnosti účastníkov, popieral platnosť rozhodcovskej doložky, žalovaní sa nevedeli dohodnúť na spoločnom postupe, i keď išlo o ich spoločné práva a povinnosti, žalobca disponoval viacerými zabezpečovacími prostriedkami, tieto ale nevyužil a zneužil svoje postavenie, nepostupoval podľa zmluvy o úvere, navyše zabezpečenie je neprimerané výške dlžnej sumy. V súvislosti s nakladaním majetku obchodnej spoločnosti Z. E. s.r.o., Hurbanovo, IČO: 31 426 689, sa vedie trestné konanie pre podozrenie zo spáchania trestného činu poškodzovanie veriteľa na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru, Úrad justičnej a kriminálnej polície, v Komárne pod ČVS: ORP-77/OVK-KN-2009, kde má byť vypočutý ako svedok. Ako listinné dôkazy predložil spolu so žalobou len predvolanie svedka v danej trestnej veci na deň 9.6.2009, neskôr predmetný rozsudok rozhodcovského súdu zo dňa 31.7.2009, sp.zn. PO309001, dohodu o vydaní a vyplnení biancozmenky č. XXX/XX/XXXXXX/G/XXX, zmluvu o úvere č. XXX/ XX/XXXXXX zo dňa 11.12.2007, fotozmenky, keď súčasne sa domáhal zámeny strán sporu na strane žalovaného v dôsledku postúpenia pohľadávky, ktoré oznámenie zo dňa 25.9.2009 rovnako pripojil. Navrhol vykonať dôkaz správou Okresného súdu Komárno vo veci vedenej pod sp.zn. 14 T 44/2011, kde je trestne stíhaný konateľ obchodnej spoločnosti Z. E. s.r.o., Hurbanovo, IČO: 31 426 689, A. L., ktoré konanie podľa žalobcu súvisí s týmto sporom (porušenie povinností konateľa). Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 14.11.2011, č.k. 7 C 104/2010-59, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13.12.2011, vyhovel návrhu žalobcu na zmenu strany sporu v osobe žalovaného (§ 92 ods. 2, ods. 3 O.s.p.) a súčasne vyhovel návrhu žalobcu na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku zo dňa 31.7.2009, sp.zn. PO309001, do právoplatného skončenia konania v predmetnej právnej veci. Uznesením zo dňa 24.2.2012, č.k. 7 C 104/2010-84, v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30.4.2012, č.k. 4 Co 181/2012-99, súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp.zn. 28 CbR 219/2011, o zrušení obchodnej spoločnosti Z. E. s.r.o., Hurbanovo, IČO: 31 426 689 (§ 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) majúc za to, že rozhodnutie v danom konaní nemá žiaden vplyv na rozhodnutie súdu prvej inštancie o zrušení rozhodcovského rozsudku. 2. Súd prvej inštancie tak rozhodol po tom, ako mal z vykonaného dokazovania, vrátane vyjadrení strán sporu, zistený nasledovný skutkový stav veci. Rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri spoločnosti ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., Bratislava, IČO: 35 862 882, vydaného rozhodcami JUDr. Marcel Hudák, JUDr. Ján Huňady, Mgr. Ing. Michal Radosa, v právnej veci žalobcu K. G., a.s., Bratislava, Prievozská č. 2/B, IČO: 31 340 890, proti žalovaným: I. JATKA Hurbanovo s.r.o., Hurbanovo, IČO: 31 426 689, II. S. G., bytom G. G., E. Č.. XXXX/XX, III. A. L., bytom E., J. Č.. XXXX/XX, IV. F.. Š. S., bytom N. č. XXX, V. F.. Y. Ď., bytom H., I. Q.J. Č.. XXXX/XX o zaplatenie sumy 102.172,12 €, s príslušenstvom, bola žalovaným v I. až V. rade uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu vo výške 102.172,12 € spolu s úrokom vo výške 6 % ročne z tejto sumy od 26.2.2009 do zaplatenia, zmenkovú odmenu v sume 337,-- €, zmluvnú pokutu vo výške 10 % zo žalovanej sumy a náhradu trov rozhodcovského konania v sume 8.991,14 € s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných žalovaných, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodcovský súd vykonal dokazovanie a zistil skutkový stav veci popísaný v samotnej žalobe, čím mal za preukázané, že žalobca bol oprávnený od žalovaných požadovať zaplatenie zmenkovej sumy v žalovanej výške, ako aj zmluvnú pokutu vo výške 10 %, zmenkovú odmenu vo výške 337,-- €, úrok vo výške 6 % ročne zo zmenkovej sumy. Rozhodcovský súd sa dôsledne vyporiadal so všetkými podstatnými námietkami žalovaných, vrátane námietok v súvislosti so zabezpečovacími prostriedkami, ku ktorých realizácii žalobca nepristúpil, majúc k tomu listinné dôkazy v rozsudku presne špecifikované, takisto s námietkou, že vyplnenie biancozmenky žalobcom a následné podanie žaloby bolo unáhlené a predčasné, s tým, že okrem iného žalobca bol oprávnený pre prípad predmetného porušenia povinností zo zmluvy o úvere využiť ktorúkoľvek zo zabezpečení jeho pohľadávky. Bolo riadne preukázané, že žalobca vyzval na plnenie žalovaného v I. rade a až následne žalovaných v II. až V. rade, ktoré výzvy všetci žalovaní riadne prevzali. K. G., a.s., Bratislava, IČO: 31 340 890, zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 18.9.2009 postúpila spoločnosti U., s.r.o., IČO: 35 961 147, svoju pohľadávku vyplývajúcu z avalu vlastnej zmenky spoločnosti Z. E. s.r.o., Hurbanovo, IČO: 31 426 689. V predmetnej právnej veci žalobca 1/ popiera platnosť rozhodcovskej doložky zo dňa 11.12.2007 (nikto s ním neprerokoval uzavretie tejto zmluvy, nebol mu predložený písomný návrh tejto zmluvy, nebolo mu umožnené zmluvu si vopred prečítať, bolo mu len oznámené zo strany konateľa A. L., že sa bude brať úver, že ide len o formalitu, pretože je spoločníkom obchodnej spoločnosti Z. E. s.r.o., Hurbanovo, IČO: 31 426 689), 2/ bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania [žalobca nenavrhoval rozhodcov, týchto navrhoval vtedajší žalobca K. G., a.s., Bratislava, IČO: 31 340 890, na pojednávanie ho nikto nepredvolal, o pojednávaní ho nikto nevyrozumel; § 17, § 40 ods. 1 písm. g/ zákona č. 244/2002 Z.z. v znení účinnom v čase rozhodovania rozhodcovského súdu (do 31.12.2014)], 3/ rozsudok rozhodcovského súdu má právne nedostatky, bola mu odopretá možnosti konať pred rozhodcovským súdom postupom súdu (§ 26 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní). Navrhol vypočuť svedkov A. L. ako účastníka rozhodcovskej doložky, F.. Y. Z. a S. G., ku skutočnostiam uzavretia rozhodcovskej doložky, o tom, že nebola s ostatnými prekonzultovaná. Žalobca zmluvu o úvere zo dňa 11.12.2007 podpísal na základe pokynu konateľa A. L., podpísali ju aj ostatní traja, nevidel dôvod, prečo by tak neučinil i on, učinil tak dobrovoľne. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 31.7.2013 nepripustil dokazovanie výsluchom svedkov A. L., F.. Y. Ď., S. G., nepripustil dokazovanie, v akom štádiu sa nachádza trestné konanie vedené na Okresnom súde Komárno pod sp.zn. 14 T 44/2011 vo veci obžalovaného A. L., z dôvodu nehospodárnosti a právnej irelevancie pre danú právnu vec. Z obsahu spisu, z obsahu samotného napadnutého rozsudku rozhodcovského súdu, ako aj z vyjadrenia žalobcu a jeho právneho zástupcu, nevyplýva, čo malo spôsobiť porušenie zásady rovnosti strán. Žalobca sa v podstatne domáhal neplatnosti samotnej zmluvy o úvere, ktorú sám dobrovoľne podpísal, pričom predmetom tohto konania nie je posudzovanie listinných dôkazov, ktoré prejednával rozhodcovský súd, čo v tomto štádiu konania ani všeobecnému súdu neprináleží. Rozhodcovský súd postupoval v zmysle § 26 zákona č. 224/2002 Z.z. v znení účinnom v rozhodcom čase, mal možnosť nariadiť ústne pojednávanie, resp. konanie písomné, a teda ani v tomto nemožno prisvedčiť žalobcovi, že nemal možnosť sa zúčastniť pojednávania. Rozhodcovský súd sa vyporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku so všetkými vznesenými námietkami, na ktoré poukazoval žalobca i v tomto konaní. Nie je v právomoci súdu konajúceho vo veci zrušenia rozhodcovského rozsudku rozhodovať o správnosti jeho odôvodnenia. Vo vzťahu k námietke žalobcu o solidarite záväzku súd prvej inštancie dal do pozornosti, že vo výroku napadnutého rozhodcovského rozsudku je uvedené, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných žalovaných, teda u žalovaných išlo o spoločný záväzok, povahou záväzok solidárny, pri ktorom dlh môže splniť jeden z dlžníkov absorbujúc povinnosť ostatných dlžníkov. Jedná sa o takzvanú pasívnu solidaritu, ktorej podstata spočíva v tom, že dlžníci dlhujúci to isté plnenie zodpovedajú veriteľovi „rukou spoločnou a nerozdielnou“. Veriteľ je teda oprávnený požadovať celé plnenie od ktoréhokoľvek z nich s tým, že len čo ktorýkoľvek dlžník splní, zanikne povinnosť plniť aj u ostatných dlžníkov. Taxatívne vymedzený dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku súdom (§ 40 ods. 1 písm. g/ zákona č. 244/2002 Z.z. v znení účinnom v rozhodcom čase) smeruje predovšetkým na ochranu dodržiavania základných procesných práv a povinností účastníkov rozhodcovského konania s ohľadom na zásadu rovnosti strán sporu, vyjadrenú v § 17 zákona o rozhodcovskom konaní, kde takisto treba trvať na tom, aby účastníkmi navrhované dôkazy boli pred rozhodcovským súdom prejednané tak, že buď budú vykonané, alebo nebudú po riadnom odôvodnení pripustené. Všetky námietky vedúce k zrušeniu rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. g/ zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom v rozhodcom čase musia byť nutne procesného charakteru, musia sa teda týkať postupu rozhodcovského súdu pri prejednávaní sporu, nie však správnosti skutkových alebo právnych záverov urobených týmto rozhodcovským súdom. Z uvedeného vyplýva, že pri rozhodovaní o zrušení rozhodcovského rozsudku nie je súd prvej inštancie oprávnený preskúmavať napadnuté rozhodnutie vecne, teda z hľadiska správnosti hodnotenia vykonaných dôkazov, či správnosti skutkových zistení a následného právneho posúdenia veci. Nesúhlas účastníka rozhodcovského konania (v danom prípade žalobcu) s tým, ako rozhodcovský súd hodnotil vykonané dôkazy, a ako vec potom právne posúdil, nie je a nemôže byť dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa zákona o rozhodcovskom konaní, nakoľko nesprávnosť hodnotenia vykonaných dôkazov nepredstavuje dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa ustanovenia § 40 ods. 1 písm. g/ zákona č. 244/2002 Z.z. v znení účinnom v rozhodcom čase. Odvolanie proti rozhodcovskému rozsudku nie je prípustné, účastníci rozhodcovského konania však môžu podať žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku na všeobecný súd v lehote do 30 dní odo dňa jeho doručenia (§ 34 ods. 1 písm. h/). Inštitút návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku však nemôže slúžiť ako opravný prostriedok proti rozhodcovskému rozsudku. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že neboli naplnené atribúty na rozhodnutie súdu podľa § 40 ods. 1 písm. g/ zákona č. 244/2002 Z.z. v znení účinnom v rozhodcom čase, nakoľko všeobecné súdy nie sú oprávnené preskúmavať rozhodnutia rozhodcovského súdu z hľadiska ich vecnej správnosti, navyše ako vyplýva z ustanovenia § 27 ods. 1 tohto zákona rozhodcovský súd vykonáva len dôkazy navrhnuté účastníkmi rozhodcovského konania a uváži výber a spôsob vykonania dôkazov podľa ich možného prínosu k objasneniu sporu, s čím sa rozhodcovský súd riadne vo svojom konaní vyporiadal. Súd prvej inštancie pri skúmaní splnenia požiadavky na rovné postavenie strán rozhodcovského konania a poskytnutia stranám možnosti vec pred rozhodcami prejednať, resp. poskytnúť dostatočnú možnosť na uplatnenie procesných práv účastníkov rozhodcovského konania, skúmal nielen z hľadiska formálneho (či po formálnej stránke boli procesné postupy dodržané), ale takisto z hľadiska, či mali obe strany rozhodcovského konania rovnakú a dostatočnú možnosť uplatnenia tvrdení, námietok, navrhovania dôkazov, čo v danom prípade bolo naplnené a to aj písomne. Zásada rovnosti strán sporu môže byť porušená, ak druhá strana nedostala žalobu, ak sa jej odňala možnosť konať pred rozhodcovským súdom, alebo ak sa jej odňalo právo vyjadriť sa, či podať vzájomnú žalobu. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s tvrdením žalobcu ani ohľadom formálnych nedostatkov napadnutého rozsudku rozhodcovského súdu, považoval ho za účelové, v súvislosti s napadnutou zásadou o rovnosti strán s poukazom na § 36 zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom v rozhodcom čase, ktorým zákonodarca umožnil sporovým stranám i samotnému súdu odstrániť prípadné chyby, resp. zrejmé nesprávnosti, resp. možnosť požiadať o výklad do 30 dní. V súvislosti s námietkou o subjektoch rozhodujúcich spor v rozhodcovskom konaní súd prvej inštancie dal do pozornosti rokovací poriadok rozhodcovského súdu a písomné vyjadrenie protistrany. 3. Proti tomuto rozsudku vo výroku, ktorým súd žalobu zamietol, podal včas odvolanie žalobca dôvodiac, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec a nevykonal navrhované dokazovanie. Podanou žalobou sa domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku sp.zn. PO309001 Stáleho rozhodcovského súdu zriadenom pri spoločnosti ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., Bratislava, IČO: 35 862 882, vydaného rozhodcami JUDr. Marcel Hudák, JUDr. Ján Huňady, Mgr. Ing. Michal Radosa, v právnej veci žalobcu K. G., a.s., Bratislava, Prievozská č. 2/B, IČO: 31 340 890, pretože a/ mu bola (v rozhodcovskom konaní žalovanému vo IV. rade) odopretá postupom rozhodcovského súdu možnosť konať pred súdom, na pojednávanie vôbec nebol predvolaný, ani nebol upovedomený, že súd bude rozhodovať bez jeho prítomnosti, čo je v rozpore s ustanovením § 26 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov, nebol mu oznámený postup podľa § 30 citovaného zákona, na základe čoho boli ustanovení rozhodcovia; b/ v zmysle ustanovenia § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov bola porušená zásada rovnosti účastníkov, v zmysle ustanovenia § 17 citovaného zákona jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej doložky; c/ sám popiera platnosť rozhodcovskej doložky. V predmetnom súdnom konaní žiadal pripojiť spis rozhodcovského súdu sp.zn. PO309001 za účelom preukázania porušenej zásady rovnosti účastníkov, žiadal vyžiadať správu z Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Úrad justičnej a kriminálnej polície odbor justičnej polície, v Komárne, ČVS: ORP-77/ OVK-KN-2009 (trestné konanie pre podozrenie zo spáchania trestného činu poškodzovanie veriteľa), na preukázania neplatnosti rozhodcovskej doložky, čo ale súd prvej inštancie neurobil. Vytýkal ďalej súdu, že nevypočul ním navrhnutých svedkov A. L.Á., narodený dňa XX.X.XXXX, bytom E., J. č. XXXX/ XX, F.. Y. Ď., narodený dňa X.X.XXXX, bytom H., I. Q. Č.. XXXX/XX, S. G., narodený dňa XX.X.XXXX, bytom G. G., E. Č.. XXXX/XX; zopakoval, kto bol účastníkom rozhodcovského konania, ako rozhodol rozhodcovský súd. Právny nástupca K. G., a.s., IČO: 31 340 890, spoločnosť U., s.r.o., IČO: 35 961 147, sa nevedela vyjadriť k okolnostiam platnosti rozhodcovskej doložky, a preto (žalobca) netrval na vypočutí zástupcu žalovaného. Rozhodcovským rozsudkom boli žalovaní v I. až V. rade spoločne a nerozdielne zaviazaní zaplatiť zmenkovú sumu. Dlžníkom bola práve obchodná spoločnosť Z. E. s.r.o., Hurbanovo, IČO: 31 426 689, ako žalovaný v I. rade, žalovaní v II. až V. rade boli iba ručiteľmi v tomto vzťahu. Úver, ktorý sa zabezpečoval biancozmenkou, čerpala a použila obchodná spoločnosť Z. E. s.r.o., Hurbanovo, IČO: 31 426 689. V tom čase (rok 2007) bol spoločníkom F.. Y. Ď.. On sám (žalobca) bol iba ručiteľom, ktorý z úveru nemal žiadny prospech. Žalobca v rozhodcovskom konaní disponoval viacerými zabezpečovacími prostriedkami, tieto ale nevyužil, naopak zneužil svoje postavenie, nepostupoval podľa zmluvy o úvere; zabezpečenie je neprimerané výške dlžnej sumy. F.. Y. Ď. je osobne prepojený na obchodnú spoločnosť U., s.r.o., IČO: 35 961 147, prostredníctvom obchodnej spoločnosti G. X., s.r.o., v ktorej je štatutárnym zástupcom, štatutárnym zástupcom v tejto spoločnosti (G. X. s.r.o) je aj K. V., bytom H., G. Č.. X, ktorý je spoločníkom v obchodnej spoločnosti U., s.r.o. Aj exekučné konanie na zaplatenie sumy podľa rozhodcovského rozsudku bolo vedené iba proti obchodnej spoločnosti Z. E. s.r.o., Hurbanovo, IČO: 31 426 689, A. L. a proti nemu (F.. Š. S.); exekučné konanie nebolo vedené proti F.. Y.Á. Ď. a S. G.. Ide o vykonštruované konanie proti nemu (žalobcovi), preto napáda platnosť rozhodcovskej doložky. Práve na základe týchto skutočností navrhol súdu vykonať dokazovanie vypočutím svedkov. Má za to, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec, nestotožňuje sa s jeho záverom, že ide v podstate len o opravný prostriedok proti rozhodcovskému rozsudku. Odvolaciemu súdu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie; v novom rozhodnutí aj rozhodnúť o trovách konania. 4. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Žalobca vo svojom odvolaní uvádza dôvody, s ktorými sa súd prvej inštancie riadne vyporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno a svoje tvrdenia opakuje a formuluje značne zmätočne, keď hovorí o „zneužívaní postavenia“, o tom, že sa „nepostupovalo podľa zmluvy o úvere“ a pod. Tieto tvrdenia však nikdy počas konania, ani v samotnom rozhodcovskom konaní, reálne nepodložil žiadnymi dôkazmi. Žiadal náhradu trov odvolacieho konania. 5. Odvolací súd preskúmal vec vo výroku, ktorým súd žalobu zamietol, v súvisiacom výroku o náhrade trov konania, súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania [§ 470 ods. l, ods. 2, § 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z. účinný od 1.7.2016), ďalej len C.s.p.], túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem; § 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 21. decembra 2016; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu, ich právni zástupcovia, upovedomení zákonným spôsobom (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. 1 C.s.p.). Rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu (vo výroku, ktorým súd žalobu zamietol, v súvisiacom výroku o náhrade trov konania) je vecne a právne správny a ako taký potvrdil (§ 387 ods. l, ods. 2, ods. 3 C.s.p.). Keďže sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd ale považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné. 6. Pri rozhodovaní vychádzal z vyššie uvedených zákonných ustanovení a zo skutočností, ktoré vyšli najavo najneskôr do konca lehoty na podanie odvolania [za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (zákon č. 99/1963 Zb., O.s.p.), ktorý bol zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z. s účinnosťou od 1.7.2016], majúc na zreteli ustanovenie § 470 ods. 2 veta prvá C.s.p., podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované (predovšetkým podľa ustanovenia § 204 ods. l, § 205, § 206 ods. 2 veta druhá, § 212 ods. 1, ods. 3, § 213 ods. l O.s.p.). Rozhodujúcim pre posúdenie vecnej a právnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie boli skutočnosti, ktoré vyšli najavo vykonaným dokazovaním súdom prvej inštancie a ktoré teda nepochybne existovali v čase vyhlásenia jeho rozsudku. Napokon táto zákonná zásada platí aj po 1.7.2016 (§ 383 C.s.p.). Odvolateľ v odvolaní neuvádzal podstatné, rozhodujúce, konkrétne právne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie odvolacieho súdu. 7. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. Rozsudok obsahuje všetky náležitosti uložené ustanovením § 157 O.s.p. V konaní pred súdom prvej inštancie sa nevyskytla žiadna vada uvádzaná v ustanovení § 212 ods. 3 O.s.p., takú ani sám odvolateľ netvrdil, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie a na ktoré by musel odvolací súd prihliadať. Akékoľvek ďalšie dôvody uvedené odvolacím súdom na zdôraznenie správnosti rozsudku v odvolaním napadnutom rozsahu, v súvisiacom výroku, by bolo už len zopakovaním skutkových a právnych dôvodov uvedených súdom prvej inštancie. Na tomto mieste odvolací súd zdôrazňuje, že osobitne nepreskúmaval vecnú a právnu správnosť rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania, keďže odvolateľ v odvolaní vôbec nenamietal vecnú a právnu nesprávnosť rozsudku v uvedenom rozsahu, žalovaný odvolanie nepodal, ide o konanie, v ktorom bol súd viazaný žalobou, a teda aj rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. l O.s.p.). 8. Z obsahu spisu zostalo nepochybné, že dňa 11.12.2007 bola medzi K.Y. G., a.s., Bratislava, IČO: 31 340 890, ako veriteľom (táto neskôr postúpila svoju pohľadávku spoločnosti U., s.r.o., IČO: 35 961 147) a spoločnosťou Z. E. s.r.o., Hurbanovo, IČO: 31 426 689, ako dlžníkom, uzavretá zmluva o úvere. V ten istý deň bola medzi K.Y. G., a.s., Bratislava, IČO: 31 340 890, a spoločnosť Z. E. s.r.o., Hurbanovo, IČO: 31 426 689, uzavretá dohoda o vydaní a vyplnení biancozmenky, ktorá bola podpísaná štyrmi avalistami, z ktorých jeden je v tomto konaní žalobcom. Táto dohoda bola uzavretá za účelom zabezpečenia zmluvy o úvere v prípade, ak by dlžník neplnil. Jej súčasťou bola aj rozhodcovská doložka, o tom, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, budú riešené dohodou a ak nedôjde k dohode, vec bude predložená a riešená pred stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri obchodnej spoločnosti ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., Bratislava, IČO: 35 862 882. 9. Žalobca vo svojom odvolaní namieta neplatnosť rozhodcovskej doložky, avšak vo svojom odvolaní neuvádza, v čom konkrétne vidí neplatnosť tejto rozhodcovskej doložky. V zmysle ustanovení § 3, § 4, § 5 zákona č. 244/2002 Z.z. (v znení účinnom v čase uzavretia rozhodcovskej doložky, t.j. od 1.1.2006 do 31.6.2009) táto zmluva spĺňala požiadavky ustanovené zákonom. Jej písomná forma v zmysle § 3 zákona č.244/2002 Z.z. bola zachovaná tým, že bola obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami, bola súčasťou dohody o vydaní a vyplnení biancozmenky. Túto dohodu podpísala banka, vystaviteľ zmenky a avalisti. Pravosť ich podpisov v konaní pred súdom prvej inštancie nebola spochybnená, ani žalobcom v odvolaní namietaná. Ďalšou podstatnou náležitosťou rozhodcovskej doložky okrem štandardných požiadaviek kladených pre všetky právne úkony a zmluvy (podľa § 34 a nasl. a ďalej podľa § 43 a nasl. Občianskeho zákonníka) je vymedzenie rozsahu a druhu sporov, ktoré sa majú v rozhodcovskom konaní rozhodnúť (§ 3 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní). Aj v tomto prípade rozhodcovská doložka spĺňala uvedené požiadavky, keď v čl. V. bod 4 bolo uvedené: „sa vzťahuje na akékoľvek spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie. Ustanovenia tohto bodu sa nebudú vzťahovať na spory z platobného styku, ktoré vzniknú medzi Bankou a vystaviteľom zmenky, resp. avalistom pri vykonávaní prevodov alebo pri vydávaní a používaní elektronických platobných prostriedkov, pokiaľ vystaviteľ zmenky resp. avalista akceptuje verejný návrh banky dostupný na všetkých obchodných miestach Banky, na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, na základe ktorej budú tieto spory riešené pred Stálym rozhodcovským súdom Asociácie bánk.“ Ostatné dojednania a náležitosti rozhodcovskej doložky (vrátane určenia rozhodcovského súdu) nie sú povinnými náležitosťami, a teda ich absencia neznamená jej neplatnosť. Vzhľadom na vyššie uvedené má odvolací súd za to, že žalobca nepreukázal neplatnosť rozhodcovskej doložky a jeho námietky sú v tomto smere nedôvodné a ničím nepodložené. 10. K odvolacej námietke žalobcu, že v zmysle § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. bola porušená zásada rovnosti účastníkov v rozhodcovskom konaní tým, že postupom súdu mu bola (v prejednávanej veci žalobcovi a v rozhodcovskom konaní v postavení žalovaného vo IV. rade) odňatá možnosť konať pred rozhodcovským súdom, na pojednávanie vôbec nebol predvolaný, ani nebol upovedomený, že súd bude rozhodovať bez jeho prítomnosti, čo je v rozpore s ustanovením § 26 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. v znení účinnom v rozhodcom čase, odvolací súd uvádza, že ani v tomto prípade žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania sa prejavuje v tom, že nikomu nemožno brániť ani ho obmedzovať v uplatňovaní jeho práv a účinnej ochrany. Spočíva najmä vo využívaní procesných ustanovení, ako sú právo na žalobnú odpoveď a na podanie vzájomnej žaloby, právo podávať v konaní námietky, právo navrhnúť dôkaz a trvať na jeho vykonaní atď. Z obsahu spisu je preukázané, že v rozhodcovskom konaní žalobcovi bola doručená výzva na žalobnú odpoveď dňa 7.4.2009, v rámci ktorej sa mohol vyjadriť k predmetnej žalobe, uplatniť námietky, prípadne navrhnúť vykonanie dôkazov. Toto právo však žalobca nevyužil a neoznámil rozhodcovskému súdu v stanovenej lehote svoju žalobnú odpoveď, preto rozhodcovský súd pokračoval v rozhodcovskom konaní bez toho, aby tento nedostatok považoval za uznanie tvrdení žalobcu v zmysle § 30 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. platného a účinného v čase rozhodovania. Odvolacia námietka žalobcu, že nebol predvolaný na pojednávanie, je tiež irelevantná, vzhľadom na to, že v rozhodcovskom konaní k žiadnemu pojednávaniu nedošlo. Rozhodcovský súd využil v zmysle § 26 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. platného a účinného v čase rozhodovania svoje právo rozhodnúť, či nariadi ústne pojednávanie alebo bude konanie písomné, vzhľadom na to, že sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli na forme rozhodcovského konania a ani žiadny z účastníkov rozhodcovského konania nenavrhol ústne pojednávanie. Z vyššie citovaného ustanovenia nevyplývala rozhodcovskému súdu žiadna povinnosť osobitne oznámiť účastníkom konania, že sa rozhodcovský súd rozhodol, že konanie bude písomné. 11. Pokiaľ žalobca namietal, že súd prvej inštancie nevykonal ním navrhnuté dôkazy, nezadovážil si spis rozhodcovského súdu sp.zn. PO309001, odvolací súd konštatuje, že tento spis je pripojený k súdnemu spisu, pričom súd prvej inštancie aj odvolací súd na predmetný spis pri svojom rozhodovaní prihliadali. Návrh žalobcu na vyžiadanie správy od Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Úrad justičnej a kriminálnej polície, v Komárne, ČVS: ORP-77/OVK-KN-2009, je pre vec irelevantný. Žalobca neuvádza ohľadom dotknutého konania žiadnu skutočnosť, ktorá by mohla ovplyvniť posúdenie rozhodcovského rozsudku. Ak žalobca prijal ručiteľský záväzok, avaloval zmenku a riadne uzavrel rozhodcovskú doložku, nie sú už ďalej podstatné dôvody, pre ktoré dlžník nesplnil svoj záväzok, ale samotná skutočnosť, že sa tak nestalo. K zvyšným odvolacím námietkam žalobcu a síce to, že zabezpečenie je neprimerané výške dlžnej sumy, že exekučné konanie je vykonštruované alebo že žalobca bol iba ručiteľom v tomto vzťahu, ktorý z úveru nemal žiadny prospech, odvolací súd uvádza, že tieto skutočnosti nie je oprávnený skúmať, keďže všeobecný súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku. Aj svedkovia, ktorých žalobca navrhoval predvolať, mohli vypovedať len k hmotnoprávnemu základu sporu vedeného pred rozhodcami a nie k okolnostiam, ktoré boli rozhodujúce pre posúdenie rozhodcovského rozsudku v rozsahu, na ktorý bol súd prvej inštancie oprávnený. 12. Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako aj právnej otázky rozhodnutia; avšak len tej, ktorá je pre rozhodnutie vo veci rozhodujúca, nevyhnutná. Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva strany sporu na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument strany sporu nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných stranou sporu, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo [porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike (sťažnosť č. 59102/2008), nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008]. 13. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) je umožniť každému bez akejkoľvek diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav, a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 50/2004). Do obsahu tohto práva nepatrí ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/1997), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá strana sporu (II. ÚS 3/1997, II. ÚS 251/2003). 14. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením § 378 ods. l, § 219 ods. l, ods. 3, § 385 ods. l C.s.p., a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranami sporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; strany sporu, predovšetkým odvolateľ, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011). 15. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému patrí náhrada trov odvolacieho konania, o ktorej rozhodol odvolací súd postupom podľa ustanovenia § 396 ods. l, § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. V zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 16. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 422 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).