Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2S/46/2017 z 5. 6. 2018

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/46/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017200308
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1017200308.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a
členov senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu:
BILLA s.r.o., IČO: 31 347 037, Bajkalská 19/A, Bratislava, zastúpená: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o.,
advokátska kancelária, IČO: 36 862 711, Šoltésovej 14, Bratislava, proti žalovanému: Štátna veterinárna
a potravinová správa Slovenskej republiky, Botanická 17, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 4125/2016 zo dňa 28.12.2016, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného Štátnej veterinárnej a potravinovej správy
Slovenskej republiky č. 4125/2016 zo dňa 28.12.2016 ako aj rozhodnutie Regionálnej veterinárnej a
potravinovej správy Bratislava - mesto č.k. 238/2134/2016-163 zo dňa 11.10.2016 zrušuje a vec vracia
orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalobcovi sa priznáva úplná náhrada trov konania voči žalovanému, o výške ktorej rozhodne súd po
právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Rozhodnutia správnych orgánov

1. Žalobou napadnutým rozhodnutím č. 4125/2016 zo dňa 28.12.2016 žalovaný zamietol odvolanie
žalobcu a potvrdil rozhodnutie vydané v prvom stupni Regionálnou veterinárnou a potravinovou správou
Bratislava - mesto č.k. 238/2134/2016-163 zo dňa 11.10.2016 o uložení úhrnnej pokuty vo výške
1.000.000,- eur. Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky ako odvolací orgán
príslušný podľa § 58 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení
neskorších predpisov a podľa § 21 ods. 1 písm. c) zákona NR SR č. 152/1995 Z. z. o potravinách v
znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o potravinách“) vo veci odvolania účastníka konania: BILL
A s. r. o., Bajkalská 19/A, 821 02 Bratislava, IČO: 31 347 037, zo dňa 02.11.2016, zostúpeného na
základe plnomocenstva zo dňa 19.10.2016 advokátskou kanceláriou SOUK.ENÍK. - ŠTRPKA, s. r. o.,
so sídlom Soltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, proti rozhodnutiu Regionálnej veterinárnej
a potravinovej správy Bratislava-mesto č. k.: 238/2134/2016-163 zo dňa 11.10.2016 o uložení úhrnnej
pokuty vo výške 1 XXX XXX eur (slovom: jeden milión eur) podľa § 28 ods. 4 písm. a) v spojení s §
28 ods. 8 zákona o potravinách za nedostatky zistené pri úradnej kontrole potravín dňa 25.08.2015 v
čase od 15.00 hod. do 22.00 hod. v prevádzkami: BILLA s. r. o., filiálka 108, Muchovo nám., 851 01
Bratislava, rozhodla takto:
Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku
v znení neskorších predpisov odvolanie účastníka konania: BILLA s. r. o., Bajkalská 19/A, 821 02
Bratislava, IČO: 31 347 037, zo dňa 02.11.2016, zamieta a rozhodnutie Regionálnej veterinárnej a



potravinovej správy Bratislava-mesto č. k.: 238/2134/2016- 163 zo dňa 11.10.2016 o uložení úhrnnej
pokuty vo výške 1000 000 eur (slovom: jeden milión eur) potvrdzuje.
2. Napadnutým rozhodnutím Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy (ďalej „RVPS“) Bratislava-
mesto č. k.: 238/2134/2016-163 zo dňa 11.10.2016 bola kontrolovanému prevádzkovateľovi
potravinárskeho podniku: BILLA s. r. o., Bajkalská 19/A, 821 02 Bratislava, IČO: 31 347 037 ako
účastníkovi konania uvedenému vo výroku tohto rozhodnutia (ďalej „účastník konania“), uložená úhrnná
pokuta vo výške I 000 000 eur (slovom: jeden milión eur) podľa § 28 ods. 4 písm. a) v spojení s § 28
ods. 8 zákona o potravinách.
3. Dňa 25.08.2015 v Čase od 15.00 hod. do 22.00 hod. bola celoslovenskou skupinou inšpektorov,
zloženou z inšpektora Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Slovenskej republiky (ďalej „ŠVPS SR“),
inšpektorov RVPS Trenčín poverených ŠVPS SR podľa § 23 ods, 11 zákona o potravinách a inšpektora
RVPS Bratislava-mesto, vykonaná úradná kontrola potravín v prevádzkarni BILLA s. r. o., filiálka 108,
Muchovo nám., 851 01 Bratislava. Kontrola bola vykonaná v zmysle oprávnení zákona o potravinách
a bola zameraná na dodržiavanie požiadaviek zákona o potravinách a predpisov vydaných na jeho
vykonanie (CK 254). Použitou kontrolnou metódou bola inšpekcia.
4. Pri výkone úradnej kontroly potravín v uvedenej prevádzkami boli zistené a zdokumentované
nedostatky v nasledovných oblastiach:
1. Hygienické nedostatky v skladovacích, manipulačných, predajných a ostatných priestoroch patriacich
k prevádzkarni:
Hygiena skladovania
- poškodená preliačená bočná stena na príjme potravín, s otvorom do vonkajšieho priestoru (možnosť
vniknutia škodcov),
- voľne uložené hasiace prístroje na znečistenej ploche pri nápojoch pri príjme potravín,
- v chladiacom boxe pre mliečne výrobky - jogurty boli umiestnené veci osobnej potreby zamestnancov
(vlhčené utierky, potrava),
vnútorné opláštenie chladiaceho boxu (mliečne výrobky - syry, majonézy) bolo v spodnej časti
poškodené (neumožňuje dostatočné čistenie a ochranu pred kontamináciou),
- prázdne prepravné obaly boli umiestnené v sklade potravín medzi chladiacimi boxami, medzi paletami
s potravinovým a nepotravinovým tovarom vedľa plechovej skrine na nebalené pečivo, nepotrebný
(nepoužívaný) technický materiál bol uložený na rôznych miestach v suchom sklade potravín a v sklade
označenom ako nepotravinový sklad, v ktorom boli umiestnené kávy, alkoholické nápoje,
na podlahe pod plechovou skriňou pre nebalené pekárske výrobky, kde boli v čase úradnej kontroly
umiestnené nebalené rožky v prepravkách boli nečistoty, prach, plastové obaly, papiere. Spodná časť
skrine bola perforovaná.
- v chladiacom boxe ovocia a zeleniny v zadnej časti pod výparníkom bola zistená stojatá voda, na
pracovnom stole boli umiestnené prázdne plastové fľaše,
v mraziacom boxe s hlbokozmrazenými pekárskymi výrobkami bola na podlahe a na palete s
hlbokozmrazenými pekárskymi výrobkami zamrznutá voda, z výparníka viseli cencúle, zo spodnej časti
regálov bol namrznutý kondenz,
- potravinársky tovar bol uložený v sklade neprehľadným spôsobom, ktorý neumožňuje bezpečné
vykonávanie jeho kontroly,
- poškodená stena pri vchode do šatne pre mäsový úsek a pri požiarnych dverách - „denná miestnosť“
- v priestore vchodu do mraziaceho boxu a chladiaceho boxu ovocia a zeleniny bol vo veľkom množstve
umiestnený v regáli tovar označený ako tovar nevhodný na ľudský konzum (ovocie a zelenina), v tomto
priestore sa vyskytovali muchy a šíril sa zápach,
- na WC ženy bol zatečený kút, poškodená dlažba a nečistoty v poškodenej časti dlažby,
- v šatni - ženy boli nečistoty, prach, kúsky papiera a pracovné oblečenie na skrinkách, v šatni - muži
boli nečistoty, prach, kúsky papiera, nápoje a obuv na skrinkách.
Inšpektori konštatovali porušenie § 4 ods. 1, § 10 b), c) zákona o potravinách, Prílohy II Kapitola I ods.
1, ods. 2 písm. a), b), c), Kapitola VI ods. I, Kapitola IX ods. 3 Nariadenia (ES) č. 852/2004, § 6 ods. 3,
§ 10 ods. 5 písm. a) Výnosu č. 28167/2007-OL.
Oddelenie mäsa:
v sklade živočíšneho odpadu boli dvere vedúce do vonkajšieho prostredia v spodnej časti nedostatočne
utesnené,
- v sklade obalov boli tácky na balenie mäsa uložené neprehľadným spôsobom, podľa vyjadrenia vedúcej
servisu sa časť uložených obalov nepoužíva, niektoré obaly neboli chránené ochranným obalom, boli
uložené priamo na palete, čím neboli chránené pred prípadným znečistením.
Oddelenie lahôdok:



- v manipulačnej chodbe v časti s umývadlom a vešiakom bola uložená znečistená prepravka uhynutým
hmyzom (muchy), v prepravke boli tiež uložené marinády Indázia určené na predaj; na vešiaku v tomto
priestore boli zavesené osobné a pracovné odevy, pod mriežkou odpadovej vpuste pri umývadle zistené
znečistenie (uhynutý hmyz - muchy),
- v sklade obalov boli obaly uložené neprehľadným spôsobom, niektoré druhy obalového materiálu
(papierové vrecká) boli uložené v otvorených ochranných obaloch alebo voľne na škatuliach, čím neboli
chránené pred prípadným znečistením; v sklade boli uložené pomôcky na čistenie - mopy, na strope
skladu zistená poškodená stropná kazeta s chýbajúcou časťou kazety,
- v miestnosti „kancelárie“ sa nachádzali na podlahe rôzne predmety ako osobná taška a obuv, varná
kanvica, čistiaci prostriedok, dáždnik, potraviny - nealko nápoje, káva, trvanlivé mlieko, horčica; na
stoličke boli položené osobné odevy a taška,
- v šatni určenej pre pracovníkov oddelenia bol zistený v niektorých skrinkách neporiadok - nahádzaný
pracovný aj osobný odev a obuv - podľa vyjadrenia vedúcej servisu tieto odevy a obuv patrili bývalým
zamestnancom,
v prípravovni na pracovnom stole bol uhynutý hmyz (muchy).
Bolo konštatované porušenie § 4 ods. 1, § 10 písm. b) zákona o potravinách, Prílohy II Kapitola I ods. 1,
ods. 2 písm. a), b), c), Kapitola II ods. I písm. f), Kapitola V ods. 1 písm. a), Kapitola IX ods. 3, Kapitola
X ods. 2 Nariadenia (ES) č. 852/2004, § 6 ods. 3 Výnosu č. 28167/2007-OL.

Hygiena zariadení na predajnej ploche:
- znečistená, zatečená plastová časť regálu v chladiacej vitríne s hotovými pokrmami na predajnej ploche
Porušenie: § 12 ods. 1 písm. b) zákona o potravinách.

Hygiena predaja, predajne:
- znečistená podlaha na ťažšie dostupných miestach pri vchode v predajni v kúte pri regáli s ovocím a
zeleninou (prach, nečistoty, kovový predmet, metla),
- pod regálmi so sušenými plodmi boli popadané potraviny, ovocie, hrubé nečistoty,
- pod regálom s horčicou a sirupmi bola vytečená a zaschnutá tekutina,
- po demontovanom zariadení bol otvor v podlahe, v ktorom sa nachádzali nečistoty.
Inšpektori uviedli porušenie § 12 ods. 1 písm. b) zákona o potravinách, Prílohy II Kapitola 1 ods. 1,
ods. 2 písm. a), b) Nariadenia (ES) č, 852/2004.
2. Na trh boli umiestňované potraviny po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti (DMT) a dátumu
spotreby (DS);
1. Paloma instantný krém do kávy 80 g, výrobca: Baliarne obchodu , a.s., Hraničná 664/16, Poprad, a
to: 2 ks s DMT: 18.08.2015, 1 ks s DMT: 19.08.2015, 3 ks s DMT: 24.08.2015, spolu 6 ks v celkovej
cene 4,14 6,
2. Bio múka pšeničná hladká T650 1000 g, výrobca: PRO-B1O. obchodní společnost s.r.o.. Lipová 40,
Staré Mesto, ČR, v množstve 1 ks v cene 1,59 € s DMT: 09.08.2015,
3. Bio ražná múka celozrnná stredná 1000 g, výrobca: PRO-BIO, obchodní společnost s.r.o., Lipová 40,
Staré Mesto, ČR, v množstve 1 ks v cene 1,49 € s DMT: 14.08.2015,
4. Vída Pšeničné otruby 200 g, baliareň: VIDO spol. s.r.o.. Trenčianska 227/3, Beluša, spotrebujte do
do: 12.08.2015 (1 ks), spotrebujte do: 24.08.2015 (1 ks), v celkovej cene 0,98 6,
5. Clever Trvanlivé polotučné mlieko 1 1, vyrobené pre: BILLA. s.r.o.. Bajkalská 19/A, Bratislava,
I ks s DMT: 22.07.15, 2 ks s DMT: 28.07.15, 1 ks s DMT: 03.08.15, spolu 4 ks v celkovej cene 2,166,
6. Dr. Oetker Sladký moment krémový puding vanilka 53 g, výrobca: DR. OETKER S.R.O., Ľadová 14,
Bratislava, v množstve 6 ks, v celkovej cene 3,54 s DMT: 20.07.2015,
7. Dr. Oetker 4x zdobenie pestré, dekoračné cukrovinky 62 g, distribútor v SR: DR. OETKER S.R.O.,
Ľadová 14, Bratislava, v množstve 13 ks v celkovej cene 25,87 6 s DMT: 07.2015,
8. Dr. Oetker Ryžová kaša marhuľová 52 g, výrobca: DR. OETKER S.R.O.. Ľadová 14, Bratislava, v
množstve 10 ks s DMT: 12.06.2015, v množstve 7 ks s DMT: 20.07.2015, spolu 17 ks v celkovej cene
11,39 6;
9. Dr. Oetker Ryžová kaša jablkovo-škoricová 52 g, výrobca: DR. OETKER S.R.O., Ľadová 14,
Bratislava, v množstve 8 ks v celkovej cene 5,36 € s DMT: 20.07.2015,
10. Biskupský chlebíček mramorový z 1% odtučneného kakaového prášku a z 10% kakaovej tukovej
polevy, jemné pečivo 400 g, výrobca: KŰCHENMEISTER Gmbh, Soest, Nemecko, v množstve 1 ks v
cene 2,35 € s DMT: 29.07.2015,



11. EMCO Teddy ochutené cereálie, čokoládou ochutené pšeničné zrnká 375 g, distributor pre SR:
Emco Slovensko spol. s.r.o., Kožušnícka 3, Bratislava, v množstve 4 ks v celkovej cene 7,96 6 s DMT:
18.08.2015,
12. Pécé Croissant s náplňou čučoriedkovou, jemné pečivo 40 g, výrobca: Pekámy a cukrámy Náchod,
a.s., Náchod, ČR, v množstve 17 ks v celkovej cene 8,33 € s DMT: 21.8.2015,
13. VICI Sleďové filety s údenou príchuťou v oleji 240 g, výrobca: UAB” Baltic food partners, Maceniu,
Plunges raj, Litva, v množstve 3 ks v celkovej cene 4,77 s DS do: 21.08.2015,
14. Šampiňóny na grilovanie 6 ks, dodávateľ: B.-Fungi Kft. Ócsa-Alsópakony, krajina pôvodu Maďarsko,
spotrebujte do: 24.08.2015, v množstve 2 ks v celkovej cene 5,38 6,
15. BILLA Ovocný sirup malina 0,7 1, vyrobené pre: BILLA, s.r.o.. Bajkalská 19/A, Bratislava, v množstve
2 ks v celkovej cene 3,98 € s DMT: 04.08.2015.
Bolo konštatované porušenie § 6 ods. 5 písm. d) a § 12 ods. 1 písm. h) zákona o potravinách.
3. Na trh boli umiestňované potraviny nevhodné na ľudskú spotrebu:
1. Broskyne balené košík 1000 g, dodávateľ: Villafrut srl Via Villafontana n.253, Italia, trieda kvality: 1,
odroda: Elegant Lady Žltomäsá, krajina pôvodu: Taliansko, v množstve: 7 ks/7,0 kg v celkovej cene 9.03
6, dodací list 20150234 zo dňa 24.08.2015, dodané z OBST- GEMUSE-LAtiER-Senec - v každom balení
sa vyskytovali nahnité, tečúce plody, pokryté bielou a Šedou plesňou,
2. Clever Citróny 500 g, odroda: Verená, trieda kvality II, Šarža: 34/02, krajina pôvodu : Španielsko,
dodávateľ: Jovimer, Avda de Valencia 37, Valencia, v množstve 3 ks/1,5 kg v celkovej cene 4,47 €,
dodací list 20150234 zo dňa 24.08.2015, dodané z OBST- GEMUSE- LAGER - Senec - v každom balení
sa nachádzali nahnité plody pokryté bielou a šedou plesňou,
3. Hrušky košík Clever 1 kg, odroda Durondeau, krajina pôvodu: Slovensko, II. trieda, kaliber: 50+,
distributor: BONI FRUCTI spol. s r.o. Dunajská Lužná, v množstve: I ks/1,0 kg v cene 1,79 € - v balení
sa nachádzal nahnitý, tečúci plod,
4. CHILLI MIX (habaneras, jalapenos, cayenne, rawit) 70 g, krajina pôvodu: NL/ES/Uganda, dodávateľ:
TITBIT s.r.o., Pobrežní 16/18 Praha 8, v množstve 4 ks/0,28 kg v celkovej cene 7,96 €, dodací
list 20150234 zo dňa 24.08.2015, dodané z OBST- GEMUSE-LAGER - Senec -v každom halení sa
vyskytovali nahnité plody a stopky pokryté bielou plesňou.
Inšpektori uviedli porušenie čl. 14 ods. 1, ods. 2 písm. b) Nariadenia (ES) č. 178/2002, § 6 ods. 5 písm.
a) zákona o potravinách.
4. Na trh boli umiestňované mrazené potraviny, ktoré boli rozmrazené. Na predajnej ploche boli v
mraziacej vani pre mrazené krémy uchovávané mrazené krémy - nanuky, ktoré boli deformované a boli
mäkkej konzistencie. Jednalo sa o nasledovné mrazené výrobky: Algida Big Milk choco 110 ml - 1 ks,
v cene 0,55 6,
Algida Big mild nugat 110 ml - 3 ks, v cene 1,77 €
Big milk jogurt jahoda 110 ml - 35 ks, v cene 19,25 6,
Big milk jogurt karamel 110 ml - 7 ks, v cene 3,85 6,
Keks 100 ml Bidvest- 3 ks, v cene 1,95 6,
Môvenpick mandel 80 g/120 ml - 6 ks, v cene 7,746,
Nestlé Cortina caramel 95 ml -1 ks, v cene 0,89 6,
Nowaco primá Mrož maliny v čokoláde -1 ks, v cene 0,49 6,
Pegas Red Fruit 90 ml - 20 ks, v cene 19,80 6,
Uvedené výrobky z dôvodu mäkkej konzistencie a deformácií boli stiahnuté z predaja. U dvoch výrobkov
bola meraná aj ich vnútorná teplota, ktorá o 17.09 hod. bola vo výrobku Môvenpick mrazený krém s rasti,
tukom mandel 80 g -6,4°C a vo výrobku Pegas Red Fruit mrazený ovocný krém 90 ml bola nameraná
o 17.18 hod. vnútorná teplota -7,9°C, pričom na obaloch výrobkov bola deklarovaná požiadavka na
ich skladovanie pri teplote -18°C a nižšej. Teploty boli merané kalibrovaným teplomerom, č, kalibrácie
A2001/13 12.11.13.
Na základe preukázaných kontrolných zistení boli inšpektormi v zmysle § 20 ods. 9 zákona o potravinách
uložené štyri opatrenia na mieste:
1. Stiahnuť z trhu potraviny uvedené v časti III. bod 5 a 6.1 tohto úradného záznamu. Termín: 25.08.2015
2. Zabezpečiť odstránenie hygienických nedostatkov uvedených v úradnom zázname v časti III. bod 1,
2 a 3. Termín: 02.09.2015
3. Zabezpečiť odstránenie technických nedostatkov uvedených v úradnom zázname v časti III bod 1.
Termín do: 15.09.2015
4. Zabezpečiť utesnenie dverí do chladiaceho boxu vedľajších živočíšnych produktov a opravu
poškodenej bočnej steny pri príjme tovaru. Termín: 28.08.2015



5. Zistené skutočnosti sú zdokumentované v Zázname o úradnej kontrole potravín č. ŠVPS SR/2015/
Ch,Kn,Gi/40 zo dňa 25.08.2015, ktorý bol prerokovaný so zástupcom vedúceho prevádzky p. Martinom
Mikóczim, prítomným pri úradnej kontrole, ktorý bol oboznámený s obsahom záznamu, zoznam podpísal
a k preukázaným kontrolným zisteniam uviedol: „Beriem na vedomie - budem informovať vedenie
spoločnosti." Počas úradnej kontroly potravín bola v zmysle § 20 ods. 8 písm. b) zákona o potravinách
vyhotovená fotodokumentácia zistených nedostatkov. Následne dňa 26.08.2015 bol účastníkovi konania
zaslaný list č. 15/2015/7978 „Oprava administratívnej chyby v Zázname o úradnej kontrole potravín Č.
ŠVPS SR/2015/Ch,Kn,Gi/40“, prílohou ktorého bola opravená strana č.l Záznamu o úradnej kontrole
potravín č. ŠVPS SR/20I5/Ch,K.n,Gi/40 zo dňa 25.08.2015 s identifikačnými údajmi s uvedením (cit.):
„Pri vypisovaní údajov o kontrolovanom subjekte a mieste vykonania kontroly v Zázname o úradnej
kontrole potravín č. ŠVPS SR/2015/Ch,Kn, Gi/40 zo dňa 25.08.2015 bol omylom nesprávne uvedený
právny subjekt „BILLA s.r.o., fil. 108, Muchovo námestie, 851 01 Bratislava" namiesto správneho údaju:
BILLA s.r.o, Bajkalská 19/A, 821 02 Bratislava - Ružinov a nesprávne uvedené miesto vykonania kontroly
„BILLA s.r.o., fil. 511, Košická 56, 048 01 Rožňava" namiesto správneho údaju BILLA s.r.o.. fil. 108.
Muchovo námestie, 851 01 Bratislava". Ostatné údaje a zistenia uvedené v predmetnom zázname ostali
nezmenené.
6. Dňa 01.10.2015 v čase od 11.40 hod. do 13.40 hod. vykonali inšpektori R.VPS Bratislava - mesto v
prevádzkami BILLA s. r. o., filiálka 108, Muchovo nám., 851 01 Bratislava dodatočnú úradnú kontrolu
potravín, zameranú na overenie splnenia opatrení uložených na mieste pri kontrole dňa 25.08.2015
č. záznamu ŠVPS SR/2015/Ch,Kn,Gi/40, pri ktorej bolo konštatované, že všetky uložené opatrenia
boli splnené. Prevádzkovateľ zabezpečil odstránenie hygienických a technických nedostatkov a tiež
zabezpečil utesnenie dverí do chladiaceho boxu VŽP. Pri kontrole opatrenia č. 1 (Stiahnuť z trhu
potraviny uvedené v Časti III. bod 5 a 6.1 úradného záznamu) bolo zistené, že potraviny , ktoré bo I i po
uplynutí DM T/DS v čase kontroly dňa 25.08.2015 a rozmrazené mrazené krémy boli z trhu stiahnuté,
avšak opätovne bolo zistené umiestňovanie na trh 6 druhov potravín po uplynutí DMT, a to:
1. Dr. Oetker Ryžová kaša marhuľová, 52 g, pôvod: SK, v množstve 3 ks v cene 0,67 €/ks s DMT:
11.09.2015,
2. KAPUCÍN Smotana do kávy sterilizovaná, 310 g, pôvod: CZ, v množstve 5 ks s DMT: 28.09.2015 a
4 ks s DMT: 27.09.2015,
3. Lahodné pemíčky 300 g - Perník ražný máčaný v tmavej kakaovej poleve 25 % posypaný perníkovým
korením 1 %, pôvod: SK, v množstve 1 ks v cene 2,49 € s DMT 20.09.2015,
4. Billa Ovocný sirup malina 0,71, pôvod: HU, v množstve 9 ks v cene 1,99 6/ks s DMT: 24.09.2015,
5. Billa Ovocný sirup jahoda 0,7 1, pôvod: HU, v množstve 8 ks v cene 1,59 6/ks s DMT: 24.09.2015,
6. Billa Ovocný sirup s lesným ovocím 0,7 1, pôvod: HU, v množstve 1 ks v cene 2,49 6 s DMT:
24.09.2015.
Zistené skutočnosti sú zdokumentované v Zázname o dodatočnej úradnej kontrole potravín č.
ŠVPS SR/2015/Ch,Kn,Gi/40/DÚKP/LB,KZ,MP zo dňa 01.10.2015. Záznam bol prerokovaný s vedúcou
prevádzky p. Danou MiŠátovou, prítomnou pri úradnej kontrole, ktorá bol oboznámená s obsahom
záznamu, záznam podpísala a k preukázaným kontrolným zisteniam uviedla: „ Upovedomím vedenie. “

7. V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný poukazujúc na ustanovenia zákona o potravinách a
vyššie opísané dôkazy konštatoval správny orgán, že bolo dostatočne preukázané, že žalobca porušil
povinnosti v oblasti prevádzkovej hygieny a opísaným konaním naplnil znaky skutkovej podstaty iného
správneho deliktu podľa § 28 ods. 2 písm. o/ zákona o potravinách. Taktiež konštatoval, že žalobca v
rozpore s § 6 ods. 5 písm. d/ a § 12 ods. 1 písm. h/ zákona o potravinách umiestňoval na trh 18 druhov
potravín po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti, čím naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného
správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. i/ zákona o potravinách. Žalobca na trh taktiež umiestnil 3
druhy potravín po uplynutí dátumu spotreby, čím naplnil znaky iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 4
písm. a/ v jednočinnom súbehu so správnym deliktom podľa § 28 ods. 4 písm. a/ zákona o potravinách.
V prevádzkarni žalobcu boli na trh umiestnené potraviny nevhodné na ľudskú spotrebu z dôvodu výskytu
plesne a hniloby na plodoch, čím žalobca naplnil znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa
§ 28 ods. 4 písm. a/ zákona o potravinách.

8. Ďalej žalovaný konštatoval, že rozhodnutím žalovaného č. 3017/2014 zo dňa 07.10.2014 bolo
zmenené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy
Bratislava - mesto č. k. 252/1836/2014-163 zo dňa 20.07.2014 právoplatné dňa 10.10.2014, kedy
bola žalobcovi uložená pokuta podľa § 28 ods. 4 písm. a/ v spojení s § 28 ods. 7 zákona o
potravinách úhrnná pokuta vo výške 2.500,- eur aj za umiestňovanie na trh troch druhov potravín nie



bezpečných, nevhodných na ľudskú spotrebu z dôvodu výskytu hniloby, zmeny vzhľadu a farby, pričom
toto konanie bolo s poukázaním na rozhodnutie RVPS Bratislava - mesto č.k. 4535/2012-163 zo dňa
08.11.2012 posúdené ako konanie opakované. Žalovaný preto konštatoval, že do jedného roka odo
dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia o uložení pokuty došlo k opätovnému porušeniu
povinnosti, za ktoré bola uložená pokuta podľa § 28 ods. 4 písm. a/ v spojení s § 28 ods. 7 zákona o
potravinách, čím boli splnené podmienky pre uplatnenie zvýšenej sadzby podľa § 28 ods. 8 zákona.

9. Žalovaný dodal, že podľa § 6 ods. 5 písm. a/ zákona o potravinách na trh je zakázané umiestniť
potraviny iné ako bezpečné, podľa čl. 14 ods. 1 Nariadenia (ES) č. 178/2002 potraviny sa nesmú
umiestňovať na trh, ak nie sú bezpečné, podľa čl. 14 ods. 2 za nebezpečné sa budú považovať potraviny,
ak sú
a/ zdraviu škodlivé,
b/ nevhodné na ľudskú potrebu a podľa čl. 14 ods. 5 tohto nariadenia pri určovaní toho, či je nejaká
potravina nevhodná pre ľudskú spotrebu, sa musí brať ohľad na to, či je potravina neprijateľná pre ľudskú
spotrebu podľa jej určeného použitia, a to z dôvodov kontaminácie vonkajším vplyvom alebo hnilobným
procesom, pokazením alebo rozkladom.

10. Žalovaný vysvetlil, že hniloba ovocia a zeleniny je mikrobiálna kontaminácia spôsobená baktériami,
pričom potraviny s výskytom hniloby predstavujú riziko pre spotrebiteľa a môžu ohroziť jeho zdravie,
nakoľko môžu spôsobiť alimentárne ochorenie ľudí. Aj malé poškodenie ovocia a zeleniny na povrchu sú
miestom pre vstup rôznych baktérií, ktoré postupne spôsobujú ich rozklad a infekciu počas skladovania
a predaja. Dôsledkom činností nežiaducich mikroorganizmov je výskyt plesne, ale aj zmena konzistencie
a plody sú mäkké, často až roztečené. Ovocie a zelenina pri umiestňovaní na trh musia byť zdravé bez
vonkajších a vnútorných poškodení zhoršujúci celkový vzhľad. Vytvorenie viditeľnej plesne a hniloby má
určitý priebeh, preto je možné konštatovať, že žalobca zanedbal povinnosti pri umiestňovaní potravín
na trh. Vnútorný kontrolný systém prevádzkovateľa má byť účinný na toľko, aby predišiel porušeniam
zákona, pretože prevádzkovateľ potravinárskeho podniku je zo zákona o potravinách povinný dodržiavať
požiadavky potravinového práva. Prevádzkovateľ je povinný zabezpečiť cez svojich zamestnancov, ktorí
majú byť školení a majú mať v miere zodpovedajúcej ich pracovnému zaradeniu znalosti o danej
komunite pri umiestňovaní na trh a o predpisoch na zabezpečenie bezpečnosti ich pravidelnú kontrolu,
preberanie a operatívne odstraňovanie prezrelých, hnilých či poškodených produktov z predajnej
plochy. Ovocie a zeleninu, ktoré sú určené na predaj spotrebiteľovi v čerstvom stave, možno predávať,
len ak sú zdravé, bezchybné a predajnej kvality. Žalovaný nesúhlasil s odvolacími námietkami, že
potraviny, ktoré boli nevhodné na ľudskú spotrebu, sa nachádzali mimo predajnej plochy a neboli
ponúkané spotrebiteľom. Podľa záznamu o úradnej kontrole zo dňa 25.08.2015 boli zistené takéto
potraviny ponúkané spotrebiteľom. Fotodokumentácia druhov ovocia a zeleniny, ktoré boli posúdené
ako nevhodné na ľudskú spotrebu bola vyhotovená na predajnej ploche po vytriedení uvedených druhov,
pričom na niektorých snímkach je zreteľne vidieť, že sa jedná o predajnú plochu a vitrínu, nie o priestory
skladu.

11. K uloženej sankcii a výške pokuty žalovaný uviedol, že použijúc absorbčnú zásadu uložil úhrnnú
pokutu podľa ustanovenia vzťahujúceho sa na správny delikt najzávažnejší, čo však neznamená, že
ostatné konania neboli posudzované a sankcionované. Tie boli zohľadnené ako priťažujúce okolnosti pri
určení pokuty v rámci sadzby pre najzávažnejší správny delikt, čo v danom prípade bol správny delikt
podľa § 28 ods. 4 písm. a/ v spojení s § 28 ods. 8 zákona o potravinách. Správny orgán zobral do úvahy
počet správnych deliktov, závažnosť a tiež skutočnosť, že niektoré z nich sú posúdené ako opakované.

12. Pokiaľ ide o namietanú nesprávnosť posúdenia opakovanosti konania v súvislosti so správnym
deliktom podľa § 28 ods. 4 písm. a/ zákona o potravinách žalovaný uviedol, že prvostupňový správny
orgán pri vydávaní rozhodnutia správne, keďže neboli pochybnosti o záveroch, že dotknuté potraviny
neboli bezpečné a boli nevhodné na ľudskú spotrebu, pričom sa v čase kontroly umiestňovali na trh
na predajnej ploche. Podľa § 28 ods. 4 zákona o potravinách orgán úradnej kontroly potravín uloží
právnickej osobe alebo fyzickej osobe podnikateľovi pokutu od 1.000,- eur do 500.000,- eur, ak nie je
určené inak týmto zákonom alebo osobitným predpismi :
a/ umiestňuje na trh potraviny, ktoré nie sú bezpečné, sú zdraviu škodlivé a nevhodné na ľudskú
spotrebu, alebo sú skazené.



13. Pokiaľ v odvolaní žalobca namietal nedodržanie zásadu dvojinštančnosti konania, uviedol, že
prvostupňové konanie bolo vedené na vecne a miestne príslušnom orgáne, účastníkovi (žalobcovi)
bolo poskytnuté reálne právo na odvolanie, ktoré využil a o odvolaní legitímne rozhodoval správny
orgán druhého stupňa, pričom podklady pre rozhodnutie na druhom stupni pripravil zamestnanec,
ktorý je nezávislý, o prípade v čase odvolania nemal žiadne informácie, nezúčastnil sa úradnej
kontroly potravín, vo veci nevykonával žiadne usmernenia pre prvostupňový orgán, preto nezávislosť
a objektívnosť druhostupňového konania bola zabezpečená a v žiadnom prípade nedošlo k porušeniu
zásady dvojinštančnosti správneho konania.

II.
Žaloba

14. Včas podanou žalobu sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, pričom
žiadal, aby súd zrušil žalobou napadnuté rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov a vec vrátil
orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.
15. Poukázal na to, že dňa 25.08.2015 vykonal žalovaný úradnú kontrolu potravín v prevádzke žalobcu
na Muchovom námestí v Bratislave a o výkone kontroly spísal v tento deň aj záznam o výkone úradnej
kontroly potravín č. ŠVPS SR/2015/Ch,Kn,Gi/40. Dňa 01.10.2015 vykonal prvostupňový správny orgán
Regionálna veterinárna a potravinová správa Bratislava dodatočnú úradnú kontrolu potravín v tej istej
prevádzke žalobcu a o výkone dodatočnej úradnej kontroly spísal správny orgán v ten istý deň aj
záznam o výkone dodatočnej úradnej kontroly potravín č. SVPS SR/2015/Ch/Kn, Gi/DÚKP/LB,KZ/MP.
Dňa 18.08.2016 žalobcovi prvostupňový správny orgán doručil list s názvom upovedomenie o začatí
správneho konania, v zmysle ktorého bol žalobca upovedomený o začiatku správneho konania vo veci
uloženia pokuty pre podozrenie zo spáchania iných správnych deliktov, ktorých sa mal žalobca dopustiť
v čase výkonu úradnej kontroly potravín dňa 25.08.2015 a ktoré boli uvedené v zázname o výkone
úradnej kontroly z tohto dátumu. V tomto konaní prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie č.
238/2134/2016-163 zo dňa 11.10.2016, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 1.000.000,- eur
a následne toto rozhodnutie bol potvrdené žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 28.12.2016, ktoré
vydal žalovaný.

16. Žalobca namietal porušenie zásady dvojinštančnosti správneho konania. Poukazujúc na
ustanovenie § 28 ods. 12 a § 31 ods. 2 zákona o potravinách a § 9 ods. 2, § 53 a § 58 ods. 1 Správneho
poriadku a § 6 ods. 2 písm. a/ a c/ zákona č. 39/2007 Z.z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších
predpisov uviedol, že zo záznamu o výkone úradnej kontroly potravín vyplýva, že kontrolu vykonal
dňa 25.08.2015 inšpektor žalovaného (Ing. Eva Chorvátová), pričom medzi kompetencie žalovaného v
zmysle zákona o veterinárnej starostlivosti patrí najmä kontrola výkonu štátnej správy, ktorý uskutočnil
regionálne veterinárne a potravinové správy, ako aj rozhodovanie v druhom stupni vo veciach, o ktorých
v prvom stupni rozhoduje Regionálna veterinárna a potravinová správa. Žalobca ďalej poukázal, že
žalovaný ako nadriadený a dozorný orgán Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy zabezpečuje
dvojinštančnosť konania v prípade podanie opravného prostriedku voči rozhodnutiu prvostupňového
správneho orgánu, pričom pokiaľ sa účastník domáha preskúmania rozhodnutia, rozhoduje o ňom iný
orgán než ten, ktorý rozhodnutie v prvom stupni vydal. V tomto kontexte žalobca poukázal na rozsudok
Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 2Afs 143/2014 zo dňa 29.07.2006, Nález Ústavného súdu
Českej republiky sp. zn. IV. ÚS 493/06 zo dňa 16.05.2007 a tiež rozsudok Krajského súdu v Bratislave
sp. zn. 5S 114/2016 zo dňa 25.10.2016. Žalobca namietal, že bola narušená objektívnosť, nestrannosť,
dôveryhodnosť, nezávislosť a nepredpojatosť rozhodovania správnych orgánov oboch stupňov, bola
potlačená zásada dvojinštančnosti konania garantovaná správnym poriadkom a v konečnom dôsledku
aj ústavné právo žalobcu na súdnu a inú právnu ochranu. Odvolanie žalobcu bolo len formálnym
odvolaním, ktoré mu nedávalo akúkoľvek nádej, že prvostupňové rozhodnutie nezávisle preskúma
žalovaný, ktorý autokratívne deklaroval závery o porušení zákona o potravinách už v zázname o
výkone úradnej kontroly potravín. Ak žalovaný vykonal úradnú kontrolu potravín, a teda konal v prvom
stupni, tak mal následne aj pokračovať v konaní a vydať prvostupňové rozhodnutie, pričom v zmysle
§ 5 písm. c/ zákona o veterinárnej starostlivosti by o odvolaní voči rozhodnutiu žalovaného následne
malo rozhodovať Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky. Zo zákona o
potravinách ani zo Správneho poriadku nevyplýva oprávnenie žalovaného po vykonaní kontroly postúpiť
konanie na príslušnú Regionálnu veterinárnu a potravinovú správu, ktorá by následne pokračovala v
začatom správnom konaní a vydala prvostupňové rozhodnutie.



17. Žalobca ďalej namietal nepreskúmateľnosť zhromaždených dôkazov a výkon úradnej kontroly
potravín. Poukazujúc na ustanovenie § 22 ods. 1 a § 22 ods. 2 Správneho poriadku a čl. 48 ods. 2
Ústavy SR uviedol, že úradná kontrola potravín vykonaná dňa 25.08.2015 sa uskutočnila bez prítomnosti
zástupcu žalobcu, ktorý by bol oprávnený konať v jeho mene, či už z titulu členstva v štatutárnom
orgáne alebo z titulu udelenia plnomocenstva. Inšpektori vstúpili do prevádzky bez povolenia, ako aj bez
vedomia osoby oprávnenej konať v mene žalobcu a začal s výkonom kontroly, pričom si od žiadneho
zamestnanca žalobcu nevyžiadali predloženie plnomocenstva alebo iného poverenia, ktoré by ho
oprávňovalo na zastupovanie pri výkone úradnej kontroly potravín. Takto vykonanú kontrolu považoval
žalobca za neprípustnú a nezákonnú. Je podľa žalobcu neprípustné, aby inšpektori vykonávajúci úradnú
kontrolu potravín mohli svojvoľne vstupovať a pohybovať sa po priestoroch prevádzkarne bez toho,
aby bola o začatí a priebehu úradnej kontroly upovedomená a prítomná poverená alebo splnomocnená
osoba, ktorá by ich počas úradnej kontroly sprevádzala. Inšpektori zároveň vykonali úradnú kontrolu
potravín bez toho, aby ich sprevádzal akýkoľvek poverený zamestnanec žalobcu. Výkon úradnej kontroly
bez prítomnosti štatutárneho alebo splnomocneného zástupcu žalobcu, ktorý by sa mohol kvalifikovane
vyjadriť ku všetkým zisteniam, postupom a metódam kontroly, považoval žalobca za nezákonný.

18. Žalobca poukázal tiež na skutočnosť, že kontrola podľa záznamu prebiehala dňa 25.08.2015 od
15:00 hod. do 22:00 hod. t.j približne 7 hodín, avšak záznam o výkone úradnej kontroly potravín
nezachytáva celý priebeh kontroly takým spôsobom, aby ho bolo možné v neskoršom štádiu správneho
konania podrobne rekonštruovať a náležite kontrolovať.

19. Podľa žalobcu záznam o výkone úradnej kontroly potravín nepredstavuje spoľahlivé zistenie
skutkového stavu, pričom bol vyhotovovaný jednostranne, s úmyslom udeliť žalobcovi pokutu a zjavne
nezachytáva skutočný priebeh úradnej kontroly potravín. Záznam neobsahuje žiadne prílohy, pričom v
jeho texte je uvedené, že bola vyhotovená fotodokumentácia údajných nedostatkov. Fotodokumentácia,
ktorá bola údajne vyhotovená inšpektorom žalovaného počas úradnej kontroly dňa 25.08.2015 nie je
bližšie špecifikovaná v zázname o výkone úradnej kontroly potravín, a teda nie je zrejmé, aká konkrétna
fotodokumentácia bola počas kontroly vykonaná, aké nedostatky ňou boli zadokumentované a kto
fotografie vyhotovoval. Nie je možné identifikovať priebeh kontroly, čo ktorý kontrolór presne vykonával,
koľko výrobkov a ktoré výrobky konkrétne inšpektor žalovaného počas kontroly kontroloval a ako na
seba nadväzovali jednotlivé kroky kontroly, pričom uvedené spôsobuje to, že záznam o výkone úradnej
kontroly je nepreskúmateľný. Záznam o výkone úradnej kontroly potravín vrátane jeho príloh a ostatných
dôkazov sú nedôveryhodné a nemôžu byť považované za riadne získané dôkazy v správnom konaní
a už vôbec nemôžu byť podkladom pre rozhodnutie, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta vo výške
1.000.000,- eur.
20. Žalobca sporoval, že porušil povinnosť uchovávať zmrazené potraviny trvalo zmrazené. Žalobcovi sa
kládlo rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu za vinu, že porušil povinnosť zmrazené potraviny
uchovávať trvalo zmrazené a dodržiavať ďalšie podmienky skladovania tým, že na predajnej ploche v
mraziacej vani pre mrazené krémy vystavoval niektoré druhy mrazených krémov - nanukov, ktoré boli
deformované s mäkkou konzistenciou, čím porušil § 28 ods. 2 písm. o/ zákona o potravinách. Žalobca
uviedol, že nie je si vedomý porušenia § 10 písm. e/ a f/ zákona o potravinách, nakoľko uchovával rýchlo
kaziace sa potraviny trvalo schladené a zmrazené a dodržiaval aj všetky podmienky ich skladovania.
Pri posudzovaní predmetného porušenia žalovaný ako správny orgán nevzal do úvahy okrem iného aj
samoobslužnú formu predaja výrobkov, ktorá spočívala v tom, že spotrebiteľ si sám vyberie potraviny,
s ktorou manipuluje bez súčinnosti zamestnanca prevádzkovateľa potravinárskeho podniku, a teda pri
samoobslužnom predaji sa bežne stáva, že spotrebiteľ pri manipulácii s tovarom občas vnútorný obsah
potraviny deformuje, a to aj bez toho, aby došlo k poškodeniu obalu. Zároveň sa môže stať, že spotrebiteľ
s potravinami manipuluje neprimerane dlhší čas mimo mraziaceho zariadenia, čo môže spôsobiť,
že sa trvalo zmrazené potraviny z časti rozmrazia. Nie je v moci prevádzkovateľa potravinárskeho
podniku garantovať, že pri frekvencii manipulácie s tovarom, v akej dochádza v podmienkach prevádzok
potravinárskych reťazcov, boli všetky produkty nedeformované a zároveň aj trvalo mrazené. Ak by
mal žalobca garantovať, že absolútne všetok tovar bude trvalo zmrazený a bez akejkoľvek čo i len
najmenšej deformácie v každom jednom okamihu, dospeli by sme ad absurdum k požiadavke, aby
každého jedného zákazníka po celý čas sprevádzal zodpovedný pracovník potravinárskeho podniku,
ktorý by okamžite po manipulácii zákazníka s tovarom kontroloval, či náhodou počas nej nedošlo
k deformácii resp. k rozmrazeniu tovaru. Žalobca vykonáva pravidelnú i náhodnú kontrolu tovarov,
avšak ekonomicky, personálne, ani fyzicky nie je možné ani spravodlivé požadovať od akéhokoľvek



prevádzkovateľa samoobslužného potravinárskeho podniku, aby kontrola prebiehala bez prestávky
(non stop). Ani keby došlo k zvýšeniu frekvencie vykonávania kontroly až na každých 10 minút, nie je
možné vylúčiť, že v čase medzi vykonávanými kontrolami dôjde k deformácii, resp. k rozmrazeniu tovaru
a práve v tomto okamihu kontrola vykonaná zo strany správneho orgánu toto porušenie zaznamená.
Zároveň je potrebné uviesť, že v prípade mrazených krémov nie je možné zistiť ich deformáciu bez toho,
aby bol narušený ich obal, čo by znamenalo, že by sa produkt stal nepredajným. Na základe uvedeného
mal žalobca za to, že správne orgány dané porušenie zákona o potravinách nesprávne právne posúdili,
čo má za následok, že rozhodnutie o odvolaní je v tejto časti nezákonné.

21. Žalobca tiež nesúhlasil s tvrdením, že porušil zákaz umiestňovať na trh potraviny po dátume spotreby,
pričom by tieto podľa žalovaného mali byť automaticky vyhodnotené zo strany správneho orgánu ako
iné, ako bezpečné. Poukazujúc na § 6 ods. 5 písm. a/ a d/, § 28 ods. 1 písm. h/, § 28 ods. 4 písm. i/ a §
28 ods. 4 písm. a/ zákona o potravinách, čl. 24 ods. 1 Nariadenia EÚ č. 1169/2011 a čl. 14 ods. 2, čl. 14
ods. 3, čl. 14 ods. 4 a čl. 14 ods. 5 Nariadenia (ES) č. 178/2002 Európskeho parlamentu a Rady zo dňa
28.01.2002 žalobca uviedol, že si nie je vedomý porušenia § 6 ods. 5 písm. a/ zákona o potravinách,
nakoľko neumiestňoval na trh potraviny, ktoré by boli iné ako bezpečné. Uvedené porušenie nemá
oporu v dôkazoch vykonaných zo strany žalovaného, žalovaný pri posudzovaní tohto deliktu vychádzal z
nedostatočne zisteného skutkového stavu, na základe čoho dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam,
čo má za následok, že jeho rozhodnutie je v tejto časti nezákonné. Vzhľadom na to, že nedošlo k
porušeniu § 28 ods. 4 písm. a/ zákona o potravinách, žalovaný a ani prvostupňový správny orgán neboli
oprávnení uložiť pokutu v spojitosti s § 28 ods. 8 zákona o potravinách. Správne orgány neskúmali, či
tri druhy potravín po uplynutí dátumu spotreby mohli mať krátkodobé resp. dlhodobé účinky na zdravie
osôb (spotrebiteľov), neskúmali ani či majú potraviny toxické účinky a ani to, či sú potraviny určené pre
kategóriu spotrebiteľov s mimoriadnou zdravotnou citlivosťou.

22. Žalobca namietal, že by porušil zákaz umiestňovať na trh potraviny nevhodné na ľudskú potrebu (iné
ako bezpečné). V rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu sa konštatuje, že žalobca porušil zákaz
umiestňovať na trh potraviny iné ako bezpečné, tým, že umiestňoval na trh 4 druhy potravín nevhodných
na ľudskú potrebu z dôvodu výskytu plesne a hniloby na plodoch, čím naplnil všetky znaky skutkovej
podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. a/ zákona o potravinách. Poukazujúc na
ustanovenie § 6 ods. 5 písm. a/ a § 28 ods. 4 písm. a/ zákona o potravinách a čl. 14 ods. 1, 2 a 5
Nariadenia č. 178/2002 uviedol, že potraviny, ktoré neboli vhodné na ľudskú spotrebu sa nachádzali
mimo predajnej plochy a neboli ponúkané spotrebiteľom na predaj. Produkty boli inšpektormi nájdené
v skladových priestoroch v časti vyhradenej a riadne označenej na umiestnenie potravín nevhodných
na ľudskú spotrebu (nie na predajnej ploche), pričom uvedené vyplýva aj z fotodokumentácie, ktorá
tvorí prílohu záznamu o výkone úradnej kontroly potravín. Žalobca mal zato, že porušenie § 28 ods.
4 písm. a/ zákona o potravinách, a teda k porušeniu zákazu uvádzať na trh potraviny nevhodné na
ľudskú spotrebu nedošlo, nakoľko sa všetky potraviny, ktoré boli inšpektormi žalovaného označené ako
nevhodné na ľudskú spotrebu nachádzali mimo predajnej plochy a boli riadne označené nápisom „tovar
nevhodný na ľudský konzum“. Uvedené porušenie konštatované zo strany žalovaného a tiež zo strany
prvostupňového správneho orgánu nemá oporu v dôkazoch vykonaných zo strany správnych orgánov.
Vzhľadom na to, že nedošlo k porušeniu § 28 ods. 4 písm. a/ zákona o potravinách, správne orgány
neboli oprávnené uložiť pokutu v spojitosti s § 28 ods. 8 zákona o potravinách.

23. Pokiaľ žalovaný vo svojom rozhodnutí uviedol na strane 28, že vyššie uvedené námietky považoval
za zavádzajúce, klamlivé a účelové s cieľom vyhnúť sa zodpovednosti za zistené protiprávne konanie,
pretože s obsahom záznamu o úradnej kontrole potravín bol oboznámený zástupca vedúcej filiálky
p. Mikóczi prítomný pri kontrole, ktorý bol oboznámený s obsahom záznamu, záznam podpísal a
preukázaným zisteniam uviedol „beriem na vedomie - budem informovať vedenie spoločnosti“, žalobca
namietal, že úradná kontrola bola vykonaná bez prítomnosti zástupcu žalobcu a produkty vyhodnotené
zo strany žalovaného ako nevhodné na ľudskú spotrebu sa nachádzali mimo predajnej plochy a
neboli ponúkané spotrebiteľom na predaj. S námietkou žalobcu sa žalovaný vysporiadal svojvoľne,
pričom mal za to, že v prípade ak dôjde po ukončení kontroly k podpisu záznamu o výkone úradnej
kontroly zamestnancom, ktorý nie je oprávnený konať v mene žalobcu a ktorý nebol prítomný počas
výkonu úradnej kontroly potravín a ktorý nekontroloval inšpektorov, tak tvrdenia uvedené v zázname
sú automaticky správne a nemenné. Žalobca ako prevádzkovateľ potravinárskeho podniku vzniesol
námietku voči zisteniam žalovaného už v odvolaní, pričom žalovaný ako odvolací orgán bez toho, aby



mal dostatočne preukázaný skutkový stav, vyhodnotil uvedené námietky ako irelevantné. Uvedeným
konaním žalovaného došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces.

24. Žalobca taktiež namietal nesprávnu právnu kvalifikáciu, keď posúdil zistené nedostatky ako
opakované konanie tým, že do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o
uložení pokuty (pokuta uložená RVPS Spišská Nová Ves č. 1160/2013/1 zo dňa 05.12.2013) došlo
k opakovanému porušeniu povinností, za ktoré bola uložená pokuta podľa ods. 7, čím sú splnené
podmienky pre uplatnenie zvýšenej sadzby podľa § 28 ods. 8 zákona o potravinách. Podľa žalobcu na
to, aby boli splnené zákonné podmienky na uplatnenie zvýšenej sadzby v zmysle § 28 ods. 8 zákona o
potravinách, sa účastník konania musí dopustiť opakovaného porušenia tej istej povinnosti, t.j. porušenia
tej istej povinnosti stanovenej určitým písmenom príslušného odseku zákona o potravinách, za ktorým
mu bola príslušnou Regionálnou veterinárnou a potravinovou správou uložená pokuta, a to do 1 roka odo
dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. Žalobcovi rozhodnutím žalovaného č. 3017/2014
zo dňa 10.10.2014 bola uložená pokuta podľa § 28 ods. 4 písm. a/ zákona o potravinách a v súlade
s § 28 ods. 7 zákona úhrnná pokuta vo výške 2.500,- eur. V zmysle rozhodnutia o odvolaní žalovaný
potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorým bola žalobcovi uložená úhrnná pokuta vo výške 1.000.000,-
eur podľa § 28 ods. 4 písm. a/ zákona o potravinách v spojení s § 28 ods. 7 zákona o potravinách.
V zmysle § 28 ods. 8 zákona o potravinách je možné uložiť sankciu iba za opakované porušenie tej
istej povinnosti, za ktorú bola uložená pokuta podľa ods. 4 vzhľadom na to, že potraviny vyhodnotené
inšpektormi žalovaného ako nevhodné na ľudskú spotrebu sa nenachádzali na predajnej ploche, ale v
skladových priestoroch, nedošlo k opakovanému porušeniu povinnosti vyplývajúcej z § 28 ods. 4 písm. a/
zákona o potravinách. Na základe uvedeného neboli naplnené podmienky na uloženie sankcie v zmysle
§ 28 ods. 8 zákona o potravinách z dôvodu, že nedošlo k porušeniu tej istej povinnosti, za ktorú bola
uložená pokuta. Rozhodnutia správnych orgánov preto považoval žalobca za nezákonné, pretože boli
prijaté v rozpore so zákonom o potravinách. Žalobcovi bola uložená pokuta za porušenie § 28 ods. 4
písm. a/ zákona o potravinách v spojitosti s § 28 ods. 8 zákona o potravinách bez toho, aby vôbec došlo
k porušeniu povinnosti vyplývajúcej z § 28 ods. 4 písm. a/ zákona o potravinách.

25. Žalobca namietal, že žalovaný sa vo viacerých prípadoch dopustil procesných pochybení, čím porušil
právo žalobcu na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 Dohovoru, a to najmä tým, že o veci nerozhodoval
nezaujatý subjekt, ale subjekt zhodný s tým, ktorý vykonal úradnú kontrolu potravín a zároveň, že
žalovaný pri rozhodovaní použil nezákonné dôkazy. Žalobca mal zato, že na základe uvedených
skutočností boli počas výkonu úradnej kontroly potravín zo dňa 25.08.2015, ako aj počas celého
správneho konania porušené jeho práva vyplývajúce mu z Dohovoru resp. z Ústavy Slovenskej republiky
a rozhodnutie o odvolaní tak predstavuje výsledok nezákonného a nepreskúmateľného postupu vrátane
výkonu úradnej kontroly potravín. Spôsobom výkonu kontroly bolo porušené právo žalobcu na ochranu
jeho súkromia a tým aj právo vyplývajúce z čl. 8 Dohovoru. Kontrolu vykonanú dňa 25.08.2015 považoval
žalobca za nezákonnú v dôsledku čoho jej výsledok nesmie byť v danom prípade použitý ako dôkaz.

26. Žalobca v neposlednom rade namietal neprimeranosť výšky uloženej pokuty, ktorá bola viac ako
32.144 násobne vyššia ako cena kontrolovaného tovaru, pri ktorom bolo konštatované porušenie zákona
zo strany žalobcu. Pokuta v uloženej výške nebola úmerná údajným porušeniam zistením žalovaným a
má represívny charakter a možno ju považovať voči žalobcovi za likvidačnú. Poukazujúc na rozsudok
Európskeho súdneho dvora zo dňa 09.03.1978 vo veci č. 106/77 (Sinnenthal II) žalobca uviedol, že
správny súd je povinný zabezpečiť plný účinok noriem európskeho práva a z vlastnej moci neuplatniť
každé vnútroštátne ustanovenie, ktoré by bolo v rozpore s európskym právom, v tomto prípade § 28
ods. 8 zákona o potravinách, a to bez toho, aby musel najprv žiadať alebo čakať na jeho zrušenie
legislatívnou cestou. Správny súd je povinný v zmysle judikatúry Európskeho súdneho dvora § 28 ods.
8 zákona o potravinách, ktoré je zjavne v rozpore s právom EÚ, neuplatniť. V opačnom prípade by došlo
k popretiu účinnosti záväzkov, ktoré členské štáty prijali bezpodmienečne a neodvolateľne na základe
zmluvy o európskom hospodárskom spoločenstve. Žalobca dodal, že v zmysle čl. 55 ods. 1 Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 z 29.04.2004 o úradných kontrolách uskutočňovaných
s cieľom zabezpečiť overenie dodržiavania potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví
zvierat a o starostlivosti o zvieratá, členské štáty stanovia predpisy o sankciách uplatniteľných v prípade
porušenia potravinového a krmivového práva a iných ustanovení spoločenstva, týkajúcich sa ochrany
zdravia zvierat a starostlivosti a príjmu opatrenia potrebné na zabezpečenie ich vykonávania. Zavedené
sankcie musia byť účinné, úmerné a odradzujúce. Žalobca poukázal na rozhodnutie Krajského súdu
v Bratislave sp. zn. 5S 114/2016 zo dňa 25.10.2016, v ktorom správny súd uviedol, že § 28 ods. 8



zákona o potravinách môže byť v rozpore s právom EÚ , a to konkrétne s čl. 17 ods. 2 Nariadenia č.
178/2002 z dôvodu, že ustanovenie spodnej hranice pokuty v sume 1.000.000,- eur nespĺňa požiadavky
primeranosti a to ani z prihliadnutím na to, že sa jedná o sankciu ustanovenú pre viackrát opakované
porušenie zákona o potravinách a ustanovením spodnej sadzby pokuty v sume 1.000.000,- eur sa
správnemu orgánu odníma akákoľvek možnosť právnej úvahy pri ukladaní sankcie.

27. Podľa žalobcu je ustanovenie § 28 ods. 8 zákona o potravinách v rozpore s Ústavou Slovenskej
republiky v tomto ohľade poukázal na Nález Ústavného súdu Českej republiky č. Pl. ÚS 52/13 zo dňa
09.09.2014. Podľa tohto rozhodnutia sú neprípustné také pokuty, ktoré majú likvidačný charakter, čím
sa rozumejú aj také prípady, v ktorých pokuta natoľko presiahne možné výnosy z podnikania, že sa
podnikateľská činnosť v podstate stáva bezúčelnou a paušalizovanie závažnosti protiprávneho konania
vedie k obmedzeniu možnosti správneho orgánu prihliadnuť ku konkrétnym okolnostiam prípadu, osobe
delikventa a k jeho pomerom. Z prehľadu hospodárskych výsledkov žalobcu je zrejmé, že prípadné
zaplatenie pokuty je spôsobilé privodiť žalobcovi závažnú ujmu v podobe výrazného zhoršenia jeho
platobnej schopnosti, ktorá by mohla viesť k tomu, že zaplatenie pokuty by bolo pre žalobcu likvidačné,
a teda intenzita zásahu pokuty do majetkovej sféry žalobcu je zásadná a zjavne neprimeraná. Žalobca
dodal, že ku dňu podania žaloby eviduje 6 takýchto pokút, z čoho vyplýva, že dopad na jeho majetkovú
sféru v prípade ich zaplatenia je o to závažnejší.

28. V podaní doručenom súdu dňa 09.03.2017 žalobca žiadal, aby správny súd podal návrh na začatie
konania v súlade právneho predpisu a to konkrétne konania o súlade § 28 ods. 8 zákona o potravinách s
listinou základných práv a slobôd ako aj s Nariadením (ES) č. 852/2004 a Nariadením (ES) č. 178/2002.
Zároveň žiadal, aby správny súd konanie v zmysle § 100 ods. 1 písm. a/ SSP prerušil až do rozhodnutia
Ústavného súdu Slovenskej republiky o jeho návrhu.

III.
Vyjadrenie žalovaného

29. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 30.03.2017, zotrval na
svojom doterajšom právnom názore, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť.

30. K námietke žalobcu týkajúcej sa porušenia zásady dvojinštančnosti konania žalovaný uviedol, že
nekalé praktiky v obchode a aj v distribúcii sa môžu objavovať mimo pracovnej doby inšpektorov
úradnej kontroly ako aj cez víkendy. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR v spolupráci
so žalovaným pripravilo na zníženie rizík v potravinovej bezpečnosti a sebestačnosti s cieľom obmedziť
dovoz zdravotne nebezpečných a nekvalitných potravín program zvýšenej efektívnosti kontroly potravín.
Boli zavedené cielené úradné kontroly potravín vykonávané mimo pracovnej doby inšpektorov úradnej
kontroly potravín a cez víkendy na takéto celoslovenské úradné kontroly potravín boli vytvorené
inšpekčné skupiny, vykonávajúce kontroly v rámci Slovenskej republiky a záznamy z týchto kontrol sa
vydávajú pod hlavičkou žalovaného. Oprávnenie inšpektorov žalovaného a regionálnych veterinárnych
a potravinových správ vykonávať úradné kontroly potravín je definovaná zákonom o potravinách v
§ 23 ods. 1. Jednotlivé inšpekčné skupiny boli zložené z inšpektorov žalovaného s celoslovenskou
pôsobnosťou, inšpektorov príslušnej regionálnej veterinárnej a potravinovej správy, v regióne ktorej
sa kontrola vykonávala, prípadne aj inšpektorov iných regionálnych veterinárnych a potravinových
správ na základe poverenia. Uvedené bolo v súlade s § 23 ods. 10 zákona o potravinách. Záznam
o úradnej kontrole potravín sa postupuje na ďalšie konanie príslušnej regionálnej veterinárnej a
potravinovej správe. Táto je v prvom stupni oprávnená rozhodnúť v tejto veci. V danom prípade bola
kontrola vykonávaná jedným inšpektorom žalovaného, ktorý v žiadnom prípade neprišiel do styku s
rozhodovaním vo veci v druhom stupni, ďalej inšpektorom územnej príslušnej Regionálnej veterinárnej a
potravinovej správy Bratislava - mesto a na základe príslušného poverenia dvoma inšpektormi územne
nepríslušnej Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Trenčín. Výsledky úradnej kontroly boli
konsenzom jednotlivých kontrol vykonávajúcich zamestnancov a záznam z tejto kontroly bol postúpený
miestne príslušnej regionálnej veterinárnej a potravinovej správe.

31. List o postúpení záznamu z kontroly nedáva priamu inštrukciu prvostupňovému správnemu orgánu,
postupuje len objektívne zistené skutočnosti pri kontrole, ktoré vykonali poverený zamestnanci.



32. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozhodnutie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 11S 12/2012 zo
dňa 09.10.2012, v ktorom správny súd vyslovil názor, že nepovažoval za dôvodnú námietku žalobcu
o nezachovaní dvojinštančnosti konania, kedy daňovú kontrolu vykonalo Daňové riaditeľstvo SR a
ukončilo ju protokolom. Po doručení protokolu sa začína vyrubovacie konanie, vo vyrubovacom konaní
rozhodol správca dane ako prvostupňový orgán vydaním dodatočného platobného výmeru. O odvolaní
rozhodol žalovaný.

33. V prvom stupni bolo konanie vedené nezávislým správnym orgánom, v mene ktorého koná riaditeľ,
ktorý nemá žiaden dôvod konzultovať výsledky úradnej kontroly so zamestnancom odvolacieho orgánu
a žiadať ho o usmernenie pri rozhodovaní. Žalovaný rozhodoval v druhom stupni nestranne a objektívne
a jeho zamestnanci neboli ovplyvnení a nemali ku konkrétnemu prípadu žiadne väzby.

34. Pokiaľ ide o námietku žalobcu týkajúcu sa žurnalizácie záznamu, žalovaný uviedol, že
zamestnancovi žalobcu p. Martinovi Mikóczimu prítomnému pri úradnej kontrole bol odovzdaný záznam
o úradnej kontrole zo dňa 25.08.2015 - podpísaný a opečiatkovaný dvoma zúčastnenými stranami v
miestne úradného záznamu na to určenom, pričom jedno vyhotovenie záznamu zostalo u žalobcu.
Fotografie boli zaslané žalobcovi spolu s upovedomením o začatí správneho konania, žalobca mal teda
možnosť oboznámiť sa s vyhotovenými dôkaznými materiálmi. Podkladom pre vydanie rozhodnutia bol
podľa žalovaného záznam z kontroly a nie fotodokumentácia, ktorá je len podporou podpísaných zistení
a samotná nemôže byť podkladom pre vydanie rozhodnutia. Poukazujúc na § 20 ods. 8 písm. b/ zákona
o potravinách žalovaný uviedol, že na vyhotovovaných fotografiách nie sú zaznamenané iné nedostatky,
ako tie, ktoré sú popísané v zázname o výkone kontroly, s ktorými bol žalobca oboznámený a ku ktorým
sa aj vyjadril.

35. Podľa žalovaného sú inšpektori oprávnený v každom čase vstupovať do potravinárskych prevádzok,
pričom tieto kontroly sa uskutočňujú bez predchádzajúceho ohlásenia tak, aby nebol zmarený ich
účel. Orgán úradnej kontroly potravín vykonáva úradné kontroly potravín vždy s cieľom ochrany
života a zdravia ľudí a zvierat a vždy v súlade so zákonom. Na začiatku úradnej kontroly sa
inšpektori preukázali preukazmi a povereniami tak, ako je to zachytené v úradnom zázname, z
ktorého jednoznačne vyplýva, že kontrola bola vykonaná s vedomím a za prítomnosti zamestnanca
žalobcu v pozícii zástupcu vedúceho filiálky. Inšpektori vykonávali kontrolu v častiach prevádzky, ktoré
súvisia s manipuláciou s potravinami a ich umiestňovaním na trh, nie sú v súkromných priestoroch a
podobne. Zamestnanci účastníka konania počas úradnej kontroly s inšpektormi riadne spolupracovali
a k nahliadnutiu predložili všetku požadovanú dokumentáciu. So žiadneho zákonného ustanovenia
nevyplýva povinnosť inšpektorov zabezpečiť pri úradnej kontrole prítomnosť štatutárneho orgánu
prevádzkovateľa. Zamestnanec žalobcu overil svojim podpisom priebeh úradnej kontroly tak, ako je
to uvedené v zázname, pričom sa zaviazal o výsledku kontroly informovať vedenie spoločnosti. Voči
priebehu, výsledkom úradnej kontroly a uloženým opatreniam nepodal žiadne námietky a neurobil tak
ani samotný žalobca v lehote podľa § 20 ods. 11 zákona o potravinách.

36. Pokiaľ ide o namietanú absenciu protiprávneho konania žalovaný uviedol, že v konaní bolo
preukázané, že sa žalobca dopustil niekoľko ich správnych deliktov podľa § 28 ods. 2 písm. o/ zákona
o potravinách viacerými skutkami, v jednom prípade opakovanie, opakovane správneho deliktu podľa
§ 28 ods. 4 písm. e/ zákona o potravinách a opakovane správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. i/
zákona o potravinách. Žalobca ako prevádzkovateľ potravinárskeho podniku (predávajúci) musí počas
celej doby umiestňovania potravín na trh zabezpečiť, aby potraviny spĺňali všetky požiadavky stanovené
v platnej potravinovej legislatíve. Musí teda zabezpečiť, aby potraviny boli uchované pri teplotách
deklarovaných prevádzkovateľom/výrobcom. Teplotný reťazec sa nesmie porušiť. Pokiaľ ide o potraviny
označené dátumom spotreby je potrebné uviesť, že dátum spotreby je dátum, ukončujúci možnú dobu
použitia potravín, ktoré z mikrobiologického hľadiska podliehajú rýchlej skaze a môžu po krátkom čase
predstavovať bezprostredné nebezpečenstvo pre zdravie ľudí, nakoľko môžu u spotrebiteľa vyvolať
rôzne zdravotné problémy. Žalovaný považuje v tomto smere námietku žalobcu za zavádzajúcu, klamlivú
a účelovú. Tvrdenie, že potraviny, ktoré boli nevhodné na ľudskú spotrebu sa nachádzali mimo predajnej
plochy a neboli ponúkané spotrebiteľom na predaj, ale boli inšpektormi nájdené v skladových priestoroch
v čase vyhradenej a riadne označenej je nepravdivé.

37. Pokiaľ ide o námietku žalobcu o nesprávnej právnej kvalifikácii - nesprávnom posúdení opakovanosti
konania v súvislosti so správnym deliktom podľa § 28 ods. 4 písm. a/ zákona o potravinách žalovaný



uviedol, že prvostupňový správny orgán vychádzal pri aplikácii § 28 ods. 8 zákona o potravinách z
rozhodnutia žalovaného č. 3017/2014 zo dňa 07.10.2014 (rozhodnutie RVPS BA č. 465/4535/2012-163
zo dňa 08.11.2012), ktorým bola uložená pokuta podľa § 28 ods. 4 písm. a/ v spojení s ods. 7 zákona
o potravinách. Zo záznamu z úradnej kontroly potravín zo dňa 25.08.2015 vyplýva, že pri kontrole
predávaného ovocia a zeleniny, ponúkaného spotrebiteľom, bol zistený predaj potravín uložených na
predajnej ploche a určený na predaj spotrebiteľom, pri ktorých boli zistené potraviny po uplynutí dátumu
minimálnej trvanlivosti/dátumu spotreby. Zo záznamu ďalej vyplýva, že bolo uložené opatrenie stiahnuť
z trhu predmetné potraviny. K uvedenému zamestnanec žalobcu (zástupca vedúceho predajne) v
zázname nenamietal. Fotodokumentácia druhov ovocia a zeleniny, ktoré boli posúdené ako nevhodné
na ľudskú spotrebu bola vyhotovená na predajnej ploche po vytriedení uvedených druhov, pričom na
niektorých snímkach je zreteľne vidieť, že sa jedná o predajnú plochu a vitrínu a nie skladové priestory.

38. Pokiaľ žalobca namietal porušenie jeho práva na spravodlivý proces a práva na ochranu súkromia
žalovaný uviedol, že úradná kontrola potravín zo dňa 25.08.2015 bola vykonaná v zmysle všetkých
právnych predpisov, ktoré sa týkajú výkonu úradnej kontroly. Žalobcovi bola poskytnutá reálna možnosť
riadne sa obhajovať, vyjadrovať sa a navrhovať doplnenia a dôkazy už pri prerokovaní záznamu ako aj
v upovedomení o začatí správneho konania. Žalobca využil svoje procesné práva v určenej lehota sa k
upovedomeniu o začatí správneho konania vyjadril listom zo dňa 23.08.2016. Kontrolný orgán pri výkone
kontroly svojimi aktivitami nijako nezasahoval do súkromnej sféry účastníka konania (napr. nezákonnou
prehliadkou kancelárie, kontrolou pošty alebo e-mailu a podobne), ale vykonával kontrolu potravín podľa
zákona o potravinách a osobitného predpisu. Je nesporné, že sa o porušenie práva žalobcu v zmysle
čl. 6 a 8 Dohovoru nejedná a preto túto námietku považoval žalovaný za irelevantnú. V tejto súvislosti
poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR 4Sžnz/5/2015-136 zo dňa 02.02.2016.

IV.
Konanie pred správnym orgánom

39. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil skutočnosti, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné
tak, ako boli nimi opísané v ich písomných podaniach. Správne orgány v administratívnom konaní
vydali v úvode odôvodnenia rozsudku opísané rozhodnutia, pričom ich odôvodnenia sú obdobné ako
vyjadrenie k žalobe. K jednotlivým častiam týchto rozhodnutí a k skutočnostiam medzi účastníkmi
sporným sa súd detailnejšie vyjadril nižšie v odôvodnení tohto rozsudku.

V.
Relevantné právne predpisy

40. Podľa § 22 ods. 1 Správneho poriadku o ústnych podaniach a o dôležitých úkonoch v konaní, najmä o
vykonaných dôkazoch, o vyjadreniach účastníkov konania, o ústnom pojednávaní a o hlasovaní správny
orgán spíše zápisnicu.

41. Podľa § 22 ods. 2 Správneho poriadku zo zápisnice musí byť najmä zrejmé, kto, kde a kedy konanie
uskutočňoval, predmet konania, ktoré osoby sa na ňom zúčastnili, ako konanie prebiehalo, aké návrhy
boli podané a aké opatrenia sa prijali; v zápisnici o hlasovaní sa uvedie aj výrok rozhodnutia a výsledok
hlasovania.

42. Podľa § 58 ods. 1 Správneho poriadku ak osobitný zákon neustanovuje inak, odvolacím orgánom
je správny orgán najbližšieho vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý napadnuté
rozhodnutie vydal.

43. Podľa § 4 ods. 1 zákona o potravinách prevádzkovatelia sú povinní na všetkých stupňoch výroby,
spracúvania a distribúcie vrátane predaja na diaľku dodržiavať požiadavky upravené týmto zákonom a
osobitnými predpismi.

44. Podľa § 6 ods. 5 zákona o potravinách na trh je zakázané umiestňovať potraviny
a) iné ako bezpečné,
b) klamlivo označené alebo ponúkané na spotrebu klamlivým spôsobom,
c) neznámeho pôvodu,



d) po uplynutom dátume spotreby alebo dátume minimálnej trvanlivosti okrem bezodplatného prevodu
podľa odseku 7.

45. Podľa § 10 zákona o potravinách ten, kto skladuje potraviny a zložky na ich výrobu, je povinný
dodržiavať ustanovenia osobitného predpisu a
a) zabezpečiť skladovanie len v takých priestoroch a za takých podmienok, aby sa zachovala ich
bezpečnosť, kvalita a biologická hodnota potravín a surovín na ich výrobu,
b) zabezpečiť čistotu skladovacích priestorov a manipulačného zariadenia a vykonávanie dezinfekcie,
dezinsekcie a deratizácie podľa všeobecne záväzných právnych predpisov,
c) kontrolovať skladované potraviny a zložky a ukladať ich spôsobom, ktorý umožní bezpečné
vykonávanie ich kontroly, manipulácie s nimi, včasné zistenie zdraviu škodlivých potravín, potravín po
dátume spotreby a po dátume minimálnej trvanlivosti a ich vyradenie z obehu a oddelené uloženie a
zreteľné označenie výrobkov na iný než pôvodný účel,
d) zabezpečiť oddelené skladovanie nezlučiteľných druhov výrobkov vzájomne ovplyvňujúcich
bezpečnosť a kvalitu,
e) uchovávať rýchlo sa kaziace potraviny trvale schladené a zmrazené potraviny uchovávať trvale
zmrazené,
f) dodržiavať ďalšie podmienky skladovania určené prevádzkovateľom potravinárskeho podniku.

46. Podľa § 12 ods. 1 zákona o potravinách ten, kto predáva potraviny vrátane predaja na diaľku,
a) zodpovedá za bezpečnosť a kvalitu predávaných potravín,
b) je povinný zabezpečiť hygienu predaja podľa osobitného predpisu, najmä vykonávať sústavné
upratovanie, čistenie všetkého zariadenia používaného pri predaji, dezinfekciu, a v prípade potreby
vykonanie dezinsekcie a deratizácie podľa všeobecne záväzných právnych predpisov,
c) je povinný zabezpečiť označenie, oddelené umiestnenie a predaj potravín na iný než pôvodný účel
a takýto predaj zreteľne vyznačiť,
d) je povinný nebalené potraviny, ak to ich povaha vyžaduje, zabaliť do funkčne vhodného a zdravotne
neškodného obalového materiálu a pri manipulácii s nimi používať čisté pomôcky a náradie,
e) nesmie meniť, odstraňovať a zakrývať údaje uvedené prevádzkovateľom potravinárskeho podniku
na spotrebiteľskom balení,
f) je povinný zabezpečiť hygienický predaj nebalených pekárskych výrobkov prostredníctvom
technických prostriedkov a technických zariadení,
g) nesmie spoločne predávať nezlučiteľné druhy výrobkov vzájomne ovplyvňujúce bezpečnosť a kvalitu
potravín,
h) nesmie predávať potraviny po uplynutí dátumu spotreby a dátumu minimálnej trvanlivosti,
i) je povinný potraviny určené na osobitné výživové účely a nové potraviny a geneticky modifikované
potraviny umiestňovať na trh len balené,
j) je povinný vzhľadom na povahu potraviny primerane skrátiť dátum minimálnej trvanlivosti alebo dátum
spotreby uvedenej na obale potraviny, ak bola rozbalená na účel predaja jednotlivých častí, a ustanoviť
podmienky ich ďalšieho uchovania tak, aby nedošlo k zhoršeniu kvality a bezpečnosti potraviny,
k) je povinný zabezpečiť, aby pri predaji a preprave potravín, výživových doplnkov a materiálov a
predmetov určených na styk s potravinami bol k dispozícii doklad o pôvode tovaru,
l) je povinný uchovávať potraviny a suroviny pri teplotách deklarovaných prevádzkovateľom
potravinárskeho podniku,
m) je povinný krájané potraviny alebo potraviny predávané na hmotnosť označovať údajom o ich zložení
a dátume spotreby na výveske na viditeľnom mieste v blízkosti vystavenej potraviny; táto povinnosť sa
nevzťahuje na balené potraviny vo výrobe, čerstvé ovocie a zeleninu,
n) nesmie ich predávať na miestach, na ktorých je predaj zakázaný podľa osobitného predpisu,
o) je povinný potraviny, ktorých trvanlivosť je viac ako 4 dni a doba zostávajúca do ich dátumu spotreby
je kratšia ako 24 hodín, umiestniť oddelene a/alebo takýto výrobok označiť informáciou pre spotrebiteľa
o blížiacom sa ukončení doby spotreby,
p) je povinný potraviny nevhodné na spotrebu ľuďmi alebo nebezpečné a predmety určené na styk s
potravinami, ktoré ohrozujú zdravotnú bezpečnosť potravín, zneškodniť v zariadení podľa osobitného
predpisu na vlastné náklady.

47. Podľa § 21 ods. 1 písm. c) zákona NR SR č. 152/1995 Z. z. o potravinách orgány štátnej správy
<https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/152/20170101> vo veciach úradnej kontroly
potravín podľa tohto zákona a osobitných predpisov sú:



a) ministerstvo a ministerstvo zdravotníctva,
b) orgány verejného zdravotníctva, <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/
ZZ/1995/152/20170101>
c) štátna veterinárna a potravinová správa,
d) regionálne veterinárne a potravinové správy.

48. Podľa § 23 ods. 11 zákona o potravinách zamestnanec regionálnej veterinárnej a potravinovej
správy vykonávajúci úradnú kontrolu potravín je oprávnený na základe poverenia, ktoré vydáva
Štátna veterinárna a potravinová správa, vykonávať úradnú kontrolu potravín aj v územnom obvode
<https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/152/20170101> inej regionálnej veterinárnej a
potravinovej správy.

49. Podľa § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách orgán úradnej kontroly potravín uloží právnickej
osobe alebo fyzickej osobe podnikateľovi pokutu od 1 000 eur do 500 000 eur, ak v rozpore s týmto
zákonom alebo osobitnými predpismi vyrába alebo umiestňuje na trh potraviny, ktoré nie sú bezpečné,
sú zdraviu škodlivé a nevhodné na ľudskú spotrebu alebo sú skazené.

50. Podľa § 28 ods. 7 zákona o potravinách ak do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti
rozhodnutia o uložení pokuty dôjde k opakovanému porušeniu povinností, za ktoré bola uložená pokuta
podľa odseku 4, orgán úradnej kontroly potravín uloží pokutu až do dvojnásobku sadzby pokuty podľa
odseku 4.

51. Podľa § 28 ods. 8 zákona o potravinách ak do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti
rozhodnutia o uložení pokuty dôjde k opakovanému porušeniu povinností, za ktoré bola uložená pokuta
podľa odseku 7, orgán úradnej kontroly potravín uloží pokutu od 1 000 000 eur do 5 000 000 eur.

52. Podľa § 28 ods. 12 na konanie o uložení pokuty sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.

53. Podľa § 31 ods. 1 zákona o potravinách na úradnú kontrolu potravín podľa tohto zákona sa
nevzťahujú ustanovenia osobitných predpisov, ak sa vykonáva podľa tohto zákona.

54. Podľa § 31 ods. 2 zákona o potravinách na konanie podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné
predpisy o správnom konaní okrem konania podľa § 20 ods. 4 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/
SK/ZZ/1995/152/20170101>, <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/152/20170101>,
12 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/152/20170101> a § 20a <https://www.slov-
lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/152/20170101>.

VI.
Posúdenie veci správnym súdom

55. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe správnych žalôb zákonnosť rozhodnutí a
postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou
napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, najmä s hmotnými a
procesnými administratívnymi predpismi.

56. Súd musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Postupom správneho orgánu
sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych
noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny
orgán oprávnený, ale súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a konanie musí ukončiť
vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na také konanie vzťahuje zákon
o správnom konaní, resp. iný procesný zákon.

57. Právnym posúdením je činnosť, pri ktorej sa zo skutkových zistení vyvodzujú právne závery a
aplikuje sa konkrétna právna norma na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou
aplikáciou práva na zistený skutkový stav. Dochádza k nej vtedy, ak sa nepoužil správny právny predpis



alebo ak sa síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne sa interpretoval alebo ak sa zo
správnych skutkových záverov vyvodili nesprávne právne závery.

58. Na tomto mieste je vhodné uviesť, že súd musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia
musia smerovať k spravodlivému výsledku. Súdu prislúcha, aby sa zaoberal otázkou, či mechanická
a formalistická aplikácia zákona bez ohľadu na zmysel a účel záujmu chráneného právnou normou,
nemôže priniesť absurdné následky a v prípade, že tomu tak je, aby takúto interpretáciu zákona odmietol
a zvolil výklad v duchu zákona.

59. Pri výklade právnej normy treba vychádzať z toho, že podstatná je aplikácia materiálneho
hľadiska, nakoľko právny formalizmus v podmienkach demokratického právneho štátu nemôže celkom
prevládnuť (napr. nález ÚS ČR z 04.02.1997, sp. zn. Pl. ÚS 21/96). Úlohou sudcu v podmienkach
materiálneho právneho štátu je nájsť riešenie, ktoré by bolo v súlade so všeobecnou ideou spravodlivosti,
resp. v súlade s prirodzeno-právnymi princípmi (napr. nález ÚS ČR z 02.11.2009, sp. zn. II. ÚS
2048/2009). Podľa konštantnej judikatúry nemožno orgánom verejnej moci a predovšetkým všeobecným
súdom tolerovať formalistický prístup, pričom je nutné zdôrazniť, že povinnosť súdu nachádzať právo
neznamená len vyhľadávať priame a výslovné pokyny v zákonnom texte, ale tiež formulovať, čo je
zmyslom a účelom právnych predpisov (napr. nález ÚS ČR z 07.09.2010, sp. zn. Pl. ÚS 34/09).

60. Súd považuje za potrebné zdôrazniť, že i na rozhodovanie o správnych deliktoch dopadajú
požiadavky čl. 6 ods. 1 dohovoru, pretože dohovor v čl. 6 ods. 1 uvádza „akékoľvek trestné obvinenie“.
Dohovor <file:///G:\..\..\..\Main\Default.aspx> má v danom prípade prioritu pred vnútroštátnym zákonom,
ak zabezpečuje väčší rozsah ústavných práv a slobôd. Dohovor je publikovaný v Zbierke zákonov pod
č. 209/1992 Zb..

61. Vychádzajúc z čl. 6 ods. 1 veta prvá dohovoru, z Odporúčania výboru ministrov č. R(91) pre
členské štáty o správnych sankciách schváleného Výborom ministrov 13. februára 1991 (ďalej aj len
„odporúčanie o správnych sankciách“) ako aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr.
rozsudok Neumeister v. Rakúsko z júla 1976) súd zastáva názor, že trestanie za správne delikty
(priestupky, správne delikty právnických osôb a správne delikty fyzických osôb - podnikateľov) musí
podliehať rovnakému režimu ako trestný postih za trestné činy. Je preto nevyhnutné poskytnúť záruky
a práva, ktoré sú zakotvené v Trestnom zákone a Trestnom poriadku nielen obvinenému z trestného
činu, ale aj subjektu, voči ktorému je vyvodzovaná administratívnoprávna zodpovednosť, čo napokon
vyplýva aj zo zásady č. 6 odporúčania o správnych sankciách, podľa ktorej je nevyhnutné v rámci
správneho konania vo veciach správnych sankcií poskytovať okrem záruk spravodlivého správneho
konania v zmysle rezolúcie (77) 31 aj pevne zavedené záruky v trestnom konaní. Nemožno pritom
opomenúť, že hranice medzi trestnými deliktami, za ktoré ukladá trest súd a správnymi deliktami, za
ktoré ukladajú sankcie správne orgány, sú určené prejavom vôle zákonodarcu a nie sú odôvodnené
prirodzeno-právnymi princípmi.

62. Súd ďalej poukazuje na to, že objasňovaním iných správnych deliktov, rovnako ako trestných činov
či priestupkov, podľa príslušných právnych predpisov sa predovšetkým rozumie obstaranie podkladov
potrebných na rozhodnutie správneho orgánu o tom, či sa stal skutok, ktorý je správnym deliktom a či
tento skutok spáchala osoba zo spáchania podozrivá. Podkladom pre rozhodnutie správneho orgánu sú
vo všeobecnosti vyjadrenia obvineného, čestné vyhlásenia, skutočnosti všeobecne známe alebo známe
správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti a dôkazy. Medzi dôkazy patria najmä výpovede účastníkov
konania, svedecké výpovede, obhliadka a listiny resp. fotodokumentácia. Na dokazovanie pritom možno
použiť všetky prostriedky súladné so zákonom, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci.
Správny orgán hodnotí vykonané dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti. Ak je pre odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie potrebný
znalecký posudok, správny orgán ustanoví znalca.

63. Je treba zdôrazniť, že súd nie je povinný a ani oprávnený nahrádzať činnosť správnych orgánov.
Vecne preskúmať zákonnosť správneho rozhodnutia je možné len za predpokladu vydania takého
rozhodnutia, ktoré vychádza z náležitého zistenia skutkového stavu a ktoré je dostatočne preskúmateľne
odôvodnené, kedy správny orgán náležitým spôsobom vyhodnotí námietky účastníka správneho
konania, pričom mu samozrejme k tomu musí vytvoriť adekvátny priestor.



64. Práve úlohou správneho orgánu je vykonať dostatok dôkazov a v prípade existencie pochybností o
skutočnom stave veci je jeho úlohou tieto pochybnosti vyvrátiť, čo v danom prípade absentuje. Správne
orgány si nesplnili povinnosť hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti,
nakoľko vzali do úvahy iba dôkaz získaný pri úradnej kontrole potravín dňa 25.08.2015 o žalobcovej
vine bez zohľadnenia argumentov predloženom žalobcom vinu spochybňujúcich.

65. Na tomto mieste súd pripomína, že je nevyhnutné vychádzať aj z individuálnych, teda na
konkrétnych skutkových zisteniach založených, dimenziách každej prejednávanej veci. Mnohé prípady
a ich špecifické okolnosti môžu byť značne komplikované a netypické; to však nezbavuje súd povinnosti
urobiť všetko pre spravodlivé riešenie, akokoľvek sa to môže zdať zložité. Spravodlivosť musí byť v
procese, ktorým súd interpretuje a aplikuje právo, vždy prítomná ako hodnotový činiteľ. Spravodlivosť
je hodnotovým princípom, ktorý je spoločný všetkým demokratickým právnym poriadkom. Nad každým
vytváraním súdneho rozhodnutia sa nesie dvojaký imperatív: rozhodnutie musí byť nielen zákonné, ale
predovšetkým spravodlivé. Úlohou súdu je práve rozpoznať cez zákon spravodlivosť. V danom prípade
je podstatnou i tá okolnosť, že samotný vedľajší účastník sa cítil byť napadnutým rozhodnutím ukrátený
na svojich právach. I keď proti rozhodnutiu správcu dane vedľajší účastník nepodal opravný prostriedok
(a následne prípadnú žalobu proti rozhodnutiu o odvolaní), postupoval legitímne spôsobom, ktorý mu
právny poriadok nepochybne priznáva. Obrátil sa podnetom na orgán štátu, na autoritu všeobecného
dozoru nad zachovávaním zákonnosti orgánov verejnej správy a takýmto spôsobom sa snažil zvrátiť
pre neho nepriaznivé rozhodnutie správcu dane. Len preto, že vedľajší účastník nepostupoval podľa
žalovaného štandardným spôsobom cestou odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane,
nemožno argumentovať, že nemal voči rozhodnutiu námietky alebo, že sa nedotklo jeho právnej sféry.
Nemožno prisvedčiť ani tvrdeniu, že iný ako žalovaným „schvaľovaný“ postup vedľajšieho účastníka,
ktorý bol však plne v súlade so zákonom a tiež jeho právom, vylúčil predmetné právoplatné rozhodnutie
žalovaného z možnosti jeho prieskumu na základe žaloby prokurátora.

66. V tomto ohľade prisvedčil správny súd nasledovným námietkam žalobcu:

Pokiaľ žalobca namietal porušenie zásady dvojinštančnosti správneho konania je v úvode treba
podotknúť, že právny poriadok Slovenskej republiky nevylučuje možnosť vykonať úradnú kontrolu
potravín žalovaným, hoci jeho primárnou úlohou ako orgánu štátnej správy vo veterinárnej oblasti
je riadenie, usmerňovanie, koordinácia a kontrola výkon štátnej správy, ktorý uskutočňujú regionálne
veterinárne a potravinové správy a ďalšie žalovanému podriadené organizácie. Ako však vyplýva z § 6
ods. 2 písm. av) zákona č. 39/2007 Z.z. žalovaný okrem iných činností taxatívne vymenovaných v z § 6
ods. 2 písm. a) až au) zákona č. 39/2007 Z.z. plní ďalšie úlohy podľa tohto zákona a podľa osobitného
predpisu.36) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/39/20170101>, pričom v poznámke
č. 36 je uvedený práve zákon o potravinách (č. 152/1995 Z. z.) <https://www.slov-lex.sk/pravne-
predpisy/SK/ZZ/1995/152/>Z ustanovenia § 18 ods. 3 zákona o potravinách vyplýva, že orgány uvedené
v § 21 ods. 1 písm. b) až d) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/152/20170101> tohto
zákona vykonávajú úradnú kontrolu potravín podľa osobitného predpisu (napríklad čl. 3 a čl. 6 až
11 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 <http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/
site/sk/dd/03/45/32004R0882SK.pdf>). Takýmto orgánom v súlade s § 21 ods. 1 písm. c) zákona o
potravinách je aj žalovaný, nie len regionálne veterinárne a potravinové správy (§ 21 ods. 1 písm. c)
zákona o potravinách). Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ by úradnú kontrolu potravín vykonával samotný
žalovaný ako orgán s celoslovenskou pôsobnosťou, nie je to v rozpore s právom. Porušením zákona
nie je ani situácia, kedy úradnú kontrolu potravín vykonáva regionálna veterinárna a potravinová správa
mimo územia svojej miestnej pôsobnosti (§ 23 ods. 11 zákona o potravinách).

67. Správnemu súdu neprekáža ani situácia, ktorá vznikla v danom prípade, a to síce, že úradnú kontrolu
potravín vykonala skupina zložená zo zamestnancov žalovaného prvostupňového správneho orgánu a
miestne nepríslušnej regionálnej veterinárnej a potravinovej správy. Vykonať kontrolu v takomto zložení
zákonu neodporuje.

68. Pokiaľ sa však úradná kontrola potravín realizovala aj prostredníctvom zástupcu žalovaného, je
správny súd toho názoru, nebolo v súlade so zákonom, aby výsledky takejto kontroly boli v ďalšom
delegované na prvostupňový správny orgán. Uvedené je v rozpore s právom na spravodlivý proces
jednak z dôvodu, že prvostupňový správny orgán ako podriadený žalovanému nemal možnosť nezávisle
bez názoru, ktorým je viazaný, posúdiť konanie žalobcu a na veci nič nemení ani tá skutočnosť, že sa



úradnej kontroly potravín zúčastnili aj zástupcovia prvostupňových správnych orgánov. V druhom rade
bola žalobcovi de facto odňatá možnosť konania v dvoch stupňoch, kedy by konformným postupom vec
prebehla prvostupňovým konaním a následne konaním o odvolaní pred orgánom nezaťaženým už skôr
vysloveným právnym názorom na predmet konania.

69. Správne žalobca poukázal na už viackrát súdmi deklarovaný právny názor (rozsudok Krajského súdu
v Bratislave sp. zn. 5S 114/2016 zo dňa 25.10.2016, rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn.
2Afs 143/2014 zo dňa 29.07.2006, Nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. IV. ÚS 493/06 zo dňa
16.05.2007). Vyššie opísaným postupom správnych orgánov bola bezpochyby narušená objektívnosť,
nezávislosť a nestrannosť rozhodovania správnych orgánov oboch stupňov, bola potlačená zásada
dvojinštančnosti konania garantovaná správnym poriadkom a v konečnom dôsledku aj ústavné právo
žalobcu na súdnu a inú právnu ochranu. Je z hľadiska práva na spravodlivý proces ako ústavného
imperatívu zaväzujúceho všetky orgány verejnej moci neprípustné, aby ten istý orgán najskôr vykonal
kontrolu, v ktorej závere konštatuje porušenie zákona, potom záznam z takejto kontroly spolu s právnym
záverom k zistenému skutkovému stavu deleguje podriadenému správnemu orgánu a zároveň po
podanom odvolaní bol tým orgánom, ktorý rozhoduje v odvolacom konaní a vydal tak rozhodnutie,
ktorým sa administratívne konanie končí - je právoplatné. Za právne irelevantný považoval správny
súd argument žalovaného, že o odvolaní nerozhodoval ten istý zamestnanec žalovaného, ktorý nebol
prítomný pri úradnej kontrole potravín. Spravodlivým musí úradný postup (proces) nie len byť, ale sa
takým musí i navonok javiť, čo v danom prípade vzhľadom pre vyššie opísané okolnosti splnené nebolo.

70. Súd za dôvodnú považuje aj námietku týkajúcu sa nezákonnosti záznamu o úradnej kontroly potravín
č. ŠVPS SR/2015, Ch, Kn, Gi/40 zo dňa 25.08.2018, a to z dvoch základných dôvodov. Spôsobom
výkonu úradnej kontroly bolo porušené právo žalobcu na súkromie a záznam o úradnej kontrole vykazuje
také formálne a materiálne vady rozporné so zákonom.

71. Podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných
prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť
možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

72. Podľa čl. 3 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 úradné kontroly
sa budú uskutočňovať bez predchádzajúceho upozornenia, okrem takých prípadov ako je audit, kedy
je predchádzajúce informovanie prevádzkovateľa v oblasti krmív a potravín potrebné. Úradné kontroly
sa môžu uskutočňovať aj ad hoc.

73. Podľa § 34 ods. 1 Správneho poriadku na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými
možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.

74. V zmysle článku 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a článku 16 ods. 1
Ústavy SR je zaručená nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia. Obmedzená môže byť len v prípadoch
ustanovených zákonom.

75. Podľa článku 16 ods. 1, 3 Ústavy SR obydlie je nedotknuteľné. Nie je dovolené doň vstúpiť bez
súhlasu toho, kto v ňom býva. Iné zásahy do nedotknuteľnosti obydlia možno zákonom dovoliť iba
vtedy, keď je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu života, zdravia alebo majetku osôb,
na ochranu práv a slobôd iných alebo na odvrátenie závažného ohrozenia verejného poriadku. Ak sa
obydlie používa aj na podnikanie alebo vykonávanie inej hospodárskej činnosti, takéto zásahy môžu byť
zákonom dovolené aj vtedy, keď je to nevyhnutné na plnenie úloh verejnej správy.

76. Nezákonným je taký dôkaz, ktorý nebol získaný spôsobom, ktorý ustanovuje a predpokladá príslušný
právny predpis. V danom prípade bol správny orgán povinný pri úradnej kontrole postupovať v súlade
so zákonom. Pracovníci žalovaného a prvostupňového správneho orgánu boli oprávnení vstupovať
do každého prevádzkového priestoru, ktorý kontrolovaný subjekt používa na podnikanie. Súd súhlasí
so žalovaným, ktorý poukázal na rozhodnutie NS SR Najvyššieho súdu SR 4Sžnz/5/2015-136 zo dňa
02.02.2016, pričom však toto rozhodnutie sa vyjadruje k otázke potreby pred výkonom kontroly v
súkromnom priestore účastníka požiadať o súhlas súd, čo nie je otázka sporná medzi účastníkmi tohto
súdneho sporu a nezaoberá sa ňou preto ani správny súd.



77. Súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II ÚS 259/05-16 zo dňa 16.12.2005
konštatujúci, že aj právnické osoby sú nositeľmi práva nedotknuteľnosti obydlia - podnikateľského
dôkazu. Pokiaľ ide o postup správneho orgánu porušujúci právo žalobcu na súkromie, ten spočíval v
tom, že existujú dôvodné pochybnosti o tom, že by pracovníci vykonávajúci úradnú kontrolu potravín v
prevádzke žalobcu upovedomili kohokoľvek oprávneného za žalobcu konať o svojej činnosti a taktiež
počas jednotlivých kontrolných činnostiach tieto vykonávali v prítomnosti relevantného zástupcu žalobcu.
Uvedená pochybnosť pramení zo skutočnosti, že Záznam o úradnej kontrole potravín č. ŠVPS SR/2015/
Ch,Kn,Gi/40 zo dňa 25.08.2015 neobsahuje zmienku o tom, že kontrolóri pri vstupe prevádzkarne
žalobcu ohlásili svoj príchod, oboznámili s činnosťou, ktorú mienia vykonávať a neprizvali ku kontrolnej
činnosti žalobcu, aby určil eventuálne osobu (osoby), ktoré sa zúčastnia výkonu úradnej kontroly.
Žalobcovo vyššie definované právo na súkromie bolo porušené a zároveň mu bola odňatá možnosť
oboznámiť sa s kontrolnými zisteniami, adekvátne na kontrolné zistenia reagovať a účinne brániť
svoje práva. V danom prípade zo strany žalovaného ani prvostupňového správneho orgánu v žalobou
napadnutých rozhodnutiach nebola odôvodnená potreba zvoleného postupu zásahy takejto intenzity do
nedotknuteľnosti obydlia ani existenciou okolností ´týkajúcich sa ochrany života, zdravia alebo majetku
osôb, ochrany práv a slobôd iných alebo odvrátenia závažného ohrozenia verejného poriadku, ktorý je v
demokratickej spoločnosti nevyhnutný a teda ktorý by bol v právnom štáte akceptovateľný. Takýto postup
celkom iste nebol ani nevyhnutný na plnenie úloh verejnej správy, ktorá by svoj zámer realizovať úradnú
kontrolu potravín dosiahla aj ústavne konformným spôsobom, pričom nevzniklo žiadne podozrenie (niet
o tom dôkazu), že by žalobca vyvíjal akúkoľvek snahu brániť v predmetnej úradnej činnosti.

78. Podľa § 22 ods. 1 Správneho poriadku o ústnych podaniach a o dôležitých úkonoch v konaní, najmä o
vykonaných dôkazoch, o vyjadreniach účastníkov konania, o ústnom pojednávaní a o hlasovaní správny
orgán spíše zápisnicu.

79. Podľa § 22 ods. 2 Správneho poriadku zo zápisnice musí byť najmä zrejmé, kto, kde a kedy konanie
uskutočňoval, predmet konania, ktoré osoby sa na ňom zúčastnili, ako konanie prebiehalo, aké návrhy
boli podané a aké opatrenia sa prijali; v zápisnici o hlasovaní sa uvedie aj výrok rozhodnutia a výsledok
hlasovania.

80. Podľa § 22 ods. 3 Správneho poriadku zápisnicu podpisujú po prečítaní všetky osoby, ktoré sa
na konaní zúčastnili, a zamestnanec (člen) správneho orgánu uskutočňujúceho konanie, zápisnicu o
hlasovaní všetci prítomní členovia správneho orgánu. Odopretie podpisu, dôvody tohto odopretia a
námietky proti obsahu zápisnice sa v nej zaznamenajú.

81. K priebehu úradnej kontroly a spísanému záznamu o nej súd dodáva, že ako vyplýva z dikcie vyššie
uvedených ustanovení Správneho poriadku, predpokladá sa, že pri výkone kontroly (ako dôležitého
úkonu správneho orgánu) bude prítomný účastník konania alebo jeho zástupca a v zápisnici reagovať
na vykonané dôkazy. Právo účastníka zúčastniť sa úkonu správneho orgánu vyplýva tiež z čl. 48 ods. 2
Ústavy SR. Uvedené právo účastníka zároveň zakladá správnemu orgánu povinnosť o úkone účastníka
informovať a ako už súd konštatoval, umožniť mu úkonu sa zúčastniť.

82. K uvedenému súdu nedá nepovedať, že nemožno súhlasiť so žalovaným, že zástupca žalobcu
súhlasil s kontrolnými zisteniami. Zápis uvedený na konci Záznamu o vykonanej úradnej kontrole
potravín o tom nevypovedá a z veta „Beriem na vedomie - budem informovať vedenie spoločnosti“ nie
je prejavom súhlasu s kontrolnými zisteniami a akceptáciou záverov kontrolórov o porušení právnych
predpisov žalobcom.

83. Na základe vyššie uvedeného možno podľa názoru správneho súdu konštatovať, že dôkaz - Záznam
o úradnej kontrole potravín č. ŠVPS SR/2015/Ch,Kn,Gi/40 zo dňa 25.08.2015, bol dôkazom získaným
v rozpore so zákonom, a preto ho nebolo možné v administratívnom konaní použiť. Správny orgán
nebol oprávnený na takto získaný dôkaz prihliadať, a pokiaľ tak urobil, čo je zrejmé z jeho rozhodnutia,
konal nezákonne. Správnym orgánom sa následne jeho zistenia nepodarilo dostatočne podrobiť skúške
hodnovernosti prostredníctvom iných (doplňujúcich) dôkazov podporujúcich ich tvrdenie o skutku a jeho
kvalifikácii opisované v predmetných rozhodnutiach.

84. Na základe vyššie uvedených dôvodov preto súd súhlasil s námietkami žalobcu o nedostatočne
zistenom skutkovom stave veci, nakoľko v konaní neboli dôsledne zistené všetky skutočnosti dôležité



pre rozhodnutie a zostali nezodpovedané mnohé otázky. Z uvedeného je zrejmé, že zistený skutkový
stav veci nemožno považovať za dostatočný a správne orgány nemali dostatok podkladov pre vydanie
napadnutých rozhodnutí.

85. Pokiaľ žalobca namietal, že neporušil povinnosť uchovávať zmrazené potraviny trvalo zmrazené,
je súd presvedčený, že v danom prípade uvedený záver inšpektorov vykonávajúcich úradnú kontrolu
potravín bol predčasný a ich zistenia neboli dostatočné pre konštatovanie porušenia § 10 písm. e/ a f/
zákona o potravinách.

86. Jednou zo zásad deliktuálneho konania je i prezumpcia neviny. To znamená, že osoba je obvinená
z deliktu, len čo správny orgán vykonal voči nej prvý procesný úkon. Na takúto osobu sa hľadí ako na
nevinnú, kým jej vina nebola vyslovená právoplatným rozhodnutím. Obvinený má právo vyjadriť sa ku
všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a k dôkazom o nich, uplatňovať skutočnosti a dôkazy
na svoju obhajobu, podávať návrhy a opravné prostriedky.

87. Logickou sa správnemu súdu zdala argumentácia žalobcu, že pri samoobslužnej forme predaja
výrobkov sa stáva, že spotrebiteľ pri manipulácii s tovarom občas vnútorný obsah potraviny deformuje,
a to aj bez toho, aby došlo k poškodeniu obalu a tiež že ak spotrebiteľ s potravinami manipuluje
neprimerane dlhší čas mimo mraziaceho zariadenia, môže spôsobiť, že sa trvalo zmrazené potraviny
z časti rozmrazia. Súd súhlasí s žalobcom, že nie je v moci prevádzkovateľa potravinárskeho
podniku zabrániť, aby pri vysokej frekvencii manipulácie s tovarom, v akej dochádza v podmienkach
prevádzok potravinárskych reťazcov, boli všetky produkty nedeformované a zároveň aj trvalo mrazené.
Súd podotýka, že inšpektori nekonštatovali nedostatočnú teplotu v mraziarenských zariadení, ktorá
by spôsobovala rozmrazovanie mrazených výrobkov ani iný nedostatok týkajúci sa neodbornej a
nedostatočnej ochrany mrazených výrobkov pred zdeformovaním alebo rozmrazením.

88. Zásadu prezumpcie neviny, ktorá v sebe subsumuje dve pravidlá, a to: v pochybnostiach v prospech
obvineného a na postih obvineného sa vyžaduje, aby sa mu dokázala vina. Povinnosťou správnych
orgánov preto bolo vo veci vykonať ďalšie dokazovanie, ktorým by zistili dôvod zistených nedostatkov
kontrolovaného tovaru, aby zistenie skutkového stavu nevyvolávali pochybnosti o zavinení.

89. Žalobca tiež namietal, že neporušil zákaz umiestňovať na trh potraviny nevhodné na ľudskú potrebu
(iné ako bezpečné). Správny súd uvedenú námietku posúdil komplexne z rôznych pohľadov:

90. Pokiaľ inšpektori pri výkone úradnej kontroly potravín zistili prítomnosť plesní a hniloby na určitých
druhoch potravín, ktoré sa vyskytovali mimo predajnej plochy, teda neboli určené na konzumáciu a neboli
ponúkané spotrebiteľom, v tejto časti možno súhlasiť so žalobcom, že z jeho strany k porušeniu zákazu
umiestňovať na trh potraviny nevhodné na ľudskú potrebu (iné ako bezpečné) nedošlo.

91. Pokiaľ sa však v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu potvrdeného rozhodnutím
žalovaného konštatuje, že žalobca porušil zákaz umiestňovať na trh potraviny iné ako bezpečné, tým, že
umiestňoval na trh potraviny nevhodné na ľudskú potrebu z dôvodu výskytu plesne a hniloby na plodoch,
porovnaním záznamu z úradnej kontroly a relevantnej fotodokumentácie, mohlo by sa spomínané
porušenie týkať len tovaru s názvom CHILLI MIX a nie všetkých štyroch v zázname uvádzaných potravín.
Z fotodokumentácii je zrejmé, že fotografie tovaru (Broskyne balené košík 1000g, Clever citróny 500g a
Hrušky košík Clever 1kg) boli vyhotovené mimo predajnej plochy žalobcu. Pokiaľ ide o tovar CHILLI MIX,
fotografia vyhotovená tesne po odfotografovaní plesne na chili paprikách znázorňuje predajný regál,
avšak žiadna z fotografií nazachytáva skutočnosť, či sa vadné balenie tovaru CHILLI MIX nachádza na
predajnej ploche. Zároveň by sa v takom prípade, kedy je zistený uvádzaný nedostatok, žiadalo skúmať,
či mohol mať účinky na zdravie spotrebiteľov, čo je otázka odborného a nie právneho posúdenia.

92. Znova poukazujúc na zásadu prezumpcie neviny správny súd konštatuje, že z administratívneho
spisu nevyplýva, že by žalobca v tomto ohľade opisovaným spôsobom naplnil všetky znaky skutkovej
podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. a/ zákona o potravinách. Aby mohol správny
orgán naplnenie materiálnych a formálnych znakov správneho deliktu konštatovať, musí mat tieto nad
všetky pochybnosti preukázané.



93. Pokiaľ ide o konštatovanie porušenia zákona o potravinách v kontexte s tvrdením, že žalobca
umiestňoval na trh potraviny iné ako bezpečné, pretože boli po uplynutom dátume spotreby alebo
dátume minimálnej trvanlivosti, je súd toho názoru, že správne orgány v tejto časti vec po právnej stránke
zle posúdili. Súd poukazuje na znenie § 6 ods. 5 zákona o potravinách, ktorý rozoznáva štyri druhy
zakázaného konania. 1. Umiestňovanie na trh potraviny iné ako bezpečné, 2. umiestňovanie na trh
potravín klamlivo označených alebo ponúkaných na spotrebu klamlivým spôsobom, 3. umiestňovanie na
trh potravín neznámeho pôvodu a 4. umiestňovanie na trh potravín po uplynutom dátume spotreby alebo
dátume minimálnej trvanlivosti. Z dikcie tohto zákonného ustanovenia je celkom zrejmé, že uvedené
zakázané konania sú samostatné a od seba nezávislé, pričom prevádzkovateľ potravinárskeho podniku
sa môže svojim konaním dopustiť len jedného z porušení (skutkov) opísaných v § 6 ods. 5 zákona o
potravinách, ale môže sa jedným konaním dopustiť aj porušení viacerých. Neplatí však premisa, že
naplnením znakov protiprávneho konania v jednom z ustanovení § 6 ods. 5 písm. a) až d) sa dopustí
prevádzkovateľ potravinárskeho priemyslu priamo aj ďalšieho v § 6 ods. 5 ustanoveného deliktu. Preto
nemožno ani konštatovať bez ďalšieho preukázanie, že tým, že žalobca umiestnil na trh potraviny
po uplynutom dátume spotreby alebo dátume minimálnej trvanlivosti§ 6 ods. 5 písm. d) zákona o
potravinách, dopustil sa aj zákazu podľa § 6 ods. 5 písm. a) zákona o potravinách umiestňovať na trh
potraviny iné ako bezpečné.

94. Odhliadnuc od vyššie uvedeného, žalobca vo svoje žalobe vzniesol aj také námietky, ktoré súd
nepovažoval za dôvodné.

95. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že nebolo dostatočne preukázané, že by potraviny, ktoré opísali
kontrolóri pri výkone úradnej kontroly potravín a zobrazené vo fotodokumentácii boli ponúkané
zákazníkom žalobcu na predajnej ploche, súd poukazuje na to, že skutočne časť fotografií, ktoré boli
vyhotovené dňa 25.08.2015 pri úradnej kontrole znázorňujú vyradené potraviny s označením „tovar
nevhodný na ľudský konzum“. Zároveň však fotodokumentácia obsahuje dôkazy, ktoré svedčia o tom,
že potraviny napadnuté plesňami a hnilobou sa u žalobcu nachádzali aj na predajnej ploche. V zhode
so žalovaným je súd presvedčený, že ovocie a zelenina musia byť pri umiestňovaní na trh zdravé
bez vonkajších a vnútorných poškodení zhoršujúci celkový vzhľad. Správny súd nepochybuje o tom,
že inšpektori, ktorí vykonali úradnú kontrolu potravín, sú dostatočne školení a preskúšavaní v oblasti
posudzovania senzorických vlastností potravín a majú správne predstavy o kvalite výrobkov. Vzhľadom
na všeobecne známu skutočnosť, že hniloba ovocia a zeleniny je mikrobiálna kontaminácia spôsobená
baktériami, pričom potraviny s výskytom hniloby predstavujú riziko pre spotrebiteľa a môžu ohroziť jeho
zdravie, nakoľko môžu spôsobiť ochorenie ľudí, uvedené kontrolné zistenia o senzorických zmenách
výrobku nebolo potrebné bližšie analyzovať, aby bolo konštatované porušenie potravinového práva
žalobcom. Prevádzkovateľ potravinárskeho podniku je zo zákona o potravinách povinný dodržiavať
požiadavky potravinového práva a jeho vnútorný kontrolný systém má byť účinný do takej miery, aby
predišiel porušeniam zákona, čo v danom prípade zo strany žalobcu, ako bolo preukázané pri úradnej
kontrole potravín, zabezpečené nebolo.

96. K medzi účastníkmi spornej otázke výkladu ustanovenia § 28 ods. 8 zákona správny súd uvádza,
že pokiaľ zákonodarca v texte tohto zákonného ustanovenia uvádza, že orgán úradnej kontroly potravín
uloží pokutu od 1 000 000 eur do 5 000 000 eur, ak do jedného roka odo dňa nadobudnutia
právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty dôjde k opakovanému porušeniu povinností, za ktoré
bola uložená pokuta podľa odseku 7, možno tento úradný postup zvoliť len v prípadoch, kedy je v
aktuálnom konaní preukázané také isté porušenie zákona o potravinách (resp. potravinového práva),
ako tomu bolo (právoplatným rozhodnutím) v predchádzajúcom roku. Nemusí ísť o tú istú prevádzkareň
prevádzkovateľa potravinárskeho podniku, uvedené z právneho predpisu nevyplýva. Pokiaľ ide o
opakovanie (zhodu) porušenia povinností podľa zákona o potravinách, § 28 ods. 8 zákona možno
uplatniť len v prípade, že sa prevádzkovateľ potravinárskeho podniku dopustí toho istého deliktu, to
znamená, že naplnil znaky toho istého správneho deliktu ustanoveného zákonom o potravinách, a to
bez ohľadu na iné okolnosti (teda napr. spôsob spáchania, rozsah alebo intenzitu).

97. Pokiaľ ide o žalobcovu výhradu o nesúlade s Ústavou SR a požiadavku uvedenú v jeho podaní
doručenom súdu dňa 09.03.2017, aby správny súd podal návrh na začatie konania o súlade právneho
predpisu a to konkrétne konania o súlade § 28 ods. 8 zákona o potravinách s listinou základných práv
a slobôd ako aj s Nariadením (ES) č. 852/2004 a Nariadením (ES) č. 178/2002 a zároveň žiadal, aby



správny súd konanie v zmysle § 100 ods. 1 písm. a/ SSP prerušil až do rozhodnutia Ústavného súdu
Slovenskej republiky o jeho návrhu, s takýmto návrhom sa súd nestotožnil.

98. Správny súd poukazuje na § 41b ods. 2 zákona č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov,
podľa ktorého ostatné právoplatné rozhodnutia vydané v civilnom procese alebo správnom konaní na
základe právneho predpisu, ktorý celkom, sčasti alebo v niektorom ustanovení stratil účinnosť, zostávajú
nedotknuté; povinnosti uložené takýmito rozhodnutiami nemožno nútene vymáhať.

99. Vzhľadom na dikciu uvedeného ustanovenia zákona by úvaha o možnom nesúlade § 28 ods. 8
zákona o potravinách s Ústavou SR či medzinárodnými zmluvami a prípadnom rozhodnutí Ústavného
súdu bola len špekuláciou o eventuálnom odpadnutí dôvodu na pokračovanie v konaní (§ 99 písm.
g)), ktorá by v konečnom dôsledku viedla iba k oddialeniu rozhodnutia správneho súdu. Správny súd
nepovažuje za vhodný postup navrhovaný žalobcom, a to najmä za situácie, kedy pri téme sankcií za
opakované porušenie zákona o potravinách podľa § 28 ods. 8, ktorá mediálne rezonuje, bola a stále je
predmetom verejnej diskusie, nebol zo strany žiadneho z aktívne legitimovaných subjektov (najmenej
pätina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, prezident Slovenskej republiky, vláda Slovenskej
republiky alebo generálny prokurátor Slovenskej republiky), ktoré sa vecou zaoberali pred tým, ako na
správny súd napadla táto žaloba, nebol podaný návrh podľa § 37 a nasl. zákona č. 38/1993 Z.z.. Súd
je presvedčený, že aj za dnešnej právnej situácie je schopný preskúmavanú súdenú vec spravodlivo a
zákonne posúdiť. V odôvodnení žiadosti žalobcu zo dňa 09.03.2017 nevzhliadol také argumenty, aby
spochybnil zámery zákonodarcu zabezpečiť zdravie spotrebiteľov práve aj cez žalobcom kritizované
zvýšené sankcie za (opakované) porušenie zákona o potravinách.

100. Pokiaľ ide o žalobcom namietanú neprimeranosť uloženej pokuty, je treba podotknúť, že správne
orgány posúdili konanie žalobcu ako opakované porušenie zákona o potravinách, kedy k skutku
(porušenie) zo strany žalobcu došlo do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia
o uložení pokuty podľa odseku 7 § 28 zákona o potravinách. Z tohto pohľadu uloženie pokuty na
spodnej hranici zákonnej sadzby ustanovenej § 28 ods. 8 zákona o potravinách nemožno považovať
za neprimerané. Správny súd k uvedenému dodáva, že predmetná námietka je vzhľadom na vyššie
uvedené dôvody, pre ktoré súd zrušil žalobou napadnuté rozhodnutia správnych orgánov, právne
irelevantná.

101. Nedostatočné zistenie skutkového stavu predstavovalo primárny dôvod zrušenia žalobou
napadnutých rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP. V danom
prípade sa vyskytol kumulatívne so zákonným dôvodom nesprávneho právneho posúdenia podľa § 191
ods. 1 písm. c) SSP, keď správny orgán nesprávne interpretoval príslušný právny predpis.

102. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP. Prihliadol pritom na skutočnosť, že
žalobca mal v konaní plný úspech.

103. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§
139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd
v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body
možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.



V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho
na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm.
a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum
právnej pomoci (písm. c/).