Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/180/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211230953 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1211230953.5 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: SBK INVEST, a. s., Nobelova ul. č. 9, Bratislava, zast. advokátskou kanceláriou RASLEGAL, s.r.o., Mostová ul. č. 2, Bratislava proti žalovanému: DRUDOP stavebné a opravárenské družstvo, Bajkalská cesta č. 31, Bratislava, zast. advokátom JUDr. Ing. Jánom Felšöcim, Bajkalská ul. č. 31, Bratislava, za účasti Okresnej prokuratúry Bratislava II, Kvetná ul. č. 13, Bratislava, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, na odvolanie účastníkov konania proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II z 3. februára 2016, č. k. 50C/239/2011- 192, pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e vo výroku, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť nahradiť žalobcovi k rukám jeho právneho zástupcu trovy konania vo výške 774,27 eur. Výrok napadnutého uznesenia, ktorým bola žalobcovi uložená povinnosť nahradiť žalovanému k rukám jeho právneho zástupcu trovy konania vo výške 28.765,30 eur sa m e n í tak, že žalobca je povinný nahradiť žalovanému k rukám advokáta JUDr. Ing. Jána Felšöciho trovy konania 29.872,97 eur do 3 dní. Žalobca je povinný nahradiť žalovanému k rukám advokáta JUDr. Ing. Jána Felšöciho trovy odvolacieho konania 554,06 eur do 3 dní. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa uložil žalobcovi povinnosť žalovanému k rukám jeho právneho zástupcu trovy konania vo výške 28.765,30 eur do 3 dní od právoplatnosti uznesenia a žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi k rukám jeho právneho zástupcu trovy konania 774,27 eur do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvého stupňa uviedol, že žalobca sa svojou žalobou domáhal určenia, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v B. V. A.. Ú.. Z., zapísaných na LV č. XXXX ako stavby: súp. č. XXX postavená na parc. č. XXXXX/X, popis stavby - dielňa, súp. č. XXX postavená na parc. č. XXXXX/X, popis stavby - dielňa, súp. č. XXX postavená na parc. č. XXXXX/X, popis stavby - dielňa, súp. č. XXX postavená na parc. č. XXXXX/XX, popis stavby - dielňa, súp. č. XXX X.ostavená na parc. č. XXXXX/X, popis stavby - dielne, súp. č. XXX postavená na parc. č. XXXXX/X, popis stavby - prevádzková budova, súp. č. XXX postavená na parc. č. XXXXX/X, popis stavby - dielne, súp. č. XXX postavená na parc. č. XXXXX/X, popis stavby - dielňa. Súd prvého stupňa vo veci rozhodol rozsudkom zo 16.01.2013, č. k. 50C/239/2011- 108, ktorým žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 36.698,96 eur. Na odvolanie žalobcu odvolací súd uznesením z 31.05.2013, č. k. 6Co/311/13-136 uvedený rozsudok v napadnutom výroku o trovách konania zmenil tak, že žalobcovi uložil nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 25.100,44 eur. Na dovolanie žalobcu Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 6Cdo/268/2013, z 22.10.2014 spomenuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil vo výrokoch, ktorým rozhodol o trovách prvostupňového a odvolacieho konania a vec mu v tomto rozsahu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení tohto zrušujúceho uznesenia Najvyšší súd SR uviedol, že „pokiaľ odvolací súd výpočet trov konania odvíjal od hodnoty sporu a za základ pre stanovenie hodnoty nehnuteľností vzal závery znaleckého posudku č. X/ XXXX vypracovaného D.. B. D., tento znalecký posudok sa stal podstatným dôkazným prostriedkom, na ktorom konajúce súdy založili svoje rozhodnutia týkajúce sa náhrady trov konania. Preto bolo potrebné v rámci zabezpečenia spravodlivej ochrany práv žalobcu, aby mu konajúce súdy umožnili zoznámiť sa s týmto znaleckým posudkom, teda aby mu ho doručili a umožnili mu sa k nemu vyjadriť. Ak konajúce súdy takto nepostupovali, odňali žalobcovi možnosť konať pred súdom.“ Odvolací súd uznesením zo 14.01.2014, č. k. 6Co/872/2014-185 rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti trov konania zrušil a vec v tomto rozsahu vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Výrok uznesenia odvolacieho súdu z 31.05.2013, č. k. 6Co/311/13- 136, 6Co/317/13, ktorým odvolací súd zrušil opravné uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutom výroku, nebol v dovolacom konaní zrušený a nadobudol právoplatnosť. Ďalej súd prvého stupňa v napadnutom uznesení uviedol, že znalecký posudok znalca D.. B. D. Č.. X/ XXXX, zo 17.01.2013 doručil právnemu zástupcovi žalobcu, ktorý ho prevzal dňa 23.02.2015 a žalobcovi bol doručený dňa 12.03.2015. Žalovaný trovy konania vyčíslil sumou 35.261,54 eur (body 1. až 7. na str. 3 odôvodnenia napadnutého uznesenia). Žalobca poukazoval na to, že žalovanému uplynula lehota na vyčíslenie trov konania dňa 21.01.2013 a táto lehota nezačala plynúť znova po zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu. Podľa žalobcu tarifná hodnota veci mala byť určená v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ vyhl. č. 655/2004 Z.z.. Súčasne si žalobca uplatnil náhradu trov dovolacieho konania vo výške 126,89 eur a v prípade, ak súd prvého stupňa bude vychádzať z toho, že hodnota spore predstavovala 3.450.000,- eur, vo výške 13.204,63 eur. Súd prvého stupňa napadnutým uznesením rozhodol o trovách konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal ich náhradu úspešnému žalovanému. Trovy konania pozostávajú zo súdneho poplatku 33,- eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 28.737,59 eur, spolu teda ide o sumu 28.765,30 eur. Trovy právneho zastúpenia súd prvého stupňa špecifikoval na str. 6 odôvodnenia napadnutého uznesenia. Súd prvého stupňa do náhrady trov konania nezahrnul sumu 2.820,33 eur, ktorú žalovaný zaplatil faktúrou z XX.XX.XXXX, Č.. XXXXXX znalcovi z titulu znaleckej odmeny, z dôvodu, že náhradu týchto trov žalovaný dňa 21.01.2013 neuplatnil podľa § 151 O.s.p.. Ďalej súd prvého stupňa nepriznal žalovanému náhradu trov dovolacieho konania, pretože v ňom žalovaný nebol úspešný a ani náhradu trov konania vyčíslených podaním žalovaného z 18.09.2015 a doplnených a zmenených jeho podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 29.12.2015. Tento postup súd prvého stupňa odôvodnil tým, že podanie žalovaného z 18.09.2015 sa týka právneho názoru právneho zástupcu žalovaného na spôsob a rozsah výpočtu trov konania, pričom právny zástupca žalovaného v tomto úkone právnej služby vyčísľuje opakovane trovy vzniknuté v súdnom konaní. Súd prvého stupňa priznal žalobcovi trovy dovolacieho konania keďže bol v tomto konaní úspešný. Ide o 2 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia dňa 16.07.2013 za 419,74 eur + rež. paušál v sume 7,81 € + 20% DPH, dovolanie za 209,87 eur, čo je 1/2 zo sumy 419,74 eur + rež. paušál v sume 7,81 € + 20% DPH). Trovy dovolacieho konania tak predstavujú spolu sumu 645,23 € + 20% DPH, čo je spolu 774,27 eur. Súd prvého stupňa dodal, že dovolanie smerovalo proti výroku uznesenia odvolacieho súdu o náhrade trov konania a na účely odmeny advokáta je preto hodnotou veci suma náhrady trov konania, proti ktorej dovolanie smeruje a nie hodnota predmetu konania vo veci samej. Hodnotou veci v časti konania o náhrade trov konania bola suma 25.100,44 eur - základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby podľa §10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. potom činí sumu 419,94 € za jeden úkon právnej služby. Pokiaľ žalobca namietal úkon právnej služby z 15.02.2013 - návrh na opravu odôvodnenia rozsudku, súd prvého stupňa poukázal na to, že rozsudok zo 16.01.2013, č. k. 50C/239/2011-108 bol právnej zástupkyni žalovaného doručený dňa 08.02.2013, žalobcovi dňa 13.02.2013, Okresnej prokuratúre BA II dňa 06.02.2013 a vo veci samej nadobudol rozsudok právoplatnosť dňa 01.03.2013, podanie bolo preto podané včas v súlade s ust. § 164 a § 165 O.s.p.. Ďalej súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého uznesenia poukázal na to, že v zmysle rozhodnutí odvolacieho ako aj dovolacieho súdu, ktorí nespochybnili postup súdu prvého stupňa pri výpočte trov právneho zastúpenia žalovaného, súd prvého stupňa vychádzal z toho, že tarifnou hodnotou veci pre účely výpočtu trov právneho zastúpenia žalovaného je cena predmetných nehnuteľností podľa § 10 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z.z.. Napokon súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého uznesenia doslova uviedol: „Pokiaľ žalobca tvrdí, že v súdnom spise sa ku dňu 21.01.2013 nenachádzal predmetný znalecký posudok č. X/XXXX a tento bol do súdneho spisu doložený až dňa 16.02.2015, t. j. po uplynutí zákonnej trojdňovej lehoty podľa §151 ods. 1 O.s.p., uvedená argumentácia žalobcu neobstojí, najmä preto, že zo súdneho spisu, napriek tomu, že podanie právnej zástupkyne žalovaného na súd dňa 21.01.2013 malo uvedené dve prílohy (znalecký posudok a Nález ÚS SR), pričom pečiatka súdu označila prílohy ako zväzok bez počtu strán, nevylučuje, že v prílohe sa nenachádzal aj predmetný znalecký posudok. To, že predmetný znalecký posudok bol podkladom pri rozhodovaní súdu prvého stupňa k stanoveniu výšky tarifnej ceny právneho úkonu, svedčí i skutočnosť, že v podaní žalovaného doručeného súdu dňa 18.01.2013 sa neuvádzalo číslo znaleckého posudku, ani hodnota nehnuteľnosti, ani meno a priezvisko znalca, pričom tak odvolací súd, ako aj dovolací súd vychádzali z týchto údajov a žiadnym spôsobom nenaznačili, že predmetný znalecký posudok nie je súčasťou spisu, hoc založeného v prílohách, z podkladu ktorého všetky konajúce súdy vychádzali (pozn. do dňa 27.01.2015, kedy bol súdu vrátený spis z odvolacieho súdu). V danej veci možno predpokladať, že ak priložený znalecký posudok nebol zažurnalizovaný, ale bol vložený do príloh, následne došlo k jeho nesprávnemu založeniu alebo odloženiu alebo vyňatiu, keďže účastníci konania do súdneho spisu opakovane v roku 2015 nahliadali. Ak teda žalovaný súdu predložil predmetný znalecký posudok až dňa 16.02.2015, ide o posudok, ktorý bol vyhotovený pred rozhodnutím súdu o trovách konania v prvom stupni. O tom, že bol vyhotovený dňa 17.01.2013 a že bol odovzdaný právnej zástupkyni žalovaného dňa 18.01.2013, ktorá špecifikáciu trov konania aj dňa 18.01.2013 (v piatok) urobila, svedčí aj potvrdenie znalca založené v súdnom spise na č. l. 367.“ S poukazom na tieto závery súd prvého stupňa rozhodol tak, ako je to uvedené vyššie. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že žalobcovi uloží povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania 232,03 eur a žalovanému uloží povinnosť nahradiť žalobcovi trovy dovolacieho konania 13.204,63 eur. Vytkol súdu prvého stupňa, že sa nevysporiadal s jeho argumentáciou týkajúcou sa náhrady trov konania a napadnuté uznesenie je arbitrárne a nelogické. Znalecký posudok nebol do spisu založený v zákonnej 3 - dňovej lehote v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. a súd prvého stupňa napriek tomu na ňom založil napadnuté uznesenie. Znalecký posudok č. X/XXXX sa stal súčasťou spisu až dňa 16.02.2015 a v zákonnej lehote (od 17.01.2013 do 21.01.2013) nebol do spisu založený. Tento znalecký posudok nebol súdu prvého stupňa predložený pred skončením dokazovania a preto nie sú splnené podmienky na to, aby naň súd prvého stupňa prihliadol. Pritom v sporoch o určenie vlastníckeho práva treba preukázateľne doručiť súdu všetky relevantné dôkazy pred skončením dokazovania, inak na ne nemožno prihliadnuť. Pokiaľ súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého uznesenia uvádza, že údaj z podacej pečiatky súdu o počte príloh ako o zväzku „nevylučuje“, že sa v prílohe nachádzal aj predmetný znalecký posudok, tento záver súdu prvého stupňa považuje žalobca za absurdný. Skutočnosť založenia „pôvodného“ posudku do spisu v rozhodnom čase mala byť preukázaná relevantnými písomnosťami a nie formou domnienok. Ďalej žalobca v odvolaní polemizuje so záverom súdu prvého stupňa o tom, že ak by posudok nebol zažurnalizovaný, ale bol vložený do príloh, následne došlo k jeho nesprávnemu založeniu alebo odloženiu alebo vyňatiu, keďže účastníci konania do spisu opakovane v roku 2015 nahliadali. V tejto súvislosti žalobca poukázal na to, že do spisu nahliadol iba raz a to dňa 03.06.2015 a v tom čase sa posudok v spise nenachádzal. V spise sa však nachádzalo podanie žalovaného zo 16.02.2015, v ktorom sa konštatuje, že posudok sa v spise nenachádza. Žalovaný teda zistil túto skutočnosť 4 mesiace pred žalobcom. Za žurnalizáciu a vedenie spisu je zodpovedný iba súd prvého stupňa, ktorý dôsledky porušenia svojich povinností nemôže prenášať na účastníkov konania. Pokiaľ súd prvého stupňa uvádza, že dôkazom o založení posudku do spisu je potvrdenie znalca z č. l. 367, takéto potvrdenie žalobcovi nebolo doručené, čím bola žalobcovi odňatá možnosť konať pred súdom. Okrem toho, žalobcovi nie je zrejmé, ako sa uvedené potvrdenie môže nachádzať na č. l. 367, keď samotné napadnuté uznesenie sa nachádza na č. l. 192. Ďalej žalobca v odvolaní namietol rozsah priznanej náhrady trov konania a vytkol súdu prvého stupňa, že sa nevysporiadal s jeho námietkou ohľadom úkonu právnej služby - porady s klientom v trvaní jednej hodiny a návrhu na opravu odôvodnenia. Namietol tiež priznanie náhrady trov právneho zastúpenia za úkon právnej služby vyjadrenie k odvolaniu z 15.04.2013. Pokiaľ ide o poradu s klientom v trvaní jednej hodiny, žalobca uviedol, že súd prvého stupňa priznal za tento úkon právnej služby náhradu v rozsahu 2/3 základnej sadzby odmeny, hoci v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z.z. za takýto úkon patrí náhrada iba v rozsahu 1/3 základnej sadzby odmeny. Návrh na opravu odôvodnenia rozsudku nie je podľa žalobcu úkonom právnej služby, ktorý by bol spôsobilý k náhrade, nejde o úkon účelne vynaložený na bránenie práva, jeho potreba vyplynula z porušenia povinnosti súdu vyhotoviť rozsudok riadne. Úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu z 15.04.2013 bol podľa žalobcu neúčelný, argumentácia žalobcu v ňom obsiahnutá bola pre rozhodnutie veci nepodstatná a naviac v odvolacom konaní bol úspešný žalobca. Napokon žalobca v odvolaní namietol, že mu nie je zrejmé, na akom základe dospel súd prvého stupňa k záveru, že pre účely dovolacieho konania sa zmení výpočtový základ oproti prvostupňovému a odvolaciemu konaniu. Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal odvolanie i žalovaný a napadol ním rozsah priznanej náhrady trov konania. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutom výroku zmenil tak, že žalobcovi uloží povinnosť nahradiť mu trovy konania vo výške 36.841,79 eur. Uviedol, že nesúhlasí so záverom súdu prvého stupňa, že mu nepatrí náhrada trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby a to vyjadrenie v zastúpení advokátky JUDr. Jany Vojáčkovej z 25.06.2015 a vyjadrenie v zastúpení advokáta JUDr. Ing. Jána Felšöciho doručené súdu prvého stupňa dňa 18.09.2015. Pokiaľ ide o vyjadrenie z 25.06.2015 žalovaný poukázal na to, že súd prvého stupňa tento úkon právnej služby považoval za vyjadrenie v rámci dovolacieho konania, čo nezodpovedá skutočnosti, pretože dovolacie konanie sa skončilo uznesením Najvyššieho súdu SR z 22.10.2014, sp. zn. 6Cdo/268/2013. Obe spomenuté vyjadrenia obsahujú relevantnú argumentáciu žalovaného k tejto časti konania, najmä k znaleckému posudku a jeho predloženiu, k nariadeniu pojednávania, k hodnote sporu, a k vyčísleniu a k účelnosti trov konania (a teda nielen samotné vyčíslenie trov konania). Tieto podania boli uskutočnené na výzvu súdu prvého stupňa, ktorej nerešpektovanie by mohlo mať za následok uloženie poriadkového opatrenia. Súčasne išlo o reakciu žalovaného na vyjadrenia žalobcu, pričom každé z jeho vyjadrení obsahovalo diametrálne odlišné skutkové a právne tvrdenia. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutých výrokoch a dospel k záveru, že dôvodné je iba odvolanie žalovaného. Predovšetkým treba uviesť, že súd prvého stupňa rozsudkom zo 16.01.2013, č. k. 50C/239/2011- 108, v spojení s opravným uznesením z 19.03.2013, č. k. 50C/239/2011- 121 žalobu v celom rozsahu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 36.698,96 eur. Výrok tohto rozsudku, ktorým bola žaloba zamietnutá, žalobca nenapadol odvolaním (odvolaním napadol iba výrok o trovách konania) a preto tento výrok nadobudol právoplatnosť. Žalovaný mal teda vo veci plný úspech a preto mu vznikol nárok na náhradu trov konania v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p.. Predmetom konania v prejednávanej veci bolo určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Tarifnou hodnotou veci, ktorá je základom pre výpočet základnej sadzby tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby, je cena veci určená pri začatí poskytovania právnej služby (§ 10 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z.z.). Hodnotu nehnuteľností, ktoré boli predmetom konania, možno vyjadriť v peniazoch. Tarifnú odmenu právneho zástupcu žalovaného preto súd prvého stupňa správne vyčíslil v zmysle § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z.. Správnosť tohto postupu vyplýva aj z uznesenia Najvyššieho súdu SR z 22.10.2014, sp. zn. 6Cdo/268/2013. V odôvodnení spomenutého uznesenia najvyšší súd okrem iného uviedol: „Z obsahu spisu sa podáva, že právna zástupkyňa žalovaného vyčíslila trovy konania v súlade s ustanovením § 151 ods. 1 veta druhá O.s.p. po vyhlásení rozsudku súdu prvého stupňa písomným podaním z 18. januára 2013, že pri tarifnej odmene za jeden úkon právnej služby vychádzala z hodnoty nehnuteľností tvoriacich predmet žaloby a že k podaniu pripojila znalecký posudok č. X/XXXX V. D.. B. D..“ Je teda zrejmé, že nie je dôvodná odvolacia argumentácia žalobcu, že žalovaný trovy konania nevyčíslil v lehote uvedenej v § 151 ods. 1 druhá veta O.s.p.. V podaní žalovaného z 18.01.2013 (č. l. 105), ktoré bolo súdu prvého stupňa doručené dňa 21.01.2013, je uvedené, že prílohou tohto podania je znalecký posudok. Jeho originál bol žalovanému vrátený dňa 26.06.2013 (viď č. l. 138). Žalobca v dovolaní, ktorým napadol uznesenie odvolacieho súdu z 31.05.2013, č. k. 6Co/311/13- 136, 6Co/317/13, namietol, že uvedený znalecký posudok mu nebol doručený a nemohol sa preto s ním oboznámiť. Najvyšší súd v zrušujúcom uznesení z 22.10.2014, sp. zn. 6Cdo/268/2013 uviedol, že okolnosti danej veci v rámci zabezpečenia spravodlivej ochrany práv žalobcu ako účastníka konania vyžadovali, aby mu konajúce súdy umožnili zoznámiť sa s predmetným znaleckým posudkom, teda aby mu ho doručili. Následne žalovaný v prílohe podania zo 16.02.2015 (č. l. 189) do spisu založil ďalšie 2 vyhotovenia znaleckého posudku č. X/XXXX. Tento znalecký posudok bol právnemu zástupcovi žalobcu doručený dňa 23.02.2015 (viď doručenka na č. l. 280). Možno teda urobiť záver, že znalecký posudok č. X/XXXX žalovaný do spisu založil dňa 21.01.2013, teda ešte pred uplynutím 3 - dňovej lehoty uvedenej v § 151 ods. 1 druhá veta O.s.p. (rozsudok súdu prvého stupňa č. k. 50C/239/2011- 108 bol vyhlásený dňa 16.01.2013, lehota 3 pracovných dní uvedená v § 151 ods. 1 druhá veta O.s.p. začala plynúť dňa 17.01.2013 a uplynula v pondelok dňa 21.01.2013). Odvolací súd je však toho názoru, že žalovaný bol povinný trovy konania vyčísliť v lehote 3 pracovných dní od vyhlásenia rozsudku v zmysle § 151 ods. 1 druhá veta O.s.p., a túto povinnosť - ako je to uvedené vyššie - aj splnil. Skonštatoval to napokon aj Najvyšší súd SR v odôvodnení uznesenia z 22.10.2014 sp. zn. 6Cdo/268/2013. Inými slovami, pre posúdenie toho, či táto lehota bola dodržaná, nie je právne významné, kedy bol do spisu založený znalecký posudok č. X/XXXX. Pokiaľ ide o vyčíslenie trov dovolacieho konania, náhradu ktorých súd prvého stupňa priznal žalobcovi, odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia (str. 7 druhý odsek odôvodnenia napadnutého uznesenia). Predmetom dovolacieho konania bola iba náhrada trov konania (teda nie vec sama) a hodnotou veci pre účely vyčíslenia trov právneho zastúpenia v dovolacom konaní preto bola suma 25.100,44 eur predstavujúca náhradu trov konania vyčíslená odvolacím súdom v uznesení z 31.05.2013, č. k. 6Co/311/13- 136, 6Co/317/13. Odvolanie žalobcu teda ani v tomto ohľade nie je dôvodné. Súd prvého stupňa priznal žalovanému v rámci náhrady trov právneho zastúpenia sumu 4.883,66 eur za úkon právnej služby - ďalšia porada s klientom v trvaní 1 hodiny dňa 04.01.2013. Súd prvého stupňa takto rozhodol podľa § 14 ods. 2 písm. a/ vyhl. č. 655/2004 Z.z.. Súd prvého stupňa si nepovšimol, že ust. § 14 cit. vyhlášky sa týka odmeny za úkony právnej služby vykonané v trestnom konaní a v konaní o priestupkoch. Súd prvého stupňa teda nemal za uvedený úkon právnej služby priznať žalovanému odmenu vo výške 2/3 základnej sadzby tarifnej odmeny v zmysle § 14 ods. 2 písm. a/ vyhl. č. 655/2004 Z.z., ale odmenu za tento úkon právnej služby mal vyčísliť podľa § 13a ods. 1 písm. b/ vyhl. č. 655/2004 Z.z., t. j. vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny. Z toho vyplýva, že súd prvého stupňa v podstate rozhodol v prospech žalobcu, keďže odmenu za predmetný úkon právnej služby vyčíslil v nižšej sume, než aká vyplývala z ust. § 13a ods. 1 písm. b/ vyhl. č. 655/2004 Z.z.. Túto nesprávnosť napadnutého uznesenia však odvolací súd nemohol napraviť, pretože žalovaný túto nesprávnosť odvolaním nenapadol a len na odvolanie žalobcu odvolací súd nemohol napadnuté uznesenie v tejto časti zmeniť v jeho neprospech, t. j. rozhodnúť, že právnemu zástupcovi žalovaného patrí odmena za predmetný úkon vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny a nie teda iba vo výške 2/3 základnej sadzby tarifnej odmeny. Pokiaľ ide o úkon právnej služby - návrh na opravu odôvodnenia rozsudku, súd prvého stupňa odmenu za tento úkon právnej služby vyčíslil sumou 1.831,37 eur, keď vychádzal z toho, že v zmysle § 14 ods. 5 písm. a/ vyhl. č. 655/2004 Z.z. patrí právnemu zástupcovi žalovaného odmena vo výške 1/4 základnej sadzby tarifnej odmeny. Opätovne si súd prvého stupňa neuvedomil, že ust. § 14 vyhl. č. 655/2004 Z.z. upravuje odmenu za úkony právnej služby vykonané v trestnom konaní a v konaní o priestupkoch. Súd prvého stupňa mal správne za tento úkon právnej služby priznať odmenu vo výške 1/2 základnej sadzby tarifnej odmeny v zmysle § 13a ods. 2 písm. f/ vyhl. č. 655/2004 Z.z.. To znamená, že súd prvého stupňa aj v tejto položke trov konania rozhodol v podstate v prospech žalobcu, pretože ak by postupoval správne, odmena za tento úkon právnej služby by bola vyššia. Odvolací súd toto pochybenie súdu prvého stupňa nemohol napraviť z rovnakých dôvodov, aké sú uvedené v predchádzajúcom odseku. K odvolacej argumentácii žalobcu odvolací súd uvádza, že návrh na opravu odôvodnenia rozhodnutia je ako jeden z úkonov právnej služby expressis verbis uvedený v ust. § 13a ods. 2 písm. f/ vyhl. č. 655/2004 Z.z. Už z tohto dôvodu nemôže obstáť názor žalobcu, že „to nie je úkon, ktorý je spôsobilý k náhrade“ a že „nejde o úkon vynaložený na bránenie práva.“ Súd prvého stupňa rozsudkom zo 16.01.2013, č. k. 50C/239/2011-108, v spojení s opravným uznesením z 19.03.2013, č. k. 50C/239/2011- 121 uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanej trovy konania vo výške 36.698,96 eur. Žalobca podal proti tomuto rozsudku odvolanie a napadol ním výrok o trovách konania. V odvolacom petite navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku zmenil tak, že mu uloží povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 232,03 eur. Odvolací súd uznesením z 31.05.2013, č. k. 6Co/311/13-136, 6Co/317/13 zmenil výrok rozsudku súdu prvého stupňa o trovách konania tak, že žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 25.100,44 eur. Z toho vyplýva, že neobstojí odvolacia argumentácia žalobcu vo vzťahu k priznanej odmene za úkon právnej služby - vyjadrenie žalovaného k odvolaniu z 15.04.2013 (č. l. 123). Odvolací súd totiž rozsudok súdu prvého stupňa nezrušil a žalobca v odvolacom konaní nebol úspešný, čo vyplýva z porovnania odvolacieho petitu a výroku uznesenia odvolacieho súdu. Odvolací súd sa tiež nestotožňuje s názorom žalobcu, že tento úkon právnej služby bol neúčelný a argumentácia v ňom obsiahnutá nebola pre rozhodnutie veci podstatná. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že odvolanie žalobcu bolo doručené žalovanému práve za tým účelom, aby sa k nemu vyjadril, ak to považuje za potrebné. Z toho vyplýva, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Dôvodné je však odvolanie žalovaného. Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého uznesenia dostatočne nevysvetlil, z akého dôvodu do náhrady trov právneho zastúpenia žalovaného nezahrnul úkon právnej služby - stanovisko žalovaného k vyjadreniu žalobcu z 25.06.2015, ktoré bolo súdu prvého stupňa doručené dňa 26.06.2015 (č. l. 338). Toto stanovisko žalovaného sa nemôže týkať dovolacieho konania (ako to naznačuje súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého uznesenia), pretože dovolacie konanie sa skončilo uznesením Najvyššieho súdu SR z 22.10.2014, sp. zn. 6Cdo/268/2013. Uvedené stanovisko žalovaného z 25.06.2015 je jeho reakciou na podanie žalobcu z 11.06.2015 označené ako „Doplnenie právnej argumentácie“ (č. l. 326), ktoré bolo doručené súdu prvého stupňa dňa 15.06.2015. Toto stanovisko žalovaného preto nemožno považovať za neúčelný úkon právnej služby. Žalovaný v zastúpení svojho právneho zástupcu má predsa právo vyjadriť sa k argumentácii žalobcu. Rovnako súd prvého stupňa do náhrady trov právneho zastúpenia žalovaného bezdôvodne nezahrnul úkon právnej služby - vyjadrenie z 15.09.2015, ktoré bolo súdu prvého stupňa doručené dňa 18.09.2015 (č. l. 358). Toto vyjadrenie žalovaného obsahuje jeho relevantnú argumentáciu pokiaľ ide o náhradu trov konania a odvolací súd nevidí žiadny dôvod, pre ktorý by tento úkon právnej služby nemal byť zahrnutý do náhrady trov právneho zastúpenia žalovaného. Z týchto dôvodov odvolací súd v zmysle § 220 O.s.p. zmenil výrok napadnutého uznesenia, ktorým bola žalobcovi uložená povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 28.765,30 eur tak, že žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému týmto titulom sumu 29.872,97 eur. Odvolací súd vychádzal z toho, že obe spomenuté podania žalovaného boli uskutočnené v čase, keď konanie vo veci samej bolo právoplatne skončené a obidve obsahujú argumentáciu žalovaného týkajúcu sa trov konania. Pre účely výpočtu advokátskej odmeny, resp. trov právneho zastúpenia žalovaného je preto hodnotou veci suma náhrady trov konania priznaná napadnutým uznesením vo výške 28.765,30 eur. Tarifná odmena za 1 úkon právnej služby v zmysle § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. tak predstavuje 453,14 eur. Po pripočítaní rež. paušálu 2 x 8,39 eur a po zvýšení odmeny o 20 % DPH trovy právneho zastúpenia žalovaného celkovo predstavujú sumu 29.872,97 eur (2 x 453,14 eur = 906,28 + 2 x 8,39 = 923,06 eur; 20 % zo sumy 923,06 eur = 184,61 eur; 923,06 + 184,61 = 1.107,67 eur; 28.765,30 + 1.107,67 = 29.872,97 eur). Inými slovami, odvolací súd pripočítal k súdom prvého stupňa priznanej advokátskej odmene odmenu za vyššie uvedené 2 úkony právnej služby. Vzhľadom na nedôvodnosť odvolania žalobcu odvolací súd potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. výrok napadnutého uznesenia, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť nahradiť žalobcovi k rukám jeho právneho zástupcu trovy konania vo výške 774,27 eur. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1, v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a priznal ich náhradu úspešnému žalovanému. Trovy odvolacieho konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia žalovaného. Jeho právny zástupca v odvolacom konaní vykonal 1 úkon právnej služby za 453,14 eur. Po pripočítaní rež. paušálu 1 x 8,58 eur a po zvýšení advokátskej odmeny o 20 % DPH trovy odvolacieho konania predstavujú sumu 554,06 eur (453,14 + 8,58 = 461,72; 20 % zo sumy 461,72 = 92,34 eur; 461,72 + 92,34 = 554,06 eur). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.