Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/142/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201135 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1014201135.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci navrhovateľky: U. F.-R., rodená O., narodená XX.X.XXXX, bytom v O., Na hrádzi XXX/XX, zastúpenej advokátom JUDr. László Lengyelom, so sídlom v Bratislave, Ružová dolina 6, proti odporcovi: Okresný úrad Bratislava, pozemkový a lesný odbor, so sídlom v Bratislave, Trenčianska 55, o opravnom prostriedku navrhovateľky proti rozhodnutiu odporcu č. 3709/2004, zn. OU-BA-PLO-2014/93563/19092/MBE zo dňa 26.5.2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozhodnutie odporcu Okresného úradu Bratislava, pozemkového a lesného odboru, č.k.: 3709/2004, zn. OU-BA-PLO-2014/93563/19092/MBE zo dňa 26.5.2014 p o t v r d z u j e. Navrhovateľke súd právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Navrhovateľka si uplatnila nárok na vydanie nehnuteľnosti - pozemku PK parc. č. XXXX/X, orná pôda o výmere X,XX ha, vedeného v PK vložke č. XXX v k.ú. E. po pôvodnom vlastníkovi Q. O. podľa zákona č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 503/2003 Z.z.) podaním zo dňa 4.10.2004, doručeným Obvodnému pozemkovému úradu Bratislava dňa 11.10.2004. Navrhovateľka tvrdila, že pozemok prešiel na štát bez právneho titulu. 2. Pôvodný vlastník nehnuteľnosti Q. O. (v niektorých listinách označovaný aj ako Q. O.) bol starým otcom navrhovateľky a zomrel dňa XX.XX.XXXX. 3. Odporca rozhodnutím č.k.: 3709/2004, zn. OU-BA-PLO-2014/93563/19092/MBE zo dňa 26.5.2014 rozhodol, že navrhovateľka nespĺňa podmienky uvedené v § 1 a § 2 zákona č. 503/2003 Z.z., pretože nepreukázala nadobudnutie vlastníckeho práva k pozemku PK parc. č. XXXX/X, orná pôda o výmere 0,57 ha, vedeného v PK vložke č. XXX v k.ú. E. pôvodným vlastníkom Q. O., a preto jej nepriznal vlastnícke právo k nemu a ani právo na náhradu. Odporca uviedol, že navrhovateľku dňa 9.10.2009 a 2.5.2013 vyzval na predloženie dokladov preukazujúcich vlastnícke právo k pozemku jej právneho predchodcu Q. O., pretože v PK vložke č. XXX v k.ú. E., je ako pôvodný vlastník zapísaný Maďarský štát - pokladnica zápisom zo dňa 12.10.1928 a následne zápisom zo dňa 27.4.1956 Československý štát. Navrhovateľka na výzvy reagovala a predložila nasledovné doklady: - rozsudok č. XX.XXX/XXXX O.F.B. v maďarskom jazyku a preklad do slovenského jazyka, - prílohu k rozsudku č. XX.XXX/XXXX O.F.B. v maďarskom jazyku a preklad do slovenského jazyka, - rozhodnutie č. XXXXX/XXXX v maďarskom a slovenskom jazyku, - rozhodnutie č. XXXX/XXXX, XXXXXXX v maďarskom a slovenskom jazyku, - rozhodnutie č. XXXX/XXXX v maďarskom a slovenskom jazyku, - výkaz o výpočte zo dňa XX.XX.XXXX v maďarskom jazyku s prekladom do slovenského jazyka, - č.d. XXXX/XX, - maďarskú zbierku zákonov z roku XXXX - časť v maďarskom jazyku a v časti s prekladom do slovenského jazyka. W. orgán okrem toho doložil do administratívneho spisu aj ďalšie doklady, ktorými sú: - rozsudok č. XX.XXX/XXXX O.F.B. v maďarskom jazyku a preklad do slovenského jazyka, - rozhodnutie č. XXXXX/XXXX v maďarskom a slovenskom jazyku, - rozhodnutie č. XXXX/XXXX, XXXXXXX v maďarskom a slovenskom jazyku, - rozhodnutie č. XXXX/XXXX v maďarskom a slovenskom jazyku, - PK vložky č. 7, XX, XX, XX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX a XXX v k.ú. E., - č.d. XXXX/XX a XXXX/XX, - rozhodnutie č. V.-XXXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX. Z prekladu rozsudku č. 33.461/1926 O.F.B. zo dňa 10.8.1926 vyplýva, že Krajinný súd pre usporiadanie vlastníctva pôdy vo veci vykúpenia poľnohospodárskej pôdy z majetku Eleméra J. a jeho manželky belgickej kráľovskej kňažnej B. v katastri obce E. na žiadosť obyvateľov obce nariadil získať cestou vykúpenia, resp. prevezme od maďarského štátu oproti vyplateniu nehnuteľnosti presne špecifikované v bode I výroku tohto rozsudku, ktoré sú vedené v PK vložkách č. 7, XX, XXX, XXX a XXX v k.ú. E., a ktoré majú byť pridelené prídelcom uvedeným v bode II. výroku rozsudku, medzi ktorými je uvedený aj Q. O.. V bode VII. výroku rozsudku Krajinský súd rozhodol, že výdavky spojené s výkupom pôdy zaťažujú nadobúdateľov. Určil, že predstavenstvo obce vyzbiera paušál na výdavky od každého nadobúdateľa; kto svoju platobnú povinnosť nesplnil do 30 dní po výzve miestneho predstavenstva a na vyhradenom mieste alebo neodôvodnene s platbou mešká, bude vylúčený z nadobudnutia. V bode IX. výroku rozsudku Krajinský súd vyzval okresný súd ako pozemkovoknižný správny orgán, aby výrok vykúpenia a prevzatia majetku do vykúpenia zaznamenal na uvedené parcely a nariadil pozemkovoknižné oddelenie vykúpených PK parciel a ich premiestnenie do inej PK vložky. Zároveň nariadil, pokiaľ má už pozemkovoknižný úrad k dispozícii príslušné údaje, prepis novovytvorených parciel podľa plánu rozdelenia tak, aby sa viaceré parcely pridelené tej istej osobe stali jedným pozemkovoknižným majetkom; plán rozdelenia po overení treba v jednom exemplári uložiť u pozemkovoknižného úradu a zaznamenať do pozemkovej knihy. O ďalších záznamoch do pozemkovej knihy rozhodne Krajinský súd pre usporiadanie vlastníctva pôdy neskôr. Odporca vychádzajúc z tohto rozsudku dospel k záveru, že nehnuteľnosti majú byť pridelené a nie že týmto rozsudkom vzniká vlastnícke právo osôb, ktorým majú byť nehnuteľnosti pridelené. Uvedeným rozsudkom je len ukončené vykúpenie pozemkov od kniežaťa Eleméra J. a jeho manželky belgickej kráľovskej kňažnej Štefánie, ale nie samotné pridelenie pozemkov. K., rozsudkom sa len splnomocnil magyaróvársky okresný súd ako pozemkovoknižný správny orgán, aby vo veci rozhodol podľa plánu pridelenia s následným zaznamenaním vlastníckeho práva do PK vložiek. Na základe tohto rozsudku teda nemohlo vzniknúť vlastnícke právo osôb citovaných v zozname č. D cs 2) k prideleným pozemkom. Rozsudok ani presne nešpecifikuje pozemky, ktoré majú byť pridelené jednotlivým prídelcom, ktorí podľa všetkého podali len žiadosť o pridelenie pozemkov. Z prekladu maďarskej zbierky zákonov z roku 1928 - zákon XLI o nariadeniach potrebných na dokončenie pozemkovej reformy vyplýva, že Krajinský súd pre pozemkovú reformu, ktorý bol poverený vykonaním pozemkovej reformy, pridelil do konca marca 1928 v okrúhlych číslach 500.000 kat.jutier z vykúpenej plochy 424.000 kat.jutier z pozemkov, ktorými bola splnená povinnosť zaplatiť dávku z majetku, t.j. spolu XXX.XXX kat.jutier pozemkov s vlastníckymi účinkami (poznámka prekladateľa: t.j. s účinkami vlastníckeho práva) do rúk XXX.XXX malých roľníckych existencií. Z uvedeného vyplýva že k nadobudnutiu vlastníckeho práva dochádzalo až po splnení povinnosti zaplatiť dávku z majetku. Z rozhodnutia č. 47900/1928 O.F.B. zo dňa 26.9.1928 štátneho súdu pre usporiadanie pozemkových majetkov vo veci zámeny v obci E. vyplýva, že overil pozemkové knihy, rozdeľovacie majetkové listy, náčrty a nariadil napísanie overovacích dodatkov. Na pozemkoch majetkovej zámeny bolo zanechané vlastníctvo dňa 14.1.1927. Jeden exemplár vyššie overených listín sa zasielal pozemkovému úradu: Okresnému súdu v Q. - za účelom oddelenia podrobností použitých na účely usporiadania pozemkových majetkov v pozemkovej knihe. Podľa tohto rozhodnutia sa do zvláštnej PK vložky mali zapísať čiastky prebraté v prospech maďarského štátu oslobodené od každého bremena a ako prebratie do majetkovej zámeny a v ich zápisoch mala byť zachytená kvalifikácia „pozemok majetkovej zámeny“. Štátny súd týmto ukončil zámenné konanie v obci Čunovo okrem pozemkov zameniteľných na základe § 28 zákona č. XXXVI/1920, o zameniteľnosti ktorých ešte nerozhodol. Rozhodnutím č. XXXX/XXX, 118061 zo dňa 13.10.1928 pozemkový úrad na základe rozhodnutia č. XXXXX/XXXX zo dňa 26.9.1928 nariadil pozemkovej kancelárii vykonať zmeny v PK vložkách č. 7, XX, XX, XX, XXX, XXX a XXX na presne špecifikovaných pozemkoch a podľa náčrtu uvedené pozemky rozdelil a zapísal do PK vložiek č. 194, XXX, XXX, XXX a XXX v k.ú. E.. Rozdelenie sa uskutočnilo podľa rozdeľovacej pozemkovej knihy uloženej na pozemkovom úrade, rozdelenie je dokončené a mali byť vyčiarknuté zápisy o vyznačení stavebných pozemkov vzťahujúcich sa na nehnuteľnosti vo vložke č. 40. Týmto rozhodnutím bola prevzatá PK parcela č. XXXX (vedená pôvodne v PK vložke č. XX v k.ú. Čunovo pod por. č. IV.XX) a rozdelená na PK parcely č. XXXX/X až XXXX/XX, medzi nimi teda aj PK parcela č. XXXX/X, a z titulu majetkovej zámeny prepísaná do PK vložky č. XXX v prospech Maďarského štátu s kvalifikáciou „pozemok majetkovej zámeny“. Na základe rozhodnutí č. XXXXX/XXXX O.F.B. a č. XXXX/XXX boli vykonané zmeny v PK vložkách č. 7, XX, XX, XX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX-XXX v k.ú. E. a pozemky boli zapísané v prospech nových vlastníkov, medzi ktorými však nebol právny predchodca navrhovateľky Q. O. (s priezviskom O. boli uvedení len vlastníci X., E., Y., X., U. a Q.). K nadobudnutiu vlastníckeho práva prišlo až zápisom do pozemkovej knihy a nie ako tvrdí navrhovateľka už samotným rozhodnutím č. 33.461/1926 O.F.B. zo dňa 10.8.1926, teda až rozhodnutím Okresného súdu v Magyaróvári ako pozemkového úradu; tento okresný súd však zapísal pozemok v prospech Maďarského štátu - pokladnice. Pokiaľ by uvedený pozemok bol s konečnou platnosťou pridelený právnemu predchodcovi navrhovateľky, bol by rozhodnutím č. XXXX/XXX, 118061 zapísaný v jeho prospech, tak ako to bolo u ostatných navrhovaných prídelcov v zozname č. D cs 2). Odporca dospel k záver, že Q. O. bola PK parcela č. XXXX/X v k.ú. E. daná do držby dňa X.X.XXXX. Z toho však nevyplýva, žeby bola predmetná nehnuteľnosť aj prevedená do jeho vlastníctva. S konečnou platnosťou rozhodoval o zmene vlastníctva Štátny súd pre usporiadanie pozemkových majetkov, na základe ktorého bolo vydané rozhodnutie Okresného súdu v Magyaróvári ako pozemkového úradu, ktoré bolo zapísané do PK vložiek, v tomto prípade rozhodnutie č. XXXX/XXXX zo dňa 1.12.1928. Na základe tohto rozhodnutia bolo vlastnícke právo zapísané prídelcom, ktorí požiadali o pridelenie pozemkov a boli uvedení v zozname č. D cs. 2), ktorý tvoril prílohu k rozsudku č. 33.461/1926 O.F.B. zo dňa 10.8.1926. Vlastnícke právo k pridelenej nehnuteľnosti mohlo teda vzniknúť len na základe citovaného rozsudku zo dňa 10.8.1926, a nie na základe výkazu o výpočte zo dňa 20.10.1937, ktoré vydal daňový úrad. Výkaz o výpočte zo dňa 20.10.1937 len preukazuje, že za nehnuteľnosti v držbe mali ich držitelia platiť dávku z majetku, odpočítať si služby za roky 1929-1936 a výpočet služby za roky od roku 1937. Odporca zastáva názor, že Q. O. bol jedným zo žiadateľov o pridelenie pozemkov, čo potvrdzuje rozsudok č. 33.461/1926 O.F.B. zo dňa 10.8.1926, no nesplnil podmienky pre pridelenie pozemku parc. č. XXXX/X v k.ú. Čunovo, a preto mu uvedená nehnuteľnosť nebola s konečnou platnosťou pridelená a zapísaná do PK vložky a nenadobudol k nej vlastnícke právo. Pravidlá zakladania, vedenia a manipulácie s pozemkovou knihou na území Uhorska, ktorého súčasťou bolo aj územie Slovenskej republiky, ustanovila Judexkuriálna konferencia v roku 1861 zachovávajúc v platnosti pozemkovoknižné právo upravené v rakúskej časti Rakúsko - Uhorska nariadením č. 222/1855 r.z. zo dňa 15.12.1855. Pozemkovoknižný poriadok bol postupne doplnený najmä zákonným článkom L./ XXXX a L./XXXX. Do 1.1.1951 mali zápisy do pozemkovej knihy konštitutívne účinky. Práva a záväzky k nehnuteľnostiam sa nadobúdali, menili alebo zanikali až vkladom práva alebo bremena do pozemkovej knihy. Výnimkou zo zásady konštitutívnosti boli najmä dedenie a vydržanie. Podstatou reštitučného zákona je navrátenie vlastníctva, a teda preukázanie vlastníckeho práva pôvodného vlastníka. Nesplnením tejto podmienky sa nemožno úspešne domáhať vrátenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Keďže žalobkyňa nepreukázala, že jej právny predchodca bol vlastníkom nehnuteľnosti, ku ktorej sa domáha navrátenia vlastníckeho práva, odporca jej žiadosti nevyhovel, pretože nesplnila podmienky uvedené v § 1 a § 2 zákona č. 503/2003 Z.z., teda jej nepriznal vlastnícke právo k pozemku ani právo na náhradu zaň. II. Opravný prostriedok navrhovateľky 4. Navrhovateľka podala proti rozhodnutiu odporcu č. 3709/2004, zn. OU-BA-PLO-2014/93563/19092/ MBE zo dňa 26.5.2014 opravný prostriedok, v ktorom navrhla jeho zrušenie. Domnieva sa, že rozhodnutie je nezákonné a bola ním ukrátená na svojich právach. Namietala porušenie § 33 ods. 2, § 3 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len SP alebo Správny poriadok). V konaní boli zásadným spôsobom porušené jej procesné práva, keď nemala vedomosť o tom, z akých listín bude odporca pri rozhodovaní vychádzať. Odporca jej nedal možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohla k týmto listinám vyjadriť, resp. navrhnúť doplnenie dokazovania. 5. Podľa jej názoru je zistenie skutkového stavu v rozpore s obsahom spisu. Správny orgán preskúmavané rozhodnutie nedostatočným spôsobom odôvodnil, nie je v ňom uvedené, akými úvahami sa odporca riadil pri hodnotení dôkazov, ktoré mu predložila, a pri hodnotení dôkazov, ktoré si obstaral sám, a preto je nepreskúmateľné. 6. Skutkové zistenia odporcu sú v rozpore s obsahom listín, ktoré mu predložila. Odporca navyše nerozhodol o všetkých jej návrhoch, nakoľko tvrdila aj to, že jej právny predchodca Q. na základe rozsudku Országos Földbirtokrendező Bíróság zo dňa 10.08.1926 č. 33.461/1926/O.F.B. nadobudol vlastnícke právo k predmetnému pozemku aj vtedy, keby platil princíp intabulácie aj pri prechode vlastníckeho práva na základe rozhodnutia štátneho orgánu. Navrhovateľka tieto tvrdenia opierala o ustanovenia § 111, § 114, § 562 a § 566 zákona č. 141/1950 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom do 31.3.1964, no odporca sa s nimi nijakým spôsobom nevysporiadal. 7. Namietala aj nesprávne právne posúdenie veci. Podľa jej názoru neobstojí záver odporcu, že jej právny predchodca nenadobudol vlastnícke právo k predmetnému pozemku. V tomto prípade upozornila na prvú vetu čl. 1 bod 4 písm. e/ Parížskej mierovej zmluvy vyhlásenej zákonom č. 192/1947 Zb., ktorou Československo zaručilo obyvateľstvu obce Čunovo plné ľudské i občianske práva. Z tohto ustanovenia podľa jej názoru okrem iného vyplýva, že vlastníkmi pozemkov, ktoré sa nachádzali v katastrálnom území obce Čunovo zostali naďalej fyzické osoby, ktoré ich vlastnili v deň 13.10.1947, t.j. v deň predchádzajúci účinnosť zákona č. 192/1947 Zb. Pri rozhodovaní o otázke, kto bol vlastníkom predmetného pozemku v deň 13.10.1947, je potrebné aplikovať právo, ktoré platilo v ten deň v Maďarsku. V Maďarsku až do účinnosti Občianskeho zákonníka Maďarskej ľudovej republiky, ktorý bol vydaný v roku 1959, platilo uhorské obyčajové právo. Navrhovateľka má za to, že pri rozhodovaní o tom, kto bol vlastníkom predmetného pozemku v deň 13.10.1947, je potrebné rozhodujúce právne skutočnosti posudzovať podľa Všeobecného občianskeho zákonníka z roku 1811, ktorý platil aj v Maďarsku od roku 1861 do účinnosti Občianskeho zákonníka Maďarskej ľudovej republiky vydaného v roku 1959. 8. Navrhovateľka ďalej uviedla, že súdna prax súdov Českej republiky ustálila, že k nadobudnutiu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v dobách platnosti Všeobecného občianskeho zákonníka z roku 1811 nebola v každom prípade povinná intabulácia. Princíp intabulácie platil iba pri prevode nehnuteľností. Nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na základe autoritatívneho rozhodnutia príslušného štátneho orgánu je prechodom vlastníckeho práva, pričom intabulačný princíp podľa Všeobecného zákonníka z roku 1811 neplatí. Pri prechode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti bola potrebná intabulácia iba vtedy, ak to príslušný právny predpis ustanovil. 9. Odporcovi predložila overenú fotokópiu časti dôvodovej správy zákona č. XLI z roku 1928 v maďarskom jazyku spolu s jeho čiastočným prekladom do slovenského jazyka. Táto listina je podľa nej dôkazom o tom, že pozemky, ktoré boli pridelené na základe zákona č. XXXVI. z roku 1921, boli pridelené s vlastníckymi účinkami, t.j. s účinkami vlastníckeho práva. Pozemky boli pridelené tzv. prídelcom, medzi nimi bol aj jej právny predchodca Matej O., z čoho podľa nej plynie, že prídelci nadobudli vlastnícke právo k prideleným pozemkom vydaním rozsudku Országos Földbirtokrendező Bíróság. Z tohto vyplýva, že Országos Földbirtokrendező Bíróság svojim rozsudkom č. 33.461/1926 O.F.B. zo dňa 10.8.1926 vykúpil a prevzal od Maďarského štátu určité pozemky a pridelil ich prídelcom, okrem iného osobám uvedeným v D cs. 2) výkazu o prídelcoch v obci Čunovo, ktorý tvorí prílohu tohto rozsudku. V uvedenom je výkaze v skupine II. pod poradovým číslom 5 uvedený aj Mátyás O. (Q. O.) - jej právny predchodca. 10. Skutočnosť, že parcela č. XXXX/X evidovaná v PK vložke č. XXX k.ú. E. bola pridelená pánovi Q. O., vyplýva z Výkazu o výpočte zo dňa 20.10.1937, fotokópiu ktorého s čiastočným prekladom predložila odporcovi; pri mene Q. O. je uvedený pozemok evidovaný v PK vložke č. 194, k.ú. E., parc. č. XXXX/X. 11. Trvá na tom, že jej právny predchodca by nadobudol na základe vyššie citovaného rozsudku zo dňa 10.8.1926 vlastnícke právo k predmetnému pozemku aj vtedy, keby platil princíp intabulácie pri prechode vlastníckeho práva na základe rozhodnutia štátneho orgánu. Má za to, že jej právny predchodca dňom 1.1.1951 nadobudol vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti, bol oprávneným držiteľom pozemku a jeho vlastníkom sa stal z titulu vydržania v roku 1958, aj vtedy, ak by ho na základe vyššie uvedených skutočností nenadobudol ešte skôr. Skutočnosť, že predmetnú nehnuteľnosť prevzalo JRD Čunovo do užívania v zmysle § 18 ods. 3 zákona č. 293/1992 Zb. o úprave niektorých vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov, plynutie vydržacej lehoty neprerušilo. III. Vyjadrenie odporcu 12. Odporca v písomnom vyjadrení navrhol napadnuté rozhodnutie potvrdiť. Nestotožnil sa s tvrdeniami navrhovateľky uvedenými v opravnom prostriedku; zdôraznil, že riadnym spôsobom jej právnemu zástupcovi predložil všetky dôkazy spolu s výzvou na doplnenie dokladov, na základe ktorých nadobudol Mátyás Brósz nehnuteľnosť PK parc. č. XXXX/X v k.ú. E. do vlastníctva. 13. V preklade rozsudku č. 33.461/1926 O.F.B. zo dňa 10.8.1926 sa v prvom odseku uvádza, že ide o vec vykúpenia poľnohospodárskej pôdy v majetku kniežaťa A. J. a jeho manželky belgickej kráľovskej kňažnej B. ležiacej v katastri obce E.; iné konkrétne osoby sú uvedené až vo výroku I. tohto rozsudku. V prípade, ak pozemky boli označené ako pozemky majetkovej zámeny, alebo pozemky určené na zaplatenie dávky z majetku, sú vedené vo vlastníctve Maďarského štátu - pokladnice (PK vložky č. XXX a č. XXX v k.ú. E.) alebo najskôr vedené ako vlastníctvo kniežaťa Eleméra J. a jeho manželky belgickej kráľovskej kňažnej B. a pozemky označené ako „megváltott föld“ sú vedené ako vlastníctvo fyzických osôb (PK vložky č. XXX-XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX a XXX v k.ú. Čunovo). PK vložky č. XXX-XXX boli označené ako „vagyonváltság föld“ a po zápise v prospech fyzických osôb - prídelcov je uvedené označenie prečiarknuté a nahradené označením „megváltott föld“. Z uvedeného vyplýva, že k nadobudnutiu vlastníckeho práva prišlo až zápisom do pozemkovej knihy a nie ako tvrdí navrhovateľka už samotným rozsudkom č. 33.461/1926 O.F.B. zo dňa 10.8.1926, ale až rozhodnutím Okresného súdu v Magyaróvári ako pozemkového úradu č. 5922/928, 118061, ktorým však bol pozemok žiadaný navrhovateľkou zapísaný v prospech Maďarského štátu - pokladnice. Pokiaľ by bol uvedený pozemok pridelený Q. O., bol by uvedeným rozhodnutím zapísaný v jeho prospech do samostatnej PK vložky tak, ako to bolo v prípade ostatných prídelcov. Uvedený pozemok však zostal vo vlastníctve Maďarského štátu. 14. Poukázal na rozhodnutie č. 47900/1928 O.F.B. zo dňa 26.9.1928 Krajinského súdu pre pozemkovú reformu a dôvody k nemu uvedené v napadnutom rozhodnutí. K námietke navrhovateľky, že jej právny predchodca bol oprávneným držiteľom pozemku a následne ho vydržal, uviedol, že podľa obyčajového práva platného na území Slovenska do 31.12.1950 nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti bez zapísania do pozemkovej knihy ten, kto ju mal po dobu 32 rokov ako svoju pokojne a nerušene v držbe. Proti štátu sa vyžadovala vydržacia doba 100 rokov a proti cirkvi 40 rokov. Vlastnícke právo nemohol nadobudnúť ten, kto nebol pri počiatku držby dobromyseľný a vedel, že nehnuteľnosť neužíva ako svoju vlastnú (mal ju napríklad v nájme, resp. vedel, že ju nadobudol neoprávnene). Ak vydržacia doba neuplynula do 31.12.1950, platilo, že skončila uplynutím pôvodnej lehoty, resp. 1.1.1961. 15. Z PK vložky č. XXX v k.ú. Čunovo vyplýva, že pozemok bol zapísaný v prospech Maďarského štátu - pokladnice, táto skutočnosť bola uvedená aj v rozhodnutí č. 47900/1928 O.F.B. zo dňa 26.9.1928 aj vo výkaze o výpočte zo dňa 20.10.1937, v ktorom je uvedené, že Q. O. vstupuje do držby a nie do vlastníctva pozemku. Podľa výpisu v PK vložke č. XXX pod B8 zo dňa 27.4.1956 bol ako vlastník zapísaný Československý štát. 16. Podľa názoru odporcu nebol Mátyás Brósz dobromyseľný na začiatku držby, nakoľko zo žiadneho predloženého dôkazu nevyplýva, že by predmetnú nehnuteľnosť nadobudol do svojho vlastníctva, a preto ju nemohol ani za svoje vlastníctvo považovať. Z uvedeného vyplýva, že k vydržaniu predmetnej nehnuteľnosti právnym predchodcom navrhovateľky dôjsť nemohlo. IV. Rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave a Najvyššieho súdu SR 17. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 1S/142/2014-47 zo dňa 5.11.2015, konajúc podľa druhej hlavy piatej časti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení účinnom do 30.6.2016 (ďalej len OSP), zamietol žalobu navrhovateľky a nepriznal jej právo na náhradu trov konania. Správny súd konštatoval, že v napadnutom rozhodnutí je uvedené, z akých skutkových zistení správny orgán vychádzal, neprekročil zákonom povolené medze správnej úvahy a nestotožnil sa s názorom navrhovateľky o procesných pochybeniach. Krajský súd považoval za nesporne zistené, že Krajinský súd pre usporiadanie vlastníctva pôdy vo veci vykúpenia poľnohospodárskej pôdy z majetku kniežaťa Eleméra J. a jeho manželky belgickej kráľovskej kňažnej B. v katastrálnom území obce E. na žiadosť obyvateľov obce nariadil získať cestou vykúpenia, resp. prevziať od Maďarského štátu oproti vyplateniu nehnuteľnosti presne špecifikované v bode I. výroku rozsudku (č. 33.461/1926 O.F.B. zo dňa 10.8.1926), ktoré sú vedené v PK vložkách č. 7, XX, XXX, XXX a XXX v k.ú. E. a ktoré mali byť pridelené prídelcom uvedeným v bode II. výroku tohto rozsudku, okrem iného je medzi osobami uvedenými v zozname aj Mátyás O.. S. súd súčasne zaviazal všetkých nadobúdateľov na zaplatenie paušálneho poplatku s tým, že kto svoju platobnú povinnosť v lehote 30 dní nesplní, bude z nadobudnutia vylúčený. Z bodu IX. tohto rozsudku vyplýva, že pokiaľ má už pozemkovoknižný úrad k dispozícii príslušné údaje, prepis novovytvorených parciel podľa plánu rozdelenia tak, aby sa viaceré parcely, pridelené tej istej osobe stali jedným pozemkovoknižným majetkom, plán rozdelenia po overení treba v jednom exemplári uložiť u pozemkovoknižného úradu a zaznamenať do pozemkovej knihy. Z uvedených ustanovení výrokovej časti rozsudku podľa krajského súdu nesporne vyplývalo, že nehnuteľnosti mali byť pridelené, a nie že týmto rozsudkom vzniklo vlastnícke právo osôb, ktorým mali byť pridelené. Rozsudkom bolo ukončené iba vykúpenie pozemkov od kniežaťa Eleméra J. a jeho manželky B.. O samotnom pridelení pozemkov následne rozhodoval magyaróvarský okresný súd ako pozemkovoknižný správny orgán podľa plánu pridelenia s následným zaznamenaním vlastníctva do pozemkovoknižných vložiek. Preto na základe vyššie citovaného rozsudku nevzniklo vlastnícke právo osôb citovaných v prílohe 2 k prideleným pozemkom. Na základe rozhodnutí č. 47900/1928 O.F.B. a č. 5922/928 boli vykonané zmeny v PK vložkách č. 7, XX, XX, XX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX-XXX, v k.ú. E.. V PK vložkách č. XXX a XXX v k.ú. E.o je uvedený zápis v prospech Maďarského štátu - pokladnica. Ako vyplýva z vložky č. XXX v k.ú. Čunov, najskôr na PK parcely bolo zaznamenané označenie „vagyonváltság föld“ v preklade „pozemky majetkovej zámeny“, uvedené označenie je následne prečiarknuté a zmenené na „megvaltott föld“, teda v preklade „vykúpená pôda“. V PK vložke č. XXX v k.ú. E. sú pozemky označené ako pozemky majetkovej zámeny. Z uvedeného vyplýva, že ide o rovnaké pozemky ako v PK vložke č. XXX v k.ú. E.. Krajský súd dospel k záveru, že k nadobudnutiu vlastníckeho práva prišlo až zápisom do pozemkovej knihy a nie ako tvrdí navrhovateľka rozsudkom č. 33.461/1926 O.F.B. zo dňa 10.8.1926, ale až v dôsledku rozhodnutia Okresného súdu v Magyaróvári ako pozemkového úradu č. 5922/928-118061, ktorým však pozemok žiadaný navrhovateľkou bol zapísaný v prospech Maďarského štátu - pokladnice. Právnemu predchodcovi žalobkyne bola predmetná nehnuteľnosť PK parcela č. XXXX/X v k.ú. E. daná dňa 1.1.1927 do držby a nie do jeho vlastníctva. Vlastnícke právo prídelcov, ktorí žiadali o pridelenie pozemkov a boli uvedení v zozname č. D cs. 2, nemohlo vzniknúť na základe tohto rozsudku, ale na základe skutočnosti, že za nehnuteľnosti v držbe mali následne ich držitelia platiť dávku z majetku, t.j. odpočítať si služby za roky 1929-1936 a výpočet služby od roku 1937. Stotožnil sa so záverom správneho orgánu, že Mátyás O. bol jedným zo žiadateľov o pridelenie pozemkov, čo potvrdzuje aj dodatok rozsudku zo dňa 10.8.1926, nesplnil však všetky podmienky pre pridelenie predmetného pozemku. Na základe vyššie uvedených skutočností krajský súd dospel k záveru, že právny predchodca navrhovateľky nenadobudol vlastnícke právo k pozemku parc. č. XXXX/X, k.ú. Čunovo, navrhovateľka nespĺňa podmienky uvedené v § 1 a § 2 zákona č. 503/2003 Z.z., a preto žalovaný správny orgán postupoval správne, keď jej vlastnícke právo ani právo na náhradu za predmetný pozemok nepriznal. Krajský súd sa nestotožnil s námietkou navrhovateľky o porušení jej procesných práv, ku ktorému malo dôjsť tým, že nemala vedomosť o existencii dokladov, z ktorých správny orgán pri rozhodovaní vychádzal, nakoľko časť dokladov, z ktorých správny orgán pri rozhodnutí vychádzal, predložil jej právny zástupca a dôkazy, ktoré si zabezpečil správny orgán sám, následne zaslal jej právnemu zástupcovi spolu s výzvou zo dňa 2.5.2013 na vyjadrenie, resp. na ďalšie doplnenie dokladov. K možnej držbe pozemku krajský súd poukázal na PK vložku č. 194 v k.ú. E., z ktorej je zrejmé, že pozemok bol zapísaný v prospech Maďarského štátu - pokladnice. Táto skutočnosť bola uvedená aj v rozhodnutí č. 47900/1928 O.F.B. zo dňa 26.9.1928. Zároveň sa vo výkaze a výpočte zo dňa 20.10.1937 uvádza, že Q. O. vstupuje do držby a nie do vlastníctva pozemku. Podľa PK vložky č. XXX bod B8 zo dňa XX.X.XXXX bol ako vlastník zapísaný Československý štát. Podľa názoru krajského súdu je z uvedeného zrejmé, že právny predchodca navrhovateľky nebol dobromyseľný na začiatku držby, keďže z ničoho nevyplýva, že by predmetnú nehnuteľnosť nadobudol do svojho vlastníctva a nemohol ju preto považovať za svoje vlastníctvo. 18. Najvyšší súd SR uznesením č.k. 2Sžr/24,25/2016-85 zo dňa 28.3.2018 zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S/142/2014-47 zo dňa 5.11.2015 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V predmetnej veci mal krajský súd konať a rozhodovať o návrhu navrhovateľky, ktorým bol opravný prostriedok proti rozhodnutiu odporcu v konaní o navrátenie vlastníctva k pozemkom, podľa ustanovení tretej hlavy piatej časti OSP (rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov), bez ohľadu na to, že navrhovateľka vo svojom podaní hovorila o podanej žalobe. Základným cieľom konania v správnom súdnictve podľa tretej hlavy piatej časti OSP je preskúmavať zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy, či pri riešení konkrétnych otázok vymedzených opravným prostriedkom rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Súd však vlastnému preskúmavaniu zákonnosti správneho rozhodnutia napadnutého opravným prostriedkom podľa tretej hlavy piatej časti pristúpi až po zistení, že návrh bol podaný včas, podala ho oprávnená osoba a smeruje proti takému rozhodnutiu správneho orgánu, ktoré preskúmaniu podlieha. Krajský súd prejednávanú vec posúdil podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti OSP, hoci mal na vec aplikovať ustanovenia tretej hlavy piatej časti OSP. Na túto vadu konania pred krajským súdom prihliadol odvolací súd z úradnej povinnosti, pretože mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 3 OSP). Krajský súd navyše svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil (§ 157 ods. 2 OSP). Skutková a právna časť odôvodnenia napadnutého rozsudku sa obmedzuje len na konštatovanie zistení z administratívneho spisu, ich rekapituláciu, citáciu zákonných ustanovení, pričom súd dostatočne a zrozumiteľne neuviedol vzťah medzi citovanými právnymi predpismi a skutkovými zisteniami. Súd sa nevysporiadal s námietkami uvedenými v návrhu, najmä s námietkou navrhovateľky o rozpore prekladu dôvodovej správy zákona č. XLI z roku 1928. V ďalšom konaní krajský súd vec znovu prejedná v medziach podaného opravného prostriedku, preskúma zákonné predpoklady konania a až po zistení, že tieto boli naplnené, dôsledne sa vysporiada s ďalšími námietkami navrhovateľky a o opravnom prostriedku opäť rozhodne a svoje rozhodnutie riadne odôvodní. V. Pojednávanie 19. Krajský súd v Bratislave po vrátení veci z najvyššieho súdu rozhodol vo veci na pojednávaní dňa 3.10.2018 rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil v prítomnosti právneho zástupcu navrhovateľky a poverenej zástupkyne odporcu. VI. Relevantná právna úprava 20. Podľa § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení zákona č. 88/2017 Z.z. (ďalej len SSP) konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. 21. Z uvedených dôvodov správny súd v predmetnej právnej veci konal podľa ustanovení tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, keďže preskúmava neprávoplatné rozhodnutie odporcu na základe podaného opravného prostriedku podľa § 5 ods. 5 zákona č. 503/2003 Z.z. v znení účinnom do 30.6.2016. 22. Podľa § 1 zákona č. 503/2003 Z.z. tento zákon upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré nebolo vydané podľa osobitného predpisu. Vlastnícke právo sa vracia k pozemkom, ktoré tvoria poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patria (písm. a/), lesný pôdny fond (písm. b/). 23. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z.z. právo na navrátenie vlastníctva k pozemku podľa tohto zákona môže uplatniť oprávnená osoba, ktorá je občanom Slovenskej republiky s trvalým pobytom na jej území a ktorej pozemok prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v období od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 (ďalej len "rozhodujúce obdobie") spôsobom uvedeným v ustanovení § 3. 24. Podľa § 2 ods. 2 písm. c/ zákona č. 503/2003 Z.z. ak osoba, ktorej vlastníctvo k pozemku prešlo v rozhodujúcom období do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby v prípadoch uvedených v ustanovení § 3, zomrela pred uplynutím lehoty uvedenej v ustanovení § 5 alebo ak bola pred uplynutím tejto lehoty vyhlásená za mŕtvu, sú oprávnenými osobami štátni občania Slovenskej republiky, fyzické osoby v tomto poradí: deti a manžel osoby uvedenej v odseku 1, všetci rovným dielom; ak dieťa zomrelo pred uplynutím lehoty uvedenej v ustanovení § 5, sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti, a ak niektoré z nich zomrelo, jeho deti. 25. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z.z. oprávneným osobám sa navráti vlastníctvo k pozemku, ktorý prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku výroku o prepadnutí majetku, prepadnutí veci alebo zhabaní veci v trestnom konaní, prípadne v trestnom konaní správnom podľa skorších predpisov, ak bol výrok zrušený podľa osobitných predpisov (písm. a/), odňatia bez náhrady postupom podľa zákona č. 142/1947 Zb. o revízii prvej pozemkovej reformy alebo podľa zákona č. 46/1948 Zb. o novej pozemkovej reforme (písm. b/), postupu podľa § 453a Občianskeho zákonníka alebo podľa § 287a zákona č. 87/1950 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení zákona č. 67/1952 Zb. (písm. c/), odňatia bez náhrady postupom podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 81/1949 Zb. SNR o úprave právnych pomerov pasienkového majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych útvarov (písm. d/), vyhlásenia zmluvy o postúpení pohľadávok pre prípad vysťahovania (tzv. renunciačné vyhlásenie) (písm. e/), toho, že občan zdržiavajúci sa v cudzine nehnuteľnosť zanechal na území Slovenskej republiky alebo ktorého majetok prešiel na štát podľa zákona č. 183/1950 Zb. o majetku zanechanom na území Československej republiky osobami, ktoré optovali pre Zväz sovietskych socialistických republík a presídlili na jeho územie (písm. f/), zmluvy o darovaní nehnuteľnosti uzavretej darcom v tiesni (písm. g/), dražobného konania uskutočneného na úhradu pohľadávky štátu (písm. h/), súdneho rozhodnutia, ktorým sa vyhlásila za neplatnú zmluva o prevode majetku, ktorou občan pred odchodom do cudziny previedol vec na iného, ak dôvodom neplatnosti bolo opustenie republiky, prípadne uznanie takejto zmluvy účastníkmi za neplatnú; v takom prípade je oprávnenou osobou nadobúdateľ podľa uvedenej zmluvy, a to aj ak táto zmluva nenadobudla účinnosť (písm. i/), kúpnej zmluvy uzavretej v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok (písm. j/), odmietnutia dedičstva v dedičskom konaní urobeného v tiesni (písm. k/), vyvlastnenia za náhradu, ak nehnuteľnosť existuje a nikdy neslúžila na účel, na ktorý bola vyvlastnená (písm. l/), vyvlastnenia bez vyplatenia náhrady (písm. m/), znárodnenia vykonaného v rozpore s vtedy platnými predpismi alebo bez vyplatenia náhrady (písm. n/), prevzatia nehnuteľnosti bez právneho dôvodu (písm. o/), politickej perzekúcie alebo postupu porušujúceho všeobecne uznávané ľudské práva a slobody (písm. p/), odovzdania do vlastníctva družstva podľa osobitných predpisov (písm. r/), prikázania do užívania právnickej osoby na základe zákona č. 55/1947 Zb. o pomoci roľníkom pri uskutočňovaní poľnohospodárskeho výrobného plánu alebo vládneho nariadenia č. 50/1955 Zb. o niektorých opatreniach na zabezpečenie poľnohospodárskej výroby (písm. s/), prevodu na štát spoločne užívaných singulárnych lesov a lesných družstiev, ak členmi družstva boli aj fyzické osoby; na prevzatie tohto majetku sa použijú osobitné predpisy (písm. t/). 26. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z.z. obdobne sa postupuje aj v prípadoch, keď fyzickej osobe vznikol nárok na vyňatie pozemkov z konfiškácie podľa osobitných predpisov. Za osoby, ktorým vznikol nárok na vyňatie pozemkov z konfiškácie podľa osobitných predpisov, treba považovať aj občanov Slovenskej republiky, ktorí majú trvalý pobyt na jej území a ktorým bolo odňaté vlastnícke právo k pozemkom a neboli odsúdení podľa osobitných predpisov. Ak tieto pozemky boli už pred rozhodujúcim obdobím pridelené v rámci predpisov o pozemkových reformách, rieši sa nárok týchto oprávnených osôb podľa § 7, ak došlo k odňatiu prídelu postupom uvedeným v odseku 1. 27. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 503/2003 Z.z. ak bolo v období od 1. apríla 1964 do 31.decembra 1989 odňaté vlastnícke právo k pozemku bez vyvlastňovacieho alebo iného rozhodnutia orgánu štátu, alebo bez registrácie kúpnej zmluvy štátnym notárom, oprávnená osoba má právo na navrátenie vlastníckeho práva k pozemku, ak pozemok nebol odňatý, ale zostal v držbe oprávnenej osoby odo dňa zrušenia vlastníckeho práva v evidencii nehnuteľností do dňa uplatnenia práva podľa § 5 ods. 1, a ak k tomuto pozemku nebolo v evidencii nehnuteľností zapísané vlastnícke právo štátu, inej fyzickej osoby alebo právnickej osoby. 28. Podľa § 5 zákona č. 503/2003 Z.z. v znení účinnom do 30.6.2016 právo na navrátenie vlastníctva k pozemku môže uplatniť oprávnená osoba do 31. decembra 2004 na obvodnom pozemkovom úrade, v ktorého obvode vlastnila pozemok, a zároveň preukáže skutočnosti podľa § 3. Neuplatnením práva v lehote právo zanikne (ods. 1). Rozhodnutie o navrátení vlastníctva k pozemku alebo rozhodnutie o priznaní práva na náhradu podľa § 6 ods. 2 a 3 vydá obvodný pozemkový úrad (ods. 2). Na konanie podľa odseku 2 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní (ods. 3). Ak je to nevyhnutne potrebné, môže obvodný pozemkový úrad zriadiť alebo zrušiť k pozemku, ku ktorému navracia vlastníctvo, vecné bremeno, prípadne uložiť iné opatrenia na ochranu životného prostredia alebo dôležitých záujmov iných vlastníkov (ods. 4). Proti rozhodnutiu obvodného pozemkového úradu podľa odsekov 2 a 4 možno podať opravný prostriedok na súde (ods. 5). 29. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len SP alebo Správny poriadok) tento zákon sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak. 30. Podľa čl. 1 ods. 3 Mierovej zmluvy s Maďarskom publikovanej v Zbierke zákonov pod č. 192/1947 Zb. (ďalej len Mierová zmluva s Maďarskom) hranica medzi Maďarskom a Sväzom sovietskych socialistických republík od bodu, kde sa stýka hranica týchto dvoch štátov a Rumunska, k bodu, kde sa stýka hranica týchto dvoch štátov a Československa, sleduje bývalú hranicu medzi Maďarskom a Československom, tak ako bola 1. januára 1938. 31. Podľa čl. 1 ods. 4 Mierovej zmluvy s Maďarskom rozhodnutia viedenskej arbitráže z 2. novembra 1938 sa vyhlasujú za nulitné (písm. a/). Hranica medzi Maďarskom a Československom, od bodu, kde sa stýka hranica týchto dvoch štátov a Rakúska, k bodu, kde sa stýka hranica týchto dvoch štátov a Sväzu sovietskych socialistických republík, sa týmto obnovuje, ako bola 1. januára 1938, s výnimkou zmeny vyplývajúcej z ustanovení nasledujúcej litery (písm. b/). Maďarsko postúpi Československu obce Horváthjárfalu (Jarovce), Oroszvár (Rusovce) a Dunacsún (Čunovo), spolu s ich katastrálnym územím, ako je vyznačené na mape IA, pripojenej k tejto zmluve. Podľa toho československá hranica v tomto úseku sa určuje takto: od bodu spoločného hraniciam Rakúska, Maďarska a Československa, tak ako boli 1. januára 1938, stane sa terajšia hranica maďarsko-rakúska hranicou medzi Rakúskom a Československom až k miestu ležiacemu okrúhle 500 metrov južne od kóty 134 (3,5 kilometra severo- západne od kostola v Rajke); toto miesto stane sa teraz spoločnou hranicou týchto troch menovaných štátov; odtiaľ povedie nová hranica medzi Československom a Maďarskom na východ pozdĺž severnej hranice katastru obce Rajky k pravému brehu Dunaja k miestu ležiacemu približne 2 kilometre severne od kóty 128 (3,5 kilometra východne od kostola v Rajke), kde sa nová hranica v hlavnom dunajskom plavebnom koryte pripojí na hranicu maďarsko-československú, tak ako bola 1. januára 1938; hrádza a preplachovacia závora v obvode obce Rajky zostanú na maďarskom území (písm. c/). Presná čiara novej hranice medzi Maďarskom a Československom, určená v predchádzajúcej litere, vytýči sa na mieste samom hraničnou komisiou zloženou zo zástupcov oboch interesovaných vlád. Komisia dokončí svoju úlohu do dvoch mesiacov odo dňa, keď táto zmluva nadobudne účinnosť (písm. d/). Ak by nedošlo k uzavretiu obojstrannej dohody medzi Maďarskom a Československom o transfere obyvateľstva z postúpeného územia do Maďarska, Československo mu zaručuje plné ľudské i občianske práva. Všetky záruky a výsady, stanovené v československo-maďarskej dohode z 27.februára 1946 o výmene obyvateľstva, sa použijú pre osoby, ktoré dobrovoľne opustia územie postúpené Československu (písm. e/). 32. Podľa § 2 zákona č. 172/1947 Zb. o opatreniach na vykonanie mierových zmlúv s Bulharskom, Fínskom, Talianskom, Maďarskom a Rumunskom na získané územie sa rozširuje účinnosť právnych predpisov platných v oblasti, ku ktorej sa toto územie podľa § 1 pripája. Pôsobnosť súdov, úradov a orgánov verejnej správy vzťahujúcu sa na uvedenú oblasť, sa zároveň rozširuje na získané územie. VII. Závery súdu 33. Správny súd sa zameral na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu o reštitučnom nároku navrhovateľky. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že navrhovateľka je právnou nástupkyňou Q., ktorý požiadal o pridelenie pozemku PK parc. č. XXXX/X v k.ú. Čunovo. 34. Navrhovateľka požiadala o navrátenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti podľa zákona č. 503/2003 Z.z. Reštitučné zákony č. 229/1991 Zb. a č. 503/2003 Z.z. boli prijaté s cieľom zmierniť následky niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo voči vlastníkom poľnohospodárskeho a lesného majetku v období rokov 1948 až 1989. Ich vzťah je vyriešený v ustanovení § 1 zákona č. 503/2003 Z.z. tak, že zákon č. 503/2003 Z.z. upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré nebolo vydané podľa osobitného predpisu, t.j. zákona č. 229/1991 Zb., príp. § 37 - § 39 zákona č. 330/1991 Zb. Účelom zákona č. 503/2003 Z.z. bolo umožniť oprávneným osobám, ktoré neuplatnili svoj nárok v lehote do 31.decembra 1992 (podľa zákona č. 229/1991 Zb.), aby tento nárok mohli uplatniť v novej jednoročnej lehote do 31.decembra 2004. V reštitučnom konaní podľa zákona č. 503/2003 Z.z. v nadväznosti na konanie podľa zákona č. 229/1991 Zb. sa zohľadňuje totožnosť predmetu, t.j. nehnuteľnosti, na ktorú je uplatnený reštitučný nárok. Navrhovateľka požiadala o vrátenie vlastníckeho práva k predmetnému pozemku výlučne podľa zákona č. 503/2003 Z.z. bez predchádzajúceho uplatnenia reštitučného nároku podľa zákona č. 229/1991 Zb. 35. Uplatnenie reštitučných predpisov má za cieľ obnoviť oprávneným osobám ich pôvodné vlastnícke vzťahy k pôvodným nehnuteľnostiam, prípadne poskytnúť náhradný pozemok alebo finančnú náhradu. K reštitúcii vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam dochádza na základe splnenia kumulatívne určených podmienok: a. osoba žiadajúca o navrátenie vlastníctva je osobou oprávnenou - t.j. je občanom SR s trvalým pobytom na území SR (§ 2 zákona č. 503/2003 Z.z.), b. pozemok prešiel z pôvodného vlastníka na štát alebo inú právnickú osobu (§ 2 zákona č. 503/2003 Z.z.), c. k prechodu pozemku došlo v rozhodnom období od 25.2.1948 do 1.1.1990 (§ 2 zákona č. 503/2003 Z.z.), d. k prechodu pozemku došlo presne stanoveným spôsobom taxatívne uvedeným v § 3 zákona č. 503/2003 Z.z. (reštitučný titul). 36. Navrhovateľka splnila prvú podmienku, keďže je štátnou občiankou SR a má na území SR trvalý pobyt. 37. Podľa názoru správneho súdu však neboli splnené zvyšné tri podmienky na navrátenie vlastníctva k nehnuteľnosti v prospech navrhovateľky podľa zákona č. 503/2003 Z.z. 38. K podmienke prechodu pozemku na štát podľa § 2 zákona č. 503/2003 Z.z. správny súd uvádza, že pozemok PK parcela č. XXXX/X v k.ú. E. síce prešiel na (maďarský) štát, ale nie od právnych predchodcov navrhovateľky, ale od Eleméra J. a jeho manželky B.. Následne na Československý štát prešiel pozemok na základe čl. 1 ods. 4 písm. c/ Mierovej zmluvy s Maďarskom po druhej svetovej vojne vo forme postúpenia územia E. a jeho katastrálneho územia (spolu s X. a Y.) zo strany Maďarska Československu spolu s novým určením štátnej hranice medzi oboma štátmi (čl. 1 ods. 4 písm. c/, písm. d/ Mierovej zmluvy s Maďarskom). Ak by ku dňu účinnosti Mierovej zmluvy s Maďarskom pozemok PK parcela č. XXXX/X vlastnil právny predchodca navrhovateľky (resp. bol za vlastníka považovaný), neexistoval by žiaden dôvod, aby bol ako vlastník v tom čase zapísaný Maďarský štát - pokladnica a ako následný vlastník zapísaný Československý štát. Inými slovami, ak by bol v čase postúpenia územia E. s jeho katastrálnym územím Československu vlastníkom pozemku PK parc. č. XXXX/X Q. O., zostal by zapísaný ako vlastník aj po tejto skutočnosti vyplývajúcej z Mierovej zmluvy s Maďarskom, o tento prípad však nejde. 39. Odporca správne vyhodnotil nenadobudnutie vlastníckeho práva k pozemku PK parcela č. XXXX/X v k.ú. E. právnym predchodcom navrhovateľky. Aj podľa názoru správneho súdu z rozhodnutia Krajinského súdu pre usporiadanie vlastníctva pôdy č. 33.461/1926 O.F.B. zo dňa 10.8.1926 nevyplýva bez ďalšieho nadobudnutie vlastníckeho práva k prideleným nehnuteľnostiam. Tento rozsudok upravuje podmienky pridelenia nehnuteľností žiadateľom o prídel, medzi ktorými bol aj právny predchodca navrhovateľky, ich povinnosť zaplatiť za pridelenú nehnuteľnosť poplatok s výslovným uvedením, že ak poplatok prídelca nezaplatí, bude vylúčený z nadobudnutia. Týmto rozsudkom bolo zároveň ukončené vykupovanie pôdy naturáliami. K nadobudnutiu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti dochádzalo až rozhodnutím Okresného súdu v Magyaróvári ako pozemkového úradu za splnenia predchádzajúcich podmienok (pridelenie pozemku, zaplatenie poplatku zaň v určenej lehote a nevylúčenie z prídelu); tento okresný súd však zapísal pozemok PK parcelu č. XXXX/X v k.ú. E. v prospech Maďarského štátu - pokladnice a nie v prospech právneho predchodcu navrhovateľky Q. O.. Pokiaľ by uvedený pozemok bol s konečnou platnosťou pridelený právnemu predchodcovi navrhovateľky do vlastníctva, bol by rozhodnutím č. XXXX/ XXX, 118061 zapísaný v jeho prospech, tak ako to bolo u ostatných navrhovaných prídelcov v zozname č. D cs 2) rozhodnutím č. XXXX/XXXX zo dňa 1.12.1928. 40. Správny súd teda zhodne s odporcom dospel k záver, že Q. O. bola PK parcela č. XXXX/X v k.ú. E. daná do držby dňa 1.1.1927. Z toho však nevyplýva, žeby bola predmetná nehnuteľnosť aj prevedená do jeho vlastníctva. Q. O. bol jedným zo žiadateľov o pridelenie pozemkov, čo potvrdzuje rozsudok č. 33.461/1926 O.F.B. zo dňa 10.8.1926, no nesplnil podmienky pre pridelenie pozemku parc. č. XXXX/ X v k.ú. E., a preto mu uvedená nehnuteľnosť nebola s konečnou platnosťou pridelená a zapísaná do PK vložky a nenadobudol vlastnícke právo k nej. Navrhovateľka v konaní pred správnym orgánom ani pred správnym súdom nepreukázala, žeby jej právny predchodca splnil podmienky určené rozsudkom Krajinského súdu pre usporiadanie vlastníctva pôdy č. XX.XXX/XXXX O.F.B. zo dňa 10.8.1926 na nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorej vydania sa domáha. Nepreukázala, žeby jej právny predchodca splnil platobnú povinnosť v lehote 30 dní po výzve miestneho zastupiteľstva. Ak by poplatkovú povinnosť splnil, v zmysle citovaného rozsudku by nebol vylúčený z pridelenia pozemku do vlastníctva. Navrhovateľka teda nepreukázala, žeby jej právny predchodca nebol vylúčený z pridelenia pozemku do vlastníctva, preto sa nemôže úspešne domáhať navrátenia vlastníckeho práva k pozemku, ktorý jej právny predchodca nevlastnil. 41. Podľa názoru správneho súdu nebola splnená ani podmienka prechodu vlastníctva k nehnuteľnosti v rozhodnom období od 25.2.1948 do 1.1.1990. K prvotnému prechodu pozemku z fyzickej osoby na štát (Maďarský štát - pokladnicu) došlo dňa 13.10.1928 rozhodnutím Okresného súdu v Magyaróvári ako pozemkového úradu č. 5922/928, 118061. Uvedený súd ako pozemkový úrad na základe rozhodnutia č. 47900/1928 zo dňa 26.9.1928 nariadil vykonať zmeny v PK vložkách č. 7, XX, XX, XX, XXX, XXX a XXX na presne špecifikovaných pozemkoch a podľa náčrtu uvedené pozemky rozdelil a zapísal do PK vložiek č. XXX, XXX, XXX, XXX a XXX v k.ú. E.. Rozdelenie sa uskutočnilo podľa rozdeľovacej pozemkovej knihy uloženej na pozemkovom úrade, rozdelenie je dokončené a mali byť vyčiarknuté zápisy o vyznačení stavebných pozemkov vzťahujúcich sa na nehnuteľnosti vo vložke č. 40. Týmto rozhodnutím bola prevzatá PK parcela č. XXXX (vedená pôvodne v PK vložke č. 40 v k.ú. E. pod por. č. IV.XX) a rozdelená na PK parcely č. XXXX/X až XXXX/XX, medzi nimi teda aj PK parcela č. XXXX/X, a z titulu majetkovej zámeny prepísaná do PK vložky č. XXX v prospech Maďarského štátu - pokladnice s kvalifikáciou „pozemok majetkovej zámeny“. Pozemok PK parcela č. XXXX/X následne prešiel na Československý štát z Maďarského štátu na základe Mierovej zmluvy s Maďarskom (publikovanej v Zbierke zákonov pod č. 192/1947 Zb. a účinnej dňa 14.10.1947 podľa čl. 42 tejto zmluvy) a deklaratórny záznam o tom bol do pozemkovej knihy zapísaný dňa 27.4.1956. Ak by nedošlo k reálnemu postúpeniu územia Čunova a jeho katastrálneho územia Československu ku dňu nadobudnutia účinnosti Mierovej zmluvy s Maďarskom, z čl. 1 ods. 4 písm. d/ zmluvy vyplýva, že sa tak malo stať do dvoch mesiacov po nadobudnutí účinnosti zmluvy, teda do 14.12.1947, čo je takisto pred rozhodným obdobím vyplývajúcim z § 2 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z.z. 42. Podľa názoru správneho súdu v predmetnej právnej veci nie je daný ani žiaden z reštitučných titulov taxatívne vymenovaných v § 3 zákona č. 503/2003 Z.z. Ako už bolo uvedené, vlastnícke právo k pozemku PK parcela č. XXXX/X v k.ú. Čunovo prešlo na Československý štát z Maďarského štátu na základe Mierovej zmluvy s Maďarskom po druhej svetovej vojne; takýto spôsob prechodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti oprávňujúci niektorý zo subjektov uvedených v § 2 úspešne sa domáhať navrátenia vlastníckeho práva k pozemku však zákon č. 503/2003 Z.z. nepozná. Uvedený záver nemôže zmeniť ani znenie § 2 zákona č. 172/1947 Zb., podľa ktorého sa na získané územie (teda aj na územie Čunova a jeho katastrálne územie) rozšírila účinnosť právnych predpisov platných v oblasti, ku ktorej sa územie pripojilo. Pri takomto rozšírení účinnosti právnych predpisov nemožno postupovať retroaktívne a brať na zodpovednosť Československo za nakladanie s pozemkom zo strany Maďarska do nadobudnutia účinnosti Mierovej zmluvy s Maďarskom a zákona č. 172/1947 Zb. 43. Najvyšší súd nariadil správnemu súdu, aby sa v ďalšom konaní zaoberal aj dôvodovou správou k zákonu č. XLI z roku 1928. Podľa názoru správneho súdu dôvodová správa nie je rozhodujúcim aspektom na pridelenie nehnuteľnosti do vlastníctva určitej osoby. Z dôvodovej správy nevyplýva samotný všeobecne záväzný text zákona, ktorý sa aplikuje v ním upravených vzťahoch; vyjadruje len úmysel zákonodarcu prijať konkrétnu právnu normu. Ak by aj v dôvodovej správe bol uvedený možný úmysel nadobudnutia prideľovaných nehnuteľností do vlastníctva fyzických osôb a tento by sa nepremietol do zákonného textu, nie je možné z dôvodovej správy vychádzať. Navyše, dôvodová správa k zákonu č. XLI z roku 1928, ktorú predložila navrhovateľka, v žiadnom prípade neuvádza, žeby sa vlastnícke právo nadobúdalo automaticky už samotným pridelením nehnuteľnosti. Samotná dôvodová správa rozlišuje medzi pridelením pozemku, zaplatením dávky z majetku a až následným nadobudnutím vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Inými slovami, pozemok musel byť najprv pridelený, prídelca bol povinný zaplatiť zaň dávku z majetku a až po jej zaplatení mohol nadobudnúť vlastnícke právo k pozemku. Správny súd teda aj po vyhodnotení obsahu tejto dôvodovej správy dospel k rovnakému záveru, že navrhovateľka nepreukázala, žeby jej právny predchodca Mátyás O. zaplatil za pridelený pozemok dávku z majetku, a teda žeby k nemu mohol následne nadobudnúť aj vlastnícke právo. Navrhovateľka v správnom konaní teda neuniesla bremeno tvrdenia ani bremeno dôkazu, čo má za následok negatívne rozhodnutie z hľadiska možného navrátenia vlastníckeho práva k pozemku. 44. Otázkou vydržania nie je správny súd oprávnený sa v tejto veci zaoberať, pretože to patrí do kompetencie civilného súdu, ktorý by vo veci konal na základe určovacej žaloby v civilnom sporovom konaní. 45. Správny súd sa nestotožnil s námietkou navrhovateľky o porušení jej procesných práv, ku ktorému malo dôjsť tým, že nemala vedomosť o existencii dokladov, z ktorých správny orgán pri rozhodovaní vychádzal, nakoľko časť dokladov, z ktorých správny orgán pri rozhodnutí vychádzal, predložil jej právny zástupca a dôkazy, ktoré si zabezpečil správny orgán sám, následne zaslal jej právnemu zástupcovi spolu s výzvou zo dňa 2.5.2013 na vyjadrenie, resp. na ďalšie doplnenie dokladov. Rozhodnutie odporcu je podrobne odôvodnené a argumentačne podložené listinnými dôkazmi, ktoré boli podkladom rozhodnutia. 46. Vychádzajúc z uvedených skutočností správny súd podľa § 250q ods. 3 OSP potvrdil napadnuté rozhodnutie odporcu ako vecne a právne správne. 47. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 a § 250l ods. 2 OSP a neúspešnej navrhovateľke nepriznal náhradu trov konania. 48. Správny súd na záver dodáva, že do konania nepribral Slovenský pozemkový fond, pretože podľa ustanovenia § 250 ods. 1 druhá veta a § 250l ods. 2 OSP tak mohol urobiť len v prípade, ak by zrušením rozhodnutia mohol byť dotknutý na jeho právach. K zrušeniu rozhodnutia v predmetnej veci nedošlo a ani k ovplyvneniu práv Slovenského pozemkového fondu, preto vzhľadom na znenie citovaného ustanovenia nebol daný dôvod na pribratie Slovenského pozemkového fondu do konania. Vo veci nemožno aplikovať § 32 a § 33 SSP, pretože to § 492 ods 1. SSP vylučuje. 49. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajskom súde v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.