Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/360/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314222441 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bahníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1314222441.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: LASTRA s.r.o., Majerníkova 34/A, 841 05 Bratislava, IČO: 35 977 493, zast. JUDr. Ivan Jánošík, advokát, Klincová 35, Bratislava, proti odporcovi: POTRAVINY INKA, s.r.o., Gessayova 15, 851 03 Bratislava, IČO: 36 705 748, o vykonanie súpisu hnuteľných vecí, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III č.k. 25Cb/184/2014-127 zo dňa 13.10.2015 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava III č.k. 25Cb/184/2014-127 zo dňa 13.10.2015 p o t v r d z u j e . Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava III napadnutým uznesením zamietol návrh na vykonanie súpisu hnuteľných vecí a odporcovi nepriznal právo na náhradu trov konania. V odôvodnení súd uviedol, že dňa 8.10.2014 na tunajší súd navrhovateľ doručil návrh na vykonanie súpisu zadržaných hnuteľných vecí súdnym vykonávateľom podľa § 672 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že ako nájomca uzatvoril dňa 28.12.2013 Zmluvu o podnájme nebytových priestorov s odporcom ako podnájomcom. Podnájomca sa na základe uvedenej zmluvy dostal do omeškania s úhradou nájomného za dobu nájmu od 01.05.2014 do 31.09.2014, ktoré nájomné odporca plnil len čiastočne v sume 1.800,- Eur pripísanej na účet navrhovateľa dňa 23.06.2014, t.j. na nájomnom mu vznikol dlh celkovo vo výške 13.042,80 Eur. Navrhovateľ ďalej uviedol, že odporca je do dnešného dňa platobne a inak nečinný, nevstúpil do jednania s navrhovateľom a nepredložil ani žiadny návrh na vyrovnanie svojho dlhu. Naopak si odporca napriek nesúhlasu navrhovateľa z priestorov predmetu nájmu pripravil odnesenie zariadení, strojov a najmä hnuteľných vecí nachádzajúcich sa v predmete nájmu, ktoré odnesenie môže odporca predpokladane realizovať v najbližšom období po údajnom skončení nájmu, ku ktorému malo údajne dôjsť ku dňu 30.09.2014. Preto navrhovateľ ako prenajímateľ podľa zásad ustanovenia § 672 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov dňa 29.07.2014 na zabezpečenie nájomného realizoval záložné právo k hnuteľným veciam, ktoré sa nachádzali v nehnuteľnosti na 1. NP administratívno-prevádzkovej budovy na N. I.. Č.. XX, U., Y.. Č.. XXXXX, R. na R. X. R.. Č.. XXXXX/XX, X.. Ú.M.. Q. J., M. na S. Č.. XXXX Okresného Ú. U., X. K. pre K.: U. Z., K.: U. - J.. Č.. Q. J., X.. Ú.. Q. J. a patria podnájomcovi (drží ich v prevádzke ako vlastné). Súd prvého stupňa poukázal na ust. § 672 ods. 1,2 Obč. zák., § 2 ods. 2 a § 193 ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku a konštatoval, že na zabezpečenie nájomného vzniká prenajímateľovi v zmysle ustanovenia § 672 ods. 1 Občianskeho zákonníka zákonné záložné právo a to k hnuteľným veciam, ktoré patria nájomcovi alebo osobám, ktoré žijú v spoločnej domácnosti a ktoré boli do prenajatej nehnuteľnosti vnesené, pričom vznik tohto zákonného záložného práva prenajímateľa sa viaže na okamih vnesenia vyššie uvedených hnuteľných vecí do predmetu nájmu a v zmysle ust. § 672 ods. 2 Občianskeho zákonníka zaniká ich odnesením, resp. odstránením skôr, než boli spísané osobou poverenou súdom. Zároveň platí, že v zmysle ust. § 672 ods. 2 Občianskeho zákonníka disponuje prenajímateľ zádržným právom a môže zadržať hnuteľné veci, ktoré patria nájomcovi, resp. osobám, ktoré s ním žijú v spoločnej domácnosti a boli vnesené do predmetu nájmu, a to v prípade, ak sa nájomca sťahuje, alebo ak sa veci odstraňujú a nájomné nájomcom prenajímateľovi nie je zaplatené. Prenajímateľ však musí zároveň do ôsmich dní požiadať o súpis týchto vecí súdom poverenou osobou, alebo musí veci vydať. Súd mal zo zmluvy o podnájme nebytových priestorov uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom dňa 28.12.2013 preukázané, že navrhovateľ ako nájomca so súhlasom prenajímateľa prenechal odporcovi ako podnájomcovi do podnájmu nebytové priestory o výmere 142m2, na 1. NP polyfunkčnej budovy na N. I.. XX, U., Y.. Č.. XXXXX, R. na R. X. R.. Č.. XXXXX/XX, X.. Ú.. Q. J., M. na S. Č.. XXXX, Okresného Ú. U., X. K., K.: U. Z., K.: U.-J..Č.. Q. J., X.. Ú.. Q. J.. Ďalej mal súd z Upovedomenia o zadržaní vecí zo dňa 08.10.2014, doručenú odporcovi dňa 15.10.2014, preukázanú existenciu pohľadávky navrhovateľa voči odporcovi z titulu neuhradenia nájomného (podnájomného) odporcom navrhovateľovi vyplývajúcu zo zmluvy o podnájme nebytových priestorov uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom dňa 28.12.2013 a zároveň mal preukázané, že navrhovateľ si uplatnil voči odporcovi zákonné záložné právo, pričom v návrhu na začatie konania zo dňa 08. 10.2014 navrhovateľ uviedol, že si odporca z priestorov predmetu nájmu pripravuje odnesenie hnuteľných vecí. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti mal súd za to, že návrh navrhovateľa o vykonanie súpisu hnuteľných vecí nie je dôvodný, nakoľko záložné právo k hnuteľným veciam podľa § 672 OZ nevzniká na zabezpečenie nájomného zo zmluvy o podnájme. Neexistuje žiadny rozumný dôvod na posilnenie postavenia nájomcu ako oprávneného vo vzťahu k podnájomníkovi do tej miery, aby účinky záložného práva uvedeného v ustanovení § 672 ods. 1 a 2 OZ sa vzťahovali rovnako na osobu nájomcu z titulu zmluvy o podnájme (Rc 28/2007). Touto problematikou, t. j. problematikou vzniku záložného práva k hnuteľným veciam podľa § 672 OZ bola (pri rovnakou znení paragrafového znenia ustanovenia § 672 OZ) sa zaoberal Nejvyšší soud ČR vo svojom rozhodnutí zo dňa 22.02.2006, sp. zn. 28Cdo 311/2006, v ktorom ako dovolací súd uviedol, že na základe ustanovenia § 672 OZ vzniká záložné právo k hnuteľným veciam iba vo vzťahu medzi prenajímateľom a nájomcom, účinky vzniku záložného práva k hnuteľným veciam teda nemožno vťahovať tiež na vzťah medzi nájomcom a podnájomcom, a to ani pri použití analógie, nakoľko nejde o totožnosť dvoch záväzkových vzťahov. Takisto aj podľa uznesenia KS v Ústi nad Labem sp. zn. 10 Co 853/2005: Súpis hnuteľných vecí podľa § 672 ods. 2 OZ nie je možné vykonať na zabezpečenie podnájomného. Súd preto návrh zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, a to z dôvodov daných v ustanovení § 205 ods. 2 písm. a), b), c), d), v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. K skutkovému stavu navrhovateľ uviedol, že jeho návrh vychádzal zo stavu, že navrhovateľ v pozícii nájomcu uzatvoril s odporcom ako podnájomcom dňa 28.12.2013 Zmluvu o podnájme nebytových priestorov predmetom ktorej bol záväzok navrhovateľa prenechať odporcovi do podnájmu nebytové priestory o výmere 142 m2, nachádzajúce sa na 1. NP administratívno-prevádzkovej budovy na N. I.. Č.. XX, U., Y.. Č.. XXXXX, R. na R. X. R.. Č.. XXXXX/XX, X.. Ú.M.. Q. J., M. na S. Č.. XXXX. Odporca predmet podnájmu v zmysle Zmluvy užíval avšak za dohodnuté užívanie predmetu podnájmu neplatil dojednané nájomné. Odporca plnil v zmysle uvedeného len čiastočne, a to vykonaním úhrady nájomného za užívanie predmetu podnájmu v období od 1.5.2014 do 31.5.2014 v sume 1.800,- eur pripísanej na účet navrhovateľa dňa 23.6.2014. Vo zvyšku dlhu ostal odporca nečinný a dlžné nájomné neuhradil ani čiastočne. Navrhovateľovi tak z vyššie uvedených dôvodov vznikla voči odporcovi do doby podania tohto návrhu pohľadávka vo výške 13.042,80 eur. Odporca uvedenú pohľadávku na nájomnom dodnes neuhradil ani čiastočne. Dňa 30.9.2014 sa podnájomca pokúsil z predmetu podnájmu jednotlivé hnuteľné veci odstrániť, a to napriek skutočnosti, že dlžné nájomné nebolo uhradené. Z uvedeného dôvodu nájomca realizoval právo v rozsahu ust. § 672 ods. 2 Obč. zák., keď jednotlivé hnuteľné veci zadržal, predmet nájmu zapečatil a v zákonnej lehote podal návrh na vykonanie súpisu hnuteľných vecí. Návrh na vykonanie súpisu hnuteľných vecí bol ako už bolo súdom prvého stupňa konštatované, podaný dňa 8.10.2014. K nesprávnemu právnemu posúdeniu veci navrhovateľ v odvolaní uviedol, že konajúci súd prehliadol, že prejednávanom prípade navrhovateľ realizoval zádržné právo, nie však záložné právo. Ide o rozdielne právne inštitúty. Ustanovenie § 672 ods. 2 druhá alinea Občianskeho zákonníka, v súlade s ktorým nájomca realizoval zádržné právo a podal návrh na súpis hnuteľných vecí, predstavuje iný právny inštitút ako záložné právo obsiahnuté v ust. § 672 ods. 1 Obč. zák. Uvedenou skutočnosťou sa však súd prvého stupňa nezaoberal a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza zrejme z vadnej aplikácie existujúcej právnej úpravy a judikatúry. Navrhovateľ je názoru, že súd prvého stupňa len mechanicky preberal niektoré rozhodnutia súdov Českej republiky bez toho, aby preskúmal možnosť aplikácie právnych názorov v nich obsiahnutých na prejednávaný prípad. Súd prvého stupňa bol preto podľa názoru navrhovateľa povinný zaoberať sa otázkou, v čom bol predmet sporu v daných prípadoch identický, v čom odlišný, a teda, či právne názory v nich obsiahnuté je možné použiť bez ďalšieho, ev. či je možné sa od nich odchýliť z dôvodu existencie odlišného skutkového stavu, prípadne nesprávneho právneho posúdenia. Iba takáto aplikácia judikatúry nie je v rozpore so zásadou právnej istoty a predvídateľnosti súdneho rozhodovania. V prejednávanom prípade sa však nejednalo o podnájom bytu a zároveň nájomca nemá v nájme len jediný nebytový priestor, teda nejde o právny vzťah vyplývajúci z ust. § 719 Obč. zák. (nejde o podnájom bytu) a nie je možná aplikácia ust. § 720 Obč. zák. V prejednávanom prípade bola navrhovateľovi na základe zmluvy o nájme daná do nájmu celá administratívno-prevádzková budova na Račianskej ul. č. 77, teda nie len jej časť. Medzi prenajímateľom a nájomcom ide teda o vzťah vyplývajúci z ust. § 663 a nasl. Obč. zák. Zároveň bol nájomca so súhlasom prenajímateľa oprávnený vykonávať správu predmetnej budovy, poskytovať iné než základné služby spojené s prenájmom a uzatvárať zmluvy o podnájme s tretími osobami vo vzťahu k nebytovým priestorom nachádzajúcim sa v nej. S prihliadnutím na skutočnosť, že navrhovateľ ako nájomca je oprávnený uzatvárať zmluvy o podnájme s tretími osobami (bežný postup pri administratívnych budovách), vo veci nie je jediný rozumný dôvod, pre ktorý by v takomto prípade vzťah vzniknutý medzi nájomcom a podnájomcom nebol obdobným vzťahom ako medzi prenajímateľom a nájomcom. Neexistuje teda jediný rozumný argument, pre ktorý by pri analogickom právnom vzťahu nepatrili nájomcovi vo vzťahu k podnájomcovi analogické práva smerujúce k zabezpečeniu pohľadávky nájomcu voči podnájomcovi vzniknutej užívaním predmetu podnájmu. Takéto právne posúdenie by potom celkom zrejme v oblasti súkromnoprávnych vzťahov smerovalo k neprimeranej tvrdosti, prehliadalo by ideu spravodlivosti, poškodzovalo by nájomcu a dispozitívnosť súkromnoprávnych ustanovení, a najmä by znemožňovalo reálny výkon práv a povinností vyplývajúcich mu zo zákona, čím by v konečnom dôsledku došlo k porušeniu čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Takéto právne posúdenie veci je neprípustné a absurdné. Navyše pre použitie analógie nie je nevyhnutné, aby išlo o totožnosť dvoch záväzkových vzťahov, práve naopak, postačuje ak ide o analogické (obdobné) právne vzťahy. Navyše, v danom prípade navrhovateľ realizoval zádržné a nie záložné právo, preto už len z tohto dôvodu súd prvého stupňa nesprávne právne vec posúdil. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti má navrhovateľ za to, že v prejednávanom prípade boli preukázané všetky skutočnosti vyžadované ust. § 672 ods. 2 Obč. zák. Navrhovateľ preukázal existenciu zmluvného vzťahu, existenciu dlhu odporcu ku dňu skončenia zmluvného vzťahu, odporca začal sťahovať (zabalil ich proti poškodeniu a pripravil ich na odnesenie), odporca dlh na nájomnom nezaplatil ani inak nezabezpečil a navrhovateľ hnuteľné veci zadržal dňa 30.9.2014 a 8.10.2014 doručil návrh na vykonanie súpisu hnuteľných vecí, avšak súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, keď návrh na vykonanie súpisu hnuteľných vecí z titulu realizácie zádržného práva zamietol. Navrhovateľ preto žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil veci prvostupňovému súdu na nové prejednanie a navrhovateľovi priznal trovy odvolacieho konania. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia a na správnosť dôvodov uvedených v uznesení prvostupňového súdu odvolací súd s poukazom na ust. § 219 ods. 2 O.s.p. v celom rozsahu odkazuje. Súd prvého stupňa na zistený skutkový stav veci aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a správne právne vec posúdil. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom prvostupňového súdu, že súpis hnuteľných vecí podľa § 672 ods. 2 Obč. zák. nevzniká na zabezpečenie nájomného zo zmluvy o podnájme. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia a k odvolacím dôvodom navrhovateľa uvádza odvolací súd nasledovné: Podľa § 672 ods. 1 Obč. zák., na zabezpečenie nájomného má prenajímateľ nehnuteľnosti záložné právo k hnuteľným veciam, ktoré sú na prenajatej veci a patria nájomcovi alebo osobám, ktoré s ním žijú v spoločnej domácnosti, s výnimkou vecí vylúčených z výkonu rozhodnutia. Podľa § 672 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, záložné právo zanikne, ak sú veci odstránené skôr, než boli spísané osobou poverenou súdom, ibaže by boli odstránené na úradný príkaz a prenajímateľ ohlási svoje práva na súde do ôsmich dní po výkone. Ak sa nájomca sťahuje alebo ak sa odstraňujú veci, napriek tomu, že nájomné nie je zaplatené alebo zabezpečené, môže prenajímateľ zadržať veci na vlastné nebezpečenstvo, do ôsmich dní však musí žiadať o súpis osobou poverenou súdom, alebo musí veci vydať. Osobou poverenou súdom môže byť aj súdny exekútor. Ustanovenie § 672 ods. 1, rovnako ako ustanovenie § 672 ods. 2 Obč. zák. používa jednoznačné pojmy účastníkov nájomného vzťahu, a to prenajímateľ a nájomca. Záložné právo k hnuteľným veciam podľa § 672 Obč. zák. teda nevzniká na zabezpečenie nájomného zo zmluvy o podnájme, a v tomto smere súd prvého stupňa správne poukázal na rozhodnutia súdov Českej republiky, zaoberajúce sa rovnakou otázkou, a to, či účinky vzniku záložného práva podľa § 672 ods. 1,2 Obč. zák. možno vzťahovať rovnako na osobu nájomcu z titulu zmluvy o podnájme. Z ustanovenia § 672 ods. 2 Obč. zák. vety druhej taktiež jednoznačne vyplýva, že ak nájomné nie je zaplatené alebo zabezpečené, môže prenajímateľ zadržať veci na vlastné nebezpečenstvo, do ôsmich dní však musí žiadať o súpis osobou poverenou súdom, alebo musí veci vydať. Je teda zrejmé, že aj zádržné právo podľa § 672 ods. 2 Obč. zák. možno realizovať výhradne v prípade nájomného vzťahu, nie vzťahu podnájomného. Aj keď sa z obsahového hľadiska práva a povinnosti prenajímateľa a nájomcu kryjú v hlavných rysoch s právami a povinnosťami vznikajúcimi na základe podnájomnej zmluvy medzi nájomcom a podnájomcom, nejde o totožnosť týchto dvoch záväzkových vzťahov, keďže podnájomný vzťah je vzťah závislý na existencii základného vzťahu z nájomnej zmluvy. Účinky vzniku záložného práva a zadržania vecí podľa § 672 Obč. zák. nemožno vzťahovať ani za použitia analógie na vzťah medzi nájomcom a podnájomcom, pretože sa nejedná o totožnosť dvoch záväzkových právnych vzťahov. Právne posúdenie veci prvostupňovým súdom je preto vecne správne a v súlade so zákonom. Nepripustenie analógie pri právnych vzťahoch, ktoré nie sú totožné, nie je porušením práva na spravodlivosť. Vzhľadom k tomu, že súd prvého stupňa ustanovenie § 672 Obč. zák. správne aplikoval a správne ho aj vyložil, keďže záložné a zadržovacie právo k veciam prináleží výlučne prenajímateľovi nehnuteľnosti, odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. V odvolacom konaní úspešnému odporcovi odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože mu žiadne nevznikli (§ 224 ods. 1, § 142 ods. 1 O.s.p.). Uvedené rozhodnutie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.