Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/441/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211206961 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1211206961.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Moniky Holickej a JUDr. Ondreja Krajča v právnej veci navrhovateľa: T.. Y. L., B.. XX.XX.XXXX, X. K. XXXX, G., Z. Z.Á. Z. Y. L., X. K. XXXX, G., zastúpeného JUDr. Annou Janáčkovou, advokátkou, so sídlom Wilsonova 3, Bratislava, proti odporcovi: Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom Trnavská cesta 82, Bratislava, IČO: 36 062 235, zastúpenému MST partners s.r.o., so sídlom Laurinská 3, Bratislava, o zaplatenie 3.675,83 eur s príslušenstvom a o mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, na odvolanie navrhovateľa a odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, zo dňa 19. januára 2015, č.k. 9C/157/2011-709, jednohlasne takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 3.675,83 eur a vo zvyšku návrh zamietol. Navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov právneho zastúpenia v sume 800,- eur na účet právneho zástupcu. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa návrhom na začatie konania domáhal proti odporcovi zaplatenia sumy 3.675,83 eur titulom zaplatenia úrokov z omeškania podľa § 11 ods. 5 a 7 zákona č. 381/2001 Z.z. z dôvodu, že poisťovňa poverená odporcom nesplnila svoju zákonnú povinnosť a nevykonala prešetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poskytnúť poistné plnenie bez zbytočného odkladu, a najmä v lehote troch mesiacov odo dňa oznámenia prešetrovanie neukončila a neoznámila navrhovateľovi poistné plnenie. V priebehu konania uznesením zo dňa 08.03.2012 pripustil zmenu návrhu na základe podania navrhovateľa, doručeného súdu dňa 20.01.2012, ktorým rozšíril návrh o zaplatenie sumy 17.135,10 eur s úrokom z omeškania 9,25 % ročne od 07.12.2011 do zaplatenia z titulu mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia. Uviedol, že medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že dňa 05.02.2007 došlo k dopravnej nehode, kedy motorové vozidlo narazilo do chodca - navrhovateľa, v dôsledku čoho utrpel ťažké zranenia. Na motorové vozidlo, ktoré spôsobilo dopravnú nehodu, bolo uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v Českej poisťovni - Slovensko, a.s., pričom poisteným bol T. T., Č., a nebolo sporné, že odporca v zmysle § 24 ods. 9 zákona č. 381/2001 poveril spoločnosť Generali Slovensko poisťovňa, a.s. prešetrením poistnej udalosti. Listom zo dňa 16.12.2009 oznámil navrhovateľ (prostredníctvom spoločnosti VOTUM, a.s.) poverenej poisťovni uplatnenie nároku na poistné plnenie, okrem iného aj na poskytnutie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 57.117,- eur, pričom pri vyčíslení svojho nároku vychádzal z lekárskeho posudku zo dňa 12.11.2009, ktorý k listu priložil. Konštatoval, že podľa § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z. povinnosťou poverenej poisťovne bolo začať bez zbytočného odkladu prešetrovanie za účelom zistenia povinnosti plniť a celé šetrenie ukončiť dňa 16.03.2010. Citovaný zákon priznáva poisťovni možnosť oznámiť po uplynutí troch mesiacov poškodenému výšku poistného plnenia alebo možnosť písomne oznámiť poškodenému dôvody odmietnutia, prípadne zníženia poistného plnenia, avšak v oboch prípadoch viaže povinnosť poisťovateľa realizovať tieto úkony lehotou troch mesiacov. Ust. § 11 ods. 8 cit. zákona deklaruje povinnosť poisťovateľa plniť poškodenému úroky z omeškania, odkazujúc na znenie § 517 ods. 2 Obč. zákonníka vtedy, ak si nesplní povinnosť uloženú ust. § 11 ods. 6, teda povinnosť vykonať, ukončiť šetrenie a hlavne v trojmesačnej lehote od oznámenia poškodeným, tomuto poskytnúť písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol plniť alebo oznámiť výšku poistného plnenia. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že poverená poisťovňa neukončila šetrenie do 16.03.2010, a teda ani neoznámila navrhovateľovi závery v zmysle § 11 ods. 6 cit. zákona a dňom nasledujúcim, t.j. 17.03.2010 sa dostala do omeškania s plnením svojej zákonnej povinnosti. Ešte pred uplynutím tejto lehoty sa navrhovateľ viackrát obrátil na poverenú poisťovňu, túto urgoval na oznámenie výsledkov šetrenia, spoločnosť VOTUM, a.s. listom zo dňa 14.06.2010 aj písomne urgovala poverenú poisťovňu na zaplatenie nároku navrhovateľa, a až dňa 31.08.2010 oznámila poverená poisťovňa, že ukončila likvidáciu poistnej udalosti a poškodenému nebola priznaná náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia, pretože je dieťaťom vo vývoji a je potrebné vyčkať s hodnotením zdravotného stavu minimálne dva roky, pričom takého odloženie hodnotenia zdravotného stavu navrhovateľa bolo doporučené v lekárskom posudku o sťažení spoločenského uplatnenia, vypracovanom MUDr. Tatianou Kyselovou dňa 15.04.2010, ktorý si nechala vypracovať poverená poisťovňa. Listom zo dňa 08.10.2010 požiadala spoločnosť VOTUM, a.s. poisťovňu o prehodnotenie stanoviska k uplatnenému nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia navrhovateľa a spoločnosť Generali Slovensko, a.s. dňa 02.12.2010 oznámila navrhovateľovi prostredníctvom splnomocnenej spoločnosti VOTUM, a.s., že ukončila šetrenie poistnej udalosti potrebné pre zistenie rozsahu povinností poskytnúť poistné plnenie a priznala navrhovateľovi sumu 57.117,- eur. Posúdil ako nedôvodné námietky odporcu, že existovali objektívne dôvody, pre ktoré nemohol ukončiť šetrenie v trojmesačnej lehote, keď zdravotná dokumentácia poškodeného bola odstúpená MUDr. Kyselovej, ktorá konštatovala potrebu odloženia hodnotenia o 2 - 3 roky. Poukázal na to, že tento posudok bol vyhotovený až po uplynutí zákonnej trojmesačnej lehoty dňa 15.04.2010, čo svedčí o tom, že poverená poisťovňa v zákonnej trojmesačnej lehote nekonala, a nakoniec sám odporca na závery tohto lekárskeho posudku neprihliadal, keď poskytol navrhovateľovi plnenie už dňa 02.12.2010 na základe záverov znaleckého posudku zo dňa 12.11.2009 predloženého navrhovateľom. Dospel k záveru, že tým, že uznala poverená poisťovňa nárok navrhovateľa na zaplatenie náhrady za spoločenského uplatnenia v plnej výške, tak ako si ho uplatnil, v podstate deklarovala dôvodnosť tohto nároku od začiatku jeho uplatňovania, avšak poverená poisťovňa sa omeškala s prešetrením podmienok na poskytnutie plnenia a s poskytnutím tohto plnenia, a preto priznal navrhovateľovi úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 Obč. zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. za obdobie omeškania s plnením peňažného dlhu v sume 57.117,- eur, a to od 17.03.2010 do 02.12.2010, t.j. za 261 dní vo výške 9% ročne. Návrh navrhovateľa v časti o zaplatenie sumy 17.135,10 eur s príslušenstvom titulom mimoriadneho zvýšenia odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia zamietol z dôvodu dôvodne vznesenej námietky premlčania odporcom, pri posudzovaní dôvodnosti ktorej vchádzal z ust. § 106 ods. 1 Obč. zákonníka, ktoré určuje dvojročnú subjektívnu premlčaciu dobu, ktorá začína plynúť okamihom, keď sa poškodený dozvie o škode, a kto za ňu zodpovedá. Dospel k záveru, že o škode spočívajúcej v sťažení spoločenského uplatnenia, sa poškodený dozvie v deň, kedy je jeho zdravotný stav ustálený, teda v dobe, kedy možno konkretizovať, popísať a kvalifikovať všetky negatívne následky, prejavujúce sa v živote poškodeného. Poukázal aj na ustálenú judikatúru, v zmysle ktorej je za deň začatia plynutia dvojročnej premlčacej doby nevyhnutné považovať deň ustálenia zdravotného stavu poškodeného, kedy možno objektívne urobiť bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia. Uviedol, že v danom prípade bol lekársky posudok s bodovým hodnotením sťaženia spoločenského uplatnenia vyhotovený dňa 12.11.2009, t.j. takmer až po troch rokoch od dopravnej nehody, pričom v zmysle § 8 ods. 4 zákona 437/2004 Z.z. sa lekársky posudok vydáva až vtedy, keď sa zdravotný tav poškodeného považuje za ustálený, a teda aj lekár, ak vydal lekárky posudok dňa 12.11.2009, musel zdravotný stav navrhovateľa považovať za ustálený. Poukázal aj na to, že sám navrhovateľ pri uplatnení mimoriadneho zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vychádzal z tohto lekárskeho posudku a aj z listu spoločnosti VOTUM, a.s. zo dňa 08.10.2010 je zrejmé, že samotný navrhovateľ považoval svoj zdravotný stav za ustálený a žiadal o poskytnutie plnenia, pričom argumentoval hlavne ustálenosťou svojho zdravotného stavu. Akceptoval teda správnosť záverov lekárskeho posudku zo dňa 12.11.2009, z čoho je zrejmé, že sa dozvedel o škode (teda o následkoch, ktoré nastali v oblasti jeho spoločenského uplatnenia) dňa 12.11.2009, dňom nasledujúcim začala plynúť subjektívna premlčacia lehota, ktorá uplynula dňa 13.11.2011, navrhovateľ však nárok na súde uplatnil až dňa 20.01.2012, t.j. po uplynutí zákonom stanovenej premlčacej lehoty. Pokiaľ navrhovateľ poukazoval na zmenu zdravotného stavu, ktoré sa mali u neho prejaviť v čase po vyhotovení znaleckého posudku zo dňa 12.11.2009, poukázal na jednotlivé lekárske správy z neurologických vyšetrení, v ktorých lekár opätovne konštatoval stav bez zmeny a zároveň poukázal na to, že všetky negatívne následky na zdravotnom stave, boli zahrnuté do jednotlivých diagnóz, tvoriacich zložky bodového hodnotenia v lekárskom posudku zo dňa 12.11.2009 a poukázal aj na ust. § 4 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z., v zmysle ktorého náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladaného vývoja. Námietku navrhovateľa, že premlčacia doba nemohla začať plynúť skôr ako si poškodený uplatnil nárok na uzavretie dohody o vyrovnaní priamo u poskytovateľa náhrady, posúdil ako nedôvodnú, pretože i keď zákon podmieňuje oprávnenosť uplatnenia nároku na mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia tým, že poškodený sa obráti na poskytovateľa a do troch mesiacov sa neuzavrela dohoda o urovnaní, v rámci ktorej by sa nároky poškodeného uspokojili, nepredpokladá však spočívanie plynutia premlčacej doby a je výlučne na poškodenom, aby si v rámci plynutia premlčacej doby uplatnil právo u poskytovateľa náhrady. Uviedol, že navrhovateľ požiadal o plnenie z titulu mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia dňa 22.06.2011, trojmesačná lehota podľa § 6 ods. 3 zákona č. 437/2004 Z.z. uplynula dňa 23.09.2011, teda pred uplynutím zákonom stanovenej premlčacej lehoty, ktorá uplynula až dňa 13.11.2011, avšak navrhovateľ si nárok na súde pred uplynutím premlčacej lehoty neuplatnil. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 a § 150 ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na čiastočný úspech účastníkov v konaní náhradu trov konania pomerne rozdelil vzhľadom na podiel úspechu odporcu v konaní v rozsahu 64,70 % a vzhľadom na existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa nepriznal náhradu trov odporcovi v plnej výške, ale túto krátil s prihliadnutím na závažný zdravotný stav navrhovateľa, s ktorým sú spojené zvýšené finančné výdavky, keď dospel k záveru, že náhrada trov konania v sume 2.327,63 eur, na ktorej zaplatenie by mal odporca voči navrhovateľovi nárok, by nepochybne spôsobila závažný zásah do majetkových pomerov navrhovateľa, keďže navrhovateľ nepracuje, nemá vlastný príjem a stále navštevuje základnú školu. Prihliadol aj na postoj odporcu v konaní, ktorý od začiatku staval svoju obranu na uplatňovaní námietky premlčania, ktorú súd vyhodnotil ako dôvodnú, a považoval za spravodlivé zaviazať navrhovateľa na náhradu trov konania odporcovi aspoň vo výške, ktorá reflektuje jeho majetkové možnosti a vzhľadom na to priznal odporcovi nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v sume 800,- eur. Proti tomuto rozsudku v časti, v ktorej súd návrh navrhovateľa zamietol, podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote navrhovateľ, žiadal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmeniť a uložiť odporcovi povinnosť zaplatiť mu sumu 17.135,10 eur s rokom z omeškania vo výške 9,25 % p.a. od 07.12.2011 do zaplatenia a nahradiť mu trovy prvostupňového aj odvolacieho konania. Namietal, že súd prvého stupňa neprihliadol na novú právnu úpravu, a to ust. § 6 ods. 1, 2, 3 zákona č. 437/2004 Z.z., ktorou zákonodarca zaviedol možnosť uzavretia zmluvného vzťahu medzi poškodeným a poskytovateľom náhrady, kde poskytovateľ náhrady môže dobrovoľne plniť mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Poškodený sa môže obrátiť na súd až po troch mesiacoch, keď sa podal návrh na uzatvorenie dohody a dohoda nebola uzatvorená a neuspokojili sa nároky poškodeného. Z uvedeného vyplýva, že dvojročná subjektívna lehota v zmysle ust. § 106 ods. 1 Obč. zákonníka je podaním návrhu na uzatvorenie dohody prerušená na tri mesiace a lehota počas tohto obdobia spočíva a neplynie, pretože nie je známy prejav vôle poskytovateľa náhrady. Až po uplynutí troch mesiacov od podania návrhu, ktorý v tejto lehote nebol akceptovaný, sa nárok na zvýšenie stáva splatným, a poškodený si svoj nárok na zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia môže uplatniť súdnou cestou. Z uvedeného vyplýva, že dvojročná subjektívna lehota sa predlžuje o tri mesiace. Je to delená právomoc, a to: dvojročná, ktorá plynie zo zákona (§ 106 ods. 1 Obč. zákonníka) a trojmesačná na základe zmluvného vzťahu, ktorú zaviedol zákonodarca v ust. § 6 ods. 3 zákona č. 437/2004 Z.z. Poukázal aj na zásadu prednosti ústavne konformného výkladu, vyplývajúcu z ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR, z ktorej vyplýva požiadavka, aby v prípadoch, ak pri uplatňovaní štandardných metód výkladu prichádzajú do úvahy rôzne výklady súvisiacich právnych noriem, bol uprednostnený ten, ktorý zabezpečí plnohodnotnejšiu realizáciu ústavou garantovaných práv fyzických alebo právnických osôb. Nemožno preto pri interpretácii zákonných ustanovení súdom tolerovať prílišný formalistický postup, ktorý vedie k zjavnej nespravodlivosti. Namietal, že všeobecný súd nie je absolútne viazaný doslovným znením zákona, ale môže a musí sa od neho odchýliť, pokiaľ to vyžaduje účel zákona, história jeho vzniku, systematická súvislosť alebo niektorý z ústavných princípov. Pri výklade aplikácií právnych predpisov nemožno opomínať ich účel a zmysel, ktorý nie je vyjadrený len v slovách a vetách toho-ktorého predpisu, ale i v základných princípoch právneho štátu. Uviedol, že uplatnil si aj úrok z omeškania vo výške 9,25 % p.a. zo sumy 17.135,10 eur od 07.12.2011 do zaplatenia, ktorý žiadal z dôvodu, že odporca mohol s ním uzatvoriť dohodu o vyrovnaní a dobrovoľne plniť. Namietal aj nesprávnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa o náhrade trov konania, keď priznal odporcovi náhradu trov konania podľa § 142 ods. 2 a § 150 ods. 1 O.s.p. Uviedol, že rozhodovanie o mimoriadnom zvýšení náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia bude záležať na úvahe súdu, a preto o náhrade trov konania bude potrebné rozhodnúť podľa § 142 ods. 3 O.s.p. Proti tomuto rozsudku v časti, ktorou súd prvého stupňa návrhu navrhovateľa vyhovel, podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote odporca, žiadal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmeniť a návrh zamietnuť a v časti o náhrade trov konania zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa tak, že navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 78,55 %. Namietal nedostatočné odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa, keď súd sa nevysporiadal s jeho argumentáciou, že úroky z omeškania sú príslušenstvom pohľadávky, a keďže neexistovala pohľadávka, Generali poisťovňa, a.s. nepriznala navrhovateľovi ním uplatnený nárok, nemohol ani vzniknúť navrhovateľovi nárok na úrok z omeškania. Bez existencie splatnej pohľadávky nie je možnosť existencie úroku z omeškania, nakoľko úrok z omeškania je len príslušenstvom splatnej pohľadávky, nejde o samostatný nárok, a nie je teda možné ho požadovať bez toho, aby existovala samotná splatná pohľadávka. Namietal aj nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa, keď medzi účastníkmi konania nebola sporná skutočnosť, že odporca v zmysle § 11 ods. 5 zákona č. 381/2001 Z.z. bez zbytočného odkladu začal prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie, avšak išlo o poistnú udalosť vyžadujúcu dlhšie časové obdobie na prešetrenie rozsahu uplatnených nárokov, a preto z objektívnych príčin nemohol skončiť prešetrovanie v zákonnej trojmesačnej lehote. Poukázal na to, že na účely posúdenia nároku na odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia navrhovateľa bola dokumentácia poškodeného odstúpená detskému neurológovi MUDr. Tatiane Kyselovej, ktorá vo svojom posudku uviedla, že vzhľadom na vek poškodeného a prebiehajúci vývoj, odporúča ešte s hodnotením počkať cca dva roky. Namietal, že spoločnosť Generali poisťovňa, a.s. ukončila prešetrovanie dňa 31.08.2010, a nie 02.12.2010 ako uviedol súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku, keďže listom zo dňa 31.08.2010 oboznámila navrhovateľa, že nepriznáva uplatnený nárok. Zákonnú povinnosť si preto poisťovňa splnila už dňa 31.08.2010, a aj keď sa odporca dostal do omeškania v zmysle § 11 ods. 5 zákona č. 381/2001 Z.z., keďže navrhovateľovi poskytol písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť požadovaný nárok, dňa 31.08.2010, nemá podľa jeho názoru navrhovateľ nárok na úroky z omeškania za obdobie od 17.03.2010 do 30.08.2010, a to vzhľadom na akcesorickú povahu úroku z omeškania vo vzťahu k hlavnému záväzku. Keďže neexistovala pohľadávka, vzhľadom na to, že poisťovňa nepriznala navrhovateľovi ním uplatnený nárok, nemohol vzniknúť ani nárok na úroky z omeškania. Bez existencie splatnej pohľadávky nie je možnosť existencie úroku z omeškania, pretože úrok z omeškania je len príslušenstvom splatnej pohľadávky, nejde o samostatný nárok a nemožno ho požadovať bez toho, aby existovala samotná splatná pohľadávka. Navrhovateľom uplatnený nárok na úroky z omeškania za obdobie od 01.09.2010 do 02.12.2010 považuje za neopodstatnený, keď navrhovateľ si zákonom stanovenú povinnosť splnil dňa 31.08.2010, avšak zákon nepamätá na prípady, kedy poisťovateľ opätovne prehodnotí a prešetrí škodovú udalosť a poskytne predtým nepriznané plnenie poškodenému. Namietal aj nesprávnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa o náhrade trov konania, keď súdom vypočítaný pomer úspechu odporcu voči neúspechu navrhovateľa vo výške 64,70 % nie je správny, pretože podiel úspechu odporcu v tomto konaní predstavuje pri sume 17.135,10 eur - 3.675,83 eur = 13.459,27 eur a táto suma predstavuje 78,55 %, a nie 64,70 %. Nesprávne súd prvého stupňa podľa jeho názoru prihliadol aj na dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 150 ods. 1 O.s.p., keď odporca svoju obranu od začiatku staval na uplatňovaní námietky premlčania, ktorú súd v konaní vyhodnotil ako dôvodnú. Uviedol, že námietku premlčania vzniesol hneď pri prvom úkone v konaní, a preto je spravodlivé zaviazať navrhovateľa na náhradu trov konania odporcovi vo výške zodpovedajúcej jeho podielu úspechu vo veci oproti neúspechu navrhovateľa, a teda vo výške 78,55 % zo sumy vyčíslených trov konania. Navrhovateľ vo svojom vyjadrení navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti úrokov z omeškania ako vecne správny potvrdiť, keď súd prvého stupňa správne právne posúdil jeho nárok na úroky z omeškania. Poukázal na to, že uplatnený nárok za sťaženie spoločenského uplatnenia si uplatňoval prostredníctvom spoločnosti VOTUM Centrum odškodňovania, a.s. dňa 16.12.2009 a výška plnenia bola oznámená až 02.12.2010, zákonná 3-mesačná lehota na vybavenie poistnej udalosti skončila 16.03.2010, a teda dňa 17.03.2010 mu vznikol nárok na úroky z omeškania v zmysle § 11 ods. 5 a 7 zákona č. 381/2001 Z.z. Ďalej poukázal na to, že stanovisko MUDr. Kyselovej, na ktoré sa odporca v odvolaní odvoláva, bolo vypracované až po 5 mesiacoch od uplatneného nároku za sťaženie spoločenského uplatnenia a zamietavé stanovisko poisťovacej spoločnosti bolo oznámené po viac ako 8 mesiacoch od uplatnenia nároku. Následne poisťovacia spoločnosť po odvolaní voči tomuto stanovisku spoločnosťou VOTUM, a.s. prehodnotila svoje zamietavé stanovisko pre navrhovateľa a ukončila likvidáciu nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia dňa 02.12.2010. Uviedol, že 3-mesačná lehota pre likvidáciu škodovej udalosti v zmysle § 11 ods. 5 zákona č. 381/2001 Z.z. bola zavedená zákonom č. 430/2003 Z.z., ktorým bol novelizovaný zákon č. 381/2001 Z.z. a zákonom č. 430/2003 Z.z. bola implementovaná Smernica Európskeho parlamentu a rady 200/26/ EC(4.Smernica o poistení motorových vozidiel). 3-mesačná lehota pre likvidáciu škodovej udalosti vychádza zo 4.Smernice o poistení motorových vozidiel, ktorou sa má podstatne zosilniť postavenie poškodeného - navrhovateľa v oblasti vymožiteľnosti jeho práva na náhradu škody. Namietal, že založil do spisu "Informáciu o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v súvislosti so vstupom SR do Európskej únie", ktorá je umiestnená na webovom sídle odporcu. Keďže poverená poisťovacia spoločnosť je členom odporcu, je povinná toto usmernenie v plnom rozsahu rešpektovať a postupovať v zmysle zákona. Odporca vo svojom vyjadrení navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v časti, v ktorej návrh navrhovateľa zamietol, ako vecne správny potvrdiť. S poukazom na ust. § 106 ods. 1 Obč. zákonníka namietal, že pri práve na náhradu škody spôsobenej na zdraví sa uplatňuje iba subjektívna dvojročná premlčacia doba, ktorá začne plynúť od okamihu, keď sa poškodený dozvie o škode a kto za ňu zodpovedá, bez ohľadu na to, kedy sa tak stane. Pre posúdenie začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúca okolnosť, kedy sa ustálil zdravotný stav navrhovateľa, čo vyplýva aj z judikatúry Najvyššieho súdu SR - Rc 68/2003. Poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 13.07.2001 sp.zn. 25Cdo 1169/2000, z ktorého vyplýva, že poškodený sa dozvie o škode spočívajúcej v sťažení spoločenského uplatnenia v dobe, kedy možno objektívne vykonať bodové ohodnotenie jeho spoločenského uplatnenia a od tohto okamihu plynie subjektívna premlčacia doba. Uviedol, že v danom prípade bol lekársky posudok vypracovaný dňa 12.11.2009, zdravotný stav navrhovateľa bol ustálený najneskôr tento deň, nasledujúcim dňom začala plynúť dvojročná subjektívna premlčacia doba a uplynula najneskôr dňa 13.11.2011. Nárok navrhovateľa na zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia bol na súde uplatnený až dňa 20.01.2012, teda po márnom uplynutí dvojročnej premlčacej doby, a preto tento nárok je už premlčaný. Namietal, že zákon č. 437/2004 Z.z. neupravuje ani v prípade dohody o vyrovnaní osobitne premlčaciu dobu, a preto je potrebné aplikovať všeobecné ustanovenia o premlčaní obsiahnuté v § 100 a nasl. Obč. zákonníka a neupravuje ani prípadné spočívanie všeobecnej premlčacej doby podľa Obč. zákonníka, ako je to napríklad v prípade uplatnenia nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z., konkrétne v ust. § 19 ods. 3 cit. zákona, podľa ktorého lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas 6-ich mesiacov. Poukázal na to, že zákon č. 437/2004 Z.z. obdobné ustanovenie neobsahuje. Nie sú preto dôvodné námietky navrhovateľa, že subjektívna premlčacia doba v zmysle tohto ustanovenia neplynie a spočíva, keď takýto záver nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu vo vzťahu k zákonu č. 437/2004 Z.z., a premlčacia doba môže spočívať len vtedy, keď to ustanovuje zákon, alebo iný všeobecne záväzný právny predpis. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. V prejednávanej veci súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na zistenie skutočností rozhodujúcich pre posúdenie dôvodnosti návrhu navrhovateľa, ktorým sa domáhal proti odporcovi zaplatenia sumy 3.675,83 eur titulom zaplatenia úrokov z omeškania podľa § 11 ods. 5 a 7 zákona č. 381/2001 Z.z. a zaplatenia sumy 17.135,10 eur titulom mimoriadneho zvýšenia odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia navrhovateľa v dôsledku ťažkých zranení, ktoré utrpel pri dopravnej nehode dňa 05.02.2007, ako aj na posúdenie opodstatnenosti tvrdení odporcu z hľadiska skutočností, ktoré uvádzal na svoju obranu a v rozsahu dôkazných návrhov účastníkov konania (§ 120 ods. 1, 4 O.s.p.). Vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. § 132 O.s.p., vec posúdil správne po právnej stránke, keď na zistený skutkový stav aplikoval príslušné ustanovenia zákona č. 381/2001 Z.z. a zákona č. 437/2004 Z.z., § 517 ods. 2, § 100 ods. 1, § 106 ods. 1 a 2 Obč. zákonníka a správne dospel k záveru, že poverená poisťovňa sa omeškala s prešetrením za účelom zistenia povinnosti plniť a nedodržala zákonnú trojmesačnú lehotu, keď dňa 02.12.2010 priznala navrhovateľovi sumu 57.117,- eur za sťaženie spoločenského uplatnenia, pričom navrhovateľ si uplatnil nárok na poistné plnenie listom zo dňa 16.12.2009, a keďže odporca bol v omeškaní s plnením peňažného dlhu 57.117,- eur od 17.03.2010 do 02.12.2010, má navrhovateľ nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9% ročne za 261 dní omeškania. Správne tiež dospel k záveru, že právo navrhovateľa na zaplatenie mimoriadneho zvýšenia odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia je premlčané, a vzhľadom na odporcom vznesenú námietku premlčania nemožno navrhovateľovi toto právo priznať, keď právo na náhradu škody na zdraví sa premlčuje v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe, ktorá v danom prípade začala plynúť nasledujúcim dňom po dni 12.11.2009, kedy sa navrhovateľ dozvedel o škode, a ktorá uplynula dňa 13.11.2011 a navrhovateľ si právo na mimoriadne zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia uplatnil na súde až dňa 20.01.2012, teda po uplynutí zákonom stanovenej premlčacej doby. Z ust. § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. ; v znení účinnom do 31.05.2010; vyplýva povinnosť poisťovateľa zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu, ak nesplní svoju povinnosť podľa ods. 5, pričom ust. § 11 ods. 5 cit. zákona ukladá poisťovateľovi povinnosť bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinností poskytnúť poistné plnenie a ďalšiu povinnosť do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti skončiť toto prešetrovanie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť, alebo pre ktoré znížil poistné plnenie, alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinností poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia. Týmto ustanovením bola zákonom č. 430/2003 Z.z., ktorým bol zmenený a doplnený zákon č. 381/2001 Z.z., implementovaná Smernica Európskeho parlamentu a rady 200/26-ES o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o zmene a doplnení smerníc 73/239 a 88/357 (Štvrtá smernica o poistení motorových vozidiel), ktorá v čl. 4 ods. 6 ukladá členským štátom stanoviť, že do troch mesiacov odo dňa, kedy poškodená osoba uplatní svoju pohľadávku na náhradu škody, predloží poisťovňa osobe, ktorá spôsobila nehodu, alebo jej likvidačný zástupca, odôvodnený návrh na náhradu škody, alebo poskytne odôvodnenú odpoveď na body žiadosti. Zároveň ukladá členským štátom prijať ustanovenia, aby zabezpečili, že ak návrh nie je predložený v lehote troch mesiacov, okrem náhrady navrhnutej poisťovňou alebo určenej súdom, budú poškodenej osobe vyplatené aj úroky. Cieľom tejto právnej úpravy je ochrana poškodenej osoby a zabezpečenie jej osobitného práva na rýchle poskytnutie poistného plnenia. V prejednávanej veci je nesporné, že navrhovateľ si nárok na poistné plnenie titulom náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 57.117,- eur uplatnil u poverenej poisťovne dňa 16.12.2009, na základe čoho poverenej poisťovni vznikla povinnosť začať bez zbytočného odkladu prešetrovanie za účelom zistenia povinnosti plniť a prešetrenie ukončiť dňa 16.03.2010. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že poverená poisťovňa si povinnosti vyplývajúce jej z ust. § 11 ods. 5 zákona č. 381/2001 Z.z. nesplnila v zákonom stanovenej trojmesačnej lehote, keď až dňa 31.08.2010 oznámila nepriznanie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, a to s poukazom na znalecký posudok vyhotovený dňa 15.04.2010, t.j. taktiež po uplynutí zákonom stanovenej trojmesačnej lehoty na skončenie prešetrovania, potrebného na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie, ktorá skutočnosť podľa názoru odvolacieho súdu preukazuje nielen porušenie zákonom stanovenej povinnosti skončiť prešetrenie v trojmesačnej lehote odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti, ale aj porušenie povinnosti začať prešetrovanie bez zbytočného odkladu. Nedôvodne preto odporca v odvolaní namieta, že povinnosť začať prešetrovanie bez zbytočného odkladu si splnil, a že šetrenie nemohol ukončiť v trojmesačnej lehote z dôvodu existencie závažných objektívnych dôvodov. Správne súd prvého stupňa s poukazom na predloženú mailovú a písomnú korešpondenciu, ktorou navrhovateľ preukázal viaceré urgovanie poverenej poisťovne na oznámenie výsledkov šetrenia, ako aj s poukazom na dátum vyhotovenia znaleckého posudku MUDr. Kyselovou, dospel k záveru, že poverená poisťovňa v zákonnej trojmesačnej lehote nekonala, a nesplnila si tým povinnosť začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinností poskytnúť poistné plnenie bez zbytočného odkladu. Vykonaným dokazovaním bolo ďalej preukázané, že poverená poisťovňa nakoniec navrhovateľovi dňa 02.12.2010 priznala sumu 57.117,- eur, pričom vychádzala z navrhovateľom predloženého lekárskeho posudku zo dňa 12.11.2009 a vzhľadom na to, aj podľa názoru odvolacieho súdu nemožno v danom prípade považovať prešetrenie, potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie, za skončené písomným oznámením poisťovne zo dňa 31.08.2010, keď na základe listu navrhovateľa, resp. spoločnosti VOTUM, a.s. pokračovala v prešetrovaní prehodnocovaním pôvodného stanoviska, na základe ktorého prehodnotenia priznala navrhovateľovi plnenie v sume 57.117,- eur, a teda až priznaním tohto plnenia dňa 02.12.2010 mala poverená poisťovňa skončené prešetrovanie a zistený rozsah jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie. Správne preto súd prvého stupňa dospel k záveru, že poverená poisťovňa sa dostala do omeškania s prešetrením podmienok na poskytnutie plnenia a s poskytnutím plnenia, v dôsledku čoho má navrhovateľ v zmysle § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. právo na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9% ročne v zmysle § 517 ods. 2 Obč. zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. za obdobie od 17.03.2010 do 02.12.2010, spolu v sume 3.675,83 eur. Nedôvodne odporca v odvolaní namietal, že súd prvého stupňa neprihliadol na jeho námietky týkajúce sa akcesorickej povahy úroku z omeškania k hlavnému záväzku, keď z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvého stupňa pri posudzovaní dôvodnosti návrhu navrhovateľa na zaplatenie úrokov z omeškania, vychádzal aj z akcesorickej povahy úrokov z omeškania k hlavnému záväzku, pretože uznanie nároku navrhovateľa na zaplatenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v plnej výške, tak ako si ho uplatnil, posúdil ako deklarovanie dôvodnosti tohto nároku, a to už od začiatku jeho uplatňovania listom zo dňa 16.12.2009, z čoho vyplýva, že právo navrhovateľa na zaplatenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 57.117,- eur, za omeškanie s plnením ktorého si uplatnil úroky z omeškania, existovalo už v čase uplatnenia tohto práva u poverenej poisťovne, a teda aj v čase uplynutia zákonom stanovenej lehoty na splnenie povinností poisťovateľa, uvedených v ust. § 11 ods. 5 zákona č. 381/2001 Z.z. Správne súd prvého stupňa posúdil aj námietku premlčania navrhovateľom uplatneného práva na mimoriadne zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia, vznesenú odporcom, keď vychádzal z ust. § 106 ods. 1 Obč. zákonníka, upravujúceho dvojročnú subjektívnu premlčaciu dobu práva na náhradu škody, ktorá začína plynúť odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. V súlade s ustálenou súdnou judikatúrou pri skúmaní, kedy sa navrhovateľ v danom prípade dozvedel o škode spočívajúcej v mimoriadnom zvýšení odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia, vychádzal zo skutočnosti, kedy bol zdravotný stav navrhovateľa ustálený, keď až po ustálení zdravotného stavu možno vykonať objektívne bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia, a teda zistiť a preukázať všetky nepriaznivé následky úrazu, prejavujúce sa na životných úkonoch poškodeného v oblasti spoločenského uplatnenia. Správne preto stanovil začiatok plynutia premlčacej doby dňom 12.11.2009, t.j. dňom vydania lekárskeho posudku, kedy už zdravotný stav navrhovateľa bolo možné považovať za ustálený aj vzhľadom na dobu takmer troch rokov od dopravnej nehody, ako aj vzhľadom na postoj navrhovateľa, ktorý sám považoval svoj zdravotný stav za ustálený a z toho dôvodu sa domáhal aj poistného plnenia. Zákonom stanovená dvojročná premlčacia doba, ktorá začala plynúť dňom 13.11.2009, uplynula dňa 13.11.2011 a navrhovateľ si nárok na odškodnenie mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia uplatnil na súde až po uplynutí tejto lehoty dňa 20.01.2012, a preto správne súd prvého stupňa posúdil námietku premlčania vznesenú odporcom ako dôvodnú. Nová právna úprava, na ktorú poukázal navrhovateľ vo svojom odvolaní, umožňujúca uzavretie dohody o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a oprávnenie poškodeného uplatniť nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia na súde, ak sa podal návrh na uzatvorenie dohody podľa ods. 1 a do troch mesiacov od jeho podania sa neuzatvorila dohoda podľa odseku 1 a neuspokojili sa nároky poškodeného, v zmysle § 6 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 437/2004 Z.z., nemá vplyv na premlčaciu dobu na uplatnenie nároku na náhradu škody na zdraví v zmysle § 106 ods. 1 Obč. zákonníka a v tomto smere posúdil odvolací súd námietky navrhovateľa ako nedôvodné. Stotožnil sa s názorom súdu prvého stupňa, že uplatnenie nároku na uzavretie dohody o vyrovnaní priamo u poskytovateľa náhrady, je potrebné realizovať poškodeným v rámci plynutia premlčacej doby, a tomuto záveru podľa názoru odvolacieho súdu nasvedčuje aj ust. § 15 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z., podľa ktorého na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi platí rovnaká úprava, ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila. V danom prípade sa neuplatní ani inštitút spočívania plynutia premlčacej doby v zmysle § 112 Obč. zák. nakoľko nejde o uplatnenie práva u príslušného orgánu v konaní. Argumentácia navrhovateľa, že 2-ročná subjektívna premlčacia doby sa predlžuje o 3 mesiace vzhľadom na to, že ide o delenú právomoc v tom, že premlčacia doba 2 rokov plynie zo zákona a 3- mesačná na základe zákonom zavedeného zmluvného vzťahu nemá oporu v právnej úprave a nemožno ju ani z nej vyvodiť výkladom vzájomného vzťahu všeobecnej úpravy ( § 106 Obč. zák.) a osobitnej úpravy ( § 6 ods. 3 zák. č. 437/2004 Z.z.). S poukazom na uvedené odvolací súd zastáva názor, že uplatnenie nároku poškodeného na uzavretie dohody o urovnaní nemá vplyv na splatnosť pohľadávky na náhradu škody a ani na plynutie premlčacej doby. Odvolací súd tak nepovažoval za potrebné; na vyriešenie tejto právnej otázky; pripustiť dovolanie proti rozsudku. Odvolací súd ďalej dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne rozhodol aj o náhrade trov konania účastníkov podľa 142 ods. 2 a § 150 ods. 1 O.s.p., keď vychádzal z čiastočného úspechu účastníkov v konaní a správne ustálil rozsah úspechu odporcu v konaní vo výške 64,70 %, pričom vychádzal z celkovej sumy, ktorá bola predmetom konania, a to 20.810,93 eur, z ktorej úspech odporcu predstavuje sumu 17.135,10 eur, t.j. 82,34 % a úspech navrhovateľa predstavuje sumu 3.675,83 eur, t.j. 17,66 % a rozdiel medzi úspechom odporcu a úspechom navrhovateľa predstavuje 64,70 %, a preto odporca nedôvodne namieta, že jeho úspech v konaní predstavuje 78,55 %. Odvolací súd sa stotožnil aj s názorom súdu prvého stupňa, že závažný zdravotný stav navrhovateľa, s ktorým sú spojené zvýšené finančné výdavky, ako aj vzhľadom na to, že navrhovateľ nepracuje, nemá vlastný príjem, navštevuje základnú školu, možno považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa, odôvodňujúce nepriznanie náhrady trov konania odporcovi v plnej výške, a považoval za primeranú vzhľadom na tieto dôvody hodné osobitného zreteľa, náhradu trov konania priznanú odporcovi v sume 800,- eur. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 2 O.s.p. a vzhľadom na to, že účastníci mali v odvolacom konaní čiastočný úspech, rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.