Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Sp/124/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201848 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1015201848.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa: M.. S. G., Z. I., so sídlom I. Ú. O., Slovenská X, A.. P.. N. XX, O., zastúpený JUDr. Jánom Pokorným, advokátom so sídlom Anenská 1, Bratislava, proti odporkyni: Slovenská komora exekútorov, Disciplinárny senát č. 3 Disciplinárnej komisie, so sídlom Šustekova 49, Bratislava, za účasti: Prezident Slovenskej komory exekútorov, JUDr. Ing. Miroslav Paller, so sídlom Šustekova 49, Bratislava, o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 6.11.2015 proti rozhodnutiu odporkyne č. k. DK 4/2015 zo dňa 22.9.2015 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporkyne č. k. DK 4/2015 zo dňa 22.9.2015 p o t v r d z u j e. Navrhovateľovi nepriznáva právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Rozhodnutím č. k. DK 4/2015 z 22.9.2015 v bode I. výroku odporkyňa za použitia ustanovenia § 228a ods. 1 písm. a) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení (ďalej len „Exekučný poriadok “) zastavila disciplinárne konanie vo vzťahu k bodu 1/ návrhu na začatie disciplinárneho konania, pretože návrh bol podaný oneskorene. Súčasne v bode II. výroku napadnutého rozhodnutia odporkyňa uznala navrhovateľa vinným zo spáchania disciplinárneho previnenia v zmysle ustanovenia § 220 ods. 1 Exekučného poriadku. Disciplinárneho previnenia sa mal navrhovateľ dopustiť tým, že v exekučnom konaní EX 332/2011 vykonával exekúciu predajom nehnuteľnosti bez súhlasu 1. záložného veriteľa, čím porušil ustanovenie § 61a ods. 2 Exekučného poriadku. Za spáchanie tohto disciplinárneho previnenia uložila odporkyňa navrhovateľovi disciplinárne opatrenie podľa § 221 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku - peňažnú pokutu vo výške 200 eur. Zároveň odporkyňa rozhodla o povinnosti navrhovateľa uhradiť trovy disciplinárneho konania vo výške 404,65 eur. Z odôvodnenia predmetného rozhodnutia odporkyne vyplýva, že návrh na začatie disciplinárneho konania podala zúčastnená osoba, pretože na základe zistených skutočností navrhovateľ pri výkone exekučnej činnosti v exekučnom konaní pod sp. zn. EX 332/2011 vedenom na jeho exekútorskom úrade: 1/ do rozhodnutia súdu o odklade exekúcie nevykonával len úkony smerujúce k zabezpečeniu majetku povinného, ale vydal exekučný príkaz zriadením exekučného záložného práva, ako aj exekučný príkaz a vykonanie exekúcie predajom nehnuteľnosti; 2/ vykonával exekúciu predajom nehnuteľnosti, hoci 1. záložný veriteľ s predajom nehnuteľnosti nesúhlasil, čím zbytočne zvyšoval trovy exekúcie. K návrhu na začatie disciplinárneho konania sa navrhovateľ písomne vyjadril. Na svoju obranu ku skutkom, ktoré sa mu kládli za vinu v súvislosti s bodom 1/ návrhu uviedol, že vydaním upovedomenia o začatí exekúcie predajom a exekučným príkazom na predaj nehnuteľnosti nedošlo k žiadnemu hrubému porušeniu zákona ani povinnosti súdneho exekútora. Podľa jeho názoru došlo iba k zabezpečeniu majetku povinného proti jeho scudzeniu, pričom o hrubé porušenie zákona pri výkone exekučnej činnosti by podľa neho išlo iba vtedy, ak by v priebehu exekúcie vydal dražobnú vyhlášku na predaj nehnuteľnosti, túto by zverejnil a nehnuteľnosť na dražbe predal, k čomu však nedošlo. K obvineniu obsiahnutému v bode 2/ návrhu navrhovateľ uviedol, že ani v danom prípade v ničom nepochybil. Exekúciu vykonával v zmysle v tom čase platnej právnej úpravy, podľa ktorej nebol potrebný súhlas záložného veriteľa k zriadeniu exekučného záložného práva ani súhlas s predajom nehnuteľnosti. Zriadením exekučného záložného práva sa dostal do pozície záložného veriteľa v zmysle ustanovenia § 151h ods. 6 Občianskeho zákonníka a § 61a ods. 2 Exekučného poriadku. Navrhovateľ vo vyjadrení k disciplinárnemu návrhu zároveň požiadal o vyžiadanie stanoviska osoby oprávnenej z exekučného konania a právneho zástupcu osoby povinnej z exekučného konania. Ďalej navrhovateľ namietol, že podanie disciplinárneho návrhu je v rozpore s § 223 ods. 2 Exekučného poriadku, pretože k disciplinárnemu previneniu malo dôjsť dňa 11.12.2012 a návrh na začatie disciplinárneho konania bol podaný dňa 24.3.2015, teda po uplynutí dvojročnej objektívnej lehoty ustanovenej zákonom. Odporkyňa požiadala o vyjadrenie k disciplinárnemu návrhu účastníkov exekučného konania. Oprávnená z exekučného konania sa k návrhu vyjadrila tak, že jej čiastka vymáhaná v exekučnom konaní bola v celom rozsahu uhradená a podľa jej názoru k jej úhrade prispelo konanie navrhovateľa. Právny zástupca osoby povinnej z exekučného konania stanovisko nedoručil. Odporkyňa v rozhodnutí ďalej opísala priebeh a obsah ústneho pojednávania. Vzhľadom na vykonané dokazovanie uznala navrhovateľa vinným z disciplinárneho previnenia, pretože nedodržal obligatórnu zákonnú podmienku vedenia exekúcie na záloh ustanovenú § 151h ods. 6 Občianskeho zákonníka a § 61a ods. 2, s poukazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III ÚS 20/08 z 23.4.2008. Uznanie viny navrhovateľa odporkyňa dôvodila tým, že z citovaných ustanovení jednoznačne vyplýva, že povinnosťou navrhovateľa bolo získať súhlas prednostného záložného veriteľa s vedením exekúcie na záloh. Navrhovateľ však viedol exekučné konanie aj napriek tomu, že prednostný záložný veriteľ trikrát vyjadril nesúhlas s vedením exekúcie a žiadal ju zastaviť. Odporkyňa pri rozhodovaní prihliadla aj na osobu navrhovateľa, ktorý vykonával exekútorskú činnosť od mája 1997 a ku dňu rozhodovania odporkyne v predmetnej právnej veci bolo voči nemu vedené jedno disciplinárne konanie, od ktorého bol oslobodený a nebolo mu uložené žiadne disciplinárne opatrenie. O povinnosti navrhovateľa nahradiť trovy disciplinárneho konania rozhodla odporkyňa podľa § 228b ods. 3 Exekučného poriadku, keďže rozhodla o vine navrhovateľa. Proti bodu II. výroku rozhodnutia (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) podal navrhovateľ odvolanie dňa 6.11.2015, poukazujúc na v tom čase súdmi zastávaný právny názor, že zriadeniu exekučného záložného práva nebráni skutočnosť, že na nehnuteľnosti viazne skôr zriadené záložné právo iného veriteľa. Podľa neho vzťah § 151h ods. 6 Občianskeho zákonníka k zriadeniu exekučného záložného práva nie je riešený výslovne, a preto zriadenie ďalšieho záložného práva na zaťaženej nehnuteľnosti podmienené súhlasom existujúceho záložného veriteľa nie je. V súvislosti s uvedeným právnym názorom navrhovateľ poukázal aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I.ÚS 324/2010 z 30.9.2010. Z uvedeného je podľa navrhovateľa zrejmé, že ako súdny exekútor zriadením exekučného záložného práva neporušil ustanovenia Exekučného poriadku, a teda sa nedopustil disciplinárneho previnenia. Opačný právny názor vyjadrený Ústavným súdom Slovenskej republiky bol podľa navrhovateľa publikovaný až po vykonaní úkonov, ktoré sú predmetom disciplinárneho obvinenia, v náleze sp. zn. III. ÚS 51/2014 z 1.7.2014. Navrhovateľ ďalej v odvolaní namietal, že vo vyjadrení k návrhu na začatie disciplinárneho konania ním bola vznesená aj námietka uplynutia lehoty 2 rokov od spáchania údajného disciplinárneho previnenia. Následne skonštatoval, že z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva prihliadanie disciplinárneho senátu pri rozhodovaní o uznaní viny a uložení sankcie aj na jeho úkony, ktoré neboli predmetom návrhu na začatie disciplinárneho konania. Z uvedeného dôvodu namieta rozpornosť konania disciplinárneho senátu s ustanovením § 223 Exekučného poriadku, pretože rozhodoval nad rámec svojej pôsobnosti. Na základe uvedeného navrhovateľ navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť a zaviazať zúčastnenú osobu na náhradu trov odvolacieho konania. Odporkyňa listom z 20.1.2016 súdu oznámila, že sa k odvolaniu navrhovateľa vyjadrovať nebude. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „súd“) prejednal a rozhodol vec podľa ustanovenia § 250q Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení (ďalej len „O. s. p.“) ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 O. s. p.) v neprítomnosti odporkyne, ktorá v podaní z 20.1.2016 vyjadrila súhlas s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania, svoju neúčasť na pojednávaní však neospravedlnila. Súd uskutočnil pojednávanie tiež v neprítomnosti zúčastnenej osoby, ktorá ju ospravedlnila podaním z 20.12.2017 a súhlasila s prejednaním veci v jej neprítomnosti. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súd dospel k záveru, že toto je potrebné potvrdiť ako vecne správne a zákonné. V prejednávanej veci súd dokazovanie nedoplnil. Z prednesu zástupcu navrhovateľa súd zistil, že tento sa v celom rozsahu pridržiava písomného návrhu zo 6.11.2015 a poukazujúc na dôvody uvedené v ňom navrhuje súdu napadnuté rozhodnutie zrušiť . Dôvodil tým, že navrhovateľ v predmetnej exekučnej veci vykonal iba prípravné úkony na zabezpečenie exekúcie v prospech oprávnenej, ktorá s úkonmi navrhovateľa súhlasila. Tiež uviedol, že na LV č. XXX po zápise záložného práva v prospech prednostného záložného veriteľa boli zapísané ďalšie záložné práva ešte pred zápisom exekučného záložného práva. Opätovne zdôraznil, že uvedeným postupom navrhovateľ neporušil ani Občiansky zákonník ani Exekučný poriadok, preto navrhol súdu rozhodnúť v zhode s výrokom obsiahnutým v podanom opravnom prostriedku. Pred prejednaním a rozhodnutím veci sa súd oboznámil s obsahom pripojeného administratívneho spisu odporkyne 0DK/4/2015, z obsahu ktorého o. i. zistil, že: - dňa 24.3.2015 bol odporkyni doručený návrh na začatie disciplinárneho konania voči navrhovateľovi (evidovaný pod sp. zn. 0DK4/2015), podaný zúčastnenou osobou v zmysle § 223 ods. 1 Exekučného poriadku, podkladom ktorého bola sťažnosť podaná osobou povinného z exekučného konania EX 332/2011. Podľa jeho odôvodnenia navrhovateľ v danom exekučnom konaní porušil povinnosti súdneho exekútora (§ 56 ods. 5, § 61a ods. 2 Exekučného poriadku), čím sa dopustil závažného disciplinárneho previnenia podľa § 220 ods. 2 Exekučného poriadku. V tomto návrhu jeho predkladateľ dôvodil, že navrhovateľ vykonával exekúciu predajom nehnuteľností evidovaných na LV č. XXX, nachádzajúcich sa v P. A., P. U., G. Ú. U., napriek tomu, že nedisponoval súhlasom prednostného záložného veriteľa - Tatra banky, a.s. Prednostným záložným veriteľom bolo navrhovateľovi opakovane oznámené, že s vedením exekučného konania uvedeným spôsobom nesúhlasí (listami z 4.10.2012, 8.11.2013, 19.6.2014). Podanie návrhu zúčastnená osoba odôvodnila tým, že navrhovateľ svojim konaním zbytočne zvyšoval trovy exekúcie, a preto sa ako štátom určená a splnomocnená osoba na výkon exekučnej činnosti dopustil závažného disciplinárneho previnenia podľa § 220 ods. 2 Exekučného poriadku. Za uvedené previnenie navrhla zúčastnená osoba uložiť navrhovateľovi disciplinárne opatrenie podľa § 221 ods. 2 písm. b) Exekučného poriadku - peňažnú pokutu až do sumy 3.310 eur; - dňa 22.9.2015 odporkyňa vo veci disciplinárneho návrhu rozhodla tak, že v bode 1/ návrhu disciplinárne konanie podľa § 228a ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku zastavila a v bode 2/ návrhu uznala navrhovateľa vinným zo spáchania disciplinárneho previnenia v zmysle § 220 ods. 1 Exekučného poriadku, pretože postupoval v rozpore s ustanovením § 62a ods. 2 Exekučného poriadku a uložila mu disciplinárne opatrenie podľa § 221 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku - peňažnú pokutu vo výške 200 eur. Zároveň odporkyňa rozhodla o povinnosti navrhovateľa uhradiť trovy disciplinárneho konania podľa § 228b ods. 3 a § 228c ods. 3 Exekučného poriadku; - proti rozhodnutiu odporkyne podal opravný prostriedok navrhovateľ - disciplinárne obvinený dňa 6.11.2015. Podľa § 61a ods. 2 Exekučného poriadku (účinného v čase spáchania disciplinárneho previnenia): Exekučné konanie na záloh možno viesť iba vtedy, ak oprávneným je záložný veriteľ alebo ak záložný veriteľ s exekúciou súhlasí. Podľa § 151h ods. 6 Občianskeho zákonníka: Konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie na záloh možno viesť iba vtedy, ak oprávneným je záložný veriteľ alebo ak záložný veriteľ s výkonom rozhodnutia alebo s exekúciou súhlasí. Podľa § 219 Exekučného poriadku (účinného v čase spáchania disciplinárneho previnenia): Exekútor je disciplinárne zodpovedný za disciplinárne previnenie. Podľa § 220 ods. 1 Exekučného poriadku (účinného v čase začatia disciplinárneho konania): Disciplinárnym previnením je zavinené porušenie povinností pri výkone činnosti exekútora, porušenie iných povinností podľa tohto zákona, porušenie sľubu, správanie, ktorým narúša dôstojnosť svojej funkcie, a pokračovanie napriek predchádzajúcej výzve vo výkone činnosti, ktorá je nezlučiteľná s funkciou exekútora. Disciplinárnym previnením je aj zavinené konanie exekútora, ktoré má za následok prieťahy v exekučnom konaní alebo v disciplinárnom konaní. Podľa § 221 ods. 1 Exekučného poriadku (účinného v čase spáchania disciplinárneho previnenia): Za disciplinárne previnenie možno uložiť ako disciplinárne opatrenie: a)pokarhanie, b)písomné pokarhanie, c)peňažnú pokutu až do sumy 330 eur. Podľa § 223 ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku (účinného v čase spáchania disciplinárneho previnenia): Disciplinárne konanie sa začína na návrh. Podľa § 223 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku (účinného v čase spáchania disciplinárneho previnenia): Návrh na začatie disciplinárneho konania je oprávnený podať minister, predseda súdu, prezident komory a predseda kontrolnej komisie do 12 mesiacov odo dňa, keď sa navrhovateľ dozvedel o disciplinárnom previnení, najneskôr do dvoch rokov odo dňa, keď došlo k disciplinárnemu previneniu a ak ide o disciplinárne previnenie, ktorého sa exekútor dopustil zavineným konaním, ktoré má za následok prieťahy v exekučnom konaní, najneskôr do štyroch rokov odo dňa, keď došlo k disciplinárnemu previneniu. Podľa § 228b ods. 3 Exekučného poriadku (účinného v čase spáchania disciplinárneho previnenia): Ak disciplinárny senát rozhodne, že disciplinárne obvinený je vinný, má navrhovateľ a komora voči exekútorovi, proti ktorému bolo vedené disciplinárne konanie, nárok na náhradu účelne vynaložených výdavkov, ktoré im vznikli a ktoré znášali v disciplinárnom konaní. Podľa § 228c ods. 3 Exekučného poriadku (účinného v čase spáchania disciplinárneho previnenia): O trovách komory, ktoré sa majú nahradiť podľa tohto zákona, disciplinárny senát rozhodne aj bez návrhu. Podľa ustanovenia § 250q ods. 2 O. s. p.: O opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne v rozsahu námietok podaných voči nemu navrhovateľom a tieto námietky vyhodnotil ako nedôvodné. K námietke, vzťahujúcej sa vykonávania exekúcie predajom nehnuteľností: Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. V konaní pred odporkyňou nebola spornou skutočnosť, že navrhovateľ ako súdny exekútor konal vo veci EX 332/2011. V rámci tohto konania 25.9.2012 (následne tiež 10.10.2012 a 15.10.2013) vydal upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie predajom nehnuteľností povinného, zapísaných na LV č. XXX katastrálneho územia U.. V ten istý deň (a následne tiež 11.12.2012 a 15.10.2013) vydal upovedomenie o začatí exekúcie zriadením exekučného záložného práva k týmto nehnuteľnostiam. Z predmetného LV č. XXX (ku dňu 14.4.2012) založeného v spise navrhovateľa o. i. vyplýva, že ako ťarchy sú k predmetným nehnuteľnostiam zapísané: 1. Záložné právo v prospech Tatra banka, a.s. (V 5163/2008 z 8.4.2009); 2. Záložné právo v prospech Tatra banka, a.s. (V 1360/2009 zo 17.6.2009); 3. Exekučný príkaz na zriadenie exekučného záložného práva EX 386/09 v prospech Ivan Foriš - P.F.P. Stavebná firma). Z uvedeného je teda zrejmé, že v čase vydania vyššie konkretizovaných upovedomení, počnúc prvým z 25.9.2012, mal navrhovateľ vedomosť o tom, že na predmete exekúcie viaznu záložné práva. Prvý záložný veriteľ - Tatra banka, a.s. listami zo 4.10.2012, 8.11.2013 a z 19.6.2014 oznámil navrhovateľovi, že nesúhlasí s tým, aby na záloh bolo vedené exekučné konanie a teda ani s predajom zálohu. I napriek tomu navrhovateľ pokračoval v predmetnom exekučnom konaní, ako o tom svedčia následne vydávané rozhodnutia: upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie zriadením exekučného záložného práva EX 332/2011-111 a EX 332/2011-110 z 15.10.2013, opatrenie EX 332/2011-129 z 13.6.2014, EX 332/2011 z 25.7.2014 o určení znalca na ocenenie predmetných nehnuteľností, exekučný príkaz na vykonanie exekúcie predajom nehnuteľnosti EX 332/2011-127 z 30.5.2014, exekučný príkaz na vykonanie exekúcie zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnosť EX 332/2011-126 z 30.5.2014. Z vyššie citovaného § 61a ods. 2 Exekučného poriadku jednoznačne vyplýva, že navrhovateľ v čase vydania v poradí prvých upovedomení vydaných 25.9.2012 tieto upovedomenia vydať nemal, nakoľko mal vedomosť o tom, že na predmetné nehnuteľnosti viaznu ťarchy - záložné práva v prospech Tatra banka, a.s. V čase vydania týchto upovedomení navrhovateľ nedisponoval súhlasom uvedeného záložného veriteľa. V exekúcii však pokračoval i naďalej a to i napriek opakovaným výslovným písomným nesúhlasom tohto záložného veriteľa (zo 4.10.2012, 8.11.2013 a z 19.6.2014) a to vydaním exekučných príkazov z 30.5.2014, určením znalca na ocenenie nehnuteľností (13.6.2014, 25.7.2014). V tejto súvislosti súd poznamenáva, že § 151h ods. 6 Občianskeho zákonníka upravuje otázku exekúcie na záloh zhodne s cit. § 61a ods. 2 Exekučného poriadku, pričom obidve zákonné ustanovenia exaktne stanovú podmienku vedenia exekučného konania na záloh v prípade existencie záložného veriteľa. Vzhľadom k vyššie uvedenému odôvodneniu tohto rozsudku súd námietku navrhovateľa, podľa ktorej svojím postupom v exekučnom konaní EX 332/2011 neporušil ustanovenia Exekučného poriadku, vyhodnotil ako nedôvodnú. K námietke uplynutia lehoty na podanie disciplinárneho návrhu: Podľa názoru súdu ani táto námietka nie je dôvodná. Návrh na začatie disciplinárneho konania bol odporkyni doručený 24.3.2015, pričom sťažnosť povinného (na základe ktorej bol návrh podaný) bola Slovenskej komore exekútorov doručená 20.8.2014. V odôvodnení predmetom návrhu na začatie disciplinárneho konania je podrobne opísaný postup navrhovateľa v exekučnom konaní EX 332/2011, o. i. včítane nesúhlasov záložného veriteľa (Tatra banka, a.s.) zo 4.10.2012, 8.11.2013 a z 19.6.2014 s vedením exekučného konania na predmet zálohu. Pre podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania platia v zmysle cit. § 223 ods. 2 Exekučného poriadku tak subjektívna, ako aj objektívna lehota. Subjektívna - 12-mesačná - lehota vzhľadom na podanie sťažnosti (na základe ktorej bol návrh podaný) začala plynúť dňom 21.8.2014 a skončila sa dňom 21.8.2015. Návrh na začatie disciplinárneho konania bol odporkyni doručený 24.3.2015, teda v zákonnej lehote. Objektívna - 2-ročná - lehota plynula od 25.9.2012 (vydanie upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie predajom nehnuteľností povinného a upovedomenie o začatí exekúcie zriadením exekučného záložného práva k nehnuteľnostiam) najmenej do 30.5.2014, kedy boli navrhovateľom vydané príkazy na vykonanie exekúcie predajom nehnuteľností, resp. zriadením exekučného záložného práva. Z uvedeného teda vyplýva, že návrh na začatie disciplinárneho konania voči navrhovateľovi bol podaný v zákonnej lehote a preto mím vznesená námietka uplynutia stanovenej lehoty na podanie návrhu súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Pretože námietky vznesené navrhovateľom voči napadnutému rozhodnutiu odporkyne súd nevyhodnotil ako dôvodné, napadnuté rozhodnutie potvrdil. O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ustanovenia § 250k ods. 1 O. s. p. v spojení s § 250l ods. 2 O. s. p. s poukazom na výsledok konania. Navrhovateľ bol v konaní neúspešný, a preto mu ich náhradu súd nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p).