Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 10Co/59/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214205791 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1214205791.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a členov senátu JUDr. Blanky Malichovej a JUDr. Silvie Walterovej v právnej veci navrhovateľa: T. F.Č., N.. XX. XX. XXXX, A. D. L.. Č.. X, A., proti odporkyni: Q. F., N.. XX. XX. XXXX, A. Š. L.. Č.. XX, A., zastúpená advokátom: JUDr. Florián Karabinoš, Romanova ul. č. 4, Bratislava, o zrušenie vyživovacej povinnosti, na odvolanie odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 04. novembra 2016, č. k. 50C/58/2014 - 157, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči odporkyni uloženú rozsudkom Okresného súdu Bratislava I, č. k. 1P/224/2011 - 276 zo dňa 25. 06. 2012 ku dňu 24. 10. 2013 a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 62 ods. 1, § 78 ods. 1 Zákona o rodine a vecne dôvodnosťou podaného návrhu, keď mal v konaní preukázané, že odporkyňa ukončila vysokoškolské štúdium na Obchodnej fakulte Ekonomickej univerzity v Bratislava dňa 24. 10. 2013, kedy sa stala spôsobilou uhrádzať svoje odôvodnené potreby z odmeny za vlastnú prácu. Výrok, ktorým rozhodol o trovách konania odôvodnil právne ust. § 52 a § 58 Civilného mimosporového poriadku a vecne tým, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. 2. Proti tomuto rozsudku do výroku, ktorým súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania podala odporkyňa v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že nedostatočným odôvodnením rozhodnutia o trovách konania a nesprávnym procesným postupom jej súd prvej inštancie ako strane znemožnil, aby uskutočňovala procesné práva, ktoré jej patria v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces s tým, že tento nedostatok nie je možné odstrániť v odvolacom konaní a navrhla rozsudok v napadnutej časti zmeniť a priznať jej plnú náhradu trov celého konania. Namietla, že rozsudok je v napadnutej časti nepreskúmateľný a nespĺňa zákonné požiadavky na kvalitu odôvodnenia, nakoľko súd prvej inštancie jasne a výstižne nevysvetlil ako vec právne posúdil, pričom bezdôvodne neaplikoval ust. § 55 Civilného mimosporového poriadku, keďže na pojednávaní dňa 04. 11. 2016 si uplatnila náhradu trov konania a priznanie náhrady trov konania je spravodlivé z procesného aj materiálneho hľadiska, keďže súd prvej inštancie týmto rozsudkom rozhodol spôsobom, ktorý od svojho prvého vyjadrenia zo dňa 10. 04. 2014 žiadala, t. j. zrušiť vyživovaciu povinnosť navrhovateľa od 24. 10. 2013 s tým, že nikdy od navrhovateľa nežiadala, aby jej na výživu prispieval aj po 24. 10. 2013, akceptujúc legálny zánik jeho vyživovacej povinnosti. Uviedla, že odvolací súd konštatoval, že navrhovateľ si sám neplnil rozsudkom určenú vyživovaciu povinnosť riadne a včas a namiesto duševnej podpory a opory, keď sa jej v štúdiu nedarilo, ich vzájomný kontakt minimalizoval tvrdiac, že s ňou bude komunikovať až po tom, čo spraví skúšku, t. j. nepochopil výchovnú funkciu rodiča. Odporkyňa vo svojom odvolaní ďalej poukázala na skutočnosť, že významnou skutočnosťou svedčiacou o spravodlivosti priznania náhrady trov konania je fakt, že jej náhrada nebola priznaná najmä z dôvodu novej právnej úpravy obsiahnutej v Civilnom mimosporovom poriadku, ktorá nastala až dňa 01. 07. 2016 s tým, že má na ňu nepriaznivé následky, keď sa skoro celé súdne konanie uskutočnilo v režime Občianskeho súdneho poriadku a v novom režime prebehlo iba jedno pojednávanie, pričom pri zmene procesných predpisov došlo k odňatiu právnej istoty a zásadnému majetkovému dosahu na už uzatvorený právny stav. 3. Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporkyne uviedol, že navrhuje rozsudok v jeho napadnutej časti potvrdiť, nakoľko v posudzovanej veci nie sú splnené žiadne osobné, majetkové a ani iné okolnosti, ktoré by zakladali dôvod na aplikáciu ust. § 55 C. m. p., keďže neobstojí argument o zmene právnej úpravy s poukazom na ust. § 395 ods. 1 C. m. p., ktorý vyjadruje štandardný procesný princíp priamej aplikability procesných noriem, ktorý je všeobecne platný. Poukázal na skutočnosť, že náhrada trov konania plní v civilnom procese dve základné funkcie, a to preventívnu a sankčnú, ktoré však nie je možné uplatňovať v konaní podľa Civilného mimosporového poriadku, vzhľadom na okruh vecí, ktoré sú prejednávané v režime tohto zákona, ako aj z dôvodu prítomnosti verejného záujmu, a preto v týchto konaniach platí, že každý z účastníkov si platí trovy konania sám (§ 49 C. m. p.), pričom toto všeobecné pravidlo formulované ako generálna klauzula je prelomené iba v dvoch prípadoch, ak to ustanovuje zákon a vo všetkých konaniach podľa Civilného mimosporového poriadku, ak je to vzhľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. Uviedol, že odporkyňa musí mať vedomosť o existencii právnej úpravy od uverejnenia zákona v zbierke zákonov, a preto nemožno hovoriť o narušení princípu právnej istoty, keď táto zákonná konštrukcia zdôrazňuje, že aj konanie vo veciach výživného na plnoleté osoby je konaním vo verejnom záujme, v ktorom sa sleduje ochrana relevantných osôb a nemôžu plniť funkciu sankčného mechanizmu. Namietol, že odporkyňa si síce uplatnila náhradu trov konania, avšak neuviedla, v čom by malo byť priznanie náhrady trov konania spravodlivé tak, ako to má na mysli ust. § 55 C. m. p. 4. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 380 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. (Civilný sporový poriadok, účinný od 01. 07. 2016) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 C. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie odporkyne je dôvodné. 5. V posudzovanej veci ide o v poradí druhý prvoinštančný rozsudok, keď rozsudok zo dňa 15. apríla 2015, č. k. 50C/58/2014 - 114, ktorým súd prvej inštancie rozhodol tak, že zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči odporkyni uloženú rozsudkom Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 1P/224/2011 zo dňa 25. 06. 2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, č. k. 11PCoP/468/2012 - 310 zo dňa 08. 04. 2013 ku dňu 05. 03. 2014, vo zvyšku návrh zamietol a navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporkyni náhradu trov konania na účet Advokátskej kancelárie Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava vo výške 478, 63 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 12. mája 2016, č. k. 10Co/234/2015 - 142 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 6. Nosným dôvodom (ratio decidendi) uznesenia odvolacieho súdu bola skutočnosť, že napadnutý rozsudok bol nepreskúmateľný nielen vo výroku, ktorým súd prvej inštancie rozhodol o veci samej, ale aj vo výroku, ktorým súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania podľa § 142 ods. 3 O. s. p. (Občiansky súdny poriadok, účinný do 30. 06. 2016), pričom Krajský súd v Bratislave v odôvodnení svojho uznesenia zrozumiteľne a výstižne vysvetlil, akým spôsobom sa v konaní posudzuje kritérium úspechu vo veci. 7. V posudzovanej veci začalo konanie podaním návrhu otca odporkyne na súd prvej inštancie dňa 05. 03. 2014, ktorým žiadal zrušiť jeho vyživovaciu ku dňu podania návrhu, o ktorom súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom zo dňa 15. apríla 2015, t. j. za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku a zároveň rozhodol aj o trovách konania. 8. Súd prvej inštancie rozsudkom v jeho napadnutej časti rozhodol po nadobudnutí účinnosti Civilného mimosporového poriadku (zák. č. 161/2015 Z. z.), ktorý trovy konania upravuje v ustanoveniach § 47 až § 58. 9. Podľa § 52 C. m. p., žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 10. V mimosporových konaniach, ktoré upravuje Civilný mimosporový poriadok platí zásada, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ktoré si v konaní uplatnil, každý z účastníkov si teda sám znáša trovy, ktoré v konaní platil, avšak je nutné uviesť, že Civilný mimosporový poriadok pripúšťa z tejto zásady výnimky, ktoré sú upravené v ust. § 53 až 55. 11. Podľa § 55 C. m. p., súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. 12. Z dikcie tohto citovaného zákonného ustanovenia zase vyplýva, že oprávňuje súd priznať náhradu trov konania aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé s tým, že materiálny korektív spravodlivého požadovania náhrady trov konania môže súd použiť vo všetkých typoch mimosporových konaní, pričom je nutné zdôrazniť, že pre aplikáciu tohto ustanovenia nie je nevyhnutným predpokladom úspech v konaní. 13. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s argumentáciou odporkyne v podanom odvolaní, že výrok, ktorým súd prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania rozhodol, v rozsudku preskúmateľným spôsobom neodôvodnil, nakoľko okrem citácie zákonného ustanovenia § 52 C. m. p. neuviedol úvahu, ktorá ho k jeho aplikácii viedla, keď tento nedostatok nie je možné v konaní pred odvolacím súdom napraviť a zároveň bráni odvolaciemu súdu posúdiť vecnú správnosť rozhodnutia v jeho napadnutej časti. 14. Z obsahu zápisnice o pojednávaní (viď č. l. 154 spisu) zo dňa 04. 11. 2016, t. j. nariadeného už za účinnosti Civilného mimosporového poriadku jednoznačne vyplýva, že odporkyňa si nárok na náhradu trov konania uplatnila, a preto aj z tohto dôvodu, bol súd prvej inštancie povinný vo svojom rozhodnutí vysvetliť, prečo na rozhodnutie o trovách konania neaplikoval ustanovenie § 55 C. m. p., ktoré zo zásady, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, pripúšťa výnimky. 15. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) C. s. p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 391 ods. 1 C. s. p., v ktorom bude povinnosťou súdu prvej inštancie opätovne rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania a svoje rozhodnutie odôvodniť v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z § 220 ods. 2 a § 234 ods. 2 C. s. p. 16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C. s. p. v spojení s § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C. s. p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C. s. p.).