Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 10Co/297/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1614211315 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1614211315.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a členov senátu JUDr. Ľuboša Sádovského a JUDr. Romana Majerského v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska ul. č. 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska ul. č. 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: V. M., I.. XX. XX. XXXX, Z. V. U.. Č.. XXX/XX, Y., o zaplatenie istiny 4.661,14 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 18. mája 2016, č. k. 4C/777/2015 - 64, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovanému p r i z n á v a n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny 4.661,14 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,15 % ročne zo sumy 4.661,14 eur od 13. 08. 2014 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 9,15 % ročne zo sumy mesačných splátok vo výške 54,40 eur za mesiac apríl 2014 a mesačných splátok vo výške 121,23 eur za mesiace máj až júl 2014 v celkovej sume 6,83 eur a žalovanému nepriznal náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 39, § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 497 Obchodného zákonníka, § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, § 2 písm. a), b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a vecne tým, že žalobca nenadobudol aktívnu legitimáciu na vymáhanie žalovaného dlhu. Uviedol, že právny predchodca žalobcu, Slovenská sporiteľňa, a.s. uzavrela dňa 20. 05. 2013 so žalovaným Zmluvu o splátkovom úvere s konečnou splatnosťou úveru ku dňu 15. 06. 2017, pričom pohľadávku z tohto úveru Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27. 06. 2014 postúpila na žalobcu, nebankový subjekt, ktorý dňa 24. 07. 2014 ako nový veriteľ, vo vlastnom mene, vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Poukázal na skutočnosť, že právny predchodca žalobcu nevyužil v prípade porušenia zmluvnej povinnosti zo strany dlžníka možnosť podľa čl. 7.6 bod 7.6.1. Všeobecných obchodných podmienok, vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, či Zmluvu o úvere vypovedať, prípadne od nej odstúpiť a postúpil pohľadávku bez toho, aby úver nadobudol mimoriadnu splatnosť, resp. bez toho, aby zmluvný vzťah zanikol výpoveďou alebo odstúpením od Zmluvy o úvere. Súd prvej inštancie v dôvodoch svojho rozhodnutia poukázal na skutočnosť, že pokiaľ nebola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, nemožno uzavrieť, že by úver s úrokmi bol splatný skôr ako nastala riadne dohodnutá splatnosť, t. j. pred dňom 15. 06. 2017, pričom splatnými do tejto doby sa mohli stať len jednotlivé omeškané splátky úveru, a keďže ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách upravuje možnosť postúpiť inému subjektu iba časť pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu, tak postúpenie pohľadávky zo Zmluvy o úvere v celom rozsahu Zmluvou zo dňa 27. 06. 2014 na žalobcu bolo v zjavnom rozpore s ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách, nakoľko celý úver nebol ku dňu postúpenia splatný, a preto aj neplatným právnym úkonom podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že banka, s poukazom na dikciu ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách, nemôže postúpiť všetky práva a povinnosti z úverovej zmluvy, ale iba splatnú pohľadávku, resp. nesplácaný dlh, preto žalobca, ktorý nie je bankou, nemôže poskytovať úvery, spravovať ich, nemôže ani vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, nakoľko ide o úkon, ktorý možno podradiť pod pojem správa úveru, a ak žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, takýto úkon žalobcu nevyvolal žiadne právne účinky, z dôvodu ktorého sú Zmluva o postúpení pohľadávok ako aj vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru neplatnými právnymi úkonmi, v dôsledku čoho žalobcovi chýba aktívna vecná legitimácia. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil právne ust. § 142 ods. 1 O. s. p. a vecne tým, že žalovanému úspešnému v konaní, nárok na ich náhradu nepriznal z dôvodu, že mu žiadne trovy konania nevznikli. 2. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť a priznať mu trovy konania alebo napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedol, že oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky spolu doručenkami preukazujúcimi doručenie oznámenia žalovanému bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky a je povinnosťou súdu z tohto oznámenia vychádzať bez toho, aby skúmal platnosť a existenciu Zmluvy o postúpení pohľadávky ako prejudiciálnu otázku a poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 11. 06. 2003, sp. zn. 4 Obo 210/01, uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa 30. 11. 2015, sp. zn. 8Co/564/2015 a uznesenie Krajského súdu v Nitre zo dňa 27. 06. 2014, sp. zn. 9Co/133/2013. Vytkol súdu prvej inštancie, že zamietol žalobu z dôvodu nedostatku jeho aktívnej legitimácie, nakoľko nepreukázal splnenie podmienok uvedených v ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách, ktoré ale nemožno spájať s jeho aktívnou legitimáciou ako postupníka z dôvodu, že účelom tohto ustanovenia zákona je úprava výnimiek z bankového tajomstva, avšak nehovorí sa v ňom o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok, iba o podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva, čo vyplýva aj z dôvodovej správy, podľa ktorej bolo hlavným účelom uvedeného ustanovenia prelomenie bankového tajomstva a nie obmedzenie možnosti postúpiť pohľadávku, keď zo zákona nie je zrejmé, že by podmienky uvedené v predmetnom ustanovení podmieňovali platnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky. Poukázal na názor doc. JUDr. Kristiána Csacha, PhD., LL.M., publikovaný v časopise Súkromné právo č. 1/2015, podľa ktorého účelom ust. § 92 Zákona o bankách je úprava výnimiek z bankového tajomstva a ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách nehovorí nič o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávky, ale iba o podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva, avšak hlavným účelom ust. § 92 Zákona o bankách bolo aj podľa dôvodovej správy prelomenie bankového tajomstva a nie obmedzenie možnosti postúpiť pohľadávku, z dôvodu ktorého navrhol vykladať vzťah medzi bankovým tajomstvom a platnosťou postúpenia pohľadávky tak, ako to urobil Najvyšší súd Českej republiky, resp. Nemecký spolkový súdny dvor a to, že porušenie bankového tajomstva vrátane porušenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách nevedie k súkromnoprávnej sankcii v podobe neplatnosti postúpenia, ale k sankciám, predpokladaným Zákonom o bankách. Uviedol, že nedoručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi v zmysle ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky podľa ust. § 524 Občianskeho zákonníka, ale zakladá iba zodpovednosť banky podľa ust. § 50 ods. 1 Zákona o bankách a poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Prievidza zo dňa 12. 10. 2015, sp. zn. 8C/67/2013. Žalobca vo svojom odvolaní ďalej uviedol, že zo znenia ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách nevyplýva, že predmetom postúpenia môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už splatná, nakoľko z gramatického výkladu prvej a druhej vety tohto ustanovenia je zrejmé, že zákonodarca rozlišuje pojmy peňažný záväzok a časť peňažného záväzku z čoho vyplýva, že pokiaľ je dlžník v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku, môže banka postúpiť pohľadávku zodpovedajúcu celej výške peňažného záväzku, nie len časť, s ktorou je dlžník v omeškaní, a pokiaľ by predmetné ustanovenie malo na mysli postúpenie len časti peňažného záväzku, s ktorou je dlžník v omeškaní, bolo by to v predmetnom ustanovení výslovne uvedené a poukázal na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 09. 12. 2015, sp. zn. 15Co/511/2015, uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 04. 11. 2015, sp. zn. 7Co/540/2015 a uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa 04. 11. 2015, sp. zn. 7Co/540/2015. 3. Žalovaný, ktorému bolo odvolanie žalobcu doručené na vyjadrenie dňa 03. 08. 2016, sa k nemu nevyjadril. 4. Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 379 a § 380 ods. l C. s. p. (zák. č. 160/2015 Z. z. účinný od 01. 07. 2016, Civilný sporový poriadok), túto prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keďže nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval to dôležitý verejný záujem a rozsudok verejne vyhlásil dňa 30. augusta 2017 podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 C. s. p., pričom o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu upovedomené zákonným spôsobom. 5. Podľa § 470 ods. 1 C. s. p. (zákon č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok, účinný od 01. 07. 2016), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 6. Podľa § 470 ods. 2 C. s. p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 7. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účinný do 30. 06. 2016) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 132 O. s. p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil (§ 157 ods. 2 O. s. p.). 8. Podľa § 387 ods. 2 C. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 9. S poukazom na citované ustanovenie, prihliadnuc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvej inštancie z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku prvoinštančného súdu, ktorým žalobu žalobcu zamietol. 10. Odvolací súd k odvolacej námietke žalobcu, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo, ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo, ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanej veci s odvolaním sa na obsah už uvedeného odôvodnenia, odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie za úplné a ich právne posúdenie súdom prvej inštancie za správne. 11. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom. 12. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že banka môže postúpiť svoju pohľadávku voči klientovi iba za splnenia určitých podmienok, keď predpokladom na postúpenie pohľadávky banky na inú osobu je, aby bol dlžník v omeškaní aspoň 90 dní, pričom banka ho musí na splnenie dlhu písomne vyzvať, pri nesplnení tohto predpokladu nie je možné pohľadávku postúpiť, nakoľko tomu bráni ust. § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka. 13. Podľa § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. 14. Z dikcie citovaného ustanovenia zákona vyplýva, že z postúpenia sú vylúčené pohľadávky, pri ktorých to zakazuje zákon, úradné rozhodnutie alebo iné opatrenie, ktoré je pre účastníkov záväzkového vzťahu záväzné. Dôvodom pre takýto zákaz môže byť ochrana dôverných údajov, bankové, telekomunikačné alebo obchodné tajomstvo (napr. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách). Ak by napriek zákonnému zákazu došlo k postúpeniu pohľadávky, zmluva o postúpení by bola absolútne neplatná (§ 39 Občianskeho zákonníka), pričom táto neplatnosť pôsobí od začiatku a nemožno ju zhojiť. 15. Súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, keď žalobu pre nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu zamietol, nakoľko tým, že žalobca nepredložil písomnú výzvu banky o tom, že žalovaný ako dlžník je v omeškaní s úhradou splatného záväzku o viac ako 90 dní podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách, nebolo možné predmetnú pohľadávku postúpiť, keďže tomu bráni ust. § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom, ak pohľadávku nie je možné postúpiť, bolo postúpenie pohľadávky Slovenskou sporiteľňou, a.s. na žalobcu v rozpore so zákonom, z čoho vyplýva, že toto postúpenie pohľadávky je neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka, a to nielen medzi stranami Zmluvy o postúpení pohľadávky, ale aj navonok voči dlžníkovi. Je nutné uviesť, že na rozpor postúpenia podľa § 525 Občianskeho zákonníka, ktoré má za následok absolútnu neplatnosť postúpenia, je súd povinný prihliadať aj bez vznesenej námietky, teda z úradnej povinnosti a v prípade, ak je pre platnosť postúpenia potrebné splniť určité podmienky, tak ako je to uvedené v ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách, je postupca v súdnom konaní povinný preukázať svoju vecnú aktívnu legitimáciu, teda splnenie podmienok platného postúpenia pohľadávky. 16. V posudzovanej veci zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie nesporne vyplýva, že žalobca nepreukázal, že v čase postúpenia pohľadávky Slovenskou sporiteľňou, a.s. na neho bola splnená podmienka vyplývajúca z ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách, t. j., že jeho právny predchodca (Slovenská sporiteľňa, a.s. - banka) vyzval žalovaného písomne na splnenie dlhu zo Zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 20. 05. 2013, z dôvodu ktorého pohľadávka voči žalovanému nebola v čase postúpenia na žalobcu spôsobilá na postúpenie v zmysle ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách, a preto nemožno považovať postúpenie pohľadávky za platné z čoho vyplýva, že žalobca nie je oprávnený pohľadávku voči žalovanému uplatňovať pred súdom, keď nepreukázal, že by sa platne a účinne stal veriteľom uplatnenej pohľadávky, t. j. aktívnu legitimáciu na jej priznanie v súdnom konaní. 17. Odvolací súd považuje za potrebné poukázať aj na dôvodovú správu k ust. § 92 ods. 7 Zákona o bankách, z ktorej vyplýva, že inštitút postúpenia pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu, a to aj osobe, ktorá nie je bankou je možné použiť, a preto ak Slovenská sporiteľňa, a.s. postúpila Zmluvou zo dňa 27. 06. 2014 predmetnú pohľadávku na žalobcu, postupovala v rozpore s ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách, nakoľko ku dňu postúpenia pohľadávky nebol splatný celý úver, pretože nedošlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru (konečná splatnosť úveru nastala dňa 15. 06. 2017) z čoho vyplýva, že Slovenská sporiteľňa, a.s. nebola oprávnená postúpiť svoju pohľadávku z úveru, vrátane úrokov z neho v celosti inému subjektu, z dôvodu ktorého je Zmluva o postúpení pohľadávky neplatným právnym úkonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka, a žalobca nie je v konaní vecne aktívne legitimovaný. 18. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so správnym právnym záverom súdu prvej inštancie uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku, na ktoré odôvodnenie spĺňajúce všetky požiadavky ust. § 220 ods. 2 C. s. p. aj v celom rozsahu poukazuje a preto tento rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 a 2 C. s. p. 19. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 262 ods. 2 C. s. p. tak, že žalovanému úspešnému v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C. s. p. v spojení s § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C. s. p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C. s. p.).