Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2CoPr/9/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314207296 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1314207296.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Michaely Královej v právnej veci navrhovateľa: S. Y. M. Š. H. M. , bytom G., V. Č.. XXXXX/XXB, zastúpený JUDr. Michalom Krnáčom, advokátom v Žiline, Vojtecha Tvrdého č. 793/21, proti odporcovi: TOI TOI & DIXI, s.r.o., Bratislava, Stará Vajnorská č. 37, IČO: 36 393 074, zastúpený Mgr. Lenkou Matlákovou, advokátkou v Senci, Oravská č. 15/A, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, o náhradu mzdy a iné, s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 25. februára 2015, č.k. 44 Cpr 1/2014-143, takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 25. februára 2015, č.k. 44 Cpr 1/2014-143, p o t v r d z u j e . Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporcovi náhradu trov odvolacieho konania v sume 229,86 € pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia na účet právnej zástupkyne odporcu Mgr. Lenky Matlákovej, advokátky v Senci, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava III. rozsudkom zo dňa 25.2.2015, č.k. 44 Cpr 1/2014-143, návrh zamietol, navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. Návrhom na začatie konania doručeným súdu dňa 26.3.2014 sa navrhovateľ domáhal určenia, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané odporcom dňa 29.1.2014 je neplatné, že pracovný pomer založený pracovnou zmluvou zo dňa 26.4.2006 v znení dodatku č. 1 a dodatku č. 2 sa končí dohodou dňa 29.1.2014; domáhal sa tiež zaplatenia náhrady mzdy v sume 5.877,24 € a trov konania. Súd prvého stupňa tak rozhodol po tom, ako mal z vykonaného dokazovania preukázané nasledovné právne skutočnosti. Pracovnoprávny vzťah na dobu neurčitú medzi účastníkmi vznikol na základe pracovnej zmluvy uzavretej dňa 26.4.2006 s účinnosťou od 1.5.2006 na výkon práce kontroling, marketing, s dohodnutou mzdou 25.000,-- Sk brutto mesačne; dodatkom č. 1 zo dňa 15.5.2009 bol zmenený plat navrhovateľa na 2.756,-- € brutto mesačne, ako aj pracovná pozícia navrhovateľa na funkciu prevádzkový riaditeľ; na základe dodatku č. 2 zo dňa 1.10.2012 navrhovateľ vykonával pre odporcu prácu na pozícii prevádzkový riaditeľ a súčasne v súlade s výpisom z obchodného registra vykonával od 16.5.2009 aj funkciu prokuristu spoločnosti, tiež mu bol zmenený plat na sumu 2.956,-- € brutto mesačne. Dňa 29.1.2014 odporca s navrhovateľom okamžite skončil pracovný pomer (navrhovateľ odmietol prevziať písomnosť v prítomnosti svedkov dňa 29.1.2014) v zmysle § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce v znení platnom ku dňu okamžitého skončenia pracovného pomeru (ku dňu 29.1.2014; zákon č. 311/2001 Z.z.) z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny najmä preto, že podľa ustanovenia § 83 Zákonníka práce navrhovateľ bol povinný na výkon inej zárobkovej činnosti vyžiadať si od zamestnávateľa vopred písomný súhlas a túto činnosť mohol vykonávať len v prípade, že bol takýto súhlas zamestnávateľom udelený. Odporca ako zamestnávateľ sa dňa 10.12.2013 dozvedel, že si navrhovateľ ako jediný spoločník založil spoločnosť Damtam s.r.o., Hollého č. 383/65, Žilina IČO: 47 424 893, jej vznik sa datuje dňom 26.9.2013. V uvedenej spoločnosti je ustanovený jediný štatutárny orgán - konateľ spoločnosti - navrhovateľ. Odporca videl závažné porušenie pracovnej disciplíny aj v tom, že týmto konaním navrhovateľ nedodržal základnú povinnosť zamestnanca upravenú v ustanovení § 81 písm. e/ Zákonníka práce nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa. Vzhľadom na predmet činnosti odporcu, ako aj spoločnosti Damtam s.r.o., považoval odporca toto správanie navrhovateľa ako nelojálne a konkurenčné vo vzťahu k činnosti spoločnosti odporcu, svojím správaním navrhovateľ hrubo poškodzuje záujmy odporcu. Navrhovateľ podaním zo dňa 27.2.2014 oznámil odporcovi, že okamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré mu dňa 29.1.2014 doručil, považuje za neplatné, pričom nemá záujem na ďalšom zamestnávaní u odporcu. V súlade s ustanovením § 79 ods. 3 písm. b/ Zákonníka práce mu zároveň oznámil, že pracovný pomer medzi účastníkmi končí dňom neplatného okamžitého skončenia pracovného pomeru (dňom 29.1.2014) dohodou; v tejto súvislosti žiadal podľa § 79 ods. 4 Zákonníka práce zaplatiť mu náhradu mzdy v súvislosti s neplatným rozviazaním pracovného pomeru v sume rovnajúcej sa priemernému zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov; súčasne žiadal odporcu, aby v lehote 30 dní zabezpečil v obchodnom registri výmaz jeho (navrhovateľa) z funkcie prokuristu spoločnosti odporcu. Ako vyplýva z obchodného registra spoločnosť TOI TOI & DIXI, s.r.o., Bratislava, Stará Vajnorská č. 37, IČO: 36 383 074, v predmete činnosti má zapísané: obchodná činnosť v rozsahu voľných živností, prenájom strojov a prístrojov bez obsluhujúceho personálu, prenájom strojov a prístrojov, prenájom stavebných strojov a zariadení, čistenie budov, prenájom strojov a nástrojov, odstraňovanie odpadu a odvod odpadových vôd, vnútroštátna nákladná cestná doprava, prenájom mobilných WC, čistiace práce, podnikanie v oblasti nakladania s nebezpečným odpadom, uskutočňovanie stavieb a ich zmien. Deň zápisu spoločnosti Damtam s.r.o., Žilina, Hollého č. 383/65, IČO: 47 424 893, je 26.9.2013, ako spoločník a štatutárny orgán - konateľ bol navrhovateľ v čase od 26.9.2013 do 1.4.2014. Predmetom činnosti spoločnosti je kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) alebo iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod), sprostredkovateľská činnosť v oblasti obchodu, služieb, výroby, organizovanie kultúrnych a iných spoločenských podujatí, čistiace a upratovacie služby, reklamné a marketingové služby, nákladná cestná doprava vykonávaná vozidlami s celkovou hmotnosťou do 3,5 t vrátane prípojného vozidla, poskytovanie služieb rýchleho občerstvenia v spojení s predajom na priamu konzumáciu, prenájom nehnuteľnosti spojený s poskytovaním iných než základných služieb spojených s prenájmom, prenájom hnuteľných vecí, administratívne služby, uskutočňovanie stavieb a ich zmien, čistenie kanalizačných systémov, diagnostika kanalizačných potrubí, podnikanie v oblasti nakladania s iným ako nebezpečným odpadom, prípravné práce k realizácii stavby, dokončovacie stavebné práce pri realizácii exteriérov a interiérov, prevádzkovanie kultúrnych, spoločenských, zábavných zariadení, prevádzkovanie športových zariadení, prieskum trhu a verejnej mienky, posudzovanie a údržba dopravného značenia a inštalovanie dopravných značiek, prevádzkovanie verejných WC, donášková služba, ozvučovanie a osvetľovanie kultúrnych, spoločenských a športových podujatí, služby súvisiace s produkciou filmov alebo videozáznamov, prevádzkovanie úschovní batožín, služby požičovní. Navrhovateľ u odporcu pracoval ako prevádzkový riaditeľ; cca 70 % činnosti odporcu tvorí prenájom a predaj mobilných toaliet, pričom takúto činnosť spoločnosť navrhovateľa nemá, rovnako odporca nevykonáva čistenie kanalizácie. Obchodný podiel v spoločnosti Damtam s.r.o. navrhovateľ previedol na svokru svojho otca S.. F. H. na základe dohody s predchádzajúcim zamestnávateľom (Z. N.), podľa ktorej mal ukončiť k 1.4.2014 činnosť konateľa a spoločníka v spoločnosti Damtam s.r.o. Konateľ odporcu Z. S. sa dozvedel o konkurenčnej spoločnosti navrhovateľa dňa 10.12.2013. O akcii Y.- U. K. (faktúra č.XXXXXXXX zo dňa 26. 11. 2013 na sumu 3.120,-- € z vystavenú spoločnosťou Damtam s.r.o. pre odberateľa Z. S. - M..O..N..) nemal vedomosť. Jeho P. Z.J. S. - M..O..N.. funguje od roku 1992, v roku 1995 vymyslel prenájom mobilných toaliet, koncom roku 1998 založil spoločnosť TOI TOI. Správca servera z Nemecka zistil pokus o stiahnutie veľkého dátového súboru u odporcu a zistilo sa, že databázu zákazníkov odporcu sa pokúsil stiahnuť navrhovateľ. Potvrdil, že v dlhodobých prenájmoch toaliet nie je spoločnosť navrhovateľa konkurenciou pre odporcu, ale v krátkodobých áno a hoci mobilné toalety nevlastní, prenajíma si ich od konkurenčných spoločností. Ku dňu skončenia pracovného pomeru s navrhovateľom považoval odporca za konkurenčnú činnosť spoločnosti navrhovateľa prenájom mobilných oplotení a organizovanie krátkodobých podujatí, čo zahŕňa prenájom mobilných WC, prívesov a kontajnerov. Táto činnosť tvorí 30 - 35 % z činnosti odporcu. F.. H. N. vo funkcii konateľa odporcu bol asi 3 roky. O skutočnosti, že navrhovateľ podniká v rovnakej oblasti ako odporca, sa dozvedel dňa 21.1.2014, keď v Mikulove ho konateľ odporcu Z. S. informoval, že navrhovateľ má založenú firmu Damtam s.r.o., ktorá sa zaoberá podobnou činnosťou ako odporca - prenájom oplotení, vývozy žúmp. Preto informoval o tom vedenie odporcu v Nemecku a dostal inštrukcie okamžite ukončiť pracovný pomer s navrhovateľom. Sám bol prítomný pri doručovaní okamžitého skončenia pracovného pomeru navrhovateľovi. Svedok V. G. bol zamestnancom spoločnosti navrhovateľa Damtam s.r.o. od 1.3.2014. Bol pri tom, keď v polovici septembra 2013 na stretnutí u Z. S. hovorili o založení firmy navrhovateľa s tým, že svedok má ukončiť pracovný pomer u svojho zamestnávateľa Kanal MPS s.r.o. (čistenie kanalizácie), kde pracoval 13 rokov a že nastúpi k odporcovi a po pracovnej dobe bude rozvíjať činnosť firmy navrhovateľa na čistenie kanalizácií, lebo svedok poznal klientov, ktorých mal obehnúť a dohodnúť zákazky pre firmu navrhovateľa. Malo ísť o vyťahovanie žúmp, čistenie kanalizácií a odlučovačov. V čase tohto stretnutia už spoločnosť navrhovateľa bola založená. Svedok dal u svojho zamestnávateľa výpoveď, v decembri mal dovolenku a chodil sa zaúčať k odporcovi. Od 1.1.2014 bol zamestnancom odporcu, dňa 31.1.2014 odporca s ním okamžite skončil pracovný pomer pre porušenie pracovnej disciplíny, že používal služobné vozidlo na súkromné účely. Potom bol práceneschopný a od 1.3.2014 nastúpil do spoločnosti Damtam s.r.o. Z faktúry č. XXXXXXXX vystavenej k dňa 26.11.2013 dodávateľom Damtam s.r.o., Žilina, Hollého č. 383/65, IČO: 47 424 893, pre odberateľa Z. S. - M..O..N.. Ž., H. U. Č.. XX/XX, vyplynulo, že firma navrhovateľa fakturovala firme konateľa odporcu Z. S. za zabezpečenie vývozu fekálnych tankov Y.-U. K. sumu 3.120,-- €. Rozsudok odôvodnil ustanovením § 38 ods. 4 posledná veta, § 68 ods. 1 písm. b/, ods. 2, § 70, § 77 ods. 3 písm. b/, ods. 4, § 81 písm. e/, § 83 Zákonníka práce (zákon č. 311/2001 Z. z. v znení účinnom ku dňu 29.1.2014). Skutkovo dôvodil tým, že okamžité skončenie pracovného pomeru je mimoriadny spôsob skončenia pracovného pomeru, ktorý prichádza do úvahy iba výnimočne. Je to jednostranný právny úkon, ktorým môžu rozviazať pracovný pomer zamestnávateľ i zamestnanec, ak má na to zákonom ustanovený dôvod. Podmienkou platnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru je písomná forma, skutkové vymedzenie dôvodu okamžitého skončenia tak, aby ho nebolo možné zameniť s inými. Účinky zrušovacieho prejavu nastávajú zo zákona dňom, keď sa písomný prejav o okamžitom skončení pracovného pomeru doručil druhému účastníkovi. Závažné porušenie pracovnej disciplíny treba posudzovať podľa konkrétnych okolností prípadu. Existencia závažného porušenia pracovnej disciplíny oprávňuje zamestnávateľa aj k výpovedi. Zamestnávateľ sa môže rozhodnúť, či dá zamestnancovi výpoveď alebo s ním okamžite skončí pracovný pomer. O závažné porušenie pracovnej disciplíny ide vtedy, ak svojou intenzitou z okruhu iných závažných porušení vystupuje tak, že ponechanie zamestnanca u zamestnávateľa do uplynutia výpovednej doby nie je možné z dôvodu udržania pracovnej disciplíny u zamestnávateľa. Podľa ustálenej judikatúry dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru musí byť skutkovo vymedzený tak, aby bolo zrejmé, aké skutočné dôvody viedli zamestnávateľa ku skončeniu pracovného pomeru a aby nevznikli pochybnosti o tom, ktorý zákonný dôvod okamžitého skončenia uplatňuje. Závažné porušenie pracovnej disciplíny treba posudzovať podľa konkrétnych okolností prípadu, t.j. s prihliadnutím na dobu a situáciu, za ktorej došlo k porušeniu pracovnej disciplíny, na dôsledky porušenia pracovnej disciplíny pre zamestnávateľa. Okamžité skončenie pracovného pomeru bolo navrhovateľovi doručené dňa 29.1.2014, kedy navrhovateľ v prítomnosti štyroch svedkov odmietol písomnosť prevziať, a teda nastali účinky doručenia písomnosti navrhovateľovi. Navrhovateľ podal návrh na súd v prejednávanej veci dňa 26.3.2014, teda v zákonom stanovenej lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť. Z hľadiska formálnych náležitostí právny úkon okamžité zrušenie pracovného pomeru spĺňal zákonné podmienky - teda písomnú formu (podpísané osobou oprávnenou konať za odporcu) a doručenie druhému účastníkovi. Skutkovo vymedzené okamžité skončenie je dostatočne určité čo do dôvodu a možno z neho jednoznačne vyvodiť skutočné dôvody, ktoré viedli zamestnávateľa ku skončeniu pracovného pomeru (podľa ustanovenia § 83 Zákonníka práce bol navrhovateľ povinný na výkon inej zárobkovej činnosti vyžiadať si od zamestnávateľa vopred písomný súhlas a túto činnosť mohol vykonávať len v prípade, že bol takýto súhlas zamestnávateľom udelený; dňa 10.12.2013 sa dozvedel, že si navrhovateľ ako jediný spoločník založil spoločnosť Damtam s.r.o., Žilina, Hollého č. 383/65, IČO: 47 424 893, od 26.9.2013 v nej bol jediným štatutárnym orgánom, konateľom spoločnosti, navrhovateľ; týmto konaním navrhovateľ nedodržal základnú povinnosť zamestnanca upravenú v ustanovení § 81 písm. e/ Zákonníka práce nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa; takéto správanie navrhovateľa odporca považuje ako nelojálne a konkurenčné vo vzťahu k činnosti spoločnosti odporcu, tým hrubo poškodzoval a poškodzuje záujmy odporcu). Súd zdôraznil, že ustanovenie § 83 Zákonníka práce ustanovuje povinnosť zamestnanca oznámiť zamestnávateľovi písomne, že chce vykonávať inú zárobkovú činnosť, ktorá by mohla mať (aj keď aktuálne nemá) k predmetu činnosti zamestnávateľa konkurenčný charakter, a to ešte pred začatím predmetnej zárobkovej činnosti. Nezáleží na tom, či iná zárobková činnosť zamestnanca, ktorú chce zamestnanec vykonávať, je zhodná s predmetom činnosti zamestnávateľa, alebo je obdobná predmetu činnosti zamestnávateľa, podstatné je, že môže mať konkurenčný charakter. Zákon nežiada pri budúcej zárobkovej činnosti zamestnanca ani skutočnú už danú konkurenčnú činnosť, ale stačí aj potenciálna danosť konkurenčného charakteru inej zárobkovej činnosti zamestnanca. O konkurenčnú činnosť ide v zásade vtedy, ak by zamestnanec vykonával takú zárobkovú činnosť, ktorá by potenciálne ohrozovala ekonomický prospech zamestnávateľa. Je pochopiteľné, že zamestnávateľ má záujem na tom, aby zamestnanec svoje znalosti, schopnosti, know-how a kvality využíval predovšetkým a pokiaľ možno výhradne práve v jeho prospech, a tak mu poskytoval výhodu pred konkurenciou. Využívaním skúseností v prospech konkurencie znižuje zamestnávateľovi možnosť zisku. V prípade navrhovateľa tento zastával u odporcu nielen funkciu prevádzkového riaditeľa, ale aj prokuristu, pri ktorej sa dostával k citlivým k informáciám a údajom odporcu - zmluvy, klienti. V tomto smere teda nie je podstatné, že predmet činnosti spoločnosti navrhovateľa nie je výslovne zhodný s predmetom činnosti odporcu, ale ide o obsah porovnávaných činností, t.j. v tomto prípade aj navrhovateľ pripustil, že činnosť čistenie kanalizácií je zhodná s predmetom činnosti odporcu, aj keď toto nebola hlavná činnosť odporcu, ktorou je prenájom mobilných WC a oplotení, keď navrhovateľ začal vykonávať činnosť prenájom oplotení až po skončení pracovného pomeru u odporcu, nakoľko k nákupu oplotenia došlo až dňa 21.1.2014. Tieto skutočnosti preukazujú existujúcu, ako aj potenciálnu, danosť konkurenčného charakteru tejto zárobkovej činnosti navrhovateľa. K tvrdeniu navrhovateľa, že s reálnym výkonom činnosti jeho spoločnosť začala len postupne, súd dôvodil, že v zmysle judikatúry stačí len potenciálna danosť konkurenčného charakteru inej zárobkovej činnosti zamestnanca, čo v tomto prípade bolo zjavne naplnené. Ustanovenie § 81 písm. e/ Zákonníka práce ukladá zamestnancovi o.i. povinnosť nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa, pričom ide o základnú zásadu, ktorá sa prelína všetkými povinnosťami zamestnanca v rámci pracovnoprávnych vzťahov. Umožňuje tak zamestnávateľovi postihovať zamestnanca aj v prípade iných aktivít, ktoré nie sú zárobkovou činnosťou, ktorá by mohla mať vo vzťahu k predmetu činnosti zamestnávateľa konkurenčný charakter. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody súd považoval dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru spočívajúci v založení spoločnosti s ručením obmedzeným (s predmetom podnikania konkurenčným k činnosti odporcu) navrhovateľom bez predchádzajúceho písomného súhlasu odporcu ako zamestnávateľa za daný, dosahujúci intenzitu porušenia pracovnej disciplíny v zmysle ustanovenia § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, keď súd pri posudzovaní intenzity porušenia pracovnej disciplíny prihliadol najmä na funkciu, ktorú navrhovateľ zastával (prevádzkový riaditeľ a prokurista), k dôsledkom tohto porušenia pre zamestnávateľa (ohrozenie ekonomického prospechu zamestnávateľa). V súhrne týchto skutočností súd dospel k záveru, že nebolo možné od neho ako zamestnávateľa požadovať, aby navrhovateľ naďalej zotrval v pracovnom pomere u odporcu, čo i len po dobu výpovednej doby. K námietke navrhovateľa, že konateľ odporcu sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel najneskôr dňa 26.11.2013, pričom pracovný pomer s navrhovateľom rozviazal okamžitým skončením (až) dňa 29.1.2014, teda po uplynutí dvojmesačnej prekluzívnej lehoty, súd dôvodil, že v konaní zostalo nepochybné, že konateľ odporcu Z. S. sa skutočne dozvedel o dôvode okamžitého skončenia minimálne 26.11.2013, keď bolo preukázané, že sa na činnosti spoločnosti navrhovateľa aktívne podieľal. V tomto smere však súd dospel k záveru, že konateľ odporcu bol priamo zainteresovaný na konkurenčnej činnosti spoločnosti navrhovateľa (teda tiež konal v rozpore s oprávnenými záujmami odporcu), a tak nemožno považovať za okamih dozvedenia sa o dôvode okamžitého skončenia odporcom dátum, kedy sa o tomto dôvode dozvedel tento konateľ. Podľa judikatúry (V 2/1976) dvojmesačná lehota má charakter subjektívnej lehoty a začína plynúť okamihom, keď zamestnávateľ zistil dôvod na okamžité zrušenie pracovného pomeru, teda keď tento dôvod zistí ktorýkoľvek z nadriadených zamestnancov. Za situácie, ak sa zamestnanec dopustil porušenia pracovnej disciplíny spoločne so svojím nadriadeným, nemožno z toho vyvodzovať, že sa zamestnávateľ o dôvode skončenia pracovného pomeru dozvedel tým, že sa o ňom dozvedel tento vedúci zamestnanec (Najvyšší súd Českej republiky sp.zn. 21 Cdo 743/2007, Právní rozhledy 9/1996 str. 420). Konateľ Z. S. bol priamym nadriadeným navrhovateľa, a preto súd považoval za okamih vedomosti odporcu o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru s navrhovateľom vedomosť druhého konateľa F.. H. N., ktorý sa o skutočnosti, že navrhovateľ podniká v rovnakej oblasti ako odporca, dozvedel až dňa 21.1.2014 pri stretnutí s konateľom Z. S.. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1, § 151 ods. 7 O.s.p., podľa zásady úspechu odporcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal náhradu trov konania vo výške 100 %. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal včas odvolanie navrhovateľ dôvodiac ustanovením § 205 ods. 2 písm. d/, písm. f/ O.s.p. (súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Zistenia súdu sú v rozpore s okamžitým skončením pracovného pomeru, keď sama spoločnosť konštatovala, že dňa 10.12.2014 (správne má byť 10.12.2013; pozn. odvolacieho súdu) sa dozvedela o dôvode výpovede a súd dospel k záveru, že o dôvode okamžitého skončenia pracovného pomeru sa dozvedela až dňa 21.1.2014; záver súdu absolútne nekorešponduje so znením okamžitého skončenia pracovného pomeru. Súd aj odporca nerozlišujú dôvod skončenia pracovného pomeru - porušenie zákazu konkurencie podľa § 83 Zákonníka práce a porušenie oprávnených záujmov zamestnávateľa podľa § 81 písm. e/ Zákonníka práce. Okamžité skončenie pracovného pomeru ako listina je nejasné, nakoľko až do pojednávania dňa 8.9.2014 nebolo zrejmé, či dôvodom skončenia pracovného pomeru bolo porušenie zákazu konkurencie podľa § 83 Zákonníka práce alebo § 81 písm. e/ Zákonníka práce. Napriek výsluchu odporcu, ktorým sa ustálilo, že ide o porušenie § 81 písm. e/ Zákonníka práce, má za to, že toto zistenie nekorešponduje s odôvodnením rozsudku. Nesúhlasil s názorom súdu, že postačí potenciálna konkurenčná činnosť, k porušeniu uvedenej povinnosti podľa § 81 písm. e/ Zákonníka práce môže dôjsť výlučne výkonom činnosti, potenciálne ohrozenie povinnosti nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa bez možnosti skutočného výkonu činnosti tu na rozdiel od § 83 Zákonníka práce, ako aj od znenia predmetnej časti odôvodnenia rozsudku, nie je možné. Pokiaľ v rámci činnosti nevykonáva (resp. nie je spôsobilý vykonávať) činnosť, ktorá zasahuje do práv odporcu, nemôže sa dopúšťať konania, ktoré je v rozpore s jeho záujmami. Preukázal, že dňa 10.12.2013 nemohol ako konateľ spoločnosti Damtam s.r.o. vykonávať konkurenčnú činnosť, objektívne nebol spôsobilý porušiť svoju povinnosť ako zamestnanec, a teda konať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa. Podľa tvrdenia súdu aj Z. S. sa dopustil porušenia pracovnej disciplíny, čo by svedčalo tomu, že odporca jeho konanie a konanie Z. S. považuje za spoločné porušenie pracovnej disciplíny, čo ale v konaní preukázané nebolo. Záver o spoločnom porušení povinnosti je teda nesprávny, nevyplýva z vykonaného dokazovania. Okrem toho porušenie pracovnej disciplíny nemôže byť považované za spoločné porušenie pracovnej disciplíny, nakoľko ak je dôvodom skončenia pracovného pomeru porušenie zákazu konkurencie podľa § 83 Zákonníka práce, tohto sa jednoznačne dopustil samostatne sám, nakoľko Z. S. nie je ani konateľom ani spoločníkom, ani inak majetkovo a personálne prepojený so spoločnosťou Damtam s.r.o. Nadväzne na to, že súd prvého stupňa vychádzal aj z rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 17.1.2008, sp.zn. 21 Cdo 743/2007, poukázal na nezáväznosť judikatúry, obzvlášť judikatúry českých súdov v Slovenskej republike, medzi skutkovým stavom v prejednávanej veci a skutkovým stavom v danom rozhodnutí sú podstatné rozdiely, keď odporca s ním skončil pracovný pomer z dôvodu spoločného porušenia pracovnej disciplíny s oboma zamestnancami - podriadeným a nadriadeným zamestnancom, a teda sama spoločnosť posúdila konanie svojich zamestnancov za spoločné konanie, ktorými porušili pracovnú disciplínu. V prejednávanej veci odporca voči nadriadenému zamestnancovi žiadnym spôsobom nekonštatoval porušenie pracovnej disciplíny. Ak by nešlo o tzv. spoločné porušenie pracovnej disciplíny a súčasne by nedošlo k právnemu posúdeniu v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 17.1.2008, sp.zn. 21 Cdo 743/2007, v zmysle vykonaného dokazovania súdu, že o spoločnosti Damtam s.r.o. vedel Z.J. S. ako konateľ odporcu najneskôr dňa 26.11.2013, by odôvodňovalo záver, že okamžité skončenie pracovného pomeru nebolo vykonané v zákonnej lehote, a teda je neplatné. V neposlednom rade namietal, žeby jeho konanie spĺňalo charakter obzvlášť závažného porušenia pracovnej disciplíny. Odvolaciemu súdu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a jeho návrhu vyhovieť, teda že okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné, pracovný pomer sa končí dohodou dňa 29.1.2014, odporca je povinný zaplatiť mu náhradu mzdy v sume 5.877,24 €. Hoci odvolanie navrhovateľa smeruje aj proti rozsudku súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov konania, vôbec nenamietal vecnú a právnu nesprávnosť rozsudku v uvedenom rozsahu. Odporca odvolanie nepodal. Vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhol odvolaciemu súdu rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť a priznať mu náhradu trov konania, ktoré súčasne odôvodnil, vyčíslil. Rozsudok považuje za správny, súd rozhodol na základe riadne vykonaného dokazovania, správneho skutkového i právneho posúdenia. Navrhovateľ svoje argumenty uvádza veľmi nekorektne, nepoctivo, zavádzajúco; dáva do pozornosti dve skutkové zistenia súdu, dva rôzne dátumy, v ktorých sa dozvedel (odporca) o dôvodoch okamžitého skončenia pracovného pomeru s navrhovateľom, čo má údajne viesť k pochybeniu súdu. Prvý deň 10.12.2013 (v odvolaní nesprávne uvedený rok 2014) uvádzal ako deň, v ktorom mu štatutár oznámil svoju vedomosť o podnikaní a druhý dátum (deň 21.1.2014) ustálil súd na základe vykonaného dokazovania. Zdôvodnenie súdu, prečo považuje práve dátum 21.1.2014 za právne relevantný dátum zistenia dôvodov na okamžité skončenie pracovného pomeru, navrhovateľ ale neuvádza, hoci s ním bol na pojednávaní i v rozsudku riadne oboznámený. Z platného právneho úkonu (okamžité skončenie pracovného pomeru) vyplývajú dôvody, na základe ktorých tak urobil, v zákonnej lehote ho doručil navrhovateľovi. Naplnil všetky predpoklady platnosti právneho úkonu v zmysle ustanovenia § 70 Zákonníka práce. Ustálenie dokazovanej skutočnosti súdom (zistenie okamihu, kedy sa zamestnávateľ skutočne o dôvode okamžitého zrušenia pracovného pomeru dozvedel) nepovažuje ani za pochybenie súdu ani za prekážku platnosti právneho úkonu. Vytýkané konanie navrhovateľa súvisí so skutkovými podstatami oboch ustanovení Zákonníka práce (§ 83 ods. l, § 81 písm. e/), pričom ustanovenie § 83 Zákonníka práce upravuje situáciu v konkrétnejšej podobe. Z vyjadrenia navrhovateľa nie je zrejmé, prečo by okamžité skončenie pracovného pomeru nemohlo byť následkom porušenia viacerých zákonných skutkových podstát, ktorých kumulácia zvyšuje celkovú intenzitu porušenia pracovnej disciplíny. V konaní bolo preukázané, že okamžité skončenie pracovného pomeru bolo dôvodné. Navrhovateľom uvádzané rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 2 Cdo 1652/1997 je neaktuálne vzhľadom na nové znenie § 83 Zákonníka práca a tiež, že súdna prax sa riadi novšími súdnymi rozhodnutiami. Z predložených a vykonaných dôkazov vyplýva, že dôkaz o spoločnom konaní oboch zamestnancov majúcich za následok porušenie pracovnej disciplíny, predložil sám navrhovateľ, že na konkurenčnej činnosti navrhovateľa bol konateľ odporcu priamo zainteresovaný tým, že konkrétna konkurenčná činnosť navrhovateľa smerovala v jeho prospech (zákazka Y.-U. K.). Keďže konateľ odporcu konal v tejto situácii rovnako v rozpore s oprávnenými záujmami odporcu, bolo by i v jeho prospech, aby sa odporca o tomto skutku dozvedel až po uplynutí zákonnej lehoty na vyvodenie sankcií za tento skutok. Z tohto dôvodu považoval aj konanie svojho štatutárneho zástupcu za porušenie pracovnej disciplíny, resp. za konkurenčné správanie. Jemu a súdu je skutočnosť ohľadom nezávislosti súdov Slovenskej republiky na aktuálnej českej judikatúre známa; zdôraznil, že do roku 1993 bola judikatúra v pracovnom práve v oboch štátoch spoločná. Údaj o dodržaní lehoty na okamžité zrušenie pracovného pomeru s navrhovateľom použil a uviedol vo svojom písomnom vyhotovení okamžitého zrušenia pracovného pomeru výlučne na základe vyjadrenia Z. S. a bez akejkoľvek vedomosti o tom, že Z. S. o konkurenčnej činnosti mohol vedieť. Viacerými dôkazmi preukázal konkurenčné správanie navrhovateľa: a/ popri svojom zamestnaní vykonávanom v pracovnom pomere u neho (odporcu) vykonával inú zárobkovú činnosť, ktorá má k predmetu činnosti zamestnávateľa konkurenčný charakter, na túto činnosť si vopred nevyžiadal písomný súhlas zamestnávateľa, písomný súhlas zamestnávateľa daný pred začatím podnikania nepreukázal; b/ konal v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa tým, že vykonával inú zárobkovú činnosť, ktorá má k predmetu činnosti zamestnávateľa konkurenčný charakter, o čom svedčí výpis z obchodného registra na spoločnosť Damtam s.r.o., faktúra č. XXXXXXXX zo dňa 26.11.2013, faktúra č. XX-T. zo dňa 21.1.2014, založenie fiktívnej domény M. H. a i. V konaní preukázal, že okamžité zrušenie pracovného pomeru vykonal včas, v zákonnej objektívnej a subjektívnej lehote; aj z dôvodu, že konanie navrhovateľa možno považovať za dlhodobé porušovanie pracovnej disciplíny rovnakým spôsobom, a teda že lehota na okamžité skončenie pracovného pomeru sa neskončila skôr ako dva mesiace po tom, ako navrhovateľ ukončil svoju činnosť konateľa spoločnosti. Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k vyjadreniu odporcu k jeho odvolaniu proti rozsudku súdu prvého stupňa navrhol odvolaciemu súdu jeho odvolaniu vyhovieť. Pridržiaval sa dôvodov uvedených v odvolaní. Mal za to, že „deň 10.12.2013“ je umelo vykonštruovaný za účelom uskutočnenia tohto právneho úkonu v zákonom stanovenej 2-mesačnej prekluzívnej lehote a konateľ odporcu Z. S. sa o dôvode dozvedel najneskôr dňa 26.11.2013. Za okamih, kedy sa oboznámil s dôvodom Z. S. ako konateľ odporcu považuje záver súdu, že zamestnávateľ sa o dôvode okamžitého skončenia pracovného pomeru dozvedel dňa 21.1.2014, za nesprávny a v rozpore s dôkazmi vykonanými pred súdom prvého stupňa. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. l O.s.p. v znení účinnom od 1.1.2016, ďalej len O.s.p.; § 355 O.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. l O.s.p. neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie, nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem, súd prvého stupňa nerozhodol podľa ustanovenia § 115a bez nariadenia pojednávania a nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 20. apríla 2016 (§ 211 ods. 2 O.s.p., § 156 ods. 3 O.s.p.). O termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci, ich právni zástupcovia, upovedomení zákonným spôsobom. Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, vrátane súvisiaceho výroku o náhrade trov konania (§ 206 ods. 2 veta druhá O.s.p.), odvolací súd potvrdil, pretože je vo výroku vecne správny, a keďže sa stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozsudku ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje (§ 219 ods. 1, ods. 2 O.s.p.). Osobitne nepreskúmaval rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov konania, keďže odporca odvolanie nepodal a navrhovateľ jeho nesprávnosť vôbec nenamietal. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvého stupňa vo veci samej odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť nasledovné. V konaní nebolo pochýb o tom, kedy vznikol pracovný pomer medzi účastníkmi, na základe čoho, jeho zmeny, ani pracovná pozícia navrhovateľa u odporcu, ale ani deň 29.1.2014, kedy odporca navrhovateľovi doručil okamžité skončenie pracovného pomeru. Napokon nie je sporný ani jeho obsah. Sporným aj v odvolacom konaní zostalo to, kedy sa odporca účinne dozvedel o dôvodoch okamžitého skončenia pracovného pomeru s navrhovateľom, a následne či odporca v prekluzívnej lehote rozviazal s navrhovateľom pracovný pomer okamžitým skončením, ako aj to, či okamžité skončenie pracovného pomeru má náležitosti predpokladané Zákonníkom práce. Súd prvého stupňa vo veci vykonal dokazovanie správnym smerom, z neho vyvodil správne skutkové závery a napokon rozhodol aj právne správne. Zhodne so súdom prvého stupňa aj odvolací súd dôvodí, že navrhovateľ hrubo porušil pracovnú disciplínu tým, že počas trvania pracovného pomeru u odporcu v pracovnej pozícii prevádzkový riaditeľ a prokurista ako jediný spoločník založil spoločnosť Damtam s.r.o., Žilina, IČO: 47 424 893, ktorá vznikla dňa 26.9.2013, a bol jej jediným štatutárnym orgánom. Stalo sa tak napriek tomu, že si nevyžiadal vopred písomný súhlas od svojho zamestnávateľa podľa ustanovenia § 83 Zákonníka práce, a teda na túto činnosť mu zamestnávateľ vopred písomný súhlas ani nemohol dať. V osobe danej spoločnosti konal v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa nadväzne na predmet činnosti odporcu a spoločnosti Damtam s.r.o., majúce charakter nelojálneho a konkurenčného konania. Tým všetkým hrubo poškodzoval záujmy zamestnávateľa odôvodňujúce okamžité skončenie pracovného pomeru podľa ustanovenia § 68 ods. l písm. b/ Zákonníka práce zo strany zamestnávateľa (odporcu) so zamestnancom (navrhovateľom). Okamžité skončenie pracovného pomeru spĺňa formálne i materiálne náležitosti právneho úkonu predpokladané ustanovením § 70 Zákonníka práce, dôvody sú skutkovo vymedzené tak, aby ich nebolo možné zameniť s inými. Stalo sa tak v prekluzívnej lehote dvoch mesiacov odo dňa, kedy sa zamestnávateľ dozvedel o dôvodoch okamžitého skončenia pracovného pomeru (§ 68 ods. 2 Zákonníka práce). Pre účinné dozvedenie sa o dôvodoch pre okamžité skončenie pracovného pomeru nestačí vedomosť zamestnávateľa v osobe nadriadeného zamestnancovi, s ktorým sa pracovný pomer končí, ktorý rovnako konal v rozpore s povinnosťami zamestnanca. Je preto irelevantné, že nadriadený navrhovateľovi Z. S. vedel o založení spoločnosti Damtam s.r.o. navrhovateľom už skôr, pretože sám bol zainteresovaný na konkurenčnej činnosti navrhovateľa; o tejto skutočnosti vedel len sám do 21.1.2014, kedy o nej informoval konateľa odporcu F.. H. N.. Ak by aj odporca naďalej zotrval na tom, že o dôvode pre okamžité skončenie pracovného pomeru s navrhovateľom sa dozvedel dňa 10.12.2013, ku dňu 29.1.2014 neuplynula 2- mesačná prekluzívna lehota; ku dňu 29.1.2014 navrhovateľ bol spoločníkom a konateľom spoločnosti Damtam s.r.o. Pracovný pomer medzi účastníkmi skončil dňom 29.1.2014 okamžitým skončením zo strany zamestnávateľa platne, a tak nebol daný žiaden zákonný dôvod rozhodovať o mzdových nárokoch navrhovateľa, ktoré by boli predmetom konania len v prípade neplatného skončenia pracovného pomeru. Navrhovateľ v odvolaní uvádzal dôvody, akými dôvodil v konaní pred súdom prvého stupňa, s ktorými (pre vec podstatnými) sa súd prvého v rozsudku riadne, presvedčivo, podrobne vyporiadal; neuvádzal také dôvody, ktoré by privodili pre neho priaznivé rozhodnutie. Z obsahu spisu nevyplýva, žeby v konaní pred súdom prvého stupňa nastala taká vada, takú ani sám odvolateľ netvrdil, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a na ktorú by musel odvolací súd prihliadnuť (§ 212 ods. 3 O.s.p.). Rozsudok obsahuje všetky náležitosti vyplývajúce z ustanovenia § 157 O.s.p. V ňom dal súd prvého stupňa jasnú, presnú, kvalifikovanú odpoveď ku všetkým podstatným dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru, vysvetlil, prečo návrh navrhovateľa zamietol. Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako aj právnej otázky rozhodnutia; avšak len tej, ktorá je pre rozhodnutie vo veci rozhodujúca, nevyhnutná. Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo [porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike (sťažnosť č. 59102/2008), nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008]. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) je umožniť každému bez akejkoľvek diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav, a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004). Do obsahu tohto práva nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/1997), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/1997, II. ÚS 251/2003). Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p., § 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi konania na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým odvolateľ, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011). Odporcovi úspešnému aj v odvolacom konaní odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v sume 229,86 € pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby a síce vyjadrenie zo dňa 2.4.2015 k odvolaniu navrhovateľa proti rozsudku súdu prvého stupňa á 221,47 € [1/3 v sume 20,62 € zo sumy 61,85 € ako 1/13 výpočtového základu určený pri začatí poskytovania právnej služby (31.1.2014) v sume 61,85 € pri neoceniteľnom úkone - určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, plus 200,85 € z náhrady mzdy v sume 5.877,24 €], jedenkrát paušálna suma náhrad 8,39 € (§ 224 ods. l, § 142 ods. l, § 149 ods. l, § 151 ods. l, ods. 5, ods. 8 O.s.p.; § 1 ods. 1, ods. 3, § 9, § 10 ods. 1, ods. 2, § 11 ods. l písm. a/, § 13a ods. l písm. c/, § 16 ods. 3, § 20c vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom od 1.7.2013); nebol daný zákonný dôvod postupovať podľa § 224 ods. 4 O.s.p. Platobným miestom pre náhradu trov odvolacieho konania je právna zástupkyňa odporcu. V samostatnom uznesení súd prvého stupňa rozhodne už len o náhrade trov konania pred súdom prvého stupňa (§ 151 ods. 7 O.s.p.). Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.