Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/869/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1307201233 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1307201233.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Moniky Holickej a JUDr. Ondreja Krajča v právnej veci navrhovateľa: T. U., bytom C. XXXX/XX, Q., R. B., zastúpeného advokátom: JUDr. Vincent Pribula, so sídlom Ul. Športovcov 1174/2, Dolný Kubín, proti odporcovi: I.. V. B., bytom Č. X, Q., zastúpeného advokátom: JUDr. Martin Machyniak, so sídlom Tobrucká 7, Bratislava, o zaplatenie 624,08 eura (18.801,- Sk) s príslušnestvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 07. novembra 2014, č.k. 4C/217/2008-368, jednohlasne takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti úrokov z omeškania p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom zo dňa 07. novembra 2014, č.k. 4C 217/2008-368, uložil súd prvého stupňa odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 466,95 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 466,95 eur od 26.01.2005 do zaplatenia a vo zvyšku návrh navrhovateľa zamietol s tým, že o trovách konania podľa ust. § 156 ods. 2 O.s.p. rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku, keď vykonaným dokazovaním zistil, že účastníci ústne uzatvorili zmluvu o dielo, na základe ktorej; bez toho, aby sa dohodli o cene za vykonanie diela; navrhovateľ odporcovi dodal stavebný materiál a vykonal pre neho stavebné práce v rozsahu a za cenu ustálenú znaleckým posudkom, pričom po odpočítaní uhradenej zálohovej platby vo výške 331,94 eur, celkový doplatok za zhotovené dielo ustálil na sumu 466,95 eur, pozostávajúcu z ceny za prácu vo výške 358,07 eur, za dodaný materiál vo výške 427,95 eur a ceny za založenie parapetných dosiek vo výške 12,87 eur. Vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný, a preto mu; s poukazom na ustanovenia § 631, § 634 ods. 1, § 563, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.; v časti istiny i uplatnených úrokov z omeškania vyhovel, a vo zvyšnej časti, vychádzajúc zo znalecky ustálenej hodnoty vykonaných prác, návrh ako nedôvodný zamietol. Vo vzťahu k priznaným úrokom z omeškania poukázal na skutočnosť, že odporca sa dňom 26.01.2005 dostal do omeškania so splnením svojej peňažnej povinnosti, a preto boli splnené všetky zákonné predpoklady pre priznanie úrokov z omeškania. Nestotožnil sa v tejto súvislosti s argumentáciou odporcu, ktorý žiadal navrhovateľovi úroky z omeškania nepriznať alebo ich priznať až od vykonateľnosti rozsudku, nakoľko mal jednoznačne preukázané, že do omeškania so zaplatením ceny za zhotovenie diela sa odporca dostal v januári 2005 a skutočnosť, že účastníci sa o cene diela jednoznačne nedohodli, nemôže byť len na ťarchu navrhovateľa, keď iniciovať uzavretie zmluvy v písomnej forme bol v rovnakej miere oprávnený i odporca ako zmluvná strana, a preto priznanie nároku na zaplatenie úrokov z omeškania súd nevyhodnotil ako rozporné s dobrými mravmi, ako to namietal odporca. Proti tomuto rozsudku; do vyhovujúceho výroku úrokov z omeškania; podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca domáhajúc sa jeho zmeny a zamietnutia návrhu v tejto časti, prípadne jeho zmeny tak, že mu bude uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi úroky z omeškania iba v sadzbe 4 % zo sumy 466,95 eur od 26.01.2005 do zaplatenia dôvodiac, že rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že v danej veci sú splnené predpoklady, aby súd; s poukazom na ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka; právu navrhovateľa na zaplatenie úrokov z omeškania nepriznal právnu ochranu, nakoľko celý súdny spor bol vyvolaný neserióznosťou navrhovateľa, ktorý zneužil skutočnosť, že zmluva o dielo nebola uzavretá písomne, čo viedlo k neúmerne dlho trvajúcemu súdnemu sporu, a ktorý svoje nároky na súde uplatnil až dva roky po tom, ako u neho uplatnil nárok na zaplatenie ceny diela, čím úmyselne predĺžil dobu omeškania; a celková výška úrokov tak pre neho predstavuje neprijateľný dôsledok správania navrhovateľa. Nestotožnil sa s argumentáciou súdu prvého stupňa, ktorý konštatoval, že neuzavretie písomnej zmluvy o dielo nemôže byť len na ťarchu navrhovateľa, keď i on mal možnosť iniciovať uzavretie zmluvy v písomnej forme, nakoľko neurčitosť dohody spôsobil navrhovateľ, ktorý napriek jeho právnemu postaveniu spotrebiteľa nesplnil svoju povinnosť informovať ho o výške ceny diela a predpokladaných nákladoch potrebných na jeho zhotovenie, ktorá skutočnosť mu nemôže byť na ujmu, prípadne musí ísť rovným dielom na ťarchu oboch účastníkov. V tejto súvislosti zdôraznil, že zmyslom ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka je zamedziť výkonu práva, ktorý síce zodpovedá platným právnym normám, no odporuje dobrým mravom, ktorých uplatnenie prichádza do úvahy najmä vtedy, ak k výkonu práva dochádza z iných, než hospodárskych dôvodov s úmyslom poškodiť, či znevýhodniť povinnú osobu a vedie vo výsledku k neprijateľným dôsledkom. Záverom si pre prípad úspechu uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu odporcu žiadal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania. V nadväznosti na argumentáciu odporcu v podanom odvolaní poukázal na to, že dĺžka trvania sporu v danej veci bola spôsobená vykonaním znaleckého dokazovania; ktoré bolo potrebné nariadiť z dôvodu, že odporca v priebehu prvostupňového konania účelovo tvrdil, že sa s ním dohodol na cene diela vo výške 10.000 Sk (331,94 eur); no tiež pasivitou odporcu a jeho predchádzajúceho právneho zástupcu, ktorí sa nezúčastňovali pojednávaní. Zdôraznil, že súd prvého stupňa mu rozsudkom v napadnutej časti priznal úrok z omeškania len v rozsahu a vo výške, v akej mu na ne vznikol nárok v súlade s platnou právnou úpravou. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa; v napadnutej časti; v medziach dôvodov podaného odvolania, vrátane konania, ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.), a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné. V prejednávanej veci súd prvého stupňa; vo vzťahu k napadnutej vyhovujúcej časti úrokov z omeškania; riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dostatočné dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti návrhu navrhovateľa na priznanie úrokov z omeškania (§ 120 ods. 1,4 O.s.p.), zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade so zásadami vyplývajúcimi z § 132 O.s.p. dospel k správnym skutkovým záverom, z ktorých vyvodil aj správne právne závery, keď na vec aplikoval zodpovedajúce ustanovenia (§ 631, § 634 ods. 1, § 563 a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.), ktoré aj správne vyložil v súlade s konštantnou judikatúrou a ustálenou výkladovou praxou a svoje dôvody vedúce k vyhoveniu návrhu i v časti uplatnených úrokov z omeškania aj riadne v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z § 157 ods. 2 O.s.p. opísal v odôvodnení napadnutého rozsudku, pričom sa; vo vzťahu k napadnutej časti; vyporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, poukázal na rozhodujúce skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia. Súd prvého stupňa uviedol dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil ako po stránke skutkovej, tak aj po právnej stránke a jeho odôvodnenie je tak dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v odvolacom konaní z hľadiska správnosti zaujatých záverov. Obsah odvolania odporcu tak nie je spôsobilý, z hľadiska ním uplatnených odvolacích dôvodov, spochybniť správnosť záverov súdu prvého stupňa, keď ani v odvolacom konaní neboli zistené také rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie. Argumentáciu odporcu v podanom odvolaní založenú na tvrdení, že v preskúmavanej veci boli splnené predpoklady na nepriznanie úrokov z omeškania navrhovateľovi s poukazom na ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že navrhovateľ tým, že s ním neuzavrel zmluvu o dielo písomne a návrh na súd podal až dva roky po tom, ako ho vyzval na doplatenie ceny diela, úmyselne zapríčinil dlhodobé pretrvávanie jeho omeškania, odvolací súd považuje za neopodstatnenú. Z ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva právo veriteľa požadovať od dlžníka zaplatenie úrokov z omeškania. Účelom citovaného ustanovenia; z ktorého vyplýva právo veriteľa požadovať okrem istiny aj úrok z omeškania; je zabezpečenie včasného splnenia peňažného dlhu, ako i čiastočnej náhrady škody vzniknutej omeškaním plnenia. Úroky z omeškania však súčasne plnia zabezpečovaciu funkciu a predstavujú i určitú formu sankcie pre dlžníka za porušenie povinnosti splniť dlh v lehote splatnosti. V danej veci je nepochybné, že odporca sa dostal do omeškania so zaplatením doplatku ceny diela, a to najneskôr dňom 26.01.2005, ktorú skutočnosť nenamietal odporca ani v podanom odvolaní. V zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Aplikácia ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka súdom prichádza do úvahy v prípade subjektívneho práva, ktoré možno vykonať a ktorého splnenia sa možno domáhať prostredníctvom súdu, vrátane práva veriteľa požadovať od dlžníka; ktorý je v omeškaní so splnením peňažného dlhu; úroky z omeškania (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Odopretie ochrany tomuto právu podľa citovaného ustanovenia však prichádza do úvahy iba vo výnimočných prípadoch, ak by uplatnenie úrokov z omeškania veriteľom bolo výrazom jeho zneužitia práva v neprospech dlžníka, ktorý omeškanie so zaplatením peňažnej sumy nezavinil, a voči ktorému by priznanie úrokov z omeškania bolo neprimerane tvrdým postihom v porovnaní s rozsahom a charakterom uplatňovaného práva na úroky z omeškania, pričom vzhľadom na dôvody, pre ktoré sa dlžník dostal do omeškania a toto omeškanie pretrvávalo, prípadne ďalšie okolnosti danej veci, možno dospieť k záveru, že k výkonu práva požadovať úroky z omeškania, vyplývajúceho zo zákona, dochádza z iných dôvodov, než je dosiahnutie vyššie popísaného účelu tohto inštitútu, teda hlavnou alebo aspoň prevažujúcou motiváciou je úmysel poškodiť, či znevýhodniť dlžníka (tzv. šikanózny výkon práva). Odporca videl rozpor správania navrhovateľa s dobrými mravmi v zmysle ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka v tom, že zmluvu o dielo s ním neuzavrel písomne, čím spôsobil vznik sporu o predmete zmluvy o dielo, rozsahu vykonaných prác i o cene diela, na ktorej zaplatenie mu vznikol nárok, pričom naviac návrh na začatie konania v danej veci podal až po dvoch rokoch od splatnosti dlžnej sumy, čo malo významný vplyv na trvanie jeho omeškania so zaplatením dlžnej sumy. Súd prvého stupňa dospel k správnemu záveru, že v danej veci; vo vzťahu k priznaným úrokom z omeškania; nie sú splnené predpoklady pre aplikáciu ustanovenia § 3 ods. 1 Obč. zák. , keď konanie navrhovateľa spočívajúce v tom, že s odporcom zmluvu o dielo neuzavrel písomne, nemožno; napriek osobitnému právnemu postaveniu odporcu ako spotrebiteľa; považovať za konanie, ktorým by zneužil výkon svojho práva na úkor odporcu, avšak ani za konanie, ktoré by mohlo vzhľadom na jeho motiváciu poškodiť odporcu; teda predstavovať šikanózny výkonu práva navrhovateľom vo vyššie naznačenom smere. V tejto súvislosti sa odvolací súd stotožnil s argumentáciou prvostupňového súdu, že zvolená forma zmluvy o dielo, resp. jej uzavretie iba v ústnej forme, nebola len na zvážení navrhovateľa, avšak i v možnostiach (dispozícii) odporcu, a preto je zavinenie na vzniku ťažkostí spojených s ustálením predmetu zhotovenia, ako i ceny diela, potrebné pričítať obom sporovým stranám. Pokiaľ odporca v podanom odvolaní v súvislosti so splnením predpokladov pre aplikáciu ust § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka v danej veci poukazoval na skutočnosť, že odporca svojim správaním v rozpore s dobrými mravmi úmyselne predlžoval dobu jeho omeškania, odvolací súd túto argumentáciu považuje za účelovú a nedôvodnú, keď plynutie omeškanie odporcu so zaplatením doplatku ceny diela bolo spôsobené správaním odporcu, ktorý odmietal navrhovateľovi hoci len časť dlžnej sumy uhradiť, pričom v konaní netvrdil ani nepreukázal, že by navrhovateľ vo vzťahu k nemu vykonal akékoľvek úkony, ktorými sťažil (či zmaril) uhradenie sporného doplatku ceny diela a mal tak podiel na dĺžke trvania omeškania. Na tom nemení nič ani tá skutočnosť, že návrh na začatie konania v danej veci podal až po dvoch rokoch od splatnosti sporného doplatku za vykonanie diela. Na základe vyššie uvedeného dospel odvolací súd; zhodne so súdom prvého stupňa; k záveru, že v danej veci neboli splnené predpoklady na aplikáciu ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, teda na odopretie ochrany právu navrhovateľa požadovať od odporcu v súlade s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka okrem istiny aj úroky z omeškania s poukazom na rozpor výkonu jeho práva s dobrými mravmi. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti úrokov z omeškania ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1,2 O.s.p.). O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa spolu s rozhodnutím o náhrade trov prvostupňového konania (§ 224 ods. 4 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.