Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/143/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111238087 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexandra Hanusová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1111238087.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Alexandry Hanusovej a sudcov JUDr. Romana Bolebrucha a JUDr. Ing. Maria Dubaňa v spore žalobcu: J. Š., L.. Y. XXX, V., zastúpeného advokátkou JUDr. Ester Bujnovskou, Záhorácka 15B, Malacky, proti žalovanému: KARTAGO TOURS, a.s., Vajnorská 100/B, Bratislava, zastúpenému advokátom JUDr. Ing. Jánom Felšöcim, Bajkalská 31, Bratislava, o náhradu škody na zdraví, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 9C/159/2011-301, zo dňa 30.10.2014, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 79.965,60 eura a náhradu trov právneho zastúpenia 4.465,58 eura. Uviedol, že žalobca sa žalobou zo 7.11.2011 domáhal od žalovaného náhrady škody na zdraví 79.965,60 eura, ktorú utrpel 27.7.2010 v Z. počas zájazdu obstaraného žalovaným. 2. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobca uzavrel so žalovaným 26.3.2010 zmluvu o obstaraní zájazdu č. XXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo obstaranie zájazdu pre žalobcu a jeho rodinu v Z. od XX.X.XXXX F. XX.X.XXXX. Počas zájazdu pri transfere z miesta pobytu na letisko v S. došlo XX.X.XXXX k havárii autobusu, v ktorom sa prepravovali účastníci zájazdu a pri tejto dopravnej nehode utrpel žalobca vážne zranenia, ktoré si vyžiadali dlhodobé liečenie s práceneschopnosťou od XX.X.XXXX F. X.X.XXXX. Úraz žalobcovi navždy poznačil život a zdravie a spôsobil pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %; žalobcovi 1.3.2014 vznikol nárok na invalidný dôchodok. Z lekárskeho posudku ortopéda MUDr. V. W. z 26.1.2011 zistil, že lekár podľa Sadzieb bodového hodnotenia uvedenej v prílohe prílohy č. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 437/2004 Z.z.“) ohodnotil bolesť žalobcu 285 bodmi a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia 225 bodmi. Lekárskym posudkom urológa MUDr. P. A.Š. bola ohodnotená vytrpená bolesť žalobcu 270 bodmi a sťaženie spoločenského uplatnenia 2.900 bodmi. Návrh žalovaného, aby si súd vyžiadal výsledky vyšetrenia dopravnej nehody od príslušných orgánov v Z. súd prvej inštancie zamietol ako nadbytočné z dôvodu hospodárnosti a rýchlosti konania, nakoľko žalobca predložil súdu protokoly egyptskej polície o ohliadke miesta nehody, protokoly z nemocnice, lekárske správy a vyšetrovací protokol prokuratúry v S.. Rovnako zamietol návrh žalovaného na nariadenie znaleckého dokazovania súdnym znalcom z odborov urológia a ortopédia ako nadbytočné s odôvodnením, že výšku škody na zdraví pozostávajúcu z bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia mal dostatočne preukázanú znaleckými posudkami predloženými žalobcom, ktoré vyhotovili kompetentní lekári príslušných zdravotníckych odborov. 3. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, k čomu poukázal na § 741i ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 741j ods. 1, ods. 2, § 444 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, § 4 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, § 5 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, ods. 5 zák. č. 437/2004 Z.z. Keďže žalovaný, ktorý za škodu spôsobenú žalobcovi zodpovedá objektívne nepreukázal, že škodu nezavinil on a ani jeho dodávatelia služieb, že škoda bola spôsobená samotným objednávateľom, že škoda bola spôsobená treťou osobou, ktorú nemožno spájať s poskytovaním zájazdu, alebo že škoda bola spôsobená udalosťou, ktorej nebolo možné zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ani že by škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke, žalobe vyhovel a zaviazal ho na náhradu škody. Vychádzal zo znaleckých posudkov a žalobcovi z titulu úrazu počas dovolenky v Z. priznal náhradu škody na zdraví, ktorá pozostáva z náhrady za bolesť 8.263,95 eura a za sťaženie spoločenského uplatnenia 46.531,25 eura. S poukazom na § 446 Obč. zák. a § 87 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov priznal žalobcovi aj náhradu škody za stratu na zárobku počas práceneschopnosti vo výške 1.904,77 eura, ktorú vypočítal z denného vymeriavacieho základu za rok 2009 (11,9048 eura), od 1.2.2004 za prvý až tretí deň dočasnej pracovnej neschopnosti 25% + 55% = 80 % denného vymeriavacieho základu, za obdobie od štvrtého dňa pracovnej neschopnosti až do jej skončenia t.j. 197 dní 55 % + 25 % = 80 % denného vymeriavacieho základu na určenie sumy úrazových dávok (11,9048 eura : 100 x 80 %), teda 9,52384 eura x 200 dní = 1.904,768 eura, zaokrúhlene 1.904,77 eura. Keďže žalobca bol uznaný za invalidného, súd prvej inštancie dospel k záveru, že sú tu dané dôvody na zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 50 % podľa § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z.; náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu preto zvýšil o 23.265,63 eura (3125 bodov : 2 (50 %) = 1562,5 bodov x 14,89 eura). Náhrada škody, ktorú žalobcovi priznal, spolu aj so zvýšením, stanovil na 79.965,60 eura. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP v súlade so zásadou úspechu vo veci a úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania, ktoré mu vznikli na právnom zastúpení vo výške 4.465,58 eura. 4. Proti rozsudku podal žalovaný odvolanie a žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Namietal, že súd prvej inštancie nezistil úplne skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, nesprávne ich právne posúdil a že rozsudok je nepreskúmateľný pre jeho nedostatočné odôvodnenie, čím mu bola odňatá možnosť konať pred súdom a bolo porušené jeho právo na spravodlivé súdne konanie. Uviedol, že k predmetnej havárii autobusu došlo v krajine arabskej zóny, v ktorej následne došlo k rozsiahlym občianskym nepokojom a zmene režimu, v dôsledku čoho (ale aj v dôsledku samotnej charakteristiky tejto krajiny) sa mu napriek všetkej snahe nepodarilo získať výsledky vyšetrovania predmetnej havárie, čím nebolo v konaní jednoznačne preukázané a zistené, o akú haváriu akého autobusu išlo, kto haváriu spôsobil, resp. kto za ňu nesie zodpovednosť; teda, že chýbajú akékoľvek oficiálne výsledky a závery vyšetrovania príslušných egyptských orgánov. Považoval za nesporné, že absencia uvedených dôkazov jednoznačne bráni prijať relevantný záver o naplnení predpokladov zodpovednosti za vznik škody (najmä o tom, o aké porušenie právnej povinnosti ide a v akom rozsahu za toto porušenie nesie on zodpovednosť). Uviedol, že súd prvej inštancie žiadal o dožiadanie príslušných egyptských úradov, nakoľko nehoda sa stala mimo priestoru Európskej únie (v Z.), ktorý navyše nie je členským štátom Systému zelenej karty, avšak uvedené súd prvej inštancie nevykonal. Vyslovil názor, že takýto postup bol porušením zásady na spravodlivý súdny proces a súdnu ochranu, čím mu súd prvej inštancie bez povšimnutia odňal možnosť konať pred súdom a aktívne sa z jeho pozície brániť. Objektívnu nemožnosť zaobstarať dôkazy mal súd prvej inštancie za neunesenie dôkazného bremena vo vzťahu ku osobitnej zodpovednosti podľa ustanovenia § 741i Obč. zák. Ignorovaním faktu, že ako obchodná spoločnosť sa ocitol v situácii, kedy výlučne súd so svojimi právomocami mal a mohol ako jediný zabezpečiť oficiálne výsledky vyšetrovania predmetnej havárie v Z. (minimálne sa mal o to pokúsiť) a za takéhoto stavu ho zaviazal na úhradu nemalej sumy, je porušením zásady na spravodlivý súdny proces a súdnu ochranu. V tomto kontexte považoval rozsudok za nepreskúmateľný, nakoľko v odôvodnení nie je uvedený argument, pre ktorý súd prvej inštancie tento dôkaz nezabezpečil, resp. ho nepovažoval za potrebné vykonať. Nesprávne právne posúdenie veci spočíva aj v tom, že ustanovenia § 741i a § 741j Obč. zák. nesprávne aplikoval, keďže pre absenciu výsledkov vyšetrenia nebolo možné zistiť, či sú dané predpoklady jeho zodpovednosti za škodu a aplikovať niektorý z liberačných dôvodov. V konaní bolo preukázané len to, že nehoda sa stala a že žalobca utrpel škodu na zdraví s presným časovým obdobím práceneschopnosti a priznanej invalidity. Nebolo však preukázané, kto bol vinníkom nehody a do akej miery za túto nehodu zodpovedá žalovaný a žalobca v konaní nepredložil žiaden dôkaz o vzniku jeho zodpovednosti. Žiadal rozlišovať zájazd od transferu žalobcu na letisko, ak nebolo preukázané, že ho zabezpečoval žalobca alebo jeho dodávateľ, teda či išlo o službu v rámci zmluvy o obstaraní zájazdu. Súd prvej inštancie sa nijakým spôsobom nezaoberal okolnosťami transferu ani nehody, okrem tvrdení žalobcu v žalobe, a to nielen z pohľadu úplného zistenia skutkového stavu, ale rovnako z pohľadu spoluzavinenia na strane žalobcu. Označil za zvláštne, že jedine žalobca utrpel závažné zranenie v tak špecifickej oblasti tela, čo vzbudzuje pochybnosti o tom, kde sa v dobe nárazu autobusu nachádzal (napr. či bol žalobca na svojom mieste, mohol stáť v uličke a naraziť o opierku sedadla, venovať sa deťom mimo svojho miesta a pod.). Uvedené preukazoval aj nejednotnými výpoveďami žalobcu a svedkyne Q. Š. pri opise udalosti v autobuse ohľadom toho, ako a kde sedeli deti žalobcu, čo malo význam pre posúdenie a zistenie skutkového stavu a samej zodpovednosti. Hoci na tieto skutočnosti poukázal, súd prvej inštancie ich prehliadol a nevenoval im žiadnu pozornosť. Rovnako namietal proti tomu, že súd prvej inštancie na vyčíslenie škody nepovažoval za potrebné zaobstarať si znalecký posudok, jeho návrhu na vykonanie znaleckého dokazovania nevyhovel pre nadbytočnosť a neúmerné predĺženie konania a uspokojil sa len s tvrdeniami žalobcu a ním zabezpečenými posudkami. Miera poškodenia zdravia a jej finančné vyjadrenie je pritom jednou z podstatných otázok v konaní o náhradu škody na zdraví. Tento postup súdu prvej inštancie označil za inú vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej. Napokon uviedol, že žalobca, ktorého zaťažuje dôkazná povinnosť (i keď ide o objektívnu zodpovednosť) nepreukázal svoje tvrdenia, v konaní nebola jednoznačne preukázaná ani výška škody ani to, že žalovaný dodržal všetky bezpečnostné opatrenia, aby predišiel tak závažným zraneniam. 5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že súd prvej inštancie vec jednoznačne správne právne posúdil, správne aplikoval § 741i Občianskeho zákonníka o objektívnej zodpovednosti žalovaného za jeho úraz. Mal za to, že nepochybne preukázal vznik zodpovednosti žalovaného; táto zodpovednosť je objektívna a v konaní bolo nepochybne zistené, že škoda na zdraví žalobcu vznikla v rámci poskytovania služieb žalovaného ako cestovnej kancelárie na základe zmluvy o zájazde. Žalovaný, ako súd prvej inštancie správne vyhodnotil, žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal liberačné dôvody. Výška uplatňovanej a priznanej náhrady škody na zdraví utrpenej v rámci poskytovaných služieb žalovaným bola presne preukázaná lekárskymi posudkami odborníkov v príslušnom zdravotnom odbore. 6. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. 7. V danej veci nebolo medzi stranami sporu sporné, že medzi nimi bola uzavretá zmluva o obstaraní zájazdu a že počas zájazdu, pri preprave v Z. z hotela na letisko, došlo k dopravnej nehode autobusu, pri ktorej žalobca utrpel zranenia. 8. Odvolací súd sa stotožnil s námietkou žalovaného, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav veci a napadnutý rozsudok neodôvodnil spôsobom stanoveným § 157 ods. 2 OSP, účinným v čase jeho rozhodovania, predovšetkým, že dostatočne právne neodôvodnil, prečo vec neposúdil aj podľa ďalších právnych noriem vzťahujúcich sa na vec. 9. Podľa § 741a Obč. zák. zmluvou o obstaraní zájazdu sa obstarávateľ (cestovná kancelária) zaväzuje, že objednávateľovi obstará vopred ponúkanú kombináciu služieb cestovného ruchu (zájazd), a objednávateľ sa zaväzuje, že zaplatí dohodnutú cenu. Zájazdom na účely tejto právnej úpravy sa rozumie vopred pripravená a zorganizovaná kombinácia najmenej dvoch z nasledujúcich služieb: doprava, ubytovanie alebo iné služby, ktoré nie sú doplnkom dopravy alebo ubytovania a tvoria významnú súčasť kombinácie služieb, napríklad stravovanie, zabezpečenie sprievodcu, spoločensko- kultúrny program alebo rekreačno-športový program, ak sa ponúkajú na predaj alebo sa predávajú za súhrnnú cenu a ak sa služba poskytuje dlhšie ako 24 hodín alebo ak zahŕňa ubytovanie cez noc. 10. Podľa § 741i ods. 1 Obč. zák. cestovná kancelária zodpovedá objednávateľovi za porušenie záväzkov vyplývajúcich z uzatvorenej zmluvy bez ohľadu na to, či tieto záväzky má splniť cestovná kancelária, alebo iní dodávatelia služieb, ktoré sa poskytujú v rámci zájazdu. Objednávateľ uplatní právo na odstránenie chybne poskytnutej služby bezodkladne, a to u dodávateľa služby alebo u povereného zástupcu cestovnej kancelárie. O uplatnení tohto práva je potrebné urobiť písomný záznam v spolupráci so zástupcom cestovnej kancelárie. 11. Porušenie povinnosti cestovnej kancelárie poskytnúť riadne plnenie dohodnuté zmluvou o obstaraní zájazdu môže byť podkladom ako pre zodpovednosť za vady poskytnutej služby, tak i zodpovednosti za škodu, ktorá následkom tohto porušenia vznikla. Je teda treba rozlišovať nároky plynúce zo zodpovednosti za vadné plnenie záväzkov dohodnutých v zmluve, ktorých právny režim sa v prípade porušenia zmluvy riadi ustanovením § 741i Obč. zák., a nároky zo zodpovednosti za škodu, ktorá v dôsledku porušenia týchto záväzkov vznikla, ktoré sa posudzujú podľa ustanovenia § 420 Obč. zák. 12. Zodpovednosť za škodu spôsobenú cestovnou kanceláriou je zodpovednosťou za výsledok, ktorej sa môže cestovná kancelária zbaviť, ak preukáže niektorý z liberačných dôvodov stanovených § 471j ods. 1 Obč. zák. Objektívny charakter zodpovednosti za škodu však neznamená, že táto zodpovednosť nastupuje automaticky. Vždy musí byť i v takomto prípade preukázaná existencia protiprávneho úkonu, vznik škody a príčinná súvislosti medzi škodou a protiprávnym konaním cestovnej kancelárie. 13. V danej veci v odôvodnení napadnutého rozsudku chýba vyjadrenie, že súd prvej inštancie pri posudzovaní veci rozlišoval medzi zodpovednosťou cestovnej kancelárie za porušenie povinnosti poskytnúť žalobcovi riadne plnenie dohodnuté zmluvou o obstaraní zájazdu (vady poskytnutej služby) a zodpovednosťou za škodu, ktorá vzniká následkom tohto porušenia, a ktorá z týchto zodpovednosti dopadá na danú vec. V odôvodnení rozhodnutia, ktorým žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi škodu, predovšetkým neuviedol protiprávne konanie žalovaného ako predpoklad pre vyvodzovanie zodpovednosti voči nemu za poškodenie zdravia žalobcu a uspokojil sa s tým, že žalobca sa zranil v autobuse pri dopravnej nehode počas zájazdu obstaranom žalovaným. Za takejto situácie, ak v konaní nebolo zistené porušenie právnej povinnosti (existencia protiprávneho úkonu) žalovaného, resp. ak súd prvej inštancie nepovažoval túto skutočnosť za právne významnú, a rovnako nezisťoval ani ďalšie predpoklady nároku na náhradu škody, a to existenciu príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti, resp. kvalifikovanou škodovou udalosťou ako príčinami a škodou a jej rozsahom ako následkami týchto príčin, a ani to, či škodu nespôsobilo viacero príčin, a ako sa tieto podieľajú na vzniku škodlivého následku, a či sa na vzniku škody nepodieľal aj žalobca, nemal podľa odvolacieho súdu podklady na to, aby žalobnému návrhu vyhovel. 14. Žalovaný sa v priebehu celého konania pred súdom prvej inštancie bránil tým, že nemá oficiálne informácie o priebehu predmetnej dopravnej nehody, hoci sa o ich získanie všemožne snažil, a nemožnosť zistenia skutkového (a právneho) stavu veci je prekážkou preukázania toho, že porušil právnu povinnosť ako zákonného predpokladu zodpovednosti za uplatňovanú škodu (č.l. 62, č. 100, č. 142, č. 283, č. 288, č. 295). Súd prvej inštancie na jeho návrh, aby o oznámenie výsledku šetrenia predmetnej dopravnej nehody od príslušných egyptských orgánov požiadal súd uviedol, že to je nadbytočné z dôvodu hospodárnosti a rýchlosti konania a že protokoly egyptskej polície z miesta nehody, správy lekárov a protokol spísaný prokurátorom sú pre potreby konania postačujúce. Vychádzal z toho, že žalobca sa zranil pri pobyte v Z. obstaranom žalovaným a že žalovaný, ktorý zodpovedá za túto škodu objektívne, nepreukázal žiaden z dôvodov, pre ktoré by sa táto zodpovednosť nemala uplatniť. Súd prvej inštancie neuviedol prečo nebolo treba, aby žalobca preukázal porušenie právnej povinnosti žalovaným, ak sa vo veci zisťovala jeho zodpovednosť za vznik škody úrazom žalobcu pri dopravnej nehode, a tak i týmto znemožnil preskúmanie napadnutého rozhodnutia. 15. Súd prvej inštancie nevyhodnotil ani vykonané dôkazy, t.j. vyjadrenia k dopravnej nehode, ktoré boli v listinách predložených žalovaným (protokole polície o vypočutí z miesta nehody, protokole polície o vypočutí vodiča autobusu, protokole polície o vypočutí žalobcu, vyšetrovacom protokole prokurátora o nehode, v ktorom je zaznamená výpoveď žalobcu) z hľadiska toho, či sa na vzniku škody nepodieľal niektorý z vodičov motorových vozidiel účastných na predmetnej nehode, a aj žalobca, k čomu smerovali námietky žalovaného v konaní. Hospodárnosť a rýchlosť konania, pre ktoré súd prvej inštancie nevyhovel návrhom žalovaného na dokazovanie jeho zodpovednosti za škodu žalobcu nemôže byť uplatňovaná na úkor riadneho zistenia skutkového stavu veci, o ktorej sa rozhoduje. 16. Žalovaný v konaní navrhol na zistenie škody, ktorá žalobcovi vznikla v dôsledku úrazu pri predmetnej dopravnej nehode, nariadiť znalecké dokazovanie, keďže ide o posúdenie, na ktoré treba odborné znalosti. Súd prvej inštancie tento návrh zamietol ako nadbytočný s poukazom na posudky urológa a ortopéda predložené žalobcom. Ani toto odôvodnenie rozhodnutia, ktorým zamietol návrh žalovaného na ďalšie dokazovanie odvolací súd nepovažuje za dostatočné. Navrhovať dôkazy v konaní je procesným právom účastníka konania, ktorému zodpovedá povinnosť súdu, ak takémuto návrhu nevyhovie, vyložiť dôvody rozhodnutia, spravidla vo vzťahu k hmotnoprávnym predpisov, ktoré aplikoval, a ak ide o návrh na pribratie znalca do konania, aj s ohľadom na úpravu v ustanovení 127 ods. 1 OSP. Pokiaľ účastník konania navrhol vykonať dôkaz znaleckým dokazovaním a tomuto nebolo vyhovené, bolo týmto opomenutím (nevyhovením návrhu) porušené práva žalovaného na spravodlivý proces. Ustanovením § 127 ods. 1 OSP, účinným v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, podľa ktorého, ak závisí rozhodnutie od posúdenia skutočností, na ktoré treba odborné znalosti, ustanoví súd po vypočutí účastníkov znalca, je vyjadrená zásada, že tam, kde posúdenie skutkového stavu závisí na odborných znalostiach, je súd povinný zisťovať tieto okolnosti prostredníctvom odborného znaleckého posudku. Je nepochybné, že súd prvej inštancie mal právo korigovať návrhy strán sporu na vykonanie dokazovania za účelom rýchleho a hospodárneho priebehu konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný. V prípade, ak odmietol vykonať navrhnutý dôkaz, bolo jeho zákonnou povinnosťou v zmysle § 157 ods. 2 OSP (v znení účinnom ku dňu vyhlásenia napadnutého rozsudku) v odôvodnení rozhodnutia uviesť, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy. V tejto súvislosti bolo potrebné, aby súd prvej inštancie v odôvodnení svojho postupu, ktorým nevyhovel návrhu na znalecké dokazovanie, uviedol aj prečo považoval predložené lekárske posudky za dostatočné dôkazy vzhľadom na skutočnosti, ktoré proti nim namietal žalovaný, či tieto námietky žalovaného bolo možné považovať za dôvodné pochybnosti o správnom hodnotení bolestného alebo sťaženia spoločenského uplatnenia v lekárskom posudku alebo nie. 17. V odôvodení napadnutého rozsudku chýba ja odôvodnenie zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia o 50%. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku len uviedol predpoklad na zvýšenie tejto náhrady, stanovený v § 5 ods. 5 zák. č. 437/2004 Z.z., a to, že žalobca je invalidný, bez toho, aby uviedol aké dôvody ho viedli k zvýšeniu náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v maximálnej možnej miere. 18. Na základe uvedených skutočností odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil na ďalšie konanie. Pretože súd prvej inštancie nezistil skutkový stav veci v potrebnom rozsahu pre jeho rozhodnutie, dostatočne sa nevysporiadal s tvrdeniami žalovaného spochybňujúcimi jeho zodpovednosť za vzniknutú škodu, čo malo vplyv na jeho neúplné a predčasné právne závery, pre ktoré sa nezaoberal aj ďalšími právne významnými skutočnosťami (výškou škody, spoluzodpovednosťou žalovaného), znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval svoje procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a uvedené nedostatky nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom (rozhodnutie odvolacieho súdu by za tohto stavu v celom rozsahu nahrádzalo prvoinštančné rozhodnutie, čím by došlo k odňatiu možnosti preskúmania takéhoto rozhodnutia v rámci konania o riadnom opravnom prostriedku). V ďalšom konaní bude súd prvej inštancie povinný riadiť sa vyššie uvedeným právnym názorom odvolacieho súdu, ktorým je v zmysle § 391 ods. 2 CSP viazaný, na základe vykonaných dôkazov ustáli skutkový stav potrebný pre svoje rozhodnutie, ktoré bude vo vzťahu k zistenému skutkovému stavu preskúmateľné a po opätovnom rozhodnutí sporu svoje závery o skutkových zisteniach a právnom posúdení veci odôvodniť spôsobom zodpovedajúcim § 220 ods. 2 CSP tak, by obsahovalo dostatok dôvodov a bolo zrozumiteľné, pričom sa dôkladne vysporiada aj s obranou žalovaného. 19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).