Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Cob/42/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112221635 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1112221635.4 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu v 1. rade: Z.. P. J., R.., Q.. XX.XX.XXXX, W. U. Č. XX, XXX XX U. a žalobcu v 2. rade: Z.. H. J., R.., Q.. XX.XX.XXXX, W. U. Č. X, XXX XX U., obaja zast. JUDr. Dušan Repák, advokát so sídlom Krížna 47, 811 07 Bratislava, proti žalovanému v 1. rade: Z.. H.S. Y., Q.. XX.XX.XXXX, W. U. H. XXX/XX, XXX XX R. X - Q., Č. N., žalovanej v 2. rade: J. Š., Q.. XX.XX.XXXX, W. U. E. X, XXX XX U. a žalovanému v 3. rade: H.. J. Š., Q.. XX.XX.XXXX, W. U. E. X, XXX XX U., žalovaná 2/ a žalovaný 3/ zast. AK MS s.r.o. so sídlom Galandova 3, 811 06 Bratislava, IČO: 47 237 767, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného v 1. rade, v 2. rade, v 3. rade a spoločnosti Stepreal s.r.o, Galandova 3, 811 06 Bratislava, IČO: 44 930 640, proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I, č.k. 35Cb/141/2012-335 zo dňa 9.10.2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I, č.k. 35Cb/141/2012-335 zo dňa 9.10.2017 v časti I. a II. výroku p o t v r d z u j e . V časti III. výroku uznesenie Okresného súdu Bratislava I, č.k. 35Cb/141/2012-335 zo dňa 9.10.2017 z r u š u j e . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie (ďalej len súd) I. výrokom zakázal žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade scudziť obchodný podiel v spoločnosti Stepreal s.r.o. so sídlom Galandova 3, 811 06 Bratislava, IČO: 44 930 640, ktorým spolu zodpovedá vklad na základnom imaní spoločnosti vo výške 100 %, a to jeho prevodom na tretiu osobu, zaťažiť ho záložným právom, alebo inak obmedziť vlastnícke práva k nemu, a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej. II. výrokom súd uložil žalovanému v 1. rade, žalovanému v 2. rade a spoločnosti Stepreal s.r.o. so sídlom Galandova 3, 811 06 Bratislava, IČO: 44 930 640 povinnosť zdržať sa akýchkoľvek právnych úkonov v mene spoločnosti Stepreal s.r.o. so sídlom Galandova 3, 811 06 Bratislava, IČO: 44 930 640, smerujúcich k scudzeniu nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. Y. J., K. U. - J..Č.. Y. J., K. U. Z., P. na S. Č.. XXXX ako: - pozemok parcely registra „O.“, parc. č. XXXX K. T. XXX J.X, D. R. M., Y. T. R. X, - pozemok parcely registra „O.“, parc. č. XXXX K. T. XXX J.X, D. R. M. R. G. Q., Y. T. R. XX, - stavba so súp. č. XXXX, postavená na pozemku parcely registra „O.“, parc. č. XXXX K. T. XXX J.X, D. R. M. R. G. Q., D. Y. XX - Z. U., R. Y. Y., najmä nehnuteľnosti alebo ich časť predať, darovať, alebo iným spôsobom previesť vlastnícke právo k nim na tretiu osobu, zaťažiť v prospech tretej osoby záložným právom, vecnými bremenami alebo inak obmedziť vlastnícke právo k nim, a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej. III. výrokom priznal žalobcom nárok na náhradu trov konania o nariadení neodkladného opatrenia voči žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade v celom rozsahu. Rozhodol tak s poukazom na §§ 156, 324, 325 ods. 1, 2, §§ 326 ods. 1, 327, 328 ods. 1, § 329 ods. 1, § 331 ods. 1, §§ 333, 334, 337 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP). V odôvodnení svojho rozhodnutia súd uviedol, že žalobcovia sa podaním doručeným súdu dňa 12.09.2017 dožadovali vydania neodkladného opatrenia v súvislosti s už vydaným predbežným opatrením zo dňa 08.09.2015 (za účinnosti OSP) v konaní sp. zn. 35Cb/141/2012, potvrdeným uznesením Krajského súdu v Bratislave v konaní sp. zn. 3Cob/295/2015-239 zo dňa 16.11.2015. Dôvodom na opätovné vydanie obsahovo identického opatrenia je skutočnosť, že dňa 30.05.2017 bol vykonaný zápis do Obchodného registra SR o zániku spoločnosti NESTVEST, s.r.o. zlúčením so spoločnosťou Stepreal s.r.o. formou notárskej zápisnice č. N 315/2017, NZ 16289/2017, NCRIs 16624/2017 zo dňa 15.05.2017. K uvedenému došlo napriek existencii právoplatného a vykonateľného predbežného opatrenia, ktorým súd zakázal aj scudzenie obchodného podielu v spoločnosti NESTVEST, s.r.o.. Jediný spoločník D. R. konal v rozpore s uvedeným vydaným predbežným opatrením, v dôsledku čoho spoločnosť NESTVEST, s.r.o so sídlom Galandova 3, 811 06 Bratislava, IČO: 35 786 507 zanikla zlúčením s právnym nástupcom Stepreal s.r.o. so sídlom Galandova 3, 811 06 Bratislava, IČO: 44 930 640. Žalobcovia uviedli, že pretrváva stav potreby a dôvodnosti nariadenia neodkladného opatrenia a skutkové zistenia sú identické so závermi súdu v pôvodnom konaní. Súd v tejto súvislosti poukázal na vydané predbežné opatrenie v konaní sp. zn. 35Cb/141/2012 zo dňa 08.09.2015 (za účinnosti OSP), potvrdené uznesením Krajského súdu v Bratislave dňa 16.11.2015 v konaní sp. zn. 3Cob/295/2015-239, ktoré je v merite identické s obsahom tohto návrhu na neodkladné opatrenie s tým, že v období po nariadení predbežného opatrenia došlo k zmene na strane žalovaného, resp. odporcu, v dôsledku čoho je potrebné pre riadne uplatnenie a zabezpečenie nárokov žalobcov upraviť náležitosti žaloby, čo žalobcovia vykonali podaním doručeným súdu dňa 12.09.2017 a týmto návrhom na neodkladné opatrenie, ktoré súd posúdil podľa platnej právnej úpravy. Súd mal za preukázané, že v danom prípade je osvedčená existencia vzťahu medzi stranami sporu, ako aj právo žalobcov domáhať sa návrhom vo veci samej svojich práv. V danom prípade je vysoko pravdepodobné popísaným úkonom žalovaných hrozba úkonov, ako je disponovanie s majetkom, resp. obchodným podielom v rozpore so záujmami navrhovateľov - žalobcov vo veci samej. Pán D. R. napriek nariadenému právoplatnému predbežnému opatreniu scudzil obchodný podiel v spoločnosti NESTVEST, s.r.o. so sídlom Galandova 3, 811 06 Bratislava, IČO: 35 786 507, v dôsledku čoho došlo k zlúčeniu spoločnosti NESTVEST, s.r.o. so spoločnosťou Stepreal s.r.o. a spoločnosť NESTVEST, s.r.o. týmto zanikla s právnym nástupcom Stepreal s.r.o., ktorá vstúpila do práv a povinností spoločnosti NESTVEST, s.r.o.. V danej právnej veci bolo vydané predbežné opatrenie za účinnosti OSP, v rozsahu zhodnom ako navrhujú žalobcovia podaným návrhom, avšak v dôsledku zlúčenia a zániku spoločnosti NESTVEST, s.r.o., ako aj nadobudnutiu majetkovej účasti na právnom nástupcovi Stepreal s.r.o. zo strany žalovaného v 1. rade a žalovaného v 2. rade, bolo potrebné pre naplnenie účelu a zmyslu neodkladného opatrenia upraviť návrh v zmysle vyššie uvedených právnych skutočností. Na základe uvedeného súd sa stotožnil s rozhodnutím nariadenia neodkladného opatrenia, tak ako ho vydal uznesením zo dňa 08.09.2015, čo do rozsahu. Súd konštatoval, že stav zostal nezmenený a naďalej v konaní sp. zn. 35Cb/141/2012 pretrváva stav ohrozenia výkonu rozhodnutia, tak ako ho definoval aj Krajský súd v Bratislave v konaní sp. zn. 8Cob/91/2014. Súd mal osvedčené, že žalobcovia na základe rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 22.07.2009, sp. zn. 4C/253/2007-331 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 27.09.2011, sp. zn. 8Co/315/2009 majú právoplatne priznané pohľadávky voči žalovanému v 3. rade. Pôvodne bola vykonateľnosť rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 22.07.2009, sp. zn. 4C/253/2007-331 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 27.09.2011, sp. zn. 8Co/315/2009 uznesením NS SR v konaní sp. zn. 1Cdo/117/2012 odložená do právoplatnosti rozhodnutia o dovolaní. Podľa súdu je dôvodná a potrebná ochrana žalobcov pred zmarením výkonu rozhodnutia, nakoľko opätovne došlo k zmene na strane žalovaného, resp. odporcu v tomto konaní, tento krát formou zlúčenia s výsledkom, že na strane žalovaného je nový subjekt, ktorý je označený aj výlučným vlastníkom nehnuteľnosti. Z takéhoto konania je na strane žalobcov dôvodná obava, že v prípade ďalšieho prevodu uvedeného obchodného podielu, resp. jeho časti alebo akejkoľvek zmeny, sa žalobcovia nebudú môcť účinne domáhať určenia neúčinnosti uskutočnených právnych úkonov, v dôsledku čoho môže byť priznaná pohľadávka celkom alebo sčasti nevymožiteľná. Daný stav vlastníctva nehnuteľnosti je v súlade s právnym stavom právneho nástupníctva v dôsledku zlúčenia spoločností, teda neodkladne smeruje voči pasívne legitimovaným osobám. Na základe uvedeného mal súd za to, že reálnosť hrozby a potreby ochrany práva žalobcov osvedčená bola. Súd zaviazal nariadeným neodkladným opatrením aj tretiu osobu - spoločnosť Stepreal s.r.o., nakoľko mal za to, že je spravodlivé od nej požadovať zdržanie sa konania ohľadne nakladania s nehnuteľnosťou, v kontexte zmien vykonávaných v osobe vlastníka nehnuteľností, čo je predpokladateľné, že sa bude opakovať. Pokiaľ ustanovenie § 325 ods. 2 CSP predpokladá uloženie povinnosti alebo obmedzenia strane, ide vždy o stranu konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorou bude v prevažnej väčšine prípadov žalovaný vo veci samej, resp. osoba, proti ktorej má v budúcnosti žaloba smerovať. Nemožno však vylúčiť ani nariadenie neodkladného opatrenia voči tretej osobe, ako to pôvodne predpokladalo ustanovenie § 76 ods. 2 O.s.p.. To platí aj pre neodkladné opatrenie po začatí konania, v rámci ktorého je už uzavretý okruh strán (žalobca, žalovaný) a prípadným neodkladným opatrením má byť uložená povinnosť alebo obmedzenie niekomu inému. Uloženie povinnosti alebo obmedzenia tretej osoby má vždy povahu súčinnosti, ktorá je nevyhnutná vo vzťahu k predmetu konania vo veci samej. Nejde o bezprostredné plnenie povinnosti voči žalobcovi, s ktorým tretia osoba nie je v relevantnom právnom vzťahu (ktorému má byť poskytnutá procesná ochrana). Procesná pozícia tretej osoby (iba) ako súčinného subjektu je zdôraznená aj v súvislosti s prípadnou procesnou obranou žalovaného. Ak bolo neodkladné opatrenie voči tretej osobe nariadené po začatí konania, má žalovaný vždy právo napadnúť ho odvolaním a nesie plnú procesnú zodpovednosť za efektívne využitie tohto opravného prostriedku. Ak súd nariadi neodkladné opatrenie, ktoré ukladá povinnosť alebo obmedzenie tretej osobe, je túto osobu nevyhnutné považovať za stranu konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (viď komentár Civilného sporového poriadku vydaný Doc. JUDr. Marekom Števčekom PhD. a kolektívom v roku 2016 v nakladateľstve C.H. Beck, strana 1094 a 1095). Súd mal za to, že nariadením neodkladného opatrenia s obsahom navrhovaným žalobcami by sa nenapraviteľný stav nevytvoril, nakoľko nariadením neodkladného opatrenia nie sú žalovaní nad mieru neprimeranú obmedzovaní na svojich právach. Mierou je pomer existencie právoplatne priznanej pohľadávky voči žalovanému v 3. rade a t.č. neobmedzenou možnosťou disponovania majetkom, ktorý môže byť predmetom uspokojovania žalobcov v prípade úspechu v súdnom konaní. Z priebehu konania je zrejmé, že žalovaní o pohľadávke vedia a taktiež bez nariadenia neodkladného opatrenia nemajú obmedzenie konať ohľadne majetku, ktorý by mohol byť spôsobilým na výkon rozhodnutia. Po preskúmaní žalobcami predložených podkladov súd dospel k záveru, že žalobcovia podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia prípustnosť a opodstatnenosť nariadenia neodkladného opatrenia osvedčili, ako aj ohrozenie výkonu súdneho rozhodnutia. Osvedčili, že konaním žalovaných bol vykonaný taký faktický a právny úkon, ktorý je možné kvalifikovať potenciálne ako konanie s cieľom poškodiť žalobcov, a teda ohroziť výkon rozhodnutia, ktoré v tomto štádiu konania je právoplatne priznaná pohľadávka voči žalovanému v 3. rade. Na základe zisteného skutkového a právneho stavu súd nariadil neodkladné opatrenie v súlade s návrhom žalobcov. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 CSP v zmysle zásady úspechu v konaní. Žalobcovia v konaní úspech mali, preto im súd náhradu trov tohto konania voči žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade priznal v celom rozsahu. 2. Proti rozhodnutiu súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný v 1. rade, ktorý uviedol, že napádaným uznesením boli porušené základné princípy slovenského procesného práva a práva na súdnu ochranu garantované čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, práva na spravodlivý proces vyplývajúce z článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, nakoľko súd nepostupoval v súlade s čl. 16 ods. 1 CSP, teda v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi pri zohľadnení ich vzájomného vzťahu a v súlade so základnými princípmi tohto zákona. Poukázal na to, že aj keď neexistuje žiadna vecná súvislosť medzi ním ako fyzickou osobou, obchodnou spoločnosťou Stepreal s.r.o., resp. jeho obchodným podielom v nej a žalobcami Z.. P. J., R.. a Z.. H. J.Ý., R.., súd ho nedôvodne, arbitrárne a svojvoľne pripustil do konania ako žalovaného v 1. rade, a to uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 35Cb/141/2012-334 zo dňa 9.10.2017 na miesto D. R.Č.. Napriek tomu, že uvedené uznesenie je v celom rozsahu nedôvodné, nemá možnosť sa voči nemu brániť riadnym opravným prostriedkom, voči jeho osobe ide o šikanózny výkon a zjavné zneužitie práva, ktoré podľa čl. 5 CSP nepožíva právnu ochranu. Žalobcov nikdy osobne nevidel, nemá vedomosť o koho ide, nemajú medzi sebou žiaden zmluvný ani iný záväzok, pohľadávku, ani inú povinnosť. Súd odôvodňuje v napádanom uznesení vedome nepravdivými tvrdeniami žalobcov, ktoré sú v rozpore s § 186 CSP, nakoľko sú v rozpore s údajmi vo verejnom registri a listinami v ňom založenými. Účastníkom konania vedenom pod sp. zn. 35Cb/141/2012 nikdy nebol a ani nemôže byť, nakoľko obchodný podiel v spoločnosti Stepreal s.r.o. nenadobudol od D. R., ale vlastnil ho dávno predtým. Spoločnosť Stepreal s.r.o. v roku 2015 kúpil od fyzickej osoby Š. R., za účelom rozšírenia podnikania na územie Slovenskej republiky. Spoločníkmi v tejto spoločnosti sa stal on ako fyzická osoba a jeho druhá obchodná spoločnosť Stepneys s.r.o., ktorá sídli v Českej republike, zároveň sa stal konateľom spoločnosti Stepreal s.r.o.. Nakoľko sa podnikanie na území SR nerozbehlo podľa jeho predstáv, musel platiť poplatky a ako daňovú licenciu a pod. zákonným spôsobom zrušil svoje podnikanie a zlúčil spoločnosť Stepreal s.r.o. s obchodnou spoločnosťou NESTVEST, s.r.o., kedy pri zlúčení disponovala aj jeho spoločnosť obchodným majetkom. Navrhuje, aby odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava sp. zn. 35Cb/141/2012-334 zo dňa 9.10.2017 zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne v celom rozsahu, resp. aby odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 3SCb/141/2012-334 zo dňa 9.10.2017 zrušil v celom rozsahu a vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. 3. Proti rozhodnutiu súdu podala v zákonnej lehote odvolanie spoločnosť Stepreal s.r.o., ktorá uviedla, že napádaným uznesením boli porušené základné princípy procesného práva, právo spoločnosti Stepreal s.r.o. na súdnu ochranu garantované čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a právo na spravodlivý proces vyplývajúce z článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. Súd len stroho odcitoval niektoré nové ustanovenia CSP bez ozrejmenia bližšieho myšlienkového pochodu pri ich aplikácii alebo výklade. Viaceré pre postup a rozhodnutie relevantné ustanovenia súd vôbec v odôvodnení neuviedol a neaplikoval, najmä § 328 ods. 2 CSP a § 326 ods. 2 CSP. Postupom súdu bolo porušené ich právo na spravodlivý proces, v ktorom je subsumované aj právo na nezávislý a nestranný súd, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Pri vydaní nezákonného uznesenia súd nepostupoval v súlade so základnými princípmi CSP, najmä čl. 2 ods. 1, 2, 3 ods. 1, 4 ods. 1, 2, 5, 6 ods. 1, 16 ods. 1 CSP. Súd nezohľadnil platný právny stav vyplývajúci z ustanovení Obchodného zákonníka (§ 6, § 68 a nasl. OBZ), týkajúce sa spoločnosti NESTVEST, s.r.o. a jej zrušenia bez likvidácie. Tiež uviedol, že už predchádzajúce predbežné opatrenie v súvislosti s obchodným podielom žalovaného v 3. rade v spoločnosti NESTVEST, s.r.o. nebolo v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou, nakoľko obchodný podiel spoločníka v obchodnej spoločnosti nie je bezprostredne spojený s majetkom spoločnosti, ale naopak oddelený. Poukázal na § 148 ods. 3, § 150 ods. 3, § 61 ods. 2, 3 OBZ. Z platného práva jednoznačne vyplýva spôsob exekúcie voči obchodnému podielu H.. J. Š.Z.. Platné právo a ustálená judikatúra potvrdzujú, že majetok spoločnosti je oddelený od obchodného podielu spoločníka. V zbierke listín NESTVEST, s.r.o. sa nachádzajú všetky relevantné dokumenty odôvodňujúce postup exekúcie obchodného podielu v súlade s uvedeným platným právom, ktorý vylučuje exekúciu na majetok spoločnosti NESTVEST, s.r.o.. H.. J. Š.Č. nie je a nebol spoločníkom spoločnosti Stepreal s.r.o., nemá žiaden vzťah k majetku tejto spoločnosti. Súd v rozpore s čl. 36 ods. 1 CSP, a to platným právom a čl. 2 základných princípov CSP šikanózne a svojvoľne (§ 365 ods. 1, písm. b/ CSP) vydal neodkladné opatrenie voči osobám - J. Š. G. Z.. H. Y. a Stepreal s.r.o.. Žalobcovia v rozpore s platným právom označili za sporovú stranu dokonca aj Z.. H. Y., ktorý nemal žiaden právny vzťah so žalobcami a H.. J. Š. a nikdy nenadobudol obchodný podiel v spoločnosti NESTVEST, s.r.o.. Jeho obchodný podiel v spoločnosti Stepreal s.r.o. nadobudol v roku 2015 od inej osoby, ako to jasne vyplýva z výpisu z Obchodného registra a tam uvádzaných zápisov a listín uložených v zbierke listín. Z odôvodnenia napádaného uznesenia nevyplýva, že súd vykonal dokazovanie vyššie uvedenými listinami napriek tomu, že obchodný register, najmä zbierka listín ako verejné registre sú priamo vedené Okresným súdom Bratislava I a ustanovenie § 185 ods. 2 CSP výslovne v tejto veci dokazovanie bez návrhu umožňuje. Je zjavné, že súd nerešpektoval pri svojom rozhodovaní naplnenie princípu právnej istoty vyplývajúci aj z rovnosti sporových strán v konaní. Svojím rozhodnutím porušil právnu istotu J. Š. G. Z.. H. Y. a spoločnosti Stepreal s.r.o. a ich legitímne očakávanie vyplývajúceho z tohto princípu (čl. 2 ods . 2 CSP), aby súd rozhodoval spravodlivo. Ďalej uviedla, že dňa 24.08.2017 (t.j. pred vydaním napádaného Uznesenia) bolo doručené súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 35Cb/141/2012 uznesenie NS SR, sp. zn. 4Obdo/9/2017 zo dňa 25.07.2017 (ktoré sa týkalo predchádzajúceho predbežného opatrenia), kde v bode 55. odôvodnenia dovolací súd zdôrazňuje vhodnosť nedostatok (spočívajúci v absencii platnej plnej moci) v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 35Cb/141/2012 zhojiť, a to v záujme odstránenia prípadných budúcich námietok, resp. pochybností v konaní. Na č.l. 4 a 5 súdneho spisu v konaní 35Cb/141/2012 je listina označená ako „Plnomocenstvo" zo dňa 27.09.2008, ktorou Z.. P. J. G. Z.. H. J. splnomocnili advokáta JUDr. Dušana Repáka na zastupovanie v právnej veci splnomocniteľov voči H.. J. Š., D.W. Q. XX.XX.XXXX, U. X. X, XXX XX U., Š. R. slovenská, o zaplatenie, ktorá je vedená na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 4C/253/2007. Ako vyplýva zo záveru najvyššieho súdu (z uznesenia NS SR, sp. zn. 4Obdo/9/2017 zo dňa 25.07.2017) v konaní vedenom na OS BA I pod sp. zn. 35Cb/141/2012 absentuje platná plná moc. Spolu s uznesením o nariadení neodkladného opatrenia prvoinštančný súd doručil návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v konaní pod sp. zn. 35Cb/141/2012 o odporovateľnosť právneho úkonu, ktorý podpísal v zastúpení Z.. P. J. G. Z.. H. J. JUDr. Dušan Repák, advokát ako právny zástupca. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa uvádzaných príloh nie je priložená žiadna príloha - plná moc. Súd v rozpore so základným princípom právnej istoty čl. 2 ods. 2 CSP a ustálenou rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR (dokonca priamo súvisiaca s konaním 35Cb/141/2012) vydal neodkladné opatrenie na základe návrhu osoby (JUDr. Dušana Repáka), ktorá nie je stranou sporu (§ 60 CSP) ani zástupcom, ktorého si strana zvolila, keď nemal na tento úkon platné písomné splnomocnenie (§ 89 a nasl. CSP). Súd tým porušil jeho povinnosť postupovať podľa § 161 ods. 1 CSP. Súd pred vydaním uznesenia o neodkladnom opatrení dňa 09.10.2017 mal vedomosť o neplatnosti plnej moci na strane žalobcov v tomto konaní a napriek tomu svojvoľne nepostupoval v súlade so závermi Najvyššieho súdu SR v Uznesení (bod 55.) zo dňa 25.07.2017 a vydal neodkladné opatrenie, keď postupoval v rozpore splatnými a účinnými právnymi predpismi (§161 ods. 1 CSP) a princípom právnej istoty, čím rozhodoval nespravodlivo a svojvoľne, nerešpektujúc práva žalovaných vyplývajúce zo základných princípov CSP a príslušných ustanovení CSP. Neexistencia platnej plnej moci v konaní 35Cb/141/2012 od samého počiatku vzbudzuje oprávnené pochybnosti, či v konaní je naplnený princíp právnej istoty a rovností strán. Nerovnosť spočíva v tom, že na strane žalobcov absentuje platná plná moc a napriek tomu súd šikanózne vydal neodkladné opatrenie na ich spoločnosť. Z dôvodu neexistencie platnej plnej moci neexistuje účastníctvo Z.. H. Y. v tomto konaní. Súd konal a rozhodoval o jeho účastníctve v spore na základe návrhu, ktorý nepodala oprávnená osoba s poukazom na ustálený procesný stav v konaní, keď v ňom absentuje platná plná moc. V bode 11. odôvodnenia súd konštatuje, že ku dňu rozhodovania o nariadení neodkladného opatrenia je daný stav vlastníctva nehnuteľnosti v súlade s právnym stavom právneho nástupníctva v dôsledku zlúčenia spoločnosti, teda neodkladné opatrenie smeruje voči pasívne legitimovaným osobám. Tento záver a postup súdu je v rozpore so súdom uvádzaným rozhodnutím, a to uznesením NS SR zo dňa 29.07.2010, sp. zn. 2MCdo/3/2010. Vyššie uvedený záver je v rozpore s obsahom návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, pripojených listín, kde absentuje v rozpore s § 326 ods. 2 CSP splnenie povinnosti pripojiť listiny k návrhu, z ktorých by vôbec nevyplývali súdom a v návrhu tvrdené okolnosti. Súd posúdenie dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci vôbec nevykonal, ako vyplýva z uznesenia NS SR v tomto bode. Ak platné právo a judikatúra vylučujú exekúciu na majetok spoločnosti, v ktorej má spoločník obchodný podiel, porušuje súd právnu istotu označených žalovaných a postupuje a rozhoduje v rozpore s čl. 16 ods. 1 CSP. Súčasťou právnej istoty je právo označených účastníkov na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie. Odôvodnenie v bode 11. odôvodnenia uznesenia nespĺňa podmienku dôkladného a presvedčivého odôvodnenia, keď absentuje právne posúdenie pre posúdenie skutkového stavu podľa obsahu návrhu žalobcov. Pre vydanie neodkladného opatrenia voči spoločnosti Stepreal s.r.o. nie sú splnené procesné ani hmotnoprávne podmienky, čo súd vôbec neposudzoval právo označených žalovaných na riadne odôvodnenie uznesenia. Uviedol, že zlúčením zanikla spoločnosť NESTVEST, s.r.o., ktorá nikdy nebola sporovou stranou v konaní 35Cb/141/2012. Zaniknutá spoločnosť NESTVEST, s.r.o. nebola sporovou stranou vo vyššie uvedenom konaní, a preto spoločnosť Stepreal s.r.o. nie je jej právnym procesným nástupcom v tomto súdnom konaní. Hmotnoprávne ustanovenia § 148, 150 a § 61 OBZ, v spojení s § 115 OBZ vylučujú, aby spoločnosť Stepreal s.r.o. bola stranou akéhokoľvek súdneho konania. Preto s poukazom na neexistenciu akéhokoľvek záväzku NESTVEST, s.r.o. v čase zlúčenia, neexistenciu jej postavenia ako sporovej strany, ustálenú rozhodovacou prax, judikované oddelenie majetku spoločníka od majetku spoločnosti je vylúčené procesné nástupníctvo spoločnosti Stepreal s.r.o. v akomkoľvek konaní so žalobcami. Pre vydanie neodkladného opatrenia proti spoločnosti Stepreal s.r.o. nie sú tak splnené ani základné hmotnoprávne a procesné podmienky. V tejto časti je uznesenie súdu nepreskúmateľné. Prvostupňový súd neodôvodnil prečo má za to, že neodkladné opatrenie smeruje proti pasívne legitimovaným osobám (bod 11.), keď sa nezaoberal, neposúdil a neodôvodnil relevantne, dôkladne a najmä presvedčivo, vrátane právneho posúdenia pasívnej legitimácie označených osôb uvedených vo výroku Uznesenia. Poukázal na to, že spoločnosť Stepreal s.r.o. nemala žiaden priamy alebo nepriamy právny alebo majetkový vzťah s H.. J. Š., ktorého právny úkon (prevod obchodného podielu) je predmetom konania sp. zn. 35C/141/2012. Označená žalovaná v 2. rade J. Š. nezlúčila spoločnosť NESTVEST, s.r.o. na základe vlastníckych oprávnení vyplývajúcich z obchodného podielu v spoločnosti nadobudnutého z odporovateľného právneho úkonu. Súd v bode 8. odôvodenia uviedol, že pán D. R.Č. napriek nariadenému predbežnému opatreniu scudzil obchodný podiel v spoločnosti NESTVEST, s.r.o., v dôsledku čoho došlo k zlúčeniu spoločnosti NESTVEST, s.r.o. so spoločnosťou Stepreal s.r.o. a spoločnosť NESTVEST, s.r.o. týmto zanikla s právnym nástupcom Stepreal s.r.o., ktorá vstúpila do práv a povinností spoločnosti NESTVEST, s.r.o.. Uvedený záver súdu je v rozpore s vydaným uznesením zo dňa 08.09.2015. Obchodný podiel nepreviedol na tretiu osobu (čo mu uznesenie zakazovalo), ale uskutočnil odplatný spätný prevod na pôvodného vlastníka - účastníčku v 2. rade. Tento záver súdu je v rozpore s legitímnym očakávaním účastníčky v 2. rade, aby súd rozhodoval spravodlivo a porušuje jej právnu istotu. Súd tvrdí, že v dôsledku prevodu došlo k zlúčeniu spoločnosti. Čo odôvodňuje súdom tvrdenú príčinnú súvislosť tento neuvádza. Nie je v súlade ani s právnym ani skutkovým stavom, ktorý však súd neposudzoval a riadne neskúmal. Iba „inovoval" nezrozumiteľné tvrdenie v návrhu na neodkladné opatrenie, ktoré však nemá právny a skutkový základ, ako uvádza vyššie. Záver súdu v bode 8. odôvodnenia uznesenia odôvodňuje vydanie neodkladného opatrenia v rozpore s § 325 ods. 1 CSP. Závery súdu v bode 8., 11., 12. a 15. sú arbitrárne a nemajú oporu v platnom práve. Tvrdenia súdu bez ich riadneho a presvedčivého skutkového a právne odôvodnenia zakladajú záver, že nerozhoduje nestranný a nezávislý súd, čo je porušením princípu právnej istoty. Tento záver podporuje aj ignorovanie zjavného rozporu návrhu na vydanie neodkladného opatrenia s § 328 ods. 2, § 326 ods. 1, 2 a § 327 CSP, najmä z dôvodov nezrozumiteľnosti zákonného dôvodu na jeho vydanie s poukazom na § 325 ods. 1 CSP. Súd poukázal aj na rozhodnutie R 35/97 s 270, z ktorého odcitoval, že jedným z predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia je parameter primeranosti. Následne súd iba nepreskúmateľne uviedol, že parameter primeranosti vyhodnotil ako dostatočný. Uvedené je v rozpore s právom na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Závery súdu, a to nielen v tomto bode odôvodnenia, sú nepreskúmateľne a arbitrárne. V danom prípade ide o závažné porušenie procesnej povinnosti súdu vyplývajúcej zo základných princípov, a to právnej istoty (čl. 2 CSP) a rovnosti účastníkov (čl. 6 CSP). Napádané uznesenie bolo vydané v rozpore s § 328 ods. 2 CSP, nakoľko návrh neobsahoval náležitosti podľa § 326 ods. 1 CSP v spojení s § 132 CSP, neobsahoval pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností. Jedným z účelovo zavádzajúcich a vedome nepravdivých tvrdení v návrhu žalobcov bolo, že podľa čiastočného výpisu z LV č. XXXX nevyplýva skutočnosť o zápise poznámky o právoplatnom a vykonateľnom predbežnom opatrení. Na LV č. XXXX, kde bola ako vlastník uvedená spoločnosť NESTVEST, s.r.o. nikdy uznesenie o predbežnom opatrení zo dňa 8.9.2015 zapísané nebolo, preto nemohlo byť ani na LV, kde je ako vlastník zapísaná spoločnosť Stepreal s.r.o. v dôsledku zlúčenia imania bez akéhokoľvek záväzku voči označeným žalobcom. Listiny preukazujúce tvrdenia v návrhu neboli v zmysle § 326 ods. 2 CSP priložené. Na LV č. XXXX bola zapísaná jedine poznámka o predbežnom opatrení v zmysle uznesenia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 8Cob/91/2014 zo dňa 7.5.2014, táto bola časovo obmedzená do právoplatného skončenia konania na Najvyššom súde SR sp. zn. 1 Cdo/117/2012, uvedené konanie bolo právoplatne ukončené dňa 7.8.2015 a predmetná poznámka zákonne príslušným katastrálnym úradom vymazaná. V čase zlúčenia obchodných spoločností NESTVEST, s.r.o. a Stepreal s.r.o. na LV č. XXXX žiadna poznámka zapísaná nebola. V rozpore s princípom právnej istoty súd neaplikoval § 328 ods. 2 CSP, keď ho ani neuviedol medzi ustanoveniami v bode 4 odôvodnenia Uznesenia, ktorými sa riadil pri rozhodnutí aj v dôsledku, že v rozpore s § 326 ods. 2 neboli k návrhu pripojené listiny, na ktoré sa žalobcovia v návrhu odvolávali (notárska zápisnica o zlúčení), návrh žalobcov teda nemal náležitosti podľa § 328 ods. 2 CSP. Neodkladné opatrenie bolo vydané v rozpore s podmienkami v § 327 CSP. Predmetom zlúčenia nie je "scudzenie" obchodného podielu, ale zlúčenie imania spoločností (§ 69 ods. 3 Obchodného zákonníka). Podľa § 6 ods. 2 Obchodného zákonníka na účely tohto zákona sa súbor obchodného majetku a záväzkov vzniknutých podnikateľovi v súvislosti s podnikaním označuje ako obchodné imanie, ktoré bolo predmetom zlúčenia. Pri zlúčení ide o jednu z foriem zrušenia spoločnosti (§ 68, § 69 a § 69a ObZ). Žiadne neodkladné opatrenie (predtým predbežné opatrenie) zrušenie spoločnosti nezakazovalo. Súčasťou zlúčeného imania spoločnosti NESTVETS, s.r.o. pri zlúčení imaní spoločností neboli žiadne záväzky voči žalobcom (§ 6 ObZ). Spoločnosť Stepreal s.r.o. a NESTVEST, s.r.o. pri zlúčení zlučovali svoje vlastné imania. Popis skutkových a právnych okolností, ktoré uviedli v návrhu žalobcovia a s ktorými sa nedôvodné a nezákonne stotožnil súd vykazuje jasné znaky nezrozumiteľnosti, čo odporuje podmienkam vydania akéhokoľvek neodkladného opatrenia (§ 326, § 327, § 328 ods. 2 CSP). V súlade s § 327 CSP na odstránenie úplnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (§ 326 ods. 1, 2 CSP) a nezrozumiteľnosti návrhu sa nepoužijú ustanovenia o odstraňovaní vád podania, a preto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia mal súd v súlade s § 327 CSP odmietnuť. Ďalej sa odvolateľ zaoberal odporovateľnosťou právneho úkonu. Tiež uviedol, že len samotná skutočnosť, že žalovaný v 3. rade previedol obchodný podiel v spoločnosti NESTVEST, s.r.o. a žalobcovia disponujú právoplatným rozhodnutím o zaplatení peňažnej sumy voči nemu neprezumuje automaticky úspech v konaní o odporovateľnosť právneho úkonu, nezakladá to ani predpoklad vydania neodkladného opatrenia na iné tretie fyzické alebo právnické osoby. Žalobcovia mali v konaní o vydanie neodkladného opatrenia povinnosť in concreto vo vzťahu ku každému z označených žalovaných zvlášť a aj voči tretej osobe spoločnosti Stepreal s.r.o. osvedčiť dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, t.j. dôvodnosť nároku vo veci samej (o odporovateľnosť právneho úkonu), čo je jeden zo základných predpokladov vydania neodkladného opatrenia a k čomu zo strany žalobcov ich návrhom a prílohami nedošlo, dôvodnosť nároku vo veci samej žalobcovia relevantne neosvedčili. Na základe vyššie uvedeného navrhol, aby odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 35Cb/141/2012-334 zo dňa 9.10.2017 zmenil tak, že návrh žalobcu v 1. a 2. rade zo dňa 31.8.2017 na vydanie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietne, alternatívne aby odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 35Cb/141/2012-334 zo dňa 9.10.2017zrušil v celom rozsahu a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie. 4. Proti rozhodnutiu súdu podali v zákonnej lehote odvolanie žalovaní v 2. a 3. rade s tým, že: podľa § 365 ods. 1 písm. a/ CSP neboli splnené procesné podmienky, podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, podľa § 365 ods. 1 písm. e/ CSP, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, podľa § 365 ods. 1 písm. g/ CSP, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo procesného útoku, ktoré neboli uplatnené podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Napádaným Uznesením boli porušené základné princípy procesného práva, právo žalovaných na súdnu ochranu garantované čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a právo na spravodlivý proces vyplývajúce z článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. Postupom súdu bolo porušené právo žalovaných na spravodlivý proces, v ktorom je subsumované aj právo na nezávislý a nestranný súd, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Vydané neodkladné opatrenie je v rozpore s princípom spravodlivosti, ktorý pôsobí v súlade s princípom právnej istoty (čl. 2 ods. 2 CSP), v rámci ktorého môže každý legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Výsledkom vydaného neodkladného opatrenia nie sú rozumne usporiadané procesné vzťahy, keď súd nezohľadnil platný právny stav vyplývajúci z ustanovení Obchodného zákonníka (§ 6, § 68 a nasl. OBZ), týkajúce sa spoločnosti NESTVEST, s.r.o. a jej zrušenia bez likvidácie. Procesné vzťahy tak nie sú usporiadané v súlade s princípom spravodlivosti ani vo vzťahu ku spoločnosti Stepreal s.r.o. a jej spoločníkom (súdom tvrdeným žalovaným v 2. a 3. rade). Rozhodnutie súdu nie je v súlade s rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít tak, ako mu to ukladá čl. 2 ods. 2 CSP. Zároveň poukázali na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 2MCdo/9/2014. Už predchádzajúce predbežné opatrenie v súvislosti s obchodným podielom žalovaného v 3. rade v spoločnosti NESTVEST, s.r.o. nebolo v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou, nakoľko obchodný podiel spoločníka v obchodnej spoločnosti nie je bezprostredne spojený s majetkom spoločnosti, ale naopak oddelený. Tu poukázali na ust. §§ 148 ods. 3, 150 ods. 1, 61 ods. 2, 3 OBZ. Z platného práva jednoznačne vyplýva spôsob exekúcie voči obchodnému podielu H.. J. Š.Z.. Platné právo a ustálená judikatúra potvrdzujú, že majetok spoločnosti je oddelený od obchodného podielu spoločníka. V zbierke listín NESTVEST, s.r.o. sa nachádzajú všetky relevantné dokumenty odôvodňujúce postup exekúcie obchodného podielu v súlade s uvedeným platným právom, ktorý vylučuje exekúciu na majetok spoločnosti NESTVEST, s.r.o.. H.. J. Š. nie je a nebol spoločníkom spoločnosti Stepreal s.r.o., nemá žiaden vzťah k majetku tejto spoločnosti. Vyššie uvedené skutočnosti sú pravdivým a úplným opísaním rozhodujúcich skutočností, hodnoverne a platným právom osvedčujúcich nedôvodnosť nároku voči majetku spoločnosti Stepreal s.r.o. z dôvodu právoplatne priznanej pohľadávky alebo exekúcie voči H.. J. Š. (tento stav platil v čase vydania napádaného rozhodnutia) a zároveň nedôvodnosť, nepravdivosť a nezrozumiteľnosť návrhu na vydanie neodkladného opatrenia zo dňa 12.09.2017 v rozpore s § 326 CSP v spojení s § 132 CSP a § 397 CSP. Súd v rozpore s čl. 16 ods. 1 CSP, a to platným právom a čl. 2 základných princípov CSP šikanózne a svojvoľne (§ 365 ods. 1, písm. b/ CSP) vydal neodkladné opatrenie voči osobám - J. Š. G. Z.. H. Y. a Stepreal s.r.o.. Svojvoľne a šikanózne súd v bode 3. odôvodnenia tvrdí, že čo do rozsahu sa stotožnil s rozhodnutím o nariadení predbežného opatrenia zo dňa 08.09.2015, čo však odporuje platnému právnemu a skutkovému stavu. Žalobcovia v rozpore s platným právom označili za sporovú stranu dokonca aj Z.. H. Y., ktorý nemal žiaden právny vzťah so žalobcami a H.. J. Š. a nikdy nenadobudol obchodný podiel v spoločnosti NESTVEST, s.r.o.. Jeho obchodný podiel v spoločnosti Stepreal s.r.o. nadobudol v roku 2015 od inej osoby, ako to jasne vyplýva z výpisu z Obchodného registra a tam uvádzaných zápisov a listín uložených v zbierke listín. Skutkové tvrdenia žalobcov v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia týkajúce sa D. R. sú zjavne skutkovo a právne nezrozumiteľné najmä pre súd, ktorý má poznať právo. Žalobcovia nedoručili v rozpore s § 326 ods. 2 CSP listiny (notárske zápisnice), na ktoré sa odvolávajú pri svojom zavádzajúcom tvrdení o D. R. a o tom, že scudzením jeho obchodného podielu došlo k zlúčeniu spoločností, čo je nie je pravdou. Z odôvodnenia napádaného uznesenia nevyplýva, že súd vykonal dokazovanie vyššie uvedenými listinami napriek tomu, že obchodný register, najmä zbierka listín ako verejné registre sú priamo vedené Okresným súdom Bratislava I a ustanovenie § 185 ods. 2 CSP výslovne v tejto veci dokazovanie bez návrhu umožňuje. Je zjavné, že súd nerešpektoval pri svojom rozhodovaní naplnenie princípu právnej istoty vyplývajúci aj z rovnosti sporových strán v konaní. Svojím rozhodnutím porušil právnu istotu J. Š. G. Z.. H. Y. a spoločnosti Stepreal s.r.o., a ich legitímne očakávanie vyplývajúce z tohto princípu (čl. 2 ods. 2 CSP), aby súd rozhodoval spravodlivo. Spoločnosť Stepreal a jej spoločníci dlžníkmi žalobcov nikdy neboli, neboli so žalobcami v žiadnom zmluvnom a ani inom vzťahu, ich obchodné podiely v spoločnosti Stepreal s.r.o. nijako nesúvisia s pohľadávkou žalobcov voči H.. J. Š., o to viac je preto zarážajúci šikanózny postup súdu voči žalovaným v 1. a 2. rade. K otázke neplatnosti plnej moci JUDr. Dušana Repáka zopakovali argumentáciu spoločnosti Stepreal s.r.o. uvedenú v odvolaní. K otázke účastníctva resp. označenia strán sporu poukázali na rozpor návrhu žalobcov zo dňa 31.8.2017, kde je ako žalovaná v 1. rade označená J. Š., žalovaný 2. rade Z.. H. Y. a napádané uznesenie, kde je ako žalovaný v 1. rade označený Z.. H. Y., v 2. rade J. Š., naviac je označený ako žalovaný v 3. rade H.. J. Š., a to aj napriek tomu, že sa mu vydaním neodkladaním opatrením neuložila žiadna povinnosť, tretia osoba, spoločnosť Stepreal s.r.o., ktorej sa neodkladným opatrením uložila povinnosť vo výroku II. ako strana konania o vydanie neodkladného opatrenia označená nie je vôbec. Ako vyplýva z ustálenej judikatúry (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 2MCdo/9/2014) a princípu právnej istoty a platného práva (Obchodný zákonník) neexistuje žiaden vzťah medzi obchodným podielom spoločníka a majetkom spoločnosti. V súlade s tým v §§ 148, 150 a 61 Obchodného zákonníka je upravený postup pri exekúcii na obchodný podiel spoločníka, v spojení s § 115 ObZ. Súd tak porušil právo na spravodlivý proces, keď rozhodoval v rozpore s ustálenou judikatúrou, na ktorú sa súd sám odvoláva. V bode 10. odôvodnenia napádaného uznesenia v rozpore s platným právom súd tvrdí, že má za to, že je dôvodná a potrebná ochrana žalobcov pred zmarením výkonu rozhodnutia, nakoľko opätovne došlo k zmene na strane žalovaného, resp. odporcu v tomto konaní, tento krát formou zlúčenia, s výsledkom, že na strane žalovaného je nový subjekt, ktorý je označený aj výlučným vlastníkom nehnuteľnosti. K tomuto záveru absentuje akékoľvek právne a skutkové posúdenie súdom. Záver je navyše nepravdivý a v rozpore s platným právom. Zlúčením zanikla spoločnosť NESTVEST, s.r.o., ktorá nikdy nebola sporovou stranou v konaní 35Cb/141/2012. Súd neodôvodnil prečo má za to, že neodkladné opatrenie smeruje proti pasívne legitimovaným osobám (bod 11.), keď sa nezaoberal, neposúdil a neodôvodnil relevantne, dôkladne a najmä presvedčivo, vrátane právneho posúdenia pasívnej legitimácie označených osôb uvedených vo výroku uznesenia. Nemôže existovať a byť vydané ani žiadne rozhodnutie súdu o pokračovaní s právnym nástupcom NESTVEST, s.r.o.. Spoločnosť Stepreal s.r.o. nemala žiaden priamy alebo nepriamy právny alebo majetkový vzťah s H.. J. Š., ktorého právny úkon (prevod obchodného podielu) je predmetom konania sp. zn. 35C/141/2012. Označená žalovaná v l. rade J. Š. nezlúčila spoločnosť NESTVEST, s.r.o. na základe vlastníckych oprávnení vyplývajúcich z obchodného podielu v spoločnosti nadobudnutého z odporovateľného právneho úkonu. K tvrdeniu súdu, že pán D. R. napriek nariadenému predbežnému opatreniu scudzil obchodný podiel v spoločnosti NESTVEST, s.r.o., v dôsledku čoho došlo k zlúčeniu spoločnosti NESTVEST, s.r.o. so spoločnosťou Stepreal s.r.o. a spoločnosť NESTVEST, s.r.o. týmto zanikla správnym nástupcom Stepreal s.r.o., ktorá vstúpila do práv a povinností spoločnosti NESTVEST, s.r.o., odvolatelia uviedli, že pán R. obchodný podiel nepreviedol na tretiu osobu (čo mu uznesenie zakazovalo), ale uskutočnil odplatný spätný prevod na pôvodného vlastníka - účastníčku v 2. rade. Súd tvrdí, že v dôsledku prevodu došlo k zlúčeniu spoločnosti. Čo odôvodňuje súdom tvrdenú príčinnú súvislosť, tento neuvádza. Nie je v súlade ani s právnym ani skutkovým stavom, ktorý však súd neposudzoval a riadne neskúmal. Iba „inovoval" nezrozumiteľné tvrdenie v návrhu na neodkladné opatrenie, ktoré však nemá právny a skutkový základ ako uvádza vyššie. Uviedli, že rozpor so záujmami žalobcov nie je procesným kvalifikovaným dôvodom podľa § 325 ods. 1 CSP (potreba neodkladnej úpravy pomerov alebo obava že exekúcia bude ohrozená). Označené strany sporu v návrhu žalobcov žalovaný v 1. a 2. rade, v uznesení súdu žalovaný v l., 2. a 3. rade a neoznačený subjekt spoločnosť Stepreal s.r.o. nemusia sledovať záujmy žalobcov, resp. im to neukladá žiadna právna norma, keď okrem toho, že ich ako strany sporu označili žalobcovia a súd, nie sú v žiadnom vzťahu so žalobcami. Napádané uznesenie bolo vydané v rozpore s § 328 ods. 2 CSP, nakoľko návrh neobsahoval náležitosti podľa § 326 ods. 1 C5P v spojení s § 132 CSP, neobsahoval pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností. Jedným z účelovo zavádzajúcich a vedome nepravdivých tvrdení v návrhu žalobcov bolo, že podľa čiastočného výpisu z LV č. XXXX nevyplýva skutočnosť o zápise poznámky o právoplatnom a vykonateľnom predbežnom opatrení. Na LV č. XXXX, kde bola ako vlastník uvedená spoločnosť NESTVEST, s.r.o. nikdy uznesenie o predbežnom opatrení zo dňa 8.9.2015 zapísané nebolo, preto nemohlo byť ani na LV, kde je ako vlastník zapísaná spoločnosť Stepreal s.r.o. v dôsledku zlúčenia imania bez akéhokoľvek záväzku voči označeným žalobcom. Listiny preukazujúce tvrdenia v návrhu neboli v zmysle § 326 ods. 2 CSP priložené. Na LV č. XXXX bola zapísaná jedine poznámka o predbežnom opatrení v zmysle uznesenia Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Cob/91/2014 zo dňa 7.5.2014, táto bola časovo obmedzená do právoplatného skončenia konania na Najvyššom súde SR sp. zn. 1 Cdo/117/2012, uvedené konanie bolo právoplatne ukončené dňa 7.8.2015 a predmetná poznámka zákonne príslušným katastrálnym úradom vymazaná. V čase zlúčenia obchodných spoločností NESTVEST, s.r.o. a Stepreal s.r.o. na LV č. XXXX žiadna poznámka zapísaná nebola. Predmetom zlúčenia nie je "scudzenie" obchodného podielu, ale zlúčenie imania spoločností (§ 69 ods. 3 Obchodného zákonníka). Podľa § 6 ods. 2 Obchodného zákonníka na účely tohto zákona sa súbor obchodného majetku a záväzkov vzniknutých podnikateľovi v súvislosti s podnikaním označuje ako obchodné imanie, ktoré bolo predmetom zlúčenia. Pri zlúčení ide o jednu z foriem zrušenia spoločnosti (§ 68, § 69 a § 69a OBZ). Žiadne neodkladné opatrenie (predtým predbežné opatrenie) zrušenie spoločnosti nezakazovalo. Súčasťou zlúčeného imania spoločnosti NESTVETS, s.r.o. pri zlúčení imaní spoločností neboli žiadne záväzky voči žalobcom (§ 6 OBZ). Spoločnosť NESTVEST, s.r.o. nebola nikdy účastníkom konania sp. zn. 35Cb/141/2012, spoločnosť Stepreal s.r.o. preto nemôže byť jej procesný nástupca, a to tak v konaní o vydanie neodkladného opatrenia ako aj v konaní vo veci samej. Spoločnosť Stepreal s.r.o. a NESTVEST, s.r.o. pri zlúčení zlučovali svoje vlastné imania. Popis skutkových a právnych okolností, ktoré uviedli v návrhu žalobcovia a s ktorými sa nedôvodne a nezákonne stotožnil súd, vykazuje jasné znaky nezrozumiteľnosti, čo odporuje podmienkam vydanie akéhokoľvek neodkladného opatrenia (§ 326, § 327, § 328 ods. 2 CSP). Žalobcovia mali v konaní o vydanie neodkladného opatrenia povinnosť in concreto vo vzťahu ku každému z označených žalovaných zvlášť a aj voči tretej osobe spoločnosti Stepreal s.r.o. osvedčiť dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, t.j. dôvodnosť nároku vo veci samej (o odporovateľnosť právneho úkonu), čo je jeden zo základných predpokladov vydania neodkladného opatrenia a k čomu zo strany žalobcov ich návrhom a prílohami nedošlo, dôvodnosť nároku vo veci samej žalobcovia relevantne neosvedčili. Prvoinštančný súd namiesto skúmania osvedčenia zákonných predpokladov na vydanie neodkladného opatrenia, ktoré musia byť splnené kumulatívne všetky, v bode 16. odôvodenia napádaného Uznesenia svojvoľne a výslovne zaujato konštatuje, že žalobcovia osvedčili, že ich konaním bol vykonaný taký faktický a právny úkon, ktorý je možné potenciálne kvalifikovať ako konanie s cieľom poškodiť žalobcov. Uvedený názor súdu však nie je zákonným predpokladom vydania neodkladného opatrenia v tejto konkrétnej veci na označené osoby v návrhu žalobcov a napádanom uznesení súdu. Ďalšími predpokladmi vydania neodkladného opatrenia okrem osvedčenia nároku vo veci samej sú osvedčenie aspoň jedného zákonného dôvodu podľa § 325 ods. 1 CSP, princíp efektívnosti a primeranosť neodkladného opatrenia. Ak čo i len jedna z vyššie uvedených požiadaviek absentuje (v danom prípade hneď viacero), súd nebol oprávnený vydať uznesenie o neodkladnom opatrení. Napádané uznesenie nie je odôvodnené spôsobom zodpovedajúcim § 220 ods. 2 CSP. Na základe vyššie uvedeného navrhli, aby odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 35Cb/141/20l2-334 zo dňa 9.10.2017 zmenil tak, že návrh žalobcu v 1. a 2. rade zo dňa 31.8.2017 na vydanie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietne a prizná žalovanému v 2. a 3. rade nárok na náhradu trov konania, alternatívne aby odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 35Cb/141/2012-334 zo dňa 9.10.2017 zrušil v celom rozsahu a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie a priznal žalovanému v 2. a 3. rade nárok na náhradu trov konania. 5. K odvolaniu spoločnosti Stepreal, s.r.o. sa vyjadrili žalobcovia, ktorí poukázali na predchádzajúce podania žalobcov ako aj uznesenie súdov v konaní pod sp. zn. 35Cb/141/2012, s poukazom na dôvody uvádzané odvolateľom týkajúce sa ukladania povinnosti osobám, ktoré nie sú v konaní údajne pasívne legitimované, nespoľahlivo a nedostatočne zisteného skutkového stavu (skutkový stav je podľa subjektívneho názoru odvolateľa údajne odlišný, ako bol zistený konajúcimi súdmi), údajnej neexistencie zákonných dôvodov na nariadenie neodkladného opatrenia a údajnej neexistencie pasívnej legitimácie žalovaných v konaní o odporovateľnosť právneho úkonu, údajnej absencie platnej plnej moci, údajného neosvedčenia nároku vo veci samej, údajného nezrozumiteľného a nepreskúmateľného uznesenia o naradení neodkladného opatrenia, kedy všetky tieto boli predmetom opakovaného preskúmania zo strany konajúcich súdov. Odvolatelia uvádzajú tvrdenia, ktoré subsumuje pod odvolacie dôvody, ktoré už tvrdili žalovaní ako procesnú obranu v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom Okresný súd Bratislava I vydal dňa 08.9.2015 predbežné opatrenie, ktorým zakázal odporcovi v l. rade D. R. (jedinému spoločníkovi spoločnosti NESTVEST, s.r.o.) scudziť obchodný podiel v spoločnosti NESTVEST, s.r.o., odporcom v 2. rade J. Š. a 3. rade H.. J. Š. (obaja ako konatelia spoločnosti) a spoločnosti NESTVEST s.r.o. uložil povinnosť zdržať sa akýchkoľvek právnych úkonov v mene spoločnosti smerujúcich k scudzeniu nehnuteľností evidovaných na LV č. XXXX. Uznesenie nadobudlo vykonateľnosť dňa 14.9.2015. V spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 3Cob/295/2015-239 zo dňa 16.11.2015 nadobudlo uznesenie Okresného súdu Bratislava I právoplatnosť dňa 30.11.2015. Argumentácia odvolateľov v odvolaní je založená najmä na tvrdeniach o „nemožnosti stotožňovania majetku spoločnosti s ručením obmedzeným so základným imaním, prípadne majetkom spoločnosti" s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo/9/2014 zo dňa 29.09.2015. Merito predmetnej veci ako aj závery najvyššieho súdu nemožno analogicky použiť na toto konanie. Odvolateľ zámerne ignoruje skutočnosť, že Krajský súd v Bratislave potvrdil uznesenie Okresného súdu Bratislava I o nariadenie neodkladného opatrenia, zároveň najvyšší súd už v priebehu konania vo veci samej odmietol dovolanie žalovaných v 1. až 3., rade (pôvodných) proti uzneseniu okresného súdu o nariadení neodkladného opatrenia v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave. Výsledkom tohto predchádzajúceho konania je právoplatné a vykonateľné uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, kedy konanie vo veci samej nie je do dnešného dňa právoplatne skončené. V prípade, ak by nenastali skutočnosti a to, že zaviazaná spoločnosť NESTVEST, s.r.o. zanikla z dôvodu zlúčenia, t.j. v časti výroku uznesenia okresného súdu o nariadení neodkladného opatrenia v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave sa stalo toto uznesenie nevykonateľným, nežiadali by žalobcovia novým návrhom „zosúladiť nové skutočnosti", keďže by bolo právoplatné a vykonateľné pôvodné uznesenie okresného súdu o nariadení neodkladného opatrenia v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave. Žiadna ďalšia nová skutočnosť nenastala, okrem zmeny na strane žalovaného, preto žalobcovia poukazovali vo svojom návrhu na vydané právoplatné predbežné opatrenie, ktoré je v merite identické s obsahom podaného návrhu na neodkladné opatrenie, kedy súd vydaným uznesením zosúladil na základe návrhu žalobcov túto zmenu žalovaného, s poukazom na skutočnosť, že D. R. napriek nariadenému právoplatnému predbežnému opatreniu scudzil obchodný podiel v spoločnosti NESTVEST, s.r.o., v dôsledku čoho došlo k zlúčeniu spoločnosti NESTVEST, s.r.o. so spoločnosťou Stepreal s.r.o.. Žalobcovia sa stotožňujú s uznesením, kedy konajúci súd konštatuje, že k naplneniu účelu a zmyslu neodkladného opatrenia bolo potrebné zo strany žalobcov upraviť návrh v zmysle vyššie uvedených skutočností, a teda konajúci súd sa stotožnil s uznesením Okresného súdu o nariadení neodkladného opatrenia v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave. Argumentácia odvolateľa, že D. R. nepreviedol obchodný podiel na tretiu osobu (čo mu uznesenie zakazovalo), ale uskutočnil odplatný spätný prevod na pôvodného vlastníka - účastníčku v 2. rade, je nedostatočná a nesprávna. Na základe výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I je ako právna skutočnosť zapísané, že spoločnosť NESTVEST s.r.o. zanikla v dôsledku zlúčenia Zmluvou o zlúčení vo forme notárskej zápisnice č. N 315/2017, NZ 16289/2017, NCRÍs 16624/2017 zo dňa 15.05.2017, kedy odvolateľ tvrdí, že žiadne neodkladné opatrenie (predtým predbežné opatrenie) zrušenie spoločnosti nezakazovalo. Podľa ust. § 69 ods. (3) Obchodného zákonníka: Zlúčenie je postup, pri ktorom na základe zrušenia bez likvidácie dochádza k zániku jednej spoločnosti alebo viacerých spoločností, pričom imanie zanikajúcich spoločností prechádza na inú už jestvujúcu spoločnosť, ktorá sa tým stáva právnym nástupcom zanikajúcich spoločností. Uznesením Okresného súdu Bratislava I č.k. 35Cb/141/2012-334 zo dňa 09.10.2017 súd pripustil, aby z konania na strane žalovaného v 1. rade vystúpil D. R. a na jeho miesto do konania vstúpil Z.. H. Y., keďže je osobou na ktorú prešli práva v dôsledku zlúčenia. O otázke v absencii plnej moci právneho zástupcu žalobcov sa žalobcovia už vyjadrovali podaním Vyjadrenie navrhovateľov k dovolaniu odporcov proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo dňa 16.11.2015, č.k. 3Cob 295/2015-239 dňa 12.01.2016. Odvolatelia ďalej tvrdia, že konajúci súd nerešpektoval pri svojom rozhodovaní naplnenie princípu právnej istoty vyplývajúci z rovnosti sporových strán, kedy mal svojím rozhodnutím porušiť právnu istotu J. Š. G. Z.. H. Y. a spoločnosti Stepreal s.r.o. a ich legitímne očakávanie vyplývajúce z tohto princípu. Podľa žalobcov uvedené tvrdenia sú absolútne nelogické, keďže skutkovo identický stav v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia v konaní vo veci samej pod sp. zn. 35Cb/141/2012 bol právoplatne rozhodnutý tým, že súd nariadil neodkladné opatrenie, a teda práve žalobcovia mali legitímne očakávať, že súd naplní princíp právnej istoty, keď rozhodne rovnako, ako rozhodol v právoplatnom konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, konajúci súd rozhodol v súlade s legitímnym očakávaním žalobcov, preto sa žalobcovia v plnom rozsahu stotožňujú s vydaným uznesením. Odvolateľ uvádza ako odvolací dôvod písm. e/ ustanovenia § 365 Civilného sporového poriadku, kedy súd nemal vykonať navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. V prípade tohto odvolacieho dôvodu si žalobcovia dovoľujú odvolaciemu súdu podotknúť, že nie je možné tento odvolací dôvod pripustiť, keďže nie je zrejmé, aký navrhnutý dôkaz odvolateľom súd nevykonal. V nadväznosti na predchádzajúci odvolací dôvod písm. f/ ustanovenia § 365 Civilného sporového poriadku rovnako nie je žalobcom zrejmé, vykonaním ktorých dôkazov dospel súd prvej inštancie k nesprávnym skutkovým zisteniam a akým. K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov by mal súd dospieť nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo porušením pravidiel formálnej logiky, kedy žalobcovia majú za to, že súd z navrhnutých dôkazov, najmä výpisov z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, vyhodnotil skutočnosť, že spoločnosť NESTVEST, s.r.o. zanikla zlúčením so spoločnosťou Stepreal s.r.o., ktorá sa tým stáva právnym nástupcom zanikajúcej spoločnosti. Odvolateľ ďalej uvádza ako odvolací dôvod písm. g/ ustanovenia § 365 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené. Žalobcovia si dovoľujú odvolaciemu súdu dať do pozornosti skutočnosť, že z odvolania nie je zrejmé, aké ďalšie prostriedky procesnej obrany neboli uplatnené, t.j. považujú tento odvolací dôvod za nedôvodný. Posledným odvolacím dôvodom uvádzaným v odvolaní je písm. h/ ustanovenia § 365 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobcovia majú za to, že odvolací dôvod je naplnený v prípade, keď na zistený skutkový stav (ktorý už bol zistený právoplatným rozhodnutím v skôr nariadenom neodkladnom opatrení, kedy sa skutkový stav zmenil čo do zmeny - zániku spoločnosti NESTVEST, s.r.o. zlúčením) súd neaplikoval príslušnú právnu normu, aplikoval nesprávnu právnu normu, obsah správnej právnej normy nesprávne interpretoval alebo správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval. Žalobcovia majú za to, že k uvedenému nedošlo, pretože súd rovnako správne právne posúdil vec a vydal vo veci nariadenia neodkladného opatrenia rovnaké rozhodnutie. Podľa žalobcov napádané rozhodnutie je vecne správne, vychádza z dostatočne a spoľahlivo zisteného skutkového stavu, kedy rovnako konajúci súd vec správne právne posúdil a svoje rozhodnutie zároveň dostatočne odôvodnil. Rozhodujúcimi skutočnosťami odôvodňujúcimi potrebu neodkladnej úpravy pomerov a dôvodnosť nároku žalobcov, ktorému sa má poskytnúť ochrana, je tá skutočnosť, že tunajšie súdne konanie nebolo doposiaľ právoplatne skončené, kedy napriek právoplatnému a vykonateľnému predbežnému opatreniu jediný spoločník v spoločnosti NESTVEST, s.r.o. D. R., U. E. X, XXX XX U. konal v rozpore s predbežným opatrením súdu a scudzil obchodný podiel v spoločnosti, dôsledkom čoho bolo, že spoločnosť zanikla Zmluvou o zlúčení formou notárskej zápisnice č. N 315/2017, NZ 16289/2017, NCRls 16624/2017 zo dňa 15.5.2017 so spoločnosťou Stepreal s.r.o., IČO: 44 930 640, so sídlom Galandova 3, 811 06 Bratislava, ktorá sa tým stáva právnym nástupcom zanikajúcej spoločnosti. Naďalej existuje dôvodná obava ohrozenia uspokojenia právoplatne priznanej pohľadávky žalobcov, pričom v prípade ďalšieho prevodu obchodného podielu v obchodnej spoločnosti Stepreal s.r.o., ktorá je právnym nástupcom spoločnosti NESTVEST, s.r.o. a/ alebo scudzenia nehnuteľnosti vo vlastníctve spoločnosti nachádzajúcej sa na Galandovej ulici č. 3 v Bratislave, sa nebudú môcť účinne domáhať určenia neúčinnosti uskutočnených právnych úkonov, v dôsledku čoho môže byť priznaná pohľadávka žalobcov celkom alebo z časti nevymožiteľná a hrozba zmarenia uspokojenia právoplatne priznanej pohľadávky žalobcov naďalej trvá. V nadväznosti na všetky vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia navrhujú, aby odvolací súd vydal nasledovné uznesenie: Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I č. k. 35Cb/141/2012-335 zo dňa 09.10.2017 potvrdzuje. Súd priznáva žalobcom nárok na náhradu trov odvolacieho konania o nariadení neodkladného opatrenia voči žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade v celom rozsahu. 6. K odvolaniu žalovaného v 1. rade okrem vyššie uvedeného žalobcovia uviedli, že odvolateľ má za to, že jeho pripustenie do konania sp. zn. 35Cb/141/2012 bolo nedôvodné, arbitrárne a svojvoľné. S vyššie uvedenými tvrdeniami sa nemožno stotožniť, keďže Z.. H. Y. je spoločníkom v spoločnosti Stepreal s.r.o., ktorá je právnym nástupcom spoločnosti NESTVEST, s.r.o., a teda sa stala vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, kedy právoplatným uznesením okresného súdu o nariadení neodkladného opatrenia v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave bola uložená povinnosť zdržať sa akýchkoľvek právnych úkonov v mene spoločnosti NESTVEST, s.r.o. smerujúcich k scudzeniu týchto nehnuteľností. Žalovaný v1. rade teda v prípade, ak by nebol stranou sporu vo veci samej resp. v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia ako spoločník a zároveň konateľ v spoločnosti Stepreal s.r.o. by mohol s uvedenou nehnuteľnosťou nakladať, kedy by pretrvávala hrozba zmarenia uspokojenia právoplatne priznanej pohľadávky žalobcov. Žalobcovia majú za to, že odvolateľ zámerne ignoruje skutočnosť, že Krajský súd v Bratislave potvrdil uznesenie Okresného súdu Bratislava I o nariadenie neodkladného opatrenia, zároveň najvyšší súd už v priebehu konania vo veci samej odmietol dovolanie žalovaných v 1. až 3., rade (pôvodných) proti uzneseniu okresného súdu o nariadení neodkladného opatrenia v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave. Zároveň sa z tvrdení žalovaného v 1. rade javí, že nemá o tomto konaní vo veci nariadeného neodkladného opatrenia ako ani o konaní vo veci samej vedomosť, čo je viac ako nepravdepodobné, keďže sám žalovaný v 1. rade vo svojom odvolaní potvrdzuje skutočnosť, že „zlúčil" spoločnosť Stepreal s.r.o. so spoločnosťou NESTVEST, s.r.o., čím sa stala spoločnosť Stepreal s.r.o. právnym nástupcom spoločnosti NESTVEST, s.r.o.. Žalobcovia žiadajú, aby Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I č.k. 35Cb/ l41/2012-335 zo dňa 09.10.2017 potvrdil a priznal žalobcom nárok na náhradu trov odvolacieho konania o nariadení neodkladného opatrenia voči žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade v celom rozsahu. 7. K odvolaniu žalovaných v 2. a 3. rade žalobcovia uviedli totožné skutočnosti ako k odvolaniu spoločnosti Spetreal, s.r.o.. 8. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) bez nariadenia pojednávania. Po preskúmaní obsahu spisu a oboznámení sa s dôvodmi odvolania žalovaných a spoločnosti Stepreal s.r.o., vyjadrením žalobcov a dospel k záveru, že odvolaniam nie je možné vyhovieť. 9. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalovaní neargumentujú žiadnymi novými prostriedkami procesnej obrany v zmysle § 366 CSP, s ktorými by sa súd prvej inštancie riadne v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal a ktoré by mali za následok zmenu súdom zisteného skutkového stavu alebo jeho právneho hodnotenia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Odvolací súd zaujal stanovisko len k tým dôvodom odvolania, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie vo veci. 10. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) bez nariadenia pojednávania. Po preskúmaní obsahu spisu a oboznámení sa s dôvodmi odvolania žalovaných, vyjadreniami sporových strán odvolací súd dospel k záveru, že odvolania nie sú dôvodné. 11. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní odvolatelia neargumentujú žiadnymi novými prostriedkami procesnej obrany v zmysle § 366 CSP, s ktorými by sa súd prvej inštancie riadne v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal a ktoré by mali za následok zmenu súdom zisteného skutkového stavu alebo jeho právneho hodnotenia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým uznesením vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Odvolací súd zaujal stanovisko len k tým dôvodom odvolania, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie vo veci. 12. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 13. Podľa § 331 ods. 1 CSP návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené. 14. Podľa § 333 CSP neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené. 15. Podľa § 334 CSP súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. 16. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. 17. Podľa § 471 ods. 1 CSP predbežné opatrenia nariadené predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa spravujú ustanoveniami tohto zákona o neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach. 18. Odvolací súd poukazuje na to, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Súd rozhoduje spravidla bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a vyjadrenia protistrany, preto zásadným určovateľom je obsah návrhu. Základnou podmienkou neodkladného opatrenia je existencia zákonného dôvodu vedúceho k jeho nariadeniu. Zároveň sa musia uviesť rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov a uvedenie skutočností, ktoré osvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a pripojenie listín, na ktoré sa navrhovateľ odvoláva. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či: - je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, - navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov a obavu z ohrozenia exekúcie, - uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha, - navrhovaným opatrením, pokiaľ má mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, - právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom nad nevyhnutný rozsah, - sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Samotné dokazovanie má v konaní o návrhu neodkladného opatrenia povahu osvedčovania. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia musí obsahovať zákonom požadované náležitosti, t.j. opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich vydanie neodkladného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a odôvodnením nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Neodkladné opatrenie má opodstatnenie tam, kde v konkrétnom prípade je odôvodnená obava, že jeho nenariadením by sa podstatne zhoršila právna pozícia navrhovateľa v danom právnom vzťahu. Predpokladom na nariadenie neodkladného opatrenia nie je spoľahlivé preukázanie samotného nároku, ale postačuje, ak je osvedčený nárok, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia, je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti. Osvedčenie znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenej strane dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou sa neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd musí vždy zvážiť, či sa v dôsledku neodkladného opatrenia nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi sporovými stranami, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu). 19. Žalobcovia sa podaním doručeným súdu dňa 12.09.2017 dožadovali vydania neodkladného opatrenia v súvislosti s už vydaným predbežným opatrením zo dňa 08.09.2015 (za účinnosti OSP) v konaní sp. zn. 35Cb/141/2012, potvrdeným uznesením Krajského súdu v Bratislave v konaní sp. zn. 3Cob/295/2015-239 zo dňa 16.11.2015. Dôvodom na opätovné vydanie obsahovo identického opatrenia je skutočnosť, že dňa 30.05.2017 bol vykonaný zápis do Obchodného registra SR o zániku spoločnosti NESTVEST, s.r.o. zlúčením so spoločnosťou Stepreal s.r.o. formou notárskej zápisnice č. N 315/2017, NZ 16289/2017, NCRIs 16624/2017 zo dňa 15.05.2017. K uvedenému došlo napriek existencii právoplatného a vykonateľného predbežného opatrenia, ktorým súd zakázal aj scudzenie obchodného podielu v spoločnosti NESTVEST, s.r.o.. Jediný spoločník D. R. konal v rozpore s uvedeným vydaným predbežným opatrením, v dôsledku čoho spoločnosť NESTVEST, s.r.o. so sídlom Galandova 3, 811 06 Bratislava, IČO: 35 786 507 zanikla zlúčením s právnym nástupcom Stepreal s.r.o. so sídlom Galandova 3, 811 06 Bratislava, IČO: 44 930 640. Žalobcovia uviedli, že pretrváva stav potreby a dôvodnosti nariadenia neodkladného opatrenia a skutkové zistenia sú identické so závermi súdu v pôvodnom konaní. 20. K jednotlivým námietkam žalovaných odvolací súd zaujíma nasledovné stanovisko: 21. K otázke pasívnej legitimácie sporových strán odvolací súd poukazuje na rozhodnutie súdu č.k. 3Cob/295/2015-239 zo dňa 16.11.2016, z ktorého vyplýva zdôvodnenie pasívnej legitimácie sporových strán. Aj odvolací súd vo svojom potvrdzujúcom uznesení č.k. 3Cob/295/2015-239 zo dňa16.11.2015 uviedol, že „navrhovatelia 1/ a 2/ sú na základe rozsudku Okresného súdu Bratislava IV z 22. júla 2009 č.k. 4C/2583/2007-331 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 27. septembra 2011 sp. zn. 3Co/315/2009 veriteľmi odporcu 3/ (H.. J. Š.), a to každý v rozsahu priznanej pohľadávky v sume 165.969,59 eur s úrokom z omeškania 11 % ročne“... Z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, odd. Sro, vložka č. 21547/B je preukázané, že účasť odporcu 3/, ako jediného spoločníka obchodnej spoločnosti NESTVEST, s.r.o. zanikla ku dňu 3.10.2011 v dôsledku prevodu obchodného podielu vo výške 100 % na odporcu 2/ (J. Š.). Od 30.12.2011 je jediným spoločníkom označenej spoločnosti odporca 1/ (D. R.), na ktorého previedol odporca 2/ predmetný obchodný podiel, pričom odporcovia 2/ a 3/ sú konateľmi spoločnosti. Odvolací súd sa s týmito závermi odvolacieho súdu v predchádzajúcom konaní stotožnil. 22. K tvrdeniu žalovaného v 1. rade, že medzi ním ako fyzickou osobou, obchodnou spoločnosťou Stepreal s.r.o., resp. jeho obchodným podielom v nej a žalobcami Z.. P. J., R.. G. Z.. H. J., R.., súd ho nedôvodne, arbitrárne a svojvoľne pripustil do konania ako žalovaného v 1. rade, a to uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 35Cb/141/2012-334 zo dňa 9.10.2017 na miesto D. R., ako aj k tvrdeniu, že žalobcov nikdy osobne nevidel, nemá vedomosť o koho ide, nemajú medzi sebou žiaden zmluvný ani iný záväzok, pohľadávku, ani inú povinnosť, odvolací súd dodáva, že o vystúpení pôvodného žalovaného v 1. rade D. R. a vstupu do konania ako žalovaného v 1. rade Z.. H. Y. rozhodol súd uznesením č.k. 35 Cb/141/2012-334 zo dňa 9.10.2017, voči ktorému odvolanie nie je prípustné. Nakoľko Z.. H. Y. je spoločníkom v spoločnosti Stepreal s.r.o., ktorá je právnym nástupcom spoločnosti NESTVEST, s.r.o. , je žalovaný v 1. rade pasívne legitimovaný. Odvolací súd poukazuje na to, že v zmysle § 80 CSP subjektom disponujúcim procesnou aktivitou pri zmene strán je výlučne žalobca, pričom žalobca je oprávnený navrhnúť zmenu bez ohľadu na to, či došlo k zmene aktívnej alebo pasívnej legitimácie. Súhlas toho, kto má vstúpiť namiesto žalovaného nie je potrebný. Ten, kto vstupuje do konania, prijíma stav konania ku dňu jeho vstupu. 23. K tvrdeniu spoločnosti Stepreal s.r.o., že už predchádzajúce predbežné opatrenie (ako i napadnuté uznesenie) v súvislosti s obchodným podielom žalovaného v 3. rade v spoločnosti NESTVEST, s.r.o. nebolo v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou, nakoľko obchodný podiel spoločníka v obchodnej spoločnosti nie je bezprostredne spojený s majetkom spoločnosti, ale naopak oddelený, odvolací súd zdôrazňuje, že obchodný podiel spoločníka s.r.o. predstavuje všetky práva a povinnosti spoločníka a im zodpovedajúcu účasť na spoločnosti. Rozsah účasti ako spoločníka na spoločnosti sa určuje podľa výšky podielu, teda pomeru podielu voči podielom ostatných spoločníkov v spoločnosti. Nakoľko zo správania odporcu v 3. rade bolo preukázané, že bezprostredne po tom, ako sa dozvedel o výsledku základného sporového konania medzi ním ako žalovaným a žalobcami, previedol svoj 100 %-tný obchodný podiel v spoločnosti NESTVEST, s.r.o., ktorá bola, až do zániku a zlúčenia so spoločnosťou Strepreal s.r.o., výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, na blízke osoby. Je nesporné, že tým spôsobil nemožnosť postihnúť exekúciou predmetný obchodný podiel. 24. Odvolací súd dodáva, že exekúciou možno postihnúť aj obchodný podiel v obchodnej spoločnosti. Ak spoločenská zmluva pripúšťa prevod obchodného podielu a súčasne na prevod obchodného podielu sa nevyžaduje súhlas valného zhromaždenia, doručením upovedomenia o začatí exekúcie postihnutím obchodného podielu nezaniká účasť spoločníka v spoločnosti a exekútor vykoná dražbu na obchodný podiel povinného. Druhý spoločník tak získa nového spoločníka, ktorý vydražil obchodný podiel povinného. Ak spoločenská zmluva nepripúšťa prevod obchodného podielu alebo na jeho prevod sa vyžaduje súhlas valného zhromaždenia, zaniká účasť spoločníka v spoločnosti a spoločnosť je povinná vyplatiť exekútorovi vyrovnávací podiel. Druhý spoločník sa teda stane jediným spoločníkom spoločnosti. Predmetný nehnuteľný majetok by v prípade zachovania obchodných podielov v spoločnosti NESTVEST, s.r.o. v stave, v akom sa nachádzali pred vykonaním odporovateľného právneho úkonu, predstavoval majetok, z ktorého by bolo možné aspoň z časti uspokojiť pohľadávku žalobcov. Za daného právneho stavu nie je možné pohľadávku žalobcov uspokojiť. 25. K tvrdeniu, že zlúčením zanikla spoločnosť NESTVEST, s.r.o., ktorá nikdy nebola sporovou stranou v konaní sp. zn. 35Cb/141/2012, a preto spoločnosť Strepreal s.r.o. nie je právnym procesným nástupcom v tomto konaní, odvolací súd podotýka, že spoločnosť NESTVEST s.r.o. zanikla v dôsledku zlúčenia Zmluvou o zlúčení vo forme notárskej zápisnice č. N 315/2017, NZ 16289/2017, NCRIs 16624/2017 zo dňa 15.05.2017. V zmysle § 69 OBZ zlúčenie je postup, pri ktorom na základe zrušenia bez likvidácie dochádza k zániku jednej spoločnosti alebo viacerých spoločností, pričom imanie zanikajúcej spoločnosti prechádza na inú už jestvujúcu spoločnosť, ktorá sa stáva právnym nástupcom zanikajúcej spoločnosti. Novozaložená spoločnosť vystupuje ako právny nástupca zanikajúcej spoločnosti. Spoločnosť Strepreal s.r.o. je teda právnym nástupcom zaniknutej spoločnosti NESTVEST s.r.o.. Ak budú žalobcovia v konaní o odporovateľnosť právnych úkonov úspešní, budú mať možnosť prostredníctvom obchodného podielu žalovaného v 3.rade ovplyvniť predaj nehnuteľností založených sudcovským záložným právom. Preto aj vydanie neodkladného opatrenia voči spoločnosti Strepreal s.r.o. ako tretej osobe je v súlade so sledovaným účelom neodkladného práva, a to zvýšiť vymožiteľnosť peňažnej pohľadávky veriteľa a obmedziť dlžníkovi priestor na zbavenie sa majetku, ktorý by inak bolo možné postihnúť exekúciou. Záložné sudcovské právo je právom vecným, to znamená, že nepôsobí iba voči osobe, ktorej súd zriadi sudcovské záložné právo, ale aj voči tretím osobám. 26. Odvolací súd tiež poukazuje na to, že nie je dôležité, či pán R. obchodný podiel previedol na tretiu osobu alebo uskutočnil odplatný spätný prevod na pôvodného vlastníka - žalovaného v 2. rade. Rozhodujúce je, že svojím konaním znemožnil žalobcom uskutočniť výkon exekúcie voči žalovanému v 2. rade. 27. K tvrdeniu odvolateľov, že súd nerešpektoval pri svojom rozhodovaní naplnenie princípu právnej istoty vyplývajúci z rovnosti sporových strán a ich legitímne očakávanie vyplývajúce z tohto princípu, odvolací súd dodáva, že v tomto konaní bol právoplatne skutkovo identický stav v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, kde súd nariadil neodkladné opatrenie. Žalovaní preto mali legitímne očakávať, že súd naplní princíp právnej istoty, keď rozhodne rovnako, ako rozhodol v právoplatnom konaní o nariadenie neodkladného opatrenia. 28. Za rozhodujúcu odvolací súd považuje tú skutočnosť, že v konaní bolo už vydané neodkladné opatrenie zo dňa 8.9.2015 (za účinnosti OSP) v konaní sp. zn. 35Cb/141/2012, ktoré bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Bratislave v konaní sp. zn. 3Cob/295/2015-239 zo dňa 16.11.2015. Dôvodom na opätovné vydanie obsahovo identického opatrenia je tá skutočnosť, že dňa 30.5.2017 bol vykonaný zápis do Obchodného registra SR o zániku spoločnosti NESTVEST, s.r.o. zlúčením so spoločnosťou Stepreal s.r.o. formou notárskej zápisnice č. N 315/2017, NZ 16289/2017, NCRIs 16624/2017 zo dňa 15.05.2017. K uvedenému došlo napriek existencii právoplatného a vykonateľného predbežného opatrenia, ktorým súd zakázal aj scudzenie obchodného podielu v spoločnosti NESTVEST, s.r.o.. Preto pretrváva stav potreby a dôvodnosti nariadenia neodkladného opatrenia, a skutkové zistenia odvolacieho súdu sú identické so závermi súdu v pôvodnom konaní. Potreba vydania neodkladného opatrenia je tá, že v období po nariadení predbežného opatrenia došlo k zmene na strane žalovaného, v dôsledku čoho je potrebné pre riadne uplatnenie a zabezpečenie nárokov žalobcov upraviť náležitosti žaloby, čo žalobcovia vykonali podaním doručeným súdu dňa 12.09.2017 a týmto návrhom na neodkladné opatrenie, ktoré súd ako aj odvolací súd posúdil podľa platnej právnej úpravy. 29. Odvolatelia vo svojich odvolaniach tiež uviedli, že napadnutým uznesením boli porušené základné princípy procesného práva, právo na súdnu ochranu garantované čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a právo na spravodlivý proces, v ktorom je subsumované aj právo na nezávislý a nestranný súd, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vysporiadanie so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Podľa názoru odvolacieho súdu, odvolateľom neboli porušené žiadne ich procesné práva. Pod odňatím možnosti konať pred súdom (§ 420 f) CSP ) treba rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. O procesnú vadu ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými predpismi. Podľa rozhodnutia Ústavného súdu SR III. ÚS 209/2004 všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového i odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces. Právo na spravodlivý proces je subjektívnym verejným právom, ktorého podstata spočíva v tom, že štát je povinný každému zabezpečiť právo na spravodlivý výsledok konania. Z jeho obsahu je potrebné predovšetkým vyzdvihnúť to, že zásadným spôsobom neznevýhodňuje niektorú stranu sporu tak, že dôjde k porušeniu princípu „rovnosti zbraní“, t.j. k zvýhodňovaniu niektorej strany pri uplatňovaní práv alebo zabezpečenia pre ňu priaznivejšieho postavenia pri prerokovaní a rozhodovaní veci. Má sa na mysli taký procesný postup súdu, ktorým sa strane sporu znemožní realizácia procesných práv priznaných jej Civilným sporovým poriadkom za účelom obhájenia a ochrany jej práv alebo právom chránených záujmov. Právo na spravodlivý súdny proces však neznamená právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Pod spravodlivým súdnym procesom sa v žiadnom prípade nechápe právo účastníka súdneho konania na preskúmanie toho, akým spôsobom vnútroštátny súd hodnotil právne a faktické okolnosti konkrétneho prípadu. Do obsahu základného práva podľa § 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktoré predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03, IV. ÚS 340/04, I.ÚS 232/08). Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Musia byť však osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o potrebe jeho nariadenia, ktoré musia byť dostatočne presvedčivé. Odvolací súd konštatuje, že súd vo svojom rozhodnutí jasne a zrozumiteľne dal odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, jasne a výstižne vyložil, ktoré podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia sú splnené a z nich vychádzal pri vydávaní neodkladného opatrenia. 30. Na základe uvedených skutočností odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP I. a II. výrok rozhodnutia súdu prvej inštancie potvrdil, nakoľko je vo výroku vecne správne. Odvolací súd v zmysle § 389 ods. 1 písm. a/ CSP zrušil III. výrok rozhodnutia súdu, nakoľko bolo začaté aj konanie vo veci samej, a to o odporovateľnosti právnych úkonov. Pretože rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia spravidla nie je rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, v súlade s § 262 ods. 1 CSP súd o nároku na náhradu trov konania nerozhoduje. S otázkou trov konania a ich náhrady sa súd vysporiada až v rozhodnutí vo veci samej. 31. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).