Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/56/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114203304 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1114203304.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a členov senátu Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Andrey Sedlačkovej v právnej veci žalobcu topfin real, s.r.o., Chorvátska 167/46, Bratislava, IČO: 43 829 341, práv. zast. Advokátska kancelária JANČO A PARTNERI, s.r.o., Štúrova 13, Bratislava, IČO: 36 367 524, proti žalovanému UNIQA poisťovňa, a.s., Lazaretská 15, Bratislava, IČO: 00 653 501, práv. zast. PRK Partners s. r. o., Hurbanovo námestie 3, Bratislava, IČO: 35 978 643, o zaplatenie 56 353,30 EUR s príslušenstvom a o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č. k. 31Cb/21/2014-221 zo dňa 30.9.2016, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 31Cb/21/2014-221 zo dňa 30.9.2016 p o t v r d z u j e . Žiadnej zo strán sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 38 000,- EUR, a to v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol a rozhodol, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania. 2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 4.2.2014 domáhal zaplatenia sumy 56 353,30 EUR spolu s príslušenstvom a náhrady trov konania, resp. právneho zastúpenia. Uplatnený nárok odôvodnil tým, že dňa 21.9.2011 ako poistník uzavrel so žalovaným ako poistiteľom poistnú zmluvu č. 9260041996 na vozidlo zn. Porsche Cayenne, č. VIN P. na dobu neurčitú. Poistná zmluva bola uzavretá na poistnú sumu 58 000 EUR a zahŕňala i poistenie nebezpečenstva krádeže. Žalobca bol na základe leasingovej zmluvy č. 11110800 zo dňa 23.9.2011 leasingovým nájomcom predmetu poistenia, ktorý bol vo vlastníctve spoločnosti Tatra-Leasing s.r.o., Bratislava, IČO: 31 326 552. Dňa 17.4.2012 došlo k odcudzeniu predmetu poistenia. V ten istý deň podal žalobca trestné oznámenie a včas oznámil žalovanému poistnú udalosť listom zo dňa 3.5.2012 a poskytol potrebnú súčinnosť. Listom zo dňa 18.9.2012 žalovaný oznámil žalobcovi, že poistnú udalosť uzatvoril bez poskytnutia poistného plnenia z dôvodu, že výrobné identifikačné číslo motorového vozidla uvedené v poistnej zmluve a osvedčení o evidencii nezodpovedá motorovému vozidlu, ktoré bolo ukázané poisťovni pred poistením, resp. predchádzajúcej škodovej udalosti. Z uvedeného dôvodu podľa žalovaného nespĺňalo vozidlo podmienky poistnej zmluvy v zmysle VPP pre poistenie KASKO-2010, oddiel II - Poistenie materiálnej škody, článok 1 - Predmet poistenia, ods. 1 písm. c). Žalobca uviedol, že dňa 5.9.2013, ako aj 14.11.2013 vyzval žalovaného na prehodnotenie neposkytnutia poistného plnenia, avšak žalovaný zotrval na zamietavom stanovisku s poukazom na závery vyšetrovania. Žalobca uviedol, že vozidlo bolo dovezené z územia Nemecka, prešlo kontrolou originality a bolo mu rozhodnutím Obvod. úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie Malacky č. M/2011/00394 zo dňa 29.6.2011 uznané typové schválenie ES. Taktiež mu bolo vydané osvedčenie o evidencii č. TA XXXXXX. Súčasťou spisu správneho orgánu bolo aj pôvodné nemecké osvedčenie o evidencii č. D., s uvedením VIN kódu. Žalobca dodal, že bol po celý čas trvania poistného vzťahu dobromyseľný vo vzťahu k vlastníctvu vozidla. Po vzniku škodovej udalosti naďalej platil mesačne splátky leasingu vo výške 863,36 EUR a to až do 19.6.2013 a spolu tak zaplatil poskytovateľovi leasingu sumu 33 433,71 EUR. Dodal, že konaním žalovaného mu vznikla aj škoda tým, že poskytovateľ leasingu ho listom zo dňa 29.11.2013 požiadal o úhradu celého záväzku spolu s príslušenstvom, pod hrozbou jej vymáhania súdnou cestou. Celková výška záväzku bola 19 287,74 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 10,50% ročne od 22.12.2013 do zaplatenia. Poskytovateľ leasingu zároveň žiadal zaplatiť úrok z omeškania z danej sumy za obdobie od 20.6.2013 do 22.12.2013 v sume 1 903,85 EUR. Navyše za účelom riešenia vzniknutej situácie vo vzťahu k poskytovateľovi leasingu, žalovanému a Policajnému zboru bol žalobca nútený využiť služby advokátskej kancelárie v rozsahu 18 hodín, čo predstavovalo škodu v sume 1 728 EUR, pričom ak by žalovaný splnil svoju povinnosť poskytnúť poistné plnenie riadne a včas, žiaden z uvedených nákladov by nevznikol. Žalobca sa tak v konaní domáhal zaplatenia istiny 33 433,71 EUR + 19 287,74 EUR + 1 903,85 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne z istiny 52 721,45 EUR (33 433,71 EUR + 19 287,74 EUR) od 4.10.2012 do zaplatenia a 10,50% úrok omeškania ročne zo sumy 19 287,74 EUR od 23.12.2013 do zaplatenia. Na pojednávaní dňa 29.7.2016 žalobca nad rámec skutočností uvádzaných v žalobe uviedol, že vozidlo nadobudol dňa 31.8.2011 na základe inzerátu z bazáru. Vozidlo bolo obhliadnuté jednak zástupcami spoločnosti žalovaného ako aj zástupcami leasingovej spoločnosti, kedy ani jedna nemala námietky voči uzavretiu jednotlivých zmlúv. Keď došlo v noci zo 16.4.2012 na 17.4.2012 k odcudzeniu vozidla, žalobca bezodkladne podal trestné oznámenie a v primeranej lehote oznámil odcudzenie jednak leasingovej spoločnosti ako i poisťovni a poskytol potrebnú súčinnosť. Dňa 16.5.2013 bolo doručené leasingovej spoločnosti uznesenie Okres. Riad. PZ BA II o zastavení trestného stíhania z dôvodu, že vyšetrovateľ nadobudol dojem, že bolo zasahované do identifikátorov vozidla. Na základe plnej moci od leasingovej spoločnosti žalobca nahliadal do spisu a podal sťažnosť, v nadväznosti na čo prokurátor zrušil uznesenie o zastavení trestného stíhania a uložil vyšetrovateľovi, aby vo veci znova konal a vykonal potrebné úkony na podnet žalobcu. Súčasťou sťažnosti bolo i podanie trestného oznámenia, na základe ktorého došlo k začatiu trestného stíhania vo veci pozmeňovania identifikačného čísla vozidla. Trestné stíhanie bolo uznesením prerušené. Následne bolo i trestné stíhanie vo veci krádeže vozidla prerušené, pričom vyšetrovateľ uzavrel, že došlo k vzniku škodovej udalosti, teda ku krádeži vozidla. Žalobca sa prvýkrát dozvedel o viacerých vlastníkoch vozidla až z trestného konania, dovtedy o správnosti identifikátorov nepochyboval. Príčinnú súvislosť pri vzniku škody videl v tom, že v prípade, keby žalovaný plnil, bol by žalobca schopný zaplatiť celú pohľadávku leasingovej spoločnosti naraz, pričom by nedošlo k navýšeniu pohľadávky o úroky. Pod tlakom žalobca pristúpil k dohode s leasingovou spoločnosťou ohľadom platenia záväzku na splátky. Zároveň príčinnú súvislosť žalobca videl aj v tom, že by nevznikli náklady v trestných konaniach. Z rozhodnutí orgánov činných v trestnom konaní je zrejmé, že k poistnej udalosti došlo, boli splnené VPP a zo strany žalobcu nebol daný dôvod na pochybnosť. V prípade pochybností o výške skutočnej trhovej hodnoty vozidla predložil žalobca znalecký posudok na sumu 44 140 EUR bez DPH. Žalobca spochybnil závery spoločnosti CEDIA z dôvodu, že k záveru, že identifikátory sú falzifikát, dospel bez reálnej obhliadky vozidla. So žalovaným nebolo možné sa dohodnúť na osobe znalca, nakoľko žalovaný odmietol plniť. Žalobca považoval ustanovenie VPP upravujúce, že pri určení trhovej hodnoty sa má vychádzať z najnižšej ceny, v rozpore s dobrými mravmi a preto za absolútne neplatné. 3. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol taktiež skutočnosti, ktoré na svoju obranu proti uplatnenému nároku žalobcu uvádzal žalovaný. Vo vyjadrení doručenom súdu dňa 15.1.2016 žiadal žalobu zamietnuť. Dôvodil tým, že aj napriek zrušeniu uznesenia OR PZ BA II, bolo preukázané, že dňa 3.9.2012 bolo v Bulharsku pristavené vozidlo s rovnakými identifikačnými údajmi ako malo vozidlo žalobcu, za účelom technickej prehliadky, pričom neboli zistené žiadne zásahy do identifikátorov vozidla. Žalovaný poukázal na znenie oddielu II, čl. 1, ods. 1 VPP písm. c) a uviedol, že škodová udalosť jednak nenastala a jednak vozidlo nespĺňa podmienky v zmysle uvedeného článku, nakoľko výrobné identifikátory vozidla boli pozmenené. V prípade, že by súd dospel k záveru, že žaloba nemá byť zamietnutá z uvedených dôvodov, žalovaný zastával názor, že žalobca nezdôvodnil a nepreukázal výšku škody. Vzťah medzi žalobcom a spoločnosťou Tatra - Leasing, resp. akékoľvek plnenie na ktoré sa žalobca zaviazal leasingovej spoločnosti, nie je premetom poistenia. V prípade, že by žalobcovi vzniklo právo na plnenie z poistnej zmluvy, spočívalo by výlučne zo sumy, ktorá predstavuje v zmysle oddielu II, čl. 5, ods. 4 VPP trhovú hodnotu vozidla ku dňu vzniku škodovej udalosti. Žalovaný sa taktiež nemohol dostať do omeškania s plnením, nakoľko nebol dôvod na poskytnutie plnenia, v súvislosti s čím poukázal na oddiel I, čl. 6, ods. 3 VPP, v zmysle ktorého „v prípade, ak preukázanie vzniku nároku na poskytnutie poistného plnenia závisí od výsledku vyšetrovania orgánov činných v trestnom konaní, .. a pod., vyšetrenie poistiteľa v zmysle ods. 1 nie je možné skončiť skôr ako doručením rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní, ..a pod.“ Žalovaný na pojednávaní dňa 29.7.2016 nad rámec uvedeného namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu z dôvodu, že vlastníkom vozidla je leasingová spoločnosť a žalobca nebol splnomocnený zo strany leasingovej spoločnosti. Zo záverov trestného uznesenia je zrejmé, že bolo ukradnuté vozidlo s neznámym VIN číslom a vlastníkom vozidla s VIN číslom, ktoré bolo uvedené aj v poistnej zmluve je p. S. Z. H.. Na Slovensko bolo uvedené vozidlo s totožným VIN číslom pristavené na kontrolu originality, to znamená, že reálne existuje a reálne sa používa, preto nedošlo k poistnej udalosti. Mohlo dôjsť k situácii, že žalobca vozidlo predal a uplatňuje si poistné plnenie. Žalovaný namietol i výšku pohľadávky žalobcu s poukazom na hodnotu vozidla v čase poistnej udalosti, na podmienky uvedené v poistnej zmluve, na skutočnosť, že žalobca nie je spotrebiteľ a namietol aj výšku úrokov z omeškania, ktoré spolu tvoria viac ako 100% istiny. Žalovaný namietal tiež príčinnú súvislosť pri vzniku škody s poukazom na to, že ide o vzťah 2 spoločností, ktorý nemá súvis so žalovaným. Pohľadávka žalobcu v leasingovej spoločnosti vznikla ešte v čase pred poistnou udalosťou. Žalovaný zároveň na pojednávaní dňa 31.8.2016 namietal znalecký posudok predložený žalobcom z dôvodu, že nezohľadňoval trhovú hodnotu vozidla, ale všeobecnú hodnotu vozidla. Dodal, že nakoľko medzi stranami sporu bol uzatvorený zmluvný vzťah je potrebné postupovať v zmysle zmluvných ustanovení. 4. Súd prvej inštancie uviedol že vo veci vykonal potrebné dokazovanie výsluchom právneho zástupcu žalobcu a zástupcu žalovaného a oboznámením sa s predloženými listinnými dôkaznými prostriedkami, na základe čoho dospel k nasledovnému skutkovému a právnemu posúdeniu. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že dňa 21.9.2011 žalobca ako poistník a žalovaný ako poistiteľ uzatvorili poistnú zmluvu č. 9260041996. Ako poistený bola v zmluve označená spoločnosť Tatra-leasing, s.r.o., Bratislava (ako držiteľ a vlastník predmetu poistenia). Predmetom poistenia bolo motorové vozidlo zn. Porsche Cayene s VIN kódom: P.. Poistná zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú so začiatkom poistenia dňa 21.9.2016, na poistnú sumu 58 000 EUR, a to aj pre prípad krádeže vozidla. Poistná zmluva stanovila spoluúčasť poisteného vo výške 5% min. v sume 165 EUR. Súčasťou poistnej zmluvy boli aj VPP pre poistenie KASKO č. M/157/10. Nesporným ďalej bolo, že dňa 23.9.2011 došlo k uzatvoreniu leasingovej zmluvy č. 11110800 medzi Tatra-leasing, s.r.o., ako poskytovateľom leasingu/jeho vlastníkom a žalobcom ako prijímateľom leasingu na predmet poistenia. Vozidlo Porsche Cayene bielej farby bolo dňa 17.4.2012 odcudzené a v ten istý deň žalobca podal trestné oznámenie príslušnému orgánu Policajného zboru. Na základe trestného oznámenia bolo začaté trestné stíhanie, ktoré sa začalo obhliadkou miesta činu dňa 17.4.2012. Žalovanému bola poistná udalosť oznámená, čo potvrdil svojím listom zo dňa 3.5.2012, ktorým zaregistroval krádež motorového vozidla. Uznesením OR PZ BA II, ČVS: ORP-638/2-OVK- B2-2012 zo dňa 2.5.2013 bolo trestné stíhanie vo veci zločinu krádeže vozidla Porsche Cayene s VIN kódom: P. zastavené, z dôvodu, že sa nestal skutok, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie. Uznesením Okresnej prokuratúry BA II, č. k. 1PV 317/12/1102-11 zo dňa 14.1.2014 prokurátorka zrušila uznesenie policajta zo dňa 2.5.2013 na podklade sťažnosti Y. C., konateľa žalobcu, splnomocneného zástupcu poškodenej spoločnosti Tatra-leasing, s.r.o. a uložila vo veci ďalej konať a rozhodnúť. Opatrením zo dňa 14.1.2014 bolo OR PZ BA II uložené, aby skúmal odkiaľ nadobudol konateľ spol. topfin real, s.r.o. predmetné motorové vozidlo, ponechať pátranie po uvedenom vozidle s poznámkou o vlastníkovi originálneho vozidla v Bulharsku, skúmať podozrenie z trestného činu falšovania a pozmeňovania identifikačných údajov motorového vozidla, príp. z podielnictva, atď. Uznesením OR PZ BA II, ČVS: B.-XXX/X-B.-H.-XXXX zo dňa 18.6.2014 bolo trestné stíhanie vo veci zločinu krádeže prerušené z dôvodu, že sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe. Z upovedomenia OR PZ BA II, ČVS: B.-XXXX/X-D.-H.-XXXX zo dňa 15.1.2015 je zrejmé, že trestné stíhanie pre úmyselný trestný čin Falšovania a pozmeňovania identifikačných údajov vozidla bolo taktiež prerušené v zmysle § 228 ods. 1 Trestného poriadku. 5. Súd prvej inštancie skonštatoval, že medzi stranami ostalo sporné, či má žalobca aktívnu vecnú legitimáciu v konaní, či nastala škodová udalosť týkajúca sa predmetu poistenia, či boli splnené podmienky na poskytnutie poistného plnenia zo strany žalovaného (oddiel 2, článok 1, ods. 1 VPP), či mal žalobca vedomosť o kradnutom vozidle v čase uzavretia poistnej zmluvy, z akého právneho dôvodu má byť plnené (náhrada škody, poistné plnenie) a či sú splnené podmienky určitého právneho dôvodu plnenia, výška prípadného plnenia, ako i vznik omeškania s prípadným plnením. 6. Zistený skutkový stav súd prvej inštancie právne posúdil v súlade s § 1 ods.1 a 2 a § 261 ods. 6 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len ,,Obch. zák.“), § 788 ods. 1, § 795 ods. 1, § 797 ods. 1 a 2, § 806, § 442 ods. 1 a 3, § 443 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len ,,Obč. zák.“) a s poukazom na ustanovenia VPP (oddiel I čl. 1 ods. 1, 2, 5; oddiel I čl. 7 ods. 3 písm. c/; oddiel II čl. 1 ods. 1 písm. c/ a ďalšie). 7. Súd prvej inštancie skonštatoval, že po vykonanom dokazovaní mal preukázané, že žalobca je v spore aktívne vecne legitimovaný. Z ustanovenia § 797 ods. 1 Obč. zák. vyplýva, ktorá osoba má právo na poistné plnenie, ak nastane poistná udalosť uvedená v poistnej zmluve. Spravidla je to ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škodu sa poistenie vzťahuje, ale len za predpokladu, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo poistných podmienkach uvedené inak. Z uvedeného vyplýva, že ak je dojednaná odchylná úprava v poistných podmienkach, má prednosť. Z oddielu I, článku 1, ods. 2 VPP, ktoré vypracoval sám žalovaný vyplýva, že poistník je oprávnený na prevzatie plnení od poistiteľa len na základe písomného súhlasu poisteného. Žalobca v konaní preukázal listom poisteného - spoločnosti Tatra-leasing, s.r.o., Bratislava zo dňa 5.8.2016, že poistený súhlasí s vyplatením poistného plnenia z poistnej zmluvy spoločnosti žalobcu, nakoľko plnenie poisťovateľa z havarijného poistenia bolo vinkulované v prospech leasingovej spoločnosti len po dobu trvania leasingovej zmluvy. Leasingová zmluva zanikla ku dňu krádeže predmetu leasingu, čím zanikla aj vinkulácia poistného plnenia, t.j. ku dňu 17.4.2012. Zároveň leasingová spoločnosť potvrdila, že žalobca si vysporiadal všetky záväzky vyplývajúce z leasingovej zmluvy. Skutočnosť, že súhlas je datovaný až po podaní žaloby nemá na postavenie žalobcu vplyv, nakoľko z poistných podmienok nevyplýva kedy a akou formou má byť tento súhlas udelený a pre súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku. Súd mal ďalej v konaní preukázané, že dňa 17.4.2012 došlo k odcudzeniu motorového vozidla zn. Porsche Cayene bielej farby, VIN: P. neznámym páchateľom. Vozidlo, ktoré bolo predmetom poistenia prešlo pri dovoze kontrolou originality, ktorá pozostávala okrem iného z fyzickej kontroly a posúdenia stavu identifikátorov vozidla a z porovnania identifikačných údajov a evidenčných údajov nachádzajúcich sa na vozidle s údajmi uvedenými v dokladoch vozidla. Súd zdôraznil, že postup vykonávania takejto kontroly upravuje Metodický pokyn č. 15/2010 vydaný Ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácii SR. Z odborného posudku o kontrole originality vozidla vypracovaného Obvodným úradom pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie Malacky pre prevádzkovateľa vozidla U.Á. X., W. XX, H., bolo zrejmé, že vozidlo zn. Porsche Cayene, bielej farby, rok výroby 24.6.2009, VIN: P. bolo pristavené na kontrolu originality dňa 22.6.2011 s tým, že výsledkom kontroly bolo, že vozidlo je spôsobilé na premávku na pozemných komunikáciách s klasifikáciou 1 pri kontrole originality a s klasifikáciou 1 pri kontrole dokladov. Súd uviedol, že z čl. 12 ods. 2 Metodického pokynu č. 15/2010 je zrejmé, že stav identifikátorov vozidla sa hodnotí štvorstupňovou klasifikáciou, kedy stupeň vyznačený č. 1 znamená, že identifikátory vozidla sú nedotknuté, nie sú viditeľné stopy neoprávneného vonkajšieho zásahu alebo vonkajšie neoprávnené zásahy do konštrukcie vozidla neboli zistené, alebo zmena identifikátorov bola spôsobená povolenou prestavbou. Taktiež z článku 12 ods. 2 Metodického pokynu je zrejmé, že stav požadovaných dokladov sa hodnotí štvorstupňovou klasifikáciou, kedy stupeň vyznačený č. 1 znamená, že požadované doklady nenesú žiadnu známku nepravosti a údaje v nich uvedené zodpovedajú údajom na identifikátoroch kontrolovaného vozidla alebo zmena je spôsobená povolenou prestavbou vozidla. Uvedený doklad kontroly originality v danom prípade podľa súdu preukázal, že pristavené vozidlo skontrolovali technici kontroly, ktorý majú v zmysle Metodického pokynu č. 15/2010 platné osvedčenia technika kontroly a to prístrojmi v zmysle článku 7 Metodického pokynu č. 15/2010, ktoré sú schopné zamerať, vyhodnotiť a zaznamenať zmeny spôsobené mechanickým alebo tepelným opracovávaním v mieste vyznačenia VIN výrobcom, najmä mieru pnutia v kovovom materiáli, zmeny v hrúbke povlakovej vrstvy, ako i napr. zamerať pravosť dokladov vozidla. Na základe uvedeného súd nemal pochybnosť o tom, že nebol vykonaný zásah do identifikátorov vozidla, ktorým je i identifikačné vozidlo - VIN. Opak nepreukázali ani skutočnosti uvedené v osvedčení spoločnosti Cebia zo dňa 20.7.2012 (č.l. 137), kde bolo uvedené, že preskúmaním fotodokumentácie boli zistené odchýlky od štandardného továrenského prevedenia, preto sa identifikátory javia ako falzifikát (padelek), nakoľko samotná spoločnosť Cebia doporučila detailnú fyzickú obhliadku vozidla technológiou Vintest, kedy je v upozornení uvedené, že jedine takáto detailná kontrola vozidla môže garantovať ich autentickosť. Nakoľko pri uvedenom teste nebola vykonaná fyzická obhliadka vozidla, súd v porovnaní s výsledkami kontroly originality vyhodnotil uvedený dôkaz ako nedôveryhodný. Súd ďalej uviedol, že v nadväznosti na vykonanie kontroly originality vozidla Obvodný úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Malackách dňa 29.6.2011 vydal rozhodnutie, ktorým uznal typové schválenie ES jednotlivo dovezenému vozidlu zn. Porsche Cayene, VIN: P. z členského štátu. Z fotodokumentácie predmetu leasingu je zrejmé, že na vozidle bola v nadväznosti na výsledky kontroly originality nalepená kontrolná bezpečnostná nálepka RFID (s rádiofrekvečným identifikátorom) č. A0310088, ktorá zodpovedala v zmysle výpisu z internetovej stránky kontroly originality pridelenému motorovému vozidlu zn. Porsche Cayene, VIN: P.. Z leasingovej zmluvy uzavretej dňa 23.9.2011 súd zistil, že predmetom zmluvy bolo totožné vozidlo, ktoré prešlo kontrolou i zo strany leasingovej spoločnosti, ktorá si vyhotovila fotodokumentáciu identifikátorov vozidla. Z osvedčenia o evidencii vozidla je zrejmé, že držiteľom uvedeného vozidla pôvodne s EČ: T.-XXXEC sa stal žalobca po vlastníkovi vozidla: C. C., Y. XXXX/XX, T. F. dňa 29.9.2011. Z uvedeného je zjavné, že vozidlo pristavené na kontrolu originality dňa 22.6.2011 je totožným vozidlom, ktoré bolo jednak predmetom leasingu leasingovej zmluvy č. 11110800 a jednak predmetom poistnej zmluvy. V súvislosti s uvedeným súd skonštatoval, že žalovaný nepreukázal, že by bolo zasahované do identifikátorov vozidla, preto neobstála ani jeho námietka, že nebola splnená podmienka v zmysle oddielu II, článok 1 ods. 1 písm. c) VPP, nakoľko kombinácia výrobných čísel karosérie a motora nie je v súlade s údajmi o existencii udanými výrobcom vozidla. Výrobca vozidla potvrdil, že údaje výrobných čísel karoséria a motora sú zhodné s motorovým vozidlom s VIN: P. a jedine zo záverov znaleckého posudku ČES: PPZ-KEU-BA- EXP-2012/5788 Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ vyplýva, že kľúče od vozidla odovzdané žalobcom nepatria k motorovému vozidlu s VIN: P., nakoľko k vozidlu s VIN: P. existujú originálne registrované kľúče. Z uvedeného bolo preto podľa súdu možné uzavrieť, že jedine kľúče, ktorými disponoval žalobca neboli v súlade s údajmi udanými výrobcom vozidla, avšak takáto podmienka, resp. výluka z poskytnutia poistného plnenia sa v poistnej zmluve nenachádza. 8. Súd prvej inštancie sa v rámci dokazovania taktiež zaoberal aj vyššie uvedeným vyšetrovaním krádeže predmetného motorového vozidla a uviedol, že z výsledkov vyšetrovania orgánov činných v trestnom konaní nie je zrejmé, kto odcudzil motorové vozidlo zn. Porsche Cayene, s VIN: P., avšak je z neho zrejmé, že došlo k jeho odcudzeniu (uznesenie zo dňa 18.6.2014). Taktiež z rozhodnutí orgánov činných v trestnom konaní nevyplýva záver, že by identifikátory na vozidle boli pozmenené, resp. falšované. S poukazom na doteraz uvedené mal súd preukázané, že nastala skutočnosť - odcudzenie poisteného vozidla- s ktorou je v zmysle § 797 ods. 2 Obč. zák. spojená povinnosť žalovaného ako poistiteľa plniť, t.j. nastala poistná udalosť. Na uvedené nemá vplyv ani skutočnosť, že vozidlo s rovnakými identifikačnými údajmi bolo pristavené dňa 3.9.2012 v Bulharsku za účelom technickej kontroly. Uvedené len potvrdzuje, že vozidlo nie je proti vôli žalobcu v jeho dispozičnej sfére ako vlastníka, pričom ho nadobudol v dobrej viere. 9. Vzhľadom na námietky žalovaného súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný nepreukázal svoju domnienku, že by žalobca previedol sporné motorové vozidlo na inú osobu v čase svojej držby a zároveň si uplatňoval poistné plnenie od žalovaného. Súdu sa pritom javila uvedená námietka ako nedôvodná, nakoľko žalobca ako leasingový nájomca, by tak ani ako nevlastník vozidla urobiť nemohol. V konaní taktiež nebolo preukázané tvrdenie žalovaného, že by príčinou poistnej udalosti bola skutočnosť, ktorú žalovaný nemohol zistiť pri uzavretí poistenia, nakoľko došlo k uvedeniu nepravdivých resp. neúplných odpovedí pri uzavretí poistenia. Žalovaný nepreukázal, že by žalobca, resp. leasingový nájomca mali vedomosť o či už pozmenených identifikátoroch vozidla alebo o pozmenených kľúčoch pridelených k vozidlu. Nebol preto naplnený dôvod v zmysle oddielu I, článku 7, ods. 3 písm. c) VPP pre ktorý by žalovaný bol oprávnený odmietnuť poistné plnenie. 10. K stanoveniu výšky poistného plnenia súd prvej inštancie poukázal na znenie § 788 ods. 1 Obč. zák. a taktiež na oddiel II, článok 4 ods. 3 písm. a), ods. 8 VPP a na čl. 5 ods. 4 VPP. Ustanovenie oddielu II, článok 5 ods. 4 súd považoval za absolútne neplatné s poukazom na § 37 ods. 2 Obč. zák., nakoľko právny úkon (časť zmluvy ako právneho úkonu), ktorého plnenie je nemožné, je neplatný. Z uvedeného ustanovenia je podľa názoru súdu zrejmé, že je objektívne nemožné nájsť na slovenskom trhu vzorku ojazdeného vozidla, ktorá má rovnaké, t.j. úplne totožné parametre, ako je napr. rok výroby, počet najazdených km, poškodenie vozidla, ojazdenie pneumatík, atď.. a to v počte najmenej 2, nakoľko pri ich porovnaní má dôjsť k vybraniu najnižšej sumy. Slovné spojenie rovnaké parametre nemožno zamieňať so slovným spojením obdobné alebo adekvátne, ako to pri výklade urobil žalovaný, ktorý uviedol, že postačí vytlačiť ponuky na predaj obdobných vozidiel a urobiť z nich priemer. Uvedené ale nekorešponduje s ustanovením VPP, ktoré sám vyhotovil žalovaný a ktoré sa i preto vykladajú v zmysle § 266 ods. 4 Obch. zák. na jeho ťarchu. Zároveň uvedené ustanovenie súd považoval za v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, kedy je súdu z jeho praxe známe, že v prípade obchodného styku poisťovní s obchodnými spoločnosťami býva obvyklé a bežné, že poistné plnenie sa poskytuje vo výške všeobecnej hodnoty či už poškodeného alebo odcudzeného vozidla. Výkonu práva v zmysle tohto ustanovenia VPP preto nemôže súd poskytnúť ochranu. Samotný rozpor vo výklade ustanovenia VPP potvrdil sám žalovaný tým, že predložil vlastný výpočet nie trhovej hodnoty vozidla, ale všeobecnej hodnoty vozidla, ktorú pritom sám na pojednávaní namietal. 11. S poukazom na uvedené súd prvej inštancie uviedol, že pri určení výšky škody vychádzal zo znaleckého posudku č. 38/2016 znalca Ing. I. M., ktorý bol vypracovaný v súlade s Vyhláškou MS SR č. 492/2004. Znalec v posudku určil všeobecnú hodnotu vozidla na sumu 52.968 EUR s DPH, čo je ale suma vyššia ako obstarávacia cena ojazdeného odcudzeného vozidla. S poukazom na to, že zmyslom poistnej zmluvy je náhrada skutočnej škody pre prípad poškodenia, resp. odcudzenia majetku, nemožno poskytnúť poistné plnenie vo výške vyššej ako boli prostriedky vynaložené poisteným pri nadobúdaní majetku, nakoľko by zjavne došlo k bezdôvodnému obohateniu poisteného. Súd preto pri výške všeobecnej hodnoty odcudzeného vozidla vychádzal zo záverov znaleckého posudku, ale najviac do výšky obstarávacej ceny vozidla, ktoré nadobudla leasingová spoločnosť a ktorú sumu žalobca preplácal v rámci leasingu, t.j. do výšky 50.000 EUR. Na výpočet všeobecnej hodnoty vozidla žalovaným súd neprihliadal, nakoľko nebol vypočítaný v súlade s Vyhláškou MS SR č. 492/2004, ale prostredníctvom vlastného softvérového programu ABACUS M1. Od uvedenej sumy 50.000 EUR súd odpočítal DPH 20%, ktorá predstavuje 10.000 EUR, nakoľko žalobca je platcom DPH a pri vyplácaní jednotlivých leasingových splátok si mal v zmysle zákona o DPH, resp. mohol zaplatenú daň odpočítať. Skutočnou škodou za týchto okolností (pri nároku na odpočet dane) by nemohla byť aj žalobcom zaplatená DPH. Z takto vypočítanej všeobecnej hodnoty vozidla - 40.000 EUR súd odpočítal v zmysle oddielu II, článok 4, odsek 8 VPP spoluúčasť vo výške uvedenej v poistnej zmluve, a to 5%, čo predstavuje sumu 2.000 EUR. Poistné plnenie tak predstavuje sumu 38.000 EUR. 12. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s názorom žalobcu, že výška poistného plnenia má byť odvedená od zaplatených leasingových splátok leasingovej spoločnosti, nakoľko uvedené nezodpovedá zmluvným dojednaniam poistnej zmluvy. Námietku žalovaného, že žalobca sa mal so žalovaným vopred dohodnúť na osobe znalca vyhodnotil súd ako nedôvodnú, nakoľko to, že výška bude vôbec stanovená znaleckým dokazovaním, prichádza do úvahy v zmysle oddielu I, článku 9, ods. 1 VPP iba v prípade, ak sa strany nedohodnú len na výške plnenia. V tomto prípade však nedošlo k dohode, resp. zhode ani pri povinnosti plniť, resp. či vôbec nárok na poistné plnenie vznikol, preto neprichádzala do úvahy dohoda či už o znaleckom dokazovaní, alebo dohoda na určení znalca. Žalovaný opakovane žalobcovi uviedol, že neexistuje nárok na poistné plnenie a odmietol poistné plnenie poskytnúť. 13. Vo zvyšnej časti zaplatenia náhrady škody v sume 1.903,85 EUR, t.j. úroky z omeškania vo výške 10,50% ročne zo sumy 19.287,74 EUR za obdobie od 20.6.2013 do 22.12.2013, ako i zaplatenia úrokov z omeškania vo výške 10,50% ročne zo sumy 19.287,74 EUR od 23.12.2013 do zaplatenia, resp. výdavkov na právne zastupovanie v sume 1.728 EUR, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol s odôvodnením, že žalovaný sa v zmysle oddielu I článku 6, ods. 1,3 nedostal do omeškania s poskytnutím poistného plnenia, nakoľko vznik nároku na poskytnutie poistného plnenia závisel od výsledku vyšetrovania orgánov činných v trestnom konaní, ktoré do dnešného dňa neukončili vyšetrovanie (trestné konanie vo veci zločinu krádeže ako i pozmeňovania identifikátorov vozidla nebolo k dnešnému dňu právoplatne skončené). Žalovaný tak nemohol ukončiť vyšetrovanie skôr ako ho skončia orgány činné v trestnom konaní (prípadne pokiaľ si súd túto otázku prejudiciálne neposúdil) a z uvedeného dôvodu mu nezačala plynúť 15 dňová lehota na poskytnutie poistného plnenia. Uvedená lehota začne plynúť až odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. S poukazom na uvedené nebola porušená zákonná povinnosť žalovaného plniť záväzok riadne a včas a ani povinnosť zmluvná - plniť v lehote 15 dní od ukončenia vyšetrovania (Oddiel I, článok 6, ods. 1 VPP). Nakoľko nebol splnený jeden z predpokladov vzniku práva na náhradu škody, a to porušenie či už zákonnej alebo zmluvnej povinnosti, súd nárok žalobcu na náhradu škody ako nedôvodný zamietol. Súd dodal, že žalobca nepreukázal, že by využil právne služby advokátskej kancelárie v dôsledku porušenia niektorej z povinností žalovaného, ale ich využil v dôsledku vzniku situácie, ktorým bolo odcudzenie motorového vozidla a s tým spojené následné záväzky a povinnosti z leasingovej zmluvy, ako i v dôsledku uplatňovania si svojich práv v trestnom konaní. Zároveň z predloženej faktúry č. 134/2013 vystavenej právnym zástupcom žalobcu nebolo súdu zrejmé za aké úkony boli právne služby poskytnuté, kedy, čoho sa týkali a v dôsledku čoho vznikli. Z uvedeného dôvodu súd nevidel žiadnu príčinnú súvislosť vynaložených prostriedkov žalobcu na právne zastupovanie s akýmkoľvek konaním, prípadne nekonaním žalovaného. 14. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p.. Keďže žalobca bol vo veci úspešný v časti 38.000 EUR a žalovaný v rozsahu istiny 18.353,30 EUR, ako i v časti úrokov z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 52.721,45 EUR a vo výške 10,50% ročne zo sumy 19.287,74 EUR, čo doposiaľ predstavuje viac než 24.000 EUR, súd pri porovnaní pomeru úspechu dospel k záveru, že pomer úspechu a neúspechu je v zásade rovnaký a preto žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal. 15. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca v rozsahu nepriznanej istiny v sume 3.933,- EUR, v časti nepriznaných úrokov z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 41.933,- EUR od 4.10.2012 do zaplatenia a v časti nepriznanej náhrady trov konania. Zastával názor, že rozhodnutie súd prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok neprávne rozhodnutie vo veci. Podľa žalobcu sa súd prvej inštancie dopustil chyby pri výpočte výšky samotného plnenia, ktoré mal žalovaný vyplatiť s tým, že jeho postup výpočtu by bol správny, keby žalobca nadobudol vozidlo od platcu DPH, pričom však zmluva bola uzavretá s fyzickou osobou nepodnikateľom a kúpna cena tak bola cenou bez DPH. Teda súd mal vychádzať zo všeobecnej hodnoty vozidla podľa znaleckého posudku, teda zo sumy 44.140,- EUR, pričom táto suma spĺňa požiadavku stanovenú súdom, a to, že je nižšia ako obstarávacia cena vozidla. Od tejto sumy mala byť podľa žalobcu následne odrátaná spoluúčasť v sume 2.207,- EUR. Na základe toho mal byť žalobcovi priznaný nárok v sume 41.933,- EUR. V súvislosti s omeškaním žalovaného žalobca uviedol, že žalovaný vôbec nerešpektoval príslušné ustanovenia VPP a nečakal na skončenie vyšetrovania. Podľa žalobcu v danom prípade vôbec nie je možné aplikovať čl. 6 bod 3 VPP, nakoľko žalobca skončil vyšetrovanie skôr z vlastnej vôle. Teda žalovaný sa dostal do omeškania dňom 4.10.2012. Žalobca záverom svojho odvolania poukázal na závery vyšetrovania vyplývajúce z unesenia OR PZ Bratislava II ORP-638/2-OVK-B2-2012 zo dňa 18.6.2014 doručeného žalovanému 1.7.2014, ktorým bolo prerušené trestné stíhanie, nakoľko sa nepodarilo zistiť páchateľa skutku. Osoba páchateľa však podľa žalobcu je pre účely poskytnutia poistného plnenia irelevantná, pričom najneskôr 1.7.2014 boli žalovanému známe výsledky vyšetrovania a najneskôr k tomuto dňu mohol ukončiť vyšetrovanie a nasledujúci deň začala plynúť lehota na poskytnutie plnenia. V takomto prípade by sa teda do omeškania dostal dňa 16.7.2014. Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd vydal rozsudok, ktorým potvrdí výrok I napadnutého rozsudku, zmení výrok II tak, že žalovanému uloží povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.933,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 41.933,- EUR od 4.10.2012 do zaplatenia, to všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšnej časti výrok II potvrdí, zmení výrok III napadnutého rozsudku tak, že žalobcovi prizná náhradu trov konania v plnej výške a zároveň navrhol, aby mu odvolací súd priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania. 16. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý vyjadril nesúhlas s napadnutým rozsudkom s tým, že sa pridržiava všetkých svojich tvrdení uvedených vo svojom odvolaní zo dňa 12.10.2016 (uvedené nižšie). Odvolanie žalobcu zároveň považoval za zavádzajúce a nedôvodné, k čomu dodal, že nie je pravdou, že žalobca nadobudol vozidlo od neplatiteľa DPH, nakoľko vozidlo bolo v čase vzniku škodovej udalosti vo vlastníctve spoločnosti Tatra - Leasing, ktorá je v zmysle dostupných informácii Finančnej správy SR platiteľom DPH registrovaným pod č. G.. 17. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Uviedol, že predmetné vozidlo skutočne nadobudol od fyzickej osoby - nepodnikateľa, čo vyplýva aj z osvedčenia o evidencii a čo uviedol aj súd v napadnutom rozsudku. Až následne previedol vozidlo do vlastníctva spoločnosti Tatra - Leasing, a.s., s ktorou uzavrel leasingovú zmluvu. Žalobca uviedol, že právne odôvodnenie, z ktorého je zrejmé, že cena 50 000,- EUR uvedená v leasingovej zmluve je cenou bez DPH spočíva v tom, že pre účely zákona o dani z pridanej hodnoty sa leasingové splátky považujú za predajnú cenu, a preto sa k nim štandardne pripočítava DPH. Dodal, že v prípade ak leasingová spoločnosť poskytuje leasing na použitú vec, ktorú nadobudla od osoby, ktorá nie je platiteľom DPH (čo žalobca v danom čase spĺňal) za obstarávaciu cenu (kúpnu cenu bez DPH), musí sa za základ dane brať kladný rozdiel medzi predajnou cenou (56.744,43 EUR) a obstarávacou cenou (50.000,- EUR), čo fakticky predstavuje úrok v leasingových splátkach, a preto je DPH v takýchto situáciách počítaná len z úroku a nie z celej leasingovej splátky. Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd rozhodol tak, ako bolo uvedené v odvolaní. 18. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie aj žalovaný z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d/, f/, h/ C.s.p.. K otázke kontroly originality uviedol, že tá bola vyhotovená dňa 22.6.2011, pričom išlo o jednorazovú kontrolu na účelom preverenia údajov na vozidle, aby ho bolo možné prihlásiť do evidencie vozidiel SR. Vozidlo však bolo z Nemecka odhlásené dňa 5.1.2010 a je tak otázne, prečo táto kontrola v SR bola vykonaná viac ako rok a pol po tomto dátume. Žalovaný poukázal na to, že kontrola originality preukazuje len pravosť údajov o vozidle, ale neovplyvňuje to, čo sa dialo s vozidlom následne. Žalovaný poukázal na závery správy o pôvode vozidla spoločnosti Cebia, v súvislosti s čím považoval za nesprávny postup súdu, keď porovnával dôveryhodnosť tejto správy s kontrolou originality v SR, nakoľko išlo o dve rôzne šetrenia k dvom rozdielnym dátumom. K otázke neodovzdania originálov kľúčov od vozidla žalovaný s poukazom na oddiel I čl. 7 ods. 2 písm. h/ VPP a oddiel I čl. 8 ods. 1 písm. a/ VPP uviedol, že neodovzdaním originálov kľúčov sa žalobca dopustil hrubej nedbanlivosti, čím bola naplnená všeobecná výluka z poistenia. Zároveň dodal, že súd neprihliadol na závery Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ, ktorý vo svojej správe č. k. ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2012/5788 uviedol, že výrobca nepotvrdil pravosť predložených kľúčov a ani ich registráciu a bolo preukázané, že originálne kľúče existujú a používajú sa. K otázke odcudzenia vozidla žalovaný uviedol, že v novom uznesení (ktoré bolo výsledkom vyšetrovania) sa nikde neuvádzalo, že bolo odcudzené vozidlo s VIN: P., ale že bolo odcudzené vozidlo s neznámym VIN číslom. Žalobca teda nepreukázal odcudzenie vozidla, nakoľko pôvodné aj nové uznesenie preukázali len to, že bolo ukradnuté vozidlo s neznámym VIN číslom. Keďže teda vozidlo s VIN: P. nebolo ukradnuté, nakoľko je normálne registrované v Bulharsku, žalobcovi nemohol vzniknúť nárok na poistné plnenie. K otázke výšky škody žalovaný považoval za dôležité k záverom súdu uviesť, že poskytovanie poistného plnenia na základe trhovej hodnoty je imanentnou súčasťou poistných zmlúv a poistných podmienok po celom svete. Veci majú teda určitú trhovú hodnotu a tá je napr. odlišná do technickej hodnoty, nakoľko tá neodráža napr. žiadanosť/nežiadanosť danej veci na trhu. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na ods. 15 prílohy č. 6 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č. 492/2004 Z. z. o stanovovaní všeobecnej hodnoty majetku, že výpočet technickej hodnoty vozidla vyjadruje zvyšok technickej životnosti vozidla v eurách, avšak nezohľadňuje trhové a ekonomické podmienky. Žalovaný zdôraznil, že rozdiel medzi trhovou a technickou hodnotou vozidla potvrdil aj súd prvej inštancie, keďže žalobcovi nepriznal výšku škody technickej hodnoty vozidla, nakoľko prekračovala hodnotu, za ktorú vozidlo kúpil. Podľa žalobcu súd taktiež nesprávne vyhodnotil dôkaz VPP, keďže v zmysle oddielu II čl. 4 ods. 3 písm. b/ sa v prípade odcudzenia poskytuje vecné plnenie. Na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne a žalobcovi uloží povinnosť zaplatiť žalovanému trovy konania alebo aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 19. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. K tvrdeniam žalovaného týkajúcim sa kontroly originality uviedol, že príslušné pracovisko potvrdilo, že predmetné vozidlo malo originálny VIN kód P.. Zdôraznil, že na vozidlo bola po vykonanej kontrole nalepená bezpečnostná nálepka RFID, pričom každá takáto nálepka má jedinečné číslo a nie je možné ju odstrániť bez poškodenia. Takáto nálepka bola na vozidle aj v dobe uzatvárania leasingovej a poistnej zmluvy. Podľa žalobcu teda bolo preukázané, že mu bolo odcudzené predmetné, teda poistené motorové vozidlo. K správe o pôvode vozidla spoločnosti Cebia žalobca uviedol, že tá nemá dôkaznú hodnotu, nakoľko samotná spoločnosť odporučila vykonať fyzickú kontrolu vozidla, nakoľko bez jej vykonania sa jedná z jej strany len o domnienku, že identifikátory vozidla sa javia ako falzifikát. K námietkam žalovaného ohľadom neodovzdania originálov kľúčov od vozidla žalobca uviedol, že ide o nové skutkové tvrdenie a s poukazom na § 366 C.s.p. sa jedná o nedovolenú novotu v odvolacom konaní. Napriek tomu sa žalobca vyjadril, že nemohol odovzdať kľúče od odcudzeného vozidla, pretože ich dňa 17.4.2012 odovzdal príslušníkom PZ, čo oznámil aj žalovanému dňa 25.6.2012. Uviedol tiež, že žalovaným uvádzané ustanovenia VPP, a to oddiel I čl. 8 ods. 1 písm. a/ sa na daný prípad vzťahovať nemôže, nakoľko to, že žalobca odovzdal kľúče príslušníkom PZ nespôsobilo krádež vozidla. K záverom KEÚ PZ uviedol, že jediné čo možno k tomu uviesť je, že k danému vozidlu existovalo niekoľko sád kľúčov. K otázke odcudzenia vozidla sa žalobca vyjadril, že z rozsahu vyšetrovacieho spisu nie je zrejmé, kde sa vozidlo nachádzalo v období január 2010 - september 2012 a jeho výskyt v užívaní žalobcu je možné určiť v období od júna 2011 do apríla 2012. Tieto obdobia sa navzájom neprekrývajú, pričom o vozidle, ktoré bolo registrované v Bulharsku, nie je podľa vyšetrovacieho spisu v období, keď sa vyskytovalo na Slovensku v Bulharsku žiadna zmienka. Teda tvrdenie žalovaného, že vozidlo sa nepretržite od roku 2009 nachádzalo v Bulharsku nemá oporu v zistenom skutkovom stave. K problematike výšky škody žalobca uviedol, že žalovaný úmyselne uvádzal, že súd vychádzal z technickej hodnoty vozidla, nakoľko vychádzal zo všeobecnej hodnoty vozidla, ktorá vychádza z technickej hodnoty avšak pri zohľadnení trhových vplyvov (predajnosti vozidla), čo v plnej miere zodpovedá požiadavke vyplývajúcej z oddielu II. čl. 4 ods. 3 písm. a/ VPP. V tejto súvislosti žalobca dodal, že podľa jeho názoru súd postupoval správne, keď za absolútne neplatné považoval ustanovenie oddielu II. čl. 5 bodu 4 VPP. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhol, aby odvolací súd rozhodol tak, ako žalobca uviedol vo svojom odvolaní zo dňa 24.10.2016. 20. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Uviedol, že prítomnosť nálepky RFID na vozidle v čase dojednávania poistenia nemá žiadny vplyv na preukázanie vzniku poistnej udalosti, teda, že vozidlo bolo žalobcovi odcudzené. Žalovaný uviedol že poistil vozidlo, ktoré prešlo kontrolou originality, avšak toto vozidlo ukradnuté nebolo, nakoľko sa nachádza v inej krajine. Ak teda nedošlo k odcudzeniu vozidla, ktoré bolo predmetom poistenia, nemohlo dôjsť ani k vzniku práva žalobcu na poistné plnenie. Žalovaný zdôraznil, že pre poistný vzťah nie je relevantné, že žalobcovi vznikla škoda tak, že bol pri predaji uvedený do omylu treťou osobou, nakoľko takýto prípad nie je krytý poistnou zmluvou. Žalovaný dodal, že z vyšetrovania je zrejmé, že predmetné vozidlo sa nachádza v inej krajine a je normálne užívané a nie je zrejmé, prečo žalobca nevykonal potrebné kroky k určeniu vlastníckeho práva k vozidlu, keď má vedomosť, kde sa nachádza a kto ho užíva. K otázke neodovzdania originálu kľúčov žalovaný dodal, že skutočnosť, že žalobca odovzdal kľúče polícii je úplne irelevantná, pretože išlo o falzifikáty, čo potvrdilo aj skúmanie KEÚ PZ v správe č. k. ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2012/5788. Žalovaný však odmietol poistné plnenie z dôvodu, že nenastala poistná udalosť a argument o nepredložení kľúčov slúži najmä na podporu a celkový obraz toho, že vozidlo je normálne registrované v inej krajine a sú k nemu aj originálne kľúče. K otázke výšky škody sa žalovaný vyjadril, že je pravdou, že súd vychádzal zo všeobecnej hodnoty vozidla a v odvolaní išlo len o chybu v písaní. Uviedol však, že naďalej trvá na tom, že súd nesprávne vyhodnotil dôkaz VPP, najmä s poukazom na oddiel II čl. 4 ods. 3 písm. a/. Opätovne tak žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozhodol tak, ako bolo uvedené v odvolaní. 21. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca. V podstate neuviedol žiadne nové skutočnosti, pridržiaval sa svojich predchádzajúcich podaní a k tvrdeniam žalovaného uviedol, že postupne mení svoju argumentáciu, v ktorej možno sledovať podstatné rozpory. Žalobca zdôraznil, že od kúpy do odcudzenia bol jediným držiteľom vozidla on a žiadne iné vozidlo daného typu nevlastnil. Podľa žalobcu je zrejmé, že existuje podstatný rozdiel medzi prípadnou najnižšou cenou, za ktorú možno kúpiť jedno vozidlo rovnakých parametrov a priemernou cenou zistenou podľa porovnania ponúk obdobných vozidiel. Dodal, že ním predložený znalecký posudok zohľadňoval práve taký výklad, keď znalec určil hodnotu vozidla práve s poukazom na existujúce ponuky obdobných vozidiel. 22. Krajský súd v Bratislave prejednal odvolanie podľa § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. 23. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 24. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že nie je možné vyhovieť odvolaniu žalobcu, nakoľko súd prvej inštancie pri výpočte a určení konečnej sumy, ktorú je povinný žalovaný zaplatiť žalobcovi ako poistné plnenie postupoval správne. Nemožno sa stotožniť s názorom žalobcu, že bolo potrebné vychádzať zo všeobecnej hodnoty vozidla bez DPH (44.140,- EUR) určenej znaleckým posudkom, nakoľko táto suma s DPH (52.968,- EUR) predstavovala sumu vyššiu než bola obstarávacia cena odcudzeného vozidla (50.000,-). Až od tejto obstarávacej ceny súd vzhľadom na skutočnosť, že žalobca je platcom DPH, túto DPH odpočítal rovnako ako sumu zodpovedajúcu spoluúčasti žalobcu na vzniknutej poistnej udalosti vo výške dohodnutej vo VPP. Žalobca sa voči predmetnému odpočtu DPH určeného súdom bránil, avšak sám vychádzal zo sumy 44.140,- EUR, ktorá predstavovala všeobecnú hodnotu vozidla taktiež bez DPH určenú znalcom. Teta obranu žalobcu týkajúcu sa odpočtu DPH (aj vzhľadom na uvedený spôsob výpočtu poistného plnenia žalobcom) považoval odvolací súd za irelevantnú. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že poistenie majetku je založené na princípe odškodnenia, v dôsledku ktorého by sa ten, kto má právo na poistné plnenie, mal po prijatí plnenia z poistenia ocitnúť v rovnakej ekonomickej situácii, ako bol pred vznikom poistnej udalosti. Preto bolo nevyhnutné vychádzať práve z obstarávacej hodnoty predmetného vozidla odcudzeného žalobcovi a zohľadniť vyššie uvedený odpočet DPH a spoluúčasť. Odvolací súd sa tak v celom rozsahu stotožnil so záverom súdu prvej inštancie ohľadom výpočtu škody vzniknutej žalobcovi predmetnou poistnou udalosťou. Čo sa týka žalobcom uplatnených úrokov z omeškania a nároku na náhradu nákladov vynaložených na služby advokáta aj v tomto smere odvolací súd v celom rozsahu odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, nakoľko žalovaný sa nedostal do omeškania, pretože neporušil žiadnu zmluvnú ani zákonnú povinnosť plniť svoj záväzok voči žalobcovi riadne a včas. Vyšetrovanie v prípade odcudzenia predmetného motorového vozidla nebolo právoplatne skončené, a preto nie je ani možné určiť deň, kedy sa mal žalovaný dostať do omeškania s plnením svojej povinnosti vyplývajúcej z poistnej zmluvy (s poukazom na oddiel I čl. 6 bod 3 VPP). V prípade uplatnených trov právneho zastúpenia, odvolací súd na doplnenie správnosti napadnutého rozsudku dodáva, že žalobca nepreukázal, že by využil právne služby advokátskej kancelárie práve v dôsledku porušenia niektorej z povinností žalovaného vyplývajúcej z poistnej zmluvy a nebolo ani preukázané, za aké úkony boli právne služby poskytnuté, kedy boli poskytnuté, čoho sa týkali a v dôsledku čoho vznikli. 25. K odvolaniu žalovaného odvolací súd taktiež uvádza, že sa v celom rozsahu stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, ktorý v prejednávanej veci dostatočne zistil skutkový stav a následne ho správne právne posúdil v súlade s príslušnou právnou úpravou a VPP záväznými v rámci posudzovaného poistného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. Žalovaný v rámci svojho odvolania neuviedol také skutočnosti, ktoré by vyvracali závery vyplývajúce z vykonaného dokazovania a tvrdené skutočnosti zároveň nijakým spôsobom nepreukázal. Odvolací súd na doplnenie správnosti napadnutého rozsudku k námietkam žalovaného uvádza, že v konaní bolo preukázané, že jedine kľúče, ktorými disponoval žalobca a ktoré odovzdal polícii v rámci vyšetrovania krádeže vozidla neboli v súlade s údajmi udanými výrobcom vozidla. Táto skutočnosť však nie je takou, ktorá by odôvodňovala uplatnenie niektorej zo všeobecných výluk z poistenia. Odvolací súd ďalej zdôrazňuje, že odcudzené vozidlo prešlo kontrolou originality, nebolo preukázané, že by bolo zasahované do identifikátorov vozidla a bolo opatrené aj kontrolnou bezpečnostnou známkou RFID. Toto isté vozidlo, u ktorého neboli preukázané žiadne zásahy do jeho identifikačných znakov, bolo predmetom tak poistnej ako aj leasingovej zmluvy. Súd prvej inštancie sa taktiež podľa názoru odvolacieho súdu v dostatočnom rozsahu zaoberal aj vyšetrovaním predmetnej krádeže, z ktorého vyšlo najavo, že k odcudzeniu predmetného vozidla skutočne došlo. Uvedené neovplyvňuje ani skutočnosť, že vozidlo s rovnakými identifikačnými znakmi sa nachádza v inej krajine, čo len potvrdzuje to, že sa vozidlo nenachádza v dispozičnej sfére žalobcu, a to proti jeho vôli. 26. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 27. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil stotožňujúc sa i s jeho odôvodnením. 28. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a 255 ods. 1 C.s.p. Nakoľko ani jedna zo strán sporu nebola v rámci odvolacieho konania úspešná, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).