Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/74/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017200542 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1017200542.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave ako správny súd v právnej veci žalobcu: Mesto Holíč, Bratislavská 5, 908 51 Holíč, zastúpený advokátom JUDr. Václavom Sosnom, Námestie slobody 2, 909 01 Skalica proti žalovanému: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, Dobrovičova 12, 812 66 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného - Správa o zistenej nezrovnalosti č. N21602036/S01 zo dňa 10.11.2016, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu o d m i e t a . Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Krajský súd v Bratislava v r a c i a žalobcovi krátený súdny poplatok vo výške 63,60 eur prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. - prevádzkovateľ systému, so sídlom Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica, po právoplatnosti tohto uznesenia. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 10.04.2017 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného - Správa o zistenej nezrovnalosti č. N21602036/S01 zo dňa 10.11.2016 (ďalej len tiež „Správa“). 2. Žalobu dôvodil tým, žalovaný vydal dňa 10.11.2016 Správu o zistenej nezrovnalosti č. N21602036/ S01, ktorá sa vzťahuje k verejnému obstarávaniu, ktoré uskutočnil ako verejný obstarávateľ na obstaranie zákazky na predmet „Úprava a výsadba bastiónov“ (t.j. podlimitnej zákazky, ku ktorej bola zverejnená výzva na predkladanie ponúk vo Vestníku verejného obstarávania č. 61/2014 z 27.03.2014 pod značkou 4300-WYP). Žalovaný doručil predmetnú Správu o zistenej nezrovnalosti súčasne s listom označeným ako Žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov - Výzva č. MPRV-2017-1238/1328 zo dňa 12.01.2017 (ďalej len „Žiadosť“). Žalovaný v Žiadosti žalobcovi oznámil, že si uplatňuje korekciu vo výške 100% z poskytnutého príspevku a vyzval ho, aby vrátil celý príspevok poskytnutý na predmet zákazky „Úprava a výsadba bastiónov“. V danom prípade predstavovali celkové investičné náklady zákazky sumu 70.267,27 eura, z čoho bola poskytnutá suma 59.727,18 eura zo zdrojov EÚ, suma 7.026,73 eura zo zdrojov štátneho rozpočtu SR a suma 3.513,36 eura zo zdrojov obce. Žalovaný sa vo svojej Žiadosti priamo odvoláva na Správu o zistenej nezrovnalosti, ktorá je rozhodnutím resp. opatrením na základe ktorého žalovaný žiada vrátenie finančných prostriedkov. Ďalej uviedol, že s obsahom Správy o zistenej nezrovnalosti nesúhlasí, pretože vychádza z nesprávneho zistenia skutkového stavu a z nesprávneho posúdenia skutkového a právneho stavu veci. Žalobca bol názoru, že Správa o zistenej nezrovnalosti je v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) a § 177 ods. 1 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) rozhodnutie, ktoré je na základe podanej správnej žaloby preskúmateľné súdom. V zmysle uvedených ustanovení môže byť predmetom preskúmania aj opatrenie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok. 3. Žalobca zastával názor, že ako účastník administratívneho konania bol Správou o zistenej nezrovnalosti dotknutý na svojich právach a právom chránených záujmoch. Napadnuté rozhodnutie považuje za nesprávne a nezákonne najmä z dôvodu, že v rozhodnutí uvedený skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ svojho rozhodovania, je v rozpore so skutočným stavom a je aj v rozpore so skutkovým stavom vyplývajúcim z obsahu administratívneho spisu (najmä z obsahu listín, na ktoré žalovaný bezdôvodne neprihliadal); rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov a v konaní došlo k podstatnému porušeniu procesných ustanovení Správneho poriadku, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. 4. Žalovaný vo vyjadrení žiadal žalobcu odmietnuť, a to z dôvodu neprípustnosti eventuálne z dôvodu, že bola podaná predčasne a lehota na jej podanie v čase rozhodovania správneho súdu ešte nezačala plynúť. Poukázal na dikciu zákona č. 528/2008 Z.z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov ES, konkrétne obsiahnutú v § 27a ods. 1 až 3. Uvedené ustanovuje postup, kedy riadiaci orgán zistí porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania. Následne zákon vymedzuje riadiacemu orgánu dispozíciu vyzvať prijímateľa na vrátenie poskytnutého príspevku, resp. jeho časti. Ak prijímateľ nesplní povinnosť vrátenia poskytnutých finančných prostriedkov ako sankciu za porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, riadiaci orgán podáva podnet Úradu pre verejné obstarávanie v súlade so zákonom č. 25/2006 Z.z. Ak Úrad pre verejné obstarávanie konštatuje porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania podľa zákona č. 25/2006 Z.z. a za takéto konanie prijímateľovi uloží pokutu podľa § 149 cit. zákona alebo, ak konštatuje porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania v protokole podľa § 146c cit. zákona, pričom takéto konanie prijímateľa malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania (a za takéto konanie Úrad pre verejné obstarávanie neukladá sankcie vo forme pokút) riadiaci orgán rozhodne o vrátení 1,5 násobku sumy uvedenej vo výzve, resp. o vrátení poskytnutého príspevku alebo jeho časti až do výšky 100% poskytnutého príspevku, či jeho časti. Predpokladom pre rozhodovanie riadiaceho orgánu o vrátení 1,5 násobku, resp. až 100% poskytnutého príspevku je, že rozhodnutie Úradu pre verejné obstarávanie o uložení pokuty, resp. protokol nadobudli právoplatnosť. Na toto konanie riadiaceho orgánu sa vzťahuje Správny poriadok. Bol názoru, že žalobca nesprávne označuje Správu o zistenej nezrovnalosti ako rozhodnutie žalovaného s ohľadom na to, že podľa dikcie zákona nie sú splnené podmienky, pri ktorých by predmetné dokumenty bolo možné podradiť pod tento pojem. Nakoľko v celej veci neprebehlo administratívne konanie, nemohlo dôjsť zo strany žalovaného k vydaniu rozhodnutia ako individuálneho správne aktu, ktoré by bolo spôsobilé byť predmetom súdneho prieskumu. Taktiež nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že Správu o zistenej nezrovnalosti treba považovať za opatrenie. Žalovaný v tejto súvislosti upriamil pozornosť na znenie § 1 ods. 1 Správneho poriadku ako aj na § 26 ods. 3 zákona č. 528/2008 Z.z. kde je uvedené, že ak riadiaci orgán zistí nezrovnalosť z vlastného podnetu alebo iného podnetu, je povinný vypracovať a predložiť správu o zistenej nezrovnalosti certifikačnému orgánu, platobnej jednotke a prijímateľovi. Má teda povinnosť lege artis pri zistení nezrovnalosti vypracovať správu o zistenej nezrovnalosti ako postup pri ochrane finančných záujmov. Dôvodil ďalej skutočnosťou, že správa o zistenej nezrovnalosti nemá zákonné formálne náležitosti rozhodnutia, a teda ani materiálne náležitosti s ohľadom na to, že Správa o zistenej nezrovnalosti je prílohou Žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov - Výzvy, a zároveň ňou nedochádza do zásahu práv a oprávnených záujmov žalobcu. Na podporu svojich tvrdení upriamil pozornosť správneho súdu na viaceré rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave, ktoré rozhodovali v obdobných veciach a žalobu odmietli. Záverom poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžf/56/2015 v ktorom dospel k názoru, že Správa o zistenej nezrovnalosti nepodlieha súdnemu prieskumu v správnom súdnictve, je potrebné ju považovať za podkladové rozhodnutie. 5. Žalobca k vyjadreniu žalovaného uviedol, že trvá na podanej žalobe. Zotrváva na svojom tvrdení, že Správa o zistenej nezrovnalosti je rozhodnutím resp. opatrením ktoré je spôsobilé byť predmetom súdneho prieskumu. Opätovne konštatoval, že Správa o zistenej nezrovnalosti je správny akt, ktorého vydanie ho môže ukrátiť na jeho právach. Poukázal na to, že žalovaný v napadnutom administratívnom rozhodnutí resp. opatrení výslovne a autoritatívne uvádza, že porušil právne predpisy a taktiež mu v napadnutom administratívnom rozhodnutí resp. opatrení ukladá za údajné porušenie predpisov sankciu. Touto sankciou je uloženie povinnosti vrátiť 100% poskytnutého príspevku, čo predstavuje závažný zásad do jeho práv. Z formálneho hľadiska je preto vydanie Správy o zistenej nezrovnalosti vydaním administratívneho opatrenia orgánu verejnej správy v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) SSP. Záverom konštatoval, že žalovaným citované rozhodnutia súdov sú k prejednávanej veci bezpredmetné a to z dôvodu, že skutkové okolnosti, z ktorých žalovaným citované rozhodnutia vychádzajú, sú odlišné od skutkových okolností, z ktorých vychádza jeho argumentácia v prejednávanom prípade. 6. Krajský súd v Bratislave ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 11 ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté správne akty v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe. 7. Podľa § 2 ods. 1SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 8. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 9. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 10. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 11. Podľa § 7 písm. e) SSP, správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. 12. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). 13. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná. 14. Podľa § 14 ods. 18 zákona č. 528/2008 Z. z., rozhodnutia vydané v konaní podľa tejto časti zákona nie sú preskúmateľné súdom. 15. Podľa § 27a ods. 1 zákona č. 528/2008 Z. z., ak riadiaci orgán zistí porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, môže vyzvať prijímateľa na vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho časti na predmet zákazky. 16. Podľa § 27a ods. 3 písm. a), b) zákona č. 528/2008 Z. z., ak bolo na základe podnetu podľa odseku 2 zistené porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, riadiaci orgán rozhodne o vrátení jeden a pol násobku sumy uvedenej vo výzve podľa odseku 1, najviac však 100 % poskytnutého príspevku alebo jeho časti na predmet zákazky, ak a) bola právoplatným rozhodnutím uložená pokuta za porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, alebo b) bolo zistené porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania uvedené v protokole, ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania a za ktoré sa neukladá pokuta podľa písmena a). 17. Podľa § 27a ods. 5 zákona č. 528/2008 Z. z. ak prijímateľ nevráti poskytnutý príspevok alebo jeho časť na základe výzvy podľa odseku 4, riadiaci orgán rozhodne o vrátení jeden a pol násobku sumy uvedenej vo výzve podľa odseku 4, najviac však 100 % poskytnutého príspevku alebo jeho časti na predmet zákazky. 18. Krajský súd v Bratislave v prejednávanej veci uvádza, že predmetom preskúmanie v zmysle žaloby je Správa o zistenej nezrovnalosti č. N21602036/S01 zo dňa 10.11.2016, ktorá sa vzťahuje k verejnému obstarávaniu, ktoré uskutočnil žalobca ako verejný obstarávateľ na obstaranie zákazky na predmet „Úprava a výsadba bastiónov“., t.j. podlimitnej zákazky, ku ktorej bola zverejnená výzva na predkladanie ponúk vo Vestníku verejného obstarávania č. 61/2014 zo dňa 27.03.2014 pod značkou 4300-WYP. Predmetnou Správou o zistenej nezrovnalosti žalovaný udelil korekciu vo výške 100% na výdavky verejného obstarávania, t.j. vo výške 70.267,27 eura. 19. Krajský súd konštatuje, že v systéme správneho súdnictva je právo na prístup k súdnemu preskúmaniu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy na základe žaloby determinované princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje (§ 7 SSP). 20. Podľa názoru súdu administratívnu kontrolu postupu zadávania zákazky na poskytnutie služby po uzavretí zmluvy na predmet zákazky nemožno považovať za rozhodovací proces vo verejnej správe a výsledný materiál, t.j. Správu o zistenej nezrovnalosti z vykonanej kontroly za rozhodnutie vydané v takomto konaní, keďže kontrolou sa len zisťuje súlad postupu kontrolovaného s ustanoveniami Zákona o verejnom obstarávaní. 21. Súd má za to, že výsledný materiál z vykonanej kontroly a postup pri jej vypracovaní nepodlieha súdnemu prieskumu v rámci úpravy správneho súdnictva v Správnom súdnom poriadku, keďže nie je rozhodnutím správneho orgánu v zmysle SSP. Kontrola postupu zadávania zákazky predstavuje jednu z dohľadových kompetencií žalovaného. 22. Krajský súd v Bratislave v súlade s právnym názorom vysloveným v rozsudku NS SR sp. zn. 5Sžf/26/2012 zo dňa 29.11.2012 a sp. zn. 4Sžf/56/2015 zo dňa 08.06.2016 dospel k názoru, že Správa o zistenej nezrovnalosti ako taká nepodlieha súdnemu prieskumu v správnom súdnictve, pretože nepredstavuje zásah do práva a právom chránených záujmov kontrolovaného subjektu. Správu o zistenej nezrovnalosti je možné považovať podľa názoru súdu len za akýsi výstup kontroly, ktorá sa nemohla nijako dotknúť právneho postavenia žalobcu a spôsobiť mu ujmu na jeho právach. Preto súdnemu prieskumu v správnom súdnictve nepodlieha. 23. Je nesporné, že v Správe o zistenej nezrovnalosti absentuje právne vynútiteľný výrok o povinnosti vrátiť finančné prostriedky. Skutočnosť, že došlo k finančnému vyčísleniu nezrovnalosti a jeho popisu samo o sebe ešte nezakladá povinnosť u žalobcu vrátiť finančné prostriedky. Predmetnou správou nebol žalobca zaviazaný k vráteniu finančných prostriedkov, ide len o písomnosť s informatívnym charakterom. Správny súd mal za nesporné, že ku dňu podania žaloby nedošlo k vydaniu právoplatného rozhodnutia, resp. správneho rozhodnutia o vrátení finančných prostriedkov. Správou o zistenej nezrovnalosti boli žalobcovi oznámené zistené nezrovnalosti v priebehu kontroly, tak ako to ustanovuje zákon č. 528/2008 Z.z., a preto ich možno považovať za podkladové rozhodnutia, majúce predbežnú povahu vzhľadom na zákonný postup vyplývajúci z § 27a zákona č. 528/2008 Z.z. 24. S ohľadom na uvedený záver sa súd nezaoberal námietkami žalobcu o nezákonnosti kontrolných zistení uvedených v Správe, pretože tieto je možné preskúmať až v prípadných neskorších štádiách procesu vyvodzovania dôsledkov zo zistených porušení zákona v postupe verejného obstarávateľa, ak boli, resp. budú na základe Správy vydané rozhodnutia s priamym dopadom na právne postavenie žalobcu. 25. Na základe vyššie uvedených skutočností súd konštatoval, že neboli naplnené všetky podmienky na preskúmanie rozhodnutia v rámci správneho súdnictva a preto Krajský súd v Bratislave s poukazom na § 98 ods. 1 písm. g) SSP žalobu odmietol. 26. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiadnemu účastníkovi konania súd náhradu trov konania nepriznal. 27. Žalobca zaplatil súdny poplatok vo výške 70,- eur. Nakoľko sa v tejto veci žaloba odmietla, súd v zmysle § 11 ods. 3 a 4 zákona č. 71/1992 Zb. vrátil žalobcovi krátený súdny poplatok vo výške 63,30 eura. 28. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSPsa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.