Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7SaZ/6/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018201091 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1018201091.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci žalobcu: E. W., narodeného XX.X.XXXX, bez štátnej príslušnosti, naposledy bytom A. O., Q. P. X, Q., bez dokladu totožnosti, aktuálne s miestom pobytu Pobytový tábor Rohovce, zastúpený Ligou za ľudské práva, občianskym združením so sídlom Baštová 5, Bratislava proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, migračný úrad, so sídlom Pivonková 6, Bratislava o správnej žalobe vo veci azylu zo dňa 9.1.2018 proti rozhodnutiu žalovaného ČAS: MU-PO-114-17/2017-Ž zo dňa 27.11.2017 takto r o z h o d o l : Súd žalobu z a m i e t a. Žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-PO-114-17/2017-Ž zo dňa 27.11.2017 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) žalovaný v zmysle § 13 ods. 1, § 13c ods. 1 zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o azyle“) žalobcovi neudelil azyl a neposkytol mu doplnkovú ochranu. 2. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote správnu žalobu zo dňa 9.1.2018 (ďalej len „žaloba“), ktorou sa domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Namietal v nej: a) nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre nedostatok dôvodov a nesprávne právne posúdenie veci (vo vzťahu k neudeleniu azylu: nedostatočné vysporiadanie sa so žiadosťou žalobcu o udelenie tzv. humanitárneho azylu, vo vzťahu k neposkytnutiu doplnkovej ochrany: nepodložené tvrdenia žalovaného, že v prípade návratu na Ukrajinu nebude pre neho problém nájsť si prácu, že pre osoby bez štátnej príslušnosti je ťažké nájsť si ubytovanie, zamestnanie, zabezpečiť si prístup k zdravotnej starostlivosti a iným službám); b) nedostatočné zistenie stavu veci (žalovaný si nezaobstaral relevantné informácie o osobách bez štátneho občianstva pochádzaj ich z konfliktom zasiahnutých oblastí - Doneckej a Luhanskej, osobitne nevynaložil snahu preskúmať situáciu týkajúcu sa získavania dokladov totožnosti; žalovaný zadal svojmu príslušnému oddeleniu zoznam otázok, týkajúcich sa Ukrajiny ešte pred konaním vstupného pohovoru). Vo vzťahu k neposkytnutiu doplnkovej ochrany namietal nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia a nesprávne právne posúdenie veci. 3. Žalovaný navrhol vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 23.2.2018 správnu žalobu zamietnuť. Zotrval na správnosti a zákonnosti napadnutého rozhodnutia, pričom námietky žalobcu pokladal za neodôvodnené a nepravdivé. 4. Pôvodným rozsudkom 4SaZ/1/2018-47 zo 4.4.2018 bola žaloba zamietnutá. O podanej kasačnej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom 1Sžak/9/2018 z 24.7.2018 rozhodol tak, že tento rozsudok zrušil a vec vrátil Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie. 5. Krajský súd v Bratislave ako správny súd (ďalej len „súd“) vec rozhodol ako miestne a vecne príslušný súd za prítomnosti účastníkov konania, keď poverená pracovníčka zástupcu žalobcu výslovne uviedla, že netrvá na prítomnosti tlmočníka, ktorého prítomnosť v žalobe žalobca požadoval. Vo veci konal a rozhodol v zmysle rozvrhu práce zastupujúci sudca sudkyne, ktorej bola vec pridelená, nakoľko táto bola v čase pojednávania práceneschopná. Po riadnom preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu žalovaného v rozsahu podanej žaloby za použitia § 219 zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a preto ju zamietol. 5. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil, podrobne sa však oboznámil s obsahom spisu žalovaného, ako aj prednesmi zástupkyne žalobcu prednesenými na pojednávaniach, ktorých písomné vyhotovenia boli založené do súdneho spisu. Z ich obsahu je zrejmé, že sú zamerané na podmienky získania ukrajinského štátneho občianstva a na neudelenie tzv. humanitárneho azylu. Podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle: Ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 8 alebo § 10. Podľa § 8 zákona o azyle: Ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. §§ 10, 13b zákona o azyle riešia otázku udelenia medzinárodnej ochrany azylu na účel zlúčenia rodiny. Podľa § 9 zákona o azyle: Ministerstvo môže udeliť azyl z humanitných dôvodov, aj keď sa v konaní nezistia dôvody podľa § 8. Podľa § 13a zákona o azyle: Ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 13c ods. 1 zákona o azyle: Ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b. Podľa § 2 písm. f) zákona o azyle: Na účely tohto zákona sa rozumie vážnym bezprávím 1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, 2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. Podľa § 219 SSP: Ak správny súd zistí, že správna žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v intenciách podanej správnej žaloby - žalobných bodov: 6. K námietke - žalobnému bodu ad. a): 6.1. - vo vzťahu k neudeleniu azylu: Ako to vyplýva z obsahu vyhlásenia žalobcu ktorým požiadal o azyl, jeho dôvodom bola obava o život, nakoľko je prenasledovaný bezpečnostnými zložkami Ukrajiny, pretože pochádza z Donecka a je preto považovaný za separatistu - z toho dôvodu bol 3 dni zadržiavaný a vyhrážali sa mu smrťou. V priebehu vstupného pohovoru o. i. uviedol, že doneckých občanov považujú za separatistov a že má problém vybaviť si doklady totožnosti, pričom jediným jeho problémom je nemožnosť vybavenia si dokladov totožnosti. K jeho tvrdeniu o jeho zadržaní políciou uviedol, že keď bol na Ukrajine, tak prespával na železničnej stanici a tiež preto, lebo polícia neznáša ľudí, pochádzajúcich z Donecka. Preto ho polícia predviedla na policajné oddelenie, kde ho zbili. Okrem tohto incidentu nemal žiadne problémy a políciou nebol prenasledovaný. Ako to vyplýva z podanej žaloby, žalobca neudelenie azylu postupom podľa § 8 zákona o azyle nenamietal. Túto námietku preto súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Nad rámec uvedeného súd konštatuje, že pokiaľ došlo k žalobcom opísanému správaniu sa ukrajinskej polície, tak takéto jej správanie je iste hodným poľutovania, avšak (ako to vyplýva o výpovede žalobcu) ojedinelým incidentom, ktorý by nezakladal dôvod na udelenie azylu postupom podľa § 8 zákona o azyle. 6.2. - vo vzťahu k neudeleniu tzv. humanitárneho azylu: Udelenie azylu postupom podľa § 9 zákona o azyle záleží výhradne na rozhodnutí žalovaného, keďže na jeho poskytnutie niet právneho nároku, ktorú skutočnosť sám žalobca rešpektuje, ako to vyplýva z jeho písomných podaní. Jeho neudelenie preto žalovaný nie je povinný v odôvodnení negatívneho rozhodnutia ani odôvodňovať, pokiaľ žiadateľ o azyl o tento druh azylu nepožiadal. Žalobca o udelenie azylu z humanitárnych dôvodov nikdy nepožiadal, preto všetky jeho námietky, týkajúce sa možnosti udelenia azylu z humanitárnych dôvodov nie sú relevantnými, sú nepodstatnými. Iba v prípade, ak by žalobca o udelenie azylu postupom podľa § 9 zákona o azyle výslovne požiadal, bolo by povinnosťou žalovaného odôvodniť jeho prípadné neudelenie. Avšak takáto prípadná správna úvaha nie je preskúmateľná a to ani súdom z dôvodu vyššie uvedeného, teda z dôvodu, že na jeho udelenie niet právneho nároku. Túto námietku preto súd vyhodnotil ako nedôvodnú. 6.3. - vo vzťahu k neposkytnutiu doplnkovej ochrany: Ako je zrejmé zo znenia zákona o azyle (§ 13a), jediným predpokladom poskytnutia doplnkovej ochrany ako jednej z foriem medzinárodnej ochrany je reálna hrozba vážneho bezprávia v prípade návratu žiadateľ o azyl. § 2 písm. f) zákona o azyle jednoznačne vymedzuje pojem vážneho bezprávia. Je faktom, že ako to sám žalobca pred žalovaným uviedol, nikdy nebol na Ukrajine trestne stíhaný, teda mu nebol uložený žiaden trest - ani trest smrti (§ 2 písm. f) bod. 1. zákona o azyle). Ako to bolo vyššie uvedené a ako to koniec - koncov vyplýva aj z výpovede žalobcu pred žalovaným, okrem ojedinelého žalobcom opísaného incidentu s políciou nemal žalobca s nikým žiadne problémy. Niet preto dôvodu predpokladať, že by v prípade jeho návratu na Ukrajinu (odkiaľ na Slovensko prišiel) bol vystavený mučeniu, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu (§ 2 písm. f) bod. 2. zákona o azyle). Takéto zaobchádzanie nie je identifikované ani v správach o Ukrajine, ktoré sú v spise žalovaného vyhľadané a založené. Je skutočnosťou, že vo východných regiónoch Ukrajiny je bezpečnostná situácia nanajvýš komplikovaná, ktorú skutočnosť konštatoval aj sám žalovaný, v prevažnej časti tohto štátu tomu tak nie je. To znamená, že pokiaľ by sa žalobca v prípade svojho návratu na Ukrajinu usídlil či prebýval v iných, ako konfliktných regiónoch, nemohol by byť ohrozený v zmysle § 2 písm. f) bod. 3. zákona o azyle. 6.4. Súd s poukazom na vyššie uvedené dospel k presvedčeniu, že žalovaný sa náležitým spôsobom vyrovnal so zistením stavu veci, keď jednak poskytol žalobcovi dostatok priestoru na opísanie dôvodov svojej žiadosti o azyl a keď na základe obsahu žalobcovej výpovede vyhľadal a do spisu založil informácie o Ukrajine a to v potrebnom a dostatočnom rozsahu. Jeho právne názory, obsiahnuté v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sú zrozumiteľnými a je z nich zrejmá správna úvaha, ktorou sa riadil pri ich prijatí. Súd právne posúdenie veci žalovaným (vzhľadom na vyššie uvedené odôvodnenie tohto rozsudku) pokladá za správne a náležite odôvodnené. A to tak vo vzťahu k výroku o neudelení azylu, ako aj vo vzťahu k neposkytnutiu doplnkovej ochrany. 7. K námietke - žalobnému bodu ad. b): Podľa názoru súdu ani táto námietka nie je dôvodná. Žalovaný riadne a bez obmedzení vypočul žalobcu k dôvodom jeho žiadosti o poskytnutie medzinárodnej ochrany a s poukazom na obsah vyjadrení žalobcu vyhľadal a do spisu založil adekvátne správy o Ukrajine. Osobitná časť takto získaných informácií sa dotýkala podmienok a predpokladov získania ukrajinského dokladu totožnosti, ako aj zaobchádzaním s občanmi, interne presídlenými z východných regiónov. Z takto zisteného stavu veci vyvodil správny právny záver, ako to bolo vyššie konštatované. Súd pokladá za povinnosť poznamenať, že tvrdenie žalobcu, podľa ktorého žalovaný začal vyhľadávať informácie o Ukrajine ešte pred tým, ako bol so žalobcom uskutočnený vstupný pohovor (spísaný dotazník žiadateľa o azyl) nie je pravdivým. Žalobca absolvoval vstupný pohovor dňa 11.9.2017, pričom žalovaný zadal svojmu oddeleniu, zaoberajúcemu sa vyhľadávaním informácií o krajinách pôvodu požiadavku na vyhľadanie relevantných informácii dňa 14.9.2017. 8. V súvislosti s podanou žalobou súd pokladá za potrebné zdôrazniť, že účelom poskytnutia medzinárodnej ochrany (azylu, doplnkovej ochrany) je poskytnúť ochranu pred prenasledovaním, závažným alebo opakovaným konaním spôsobujúcim vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbehom rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy (§ 2 písm. d) zákona o azyle). Účelom poskytnutia medzinárodnej ochrany nikdy nebolo a ani nie je riešenie otázky získania (vybavenia) osobných dokladov totožnosti v danom prípade ukrajinských. Ako to vyplýva zo žalobcom prezentovaného dôvodu žiadosti o azyl, ako aj z podanej žaloby, inštitútom azylu, resp. doplnkovej ochrany žalobca chce vyriešiť svoj osobný problém spočívajúci v tom, že nie je schopný ukrajinským autoritám predložiť doklady, ktoré sú príslušným ukrajinským zákonom potrebné k tomu, aby mu bol ukrajinský preukaz totožnosti vydaný. Podmienky vydania osobného preukazu totožnosti sú v každom štáte stanovené osobitne, spravidla zákonnom, resp. iným právnym predpisom. Je teda výsostným právom každého štátu stanoviť podmienky pre vydanie takéhoto preukazu. Pokiaľ takto stanovené podmienky žiadateľ o vydanie osobného preukazu totožnosti nespĺňa, je na samotnom takomto žiadateľovi, aby sa s tou situáciou vysporiadal. S poukazom na žalobcu, resp. na ním žalovanému poskytnuté informácie a informácie o Ukrajine, založené v spise žalovaného, žalobca je podľa názoru súdu štátnym príslušníkom Ukrajiny, nakoľko k 24.8.1991 (kedy došlo k vyhláseniu nezávislosti Ukrajiny) trvale býval na území Ukrajiny (podľa Ústavy Ukrajiny a zákona o štátnom občianstve Ukrajiny - ako to vyplýva z informácií o Ukrajine, založených v spise žalovaného). Sám žalobca uviedol, že do Moskvy vycestoval za prácou až v roku 1992, kde mu následne do roku 2003 platný cestovný pas ZSSR ukradli. Podľa názoru súdu teda žalobcov problém nespočíva v tom, že by nebol štátnym príslušníkom Ukrajiny, ale v tom, že nevie ukrajinským správnym orgánom predložil listiny, potrebné k vydaniu jeho občianskeho preukazu. 9. Pretože námietky obsiahnuté v žalobných bodoch podanej žaloby súd vyhodnotil ako nedôvodné, žalobu zamietol. 10. O trovách žalobcu súd rozhodol za použitia ust. § 167 ods. 1 S.SP s poukazom na výsledok konania. Žalobca bol v konaní neúspešný a preto mu náhradu trov konania súd nepriznal. Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný. (§ 145 ods. 1 SSP) Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1 SSP) Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia a podáva sa na Krajskom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania. (§ 443 SSP) Kasačná sťažnosť je prípustná proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu, ak tento zákon neustanovuje inak. Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred krajským súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia krajského súdu. (§ 439 SSP) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).