Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Sp/29/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016201099 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 07. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Malichová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1016201099.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Blankou Malichovou, v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, proti odporcovi: Okresný úrad Pezinok, katastrálny odbor so sídlom Radničné nám. 7, Pezinok, za účasti L. J. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXXX/X, XXX XX X., na odvolanie navrhovateľa proti rozhodnutiu odporcu č. V-799/2015 zo dňa 02.02.2016 takto r o z h o d o l : Napadnuté rozhodnutie odporcu zo dňa 02.02.2016 č. V-799/2015 p o t v r d z u j e. Navrhovateľovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozhodnutím č. V-799/2015 zo dňa 02.02.2016 právne odôvodneným ust. § 31 ods. 1, 2, 3 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam platnom v čase podania návrhu na vklad (ďalej len „katastrálny zákon“), ust. § 22 ods. 1 a 2, § 23, § 31 ods. 1, 4, § 37, § 53 ods. 4, 5 a zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Obč. zák.“), ust. § 5a ods. 4 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZOS“), zamietol odporca návrh na vklad záložného práva k nehnuteľnostiam vedeným katastrálnym odborom Okresného úradu Pezinok, v katastrálnom území P. Š., obec Š., C. L., zapísaným na LV č. XXXX v podiele 1 k celku, na LV č. XXXX v podiele 1 k celku a na LV č. XXXX P. podiele 1/3 k celku. 2. V rozhodnutí odporca poukázal na návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností, vyplývajúci zo zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 16.01.2015, č. 016/2015-ŠTE, týkajúcej sa vyššie uvedených nehnuteľností, uzavretej medzi záložným veriteľom POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO 35 807 598 so sídlom Bratislava, Pribinova 25 a záložcom J. J., G.. P. nar. 10.09.1953, bytom R. XXXX/X, XXX XX X., na základe dohody o splnomocnení zo dňa 30.01.2014 zastúpenou združením DSS Nestor o.z., Stred 449, 027 05 Zázrivá (predtým - ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, so sídlom Povraznícka 18, P.O. BOX 261, 811 05 Bratislava). Zameral sa na čl. IV zmluvy, podľa ktorého záložca dáva do zálohu spoluvlastnícke podiely z nehnuteľností uvedených v čl. I záložnej zmluvy a zriaďuje k nim záložné právo v prospech záložného veriteľa, ktorý toto právo prijíma. Zmluvu posudzoval v zmysle znenia ust. § 31 ods. 1, 2 a preverením skutočností uvedených v texte zmluvy, písomných podkladov, listín súvisiacich so zmluvou, ale najmä právnym posúdením písomného splnomocnenia udeleného záložcom, J. J., splnomocnencovi, združeniu DSS Nestor o.z., na uzavretie zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 16.01.2015 v rozsahu, v ktorom združenie zmluvu za záložcu aj podpísalo a dospel k záveru, že zmluva bola v časti udelenia splnomocnenia na zastupovanie uzavretá spôsobom odporujúcim ust. § 22 ods. 2 a § 37 Obč. zák.. Pozornosť upriamil aj na dátumy podpisov zmluvy o úvere č. 105900364 zo dňa 30.01.2014 a dohody o splnomocnení z toho istého dňa, z ktorých je zrejmé, že tieto listiny boli záložcovi predložené v jednom balíku, pričom možno dôvodne predpokladať, že pokiaľ by nepodpísal dohodu o splnomocnení, nedošlo by ani k uzavretiu zmluvy o úvere a teda k následnému poskytnutiu úveru, čo naznačuje hrubé zneužitie nadvlády veriteľa a porušenie odbornej starostlivosti poskytovateľa úveru. Poukázal na to, že obe vyššie špecifikované listiny podpísal dlžník, ktorý je súčasne splnomocniteľom v rovnaký deň a že pri uzatváraní dohody o splnomocnení nemal možnosť voľby výberu zástupcu (splnomocnenca), pretože z priložených listín vyplýva, že dohoda o splnomocnení je vypracovaná ako predtlač (formulárová typová zmluva), ktorej obsah dlžník a splnomocniteľ vôbec nemôže ovplyvniť, a ktorú predkladá veriteľ spolu so zmluvou o úvere dlžníkovi, pričom táto už obsahuje označenie splnomocnenca DSS Nestor o.z., Stred 449, 027 05 Zázrivá (predtým ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, so sídlom Povraznícka 18, P.O. BOX 261, 811 05 Bratislava). To znamená, že ak veriteľ určil dopredu osobu, ktorá bude oprávnená konať ako splnomocnenec dlžníka, spochybnil tým základný predpoklad pri udelení plnej moci k tomu, aby splnomocnenec hájil záujem dlžníka ako splnomocniteľa. To, že splnomocnenca v podstate vyberá dlžníkovi na štandardnom zmluvnom formulári veriteľ, je jasným signálom o naplnení konfliktu podľa § 22 ods. 2 Obč. zák., keďže základným prejavom slobody vôle je pri splnomocnení slobodný výber osoby, ktorá bude za splnomocniteľa obstarávať jeho záležitosti. Splnomocniteľ nemal v tomto prípade možnosť voľby pri výbere splnomocnenca a nemal tak možnosť ovplyvniť obsah zmluvy aj vzhľadom na nepomer hodnoty úveru a nehnuteľnosti. Odporca ďalej skonštatoval, že uvedenú dohodu o splnomocnení, na samostatnej listine, ktorej znenie nemohol spotrebiteľ ovplyvniť možno vyhodnotiť aj ako neprijateľnú zmluvnú podmienku (§ 53 ods. 1 Obč. zák.), ktorá je absolútne neplatná (§ 53 ods. 5 Obč. zák.), nakoľko spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach, v neprospech spotrebiteľa. Záverom odporca skonštatoval, že zákon aplikáciu jednotlivých zmlúv, uzavretých v uvedenej veci nevylučuje, tieto je však potrebné posúdiť aj v kontexte ich vzájomnej súvislosti, teda čo sa nimi mienilo dosiahnuť. V konečnom dôsledku sa týmito zmluvami môže dosiahnuť nielen zabezpečenie návratnosti sumy poskytnutej veriteľom, vrátane príslušného navýšenia tejto sumy, ale aj možný prechod vlastníckeho práva dlžníka k celému jeho nehnuteľnému majetku, často v neprimerane vyššej hodnote ako výška jeho plnenia z úverovej zmluvy, pričom veriteľ využíva práve stav núdze, jeho neskúsenosť alebo hospodársku slabosť, na získanie neprimeraného protiplnenia, čím výrazne zasahuje do práv dlžníka vo výkone práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov, čo je v rozpore aj s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka. 3. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie, ktorým navrhol aby správny orgán rozhodol o zrušení svojho rozhodnutia a povolil vklad záložného práva k nehnuteľnostiam špecifikovaným v zmluve o zriadení záložného práva, zo dňa 16.01.2015. V prípade nevyhovenia takémuto postupu, sa domáhal jeho zrušenia príslušným súdom a vrátenia veci odporcovi na ďalšie konanie a priznanie náhrady trov konania. S odkazom na ust. § 22 ods. 1 a 2, § 23, § 31 ods. 1, § 32 ods. 2 a § 37 ods. 1 Obč. zákonníka, § 32 ods. 1, 2, § 46 Správneho poriadku a ust. § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona zotrval na názore, že dohoda o splnomocnení je uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitostí platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Argumentoval tým, že záložca sa v zmysle riadne uzavretej dohody o splnomocnení, sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci pre neho z predmetnej zmluvy o úvere a preto udelil združeniu občianskoprávnej pomoci ProHelp, splnomocnenie na uzatvorenie záložnej zmluvy. Nesúhlasil s odôvodnením rozhodnutia odporcu, ktorý sa obmedzil len na konštatovanie, že záložca nemohol ovplyvniť výber splnomocnenca, nakoľko podľa jeho názoru ide o nepodložené predpoklady, ktoré nevychádzajú z objektívne a spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Taktiež namietal záver odporcu, podľa ktorého je sporná dohoda o splnomocnení v rozpore s ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a to s odkazom na odbornú literatúru, podľa ktorej nie je dôležitá samotná možnosť rozporu alebo pochybností o nestrannosti zástupcu, ale tento rozpor musí reálne existovať ( komentár k Občianskemu zákonníku, ASPI, R 12/1966, Jiří Švestka, Jiří Spáčil, Marta Škárová, Milan Hulmák a kolektív, Občanský zákonník 1,2. vydání; Praha 2009, s. 287). Ďalej tvrdil, že splnomocnenec nikdy nemal a nemá záujem na poškodení záložcu, obsah dohody so zúčastnenou osobou osobne prerokoval, riadne ju poučil o právnych úkonoch uvedených v dohode a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Uviedol, že v prípade dohody o splnomocnení, ide o samostatne existujúci dvojstranný právny úkon, bez akejkoľvek účasti veriteľa, ktorého jednou stranou v postavení splnomocniteľa je dlžník a druhou stranou je zástupca. Z jej obsahu je naviac zrejmé, že plnomocenstvo bolo udelené za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa a na jeho žiadosť a že zastupovanie je bezplatné. Odporca žiadnym spôsobom nepreukázal, že by navrhovateľ do uzatvorenia dohody o splnomocnení zasahoval, či ovplyvňoval jej obsah, resp. bol v styku so splnomocnencom (združením ProHelp). Neobstojí ani argumentácia odporcu o uvedení predtlače záložného veriteľa a zástupcu v dohode o splnomocnení, nakoľko ich uvedenie je nevyhnutné z hľadiska identifikácie strany dohody o splnomocnení a určitosti predmetu udeleného splnomocnenia. Dohoda o splnomocnení bola podľa navrhovateľa uzavretá riadne a v súlade s príslušnými ustanoveniami Obč. zák., spĺňa náležitosti platného právneho úkonu, teda bola urobená slobodne, vážne, určito a zrozumiteľne a ide o samostatne existujúci dvojstranný právny úkon, uzatvorený na žiadosť zúčastnenej osoby, bez akejkoľvek jeho účasti. Ďalej konštatoval, že uvedenie predtlače záložného veriteľa (navrhovateľa) a zástupcu záložcu (zúčastnenej osoby) v dohode o splnomocnení argumentačne použité v napadnutom rozhodnutí absolútne neobstojí, a to z dôvodu, že uvedenie týchto údajov je nevyhnutné z hľadiska identifikácie strán dohody o splnomocnení a určitosti predmetu udeleného plnomocenstva. Za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov navrhovateľ považoval odôvodnenie odporcu, poukazujúce na nepomer medzi výškou zabezpečovanej pohľadávky a hodnotou nehnuteľností, tvoriacich predmet zabezpečenia, ktoré má byť v rozpore s dobrými mravmi a za nevysvetlené považoval jeho konštatovanie, z ktorého nemožno zistiť, či v danom prípade ide o rozpor s dobrými mravmi v poskytnutí úveru alebo v poplatku, pričom sa odvolal na Obchodný zákonník, Komentár, 12. vydanie; Praha: C.H. Beck 2009, str. 1078-9. Rozhodnutie z uvedených dôvodov považoval za nezákonné. Nestotožnil sa ani s právnym názorom odporcu spájajúcim absolútnu neplatnosť Dohody o splnomocnení s ust. § 53 ods. 1 Obč. zák., pre neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, pretože dohoda o plnomocenstve v tomto prípade nespĺňa zákonné náležitosti spotrebiteľskej zmluvy. 4. Odporca vo vyjadrení k odvolaniu zo dňa 10.06.2016, poukázal na odôvodnenie svojho zamietajúceho rozhodnutia zo dňa 02.02.2016, ktorého obsah premietol aj do svojho vyjadrenia a s poukazom na skutočnosti už v ňom obsiahnuté, navrhol svoje rozhodnutie potvrdiť. 5. Zúčastnená osoba sa k veci nevyjadrila. 6. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „súd“) ako vecne a miestne príslušný (§ 246a ods. 2 O.s.p.) preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania, keďže sa nejednalo o vec, v ktorej by k vybaveniu opravného prostriedku došlo spôsobom uvedeným v ust. § 250f, § 250o a §250p, nariadil vo veci pojednávanie. Nakoľko v preskúmavanej veci nepovažoval za potrebné dokazovanie doplniť, akceptáciou ospravedlnenia neúčasti navrhovateľa, podaním doručeným súdu dňa 12.07.2017, odporcu, podaním doručeným dňa 06.07.2017 a doručenia predvolania náhradným spôsobom dňa 12.07.2017 zúčastnenej osobe, vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti účastníkov konania (§ 250g ods. 2 O.s.p.), a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné ako vecne správne potvrdiť (ust. § 250q ods. 3 O.s.p.). 7. Podľa § 491 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 8. Podľa § 491 ods. 2, druhá veta Správneho súdneho poriadku, ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. 9. Podľa § 492 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. 10. Podľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku, odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. 11. Podľa § 31 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam ( ďalej len „katastrálny zákon“), okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. 12. Podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona, ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí; inak návrh zamietne. 13. Podľa § 42 ods. 2 katastrálneho zákona, zmluva, verejná listina alebo iná listina obsahujú označenie a) účastníkov práv k nehnuteľnostiam; ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov, sídlo a identifikačné číslo, ak ho má pridelené, prípadne iné identifikačné údaje, b) právneho úkonu a jeho predmet, miesto a čas právneho úkonu, c) nehnuteľnosti podľa katastrálneho územia, pozemku podľa parcelného čísla evidovaného v súbore popisných informácií, pozemku evidovaného ako parcela registra "C" alebo parcela registra "E", druhu pozemku a výmery pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je stavba postavená, čísla bytu alebo nebytového priestoru, čísla poschodia, čísla vchodu a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku, prípadne na priľahlom pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je dom postavený; ak je nehnuteľnosť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov, uvádza sa i podiel vyjadrený zlomkom k celku. 14. Podľa § 5a ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa, predávajúci nesmie spotrebiteľovi vybrať ani inak určiť osobu, ktorá má v súvislosti s uzavretím spotrebiteľskej zmluvy, plnením spotrebiteľskej zmluvy alebo zabezpečením záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy konať v mene alebo v záujme spotrebiteľa. Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktorými spotrebiteľ splnomocňuje tretiu osobu na vykonanie právnych úkonov súvisiacich plnením spotrebiteľskej zmluvy alebo s uzavretím inej spotrebiteľskej zmluvy, sú neplatné. 15. Podľa § 5a ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa, právny úkon, ktorým spotrebiteľ splnomocňuje tretiu osobu na uzavretie dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy v mene spotrebiteľa, je neplatný. 16. Podľa ust. § 250q ods. 3 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Vo veci azylu a doplnkovej ochrany zruší súd rozhodnutie správneho orgánu a vráti vec na ďalšie konanie aj vtedy, ak po preskúmaní rozhodnutia dospel k záveru, že od vydania rozhodnutia správnym orgánom sa podstatne zmenili okolnosti veci. Ustanovenie § 250j ods. 5 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/1963/99/20160101> platí obdobne. 17. Podľa § 22 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. Zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. 18. Podľa § 23 Občianskeho zákonníka zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu, alebo na základe dohody o plnomocenstve. 19. Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. 20. Podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 21. Podľa ust. § 35 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. Právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený. 22. Podľa ust. § 37 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Právny úkon ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný. 23. Uvedená definícia náležitostí prejavu vôle vyžaduje, aby uskutočnený právny úkon bol formulovaný spôsobom umožňujúcim druhému účastníkovi zoznámiť sa s ním a vnímať jeho obsah vo forme pre neho pochopiteľnej (požiadavka zrozumiteľností), a aby aspoň jeho výkladom podľa § 35 Obč. zák. bolo zistiteľné, aký obsah ním mal byť vyjadrený a čo konkrétne je predmetom dohody [(požiadavka určitosti) ( viď. napr. Rozsudok NS ČR sp.zn. 29 Cdo 2638/99)]. Podľa iného rozhodnutia NS ČR sp.zn. 2 Cdon 257/97 právny úkon je neurčitý vtedy (§ 37 ods. 2 Obč. zák. ), ak zrozumiteľne vyjadrený obsah má také vecné nedostatky, že ich nie je možné preklenúť ani výkladom (§ 35 ods. 2 Obč. zák.). Z uvedeného teda vyplýva, že súd nemôže rezignovať na výklad právneho úkonu, t.j. stroho skonštatovať jeho neurčitosť alebo nezrozumiteľnosť, ale musí zisťovať obsah úkonu a pokúsiť sa cestou výkladu odstrániť túto jeho neurčitosť či nezrozumiteľnosť. Súd napr. podľa judikatúry musí prihliadať na konkrétne okolnosti prípadu, zisťovať vôľu strán v dobe uzavretia zmluvy a pri tom môže prihliadnuť aj na následné správanie strán. 24. Zhodnotením a komparáciou nálezov ÚS SR ale i ÚS ČR možno dospieť k záveru, že v súkromnoprávnej sfére je potrebné určitosť právneho úkonu posudzovať vždy vo vzťahu ku konkrétnym okolnostiam daného prípadu, pričom pre interpretáciu obsahu záväzkového vzťahu je rozhodujúca skutočná vôľa obidvoch zmluvných strán v dobe uzavretia zmluvy. 25. Obsahom administratívneho spisu v preskúmavanej veci mal súd preukázané, že navrhovateľ dňa 10.03.2015 podal u odporcu návrh na vklad záložného práva k založeným nehnuteľnostiam a k návrhu priložil zmluvu o zriadení záložného práva spolu s dohodou o splnomocnení. Z preskúmania zmluvy o zriadení záložného práva a dohody o splnomocnení vyplynulo, že táto je v predtlačenej forme, nemenným je predmet dohody - udelenie splnomocnenia individuálne určenému a riadne identifikovanému splnomocnencovi, ktorým je ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, ako aj rozsah udeleného oprávnenia - uzatvorenie záložnej zmluvy, ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere, k nehnuteľnostiam ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve, a ktoré budú bližšie špecifikované v priložených listoch vlastníctva ( § 552 Obč. zák.). Po preskúmaní vyplnených údajov súd zistil, že v záhlaví dohody o splnomocnení je identifikovaná zúčastnená osoba, ktorá túto podpísala dňa 30.01.2014 (ako preukazuje úradné osvedčenie pravosti jej podpisu), splnomocnenec ju akceptoval toho istého dňa. 26. V časti, špecifikácia nehnuteľností vo vlastníctve splnomocniteľa, je identifikovaná nehnuteľnosť, ktorá je predmetom zmluvy o zriadení záložného práva, t.j. založená nehnuteľnosť. Súd aj nad rámec uvedeného správnym orgánom považuje za potrebné uviesť, že písmo, ktorým sú tieto údaje vyplnené už na prvý pohľad nekorešponduje s písmom, ktorým boli vyplnené identifikačné údaje o zúčastnenej osobe. Zmluva o zriadení záložného práva k založenej nehnuteľnosti, priložená k návrhu na vklad, kde ako záložný veriteľ vystupuje navrhovateľ, bola na strane záložcu uzatvorená už v zastúpení zúčastnenej osoby. Vychádzajúc z jej obsahu, jej predmetom je zabezpečenie všetkých pohľadávok navrhovateľa voči zúčastnenej osobe, ktoré vznikli a vzniknú na základe zmluvy o úvere. Sporná dohoda o splnomocnení pritom nie je v zmluve o zriadení záložného práva identifikovaná dátumom či miestom jej uzatvorenia a ani žiadnym iným spôsobom. 27. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že v priebehu vkladového konania odporca posudzuje podstatné náležitosti príslušného zmluvného typu, ktorý je podkladom k zápisu vlastníckych a iných práv v katastri nehnuteľností, a to z hľadiska kritérií, ktoré sú exemplifikatívne uvedené v ust. § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, a tak vyhodnocuje skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Výsledkom tohto rozhodovacieho procesného postupu je rozhodnutie o povolení vkladu alebo rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad. 28. Z obsahu administratívneho spisu odporcu súd zistil, že navrhovateľ na strane veriteľa a zúčastnená osoba na strane dlžníka uzatvorili zmluvu o úvere, a v ten istý deň udelila zúčastnená osoba za účelom zabezpečenia z nej vzniknutého záväzku, združeniu ProHelp plnú moc na uzatvorenie zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, ktorých identifikácia bola v rámci typovej (formulárovej) dohody o splnomocnení zapísaná v kolónke špecifikácia nehnuteľností vo vlastníctve splnomocniteľa. Ako možno vyvodiť z odlišného písma identifikačných údajov splnomocniteľa na strane jednej a vpísaných údajov o nehnuteľnostiach na strane druhej, identifikačné údaje o týchto nehnuteľnostiach neboli do dohody vpísané (konkretizované) pri ich podpise splnomocniteľom (zúčastnenou osobou), ale boli doplnené až následne. Z uvedeného je bez najmenších pochybností zrejmé, že splnomocniteľ (zúčastnená osoba) a ani splnomocnenec (združenie ProHelp, teraz DSS Nestor o.z.) v čase podpísania dohody o splnomocnení, nehnuteľnosti ktoré majú byť predmetom zálohu v záložnej zmluve, neidentifikovali. Takéto splnomocnenie nemôže byť platné, pretože v čase jeho udelenia nebolo z neho možné zistiť konkrétny rozsah oprávnení, ktoré z neho splnomocnencovi vyplývajú a následne posúdiť, či tento konal v mene splnomocniteľa v medziach udeleného oprávnenia alebo či rozsah svojho oprávnenia prekročil. Ide teda o neurčitý prejav vôle, pretože v čase udelenia plnomocenstva nebolo zrejmé, ktoré konkrétne nehnuteľnosti vo vlastníctve zúčastnenej osoby majú byť predmetom zmluvy o zriadení záložného práva, tzn. že je daná existencia rozporu s ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podľa ustálenej judikatúry prejav, ktorým osoba udeľuje splnomocnenie na právne úkony týkajúce sa práv k nehnuteľnostiam, musí spĺňať tie isté náležitosti označenia nehnuteľnosti, ako vyžaduje zákon pre zmluvu (v súlade s ust. § 42 katastrálneho zákona). 29. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. 30. Vo všetkých prípadoch neplatnosti právnych úkonov, ktoré nie sú uvedené v ust. § 40a Občianskeho zákonníka, ide o absolútnu neplatnosť. Absolútne neplatný právny úkon, je právny úkon, ktorý nie je dovolený. O takúto nedovolenosť a teda absolútnu neplatnosť právneho úkonu ide vtedy, ak svojím obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo zákon obchádza. Obchádzanie zákona obsahom alebo účelom urobeného právneho úkonu spravidla znamená, že právny úkon neodporuje síce výslovnému zneniu ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol (Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Obo 20/2007). Absolútna neplatnosť právnych úkonov vyjadruje verejný záujem, pričom za rozlišovacie kritérium absolútnej a relatívnej neplatnosti možno označiť charakter chránených záujmov a ich intenzitu spojenú s primeranosťou aplikácie právnych noriem, ktoré tieto záujmy vyjadrujú. Pre absolútnu neplatnosť právnych úkonov podľa platnej právnej úpravy je pritom charakteristické, že nastáva priamo zo zákona (ex lege), pôsobí od počiatku (ex tunc) a súd na ňu prihliada z úradnej povinnosti (ex offo). Absolútna neplatnosť zároveň vylučuje možnosť ratihabície či konvalidácie vadného právneho úkonu, nepremlčuje sa a bez akéhokoľvek časového obmedzenia sa jej môže dovolať každý, pretože táto neplatnosť pôsobí voči všetkým (erga omnes). Absolútnej neplatnosti právneho úkonu sa môže dovolávať dokonca aj ten, kto ju sám spôsobil. Takto koncipovaná absolútna neplatnosť právnych úkonov je mimoriadne závažným zásahom do právnych vzťahov jednotlivcov, realizovaných na základe ich zmluvnej slobody a z viacerých hľadísk odporuje zásadám právnej istoty, ochrany dobrej viery, nadobudnutých práv a legitímnych očakávaní (rozsudok NS SR sp.zn. 2 Obo 9/11). 31. Po preskúmaní obsahu administratívneho spisu odporcu a samotného napadnutého rozhodnutia dospel súd v rozsahu dôvodov uvádzaných navrhovateľom k záveru, že dohoda o splnomocnení uzatvorená medzi zúčastnenou osobou a združením ProHelp je absolútne neplatná, z dôvodu jej uzatvorenia spôsobom, ktorý je v rozpore s ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Právne úkony urobené osobami, ktoré nespĺňajú podmienky upravené v § 22 ods. 2 Obč. zák., sú v zmysle § 39 Obč. zák. absolútne neplatné, a to bez ohľadu na skutočnosť, že o tom účastníci právneho úkonu nevedeli. Neplatnosť dohody o splnomocnení je daná rozporom záujmov dlžníka (zúčastnenej osoby) a splnomocnenca (združenie ProHelp), ktorý zjavne nemal v zmysle dohody záujem konať v prospech dlžníka, ale v prospech veriteľa (navrhovateľa). Takýmto zastúpením sa zabezpečilo silnejšie postavenie veriteľa (navrhovateľa), a de facto okamžitá vymožiteľnosť jeho pohľadávky bez toho, aby sa o tom zúčastnená osoba čo i len dozvedela, dokonca i za predpokladu, že by si svoje záväzky vyplývajúce zo zmluvy o úvere plnila riadne a včas. Zmluva o zriadení záložného práva je totiž zabezpečujúcim inštitútom pre veriteľa (v tomto prípade navrhovateľa) a jednoznačne posilňuje jeho postavenie vo vzťahu k dlžníkovi (zúčastnenej osobe), nie naopak. Z listinných dôkazov je pritom zrejmé, že dohoda o splnomocnení bola zúčastnenej osobe predložená spolu so zmluvou o úvere a to zo strany navrhovateľa a osobu splnomocnenca, resp. jeho štatutárneho zástupcu v čase uzavretia dohody o splnomocnení, či zmluvy o úvere, nepoznala. Súd má s poukazom na obsah administratívneho spisu odporcu za preukázané, že splnomocnenec (združenie ProHelp) pri podpise dohody o splnomocnení nemohol byť prítomný, a teda ani nemohol zúčastnenú osobu poučiť o obsahu dohody o splnomocnení, ako tvrdil navrhovateľ v opravnom prostriedku. Súdu je z jeho rozhodovacej činnosti známe a podľa jeho názoru je nepochybné, že osoba splnomocnenca je spriaznená s osobou navrhovateľa, na čo napokon poukázal aj odporca v napadnutom rozhodnutí, že združenie ProHelp vystupuje v celom rade konaní ako zástupca dlžníka pri uzatváraní záložných zmlúv v prospech navrhovateľa. Tento názor nepriamo potvrdzuje aj samotný navrhovateľ, ktorý na jednej strane tvrdí, že na uzatváraní dohody o splnomocnení sa žiadnym spôsobom nepodieľal a zdôrazňuje, že združenie ProHelp je zástupcom od neho a od jeho zmluvnej dokumentácie úplne nezávislým, na strane druhej však v rámci vlastnej argumentácie opisuje okolnosti uzatvorenia tejto dohody. Takéto vyjadrenia vyslovené v rámci námietok a aj ostatné okolnosti, svedčia o úzkom prepojení navrhovateľa so združením ProHelp, čo dokazuje aj formulárový typ dohody o splnomocnení, v ktorej je predtlačou identifikovaný nielen splnomocnenec (združenie ProHelp), ale aj navrhovateľ v postavení (záložného) veriteľa, ktorého pohľadávky majú byť zabezpečené prostredníctvom inštitútu zriadenia záložného práva. V súvislosti s uvedeným zmätočne vyznieva aj argumentácia navrhovateľa, podľa ktorej „uvedenie predtlače záložného veriteľa (navrhovateľa) a zástupcu (združenia ProHelp) v dohode o splnomocnení, argumentačne použité v (napadnutom) rozhodnutí, absolútne neobstojí. Uvedenie zástupcu a navrhovateľa je nevyhnutné z hľadiska identifikácie strany dohody o splnomocnení a uvedenie záložného veriteľa je nevyhnutné z hľadiska určitosti predmetu udeleného plnomocenstva,“ a to najmä z dôvodu, že združenie ProHelp evidentne nebolo prítomné pri udelení splnomocnenia. 32. Nedôvodná je aj námietka navrhovateľa, podľa ktorej nie je podľa odbornej literatúry pri aplikácii ustanovenia § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka dôležitá samotná možnosť rozporu alebo pochybností o nestrannosti zástupcu, ale tento rozpor musí reálne existovať, a to nielen preto, že komentár k zákonu nie je ako taký záväzný (záväzným výkladom je napr. výklad Ústavného súdu), ale najmä z dôvodu, že existencia rozporu je v skutočnosti daná už len tým, že zúčastnená osoba (dlžník) de facto splnomocnila združenie ProHelp k hájeniu záujmov svojho veriteľa (navrhovateľa) a nie seba samého. Absolútna neplatnosť dohody o splnomocnení má za následok, že splnomocnenec nemohol zastupovať zúčastnenú osobu pri uzatváraní zmluvy o zriadení záložného práva, a teda navrhovateľ nepredložil odporcovi zmluvu spôsobilú na zápis práva k založenej nehnuteľnosti. Odporca postupoval správne, keď zmluvu o zriadení záložného práva posudzoval v intenciách § 31 ods. 1 katastrálneho zákona a vyhodnotil, že táto odporuje zákonu. Konštatovanie navrhovateľa, podľa ktorého inštitút záložného práva využíva len v prípadoch, kedy je záložca dlhodobo v omeškaní so splácaním svojho záväzku či v prípadoch, kedy je evidentné, že záložca od neho vylákal poskytnutie peňažných prostriedkov, stráca s poukazom na jeho postavenie známeho poskytovateľa úverov (pričom tento predmet činnosti má riadne zapísaný aj v Obchodnom registri) na význame a vyznieva krajne účelovo. 33. Súd poukazuje aj na zákonné ustanovenie § 5a ods. 2 a 4 zákona o ochrane spotrebiteľa. Predmetné ustanovenie vylučuje možnosť predávajúceho akýmkoľvek spôsobom určiť, nanútiť spotrebiteľovi alebo ho naviesť na to, aby svojim konaním určil osobu, ktorá môže v jeho mene vykonať akýkoľvek úkon, súvisiaci s uzavretím alebo plnením spotrebiteľskej zmluvy, alebo zabezpečením záväzku spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy. Rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že určí osobu na uvedené úkony, nemôže byť za žiadnych okolností ovplyvnené konaním predávajúceho. Vylučuje sa tak možnosť zneužitia vplyvu a postavenia predávajúceho na rozhodnutie spotrebiteľa, a to hlavne v čase uzatvárania zmluvy. Rovnako sa vylučuje možnosť, aby bola táto osoba priamo uvedená v zmluve a spotrebiteľ len svojim podpisom urobil rozhodnutie. Podľa cit. ust. § 5a ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa, neplatným je akýkoľvek právny úkon (urobený či už vo forme osobitnej listiny pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy alebo kedykoľvek počas trvania záväzkového vzťahu vyplývajúceho zo spotrebiteľskej zmluvy), ktorým spotrebiteľ splnomocňuje tretiu osobu na uzavretie dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy, v mene spotrebiteľa. 34. Pretože odporca dostatočným spôsobom zistil skutkový stav veci a správne vyhodnotil, že v danej veci neboli splnené podmienky podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, čo je dôvodom zamietnutia návrhu na vklad vlastníckeho a iného práva podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona, pričom uvedený záver riadne odôvodnil v zmysle § 47 ods. 3 Správneho poriadku, a tento vyplýva z obsahu administratívneho spisu a vykonaného dokazovania a žiadna z námietok navrhovateľa nebola dôvodná, súd napadnuté rozhodnutie odporcu z dôvodu, že navrhovateľ postupom zvoleným pri uzatvorení zmluvy o zriadení záložného práva skutočne výrazne zasiahol do práv zúčastnenej osoby pri výkone jej práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov, potvrdil ako vecne správne a zákonné. 35. O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. s poukazom na výsledok konania, v ktorom navrhovateľovi pre neúspech v konaní súd náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p).