Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/191/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016201652 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Krišková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1016201652.5 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Kriškovej a členov senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobkyne: Z.. J. U., Q..: XX.XX.XXXX, N. Č.. XXXX, XXX XX Č., zast.: Advokátska kancelária Nosko & Partners, s.r.o., Podjavorinskej 2, 811 03 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 01155/ Os/2013/153/RK zo dňa 25.08.2016, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Rozhodnutia správnych orgánov 1. Žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 25.08.2016 ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky zamietla rozklad žalobkyne a potvrdila rozhodnutie Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, Sekcie dohľadu, Odboru znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti (ďalej len „prvostupňový orgán”) č. 001155/Os/2013/153 zo dňa 02.06.2016, ktorým bola žalobkyňa podľa § 8 ods. 1 písm. d/ v spojení s § 5 ods. 1 písm. c/ a e/ zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch (ďalej len „zákon o znalcoch”) vyčiarknutá zo zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, oddielu na zápis znalcov, odbor: Stavebníctvo, odvetvie: Odhad hodnoty nehnuteľností. 2. Prvostupňový orgán rozhodol o vyčiarknutí žalobkyne zo zoznamu znalcov z dôvodu, že po vykonaní lustrácie spisu žalobkyne bolo zistené, že žalobkyňa nespĺňa dva z predpokladov na zápis do zoznamu, oddiel na zápis znalcov, odbor: Stavebníctvo, odvetvie: Odhad hodnoty nehnuteľností. Prvým z nich bol predpoklad na zápis podľa § 5 ods. 1 písm. c/ v spojení s § 33 písm. b/ zákona o znalcoch a § 2 ods. 1 písm. a/ vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 490/2004 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon o znalcoch (ďalej len „vyhláška“), pretože žalobkyňa bola zapísaná v odvetví odboru Stavebníctvo, pričom prílohou jej žiadosti o zápis boli listiny preukazujúce získanie vzdelania v študijnom odbore Geodézia a kartografia. Druhým chýbajúcim predpokladom bol predpoklad na zápis podľa § 5 ods. 1 písm. e/ v spojení s § 33 písm. b/ zákona o znalcoch a § 2 ods. 1 písm. f/ vyhlášky, pretože z hľadiska posudzovania žiadosti o zápis musí prax v odbore nadväzovať na získané vzdelanie v odbore, čiže nemôže, resp. nemohla byť vykonávaná bez jeho získania. II. Žaloba 3. Žalobkyňa považovala napadnuté rozhodnutie za nezákonné, žiadala ho zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Mala za to, že ide o arbitrárne rozhodnutie bez náležitého odôvodnenia. 4. Uviedla, že rozhodnutie prvostupňového orgánu sa opiera o odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy. V tejto súvislosti zastávala názor, že právoplatné rozhodnutie správneho orgánu nie je možné meniť alebo zrušiť na základe odporúčania Výboru ministrov Rady Európy, keďže takýto postup nemá oporu v platnom právnom poriadku. Nestotožňovala sa s názorom žalovaného, že v jej prípade nedošlo k zrušeniu alebo zmene predchádzajúceho rozhodnutia, ale začalo úplné nové konanie z úradnej povinnosti z dôvodu podľa § 8 ods. 1 písm. d/ zákona o znalcoch. Dôvodila, že od zápisu do zoznamu znalcov až doposiaľ nedošlo k zmene žiadnych predpokladov na zápis do zoznamu znalcov, ktoré by už žalovanému neboli známe v čase zápisu žalobkyne do zoznamu znalcov. Preto spochybňovala dôvodnosť začatia nového správneho konania. Mala za to, že ust. § 8 ods. 1 písm. d/ zákona o znalcoch možno aplikovať iba v prípade, ak pominuli predpoklady potrebné pre zápis žalobkyne do zoznamu znalcov, čo nebol jej prípad. Zdôraznila, že ak žalovaný už raz rozhodol o jej zápise do zoznamu znalcov, neexistoval dôvod na zmenu rozhodnutia z vlastnej iniciatívy žalovaného, a to bez akéhokoľvek podnetu. Poukázala pritom na narušenie jej právnej istoty a značný zásah do jej práv, pretože sa takýmto rozhodnutím žalobkyni uberá možnosť vykonávať činnosť znalca, a tým sa aj narušuje jej materiálne zabezpečenie. Zastávala názor, že takýto postup žalovaného ju stavia do nerovného postavenia. 5. Ďalej žalobkyňa dôvodila, že žalovaný opiera svoje rozhodnutie len o jazykový výklad, pričom sám nijakým spôsobom netají, že zákon neustanovuje ako kvalifikačný predpoklad vysokoškolské vzdelanie či už prvého, druhého alebo tretieho stupňa. Spochybňovala argumentáciu žalovaného, že ňou dosiahnuté vzdelanie absolvované na stavebnej fakulte je nedostatočné. V tejto súvislosti zdôraznila, že úspešne absolvovala bakalárske štúdium na Stavebnej fakulte Žilinskej univerzity v Žiline, Študijný odbor Geodézia. Následne v roku 2009 ukončila vysokoškolské štúdium a bol jej udelený akademický titul Ing. na Vysokej škole banskej - Technickej univerzite v Ostrave, Hornícko - geologickej fakulte, Študijný odbor Inžinierska geodézia, Študijný program Geodézia a kartografia. Podotkla, že diplom o absolvovaní druhého stupňa vysokoškolského štúdia jej bol v Slovenskej republike uznaný na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave, Stavebnej fakulte. Následne absolvovala 4-semestrálne štúdium špecializovaného vzdelávania súdneho inžinierstva v odbore Stavebníctvo, odvetvie Odhad hodnoty nehnuteľností. Mala za to, že všetky formy štúdia, ktoré úspešne absolvovala, boli vykonávané na stavebných fakultách prestížnych univerzít v rámci podmienok Slovenskej a Českej republiky. Preto zastávala názor, že spĺňa kvalifikačné predpoklady potrebné na výkon znaleckej činnosti v odbore Stavebníctvo, odvetvie Odhad hodnoty nehnuteľností. 6. Spochybňovala tiež argumentáciu žalovaného ohľadom jej nedostatočnej dĺžky praxe. Nevidela dôvod na to, aby sa nemohla zarátavať prax ešte pred dosiahnutím potrebného vzdelania. Mala za to, že pri výkone znaleckej činnosti ide o skĺbenie teoretických a praktických vedomostí a zručností, pritom je irelevantné, kedy došlo k ich nadobudnutiu. Akékoľvek hranice počítania od určitého momentu podľa názoru žalobkyne neobstoja. Prax je suma informácií, ktorú človek nadobúda reálnym výkonom určitej činnosti, pričom ak zákon nestanovuje predpoklad vzdelania, nemôže logicky stanovovať predpoklad začatia získavania praxe od dosiahnutia vysokoškolského vzdelania. V tejto súvislosti žalobkyňa poukázala na jej doterajšiu prax od roku 2006, v rámci ktorej pôsobila vo verejnom, ako aj v súkromnom sektore. Pôsobila na Správe katastra v Čadci, kde úspešne absolvovala tzv. vkladárske skúšky. Následne pôsobila v spoločnosti RIASTAV, s.r.o., v ktorej riešila inžiniersku činnosť v územných a stavebných konaniach, činnosť rozpočtára. Mala za to, že od roku 2006 nadobudla dostatočnú prax na vykonávanie znaleckej činnosti v odbore Stavebníctvo, odvetvie Odhad hodnoty nehnuteľností. 7. Záverom žalobkyňa poukázala na to, že ako znalkyňa doposiaľ nebola riešená pre akékoľvek jej pochybenie a mala za to, že svoju erudovanosť prejavila v kvalitnom vypracovaní znaleckých posudkov. Na tomto mieste spochybňovala stav, kedy sa pôvodné rozhodnutie o jej zápise do zoznamu znalcov nerušilo, čiže všetky jej znalecké posudky ostávajú v platnosti. Uviedla, že rozhodnutie nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného rozhodnutia, pričom účastníkom konania musí byť daná odpoveď na podstatné otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných súvislostiach. Zastávala názor, že napadnuté rozhodnutie sa týmito zásadami neriadi. III. Vyjadrenie žalovaného 8. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním doručeným súdu dňa 24.10.2016, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. K žalobkyňou namietanému nezáväznému odporúčaniu Výboru ministrov Rady Európy žalovaný uviedol, že v napadnutom rozhodnutí bolo poukázané na jeho existenciu, avšak k vyčiarknutiu žalobkyne nedošlo na tomto základe. Napadnuté rozhodnutie bolo vydané na základe § 8 ods. 1 písm. d/ v spojení s § 5 ods. 1 písm. c/ a e/ zákona o znalcoch. V samotnom rozhodnutí žalovaný poukázal na nesprávne posúdenie žiadosti žalobkyne o zápis do zoznamu znalcov, čiže argumentáciu žalobkyne týkajúcu sa nezmenenia skutkového a právneho stavu považoval žalovaný za zavádzajúcu. Dôvodil, že v tomto prípade, ako aj v ostatných málo početných podobných prípadoch postupoval tak, že v prípade zistenia pochybenia došlo k jeho napraveniu, nie k jeho prehliadaniu. 9. Ďalej žalovaný dôvodil, že kľúčovým pre právne posúdenie tejto právnej veci je výklad neurčitých právnych pojmov „vzdelanie v odbore” a „prax v odbore” („odborná prax”). S poukazom na odbornú literatúru a judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky uviedol, že správny orgán nie je v návrhových konaniach povinný vykladať neurčité právne pojmy tak, aby bol výklad čo najviac v prospech účastníka konania. Naopak mal za to, že takáto interpretácia by bola v hrubom rozpore s riadnym plnením úloh verejnej správy, pretože by to znamenalo, že správne orgány by museli rezignovať na výklad právnych noriem v súlade so zmyslom ich prijatia - vychádzali by výlučne z gramatického výkladu, a to za použitia výkladového pravidla, podľa ktorého by v prípade akýchkoľvek pochybností malo byť rozhodnuté v prospech účastníka konania. Žalovaný preto vo svojej rozhodovacej praxi vykladá pojmy „vzdelanie v odbore” a „prax v odbore” („odborná prax”) tak, aby mohol byť naplnený účel právnej úpravy regulujúcej výkon znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti, t.j., aby boli v zozname zapísané osoby, ktoré majú vzdelanie a prax adekvátne vysokému spoločenskému významu predmetnej činnosti. Podľa žalovaného účelom právnej úpravy znaleckej činnosti je zveriť posudzovanie určitých (vysoko odborných) otázok do rúk špecializovanej skupiny osôb, ktorých odbornosť štát preveruje a garantuje. Tým, že štát splnomocnil znalcov na výkon ich činnosti, stali sa štrukturálnou súčasťou systému, ktorým štát zabezpečuje dodržiavanie a realizáciu práv a slobôd občanov v rozličných podobách - či už je to v konaní pred súdom, alebo aj v súkromnoprávnych vzťahoch. Preto sa od týchto osôb vyžaduje, aby disponovali vyššou mierou vzdelania a odbornosti na výkon tak zodpovednej a odbornej práce, ako je výkon znaleckej činnosti. Podľa žalovaného to znamená, že požiadavka vysokoškolského vzdelania druhého stupňa v príslušnom študijnom odbore predstavuje úplne prirodzený predpoklad a je len ťažko predstaviteľné, že by mali takúto činnosť vykonávať osoby, ktoré získali len stredoškolské vzdelanie v rámci predmetného odboru, prípade osoby, ktoré získali vzdelanie v inom študijnom odbore. Žalovaný zastával názor, že pri odboroch, kde je vyžadované absolvovanie špecializovaného vzdelávania, je za vzdelanie v odbore považované vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, čo je odôvodnené predovšetkým charakterom špecializovaného vzdelávania, ktoré dopĺňa (nenahrádza) vedomosti získané počas vysokoškolského štúdia v predmetnom študijnom odbore. 10. Podľa žalovaného nemožno priznať úspech vyjadreniu žalobkyne, že získala vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa na Stavebnej fakulte Žilinskej univerzity v Žiline a že jej Stavebná fakulta Slovenskej technickej univerzity v Bratislave uznala vzdelanie druhého stupňa získané v Českej republike. Rozhododujúcou skutočnosťou je to, že vzdelanie získané v študijnom odbore Geodézia a kartografia predstavuje výlučne vzdelanie korešpondujúce s rovnomenným znaleckým odborom, nejde o vzdelanie získané v odbore Stavebníctvo. Zdôraznil, že Geodézia a kartografia je zároveň študijnym a aj znaleckým odborom, pričom rovnaké konštatovanie plati aj o odbore Stavebníctvo - tak ako vzdelanie v odbore Stavebníctvo nepredstavuje vzdelanie v odbore Geodézia a kartografia, platí to aj opačne. Z obsahového vymedzenia študijného odboru Geodézia a kartografia pritom vyplýva, že študijný odbor Stavebníctvo nemá ani postavenie príbuzného študijného odboru a značné rozdiely sú podľa žalovaného zjavné aj z obsahových vymedzení týchto znaleckých odborov. Za irelevantné žalovaný považoval aj úspešné absolvovanie špecializovaného vzdelávania žalobkyňou v odbore Stavebníctvo, odvetvie Odhad hodnoty nehnuteľností. Ide totiž o samostatný predpoklad na zápis do zoznamu (§ 5 ods. 1 písm. f/ zákona o znalcoch), ktorého splnenie nie je spôsobilé nahradiť nesplnenie predpokladu na zápis podľa § 5 ods. 1 písm. c/ zákona o znalcoch (získanie vzdelania v odbore). 11. V súvislosti s nadväznosťou odbornej praxe na získanie vzdelania žalovaný uviedol, že znalec musí byť odborníkom vo svojej oblasti. Od výsledku jeho práce mnohokrát závisí výsledok súdneho rozhodnutia. Bolo by preto neprípustné a celospoločensky nežiadúce, aby bola za odbornú prax uznaná prax, ktorá začala plynúť skôr, ako uchádzač ukončil úplné vysokoškolské vzdelanie. Podľa žalovaného je zrejmé, že pokiaľ nie je takéto vzdelanie ukončené, nie je možné čerpať plnohodnotne z teoretických poznatkov a tieto pretavovať do praxe. Je preto neprípustné, aby bolo možné započítať prax, ktorá bola vykonaná aj pred ukončením úplného vysokoškolského vzdelávania. Podľa žalovaného už len názov „odborná prax” napovedá, že musí ísť o prax relevantnú, odbornú, a teda prax, ktorá prebieha v čase, keď bol uchádzač už odborne pripravený na jej výkon, t.j. mal ukončené pre príslušný odbor adekvátne (úplné) vysokoškolské vzdelanie. Okrem toho žalovaný dodal, že žalobkyňa ani nezískala potrebnú najmenej sedemročnú prax v odbore Stavebníctvo. V tejto súvislosti poukázal na obsahové vymedzenie činností, ktoré žalobkyňa vykonávala na Okresnom úrade Čadca. Jednalo sa o samostatne odborné činnosti na úseku geodézie, kartografie a katastra, zisťovanie a prešetrovanie vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam pri tvorbe a aktualizácii operátov katastra nehnuteľností, zápis právnych vzťahov, aktualizácia nehnuteľností písomného operátu katastra nehnuteľností, aktualizácia prideleného katastrálneho územia, vykonávanie identifikácií parciel pri spracovaní listín, vydávanie listov vlastníctva a evidenčných listov a zákresy geometrických plánov do súboru geodetických informácií. Odo dňa 01.11.2007 bola žalobkyňa preložená na technické oddelenie Správy katastra Čadca, kde vykonávala samostatné odborné spracúvanie rozhodnutí a vykonávanie kontroly, samostatné ucelené odborné činnosti na úseku geodézie, kartografie a katastra, rozhodovanie o oprave chýb v katastrálnom operáte, tvorba vektorovej katastrálnej mapy a dopracovanie a vyhlásenie platnosti vektorovej katastrálnej mapy. Odo dňa 01.03.2008 vykonávala aj rozbor a analýzu chýb registra ZRPS, ROEP a RVP, rozbor a analýzu „chýb pri zápise právach listín”, zabezpečovanie tvorby registra a vydávanie rozhodnutí podľa zákona o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, poskytovanie informácií z dokumentačných fondov, rozhodovanie o návrhoch na vklad vlastníckeho alebo iného práva do katastra nehnuteľností. Uvedené podľa žalovaného nepredstavuje prax týkajúcu sa odboru Stavebníctvo. Prax žalobkyne od 01.07.2010, kedy začala vykonávať pracovnú činnosť pre spoločnosť RIASTAV, s.r.o., do času vydania napadnutých rozhodnutí nemala dostatočné trvanie. 12. Záverom vyjadrenia žalovaný priznal, že jeho rozhodovacia činnosť týkajúca sa zápisov uchádzačov do odboru Stavebníctvo, ktorí získali vzdelanie v študijnom odbore Geodezia a kartografia, nebola konštantná a výnimku predstavoval práve zápis žalobkyne. V tejto súvislosti poukázal na viaceré svoje rozhodnutia z času blízkeho zápisu žalobkyne, ktorými boli zamietnuté žiadosti uchádzačov s geodetickým vysokoškolským vzdelaním o záspis do zoznamu znalcov v odbore Stavebníctvo, odvetvie Odhad hodnoty nehnuteľností. Takisto záver o nadväznosti praxe na získanie vzdelania bol vyjadrený v množstve rozhodnutí žalovaného. Predovšetkým išlo o zamietnutia žiadostí o zápis žiadateľov, ktorí požiadali o zápis pomerne krátke obdobie po získaní vysokoškolského vzdelania druhého stupňa v príslušnom študijnom odbore. IV. Konanie na správnom orgáne 13. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že dňa 02.07.2014 bola prvostupňovému orgánu doručená žiadosť žalobkyne o zápis do zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov v nasledovných odboroch a odvetviach: - odbor: Geodézia a kartografia, odvetvie: Geodézia - odbor: Stavebníctvo, odvetvie: Odhad hodnoty nehnuteľností. 14. Listom zo dňa 22.09.2014 prvostupňový orgán potvrdil prijatie žiadosti žalobkyne a zároveň jej oznámil, že v súvislosti s jej žiadosťou o zápis do zoznamu pre odbor: Geodézia a kartografia, odvetvie: Geodézia, preukázala všetky zákonom predpokladané podmienky na zápis do zoznamu, okrem slávnostného zloženia sľubu. V súvislosti s jej žiadosťou o zápis do zoznamu pre odbor: Stavebníctvo, odvetvie: Odhad hodnoty nehnuteľností, prvostupňový orgán žalobkyňu upovedomil, že jej žiadosť neobsahovala predpísané náležitosti podľa § 5 zákona o znalcoch v spojení s § 2 ods. 1 vyhlášky. Rozhodnutím z toho istého dňa pod č. 01155/Os/2013/15 prvostupňový orgán konanie o zápise žalobkyne do zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, oddiel na zápis znalcov, odbor: Stavebníctvo, odvetvie: Odhad hodnoty nehnuteľností, podľa § 29 ods. 1 Správneho poriadku prerušil. Zároveň bola žalobkyňa vyzvaná na doplnenie žiadosti o zápis, a to o osvedčenú kópiu dokladu o dosiahnutom vzdelaní v odbore: Stavebníctvo a doklad o dĺžke odbornej praxe v odbore: Stavebníctvo. Dňa 03.10.2014 žalobkyňa doručila žalovanému vyjadrenie k rozhodnutiu o prerušení konania, v ktorom poukazovala na dosiahnuté vzdelanie a vykonanú prax. Následne listom zo dňa 03.11.2014 prvostupňový orgán žalobkyni oznámil, že jej žiadosti o zápis bolo vyhovené a ako znalkyňa bola zapísaná do zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, do oddielu na zápis znalcov, odbor: Stavebníctvo, odvetvie: Odhad hodnoty nehnuteľností. 15. Listom zo dňa 18.03.2016 prvostupňový orgán oznámil žalobkyni začatie správneho konania vo veci vyčiarknutia zo zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, oddiel na zápis znalcov, odbor: Stavebníctvo, odvetvie: Odhad hodnoty nehnuteľností, a to z dôvodu, že na základe lustrácie osobného spisu žalobkyne sa prvostupňovému orgánu javilo, že nespĺňala predpoklady na zápis do zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov podľa § 5 ods. 1 písm. c/ a e/ zákona o znalcoch. 16. Po následnom vyjadarení žalobkyne k začatiu správneho konania a zaobstaraní podkladov pre rozhodnutie prvostupňového orgánu vydal prvostupňový orgán rozhodnutie č. 01155/Os/2013/153 zo dňa 02.06.2016, ktorým vyčiarkol žalobkyňu zo znamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, oddiel na zápis znalcov, odbor: Stavebníctvo, odvetvie: Odhad hodnoty nehnuteľností. Voči tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa rozklad, ktorého argumentačným základom boli žalobné námietky, o ktorom rozhodol žalovaný v úvode tohto rozsudku opísaným rozhodnutím, odôvodnenie ktorého je obdobné ako vyjadrenie k žalobe a detailnejšie sa súd k jednotlivým jeho častiam vyjadril nižšie. V. Posúdenie veci 17. Krajský súd v Bratislave preskúmal napadnuté rozhodnutie v rámci žalobných dôvodov (§ 182 SSP) a dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná. 18. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 19. Podľa § 6 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 20. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 21. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. 22. Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ zákona o znalcoch znalec, tlmočník alebo prekladateľ je fyzická osoba alebo právnická osoba splnomocnená štátom na vykonávanie činnosti podľa tohto zákona, ktorá je zapísaná v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov. 23. Podľa § 2 ods. 7 zákona o znalcoch výkon činnosti podľa tohto zákona nie je podnikanie. 24. Podľa § 5 ods. 1 písm. c/ zákona o znalcoch ministerstvo zapíše do zoznamu do 60 dní od doručenia písomnej žiadosti o zápis fyzickú osobu, ktorá získala vzdelanie v odbore, ktorý je predmetom písomnej žiadosti o zápis, 25. Podľa § 5 ods. 1 písm. e/ zákona o znalcoch ministerstvo zapíše do zoznamu do 60 dní od doručenia písomnej žiadosti o zápis fyzickú osobu, ktorá vykonáva prax v odbore, ktorý je predmetom činnosti, v trvaní najmenej päť rokov a v prípade znalcov najmenej sedem rokov. 26. Podľa § 8 ods. 1 písm. d/ zákona o znalcoch ministerstvo vyčiarkne zo zoznamu toho, kto nespĺňa predpoklady na zápis do zoznamu; ak znalec, tlmočník alebo prekladateľ prestal vykonávať prax v odbore, ktorý je predmetom činnosti, ministerstvo ho vyčiarkne zo zoznamu, ak do dvoch rokov opätovne nezačne vykonávať prax v odbore, ktorý je predmetom činnosti. 27. Podľa § 8 ods. 2 zákona o znalcoch o vyčiarknutí fyzickej osoby alebo právnickej osoby zo zoznamu rozhodne ministerstvo bezodkladne po zistení niektorého z dôvodov uvedeného v odseku 1; vyčiarknutie zo zoznamu sa vykoná ku dňu nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyčiarknutí. 28. Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ vyhlášky k písomnej žiadosti o zápis do zoznamu sa pripojí osvedčené kópie dokladov o dosiahnutom vzdelaní, najmä vysokoškolského diplomu, maturitného vysvedčenia alebo iných dokladov, 29. Podľa § 2 ods. 1 písm. f/ vyhlášky k písomnej žiadosti o zápis do zoznamu sa pripojí doklad o dĺžke odbornej praxe žiadateľa, ktorý možno v osobitných prípadoch nahradiť čestným vyhlásením; osobitným prípadom je najmä zánik podnikateľa alebo inej organizácie, v ktorej žiadateľ vykonával odbornú prax, v osobitných prípadoch je odbornou praxou i vykonávanie znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti. 30. Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. 31. Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. 32. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. 33. V súčasnosti podmienky výkonu znaleckej činnosti, tlmočníckej činnosti a prekladateľskej činnosti, práva a povinnosti znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, ako aj podmienky činnosti znaleckých ústavov, a pôsobnosť žalovaného pri výkone ich činnosti upravuje zákon o znalcoch, ktorým bol zrušený predtým platný zákon č. 36/1967 Zb. o znalcoch a tlmočníkoch. Z dôvodovej správy k zákonu o znalcoch vyplýva, že jedným z aspektov, ktorý rieši zákon o znalcoch, je vymedzenie rozsahu práv a povinností, ktoré okrem tlmočníkov a prekladateľov vznikajú aj znalcom pri výkone činností poskytovaných súkromným osobám na rôzne účely. Zákon o znalcoch v § 5 ods. 1 taxatívne vymedzuje podmienky, ktoré musí žiadateľ o zápis do zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov spĺňať, aby mohol byť do zoznamu zapísaný. Keďže však znalecká činnosť je považovaná za vysoko odbornú činnosť, aj už zapísaný znalec musí po celú dobu výkonu činnosti spĺňať zákonné podmienky na jej riadny výkon upravené v § 5 ods. 1. V opačnom prípade má žalovaný ako dohľadový orgán štátu nad znaleckou činnosťou zákonné splnomocnenie vyčiarknuť znalca, ktorý uvedené podmienky nespĺňa (viď § 8 ods. 1 písm. d/ zákona o znalcoch). Z tohto dôvodu je žalovaný povinný kedykoľvek dôsledne skúmať zákonné podmienky riadneho výkonu znaleckej činnosti. Medzi tieto podmienky patrí vzdelanie v príslušnom odbore (§ 5 ods. 1 písm. c/ zákona o znalcoch) a dĺžka odbornej praxe (§ 5 ods. 1 písm. e/ zákona o znalcoch). Splnenie týchto podmienok uchádzač preukazuje osvedčenými kópiami dokladov o dosiahnutom vzdelaní (§ 2 ods. 1 písm. a/ vyhlášky), najmä vysokoškolským diplomom, maturitným vysvedčením alebo inými dokladmi. Tiež dokladom o dĺžke odbornej praxe, ktorý možno v osobitných prípadoch nahradiť čestným vyhlásením (§ 2 ods. 1 písm. f/ vyhlášky). Zákon o znalcoch ukladá budúcim znalcom povinnú 7 ročnú prax v odbore. Samotná dĺžka praxe stanovená zákonodarcom svedčí o tom, že povinnej praxi prikladá mimoriadnu dôležitosť. V danom prípade bolo dôvodom vyčiarknutia žalobkyne nesplnenie zákonných podmienok na zápis do zoznamu, a to práve podmienky vzdelania v odbore a podmienky odbornej praxe. Základnou právnou otázkou v tomto prípade bolo teda posúdenie, či žalobkyňa dosiahla potrebné vzdelanie v odbore, ktorého sa zápis do zoznamu týka, t.j. Stavebníctvo, odvetvie: Odhad hodnoty nehnuteľností a následne posúdenie výkonu odbornej praxe žalobkyne z hľadiska jej trvania po dosiahnutí potrebného vzdelania v príslušnom odbore. 34. Z hľadiska výkladu ustanovenia § 8 ods. 1 písm. d/ zákona o znalcoch súd prisvedčil žalovanému, že ide o právnu úpravu jednoznačne zakladajúcu právomoc ministerstva, v záujme riadne vedenia zoznamu, vyčiarknuť zo zoznamu osobu, ktorá nespĺňa predpoklady na zápis. Želaným stavom tu jednoznačne bude zoznam, v ktorom budú po celú dobu trvania zápisov zapísané iba také osoby, ktoré v danom rozhodnom čase spĺňajú všetky zákonné podmienky kumulatívne. Je potom namieste, aby žalovaný, či už z vlastného podnetu alebo na podnet inej fyzickej alebo právnickej osoby, priebežne preveroval, či v zozname zapísané osoby spĺňajú podmienky zápisu. V tejto súvislosti súd uvádza, že v § 5 a § 8 obsiahnuté podmienky a predpoklady tvoria sústavu zákonných podmienok, ktoré musia byť dané nielen na to, aby osoba bola do zoznamu znalcov zapísaná, ale aj na to, aby mohla v zozname znalcov po celú dobu trvania zápisu aj zotrvať. V zmysle uvedeného za nedôvodnú je nutné považovať námietku žalobkyne týkajúcu sa nemožnosti odčleniť konanie o zápise do zoznamu znalcov od konania o vyčiarknutí zo zoznamu, a to bez zmeny podmienok, resp. predpokladov na zápis do zoznamu. Na dôvažok súd uvádza, že rozhodnutie o vyčiarknutí žalobkyne nebolo vydané na základe právne nezáväzného a žalobkyňou namietaného odporúčania Výboru ministrov Rady Európy, ale v zmysle spomínaného zákonného ustanovenia § 8 ods. 1 písm. d/ zákona o znalcoch. Okrem toho sa súd neprisvedčil žalobkyni, že jej vyčiarknutím zo zoznamu znalcov pre odbor Stavebníctvo, odvetvie Odhad hodnoty nehnuteľností, bolo narušené jej materiálne zabezpečenie a možnosť vykonávať činnosť znalca. V prvom rade je potrebné uviesť, že žalobkyňa bola zapísaná do zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, do oddielu na zápis znalcov, pre dva odbory, a to pre odbor Geodézia a kartografia, odvetvie Geodézia a pre odbor Stavebníctvo, odvetvie Odhad hodnoty nehnuteľností (viď bod 14 tohto rozsudku). Vyčiarknutá bola len zo zoznamu znalcov pre odbor Stavebníctvo, odvetvie Odhad hodnoty nehnuteľností. To znamená, že žalobkyňa aj naďalej môže vykonávať činnosť znalca v odbore Geodézia a kartografia, odvetvie Geodézia. Súd navyše poukazuje na § 2 ods. 7 zákona o znalcoch, podľa ktorého výkon znaleckej činnosti nie je podnikaním, čiže aj z tohto dôvodu nemohlo byť prípadné vyčiarknutie žalobkyne zo zoznamu znalcov z hľadiska narušenia jej materiálneho zabezpečenia na jej ujmu. 35. Žalobkyňa tvrdila, že prílohy predložené k jej žiadosti na zápis do zoznamu znalcov pre odbor Stavebníctvo, odvetvie Odhad hodnoty nehnuteľností, boli dostatočné na to, aby jej správny orgán prvého stupňa vyhovel a stále preukazujú žalobkyňou dosiahnuté vzdelanie v odbore Stavebníctvo. Súd v tejto súvislosti prisvedčil žalovanému, že žalobkyňou dosiahnuté vzdelanie nekorešponduje so vzdelaním v odbore, ktorého sa sporný zápis týka, a to v odbore Stavebníctvo. Z dokladov predložených k žiadosti žalobkyne o zápis do zoznamu znalcov vyplýva, že žalobkyňa úspešne ukončila bakalárske štúdium na Žilinskej univerzite v Žiline, Stavebnej fakulte, odbor Geodézia a kartografia. Následne úspešne absolvovala inžinierske štúdium na Vysokej škole báňskej - Technickej univerzite Ostrava, Hornícko-geologickej fakulte, odbor Inžinierska geodézia. Zároveň žalobkyňa absolvovala špecializované vzdelávanie v Ústave súdneho inžinierstva v Žiline, v odbore Stavebníctvo, odvetvie Odhad hodnoty nehnuteľností. Z dokladov predložených žalobkyňou k žiadosti o zápis tiež vyplýva, že Slovenská technická univerzita v Bratislave jej rozhodnutím zo dňa 17.02.2011 uznala diplom z Vysokej školy báňskej - Technickej univerzity Ostrava za rovnocenný s dokladom o vzdelaní Slovenskou technickou univerzitou v Bratislave, Stavebnou fakultou, v študijnom odbore Geodézia a kartografia. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa dosiahla potrebné vzdelanie v odbore inom, akého sa sporný zápis týka, a to v odbore Geodézia a kartografia. Nemožno sa stotožniť s názorom žalobkyne, že jej vzdelanie je dostačujúce na splnenie zákonného predpokladu vzdelania v odbore Stavebníctvo. Podľa názoru súdu je nepochybné, že žalobkyňa dosiahla úplné vysokoškolské vzdelanie v odbore Geodézia a kartografia, čo je odbor odlišný od odboru Stavebníctvo. Súd stotožňujúc sa so žalovaným konštatuje, že vzdelanie získané v odbore Geodézia a kartografia je vzdelaním korešpondujúcim s rovnomenným znaleckým odborom. Odbor Stavebníctvo nie je ani príbuzným odborom k odboru Geodézia a kartografia. Uvedené vyplýva zo sústavy študijných odborov Slovenskej republiky vydanej Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky č. 2090/2002-sekr. zo dňa 16.12.2002 v znení neskorších rozhodnutí. Žalobkyňa na podporu svojich tvrdení poukázala na obsah výučby v odbore „inžinierska geodézia“, pričom priložila index za všetky 3 ročníky absolvovaného štúdia. Uviedla, že inžinierska geodézia je časť geodézie, ktorá rieši úlohy súvisiace s budovaním vytyčovacích sietí, vytyčovaním a kontrolným meraním priestorovej polohy stavebných objektov, vytyčovaním a kontrolou geometrických parametrov priemyselných objektov a zariadení, meraním územia pre projekt a vyhodnocovaním geodetickej časti dokumentácie skutočného vyhotovenia stavebného diela. Inžinierska geodézia teda podľa žalobkyne nie je inžinierska geodézia, ktorá sa zaoberá katastrom nehnuteľností. Uvádza, že v rámci vysokoškolského štúdia úspešne absolvovala študijné predmety ako Pozemné stavby, Cestné staviteľstvo a Železničné staviteľstvo. Súd preskúmal uvedené tvrdenia žalobkyne s cieľom posúdiť správnu úvahu žalovaného dohľadom relevancie dosiahnutého vzdelania žalobkyne. Napriek snahe žalobkyne prepojiť študijný odbor " Inžinierska geológia " s odborom " Stavebníctvom ", súd jej v tejto snahe neprisvedčil. Prisvedčil však žalovanému, že študijný odbor " Inžinierska geológia " nie je súčasťou sústavy študijných odborov Slovenskej republiky. Jeho ekvivalentom je študijný odbor „Geodézia a kartografia.“ Získané vzdelanie žalobkyne teda nemôže predstavovať vzdelanie získané v odbore " Stavebníctvo ". 36. Na uvedenom nemôže nič zmeniť ani dosiahnutie špecializovaného vzdelávania žalobkyňou v odbore Stavebníctvo, odvetvie Odhad hodnoty nehnuteľností v Ústave súdneho inžinierstva v Žiline. Tak, ako dôvodil žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ide o samostatný predpoklad na zápis do zoznamu znalcov (podľa § 5 ods. 1 písm. f/ zákona o znalcoch), ktorého splnenie nie je spôsobilé nahradiť nesplnenie predpokladu na zápis podľa § 5 ods. 1 písm. c/ zákona o znalcoch (získanie vzdelania v odbore). 37. Žalobkyňa ďalej uviedla že v súčasnosti študuje na Ústave znaleckého výskumu a vzdelávania Žilinskej univerzity (III. stupeň vysokoškolského vzdelania) v odbore " stavebníctvo ". Poukázala na skutočnosť, že jednou z podmienok prijatia, je absolvované vzdelanie v II . stupni vysokoškolského vzdelania v odbore Stavebníctvo. Skutočnosť, že žalobkyňa splnila podmienky prijatia na III. stupeň vysokoškolského štúdia deklaruje, že má úspešne absolvované vzdelanie v odbore Stavebníctvo. K uvedenému súd uvádza, že preštudovaním dokladov doložených do súdneho spisu žalobkyňou ( Osvedčenie o absolvovaní špecializovaného vzdelávania vydaného Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline ) zistil, že žalobkyňa úspešne absolvovala špecializované vzdelávanie Súdne inžinierstvo. Podľa informácií zverejnených na webovom sídle z opisu zmieneného študijného odboru vyplýva, že súvisí so študijnými odbormi, ktoré vychovávajú odborníkov pre expertnú činnosť jednotlivých odboroch ako príklad sú uvedené odbory podskupinách študijných odborov Ekonómia a manažment, Právo, Vedy o neživej prírode, ekologické a enviromentálne vedy, Architektúra a staviteľstvo, Konštrukčné inžinierstvo, technológie, výroba a komunikácie, Vodné hospodárstvo, Teória politických vied, Kriminológia Kriminalistika, Matematika a štatistika a Informatické vedy, Informačné a komunikačné technológie. Je teda zrejmé že na III. stupni v študijnom odbore Súdne inžinierstvo môže študovať absolvent vysokoškolského štúdia II. stupňa rôznych zameraní a to aj netechnických. Argumentácia žalobkyne teda nepreukazuje podstatné skutočnosti pre posúdenie veci. 38. Uvedený záver je aj v súlade s názorom vysloveným Krajským súdom Bratislave v rozsudku 5S/31/2016, bod odôvodnenia 35- 37, podľa ktorého dosiahnutie vysokoškolského vzdelania II. stupňa v odbore „Geodézia a kartografia“ nepredstavuje na účely zápisu do zoznamu znalcov vzdelanie získané v odbore „Stavebníctvo“. 39. Okrem uvedeného nesplnenia podmienky vzdelania v odbore žalobkyňa nesplnila ani podmienku dĺžky odbornej praxe. Žalobkyňou poukazovaná prax v odbore bola správnymi orgánmi dodatočne v priebehu predmetného správneho konania spochybnená a vyhodnotená ako nedostačujúca. Predovšetkým vo vzťahu k jej výkonu na Okresnom úrade Čadca. Odhliadnuc od toho, že táto prax začala plynúť pred úplným ukončením vysokoškolského vzdelania žalobkyne, kedy takáto prax z hľadiska dôležitosti postavenia znalcov a verejného záujmu nie je relevantná, z prehľadu tejto praxe (Potvrdenie Okresného úradu Čadca zo dňa 16.06.2014) je zrejmé, že žalobkyňa vykonávala činnosti týkajúce sa správy katastra nehnuteľností (viď vyjadrenie žalovaného - bod 11 tohto rozsudku), čo nemožno považovať za prax v odbore Stavebníctvo. Výkon praxe ako podmienka odbornosti znalca je mimoriadne dôležitá a musí byť preukázaná bez pochybností. Za relevantnú je možné považovať prax žalobkyne v spoločnosti RIASTAV, s.r.o., ktorej trvanie je však pre splnenie podmienky vymedzenej v § 5 ods. 1 písm. e/ zákona o znalcoch nedostačujúce. Zároveň súd dodáva, že získanie praxe v odbore je možné A až H iba potom, ako žiadateľ preukáže že získala tak platné vzdelanie v odbore. Práve okamih získania vzdelania v odbore je okamihom plynutia relevantnej odbornej praxe. ( rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 5S/186/2016). Vzhľadom na odôvodnenie uvedené v bodoch 35-38 tohto rozsudku, keďže žalobkyňa vôbec nezískala potrebné vzdelanie v predmetnom odbore Stavebníctvo, nemohla získať ani relevantnú prax. 40. Rovnako neobstojí ani námietka žalobkyne, že o jej žiadosti už správny orgán raz rozhodol, keď ju zapísal do zoznamu znalcov pre odbor Stavebníctvo, odvetvie Odhad hodnoty nehnuteľností a následne bez zmeny skutkového stavu veci bola zo zoznamu vyčiarknutá. Ako bolo uvedené v bode 33 tohto rozsudku, znalec musí počas celej doby výkonu činnosti spĺňať zákonné podmienky na zápis do zoznamu. To znamená, že aj keď je jeho žiadosť o zápis vybavená kladne napriek nesplneniu zákonných podmienok, a to z dôvodu pochybenia správneho orgánu, zákon nevylučuje, aby žalovaný, ako dohľadový štátny orgán, po opätovnom preskúmaní podkladov na zápis, vyčiarkol zo zoznamu znalca, ktorý zákonom predpokladané podmienky nespĺňa. Vyčiarknutie znalca zo zoznamu po opätovnom preskúmaní podmienok na zápis do zoznamu znalcov je jednou zo zákonných možností vyčiarknutia znalca zo zoznamu. Vyčiarknutie ako sankcia za spáchaný správny delikt podľa § § 27 ods. 3 písm. d/ zákona o znalcoch a nesplnenie podmienok tzv. „starých“ znalcov podľa § 34 ods. 6 zákona o znalcoch tým nie je nijak dotknuté. 41. Podmienka absolvovania odborného vzdelania a odbornej praxe je v podstate spôsobom, ktorým štát zabezpečuje, že znaleckú činnosť budú vykonávať iba ním splnomocnené, dostatočne odborne spôsobilé osoby. Účelom zavedenia uvedených ustanovení zákona o znalcoch bolo zabezpečenie preverenia odbornej spôsobilosti znalcov. Musí byť verejným záujmom, aby výkon znaleckej činnosti bol vykonávaný výlučne osobami preukazujúcimi svoju odbornosť nielen vykonanými odbornými skúškami, ale aj splnením požiadavky odborného vzdelania a dĺžky odbornej praxe, pričom tento verejný záujem musí v každom prípade prevážiť nad individuálnymi záujmami konkrétneho znalca na výkon znalectva ako zárobkovej činnosti. Jednoznačne treba mať za to, že je verejný záujem na tom, aby znaleckú činnosť vykonávala iba osoba, ktorá spĺňa zákonné podmienky, a teda ktorej odbornosť bola kvalifikovaným spôsobom preverená. Z uvedeného dôvodu neobstojí námietka žalobkyne o porušení princípu právnej istoty a vzniknutej škody. Za irelevantnú súd považuje námietku žalobkyne, v rámci ktorej poukazovala na bezproblémový výkon jej doterajšej znaleckej činnosti. V prípade žalobkyne sa nejedná o vyčiarknutie zo zoznamu ako následok (sankcia) za spáchaný správny delikt, ale o vyčiarknutie pre nesplnenie zákonných predpokladov na zápis do zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov v spornom odbore Stavebníctvo. 42. Súd vychádzajúc zo skutkových zistení v danej veci dospel k záveru, že žalovaný v danom prípade postupoval v súlade s citovanou právnou úpravou, vo veci si zadovážil dostatok skutkových podkladov relevantných pre vydanie rozhodnutia, v odôvodnení rozhodnutia uviedol dôvody, na základe ktorých v danej veci rozhodol a námietkami žalobcu sa náležite zaoberal. Napadnuté rozhodnutie žalovaného súd teda považuje za vecne správne, a preto žalobu ako nedôvodnú v súlade s § 190 SSP zamietol. 43. O trovách konania súd rozhodol s prihliadnutím na ust. § 167 a nasl. SSP tak, že žalobcovi, ktorý nemal úspech v konaní, nepriznal ich náhradu a žalovaný na náhradu trov konania zo zákona nemá nárok. 44. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).