Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/477/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1511216048 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1511216048.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a sudcov Mgr. Barbory Bartekovej a JUDr. Martina Murgaša v právnej veci žalobcu: Thorpe recovery, družstvo, so sídlom Stráž 8419, Zvolen, IČO: 46 662 324, zastúpeného advokátom JUDr. Pavlom Konečným, so sídlom Stráž 3, Zvolen, proti žalovanej: B. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. XX, X., o zaplatenie 718,34 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V v Bratislave č. k. 49C/249/2011-87, zo dňa 06.06.2012, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava V v Bratislave č. k. 49C/249/2011-87 zo dňa 06.06.2012 p o t v r d z u j e . Žalovaná nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím podľa ustanovenia § 524 ods. 1 a 2, § 526 ods. 1, § 529 ods. 1, § 544 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) a § 6 ods. 1, 2, 3, § 8 ods. 2, § 13 ods. 5, § 14 ods. 1 písm. g), § 14 ods. 2 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní (ďalej len „ZKV“) návrh žalobcu zamietol a žalovanej náhradu trov konania nepriznal. 2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa návrhom doručeným dňa 01.08.2011 domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % denne zo sumy 491,34 eur od 15.07.2007 do 15.07.2011, t.j. 718,34 eur a nahradiť žalobcovi trovy konania. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že žalovaná dňa 22.12.2001 uzavrela so spoločnosťou DRUKOS, a.s. Banská Bystrica zmluvu č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bol záväzok spoločnosti DRUKOS, a.s. dodať žalovanej hnuteľnú vec - tovar špecifikovaný v zmluve a záväzok žalovanej zaplatiť spoločnosti DRUKOS, a.s. kúpnu cenu vo výške 1.052,51 eur. V súlade so Všeobecnými obchodnými podmienkami sa žalovaná zaviazala, že pri omeškaní s platením svojho peňažného záväzku zaplatí zmluvnú pokutu 0,1 % denne z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Žalovaná sa v zmluve zaviazala zaplatiť spoločnosti DRUKOS, a.s. peňažné plnenie vo výške 1.052,52 eur, pričom nultá splátka predstavovala sumu 163,18 eur a 18 mesačných splátok vo výške po 49,42 eur, ktoré bola žalovaná povinná uhrádzať do 15. dňa kalendárneho mesiaca. Žalovaná porušila podmienky zmluvy, dostala sa do omeškania s plnením záväzku vo výške 491,34 eur. 3. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že správca konkurznej podstaty spoločnosti DRUKOS, a.s. v konkurze (od 08.01.2004 - vyhlásenie konkurzu na majetok spoločnosti uznesením Krajského súdu Banská Bystrica 27K/ 203/2002) sa domáhal zaplatenia istiny 491,34 eur (14.802,- Sk) s príslušenstvom ako nedoplatok na nájomnom zo zmluvy o nájme č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.12.2001. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 27.11.2007, č. k. 32C 296/06-63, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19.06.2008, bola žalovaná zaviazaná na úhradu istiny 491,34 eur (14.802,- Sk) spolu so zákonným úrokom z omeškania zo žalovanej istiny, ako i na náhradu trov konania vo výške 113,52 eur (3.420,- Sk). Ďalej mal za preukázané, že peňažná pohľadávka predstavujúca zmluvnú pokutu ako príslušenstvo pohľadávky 491,34 eur postúpenej zmluvou o postúpení pohľadávky bola postúpená nasledovne: · Y.. T. O., U. DRUKOS, a.s. v „konkurze“ zo dňa 16.03.2006 ako postupca na Y. V. ako postupníka v spojení s dodatkom č. 1 zo dňa 27.03.2006, · Y. V. ako postupcom zo dňa 16.03.2006 v spojení s dodatkom zo dňa 27.03.2006 na postupníka MEDIATION KMCH, s.r.o. so sídlom v Nitre, · spoločnosťou MEDIATION KMCH, s.r.o. ako postupcom dňa 23.02.2008 na spoločnosť N. S. I. so sídlom U. ako postupníkom, · spoločnosťou N. S. I. ako postupcom 17.05.2008 na spoločnosť AKROPOLIS estates, s.r.o. so sídlom v Nitre ako postupníkom. Postupník s účinnosťou od 19.06.2008 zmenil obchodné meno na KFZ Sys, s.r.o. so sídlom Sládkovičovo. Uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 25.07.2008, č. k. 31K/11/2008-240, právoplatným dňom 19.08.2008, súd vyhlásil konkurz na majetok dlžníka. Uznesením zo dňa 10.11.2009, č. k. 31K/11/2008-491, právoplatným dňa 14.11.2009, ustanovil do funkcie správcu konkurznej podstaty SKP, k.s. so sídlom Šaľa. 4. Súd prvej inštancie konštatoval, že zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 16.03.2006 boli na postupníka postúpené pohľadávky v čl. 1 bod 1.2. „pohľadávkami sa na účely tejto zmluvy rozumejú peňažné pohľadávky (spolu s príslušenstvom a všetkými právami s nimi spojenými) špecifikované v Prílohe č. 1. - bod 1.3, písm. b) „ z titulu neuhradených kúpnych cien (resp. ich častí) alebo nájomného (resp. jeho častí), ktoré sú povinní platiť dlžníci postupcovi podľa nájomných zmlúv alebo kúpnych zmlúv, pričom čísla a deň uzatvorenia nájomných alebo kúpnych zmlúv sú špecifikované v Prílohe č. 1. Dodatkom č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 27.03.2006, ktorým postupca spresnil prevádzané pohľadávky ako Predaj pohľadávok zo splátkového predaja Komfort. Predmetom postúpenia mali byť peňažné pohľadávky (spolu s príslušenstvom a všetkými právami voči dlžníkom popísaným v prílohe č. 1 a) peňažné pohľadávky (spolu s príslušenstvom a všetkými právami s nimi spojenými), b) peňažné pohľadávky predstavujúce úroky z omeškania a súdne poplatky nezaplatené dlžníkmi a c) peňažné pohľadávky predstavujúce zmluvné pokuty popísané v prílohe č. 1. Zo zoznamu dlžníkov súd prvej inštancie zistil, že postúpená pohľadávka v dodatku č. 1 zo dňa 27.03.2006 predstavovala len zmluvnú pokutu 0,1% denne zo sumy predstavujúcej jednotlivé mesačné splátky odo dňa ich splatnosti do zaplatenia. Z pripojenej časti zoznamu dlžníkov potom súd prvej inštancie zistil, že sa jedná o postúpenie nároku na zaplatenie zmluvných pokút voči dlžníkom. 5. Poukazujúc na jeden z účinkov vyhlásenia konkurzu (splatnosť aj nesplatných pohľadávok a záväzkov týkajúcich sa podstaty), na nemožnosť odstúpenia od zmluvy o vzájomnom plnení v dôsledku už poskytnutého plnenia úpadcom (dodanie predmetu zmluvy) podľa § 14 ods. 2 ZKV, súčasne vychádzajúc zo zákonnej povinnosti - stanoviť odhad hodnoty podstaty, súd prvej inštancie dospel k záveru, že splatnosť nárokov pôvodného veriteľa (úpadcu), vrátane zmluvných pokút, nastala dňom vyhlásenia konkurzu. Mal za to, že nie je možné pripustiť, aby nárok veriteľa (úpadcu) definovaný ako oprávnenie vyúčtovať nájomcovi zmluvnú pokutu vo výške 0,1% denne z dlžnej sumy, mohol byť pre omeškanie s platením nájomného po dátume, kedy nastali účinky konkurzu, vymáhateľný. V takomto prípade by totiž povinnosť stanoviť odhad hodnoty podstaty bola pre nepredvídateľné okolnosti (správanie veľkého počtu dlžníkov úpadcu) nevykonateľná. Poukázal na zákonné ustanovenia ZKV, podľa ktorých možno dospieť k záveru, že záväzky týkajúce sa podstaty, sa dňom vyhlásenia konkurzu stávajú splatnými, neschopnosť dlžníkov úpadcu vykonať ich bezodkladnú úhradu nie je možné sankcionovať inak než zákonom stanoveným spôsobom a to ani v prípade v zmluve dohodnutej sankcie - zmluvnej pokuty. Uviedol, že deň vyhlásenia konkurzu je z pohľadu účtovníctva pohľadávok a záväzkov akýmsi „bodom nula“, čo je úplne v súlade s účinkami vyhlásenia konkurzu uvedenými v § 14 ods. 1 písm. g) ZKV. Tento názor súdu prvej inštancie mal mať oporu i v obsahu (v časti predmetu) zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi správcom konkurznej podstaty úpadcu (pôvodného veriteľa) a prvým postupníkom zo dňa 16.03.2006 pod bodom 1.3., podľa ktorého sa postupujú pohľadávky predstavujúce neuhradené časti kúpnych cien a nájomného - nie zmluvné pokuty. Až v dodatku č. 1 uzavretého dňa 27.3.2006 k zmluve o postúpení sa rozšíril predmet pôvodnej zmluvy o postúpení aj na peňažné pohľadávky predstavujúce zmluvné pokuty. 6. Nespôsobilosť časti predmetu zmluvy (zmluvné pokuty „vznikajúce“ po vyhlásení konkurzu) vyvoláva právne účinky pre rozpor so zákonom (§ 14 ods. 1, písm. g), veta pred bodkočiarkou ZKV), postihuje v dotknutej časti citovanú zmluvu (dodatok č. 1 zmluvy o postúpení pohľadávok) absolútnou neplatnosťou v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. V dôsledku toho, že nikto nemôže previesť na iného viac práv ako sám má, sú v dotknutej časti neplatné aj časovo nasledujúce zmluvy o postúpení pohľadávok. Súd prvej inštancie rozhodoval o uplatnenom nároku, ktorý žalobca jednoznačne špecifikoval, a to časovým ohraničením rozhodujúcim pre výpočet zmluvnej pokuty, obdobím po vyhlásení konkurzu na majetok pôvodného veriteľa DRUKOS a.s.. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie zamietol žalobný návrh v celom rozsahu. 7. Súd prvej inštancie tiež uviedol, že uplatnenému právu by nebolo možné poskytnúť ochranu aj pre rozpor jeho výkonu s dobrými mravmi, nakoľko správca konkurznej podstaty, pôvodný veriteľ, sa domáhal voči žalovanej zaplatenia istiny spolu s úrokom z omeškania 11% ročne od 16.06.2003 do zaplatenia. V návrhu žiadnym spôsobom neuviedol, že predmetom uplatneného nároku nie sú zmluvné pokuty v zmysle Všeobecných obchodných podmienok. Z právneho hľadiska predmetnú zmluvu súd prvej inštancie posúdil ako kúpnu zmluvu s vedľajším dojednaním o výhrade vlastníctva, napriek tomu, že je označená ako nájomná zmluva. Toto konštatovanie bolo podstatné len pri posudzovaní žalobcom uplatneného nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty. Súd v súvislosti s tým konštatoval, že by nebolo možné poskytnúť právnu ochranu tomuto nároku, nakoľko dojednanie o zmluvnej pokute má povahu neprimeranej zmluvnej podmienky v zmysle § 23a ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb., ktorá spočíva v značnom nepomere medzi právami a povinnosťami strán. Ide o viacnásobné zabezpečenie povinnosti - výhradou vlastníckeho práva, zákonnými úrokmi z omeškania a zmluvnou pokutou. Z hľadiska ekonomického dôvodu zakotvenia v zmluve nie je ničím iným ako obchádzaním kogentného ustanovenia § 517 ods. 2 OZ o najvyššej možnej prípustnej výške úrokov z omeškania v občianskoprávnych vzťahoch. 8. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) tak, že úspešnej žalovanej náhradu trov konania nepriznal, keďže si ich v konaní neuplatnila, ani jej žiadne trovy spojené s konaním nevznikli. 9. Rozsudok bol doručený právnemu zástupcovi žalobcu dňa 13.07.2012 a žalovanej dňa 01.08.2012 (tzv. náhradným spôsobom v zmysle § 47 ods. 2 O.s.p.). 10. Proti tomuto rozhodnutiu v celom jeho rozsahu podal právny predchodca žalobcu - spoločnosť SKP, k.s., so sídlom Lazovná 64, Banská Bystrica, IČO 44 915 691, správca konkurznej podstaty KFZ Sys, s.r.o. „v konkurze“, so sídlom Košútska 1342, Sládkovičovo, IČO: 36 814 148, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, v zákonnej lehote odvolanie. Uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď abstrahuje od platnej právnej úpravy a navyše nerešpektuje najzákladnejšiu zásadu konkurzného konania, ako aj samotnú úlohu správcu v konkurze, a to uspokojenie veriteľov úpadcu v čo najvyššej miere. Zároveň napadol aj nedostatočne zistený skutkový stav, nakoľko súd prvej inštancie si ním tvrdené „skutkové zistenia“ osvojil len na základe ničím nepodložených a v konaní nepreukázaných domnienok a úvah. Odmietol tvrdenie súdu prvej inštancie, že nárok veriteľa (úpadcu) definovaný ako oprávnenie vyúčtovať nájomcovi zmluvnú pokutu nemohol byť pre omeškanie s platením nájomného po dátume, kedy nastali účinky konkurzu, vymáhateľný. Uvedená skutočnosť nemôže spôsobovať nemožnosť platného postúpenia zmluvnej pokuty dojednanej v podobe opakujúceho sa plnenia určeného ako percento zo sumy základného nároku za jednotku času omeškania až do zaplatenia tohto peňažného nároku. Okamihom porušenia povinnosti vzniká nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty a stáva sa z neho samostatné majetkové právo spôsobilé na postúpenie. Prijatím záveru súdu prvej inštancie by dochádzalo k ohrozeniu právnej istoty veriteľov a k ukráteniu ich zmluvne dojednaných nárokov, k zmenšeniu majetkovej hodnoty konkurznej podstav, čo podľa jeho názoru nie je a nikdy nebol zámer zákonodarcu. Nestotožnil sa ani s názorom súdu prvej inštancie, že v prípade plynutia zmluvnej pokuty po vyhlásení konkurzu by povinnosť stanoviť odhad hodnoty podstaty bola pre nepredvídateľné okolnosti nevykonateľná. Povinnosťou správcu úpadcu je speňažovať konkurznú podstatu rýchlo a efektívne, či už uplatnením na súde alebo postúpením pohľadávky so súhlasom príslušného orgánu na inú subjekt. Mal za to, že percentuálne dojednané zmluvné pokuty vznikajúce po vyhlásení konkurzu nie sú nespôsobilým predmetom zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorý by mal spôsobovať neplatnosť zmluvy pre rozpor jej časti so zákonom. Išlo o perfektný právny úkon, ktorý vyvoláva predpokladané právne následky (postúpenie pohľadávok uvedených v zmluve spolu s príslušenstvom a všetkými právami s nimi spojenými z postupcu na postupníka). Vyjadril sa k dôvodnosti uplatnenej zmluvnej pokuty ako zabezpečujúceho inštitútu záväzkového práva. Pre prípad, že nájomca je v omeškaní s úhradou nájomného (čl. I bod 4 VOP), je potom prenajímateľ oprávnený vyúčtovať nájomcovi zmluvnú pokutu vo výške 0,1% z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Nestotožnil sa s názorom súdu prvej inštancie, že výška predmetnej zmluvnej pokuty predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, v zmysle ktorej je potom „spotrebiteľská zmluva“ absolútne neplatná. Mal za to, že o neprijateľnú zmluvnú podmienku by sa jednalo vtedy, ak by toto dojednanie spôsobovalo značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa bez ohľadu na správanie žalovanej. Ak však toto dojednanie tieto znaky nevykazuje (najmä pri riadnom plnení záväzku), nie je ho možné bez ďalšieho označiť za neprijateľnú podmienku. Uviedol, že dojednaná zmluvná pokuta spĺňa všetky potrebné náležitosti, je plne platná a vzhľadom na jej zabezpečovaciu a donucovaciu funkciu, ako i skutočnosť, že má slúžiť k úhrade všetkých prípadných škôd v majetkovej sfére veriteľa, ktoré je možné v konkrétnom prípade očakávať, je primeranou majetkovou sankciou za nesplnenie povinnosti dlžníka plniť riadne a včas. Majúc na zreteli tri právne inštitúty - úrok z omeškania, zmluvnú pokutu a výhradu vlastníctva obsiahnuté v jednej zmluve - charakterom spotrebiteľskej, bol toho názoru, že je nutné posúdiť ich obsah komplexne vo vzájomných súvislostiach z hľadiska danosti rovnováhy práv a povinností zmluvných strán plynúcich z celej zmluvy vo vzťahu k inštitútu dobrých mravov. Navrhol, aby vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalovanú zaviaže zaplatiť žalobcovi sumu 718,34 eur a prizná žalobcovi náhradu trov konania. 11. Odvolanie bolo doručené žalovanej v zmysle § 47 ods. 2 O.s.p. dňa 13.09.2012. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila. 12. Spis okresného súdu s opravným prostriedkom žalobcu bol predložený odvolaciemu súdu dňa 03.10.2012. 13. Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 25.06.2013, č. k. 14Co/477/2012-135, postupom podľa § 92 ods. 2, 3 O.s.p. pripustil zmenu účastníka konania tak, že na miesto žalobcu vstupuje spoločnosť Thorpe recovery, s.r.o., so sídlom Stráž 8419, Zvolen, IČO: 46 662 324 (od 01.11.2015 došlo pri tejto právnickej osobe k zmene právnej formy zo s.r.o. na družstvo - poznámka odvolacieho súdu). 14. V priebehu odvolacieho konania vstúpil do platnosti nový procesný predpis - zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, účinný od 01.07.2016 (ďalej len CSP). Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 15. Vzhľadom k tomu, že odvolanie bolo podané pred 01.07.2016, t. j. za účinnosti O.s.p., Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) postupoval v zmysle vyššie citovaného ust. § 470 ods. 2 CSP. Viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, po preskúmaní odvolacích námietok dospel k záveru, že nie je dôvod napadnutý rozsudok zmeniť alebo zrušiť, pretože odvolacie námietky nemôžu obstáť. Keďže nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, odvolací súd prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a postupom podľa § 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 CSP svoj rozsudok vo veci verejne vyhlásil dňa 22.08.2017. 16. Rozsudok súdu prvej inštancie dáva dostatočne presvedčivé a jasné odpovede na právne a skutkovo relevantné dôvody, pre ktoré žalobu zamietol. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav zistený po náležite vykonanom dokazovaní. Vysporiadal sa so všetkými pre vec dôležitými argumentmi žalobcu a odvolal sa na právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad. Zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, že žalobe nie je možné vyhovieť, pričom uviedol viaceré dôvody - že nie je možné pripustiť vymáhateľnosť nároku na zmluvnú pokutu po dátume, kedy nastali účinky konkurzu, že podľa zmluvy o postúpení pohľadávok medzi správcom konkurznej podstaty a prvým postupníkom Y. boli postúpené len pohľadávky z neuhradených kúpnych cien a nájomného, nie zmluvné pokuty, a preto nemohla uplatnená pohľadávke prejsť na žalobcu. Ako ďalší dôvod uviedol, že zmluvná pokuta vo výške 0,1% denne za omeškanie s platením dlžnej sumy je neprijateľná zmluvná podmienka, preto je ustanovenie čl. I. bod 4 VOP absolútne neplatné. Pre úplnosť súd prvej inštancie ešte uviedol, že žalobcovi by nebolo možné poskytnúť súdny ochranu ani pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 OZ, nakoľko správca konkurznej podstaty sa v právoplatne skončenom konaní sp. zn. 32C 296/2006 domáhal voči žalovanej len zaplatenia istiny spolu s úrokom z omeškania 11% ročne od 16.06.2003 do zaplatenia, pričom v návrhu neuviedol že predmetom uplatneného nároku nie sú zmluvné pokuty. 17. Odvolací súd mal za to, že súd prvej inštancie svoj právny záver aj riadnym spôsobom vysvetlil, teda v odôvodnení rozsudku v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. (účinného do 30.06.2016) podal dostatočne zrozumiteľný výklad opodstatnenosti a zákonnosti výroku o zamietnutí nároku žalobcu. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom tvrdeného nároku, po dostatočne vykonanom dokazovaní potrebnom na posúdenie uplatneného nároku, pričom výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, aj podľa názoru odvolacieho súdu dospel súd prvej inštancie k správnym skutkovým zisteniam, ktoré majú oporu v obsahu spisového materiálu. 18. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje aj s právnym záverom súdu prvej inštancie v tom, že dojednanie zmluvnej pokuty v čl. I bod 4 VOP je neprijateľná zmluvná podmienka, ktorá je neplatná. Z toho dôvodu pôvodnému veriteľovi (úpadcovi) ani žiadny nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty nevznikol. 19. Odvolací súd poukazuje na to, že v skutkovo obdobných veciach úpadcu DRUKOS a.s. a znenia jeho VOP, bolo už vydaných niekoľko desiatok rozhodnutí odvolacích súdov, ktoré sú žalobcovi známe, a závery ktorých sú v podstate rovnaké: 20. V prípade VOP úpadcu DRUKOS a.s. ide o štandardnú formulárovú spotrebiteľskú zmluvu. Tým je daná možnosť pre súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ je slabšou zmluvnou stranou, či už z dôvodu informovanosti alebo vyjednávacej pozície pri pokuse dosiahnuť zmenu už vopred naformulovanej (predtlačenej) zmluvy. 21. Smernica rady 93/13/EHS o nekalých zmluvných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ukladá členským štátom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými podmienkami a zvážiť, či spotrebiteľská zmluva obsahujúca nekalé podmienky obstojí ako celok (čl. 6). Súdny dvor dokonca považuje ochranu spotrebiteľa podľa čl. 6 smernice za tak významnú, že sa má klásť principiálne na roveň vnútroštátnym pravidlám verejného poriadku, a to v záujme vyššej kvality života (uznesenie súdneho dvora EÚ vo veci C-76/10 POHOTOVOSŤ/W., bod 50). 22. Každá zmluvná klauzula priečiaca sa dobrým mravom je absolútne neplatná od počiatku, a teda právo na plnenie z takejto klauzuly nie je nadobudnuté legálne. Takéto podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/> absolútne neplatné zmluvné dojednanie nemohlo nikdy vyvolať záväzné účinky. 23. Podľa článku 4 bod 1 smernice rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí. 24. Uzatvorenou zmluvou o nájme k prechodu vlastníckeho práva na žalovanú nedošlo. Pri prenechaní veci do nájmu je argumentácia o vzniku škody pre dodávateľa nezaplatením splátky nájomného značne problematická. Škoda totiž predstavuje zmenšenie majetku alebo ušlý zisk. Ak v súvislosti s prenechaním veci do nájmu sa majetok dodávateľa nezmenšil, zostáva mu už len zabezpečenie ušlého zisku formou zmluvnej pokuty plniacej úlohu takzvanej paušalizovanej náhrady škody. Sadzba až 36,5 % ročne však vysoko prevyšovala akékoľvek produkty bánk na Slovensku umožňujúce dosiahnuť zisk a to v násobkoch. 25. Podľa VOP v zmluve o nájme k prechodu vlastníctva na žalovanú mohlo dôjsť až splnením všetkých zmluvných povinností, teda aj povinností vyplývajúcich z dohodnutej zmluvnej pokuty. Dodávateľ si tak poistil svoje postavenie vlastníka aj zmluvnou pokutou, a to bez ohľadu na jej výšku. Tak vysoká zmluvná pokuta za nezaplatenie splátky nájomného je pri zachovaní vlastníctva dodávateľovi prehnaná. Dodávateľ v jednom okamihu má vlastníctvo, popritom prijíma ekvivalent hodnoty nájmu v podobe peňažných prostriedkov, ktoré môže ďalej investovať a vzniká mu aj nárok na úroky z omeškania. 26. Nijako nelimitovaná zmluvná pokuta vo výške 0,1% denne spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, ak zabezpečuje pohľadávku dodávateľa na zaplatenie ceny nájmu pri súčasnom zachovaní vlastníctva k prenajímanému tovaru, pretože v jednom okamihu zvýhodňuje dodávateľa tak, že vlastníctvo k predmetu nájmu mu zostáva zachované, popritom prijíma ekvivalent hodnoty nájmu v podobe peňažných prostriedkov, ktoré môže ďalej investovať a pri omeškaní má právo na zákonné úroky z omeškania. 27. Zmluvná pokuta vo výške 36,5% ročne je značne neprimeraná v porovnaní s úrokmi z omeškania a výrazne znevýhodňuje žalovaného spotrebiteľa. Percentuálne vyjadrená zmluvná pokuta obchádza právnu úpravu úrokov z omeškania, pokiaľ ide o jej sankčnú zložku. Čo sa týka zložky kompenzačnej, tak obchádza zmysel a cieľ zmluvnej pokuty ako zabezpečovacieho prostriedku predstavujúceho paušalizovanú náhradu škody. Slovo paušál už samo o sebe predstavuje spravidla určitú pevne stanovenú sumu, ktorou sa sleduje zjednodušenie konkrétneho výpočtu. Vyjadrenie zmluvnej pokuty v percentách sa míňa zmyslu paušálneho vyjadrenia škody, pri čom ako to vidno zo samotného dojednania o zmluvnej pokute dodávateľ nemal snahu percentuálne stanovenú zmluvnú pokutu ani len limitovať a aspoň priblížiť ju k skutočnému cieľu tohto prostriedku súkromného práva v spotrebiteľských vzťahoch. Ničím nelimitovaná percentuálna zmluvná pokuta je obchádzaním úrokov z omeškania, ktoré lepšie vystihujú sankciovanie spotrebiteľa za jeho pridlhé omeškanie. 28. Vo veci sa nedá stotožniť s názorom, podľa ktorého nejde o rozpor s dobrými mravmi pri zmluvnej pokute vo výške 36,5% ročne. V spotrebiteľských veciach ide o neprimeranú výšku. Takáto zmluvná pokuta, pokiaľ ide o jej sankčnú zložku, o viac ako 100% prevyšuje zákonné úroky z omeškania, a pokiaľ ide o jej kompenzačnú zložku, výrazne presahuje výšku úrokov z poskytovaných úverov v podnikateľskej sfére, ktoré podľa tvrdenia samotného žalobcu v čase omeškania sa pohybovali na úrovni 10 a viac percent ročne. 29. Význam zmluvnej pokuty a jej osobitosti v porovnaní s úrokmi z omeškania sú nepopierateľné. Rovnako nie je vylúčené popri sebe ani uplatňovanie úrokov z omeškania a zmluvnej pokuty, avšak muselo by ísť o zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci súdnej kontroly neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu. Je pritom zrejmé, že v obchodnoprávnych veciach môže ísť o prísnejšie dôsledky spojené so zmluvnou pokutou. Sporná vec má však charakter spotrebiteľský. Aj keď dojednanie zmluvnej pokuty za nezaplatenú cenu nájmu v percentách nie je zákonom explicitne zakázané, je potrebné zohľadniť skutočný zmysel a cieľ jednotlivých inštitútov súkromného práva, zvlášť pri osobitne chránených spotrebiteľských vzťahoch. 30. Vzhľadom na početnú judikatúru k rovnakým právnym otázkam sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku v tom, že dojednanie o zmluvnej pokute v čl. I ods. 4 VOP má povahu neprimeranej zmluvnej podmienky (§ 387 ods. 2 CSP). 31. Obsah odvolania žalovaného tak nebol spôsobilý spochybniť správnosť rozhodujúcich záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, na ktorých založil svoje rozhodnutie, z hľadiska ním uplatnených odvolacích dôvodov. Samotná neprijateľnosť zmluvnej podmienky o zmluvnej pokute je dostatočným dôvodom na zamietnutie žalobného návrhu. 32. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. 33. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 34. Aj keď bola žalovaná v odvolacom konaní úspešná, odvolací jej nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože jej žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. 35. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha - dovolací návrh (§ 428 CSP).