Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/225/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017201550 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1017201550.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobcu: ENERGOSERVIS Janda, s.r.o. v likvidaci, so sídlom 28.října 829/270, Mariánske Hory, Ostrava, Česká republika, IČ: 267 82 332, proti žalovanému: L.. I.. T. P., Q. C. Č.. X, C., o zaplatenie 3 528,12 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti dopĺňaciemu rozsudku Okresného súdu Pezinok č. k. 4C/1089/2008-414 zo dňa 16.septembra 2014 a o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok č. k. 4C/1089/2008-302 zo dňa 15.mája 2012, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý dopĺňací rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. Odvolanie žalovaného proti uzneseniu súdu prvej inštancie č. k. 4C/1089/2008-302 zo dňa 15.mája 2012 o d m i e t a . o d ô v o d n e n i e : 1. Dopĺňacím rozsudkom súd prvej inštancie doplnil rozsudok č.k. 4C/1098/2008 -304 zo dňa 15.mája 2012 tak, že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 2.647,88 eur od 17.10.2006 do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške 635,66 eur. Postupoval v intenciách rozsudku odvolacieho súdu č.k. 8Co/300/2012-362, ktorým bol rozsudok súdu prvej inštancie č.k. 4C/1098/2008-304 zo dňa 15.05.2012 v napadnutej časti ohľadne istiny zmenený tak, že žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.647,88 eur a ohľadne úrokov z omeškania bol zrušený a vec mu vrátená v tejto časti na ďalšie konanie. Za splnenia predpokladov podľa § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal v neprítomnosti žalovaného, s poukazom na to, že ho riadne predvolal, mal snahu mu zabezpečiť súhlas od predsedu v trestnej veci, ako aj eskortu na prevoz na pojednávanie a žalovaný nepožiadal o odročenie pojednávania z dôležitých dôvodov, keď dôvod, že toho času nedisponuje s listinami a nemôže sa pripraviť na pojednávanie, nepovažoval za dôvod pre odročenie pojednávania. Vychádzajúc zo zistenia, že faktúra č. XXXX/X/XX zo dňa 03.10.2006, ktorou pôvodný žalobca T.. L. B., advokát, fakturoval žalovanému sumu vo výške 106.288,- Sk, t.j. 3.528,12 eur, za poskytovanie právnych služieb v konaní vedenom pod sp. zn.: 36 Cb 112/2005, sa stala splatnou dňa 16.10.2006, priznal žalobcovi podľa § 121 ods.3, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. nárok na zaplatenie úrokov z omeškania z priznanej istiny, nakoľko žalovaný sa dostal do omeškania dňom 17.10.2006, t.j. odo dňa nasledujúceho od dátumu splatnosti uvedeného na faktúre, ktorej riadne doručenie žalovanému považoval za preukázané. Z dôvodu, že v rozsudku č.k. 4C/1098/2008 -304 zo dňa 15.mája 2012 opomenul vo výroku uviesť k istine aj úroky z omeškania, podľa § 166 ods. 1 O.s.p. vydal dopĺňací rozsudok, ktorým doplnil tento rozsudok. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie dôvodiac tým, že rozsudok súdu prvej inštancie je zjavne nezákonný, nepresvedčivý a arbitrárne odôvodnený, bol vydaný na základe nedostatočného zistenia skutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenia veci, keď bol zaviazaný k nemožnému plneniu v prospech žalobcu, ktorý nie je v danom spore aktívne legitimovaným. V tejto súvislosti namietal, že mu súd prvej inštancie dodnes nedoručil zmluvu o postúpení pohľadávok ani oznámenie o postúpení pohľadávok a neumožnil mu riadne procesne sa k týmto listinným dôkazom vyjadriť. Ide o závažné procesnoprávne pochybenie majúce za následok porušenie práva na spravodlivý súdny proces. Mal za to, že pokiaľ súd prvej inštancie s ním nekonal ústavne konformne, malo to za následok odňatie mu možnosti konať pred súdom. Bolo porušené aj právo rovnosti tým, že napriek jeho dôvodnej a zmysluplnej žiadosti o odročenie pojednávania súd prvej inštancie konal a rozhodol v jeho neprítomnosti hoci vedel, že z dôvodu väzby nemá pri sebe písomnosti vzťahujúce sa k veci a teda sa nemohol za rovnakých podmienok ako žalobca efektívne a účinne pripraviť na pojednávanie a na ňom primerane reagovať na otázky súdu a vyjadriť sa primerane k veci. Namietal, že mu nebol doručený rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 8Co/300/2012 - 362, o ktorom sa dozvedel až z odôvodnenia dopĺňacieho rozsudku a o existencii ktorého; z dôvodu väzby; nemal vedomosť. Namietal aj rozhodnutie o náhrade trov konania s poukazom na § 150 ods. 1 O.s.p. a vytýkal súdu prvej inštancie, že sa nevyrovnal s požiadavkou na hospodárnosť súdneho konania a neprihliadol na dobré mravy a na neúčelnosť vynaložených trov právneho zastúpenia. 3. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že ho považuje za neopodstatnené, keď dôvody v ňom uvádzané sú účelové a prispôsobené potrebám žalovaného. Žiadal preto napadnutý rozsudok potvrdiť. 4. Odvolací súd; s poukazom na § 470 ods. 1, 2 zák.č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP") účinného od 01.07.2016; preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania § 385 ods. ods. 1 CSP (a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné. 5. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie v preskúmavanej veci nariadil pojednávanie na deň 16. 09. 2014 o 9.00 hod., na ktoré predvolal aj právnu zástupkyňu žalovaného, ktorá predvolanie na pojednávanie prevzala dňa 20. 08. 2014 (č.l. 392) a predvolanie doručil aj žalovanému s tým, že ho vyzval, aby v stanovenej lehote oznámil, či sa chce nariadeného pojednávania zúčastniť, aby mohol zabezpečiť jeho osobnú účasť na pojednávaní z výkonu väzby. Podaním zo dňa 06. 08. 2014 žalovaný oznámil súdu, že pojednávania by sa rád zúčastnil, avšak výkon väzby mu neumožňuje, aby sa na pojednávanie riadne pripravil, nakoľko nedisponuje potrebnými listinami, žiadal preto o odročenie pojednávania(č.l. 398). Elektronickým podaním zo dňa 16. 09. 2014 oznámila právna zástupkyňa žalovaného ukončenie zastupovania žalovaného v tomto spore dňom 12. 09. 2014 a žiadala preto pojednávanie odročiť a stanoviť nový termín pojednávania tak, aby sa ho mohol žalovaný osobne zúčastniť. Na pojednávaní dňa 16. 09. 2014 súd prvej inštancie vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalovaného postupom podľa § 101 ods. 2 O.s.p. 6. Právo strany, aby jej vec bola prejednaná verejne a v jej prítomnosti, zaručené čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, nemožno chápať ako absolútne právo tak, že by súd nemohol konať a rozhodnúť vo veci bez jej prítomnosti, ale tak, že je povinný strane poskytnúť priestor na uplatnenie tohto práva, pričom je výlučne na strane, či využije svoje právo zúčastniť sa pojednávania. Ustanovenie § 101 ods. 2 O.s.p. umožňovalo súdu vec prejednať aj v neprítomnosti strany, ktorá; hoci bola riadne a včas predvolaná; sa na pojednávanie nedostavil a ani nepožiadala o jeho odročenie z dôležitého dôvodu. Obsahom ústavne garantovaného práva na verejné prerokovanie veci v prítomnosti strany a práva na spravodlivý súdny proces (fair hearing) teda nie je povinnosť súdu vyhovieť akejkoľvek jej žiadosti o odročenie pojednávania. 7. Ak je strana v spore zastúpená zástupcom s plným procesným plnomocenstvom, tak jeho procesné práva a povinnosti vykonáva v konaní tento zástupca, pričom strana tým nie je pozbavená výkonu svojich procesných práv a povinností. Vzhľadom na to, že zástupca je oprávnený na všetky úkony, ktoré môže v konaní urobiť strana, nemôže byť v zásade strana, v prípade svojej neúčasti na pojednávaní, na svojich právach ukrátená. 8. Aj strana, ktorá je vo výkone trestu alebo väzby, má právo byť riadne predvolaná na súdne pojednávanie, má právo na prípravu na pojednávania, právo predniesť alebo doplniť svoje návrhy, zhrnúť ich a vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci, ktoré práva môže realizovať buď priamo na pojednávaní, na ktoré konajúci súd predvolá stranu prostredníctvom ústavu na výkon trestu/väzby, rovnako však môže ochranu práv zabezpečiť takejto strane jej vypočutím v priestoroch nápravnovýchovného ústavu alebo prostredníctvom dožiadaného súdu (R 70/2003). 9. V posudzovanej veci súd prvej inštancie síce vytvoril žalovanému; ktorý objektívne nebol schopný dostaviť sa osobne na pojednávanie, lebo sa nachádzal vo výkone väzby v čase nariadenia pojednávania; reálnu možnosť uplatnenia procesných práv priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom, keď na pojednávanie nariadené na deň 16.09.2014 predvolal jeho právnu zástupkyňu a súčasne predvolal aj žalovaného spolu s výzvou, aby uviedol, či sa chce pojednávania zúčastniť z dôvodu potreby zabezpečenia jeho osobnej účasti z výkonu väzby. Za stavu, keď právna zástupkyňa žalovaného; prostredníctvom ktorej mohol žalovaný na pojednávaní realizovať všetky svoje procesné práva v plnom rozsahu; ukončila zastupovanie žalovaného a požiadala z tohto dôvodu o odročenie nariadeného pojednávania, aby sa (ďalších) pojednávaní už mohol osobne zúčastniť žalovaný, a súčasne žalovaný nachádzajúci sa vo výkone väzby mal záujem byť osobne prítomný na pojednávaní (hoci aj túto svoju účasť podmieňoval tým, že bude prepustený z väzby a bude tak mať k dispozícii listinné doklady) a žiadal pojednávanie odročiť, nepostupoval súd prvej inštancie správne, pokiaľ bez toho, aby zabezpečil osobnú prítomnosť žalovaného na nariadenom pojednávaní dňa 16.09.2014, vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalovaného, keď neakceptoval žiadosť jeho právnej zástupkyne o odročenie pojednávania podanú v súvislosti s ukončením zastupovania žalovaného dňom 12.09.2014. Je potrebné poznamenať, že je vnútornou záležitosťou týkajúcou sa výlučne advokáta a klienta, ako majú byť chránené práva klienta po ukončení jeho zastupovania právnym zástupcom, ktorému zákon o advokácii ukladá vykonať po ukončení zastupovania v zastupovanej veci všetky neodkladné úkony, ak klient neurobí iné opatrenia. V danom prípade keď žalovaný nemal objektívnu možnosť, aby sa sám - bez súčinnosti konajúceho súdu, zúčastnil nariadeného pojednávania a ani jeho právna zástupkyňa nemohla osobnú účasť žalovaného (sama) zabezpečiť, a preto žiadala pojednávanie odročiť, nebolo možné považovať postup súdu prvej inštancie za týchto okolností za správny. 10. Pokiaľ súd prvej inštancie nezabezpečil osobnú prítomnosť žalovaného na nariadenom pojednávaní dňa 16.09.2014 a žalovaný nemohol svoje procesné práva plnohodnotne uplatniť na tomto pojednávaní osobnou prítomnosťou a ani prostredníctvom právneho zástupcu, ktorý po ukončení zastupovania nemohol osobnú účasť žalovaného na nariadenom pojednávaní zabezpečiť, odňal žalovanému postupom podľa § 101 ods. 2 O.s.p. možnosť konať pred súdom tým, že mu bola znemožnená realizácia jeho procesných práv v konaní, a to do tej miery, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý súdny proces. Podstata kontradiktórnosti sporového konania spočíva v tom, že strany musia dostať reálnu možnosť využiť svoje procesné práva predložiť argumenty a reagovať na protiargumenty protistrany; a zásada rovnosti, resp. princíp rovnosti zbraní, má v kontradiktórnom spore garantovať strane, aby jej bola poskytnutá rozumná možnosť obhajovať sa za podmienok, ktoré ju podstatne neznevýhodňujú vo vzťahu k protistrane. 11. Súd prvej inštancie pochybil aj v tom, keď o nároku žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania rozhodol dopĺňacím rozsudkom, keď na jeho vydanie neboli vo vzťahu k uvedenému nároku splnené procesné podmienky podľa § 166 O.s.p., nakoľko nešlo o prípad, že by súd prvej inštancie nerozhodol v pôvodnom rozsudku o časti predmetu konania. V danom prípade bol rozsudkom odvolacieho súdu zrušený rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým rozhodol o úrokoch z omeškania a vec mu bola v tejto časti vrátená na ďalšie konanie, o ktorej časti; ktorá tak zostala predmetom konania; je potrebné rozhodnúť (konečným) rozsudkom. 12. Napokon odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie nerozhodol o celom nároku na zaplatenie úrokov z omeškania, ktorý zostal predmetom konania. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia úrokov z omeškania 9% ročne zo sumy 106.288,-Sk, t.j. 3.528,12 eur od 17.10.2006 do zaplatenia. Rozsudkom č.k. 4C/1089/2008-304 súd prvej inštancie zamietol žalobu v časti istiny 0,94 eur spolu s úrokom z omeškania zo sumy 0,94 eur, v ktorom výroku nadobudol rozsudok súdu prvej inštancie právoplatnosť, keďže nebol napadnutý odvolaním a predmetom (ďalšieho) konania tak zostal iba žalobný nárok na zaplatenie úrokov z omeškania 9% ročne zo sumy 3.527,18 eur. Pokiaľ na pojednávaní dňa 16.09.2014 žalobca obmedzil svoj žalobný nárok na zaplatenie úrokov z omeškania z prisúdenej istiny 2.647,88 eur, bolo potrebné tento jeho dispozitívny úkon posúdiť ako čiastočné späťvzatie žaloby. 13. Vzhľadom na to, že žalovaný namieta, že rozsudok odvolacieho súdu č.k. 8Co 300/2012-362 zo dňa 25.02.2014, ktorým bol zrušený rozsudok súdu prvej inštancie ohľadne úrokov z omeškania, nenadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť, z dôvodu, že nebol riadne doručený jeho právnej zástupkyni, bude potrebné sa v ďalšom konaní ohľadne zostávajúceho nároku žalobcu na zaplatenie príslušenstva vysporiadať s tým, či sú splnené procesné podmienky za ktorých možno pokračovať v konaní o tejto časti nároku. Pokiaľ totiž nebol rozsudok súdu prvej inštancie zrušený vo výroku o úrokoch z omeškania na základe právoplatného rozsudku odvolacieho súdu, ide o prekážku, ktorá bráni rozhodovať o tomto (totožnom) nároku. Vzhľadom na charakter doručenky, ktorá je verejnou listinou (§ 111 ods. 1 CSP), je dôkaznou povinnosťou žalovaného preukázať, že podpis na doručenke jeho právnej zástupkyne, ktorým jej bol doručený rozsudok odvolacieho súdu, nie je jej podpisom, a v prípade, ak žalovaný vyvráti pravdivosť údajov na doručenke, bude povinnosťou súdu prvej inštancie riadne doručiť žalovanému rozsudok odvolacieho súdu. Vzhľadom na žalovaným podané dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu bude potrebné z hľadiska hospodárnosti konania tiež zvážiť, či nebude účelné najprv predložiť vec dovolaciemu súdu na rozhodnutie o dovolaní žalovaného, keďže od výsledku dovolacieho konania závisí aj rozhodnutie o zostávajúcom nároku žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania. 14. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý dopĺňací rozsudok súdu prvej inštancie zrušil podľa § 389 ods. 1 písm.b) CSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 391 ods. 1 CSP, v ktorom súd prvej inštancie; viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP); odstráni vytknuté nedostatky vo vyššie naznačovanom smere a následne opätovne rozhodne o celom uplatňovanom nároku žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania s tým, že v novom rozhodnutí o veci rozhodne o náhrade trov aj tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP). 15. Uznesením č. k. 4C/1089/2008-302 zo dňa 15.mája 2012 súd prvej inštancie vylúčil vzájomnú žalobu žalovaného na zaplatenie 2.616.579,- Sk t.j. 86.854,51 eur, na samostatné konanie s poukazom na § 97 v spojení s § 112 ods.2 O.s.p. 16. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, domáhajúc sa jeho zrušenia. 17. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 386 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je možné vecne prejednať, nakoľko smeruje proti uzneseniu o vylúčení veci na samostatné konanie vydaného podľa § 112 O.s.p., proti ktorému odvolanie nebolo prípustné podľa ust. § 202 ods. 3, písm.a/ O.s.p., nakoľko sa ním upravuje vedenie konania. Z uvedeného dôvodu odvolací súd odvolanie žalovaného podľa § 386 písm. c/ CSP odmietol. O vylúčení vzájomnej žaloby žalovaného v časti príslušenstva - požadovaného úroku z omeškania z uplatňovanej istiny 86.854,51 eur bude potrebné rozhodnúť samostatným uznesením, prípadne tiež spojiť s (už) prebiehajúcim konaním o vylúčenom nároku na zaplatenie istiny. 18. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).