Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Sd/101/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012211136 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 05. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Malichová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1012211136.11 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Blankou Malichovou, v právnej veci navrhovateľa: H. X. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXXX/XA, XXX XX O., zastúpený JUDr. Júliusom Jánošíkom, advokátom so sídlom Klincova 35, 810 05 Bratislava, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o odňatie starobného dôchodku, na odvolanie navrhovateľa proti rozhodnutiu odporkyne č. XXX XXX XXXX X. zo dňa 07. septembra 2012 v spojení s rozhodnutiami č. XXX XXX XXXX I. a II., oboma zo dňa 19. septembra 2013 o zamietnutí žiadosti o priznanie starobného dôchodku (I.) a o zamietnutí žiadosti na zvýšenie sumy starobného dôchodku (II.), takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 07. septembra 2012 p o t v r d z u j e a rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X-I. zo dňa 19.09.2013 o zamietnutí žiadosti o priznanie starobného dôchodku v spojení s rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X-II. zo dňa 19.09.2013 o zamietnutí žiadosti na zvýšenie sumy starobného dôchodku podľa ust. § 250q ods. 3 O.s.p. z r u š u j e a vec jej vracia. O náhrade trov konania rozhodne súd podľa ust. § 151 ods. 3 O.s.p. do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 07.09.2012 odporkyňa podľa ust. § 112 ods. 2 a ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „ZSP“) v znení neskorších predpisov (zák. č. 721/2004 Z.z.) odňala navrhovateľovi od 14.09.2012 starobný dôchodok, priznaný podľa ust. § 273 ods. 5 ZSP. 2. Odporkyňa ďalšími dvoma napadnutými rozhodnutiami, oboma zo dňa 19.09.2013 : § č. XXX XXX XXXX X-I. podľa ust. § 21 zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZSZ“) a ust. § 259 ods. 1 ZSP v znení zák. č. 721/2004 Z.z. zamietla navrhovateľovu žiadosť zo dňa 17.01.2013 o priznanie starobného dôchodku od 01.01.2013, § č. XXX XXX XXXX X-II. podľa ust. § 66 ods. 3 ZSP zamietla navrhovateľovu žiadosť o zvýšenie sumy starobného dôchodku od 01.01.2013. 3. Proti uvedeným rozhodnutiam odporkyne podal navrhovateľ včas opravný prostriedok. V odvolaní proti rozhodnutiu zo dňa 07.09.2012 vytkol odporkyni rozpor s ústavou, porušenie jeho sociálnych istôt, procesné vady, retroaktivitu, to že rozhodnutie nemá oporu v zákone a nesprávne vyhodnotenie skutkového stavu, keďže za správne považuje zistenie, že mu bol priznaný výsluhový dôchodok a starobný dôchodok a nie dva starobné dôchodky. Uviedol, že rozhodnutím o priznaní starobného dôchodku č. 78520/12 zo dňa 07.06.1989 mu bol za výkon služobného pomeru vojaka do roku 1988, priznaný starobný dôchodok, ktorý bol ale rozhodnutím č. 65101007852009 - DO/VÚSZ zo dňa 22.04.1998 Vojenským úradom sociálneho zabezpečenia, v zmysle ust. § 91 zák.č. 114/1998 Z.z. v platnom znení, prekvalifikovaný na výsluhový dôchodok. Ďalej uviedol, že na priznanie starobného dôchodku, ktorý mu odporkyňa priznala rozhodnutím zo dňa 19.10.2007 za odpracované roky v civilnom sektore, splnil podmienky vyžadované ust. § 273 ods. 5 ZSP, keďže po skončení služobného pomeru vojaka odpracoval 10 rokov a 16 dní obdobia dôchodkového poistenia (ďalej len „ODP“) a dosiahol vek viac ako 62 rokov, čím splnil podmienky na vyplácanie starobného dôchodku. Navrhovateľ zdôraznil, že ku dňu 19.10.2007, keď mu sociálna poisťovňa priznala starobný dôchodok, nebol poberateľom iného starobného dôchodku, ale poberal dôchodok výsluhový, podľa rozhodnutia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia č. 65101007852009 - DO/VÚSZ z 22.04.1998, vydaného v zmysle ust. § 91 zák. č. 114/1998 Z. z. v platnom znení. Napriek tomu odporca bez vykonania akéhokoľvek dokazovania dospel k skutkovému záveru, že navrhovateľovi sú vyplácané dva starobné dôchodky. Ďalej namietol, že rozhodnutie zo dňa 07.09.2012 o odňatí dávky nemá oporu v hmotnom práve, nakoľko v znení výroku odporkyňa iba poukázala na ust. § 112 ods. 2 a ods. 6 ZSP a chýba vysvetlenie, či sa jedná o zánik alebo priznanie dávky, či dávka bola priznaná neprávom, či zanikla a dôvody jej zániku alebo priznania bez právneho dôvodu a neuvedenie zákonných ustanovení hmotného práva. Navrhovateľ namietol aj retroaktivitu napadnutého rozhodnutia zo dňa 07.09.2012, keďže právo na výplatu dávky mu bolo odňaté dňa 14.09.2012 a doručené dňa 17.09.2012, kedy nadobudlo právoplatnosť, čo vyvolalo stav rozporu s čl. 1 Ústavy a porušenie jeho sociálnych istôt, zásah do jeho legitímnych očakávaní a upretie práva na primerané hmotné zabezpečenie v zmysle čl. 39 Ústavy SR, čím bol diskriminovaný a bolo porušené jeho právo na rovnaké zaobchádzanie, v súlade s čl. 12 Ústavy SR. Odporkyni ďalej vytkol, že vykonala rozhodnutie, ktoré nie je právoplatné a žiadal o pokračovanie vo vyplácaní odňatého starobného dôchodku. Na základe naplnenia podstaty všetkých uvedených dôvodov, žiadal rozhodnutie zo dňa 07.09.2012 zrušiť. V opravnom prostriedku proti rozhodnutiu zo dňa 19.09.2013 o zamietnutí jeho žiadosti zo dňa 17.01.2013 o priznanie starobného dôchodku a proti rozhodnutiu z 19.09.2013 o zamietnutí zvýšenia starobného dôchodku, žiadal navrhovateľ obe rozhodnutia zrušiť pre ich nezákonnosť a zmätočnosť spôsobenú tým, že odporkyňa nemala kompetenciu ich vydať a mal o nich rozhodovať Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia, ktorému mala odporkyňa podanie postúpiť. Ďalej namietol, že obe rozhodnutia boli vydané po právoplatnom prerušení konania, nakoľko odporkyňa vydala dňa 12.09.2013 rozhodnutie o prerušení konania do času, kým súd nerozhodne o odvolaní voči rozhodnutiu o odňatí starobného dôchodku navrhovateľovi v tomto konaní, prekážka konania neodpadla a o predbežnej otázke podľa § 193 ods. 1 ZSP nebolo ešte rozhodnuté. Rozhodnutiam vytkol, že vychádzajú z nezákonného rozhodnutia zo dňa 07.09.2012, ktorým mu odporkyňa od 14.09.2012 odňala starobný dôchodok. Z uvedených dôvodov žiadal o zrušenie oboch rozhodnutí zo dňa 19.09.2013, vedených pod rovnakým číslom XXX XXX XXXX X, označených ako I. a II.. 4. Odporkyňa vo vyjadreniach zo dňa 30.11.2012 a zo dňa 07.03.2014 na opravný prostriedok navrhovateľa voči rozhodnutiu zo dňa 07.09.2012 o odňatí starobného dôchodku od 14.09.2012 uviedla, že námietkam navrhovateľa nemožno vyhovieť, keďže starobný dôchodok priznaný od 01.05.1989 podľa ust. § 132 zák. č. 100/1988 Zb., vyplácaný navrhovateľovi, ako profesionálnemu vojakovi, Vojenským úradom sociálneho zabezpečenia z osobitného systému sociálneho zabezpečenia, je od účinnosti zák. č. 328/2002 Z.z., dňom 01.07.2002 iba považovaný za výsluhový dôchodok podľa ust. § 125 ods. 4 cit. zákona, ale navrhovateľovi, keďže splnil všetky zákonné podmienky podľa zák.č. 100/1988 Zb., je naďalej priznaný ako starobný dôchodok. Svoje tvrdenia podporila aj judikatúrou NS SR (rozhodnutia NS SR sp. zn. 9So/134/2010 z 24.11.2011, sp. zn. 7So/24/2011 z 29.02.2012, sp. zn. 9So/41/2008 z 29.09.2012), ktorý v niekoľkých svojich rozsudkoch vyslovil právny názor, že takýto dôchodok je naďalej dôchodkom starobným a za výsluhový dôchodok sa iba považuje, najmä na účely jeho zvyšovania za dobu trvania služby. Takýto záver vyplýva tak z rozdielnych podmienok nároku na výsluhový dôchodok a nároku na starobný dôchodok, ako aj z rozdielneho spôsobu výpočtu a výšky starobných dôchodkov, priznaných podľa ust. § 22 až 24 v spojení s ust. § 132 a § 133 zákona č. 100/1988 Zb. a spôsobu výpočtu a výšky výsluhového dôchodku, priznaného podľa ust. § 28 zákona č. 144/1998 Zb. a podľa § 39 zákona č. 328/2002 Z.z. Rozlišovanie zákonodarcu medzi výsluhovými dôchodkami priznanými podľa zákona č. 114/1998 Zb. a zákona č. 328/2002 Z.z a starobnými dôchodkami priznanými podľa zákona č. 100/1988 Zb. podľa názoru NS SR, vyplýva aj zo znenia zákona č. 471/2003 Z.z. o zvýšení výsluhových príspevkov a výsluhových dôchodkov zo sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov v roku 2003 (ust. § 1 až § 3). Odporkyňa uviedla, že podľa ust. § 259 ZSP, v konaniach o nárokoch na dávky a ich výplatu z nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia sa rozhoduje podľa predpisov účinných do 31.12.2003, s odchýlkami ďalej ustanovenými. Vznik nároku na starobný dôchodok a jeho priznanie podľa § 132 zák.č. 100/1988 Zb. súčasne vylučuje možnosť vzniku nároku na starobný dôchodok podľa § 21 zák.č. 100/1988 Zb. a tiež podľa zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a uvedené je aj v súlade s judikatúrou NS SR. V obdobnom prípade z rozsudku NS SR sp.zn. 9So/134/2010 z 24.11.2011 vyznieva poukaz na to, že ak navrhovateľovi bol starobný dôchodok už priznaný, ide takú okolnosť, ktorá vylučuje možnosť vzniku ďalšieho nároku na taký istý druh dôchodku (starobný dôchodok), podľa neskoršieho zákona o sociálnom poistení. Keďže v konaní o nároku navrhovateľa na starobný dôchodok, ktorý vznikol pred 01.01.2004 a bol žiadosťou zo dňa 20.09.2007 uplatnený v Sociálnej poisťovni, bolo potrebné postupovať podľa predpisov účinných do 31.12.2003, t.j. podľa zák. č. 100/1988 Zb., bol na rozhodnutie v súlade s ust. § 142 ods. 4 pís. a/ zák. č. 100/1988 Zb., príslušným orgánom Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia. Odporkyňa o priznaní starobného dôchodku navrhovateľa nerozhodovala a ani ho nevypláca a na rozhodnutie o zvýšení starobného dôchodku za ďalšie doby poistenia, nie je daná ani jej právomoc. Odporkyňa objasnila, že pri rozhodovaní o žiadosti navrhovateľa z 20.09.2007 o starobnom dôchodku, vychádzala z nesprávneho právneho posúdenia veci a rozhodla o veci o ktorej nebola oprávnená rozhodovať. Po zistení, že rozhodla nesprávne, teda že nárok navrhovateľa na priznanie starobného dôchodku, uplatnený zo všeobecného systému poistenia mu nevznikol, rozhodla podľa ust. § 112 ods. 2 a ods. 6 ZSP o odňatí starobného dôchodku navrhovateľa od najbližšej výplaty dôchodku, t.j. odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým uplynulo obdobie, za ktoré sa starobný už vyplatil, t.j. od 14.09.2012. Skutočnosť, že rozhodnutie o odňatí starobného dôchodku bolo navrhovateľovi doručené dňa 17.09.2012, nemá v zmysle ust. § 112 ods. 6 ZSP, na určenie dňa od ktorého sa starobný dôchodok odníma, žiaden vplyv. K námietke navrhovateľa, že odporkyňa vykonala rozhodnutie, ktoré nie je právoplatné uviedla, že podľa ust. § 250c ods.1 prvá veta, v spojení s ust. § 250l ods. 2 O.s.p. (zák. č. 99/63 Zb. Občiansky súdny poriadok), opravný prostriedok nemá odkladný účinok na vykonateľnosť rozhodnutia správneho orgánu, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje niečo iné. Vzhľadom na uvedené skutkové a právne dôvody žiadala, aby krajský súd napadnuté rozhodnutia zo dňa 07.09.2012 a obe rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19.09.2013 označené ako I. a II., ako vecne správne potvrdil. 5. Rozsudkom zo dňa 08.07.2014, tunajší súd napadnuté rozhodnutie odporkyne zo dňa 19.09.2013 potvrdil a navrhovateľovi ani právnemu zástupcovi náhradu trov konania nepriznal. 6. V odvolaní proti rozsudku navrhovateľ namietol nesprávne právne posúdenie veci tvrdiac, že odporkyňa mala povinnosť priznať mu starobný dôchodok podľa ust. § 60 ods. 2 v spojení s ust. § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení a bola povinná zhodnotiť mu doby dôchodkového poistenia v rokoch 1989 - 2004. Vyslovil názor, že ak by sa súd stotožnil s argumentáciou odporkyne, že obdobie jeho dôchodkového poistenia v rokoch 1989 - 2004 nemôže priznať sociálna poisťovňa a nemôže ho priznať ani Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia, tak ust. § 67 ods. 4 zák. č. 328/2002 Z.z. v platnom znení je protiústavné, nakoľko by pri uvedenom výklade porušovalo základné ľudské práva na primerané zabezpečenie v starobe a právo na rovnaké zaobchádzanie tým, že neumožňuje zhodnotiť doby dôchodkového poistenia v rokoch 1989 - 2004. Namietol stav retroaktivity, nakoľko z neho vyplýva, že rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 17.09.2012 (deň doručenia) a odňalo právo ku dňu 14.09.2012. Krajskému súdu vytkol, že sa nevysporiadal s odvolaniami voči rozhodnutiam II. a III., o ktorých vôbec nerozhodol a ktoré navrhovateľ považuje za nezákonné preto, lebo odporkyňa rozhodla v konaní, ktoré bolo právoplatne prerušené, rozhodla duplicitne a zmätočne, rozhodnutia vychádzajú z iného rozhodnutia odporkyne, ktoré je nezákonné, pre rozpor s ústavou a porušenie jeho sociálnych istôt. V odvolaní podal návrh na prerušenie konania pre rozpor všeobecne záväzného predpisu s Ústavou SR a návrh na podanie prejudiciálnej otázky na Ústavný súd SR. 7. Na odvolanie navrhovateľa, NS SR uznesením zo dňa 15.04.2015, č.k. 10So/107/2014 - 131, rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 8Sd/101/2012-l 19 zo dňa 8. júla 2014 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pričom za zásadný dôvod spôsobu svojho rozhodnutia považoval rozhodovanie krajského súdu len o jednom z troch opravných prostriedkov podaných voči trom rozhodnutiam odporcu a neodôvodnenie takéhoto postupu, čím bola navrhovateľovi odňatá možnosť konať pred súdom. 8. Rozsudkom zo dňa 09.02.2016, č.k. 8Sd/101/2012-146 tunajší súd rozhodol opätovne, tak že napadnuté rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 07.09.2012 o odňatí starobného dôchodku, rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X - I zo dňa 19.09.2013 o zamietnutí žiadosti o starobný dôchodok a rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X - II zo dňa 19.09.2013 o zamietnutí žiadosti o zvýšenie starobného dôchodku potvrdil podľa § 250q ods. 2 O.s.p.. Navrhovateľovi ani právnemu zástupcovi náhradu trov konania nepriznal. 9. Navrhovateľ v podanom odvolaní zopakoval argumentáciu zo svojho predchádzajúceho odvolania, navrhol aby odvolací súd konanie prerušil a podal na Ústavný súd SR návrh na preskúmanie súladu ust. § 67 ods. 4 zákona č. 328/2002 Z. z. s čl. 39 Ústavy SR alebo napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie alebo zmenil napadnutý rozsudok tak, že všetkým trom odvolaniam vyhovie. Navrhovateľ si súčasne uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 994,18 eur. 10. Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu, žiadala rozsudok ako vecne správny potvrdiť. 11. Dňa 22.11.2016 podal navrhovateľ vyjadrenie, v ktorom poukázal na zjednocujúce rozhodnutie NS SR č.k. 9So 414/2014 zo dňa 27.01.2016, ust. § 94 a § 132 a nasl. zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, odporkyni vytkol, že svojvoľne pokračovala v právoplatne prerušených konaniach (bez odpadnutia prekážky) pričom neaplikovala správny poriadok a z dôvodu nepríslušnosti žiadosť zamietla. Navrhol rozhodnúť tak, ako je uvedené v petite jeho odvolania. 12. NS SR ako súd odvolací, uznesením sp. zn. 10So/30/2016 zo dňa 31.05.2017 zrušil rozsudok tunajšieho súdu z 09.02.2016 č.k. 8Sd/101/2012-146 a vec mu vrátil na ďalšie konanie, nakoľko sa podľa jeho názoru dostatočne a vyčerpávajúcim spôsobom vo svojom rozhodnutí nevysporiadal s opravným prostriedkom navrhovateľa, ktorý namietal skutočnosť, že mu odporkyňa pri posudzovaní nároku na starobný dôchodok nezhodnotila dobu získanú v civilnom zamestnaní, a že má ako poberateľ výsluhového dôchodku nárok na starobný dôchodok zo všeobecného systému, nakoľko spĺňa podmienky stanovené zákonom. Súdu vytkol aj ďalšie pochybenie, spočívajúce v neodôvodnení námietky navrhovateľa poukazujúceho na argumentáciu odporkyne, z obsahu ktorej malo vyplynúť, že roky dôchodkového poistenia 1989 - 2004 nemôžu byť započítané ani odporkyňou, ani Vojenským úradom sociálneho zabezpečenia. Svojom odôvodnení krajský súd len poukázal na skutočnosť, že vznik nároku na starobný dôchodok a jeho priznanie podľa § 132 zákona č. 100/1988 Zb. súčasne vylučuje možnosť vzniku nároku na starobný dôchodok podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb. Na námietky a argumentáciu navrhovateľa podľa názoru odvolacieho súdu krajský súd vo svojom rozhodnutí dostatočne nereagoval a tieto dostatočným spôsobom neodôvodnil. Odvolací súd mu preto uložil vec v medziach opravného prostriedku znovu prejednať, dôsledne sa vysporiadať so všetkými námietkami navrhovateľa, znovu o nej rozhodnúť a svoje rozhodnutie aj riadne odôvodniť. 13. Na pojednávaní súdu dňa 18.04.2018 navrhovateľ vo vzťahu k rozhodnutiu zo dňa 07.09.2012 poukázal na to, že pracoval v civile o. i. aj v rokoch 1989 - 2004. Išlo o roky, ktoré mu nemôže zhodnotiť Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia, pričom poukázal na znenie ust. § 67 ods. 4 zák. č. 328/2002 Z.z. v platnom znení, ktoré Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia umožňuje priznať alebo zvýšiť starobný dôchodok až v období po 31.12.2003. Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia teda nemôže priznať dôchodok za roky 1989 - 2003. Priznať navrhovateľovi starobný dôchodok v zmysle ust. § 60 ods. 2 v spojení s § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, bolo povinnosťou odporkyne, čo podporil právnym názorom vyplývajúcim aj z rozsudku NS SR sp. zn. 4So 11/2009. Vo vzťahu k rozhodnutiam zo dňa 19.09.2013, s odkazom na ust. § 193 a § 213 ZSP, poukázal na rozhodnutie odporkyne o prerušení konania z dôvodu konania o predbežnej otázke - súdnemu konaniu o odvolaní voči rozhodnutiu o odňatí starobného dôchodku, ktoré sa doručením navrhovateľovi stalo právoplatným uviedol, a poukázal na to, že odporkyňa toto rozhodnutie ignorovala. Napadnuté rozhodnutie je podľa jeho názoru v rozpore s rozhodnutím číslo: XXX XXX XXXX O z 12.09.2013 o prerušení konania a je preto nezákonné. Odporkyňa je rozhodnutím o prerušení konania viazaná, nakoľko je právoplatné. Z uvedeného je potom zrejmé, že nie je jasné o čom odporkyňa rozhodovala vo veci samej, z rozhodnutí nevyplýva, či išlo rozhodnutie o žiadosti o priznanie starobného dôchodku alebo o zvýšenie starobného dôchodku. Rozhodnutia sú v nadväznosti na seba zmätočné a nezrozumiteľné. Vzhľadom k uvedenému navrhol, aby súd napadnuté rozhodnutia zrušil a odporkyňu zaviazal k náhrade trov konania. Zástupkyňa odporkyne prítomná na pojednávaní sa v plnom rozsahu pridržiavala svojich písomných vyjadrení vo veci zo dňa 30.11.2012 a zo dňa 07.03.2014 a na základe toho žiadala, aby súd napadnuté rozhodnutia zo dňa 07.09.2012 a obe rozhodnutia označené ako I. a II. zo dňa 19.09.2013 ako vecne správne potvrdil. 14. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „súd“) ako vecne a miestne príslušný (§ 244, § 246 ods. 1 a § 246a ods. 1 O.s.p.) podľa § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok vo veci konal podľa doterajších právnych predpisov, napadnuté rozhodnutie odporkyne ako i konanie ktoré mu predchádzalo, preskúmal postupom podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. v súlade s ust. § 250l ods. 1 O.s.p. v rozsahu a medziach dôvodov odvolania, keďže sa nejednalo o vec, v ktorej by k vybaveniu opravného prostriedku došlo spôsobom uvedeným v ust. § 250f, nariadil vo veci pojednávanie, na ktorom sa oboznámil sa s pripojenými listinnými dôkazmi v spisovej dôchodkovej dokumentácii, písomnými podaniami, obsahom administratívneho spisu, preskúmal správnosť právneho posúdenia veci, vypočul účastníkov a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporkyne zo dňa 07.09.2012 je potrebné ako vecne správne potvrdiť a ďalšie dve rozhodnutia zo dňa 19.09.2013 označené ako I. a II. je potrebné zrušiť a vec odporkyni vrátiť (ust. § 250q ods. 3 O.s.p.). 15. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd v čl. 6 ods. 1 zaručuje právo na spravodlivé súdne konanie, neustanovuje ale žiadne pravidlá pre prípustnosť dôkazov alebo spôsob, ktorým majú byť posúdené. Význam dôkazov a potrebnosť ich vykonania sú otázky, ktorých posúdenie je zásadne v právomoci toho orgánu, ktorý rozhoduje o merite návrhu - inými slovami, právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (viď § 120 ods. 1 O.s.p.), a nie účastníkov konania. Nevykonanie určitého dôkazu môže mať za následok len neúplnosť skutkových zistení (vedúcu prípadne k vydaniu nesprávneho rozhodnutia), nie však procesnú vadu v zmysle § 237 O.s.p. (viď R 37/1993). 16. Odporkyňa rozhodnutím zo dňa 19.10.2007 rozhodla o žiadosti navrhovateľa zo dňa 20.09.2007, ktorou si uplatnil nárok na starobný dôchodok od 01.08.2006 a od tohto dňa mu podľa § 273 ods. 5 ZSP v znení zák. č. 721/2004 Z.z. priznala starobný dôchodok. Starobný dôchodok bol navrhovateľovi podľa § 132 zák.č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení od 01.05.1989 priznaný aj rozhodnutím č. 78520/12 Mestskej vojenskej správy Bratislava, zo dňa 07.06.1989. Rozhodnutím Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia Bratislava č. 65101007852009 zo dňa 22.04.1998, bol navrhovateľovi podľa § 91 zák.č. 114/1998 Zb. o sociálnom zabezpečení vojakov tento starobný dôchodok prekvalifikovaný na výsluhový a od účinnosti tohto zákona od 01.05.1998, zvýšený o 12%. Podľa potvrdenia zo dňa 05.04.2004 č.d: 65101007852009 Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia, bola navrhovateľovi pre nárok a výšku dávky podľa rozhodnutia o priznaní starobného dôchodku zhodnotená doba od 03.05.1950 do 30.04.1989 t.j. 36 ukončených rokov, z toho v I. kategórii 26 rokov, v II. kategórii 6 rokov, v III. kategórii 4 roky. Služobný pomer navrhovateľa skončil dňa 30.04.1989, po tomto dni bol zamestnaný v civilnom sektore. 17. Z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že navrhovateľ viac ako 20 rokov vykonával službu profesionálneho vojaka a po ukončení služobného pomeru dňom 30.04.1989 mu bol od 01.05.1989 podľa § 132 zák. č. 100/1988 Zb. priznaný starobný dôchodok. Navrhovateľ narodený 3. mája 1932, splnil všetky podmienky nároku na starobný dôchodok podľa § 132 ods.1 pís. a/ zák. č. 100/1988 Zb., dňom 03.05.1987, ktorým dovŕšil vek 55 rokov, vykonával najmenej 20 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií a bol najmenej 25 rokov zamestnaný. 18. Podľa ust. § 91 ods. 1 zák. č. 114/1998 Zb., starobné dôchodky z I. a II. kategórie funkcií, na ktoré vznikol nárok podľa doterajšieho predpisu (zák.č. 100/88 Zb.) a tento nárok trvá ku dňu účinnosti tohto zákona, sa považujú za výsluhové dôchodky podľa tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu účinnosti tohto zákona a zvyšujú sa od tohto dňa o 12%. 19. Zákon č. 114/1998 Zb. o sociálnom zabezpečení vojakov nadobudol účinnosť dňom 1. mája 1998. 20. Vychádzajúc z cit. právnych predpisov má krajský súd na základe uvedeného za preukázané, že navrhovateľovi bol priznaný starobný dôchodok podľa zák.č. 100/88 Zb. a za výsluhový dôchodok sa považuje iba na účely ust. osobitného zákona (zák.č. 114/98 Zb.). 21. Podľa ust. § 103 ods. 1 bod 2/ a 3/ zák.č. 114/1998 Zb. od nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa na sociálne zabezpečenie vojakov nepoužijú ust. § 130 až § 145 zák.č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a § 157 až § 174 vyhlášky FMPaSV č. 149/1988 Zb., ktorou sa vykonáva zák.č. 100/1988 Zb. 22. Podľa ust. § 94 ods. 1 zák.č. 100/1988 Zb. nárok na dávku vzniká dňom splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom, prípadne vykonávacími predpismi. 23. Z vyššie uvedeného vyplýva, že navrhovateľ splnil podmienky nároku na starobný dôchodok podľa V. časti zák. č.100/1988 Zb.(§ 129 až § 145) dňom 3. mája 1987. 24. Podľa § 94 ods. 2 zák.č. 100/1988 Zb. nárok na výplatu dávky vzniká splnením podmienok ustanovených pre vznik nároku na dávku a jej výplatu a podaním žiadosti o priznanie alebo vyplácanie dávky. 25. Podľa § 98 ods. 1 zák. č. 100/1988 Zb. starobný dôchodok sa nevypláca po dobu ďalšieho zamestnania po vzniku nároku na tento dôchodok a po dobu počas pracovnej neschopnosti, po ktorú sa oprávnenému poskytuje nemocenské alebo plat, alebo služobný príjem podľa osobitného predpisu, pokiaľ sa ďalej neustanovuje inak. 26. Podľa § 174 ods. 1 pís. a/ vyhl.č. 149/1988 Zb. orgány federálnych ministerstiev národnej obrany a vnútra a ministerstiev vnútra a životného prostredia a spravodlivosti republík rozhodujú v odboroch svojej pôsobnosti o nárokoch na dávky sociálneho zabezpečenia tiež, ak vojak z povolania v dobe služby v ozbrojených silách splnil podmienky nároku na starobný dôchodok. 27. Dňom 1. júla 2002 nadobudol účinnosť zák.č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa § 143a bodu 1 zák.č. 328/2002 Z.z. v znení zák.č. 447/2002 Z.z. od 1. júla 2002 sa na sociálne zabezpečenie policajtov a vojakov nepoužijú ust. § 130 až § 145 zák.č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. Z cit. ust. vyplýva, že v ňom uvedené ust. zák.č. 100/1988 Zb. sa nepoužijú až od 1. júla 2002, počnúc ktorým mohol vojakom a policajtom najskôr vzniknúť nárok na výsluhový dôchodok podľa zák.č. 328/2002 Z.z. 28. Aplikácia ust. § 132 a nasl. zák.č. 100/1988 Zb. nie je vylúčená pri nárokoch na starobný dôchodok vojakov, ktoré vznikli do 30. júna 2002 a vojak nebol k tomuto dňu nepretržite zamestnaný. 29. Podľa ust. § 259 ods.1 zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v konaniach o nárokoch na dávky a ich výplatu z dôchodkového zabezpečenia, ktoré vznikli pred 01.01.2004, o ktorých nebolo do tohto dňa právoplatne rozhodnuté, a o priznaní, odňatí alebo zmene sumy dávky za obdobie pred 01.01.2004, aj keď o uvedenej dávke už bolo právoplatne rozhodnuté, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31.12.2003 s odchýlkami ďalej ustanovenými. 30. Navrhovateľovi vznikol nárok na starobný dôchodok podľa zák.č. 100/1988 Zb. dňom 03.05.1987, bolo už o ňom právoplatne rozhodnuté a má priznaný starobný dôchodok od 01.05.1989. O zmene tejto sumy dávky sa rozhodne tiež podľa cit. zákona v prípade nároku navrhovateľa na zvýšenie sumy starobného dôchodku za doby poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok. 31. Podľa § 273 ods. 5 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení poistenec, ktorý dovŕšil vek potrebný na nárok na starobný dôchodok pred 01.01.2004 a nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok do 31.12.2004 podľa predpisov účinných pred 01.01.2005 (§ 273 ods. 2), má nárok na starobný dôchodok podľa tohto zákona, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 10 rokov a dovŕšil vek najmenej 62 rokov. Nárok na starobný dôchodok vzniká najskôr od 01.01.2005. 32. Navrhovateľ podľa uvedeného v citovanom ustanovení, dovŕšil vek potrebný na nárok na starobný dôchodok pred 01.01.2004 a splnil podmienky nároku na starobný dôchodok podľa ust. § 132 zák.č. 100/88 Zb. a teda má nárok na starobný dôchodok podľa zák. č. 100/88 Zb., podľa ktorého mu aj bol od 01.05.1989 priznaný. Z uvedeného vyplýva, že zákonodarca upravuje nárok (tzn. jeden) na jednu dávku, v tomto prípade starobný dôchodok. Logický a správny výklad spornej veci je teda taký, že navrhovateľovi nevznikli dva nároky na jednu dávku (starobný dôchodok) ale jeden nárok na tú istú dávku (starobný dôchodok) podľa zák.č. 100/88 Zb. a ďalší nárok na starobný dôchodok podľa súčasne platného ust. § 273 ods. 5 ZSP (pokiaľ ide o konkrétny nárok taká úprava v cit. právnych predpisoch nie je a ak ide o súbeh dávok, zákonodarca to vyslovene rieši napr. súbeh starobného a vdovského dôchodku). Ust. § 273 ods. 5 ZSP si odporkyňa nesprávne vyložila a pri aplikácii tohto ustanovenia ani neprihliadla na ďalšie zákonné podmienky, ktoré navrhovateľ vôbec nespĺňal, keďže podmienky nároku na starobný dôchodok do 31.12.2004 splnil podľa predpisov účinných pred 01.01.2005 (zák. č. 100/88 Zb.) a preto použitie tohto ustanovenia pre priznanie nároku na (ďalší) starobný dôchodok navrhovateľovi, je v rozpore s cit. ust. ZSP a je nesprávne. Odporkyňa svoje pochybenie, spôsobené nesprávnou aplikáciou ust.§ 273 ods. 5 ZSP, ktorým navrhovateľovi priznala ďalší starobný dôchodok, správne opravila napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 07.09.2012, ktorým podľa § 112 ods. 2 a ods. 6 ZSP, odňala navrhovateľovi neprávom priznaný starobný dôchodok od 14.09.2012, na ktorý ako už bolo uvedené mu nárok vôbec nevznikol (ako správne poznamenala v odôvodnení svojho rozhodnutia). Z uvedeného vyplýva, že v zmysle ust. § 112 ods. 2 ZSP dávka sa priznala navrhovateľovi neprávom a bola mu odňatá podľa § 112 ods. 6 ZSP odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým uplynulo obdobie, za ktoré sa dávka už vyplatila, počínajúc dňom vydania napadnutého rozhodnutia, so zohľadnením stanovených mesačných výplat dávok. Na základe uvedeného, súd rozhodnutie zo dňa 07.09.2012 potvrdil. 33. V zmysle už uvedeného správne síce odporkyňa žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok a o zvýšenie sumy starobného dôchodku zamietla, okrem iného predovšetkým z dôvodu nedostatku oprávnenia na vydanie takéhoto rozhodnutia (§ 132 ods. 1 pís. a/ ZSP), súd však konštatuje procesnú vadu pri vydaní rozhodnutí zo dňa 19.09.2013, označených ako I. a II., keďže boli odporkyňou vydané po právoplatnom rozhodnutí o prerušení konania dňa 12.09.2013 a z tohto titulu ich súd obe zrušuje a vec jej vracia na ďalší postup. 34. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a ustanovenia právnych predpisov odporkyňa nie je oprávnená (a ani nemala) v danom prípade o žiadosti o starobný dôchodok a zvýšení sumy starobného dôchodku rozhodnúť. Táto kompetencia, vrátane posúdenia nároku na následné zvýšenie starobného dôchodku za dobu zamestnania po priznaní starobného dôchodku od roku 1989 do ukončenia dôchodkového poistenia (skončením pracovného pomeru dňa 01.01.2013 ako uvádza navrhovateľ) patrí do právomoci Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia. Keďže zákon č. 461/2003 Z.z. neupravuje postup odporkyne v prípade, ak nie je kompetentná na rozhodnutie, v takom prípade musí odporkyňa postupovať podľa všeobecného predpisu o správnom konaní (§ 20 zák.č. 71/1967 Zb.). 35. Podľa ust. § 20 zák. č. 71/1967 Zb. ak správny orgán nie je príslušný na rozhodnutie, je povinný podanie bez meškania postúpiť príslušnému správnemu orgánu a upovedomiť o tom účastníka konania. Ak je nebezpečenstvo z omeškania, správny orgán urobí nevyhnutné úkony, najmä na odvrátenie hroziacej škody. 36. K návrhu navrhovateľa na prerušenie konania pre rozpor všeobecne záväzného predpisu s Ústavou SR a návrh na podanie prejudiciálnej otázky na Ústavný súd SR súd uvádza, že účelom právomoci všeobecných súdov vyvolať konanie o súlade právneho poriadku je ochrana ústavnosti pri uplatňovaní súdnej moci. Možno teda vyvodiť, že účelom práva vyvolať konanie o súlade právneho poriadku, je ochrana ústavnosti v pochybnostiach, či súd rozhodne spor o právo v súlade s ústavou, ak v individuálnom prípade uplatní zákon vyvolávajúci dôvodnú pochybnosť o jeho ústavnosti. Na margo uvedeného súd poukazuje na rozhodnutie R 53/1999, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že prerušiť konanie podľa druhej vety ustanovenia § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. možno len vtedy, ak k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, so zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná, dospel súd, a nie účastník konania. 37. O náhrade trov konania súd v tomto konaní nerozhodol, pretože využil postup podľa ust. § 151 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní, odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného súdu na Najvyšší súd SR, v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v ustanoveniach § 205 ods. 2 O.s.p.. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.