Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/153/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214227256 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1214227256.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubici Kriškovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Ľubici Břouškovej, v právnej veci žalobcu: VarioR s.r.o., Ribayova 21 Bratislava, IČO: 35 799 455, práv. zastúpeného: advokátska kancelária JUDr. Radovan Hrabovecký - advocati s.r.o., Panenská 24, Bratislava, IČO: 36 859 991, proti žalovanej: Nóra Kardošová, Priemyselná 5916/12 Dunajská Streda, IČO: 47 116 358, práv. zast. adv. kanc. zselinszky s.r.o., Laurinská 3, Bratislava, IČO: 36 869 007, o zaplatenie 803,04 Eur s prísl. a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 24Cb/62/2015-142 zo dňa 23.02.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 24Cb/62/2015-142 zo dňa 23.02.2016 p o t v r d z u j e. Žalobcovi priznáva náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 803,04 Eur istiny a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,00 Eur a sumu 621,36 Eur titulom náhrady trov konania pozostávajúcich zo súdneho poplatku v sume 48,00 Eur a z trov právneho zastúpenia v sume 573,36 Eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcu. 2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že medzi účastníkmi konania bola platne uzavretá kúpna zmluva v zmysle Obchodného zákonníka, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli Všeobecné obchodné podmienky, a to na základe písomnej objednávky žalovanej zo dňa 13.07.2013, ktorá obsahovala určenie druhu a množstva objednaného tovaru spolu s určením dodacích lehôt a s kúpnou cenou objednaného tovaru, pričom Všeobecné obchodné podmienky boli uvedené na rubovej strane predmetnej objednávky. V zmysle čl. II. bod 2.1 Všeobecných obchodných podmienok objednávka kupujúceho je záväzný návrh kupujúceho na uzavretie kúpnej zmluvy. Z predloženej objednávky jednoznačne vyplýva, že bola žalovanou podpísaná, pričom táto skutočnosť nebola v priebehu konania medzi účastníkmi konania sporná. V deň podpisu objednávky zo strany žalovanej súčasne došlo zo strany žalobcu k prijatiu objednávky, t.j. návrhu žalovanej ako kupujúcej na uzavretie kúpnej zmluvy spôsobom predpokladaným v čl. II. bod 2.1 Všeobecných obchodných podmienok, t.j. konaním žalobcu ako predávajúceho smerujúcim k dodaniu alebo vyrobeniu tovaru objednaného žalovanou, keďže žalobca zadal predmetnú objednávku tovaru zahraničnému dodávateľovi/výrobcovi - spoločnosti PASSPORT Fashion GmbH do výroby. Táto skutočnosť vyplýva zo žalobcom predloženého písomného potvrdenia spoločnosti PASSPORT Fashion GmbH, t.j. zahraničného dodávateľa žalobcu, zo dňa 03.11.2015, ktorým predmetná spoločnosť potvrdila, že spoločnosť žalobcu dňa 13.07.2013 cez elektronický systém MOBI napísala objednávku pre kolekciu 141 vo výške 4.045,40 Eur/104 kusov pre svojich interných zákazníkov pod poznámkou: Kd. Auftr. Nr. JasmynDS s tým, že spoločnosť žalobcu bola autorizovaná k odovzdaniu objednávok na centrálu, čím objednávka bola automaticky elektronicky prijatá a potvrdená, pričom táto objednávka je v súpise objednávok K 141 pod číslom objednávky 1490109. V priebehu konania žalovaná namietala, že nedošlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, nakoľko žalobca jej v rozpore s čl. II. bodom 2.1 VOP písomne neoznámil, že objednávku akceptuje a z tohto dôvodu odvolala návrh na uzavretie kúpnej zmluvy zo dňa 13.07.2013. Súčasne poukázala na ustanovenie čl. II. bodu 2.2 VOP, ktoré podľa názoru žalovanej potvrdzuje správnosť názoru, že žalovanej malo byť zo strany žalobcu doručené písomné oznámenie o akceptácii, resp. neakceptácii objednávky. V súvislosti s predmetnou obranou žalovanej súd prvej inštancie považoval za potrebné poukázať na skutočnosť, že ustanovenie čl. II. bodu 2.1 Všeobecných obchodných podmienok upravuje moment uzavretia kúpnej zmluvy, a teda že kúpna zmluva medzi predávajúcim a kupujúcim je uzavretá akceptáciou objednávky kupujúceho predávajúcim, pričom akceptácia môže spočívať aj v konaní predávajúceho smerujúcom k dodaniu alebo vyrobeniu tovaru objednanom kupujúcim a súčasne je potrebné uviesť, že z predmetného ustanovenia nevyplýva povinnosť predávajúceho zasielať kupujúcemu písomnú akceptáciu objednávky. 3. Žalobca listinnými dôkazmi predloženými v konaní preukázal, že objednávku prijal, čím došlo k uzavretiu platnej a účinnej kúpnej zmluvy. V neposlednom rade súd prvej inštancie poukázal na vyjadrenie žalovanej na pojednávaní konanom dňa 23.02.2016, kedy uviedla, že sa pred vykonaním úkonu smerujúceho k odvolaniu kúpnej zmluvy u žalobcu neinformovala, či došlo zo strany žalobcu k akceptácii objednávky, nakoľko na základe ešte skoršej objednávky tovaru u žalobcu, za ktorý zaplatila kúpnu cenu a tovar prevzala, bol predaj neúspešný, a preto sa rozhodla ďalšie objednávky zrušiť a myslela si, že je to možné, keďže nedostala akceptáciu objednávok. Uvedené vyjadrenie žalovanej je tak v rozpore s jej skorším tvrdením uvedeným v odpore proti platobnému rozkazu, kde uviedla, že dôvodom odvolania návrhu na uzavretie kúpnych zmlúv bola skutočnosť, že jej nebol známy osud objednávky. Z tvrdení účastníkov konania na pojednávaní konanom dňa 23.02.2016 vyplynulo, že žalovaná v mesiaci júl 2013 objednala u žalobcu dvomi písomnými objednávkami tovar, ktorý sa mal ešte len vyrobiť a objednávkou zo dňa 12.09.2013 objednala tovar, ktorý bol k dispozícii už v čase zadania objednávky a bol žalovanej po zaplatení kúpnej ceny aj ihneď dodaný. S poukazom na uvedené súd prvej inštancie ustálil, že práve dodávka tovaru na základe objednávky zo dňa 12.09.2013 zodpovedá tovaru, o ktorom žalovaná na pojednávaní tvrdila, že bol jeho predaj v predajni žalovanej neúspešný, pričom práve žalovanou tvrdený neúspešný predaj tohto tovaru bol dôvodom ďalšieho konania žalovanej z októbra 2013, ktorým sa snažila zbaviť svojho záväzku z platnej a účinnej kúpnej zmluvy zo dňa 13.07.2013 prevziať objednaný tovar a zaplatiť kúpnu cenu. 4. Na základe vykonaného dokazovania však súd prvej inštancie dospel k jednoznačnému záveru, že obrana žalovanej je skutkovo i právne irelevantná, nakoľko jej právny úkon smerujúci k odvolaniu návrhu na uzavretie kúpnej zmluvy zo dňa 13.07.2013 bol realizovaný listom zo dňa 10.10.2013, t.j. v čase niekoľko mesiacov po riadnom prijatí objednávky žalovanej žalobcom v súlade so Všeobecnými obchodnými podmienkami, s ktorými mala žalovaná jednoznačne možnosť sa riadne oboznámiť pred podpísaním objednávky, keďže boli uvedené na rubovej strane predmetnej objednávky. V priebehu konania nebolo medzi účastníkmi konania sporné, že zo strany žalovanej nedošlo k prevzatiu objednaného tovaru v dodacích lehotách uvedených v predmetnej objednávke a ani následne na základe písomných výziev žalobcu, v dôsledku čoho žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie dohodnutej zmluvnej pokuty uplatňovanej v danom konaní vo výške 803,04 Eur, ktorá bola žalobcom vypočítaná v súlade s ustanovením čl. VI. bod 6.2 Všeobecných obchodných podmienok a tvorí 35% z kúpnej ceny tovaru z prvej časti objednávky s dodacou lehotou 01.11. až 15.11.2013 v sume 1.912,00 Eur, spolu s DPH 2.294,40 Eura, pričom zmluvná pokuta vo výške 35 % predstavuje žalovanú istinu 803,04 Eura. Súčasne žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie príslušenstva predstavujúceho paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,00 Eur. 5. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalobcovi, ktorý mal plný úspech vo veci priznal právo na náhradu trov konania. 6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, podľa ktorého, ak by aplikácia pravidiel Všeobecných obchodných podmienok žalobcu prichádzala do úvahy, tak kým samotná akceptácia nastala podľa skutkových zistení súdu „konaním žalobcu ako predávajúceho smerujúcim k dodaniu alebo vyrobeniu tovaru objednaného žalovanou, keďže žalobca zadal predmetnú objednávku tovaru zahraničnému dodávateľovi/výrobcovi - spoločnosti PASSPORT Fashion GmbH do výroby“, zatiaľ táto skutočnosť nebola žalovanej oznámená, čiže skutočnosť podľa bodu 4, t.j. dôjdenie akceptácie navrhovateľovi nenastala. Zadanie objednávky tovaru dodávateľovi do výroby ako úkon adresovaný tretej osobe, nie je možné stotožniť s úkonom, ktorý je žalobca zo zákona povinný adresovať navrhovateľovi, t.j. žalovanej. Na základe vykonaného dokazovania bolo súdu jednoznačne preukázané, že zmluva medzi účastníkmi konania uzavretá nebola, a to z dôvodu absencie zákonom predpokladanej právnej skutočnosti podmieňujúcej jej uzavretie spočívajúcej v dôjdení akceptácie navrhovateľovi. 7. V odvolaní žalovaná ďalej poukázala na to, že ohľadom termínu dodania tovaru ide o skoršiu objednávku žalovanej. Neúspešný predaj výrobkov zakúpených od žalobcu viedol žalovanú prijať rozhodnutie, že ďalšie výrobky od žalobcu kupovať nebude. Ide o obchodné rozhodnutie podnikateľa, ktoré bolo realizované formou právneho úkonu odvolania návrhu na uzavretie kúpnej zmluvy. Žalovaná vo svojich písomných aj ústnych vyjadreniach uvádzala, že právnym dôvodom realizácie odvolania návrhu na uzavretie kúpnej zmluvy bolo to, že k uzavretiu kúpnej zmluvy nedošlo, nakoľko akceptácia zo strany žalobcu jej nebola doručená, teda že jej prijatie návrhu na uzavretie kúpnej zmluvy zo strany žalobcu nedošlo. V zmysle uvedeného poukázala na to, že súd nevysvetlil na základe čoho dospel k záveru, že obrana žalovanej je skutkovo a právne irelevantná, keďže výsluch žalovanej nevyhodnotil a vec nesprávne právne posúdil. Súd prvej inštancie prehliadol to, že v zmysle § 544 Obč. zák. zmluvnú pokutu možno dohodnúť iba písomne. S poukazom na § 272 ods. 1 Obch. zák. v nadväznosti na § 46 ods. 2 Obč. zák. písomná forma zmluvy je zachovaná vtedy, ak návrh na uzavretie zmluvy, ako aj jeho prijatie majú písomnú formu. Súd prvého stupňa dôvodí, že medzi účastníkmi konania bola platne uzavretá kúpna zmluva písomnou objednávkou žalovanej ako kupujúcej, ktorú možno považovať za písomný návrh na uzavretie zmluvy, a konaním žalobcu ako predávajúceho smerujúcim k vyrobeniu tovaru zahraničnému výrobcovi do výroby- čo však nielen že nespĺňa podmienku adresnosti tohto právneho úkonu, na čo už poukázali, ale takéto konanie nemožno kvalifikovať ako písomné prijatie návrhu. Rozhodnutie súdu je nesprávne aj pre absolútnu neplatnosť právneho úkonu v časti dohody o zmluvnej pokute. Na základe uvedeného žiada napadnutý rozsudok zmeniť tak, že žalobu zamieta. 8. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý navrhol rozsudok potvrdiť. Uviedol, že z výpovede žalovanej je zrejmé, že najskôr ponúkala na predaj tretím osobám tovar kúpený u žalobcu dňa 12.09.2013, avšak tento predaj bol neúspešný. V záujme vyhnúť sa neúspešnému predaju tovaru objednaného objednávkou zo dňa 13.07.2013 a zo dňa 29.07.2013, sa žalovaná rozhodla tieto objednávky zrušiť. Neúspešnosť predaja tovaru kúpeného od žalobcu v septembri 2013 bol dôvod neinformovania sa o prijatí alebo neprijatí objednávok z júla 2013 a súčasne dôvod odvolania oboch objednávok z júla 2013. Takýto postup a konanie žalovanej nemá oporu vo všeobecných obchodných podmienkach, ani v zákonnej úprave, ktorú je možné a potrebné aplikovať v prejednávanej veci. Žalobca prijal objednávku žalovanej z 13.07.2013 v súlade s bodom 2.1 druhá veta všeobecných obchodných podmienok uskutočnením objednávky výroby tovaru objednaného žalovanou v objednávke. Toto konania a postup žalobcu má oporu nielen vo všeobecných obchodných podmienkach, ale aj v ust. § 275 ods. 4 Obch. zák., ktorý bol zakomponovaný do znenia všeobecných obchodných podmienok. 9. Vo vyjadrení žalobca ďalej uviedol, že v posudzovanej veci je potrebné aplikovať najmä ust. § 272 ods. 1, § 273 ods. 1 a § 275 ods. 4 Obch. zák. Obchodnoprávny vzťah účastníkov konania je tvorený obsahom všeobecných obchodných podmienok , v ktorých je v bode VI. ods. 6.2 dohodnutá zmluvná pokuta v prípade porušenia záväzku žalovanej prevziať objednaný tovar. Všeobecné obchodné podmienky boli súčasťou objednávky, a teda návrhu na uzavretie kúpnej zmluvy, ktorá bola prijatá, na základe čoho sa písomné všeobecné obchodné podmienky vrátane časti upravujúcej právo na zmluvnú pokutu stali súčasťou obsahu obchodnoprávneho vzťahu, a to v písomnej forme. Tvrdenie žalovanej o porušení písomnej formy úpravy práva na zmluvnú pokutu nemá oporu v skutkovom, ani v právnom stave. Žalobca uviedol, že zo zápisnice z pojednávania konaného dňa 20.10.2015 a zo dňa 23.02.2016 je zrejmé, že žalovaná nepredložil, neoznačila, ani nenavrhla vykonať iné dôkazy, než boli v konaní pred súdom prvej inštancie vykonané. Súčasne v odvolaní nenamieta skutkovú vadu rozsudku spočívajúcu v nedostatočne vykonanom dokazovaní. Na základe uvedeného je preto zrejmé, že odvolanie žalovanej v časti vady konania majúcej za následok zmätočnosť rozsudku nie je dôvodné, ani preukázané. 10. K vyjadreniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný a uviedol, že žalobca nijako nepreukázal, že žalovaná mala vedomosť o tom, že ňou objednaný tovar žalobca zadal na výrobu u svojho dodávateľa. V konaní pred súdom prvej inštancie bolo preukázané v tomto zmysle iba to, že žalobca tovar objednaný žalovanou zadal na výrobu u svojho dodávateľa. Bolo by asi naivné očakávať, že u žalobcu vlastný dodávateľ uvedie to, že žalobca mu vtedy tovar objednaný žalovanou nezadal na výrobu. Žalovaná návrh na uzavretie zmluvy odvolala skôr, ako ho žalobca prijal. Žalobca síce tvrdí, že návrh prijal tak, že tovar objednaný žalovanou zadal na výrobu u svojho dodávateľa, a teda konkludentne, ale zároveň žalovanú o tejto skutočnosti neinformoval. Avšak prijatie návrhu, či je urobené výslovne alebo mlčky, musí byť vždy adresné. Vyplýva to priamo z ust. § 43a ods. 1 Obč. zák. Žalovaný poukázal na to, že vzťah medzi stranami je vzťahom absolútne obchodným. Strany sa však sporia o tom, či a ako došlo medzi nimi k uzavretiu zmluvy, a teda či a ako bol návrh žalovanej na uzavretie zmluvy žalobcom prijatý. Žalobca sám tvrdí, že k uzavretiu zmluvy medzi ním a žalovanou došlo tak, že tovar objednaný žalovanou žalobca zadal na výrobu u svojho dodávateľa, a teda konkludentne. Tomu však písomná forma určite nezodpovedná a prinajmenej z tohto dôvodu dohoda o zmluvnej pokuta nemohla byť medzi stranami platne uzavretá. 11. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej uviedol, že tvrdenie žalovanej o jej nevedomosti vo vzťahu k prijatiu jej objednávky žalobcom je absolútne nelogické. A to najmä z dôvodu uskutočnenia ďalšej objednávky tovaru dňa 29.07.2013 a kúpy tovaru nachádzajúceho sa fyzicky u žalobcu dňa 12.09.2013 a vzájomnej komunikácie strán sporu. 12. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) prejednal vec podľa § 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 30.01.2017. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovanej, vyjadrením žalobcu, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť. 13. Podľa ust. § 470 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase. Konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo. 14. Podľa § 387 ods. 2 a 3 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní. 15. Odvolací súd z obsahu zistil, že predmetom sporu bol nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty z dôvodu, že žalovaná sa dostala do omeškania s plnením svojho záväzku prevziať tovar a uhradiť za neho kúpnu cenu, na základe čoho vzniklo žalobcovi podľa bodu 6.2 Všeobecných obchodných podmienok (VOP) právo na zmluvnú pokutu vo výške 35 % z kúpnej ceny tovaru, s ktorého prevzatím je žalovaná v omeškaní. V priebehu konania žalovaná namietala, že nedošlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, nakoľko žalobca jej v rozpore s čl. II. bodom 2.1 VOP písomne neoznámil, že objednávku akceptuje a z tohto dôvodu odvolala návrh na uzavretie kúpnej zmluvy zo dňa 13.7.2013. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k jednoznačnému záveru, že obrana žalovanej je skutkovo i právne irelevantná, nakoľko jej právny úkon smerujúci k odvolaniu návrhu na uzavretie kúpnej zmluvy zo dňa 13.7.2013 bol realizovaný listom zo dňa 10.10.2013, t.j. v čase niekoľko mesiacov po riadnom prijatí objednávky žalovanej žalobcom v súlade so Všeobecnými obchodnými podmienkami, s ktorými mala žalovaná jednoznačne možnosť sa riadne oboznámiť pred podpísaním objednávky, keďže boli uvedené na rubovej strane predmetnej objednávky. V priebehu konania nebolo medzi účastníkmi konania sporné, že zo strany žalovanej nedošlo k prevzatiu objednaného tovaru v dodacích lehotách uvedených v predmetnej objednávke a ani následne na základe písomných výziev žalobcu, v dôsledku čoho žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie dohodnutej zmluvnej pokuty uplatňovanej v danom konaní vo výške 803,04 eura, ktorá bola žalobcom vypočítaná v súlade s čl. VI. bod 6.2 Všeobecných obchodných podmienok. 16. Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacou námietkou žalovanej, že zmluva medzi účastníkmi konania nebola uzavretá z dôvodu absencie zákonom predpokladanej právnej skutočnosti podmieňujúcej jej uzavretie, spočívajúcej v dôjdení akceptácie navrhovateľovi, t.j. žalovanej. Žalovaná si písomnou objednávkou zo dňa 13.07.2013 objednala u žalobcu tovar, pričom súčasťou objednávky boli VOP nachádzajúce sa na zadnej strane objednávky. Žalobca prijal objednávku žalovanej v súlade s čl. II. bod 2.1 uskutočnením objednávky výroby tovaru objednaného žalovanou ako kupujúcou, čím došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy. Ide o osobitný spôsob uzatvorenia zmluvy vyplývajúci jednak z VOP ale aj § 275 ods. 4 Obch. zák., keď návrh na uzavretie zmluvy prijme druhá strana tým, že vykoná určitý úkon bez toho, aby to oznámila navrhovateľovi, v tomto prípade žalovanej. Z uvedeného vyplýva, že strany prejavili vôľu uzatvoriť zmluvu bez toho, aby došla žalovanej akceptácia objednávky, moment uzavretia zmluvy bol viazaný na úkon žalobcu spočívajúci v tomto prípade v zadaní objednávky do výroby u zahraničného partnera. Nemožno preto súhlasiť so žalovanou, že v konaní nebol preukázaný jeden zo základných predpokladov účinného uzavretia zmluvy a to dôjdenie akceptácie. 17. Keďže medzi sporovými stranami vznikol hlavný záväzok, správny je aj záver súdu prvej inštancie, že nastali účinky akcesorického záväzku a to nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vyplývajúceho z VOP. 18. Žalovaná v odvolaní uviedla, že súd prvej inštancie úplne prehliadol to, že v zmysle § 544 OZ zmluvnú pokutu možno dohodnúť iba písomne. Rozhodnutie súdu, ktorým priznal žalobcovi nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty považuje za nesprávne okrem dôvodov už uvedených aj pre absolútnu neplatnosť právneho úkonu v časti dohody o zmluvnej pokute. K uvedenej odvolacej námietke odvolací súd uvádza, že žalovaná až do podaného odvolania nenamietala, že dohoda o zmluvnej pokute je neplatná pre nedodržanie zákonom stanovej formy. V konaní sa bránila tým, že nevznikol hlavný záväzok, t.j. nebola uzavretá kúpna zmluva a teda nemohlo dôjsť ani k vzniku akcesorického záväzku a na tieto okolnosti ako sporné, bolo vykonávané dokazovanie súdom prvej inštancie. Odvolací súd preto nemohol na túto odvolaciu námietku, ako novú skutočnosť, ktorá nebola uplatnená pred súdom prvej inštancie, prihliadať. 19. Koncepcia odvolacieho konania v civilnom spore vychádza z tzv. neúplného apelačného systému, čo znamená, že právo odvolateľa použiť v odvolacom konaní prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, resp. nové skutočnosti a dôkazy, je obmedzené. Uvedené vyplýva z ust. § 366 CSP, pričom ide o prevzatú úpravu z ust. § 205a Občianskeho súdneho poriadku prispôsobenú novému procesnému režimu. Odvolacia argumentácia v podobe nových skutočností a tvrdení je tak prípustná iba zo zákonom stanovených podmienok. Uvedenú odvolaciu námietku mohol použiť odvolateľ bez svojej viny už konaní pred súdom prvej inštancie, pričom tak neurobil. Neobstojí ani argumentácia žalovanej, že v prípade neplatnosti podľa § 544 OZ ide o absolútnu neplatnosť, ktorú súd skúma ex offo. V rámci dokazovania totiž platí, že každý účastník musí uniesť bremeno ohľadom svojho tvrdenia, v prvom rade teda musí niečo tvrdiť a tieto svoje tvrdenia musí preukázať. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na rozhodnutie NS SR sp. zn. 1MCdo 12/2019, podľa ktorého vzhľadom na prejednaciu zásadu prihliada súd na absolútnu neplatnosť právneho úkonu len za predpokladu, že sa o dôvode neplatnosti dozvie procesne korektným spôsobom. Znamená to, že ak konkrétny dôvod absolútnej neplatnosti v konaní nie je tvrdený a ani nijak v konaní nevyjde najavo, nie je dôvod, aby súd po takejto okolnosti z vlastnej iniciatívy pátral a nahradzoval tak v sporovom konaní predpokladanú aktivitu účastníkov. 20. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 21. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 2 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd priznal náhradu trov konania, o ich výške rozhodne súd prvej inštancie. 22. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 23. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 24. Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov za 3 : 0 proti. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).