Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 10Co/33/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113228796 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1113228796.3 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a členov senátu JUDr. Ľuboša Sádovského a JUDr. Romana Majerského v právnej veci žalobcu: V.. F. G., T.. XX. XX. XXXX, H. I. O.. Č.. X, H., zastúpený advokátom: JUDr. Július Jánošík, Klincová ul. č. 35, Bratislava, proti žalovaným: X/ V.. B. Č., T.. XX. XX. XXXX, H. N. O.. Č.. XX, H., X/ Z. Č., T.. XX. XX. XXXX, H. N. O.. Č.. XX, H., zastúpení: KUTAN & PARTNERS s. r. o., IČO: 36 861 308, Rajská ul. č. 15/ A, Bratislava, o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 17. októbra 2013, č. k. 18C/169/2013 - 148, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalovaným 1/ a 2/ p r i z n á v a n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením návrh na nariadenie predbežného opatrenia (od 01. 07. 2016 neodkladné opatrenie, pozn. odvolacieho súdu) zamietol a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov konania vo výške 105 eur, na účet KUTAN & PARTNERS s. r. o., IČO: 36 861 308, Laurinská 18, Bratislava, do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 74 ods. 1 O. s. p. a vecne tým, že žalobca neosvedčil potrebu (naliehavosť) vydania predbežného opatrenia, ktorým sa domáhal uložiť žalovaným 1/ a 2/ povinnosť strpieť, aby sa mohol zdržiavať a vstupovať do spoločných častí a spoločných zariadení bytového domu, nachádzajúcich sa na povale v bytovom dome, súpisné číslo XXXXXX, D. I. O.. Č.. X, postavenom na parcele č. XXXX/X, D. Y.. Ú.. G. I., B. H. - I.. Č.. G. I., B. H. V., vedenom na LV Č.. XXXX do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej a zároveň uložiť im povinnosť zdržať sa výkonu stavebných prác, ktoré sú súčasťou alebo sa týkajú stavby bytu na povale v danom bytovom dome a napokon zdržať sa výkonu vstavby bytu na povale daného bytového domu. Poukázal na skutočnosť, že dňa 21. 01. 1998 Zmluvou o vstavbe bytu a prevode spoluvlastníckych podielov sa žalobca a ostatní vlastníci bytov, spoločných častí a spoločných zariadneí (zrejme zariadení, pozn. odvolacieho súdu) dohodli o vstavbe bytu v podkroví a rozdelené (zrejme rozdelení) celej plochy podkrovia s tým, že ustupivšiemu žalobcovi bola vyplatená z dôvodu prerozdelenia plochy podkrovia suma 40. 000,- Sk, ktorý neskôr od zmluvy odstúpil a dovoláva sa možnosti vstupu a zdržiavania sa v spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu nachádzajúcich sa na povale v bytovom dome a zároveň uloženia povinnosti žalovaným zdržať sa výkonu stavebných prác, ktoré sa týkajú stavby alebo sú jej súčasťou a zároveň zdržať sa výkonu vstavby bytu s tým, že nakoľko problémy so vstavbou bytu v podkroví a užívaní povaly mali ošetrené zmluvou o vstavbe bytu už v roku 1998 a iba odstúpením žalobcu od tejto zmluvy vznikli nové právne pomery medzi žalobcom a žalovanými, ktorí tvrdia, že stavebnú činnosť v súčasnosti nevykonávajú, vstavba je dokončená a žiadajú len o dodatočné schválenie čiernej stavby. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil právne ust. § 142 ods. 1 O. s. p. a vecne úspechom žalovaných 1/ a 2/ v konaní, ktorým priznal náhradu trov konania spočívajúcich v trovách, ktoré vznikli na ich právnom zastúpení za dva úkony právnej služby, prevzatie a príprava, vyjadrenie zo dňa 26. 09. 2013, 2 á 7, 81 eur režijný paušál, spolu v sume 105 eur, podľa § 11, § 14 ods. 3 písm. a) vyhl. č. 655/2004 Z. z. 2. Z obsahu spisu vyplýva, že uznesenie súdu prvej inštancie bolo doručené právnemu zástupcovi žalovaných 1/ a 2/ dňa 29. 10. 2013, ktorí dňa 07. 11. 2013 podali proti nemu do výroku o trovách konania odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 31. októbra 2014, č. k. 3Co/550/2014 - 177 tak, že napadnutý výrok zmenil, pričom dňa 08. 12. 2014 podal žalobca proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu dovolanie z dôvodu, že nerozhodol daným uznesením o jeho odvolaní proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým jeho návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol, napriek tomu, že ho podal dňa 07. 11. 2013, keď vyššia súdna úradníčka dovolanie žalobcu podľa obsahu posúdila dňa 27. 01. 2017 ako upozornenie súdu prvej inštancie o nerozhodnutí o odvolaní žalobcu (viď č. l. 241 spisu). 3. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca dňa 11. 11. 2013 odvolanie z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a zároveň žiadal, aby odvolací súd vyslovil právny názor, že prvoinštančný súd je povinný vydať ním navrhované predbežné opatrenie (od 01. 07. 2016 neodkladné opatrenie, pozn. odvolacieho súdu), ktorým bude súd prvej inštancie viazaný. Uviedol, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď dospel k záveru, že neosvedčil naliehavosť vydania predbežného opatrenia, nakoľko naliehavosť spočíva v tom, že nemá v súčasnosti prístup do všetkých spoločných priestorov bytového domu, pričom žalovaní vykonávajú vstavbu a žiadajú na viacerých úradoch o jej legalizáciu bez súhlasu 2/3 väčšiny vlastníkov bytov a opakovane a sústavne vykonávajú v bytovom dome čierne stavby a porušujú stavebný zákon. Namietol, že žalovaní neboli zmluvnou stranou Zmluvy o vstavbe bytu z roku 1998, ktorú predložili a ani žiadnym relevantným spôsobom nepreukázali, že by na nich boli postúpené práva, resp., že by išlo o práva, ktoré postupiteľné v zmysle platných právnych predpisov sú, keď stavebníkom bola N. Č. a nie žalovaní 1/ a 2/ z čoho vyplýva, že sa odvolávajú na zmluvu, ktorej nie sú účastníkmi, a preto sa ich netýka. Poukázal na skutočnosť, že zmluva nebola podpísaná všetkými zmluvnými stranami, z dôvodu ktorého nie je platná, nebola vložená do katastra, nedošlo k vkladu, a preto nie je účinná s tým, že nakoľko bola uzavretá v roku 1998, práv z nej sa nie je možné domáhať, keďže všeobecná premlčacia doba uplynula podľa § 101 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní z príjmového pokladničného dokladu, ktorý predložili žalovaní, avšak tento dôkaz nepreukazuje žiadny vzťah medzi ním a žalovanými 1/ a 2/, keďže je vystavený na meno N. Č., ktorá nie je účastníkom tohto konania, a preto je irelevantným dôkazným prostriedkom, keďže iba preukazuje, že N. Č. mala voči nemu pohľadávku, ktorá je už premlčaná. Namietol tvrdenie súdu prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia, že od Zmluvy o vstavbe bytu odstúpil, nakoľko od nej nikdy neodstúpil, keďže ju považoval za neplatnú a neúčinnú s tým, že v spise sa nenachádza žiadny listinný dôkaz, z ktorého by dané tvrdenie vyplývalo, čím súd prvej inštancie pri zisťovaní skutkového stavu pochybil. K tvrdeniu súdu prvej inštancie, že žalovaní stavebnú činnosť v súčasnosti nevykonávajú, vstavba je dokončená a žiadajú iba o dodatočné schválenie čiernej stavby uviedol, že dané tvrdenie nebolo žiadnym spôsobom preukázané s tým, že žalovaní 1/ a 2/ nepredložili žiadny dôkaz, ktorý by toto tvrdenie preukazoval. Uviedol, že relevantným spôsobom preukázal, že mu žalovaní 1/ a 2/ permanentne bránia v užívaní spoločných častí bytového domu a vytkol súdu prvej inštancie, že sa touto časťou petitu ním navrhovaného predbežného opatrenia vôbec nezaoberal a napriek tomu, že preukázal, že žalovaní 1/ a 2/ opakovane vykonávali stavby bez stavebného povolenia, čomu sa snažil nariadením predbežného opatrenia zamedziť, súd prvej inštancie odmietol poskytnúť ochranu pred ďalšími čiernymi stavbami v bytovom dome. 4. Žalovaní 1/ a 2/ sa k odvolaniu žalobcu, ktoré im bolo doručené dňa 15. 02. 2017 nevyjadrili. 5. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 380 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. (Civilný sporový poriadok, účinný od 01. 07. 2016), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 C. s. p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je vecne správne a odvolaniu žalobcu nie je možné priznať úspech. 6. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. (Civilný sporový poriadok, účinný od 01. 07. 2016), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 7. Podľa § 470 ods. 2 C. s. p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 8. Podľa § 74 ods. 1 O. s. p., pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. 9. Podľa § 76 ods. 1 písm. e) a f) O. s. p. (Občiansky súdny poriadok účinný do 30. 06. 2016, t. j. v čase rozhodovania súdu prvej inštancie napadnutým uznesením), predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, aby nenakladal s určitými vecami alebo právami a aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal. 10. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí (pokiaľ chce byť v konaní o neodkladnom opatrení úspešný) osvedčiť uplatnený nárok ako aj potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, t. j. naliehavosť situácie alebo obavu z ohrozenia exekúcie. 11. Nariadenie neodkladného opatrenia má charakter dočasného riešenia vzťahov medzi stranami sporu a vyžaduje preukázanie a osvedčenie existencie hmotnoprávneho nároku (pomeru, vzťahu) medzi stranami, ohľadne ktorého majú byť dočasne upravené pomery strán, ako aj preukázanie naliehavej potreby úpravy právnych pomerov do rozhodnutia vo veci samej, keďže bezodkladná úprava je odôvodnená iba vtedy, ak existuje dôvodná obava, že jej nenariadením sa podstatne zhorší právne postavenie žalobcu v spore. 12. Z dikcie citovaných zákonných ustanovení teda vyplýva, že základným predpokladom prípustnosti a dôvodnosti neodkladného opatrenia je tvrdenie a osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi stranami sporu a nevyhnutnosť úpravy právnych vzťahov medzi nimi. Neodkladné opatrenie plní funkciu prostriedku regulujúceho právne vzťahy na obdobie po jeho vydaní a má preto výrazný preventívny zmysel i účinok, ktorý v naliehavých prípadoch môže zamedziť i vzniku škody alebo inej ujmy a ak k nej došlo, neodkladným opatrením je možné zabrániť jej rozširovaniu. Nariadenie neodkladného opatrenia vo všeobecnosti teda predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku), a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy a podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov, by bolo právo niektorej zo strán ohrozené. 13. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenej strane dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jej postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť, nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme neodkladného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti strán sporu ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak. 14. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia dôkazná povinnosť smeruje k osvedčeniu tých procesných a hmotnoprávnych skutočností, ktorých pravdepodobnosť môže vyústiť do záveru o legálnosti (potrebe, naliehavosti, primeranosti) nariadenia neodkladného opatrenia. Unesenie dôkazného bremena v tomto konaní teda predpokladá len to, aby navrhovateľ neodkladného opatrenia súdu aspoň navrhol dôkazy základného významu pre osvedčenie nároku, ktorý má byť dočasne chránený neodkladným opatrením, ako i dôkazy na osvedčenie naliehavosti, primeranosti a nevyhnutnosti dočasného opatrenia. 15. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia súd skúma aj to, či je návrh prípustný z hľadiska ústavnoprocesných princípov platných v civilnom procese, či je opodstatnený z hľadiska ochrany ústavou zaručených práv a slobôd, ktoré by mohli byť obmedzené, vylúčené, alebo suspendované výrokom neodkladného opatrenia. 16. V posudzovanej veci sa žalobca domáha nariadenia neodkladného opatrenia pred začatím konania vo veci samej, ktorým žiadal uložiť žalovaným 1/ a 2/ povinnosť strpieť, aby užíval povalu v bytovom dome, súpisné číslo XXXXXX, D. I. O.. Č.. X, postavenom na parcele č. XXXX/X, v katastrálnom území G. I., B. H. - I.. Č.. G. I., B. H. V., D. na W. Č.. XXXX, zároveň im žiadal uložiť povinnosť zdržať sa výkonu stavebných prác v uvedenom bytovom dome a napokon zdržať sa výkonu vstavby v predmetnom bytovom dome, do právoplatného rozhodnutia vo veci samej, v ktorej sa mieni domáhať ochrany vlastníckeho práva a aby o dôležitej zmene spoločnej veci rozhodol súd, dôvodiac tým, že mu žalovaní 1/ a 2/ upierajú právo užívať povalu ako spoločný priestor domu, čím dochádza k zásahu do jeho vlastníckeho práva, nakoľko povalu zamkli a znemožnili mu prístup na ňu, t. j. nemá prístup k veci, ku ktorej má spoluvlastníctvo a nemôže užívať spoločné priestory bytového domu a zároveň tým, že žalovaní vykonávajú stavebné práce a úpravy bez stavebného povolenia, mu stále vzniká ďalšia škoda a sťažuje sa možnosť vrátenia do pôvodného stavu, pričom žalovaní vykonávajú vstavbu bez súhlasu 2/3 väčšiny vlastníkov bytov. 17. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so správnym právnym záverom súdu prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia, že žalobca svojim návrhom neosvedčil potrebu dočasnej úpravy pomerov medzi stranami, nakoľko z listinných dôkazov, ktoré sa v spise nachádzajú vyplýva, že žalobca sa svojho spoluvlastníckeho podielu vzdal v prospech stavebníka vstavby bytu. 18. Z uznesenia zo Zhromaždenia vlastníkov zo dňa 11. 12. 2011, na ktoré žalobca v návrhu poukázal totiž vyplýva, že Zhromaždenie vlastníkov bytov písomným hlasovaním rozhodlo, že za účelom zamedzenia vzniku hroziacich škôd na majetku, odcudzeniu uložených vecí a vniknutia nepovolanej osoby pred vykonaním vstavby bytov na povale bytového domu na I. O.. Č.. X D. H., prijalo opatrenie, ktorým rozhodlo, že priestor povale bytového domu je oprávnený užívať a vstupovať do neho iba vlastník bytu a jeho rodinní príslušníci na účely a spôsobom vymedzeným v podpísaných zmluvách podľa dohody s ostatnými vlastníkmi bytov a v prijatých uzneseniach v dome s tým, že užívateľ povalového priestoru v dome je povinný umožniť na požiadanie, na nevyhnutný čas a v nevyhnutnej miere vstup do povalového priestoru zástupcovi spoločenstva a osobe oprávnenej vykonávať opravu a údržbu za účelom vykonania obhliadky alebo opravy, ak opravu nezabezpečí sám alebo ak ide o opravu spoločných častí domu alebo spoločných zariadení domu prístupných z jeho povalového priestoru s tým, že oprávnenými osobami k užívaniu povalového priestoru na základe dohody s ostatnými vlastníkmi bytov sú: V.. I. S., D. H. Č.. X, podľa Zápisu zo schôdze vlastníkov bytov v dome na I. O. Č.. X D. H. zo dňa 02. 07. 1996 a Zmluvy o vstavbe bytu zo dňa 21. 01. 1998, N.. C. C. G. V.. Z.. Z. C., vlastníci bytu č. X podľa Zápisu zo schôdze vlastníkov bytov v dome na I. O. Č.. X D. H. zo dňa 02. 07. 1996 a Zmluvy o vstavbe bytu zo dňa XX. XX. XXXX Z. V.. B. Č. s manželkou Z. Č. (žalovaní 1/ a 2/), vlastníci bytu č. X podľa Zápisu zo schôdze vlastníkov bytov v dome na I. O. Č.. X D. H. zo dňa 02. 07. 1996 a Zmluvy o vstavbe bytu zo dňa 26. 03. 1998 a Kúpnej zmluvy na SK pre Hl. m. SR Bratislavu pod V-29740/07, keď uvedené oprávnené osoby majú právo užívať povalový priestor v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach domu a v rozsahu spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach domu nadobudnutého od V.. F. G. (žalobca) a N.. H. I. s manželkou I., ktorí sa povale vzdali v prospech uvedených oprávnených osôb na účel vykonania vstavby bytov do podkrovia, pričom daným uznesením bolo zároveň vlastníkom bytov uložené oddeliť im vymedzený povalový priestor od susediaceho povalového priestoru zhotovením deliacej priečky spoločne dohodou, prípadne na vlastný náklad v prípade nedohody a zabezpečiť ho proti vzniku hroziacich škôd na majetku, odcudzeniu uložených vecí a vniknutiu nepovolanej osoby. 19. Z uznesenia zo dňa 23. 10. 2012, prijatého na Zhromaždení vlastníkov bytov a nebytových priestorov vyplýva, že "G. W. v dôsledku predaja bytu č. X - N.. C. C. G. V.. Z.. Z. C. M.. M. schválilo, že sa vlastníci bytov dohodnú o nahradení uvedených osôb a o im vymedzenom povalovom priestore na ďalšom F. alebo sa obrátia na súd, pričom dovtedy všetci vlastníci bytov v dome majú k nemu rovnaké práva podľa zákona č. 182/1993 Z. z." a zároveň bolo Zhromaždením vlastníkov bytov a nebytových priestorov prijaté uznesenie v znení: "G. W. v dôsledku porušenia uznesenia F. zo dňa 03. 03. 1997 o 1 byt = 1 garáž, listu zo dňa 10. 02. 1997, ako i uznesenie zo dňa 13. 09. 1999 V.. G. a zavinenia súdneho sporu a škôd vlastníkovi bytu č. X, F. vyzvalo V.. G. napraviť zavinený stav späťvzatím žaloby č. k. 19C/87/2009 na súde a k reálnemu rozdeleniu stavby súp. č. XXXX - dvojgaráže na jednu garáž vo výlučnom vlastníctve V.. G. a 1 garáž vo výlučnom vlastníctve V.. Č. s manželkou Z..", a napokon na tomto zhromaždení bolo prijaté uznesenie, ktorým G. W. na základe predložených podkladov, predbežných súhlasov väčšiny vlastníkov bytov v dome a kladných vyjadrení príslušných inštitúcií súhlasilo s vykonaním prác v byte č. X v dome na I. X D. H., so zhotovením otvoru v múre pre osadenie dverí za účelom vytvorenia vstupu do izby v byte č. X zo spoločnej chodbičky situovanej pred vstupom do povale nad bytom č. X, čím sa zaistí priame a účelné spojenie s naproti umiestneným príslušenstvom bytu, bez prechádzania cez schodisko." 20. Z obsahu spisu zároveň vyplýva, že sa žalobca žalobou podanou na Okresný súd Bratislava I domáhal určenia neplatnosti týchto uznesení, pričom Okresný súd Bratislava I rozsudkom zo dňa 22. júla 2013, č. k. 7C/176/2011 - 255 (t. j. pred podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý žalobca podal na Okresný súd Bratislava I dňa 28. 08. 2013) jeho žalobu zamietol a Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 09. marca 2016, č. k. 5Co/247/2014 - 333 tento rozsudok potvrdil. 21. V posudzovanej veci sa žalobca domáha nariadenia neodkladného opatrenia pred začatím konania vo veci samej a smeruje k dočasnej úprave pomerov medzi stranami sporu uložením povinností žalovaným 1/ a 2/ špecifikovaných v bode 16. tohto uznesenia, nakoľko však žalobca žiadnym listinným dôkazom neosvedčil a nepreukázal zásah do jeho vlastníckeho práva tým, že žalovaní 1/ a 2/ zamknutím povaly mu znemožnili prístup na ňu, keď ako už odvolací súd uviedol vyššie, z listinných dôkazov naopak vyplýva, že sa svojho spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach domu za odplatu vzdal v prospech žalovaných 1/ a 2/, keď ani tvrdenie, že žalovaní 1/ a 2/ mu stavebnými úpravami spôsobujú škodu, ktorej vznik nielen nepreukázal, ale najmä ju právne relevantným spôsobom v návrhu ani nešpecifikoval. 22. Odvolací súd považuje zároveň za potrebné uviesť, že pokiaľ sa žalobca, ako v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedol, mieni vo veci samej domáhať ochrany vlastníckeho práva a rozhodnutia súdu o dôležitej zmene spoločnej veci, nemá navrhované uloženie povinností žalovaným 1/ a 2/ vo vzťahu k takto vymedzenému budúcemu konaniu vo veci samej žiaden vzťah, a preto je návrh aj z tohto dôvodu neopodstatnený, nakoľko predbežné opatrenie bolo možné podľa § 74 ods. 1 O. s. p. nariadiť pred začatím konania vo veci samej len vtedy, ak bolo potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov alebo ak existovala obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený, pričom nedefinovaná ochrana vlastníckeho práva, ktorej sa žalobca mieni žalobou domáhať, nemá žiadny právny súvis s navrhovaným predbežným opatrením. 23. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia spočíva povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno v činnosti súdu pred začatím konania, a pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia výlučne na tom, kto ho navrhuje s tým, že smeruje k osvedčeniu tých procesných a hmotnoprávnych skutočností, ktorých pravdepodobnosť môže vyústiť do záveru o legálnosti (potrebe, naliehavosti, primeranosti) nariadenia neodkladného opatrenia. Unesenie dôkazného bremena v tomto konaní teda predpokladá len to, aby žalobca súdu aspoň navrhol dôkazy základného významu pre osvedčenie nároku, ktorý má byť dočasne chránený neodkladným opatrením, ako i dôkazy na osvedčenie naliehavosti, primeranosti a nevyhnutnosti dočasného opatrenia. To však neznamená, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie len na základe tvrdení toho, kto jeho nariadenie navrhuje, bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. 24. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie napadnutým uznesením, ktorým návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol z dôvodu, že žalobca neosvedčil splnenie zákonných podmienok na jeho nariadenie rozhodol vecne správne, a preto odvolací súd prvoinštančné uznesenie podľa § 387 ods. 1 a 2 C. s. p. potvrdil. 25. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 262 ods. 2 C. s. p. tak, že žalovaným 1/ a 2/ úspešným v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C. s. p. v spojení s § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C. s. p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C. s. p.).