Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 10CoPr/2/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214224693 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1214224693.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a členov senátu JUDr. Ľuboša Sádovského a JUDr. Silvie Walterovej v právnej veci žalobcu: JURKI - HAYTON s. r. o., IČO: 31 332 251, Prístavná ul. č. 2, Bratislava, zastúpený: VIVID LEGAL, s. r. o., IČO: 36 807 915, Plynárenská ul. č. 7/A, Bratislava, proti žalovanej: U. P., A.. XX. XX. XXXX, W. M. J.. Č.. XXX/ XX, F. Ú., o náhradu škody, na odvolanie žalobcu a žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 06. októbra 2015, č. k. 19Cpr/7/2014 - 224, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 9. 383, 29 eur s 5, 15 % úrokom z omeškania ročne od 15. 10. 2014 do zaplatenia, ako aj trovy konania za zaplatený súdny poplatok 562, 50 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 179 ods. 1, § 182 ods. 1, 2, § 189 ods. 1 Zákonníka práce a vecne tým, že mal vykonaným dokazovaním preukázané, že strany sporu uzavreli dňa 30. 04. 2012 pracovnú zmluvu č. 1868, ktorej súčasťou bola aj Dohoda o hmotnej zodpovednosti, na základe ktorej žalovaná prebrala počas výkonu práce hmotnú zodpovednosť za prevádzku, t. j. za hmotný a nehmotný majetok odporcu (zrejme žalobcu, pozn. odvolacieho súdu) podľa inventarizačného zoznamu s tým, že ku dňu 01. 05. 2012, kedy žalovaná nastúpila do práce bol s ňou spísaný odovzdávací protokol, v ktorom boli presne vyčíslené zásoby pohonných hmôt v litroch v delení podľa druhu pohonných hmôt (Natural 95, MONA - motorová nafta), ako i cena tovarov, cenín nachádzajúcich sa v „Shope'' prevádzky, na ktorej pracovala, teda na prevádzke čerpacej stanice Cífer, pričom žalobca dňa 14. 10. 2014 pri inventúre zásob pohonných hmôt na prevádzke zistil, že v stave jeho zásob chýbajú pohonné hmoty, ktorých hodnota predstavuje sumu 9. 383, 29 eur, čím mu žalovaná spôsobila škodu v tejto výške. K námietke žalovanej spochybňujúcej vykonanie inventúry pri uzavretí dohody o hmotnej zodpovednosti pri uzavretí pracovného pomeru, výšku spôsobenej škody, presnosť meraní PHM nachádzajúcich sa v nádrži na prevádzke v Cíferi, nepriepustnosť nádrže na prevádzke a neexistenciu manka PHM pri jej nástupe do práce, súd prvej inštancie uviedol, že vykonanie inventúry v zmysle § 184 Zákonníka práce sa v súvislosti s uzatvorením dohody o hmotnej zodpovednosti musí vykonať, keď jej zmyslom je zistenie stavu zverených hodnôt, ktoré má zamestnanec pri najbližšej inventúre vyúčtovať s tým, že mal vykonaným dokazovaním preukázané, že prílohou dohody o hmotnej zodpovednosti pri nástupe žalovanej do pracovného pomeru bol odovzdávajúci protokol, v ktorom bol presne vymedzený stav PHM, počiatočná zásoba, ktorú žalovaná prevzala (5343 litrov NATURAL95 a 6332 litrov motorovej nafty), z čoho vyplýva, že povinnosť uskutočnenia inventarizácie jednotlivých PHM bola týmto naplnená. Uviedol, že z výpovede žalovanej ustálil, že vlastne výšku škody nerozporovala, keď iba namietala, že si nie je vedomá, že by počas jej pôsobenia na čerpacej stanici mohla vzniknúť taká škoda, ako bola vyčíslená inventarizáciou, avšak z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalovaná pri dodávke PHM, keď sa pri dodávke uskutočňovalo fyzické meranie PHM v nádržiach a podpísala správnosť údajov na Čerpadlový dodací list - pohonné látky, kde sa vždy konštatoval reálny stav PHM v nádrži, prípadne manko na PHM, pričom aj z Čerpadlového dodacieho listu - pohonné látky vyplýva, že žalovaná už dňa 24. 09. 2014 vedela o tom, že na PHM vzniklo manko, za ktoré zodpovedá. Poukázal na skutočnosť, že prístup k otvorom nádrží, kde sa skladovali PHM bol za kovovými dverami umiestnenými na nádrži, pričom kľúč k týmto dverám mal vždy len ten zamestnanec prevádzky, ktorý v danom čase za PHM zodpovedal s tým, že dňa 14. 10. 2014 mala prístup k nádrži len žalovaná, na prevádzke sa v ten deň neuskutočnila žiadna dodávky PHM a miesto pri dverách na zemi, kde je možné načerpať, ale aj odčerpať PHM z nádrže bolo mokré od vyliatych PHM, čo bolo potvrdené v konaní aj výpoveďami svedkov, preto mal súd prvej inštancie za to, že i v tento deň došlo k manipulácii s PHM z nádrže. Uviedol, že žalovaná síce pracovníčkam vykonávajúcim inventarizáciu tvrdila, že kľúč od dverí s prístupom k nádrži nemá, ale následne po ich odchode a opätovnom návrate už kľúč mala a zastihli ju pri týchto dverách, z dôvodu ktorého súd prvej inštancie vyhodnotil tvrdenie žalovanej, že PHM z nádrže vytekalo ako jej obranu, nakoľko v konaní nebolo preukázané, že by sa na nádrži vyskytli poruchy majúce za následok únik PHM. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil právne ust. § 142 ods. 1 O. s. p. a vecne úspechom žalobcu v konaní, ktorému priznal náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku pri podaní žaloby na súd v sume 562, 50 eur a trov právneho zastúpenia za služby právnej pomoci, ktoré však právny zástupca žalobcu do troch dní od vyhlásenia rozsudku písomne nevyčíslil, z dôvodu ktorého v písomnom vyhotovení rozsudku ich výšku súd prvej inštancie nevyčíslil. 2. Proti tomuto rozsudku podala žalovaná v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že napadnutý rozsudok sa nezakladá na úplnom zistení skutkového stavu veci, súd prvej inštancie nesprávne posúdil a vyhodnotil predložené listinné dôkazy a ďalšie vykonané dôkazy, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O. s. p.) a navrhla napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu žalobcu zamietnuť alebo zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Nesúhlasila s názorom súdu prvej inštancie, že preberací protokol bol adekvátnym inventarizačným zoznamom, nakoľko pri jej nástupe do zamestnania dňa 01. 05. 2012 nebola vykonaná inventarizácia majetku žalobcu, za ktorý mala prevziať zodpovednosť na základe dohody o hmotnej zodpovednosti, keďže podpisovala len preberací protokol, ktorý sa vykonával každý deň a išlo o výstupný protokol z počítača a pokladne, ktorý musela v daný deň vždy vykonať tá osoba, ktorý vykonávala prácu, avšak protokol nikdy nesúhlasil s reálnym množstvom pohonných hmôt (ďalej len ako „PHM"). Uviedla, že aby sa zistilo skutočné množstvo PHM, muselo by sa vykonať kontrolné meranie PHM v nádrži pomocou mernej tyče, ktorá je ociachovaná po centimetroch, pričom v deň jej nástupu do práce nemala možnosť vykonať alebo sa osobne zúčastniť kontroly množstva PHM v nádržiach, nakoľko ju nevykonávali ani zamestnanci žalobcu. Namietla, že znenie dohody o hmotnej zodpovednosti, resp. v nej uvedený prejav vôle je neurčitý, nakoľko je neistý jeho obsah, keď obsah vôle nie je možné jednoznačným spôsobom stanoviť a ani jeho výkladom nie je možné dospieť k nepochybnému poznaniu, čo chcel účastník prejaviť, t. j. za čo konkrétne mala byť hmotne zodpovedná, pričom ako zamestnanec nemohla byť zodpovedná za hmotný majetok ako drobný investičný majetok, či inventárne predmety s tým, že v dohode by sa malo stanoviť, že zamestnanec na základe dohody o hmotnej zodpovednosti preberá zodpovednosť za zverené hodnoty - založiť zodpovednosť zamestnanca za schodok na zverených hodnotách, t. j. zamestnanec zodpovedá za schodok na zverených hodnotách (t. j. zodpovednosť s prezumpciou viny), ak nepreukáže, že schodok vznikol bez jeho zavinenia, pričom v dohode o hmotnej zodpovednosti však žiaden takýto záväzok nie je obsiahnutý, keďže je v nej len uvedené, že je hmotne zodpovedná za prevádzku, t. j. za hmotný a nehmotný majetok spoločnosti a nie za schodok na zverených hodnotách určených na obeh alebo obrat, ktoré bola povinná vyúčtovať. Nestotožnila sa s tvrdením žalobcu, že prevzala skutočné množstvo PHM pri nástupe do zamestnania, keďže nádrže s PHM boli vždy zaplombované, pričom oprávnenie na ich odplombovanie mali len inšpektorky a vodiči, ktorí dovážali PHM, keď aj samotné meranie PHM v nádržiach bolo nepresné, pri každom meraní ukazovalo iné hodnoty, nakoľko takéto meranie ovplyvňujú viaceré faktory, ako je napr. vonkajšia teplota, akým spôsobom sa postavila tyč atď. Poukázala na skutočnosť, že možnosť disponovať s PHM mali viacerí zamestnanci (T. T., O. H., Y. W., P. O.), ktorí mali prístup k nádržiam PHM a prijímali PHM na prevádzku počas trvania jej pracovného pomeru s tým, že dodacie čerpadlové listy podpisovali všetci tí, ktorí mali práve v ten deň, keď priviezli PHM zmenu z čoho vyplýva, že aj iní zamestnanci podpisovali takéto dodacie listy, kde už bolo manko na PHM, pričom žalobca s nimi neuzatvoril dohodu o spoločnej hmotnej zodpovednosti a z predložených čerpadlových dodacích listov je zjavné, že sú v nich uvedené mínusové hodnoty, t. j., že v danom prípade vzniklo manko na PHM, z dôvodu ktorého manko na PHM mohlo vzniknúť aj z dôvodov na strane niektorého z jej kolegov, čo však žalobca vo svojej žalobe a ani vyjadreniach nespomenul a celú vzniknutú škodu pripísal rovno jej za to, že bola prítomná na kontrole vykonanej dňa 14. 10. 2014. Vytkla súdu prvej inštancie, že touto skutočnosťou sa nezaoberal a v odôvodení rozsudku sa nevysporiadal s tým, prečo iba jej prisúdil vznik manka na PHM na prevádzke žalobcu v Cíferi a zároveň nezisťoval, či ostatní zamestnanci majú uzavretú dohodu o hmotnej zodpovednosti. Uviedla, že žalobca nezabezpečil také pracovné podmienky, aby bolo možné riadne plniť pracovné úlohy, nakoľko ak by fungovali na prevádzke čerpacej stanice bezpečnostné kamery, bolo by z nich vidno, či dochádza k odčerpávaniu PHM treťou osobou, prípadne niekým z personálu čerpacej stanice žalobcu s tým, že z predložených dodacích čerpadlových listov vyplýva, že vodiči, ktorí dopravili PHM uvádzali na nich množstvo PHM, pričom je zjavné, že sú v nich uvedené mínusové hodnoty a že v danom prípade vzniklo manko na PHM postupne, keď žalobca, ktorý mal listy k dispozícii a poznatku, že na prevádzke vzniká manko PHM neurobil všetko preto, aby zamestnanci mali zabezpečené také pracovné podmienky, ktoré by nie len jej, ale aj ostatným kolegom umožnili riadne a efektívne plniť svoje pracovné úlohy a chrániť majetok žalobcu, ktorý dal kamerový systém opraviť až potom, ako došlo ku kontrole dňa 14. 10. 2014. Poukázala na skutočnosť, že žalobca im nechcel poskytnúť peniaze v prípade, ak bolo niečo treba kúpiť, nemali k dispozícii ani osobné ochranné pracovné pomôcky, či pracovné oblečenie a veľakrát sa stalo, že nefungoval telefón, na peniaze nemali k dispozícií trezor, ich úschovu mali zabezpečiť sami, na vlastné riziko a zodpovednosť s tým, že vôbec nebola oboznámená s internými predpismi žalobcu a dokumenty, ktoré predložil do konania: Postup stáčania PHM na čerpacích staniciach JURKI, Prevádzkové a bezpečnostné predpisy pre čerpaciu stanicu pohonných hmôt JURKI Cífer či Havarijný plán, videla prvýkrát až v priebehu súdneho konania. K vykonanej kontrole, počas ktorej malo dôjsť k nezrovnalostiam týkajúcich sa straty kľúča od stáčacej šachty uviedla, že je pravdou, že v čase výkonu kontroly nenašla kľúč, nakoľko sa nenachádzal tam, kde obvykle býval, pričom v snahe nájsť uvedený kľúč sa pokúšala dovolať kolegovi H., ktorý jej však nedvíhal telefón a namietla tvrdenia svedkyne L., že kolega H. jej telefón zdvihnúť chcel, ale údajne keď ho zdvihol, tak ho zrušila s tým, že aj svedkyne O. L. Y. M. Q. sa mu pokúšali dovolať, ale ani im sa to nepodarilo. Poukázala na skutočnosť, že stáčacia šachta slúžila len na napúšťanie PHM do nádrží, pričom zo šachty nebolo možné odčerpať PHM a tým ho teda nebolo možné ani odcudziť a k tvrdeniam svedkýň O. L. Y. M. Q., z ktorých mal súd prvej inštancie zistiť, že pred stáčacou miestnosťou bol čerstvý mastný fľak od benzínu uviedla, že podľa inventúry sa na čerpaciu stanicu dňa 14. 10. 2014 nedodávali žiadne PHM, z tohto dôvodu tam nemal byť žiadny fľak, pričom fľaky pred stáčacou miestnosťou boli vždy a ostávali tam vtedy, keď boli dovezené PHM v dôsledku toho, že po ich stočení sa stávalo, že určité množstvo vytieklo z hadice, ktorou sa PHM vypúšťali. Uviedla, že existuje tiež správa od inšpektorov z požiarnej ochrany, ktorí žalobcovi nariadili odstránenie týchto fľakov, ktoré bolo potrebné posypať Perlitom, avšak na prevádzke sa tento prípravok nenachádzal napriek tomu, že ho viackrát žiadali, napr. aj emailom zo dňa 14. 04. 2013, no dodaný im nebol. K vyjadreniu svedkyne M. Q., že mala tento prípravok zakúpiť a následne by jej bol preplatený uviedla, že je síce pravdou, že by jej tento nákup bol preplatený, nakoľko však zarábala cca 380 eur mesačne, mala obmedzené finančné možnosti, a samozrejme musela prihliadať v prvom rade na svoje osobné finančné potreby, keďže sa jej niekoľkokrát stalo, že aj keď niečo kupovala, tak jej to bolo preplatené až po mesiaci, niekedy aj po dvoch, a preto si dobre rozmyslela, ako a kde minie svoje finančné prostriedky. Poukázala na skutočnosť, že dlhšiu dobu, minimálne rok, žalobcovi nahlasovali, že vyteká benzín a na odstránenie tohto problému poslal žalobca istého pána, ktorý bol jeho zamestnancom, a ktorý odstránil tento problém asi tým spôsobom, že benzín odčerpal z podlahy s tým, že nie je pravdou, že bolo vymenené čerpadlo, keď z faktúry č. XXXXXX vystavenej dodávateľom ELKIBIX s.r.o. dňa 25. 11. 2013 je zrejmé, že čerpadlo bolo opravované. K tvrdeniu žalobcu, že s ňou okamžite skončil pracovný pomer uviedla, že nie je pravdivé, nakoľko výpoveď dala ona z dôvodu, že jej nebola vyplatená mzda v takej výške, v akej jej prislúchala. Nesúhlasila s tvrdením svedkyne M. Q. v jej výpovedi, že na tejto prevádzke boli vykonávané časté kontroly, nakoľko počas trvania jej pracovného pomeru boli vykonané asi tri kontroly, nebolo jej nikdy nič vytknuté a žiaden tovar nechýbal s tým, že si nie je vedomá, že by počas trvania pracovného pomeru žalobcovi spôsobila akúkoľvek škodu a jej zavinením by mu vznikla škoda na PHM pri NATURALE 95, v množstve 7535 litrov, v cene 1. 1337 eur za liter, v sume 8. 542, 43 eur; a pri DIESELI v množstve 823 litrov v cene 1. 0217 eur za liter, v cene 840, 86 eur, t. j. v celkovej sume 9. 383, 29 eur. Uviedla, že dohoda o hmotnej zodpovednosti, ktorú s ňou zamestnávateľ uzavrel dňa 30. 04. 2012, či už v pracovnej zmluve alebo osobitne je neplatná, a žalobca mal v konaní preukázať, že za vzniknutú škodu na PHM zodpovedá ona, avšak žalobca z tohto pohľadu neuniesol dôkazné bremeno a z vykonaných dôkazov nie je vôbec zrejmé, že za vzniknutú škodu zodpovedá, keďže z predložených listinných dôkazov je zrejmé, že manko na PHM vznikalo postupne, pričom prístup k nádržiam s PHM a kľúčom od stáčacej šachty mali aj ďalší zamestnanci, ktorí pracovali na prevádzke čerpacej stanice s tým, že pokiaľ chcel žalobca uplatňovať náhradu celej výšky škody mal preukázať, že mu škodu spôsobila úmyselným konaním. 3. Proti tomuto rozsudku v časti výroku, ktorým súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, z dôvodu, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav a v jeho dôsledku aplikoval nesprávne ustanovenie Občianskeho súdneho poriadku a následne nesprávne rozhodol o náhrade trov právneho zastúpenia v určitej výške, konanie trpelo vadou, ktorá má za následok nesprávne právne posúdenie veci a nesprávne rozhodnutie ohľadne náhrady trov právneho zastúpenia a navrhol rozsudok v napadnutej časti zmeniť a uložiť žalovanej povinnosť zaplatiť mu trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 562, 50 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 1. 574 eur na účet jeho právneho zástupcu a zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania v sume 52, 88 eur. Uviedol, že trovy právneho zastúpenia vyčíslil podaním zo dňa 07. 10. 2015, teda v najbližší nasledujúci pracovný deň po vyhlásení napadnutého rozsudku na pojednávaní dňa 06. 11. 2015 (správne 06. 10. 2015, pozn. odvolacieho súdu), ktoré aj súdu prvej inštancie doručil, z dôvodu ktorého nemal postupovať v zmysle § 151 ods. 2 O. s. p. ale trovy právneho zastúpenia v rozsudku vyčísliť a na ich náhradu žalovanú zaviazať. 4. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že namieta všetky tvrdenia žalovanej v podanom odvolaní, ktoré nie sú podporené žiadnymi dôkazmi s tým, že popiera skutočnosti, ktoré v prvoinštančnom konaní vôbec nepopierala, t. j. neboli medzi stranami sporné a až v odvolaní ich začala namietať, pričom pokiaľ ich považovala za dôležité pre rozhodnutie vo veci, mohla a mala ich namietať v konaní, keďže bola kvalifikovane poučená (v zmysle ust. § 120 ods. 4 O. s. p.), že musí všetky dôkazy a skutočnosti predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Uviedol, že postup Krajského súdu v Bratislave, kedy nebude na skutočnosti uvádzané v odvolaní prihliadať, je plne v súlade s konceptom právneho štátu a jeho neoddeliteľnej súčasti - práva na spravodlivé súdne konanie. Namietol, že skutočnosti uvádzané žalovanou v odvolaní predstavujú účelovú obranu, sú skutočnosťami, ktoré mali a mohli byť uplatnené v prvoinštančnom konaní, nie sú to skutočnosti, ktoré by vyšli najavo až po jeho ukončení, nepreukazujú, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, a teda Krajský súd v Bratislave by podľa jeho názoru nemal v zmysle ust. § 120 ods. 4 O s. p. na skutočnosti obsiahnuté v odvolaní, resp. na odvolanie ako také prihliadať. Obranu žalovanej ohľadne platnosti Dohody posúdil ako účelovú (i s prihliadnutím na fakt, že žalovaná v konaní jej platnosť nenapádala, zhodne tvrdila, že Dohodu skutočne uzavreli) s tým, že Dohoda ako aj nadväzujúci odovzdávací protokol jasne a presne identifikuje, že žalovaná zodpovednosť za PHM prevzala. Namietol, že skutočnosť, či boli spolu so žalovanou spoločne hmotne zodpovední viacerí zamestnanci nebolo v konaní medzi stranami vôbec sporné s tým, že túto skutočnosť, ani v priebehu konania nenamietala, a jej tvrdenie, že nenamontovaním kamerového systému jej nezabezpečil také pracovné podmienky, aby svoje pracovné úlohy mohla riadne plniť posúdil ako účelové a s vecou nesúvisiace, nakoľko nenamontovanie kamerového systému s plnením pracovných úloh žalovanej a následnou zodpovednosťou na schodku na PHM nemá nič spoločné, keďže kamerový systém je maximálne nástrojom na riešenie vzniknutého schodku na zverených hodnotách, uľahčujúci identifikáciu zodpovedného zamestnanca. 5. Žalovaná k vyjadreniu žalobcu k jej odvolaniu uviedla, že vo svojom odvolaní nespochybňovala existenciu Dohody o hmotnej zodpovednosti, ale jej platnosť z dôvodu jej neurčitosti, a nakoľko ide o neplatnosť absolútnu (nejde o neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 40a Občianskeho zákonníka), je súd na ňu povinný prihliadať z úradnej povinnosti bez toho, aby na to poukazovala alebo nejakým spôsobom upozorňovala, avšak konajúci súd sa otázkou platnosti dohody nezaoberal, napriek tomu, že je jednou z kľúčových v konaní, nakoľko platná dohoda o hmotnej zodpovednosti je jedným z predpokladov zodpovedností zamestnanca. Uviedla, že znenie dohody, resp. v nej uvedený prejav vôle je neurčitý a nie je možné jednoznačným spôsobom stanoviť a ani jeho výkladom nie je možné dospieť k nepochybnému poznaniu, čo chcel účastník prejaviť, t. j. za čo konkrétne mala byť hmotne zodpovedná, pričom ako zamestnanec nemôže byť (podľa súdnej praxe) zodpovedná napr. za hmotný majetok ako drobný investičný majetok, či inventárne predmety s tým, že snahou žalobcu ani nebolo uzavrieť s ňou dohodu o hmotnej zodpovednosti v zmysle zákonného ustanovenia § 182 ods. 1 Zákonníka práce, t. j. len na hodnoty určené na obeh alebo obrat, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať, ale za všetok majetok (hmotný i nehmotný) žalobcu nachádzajúci sa na prevádzke, čo sa absolútne nezhoduje s povahou a zmyslom inštitútu dohody o hmotnej zodpovednosti. Poukázala na skutočnosť, že v Dohode sa malo výslovne stanoviť, že ako zamestnanec na základe dohody o hmotnej zodpovednosti preberá zodpovednosť za zverené hodnoty - založiť zodpovednosť zamestnanca za schodok na zverených hodnotách, t. j., že ako zamestnanec zodpovedá za schodok na zverených hodnotách (t. j. zodpovednosť s prezumpciou viny), ak nepreukáže, že schodok vznikol bez jej zavinenia, avšak v dohode o hmotnej zodpovednosti žiaden takýto záväzok obsiahnutý nie je, keďže je v nej len uvedené, že je hmotne zodpovedná za prevádzku, t. j. za hmotný a nehmotný majetok spoločnosti a nie za schodok na zverených hodnotách určených na obeh alebo obrat, ktoré bola povinná vyúčtovať. Uviedla, že žalobca vo svojom vyjadrení, dokonca potvrdil, že fyzickú inventarizáciu (ani len meranie PHM pomocou mernej tyče v nádrži, i keď i toto nie je celkom presné) pri jej nástupe do práce nevykonal, t. j. nemala možnosť vykonať alebo sa osobne zúčastniť kontroly množstva PHM v nádržiach, nakoľko ju nevykonávali ani zamestnanci žalobcu, a ona iba dostala Protokol, ktorý mala podpísať, z dôvodu ktorého nesúhlasila s tým, že pri nástupe do zamestnania prevzala skutočné množstvo PHM. Namietla, že Protokol, ktorý podpísala pri vzniku pracovného pomeru je v podstate denný výkaz o predaji PHM, avšak neuvádza skutočné množstvo PHM v nádržiach a slúži na zápis PHM za daný deň, aby sa vedela odviesť tržba s tým, že jej vždy všetko sedelo, nikdy jej nechýbalo ani euro. Nesúhlasila s tvrdením žalobcu, že v konaní neuniesla dôkazné bremeno, nakoľko to, že fyzická inventarizácia nebola vykonaná predsa potvrdil aj sám žalobca s tým, že ona nemôže preukazovať čo sa nestalo, ale skôr mal žalobca preukázať splnenie svojej povinnosti vyplývajúcej mu z § 184 ods. 1 Zákonníka práce, t. j. fyzickú inventarizáciu, resp. aspoň meranie PHM, ktoré bolo pri jej nástupe do práce skutočne vykonané, a aké boli výsledky meraní. K tvrdeniu žalobcu, že túto argumentáciu mala použiť v prvostupňovom konaní (prvoinštančnom od 01. 07. 2016, pozn. odvolacieho súdu) a keďže ju nepoužila, nemal by na ňu krajský súd prihliadať, poukázala na vyjadrenie zo dňa 22. 12. 2014, v ktorom nevykonanie inventarizácie namietala a zároveň sa nestotožnila s názorom žalobcu, že s vecou nesúvisí tá skutočnosť, že na čerpacej stanici, na jej pracovisku, pracovalo viac zamestnancov, keď žalobca uviedol, že na prevádzke čerpacej stanice žalobcu v Cíferi pracovalo od vzniku jej pracovného pomeru do jeho skončenia, t. j. aj od „údajného" prevzatia hmotnej zodpovednosti viac zamestnancov, ktorí mali prístup k nádržiam PHM a prijímali PHM na prevádzku počas trvania jej pracovného pomeru, pričom dodacie čerpadlové listy podpisovali všetci tí, ktorí mali práve v ten deň, keď priviezli PHM zmenu z čoho vyplýva, že aj iní zamestnanci podpisovali takéto dodacie listy, kde už bolo manko na PHM, avšak žalobca s nimi neuzatvoril dohodu o spoločnej hmotnej zodpovednosti a to napriek tomu, že z predložených čerpadlových dodacích listov je zjavné, že sú v nich uvedené mínusové hodnoty, t. j., že v danom prípade vzniklo manko na PHM. Uviedla, že z judikatúry vyplýva, že pokiaľ nebola dohodnutá spoločná hmotná zodpovednosť viacerých zamestnancov, nestávajú sa ich individuálne dohody o hmotnej zodpovednosti neplatnými a každý zo zamestnancov zodpovedá za schodok na zverených hodnotách, ktoré bol povinný vyúčtovať (viď R 13/1983), čo znamená, že manko na PHM mohlo vzniknúť aj z dôvodov na strane niektorého z jej kolegov, avšak žalobca celú vzniknutú škodu pripísal rovno jej za to, že bola prítomná na kontrole vykonanej dňa 14. 10. 2014, s čím sa nezaoberal ani konajúci súd, napriek jej upozorneniu vo vyjadrení zo dňa 22. 12. 2014, resp. v odôvodení rozsudku sa nevysporiadal s tým, prečo iba jej prisúdil vznik manka na PHM na prevádzke žalobcu v Cíferi. Namietla, že sa súd prvej inštancie nevysporiadal vo svojom rozhodnutí ani s jej námietkou v priebehu konania, že na pracovisku pracovalo viac zamestnancov, resp., že u zamestnávateľa bola veľká fluktuácia zamestnancov, z dôvodu ktorého nesprávne vyhodnotil zistený skutkový stav a predložené dôkazy (čerpadlové dodacie listy). Nesúhlasila s názorom žalobcu, že namontovanie kamerového systému a zabezpečenie pracovných podmienok nemá nič spoločné s riadnym plnením pracovných úloh a poukázala na judikát R 55/1984 s tým, že práve existencia riadne fungujúceho kamerového systému mohla odhaliť, či pri tak veľkom schodku nedochádza k odčerpávaniu PHM treťou osobou, prípadne niekým z personálu čerpacej stanice žalobcu. Poukázala na skutočnosť, že o vytekaní PHM vypovedala na pojednávaní konanom dňa 12. 03. 2015, pričom súd napriek tomu, že mal k dispozícii faktúru č. XXXXXX vystavenú dodávateľom ELKIBIX s.r.o. dňa 25. 11. 2013 pre žalobcu, že čerpadlo bolo opravované, sa tomuto bližšie nevenoval, napriek tomu, že to mohlo byť dôvodom na zvyšovanie schodku na PHM, za ktoré nemôže zodpovedať ani hmotne zodpovedný zamestnanec. Namietla, že žalobca musel vedieť o postupnom vzniku schodku na PHM a prvostupňový súd (súd prvej inštancie od 01. 07. 2016) mal k dispozícii čerpadlové dodacie listy, z ktorých je zjavné, že sú v nich uvedené mínusové hodnoty, t. j., že v danom prípade vzniklo manko na PHM. 6. Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 380 ods. l C. s. p. (zákon č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok účinný od 01. 07. 2016), vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keďže pre nariadenie pojednávania neboli dané zákonné podmienky vyplývajúce z ustanovenia § 378 ods. l C. s. p. (nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania a nevyžadoval to dôležitý verejný záujem) a rozsudok verejne vyhlásil dňa 26. januára 2017 podľa § 219 ods. 3 C. s. p., pričom o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu upovedomené zákonným spôsobom. 7. Podľa § 470 ods. 1 C. s. p. (zákon č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok, účinný od 01. 07. 2016), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 C. s. p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 8. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 120 ods. 1 O. s. p., účinný do 30. 06. 2016) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 132 O. s. p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil (§ 157 ods. 2 O. s. p.). 9. Podľa § 387 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. (Civilný sporový poriadok, účinný od 01. 07. 2016), ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 10. S poukazom na citované ustanovenie, prihliadnuc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvej inštancie z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku prvoinštančného súdu, ktorým žalobe žalobcu vyhovel. 11. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie vecnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým žalobe žalobcu vyhovel, keď dospel k záveru, žalovaná ako zamestnanec žalobcu zodpovedá za schodok, ktorý bol zistený dňa 14. 10. 2014 pri inventúre zásob pohonných hmôt na prevádzke, na ktorej bola žalovaná zamestnaná. 12. V občianskom súdnom konaní súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti (§ 153 ods. 1 O. s. p.). Rozhodnutiu súdu vo veci samej musí teda predchádzať činnosť súdu zameraná na spoľahlivé zistenie skutkového stavu - dokazovanie zodpovedajúce garanciám spravodlivého súdneho konania v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru, najmä garanciám obsiahnutým v princípe rovnosti zbraní a práve na kontradiktórne konanie". Je povinnosťou súdu, aby pri zisťovaní skutkového stavu aj z úradnej povinnosti prihliadol ku všetkým okolnostiam rozhodným pre vyhovenie alebo zamietnutie žaloby. To pravda je možné iba vtedy, ak súd starostlivo a svedomite skúma všetky dôkazné prostriedky tak jednotlivo, ako aj v ich celku a na základe výsledkov takého dokazovania potom aj dovodí záver o tom, ktoré skutočnosti a z akých dôvodov pokladá za dokázané alebo nedokázané. 13. V prejednávanej veci je nesporné, že žalobcu v konaní zaťažovalo dôkazné bremeno v povinnosti preukázať odovzdanie predmetov oproti písomnému potvrdeniu a v prípade, ak to zamestnávateľ preukázal, dôkazné bremeno sa presunulo na žalovanú, ktorá bola v konaní povinná preukázať, že strata vznikla úplne alebo sčasti bez jej zavinenia, z uvedeného teda vyplýva, že dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu, v ktorého záujme je preukázanie pravdivosti ním tvrdených skutočností zakladajúcich jeho právo a na druhej strane žalovaného zaťažuje dôkazné bremeno spočívajúce v preukázaní skutočností, ktoré vylučujú existenciu uplatňovaného nároku, ak jeho existenciu žalobca preukázal. 14. Bolo potrebné sa stotožniť s argumentáciou žalobcu vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej proti rozsudku súdu prvej inštancie, že nakoľko žalovaná bola prvoinštančným súdom na pojednávaní dňa 06. 10. 2015 riadne v súlade ust. § 120 ods. 4 O. s. p. poučená o povinnosti označiť a predložiť všetky dôkazy skôr, ako súd vyhlási dokazovanie za skončené, nebolo možné na jej odvolacie dôvody prihliadať, keďže dôvodom odvolania môžu byť iba tie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré nastali do vyhlásenia rozhodnutia súdom prvej inštancie (§ 205a O. s. p., Občiansky súdny poriadok účinný v čase rozhodovania súdom prvej inštancie). Z uvedeného teda vyplýva, že zákon pripúšťa skutočnosti alebo dôkazy v odvolacom konaní, v ktorom sa napáda rozhodnutie vynesené v sporovom prvoinštančnom konaní iba v obmedzenom rozsahu, t. j. strana sporu (do 30. 06. 2016 účastník konania) v odvolacom konaní nemôže uplatniť tie dôkazy a skutočnosti, ktoré mohol uplatniť, ale neurobil tak v základnom konaní pred súdom prvej inštancie. Tieto dôkazy a skutočnosti nemôže vziať do úvahy ani odvolací súd. 15. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaná v priebehu prvoinštančného konania namietala iba vykonanie kontroly pri uzavretí dohody o hmotnej zodpovednosti so žalobcom pri uzavretí jej pracovného pomeru, výšku spôsobenej škody, presnosť meraní PHM nachádzajúcich sa v nádrži na prevádzke a pod., pričom súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozsudku s jej obranou presvedčivo vysporiadal a nakoľko až v odvolacom konaní začala namietať platnosť dohody o hmotnej zodpovednosti, ktorej znenie podľa jej názoru je neurčité a neisté a zároveň, že žalobca jej nevytvoril také pracovné podmienky, aby bola schopná riadne plniť pracovné úlohy, ako už odvolací súd uviedol vyššie, na tieto skutočnosti nebolo možné v odvolacom konaní už prihliadať. 16. Odvolací súd sa zároveň nestotožnil ani s tvrdením žalobcu v podanom odvolaní, že súd prvej inštancie nerozhodol o trovách konania vecne správne, keď mu náhradu trov právneho zastúpenia nepriznal z dôvodu, že ich nevyčíslil, nakoľko z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že súd prvej inštancie rozsudok vyhlásil na pojednávaní dňa 06. 10. 2015 v prítomnosti právnej zástupkyne žalobcu s tým, že žalobcovi priznal trovy konania za zaplatený súdny poplatok 562, 50 eur a trovy právneho zastúpenia tak, ako budú vyčíslené v písomnom vyhotovení rozsudku, avšak v spise sa žiadne podanie žalobcu zo dňa 07. 10. 2015, ktorým mal prvoinštančnému súdu doručiť vyčíslené trovy nenachádza, z dôvodu ktorého súd prvej inštancie správne priznal žalobcovi iba trovy, ktoré zo spisu vyplývali. 17. Podľa § 151 ods. 1 O. s. p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Podľa § 151 ods. 2 O. s. p., ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 18. Z dikcie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že na to, aby sa priznala náhrada trov konania, treba navrhnúť, spravidla pred rozhodnutím vo veci samej, aj výrok o náhrade trov konania a predložiť vyčíslenie tejto náhrady, pretože bez vyčíslenia nemožno takúto náhradu priznať. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných (nie kalendárnych) dní od vyhlásenia rozhodnutia, ktorým sa konanie končí a ak účastník v tejto lehote trovy konania nevyčísli, súd mu z úradnej povinnosti prizná len náhradu trov konania, ktoré vyplývajú zo spisu, a to k okamihu vyhlásenia rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. To však neplatí pre náhradu trov právneho zastúpenia, to znamená, že trovy právneho zastúpenia treba vždy v ustanovenej lehote vyčísliť, inak ich náhradu súd nemôže priznať s tým, že účastníkovi, ktorý v lehote troch pracovných dní nevyčísli trovy konania a zo spisu mu okrem trov právneho zastúpenia iné trovy konania nevyplývajú, súd náhradu trov konania neprizná. V tomto prípade súd nie je viazaný podľa § 170 ods. 1 O. s. p. rozhodnutím o priznaní náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Súd namiesto vyhláseného prisudzujúceho výroku o trovách konania uvedie v písomnom vyhotovení rozhodnutia výrok o nepriznaní trov konania. Z ustanovení § 151 O. s. p. vyplýva, že zákon odlišuje rozhodnutie súdu o trovách konania a o náhrade trov konania. Toto odlíšenie má význam pre samotné rozhodnutie. Výrok rozhodnutia bude totiž odlišný podľa toho, či rozhoduje o trovách konania alebo o náhrade trov konania. Výrok rozhodnutia o trovách konania je vyjadrením, že súd o nich definitívne rozhodol tak, že účastníkom ich náhradu nepriznáva a výrok rozhodnutia o náhrade trov konania vyjadruje založenie povinnosti niektorého z účastníkov na ich náhradu. O trovách konania musí súd rozhodnúť v zásade vždy, ak sa konanie končí a o náhrade trov konania súd rozhodne iba vtedy, ak tak navrhne niektorý z účastníkov konania (okrem rozhodovania o náhrade trov štátu podľa § 151 ods. 6 O. s. p.). 19. Podľa § 387 ods. 1 C. s. p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 20. S poukazom na citované ustanovenie a za stavu, keď súd prvej inštancie v danom prípade v potrebnom rozsahu pre rozhodnutie v spore zistil skutkový stav, a keď žalovaná v odvolaní neuviedla žiadne skutočnosti, resp. tvrdenia, s ktorými by sa nebol súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku dôsledne vysporiadal a následne takto riadne zistený skutkový stav aj správne právne posúdil, tzn., že na správne zistený skutkový stav aplikoval zodpovedajúce ustanovenia Zákonníka práce (a ust. § 120 ods. 1, § 153 ods. 1 O. s. p., účinný do 30. 06. 2016), rozhodol vecne správne. 21. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so správnym právnym záverom súdu prvej inštancie uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku, na ktoré odôvodnenie spĺňajúce všetky požiadavky ust. § 220 ods. 2 C. s. p. aj v celom rozsahu poukazuje a preto tento rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 a 2 C. s. p. 22. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 262 ods. 2 C. s. p. tak, že žalobcovi úspešnému v odvolacom konaní priznal náhradu trov konania v plnej výške s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C. s. p. v spojení s § 3 ods. 9 zákona č, 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C. s. p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C. s. p.).