Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/92/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115229358 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 08. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1115229358.3 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia senátu JUDr. Michaela Králová a JUDr. Ivana Jahnová, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: Q. M. P., G.. XX.XX.XXXX zastúpený kolíznym opatrovníkom - Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava , so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov - matka - J. P., G.. XX.XX.XXXX, E. K. I. X K., štátna občianka Slovenskej republiky, zastúpená advokátom JUDr. Andrejom Garom, so sídlom Štefániková 14. 811 05 Bratislava iČO: 30 850 436, a otec - P. M. I., G.. XX.XX.XXXX, K. C. P.., V., T. XR, T. U. M., Š.E. U. Š. Q. A. K. C., zastúpený advokátskou kanceláriou ZVONČEKOVÁ & PARTNERS, s. r. o., so sídlom Trenčianska 672/6, 821 09 Bratislava, IČO: 51 268 663, o odvolaní otca maloletého proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č.k. 3P/159/2015-1969 zo dňa 30.04.2018 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I č.k. 3P/159/2015-1969 zo dňa 30.04.2018 p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava I uznesením č.k. 3P/159/2015-1969 zo dňa 30.04.2018 zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 06.04.2018, ktorým otec žiadal, aby súd upravil jeho styk s maloletým M. Q. P., G.. XX.XX.XXXX J. V. G. N. H. I., G.. XX.XX.XXXX tak, že otec by bol oprávnený sa stretnúť s maloletým nepretržite počas 15 kalendárnych dní, a to odo dňa 18.05.2018 do 01.06.2018 s tým, že maloletého prevezme starý otec maloletého B. E. I., G.. XX.XX.XXXX Z. mieste bydliska maloletého u matky o 09.00 hod. a na tomto mieste maloletého matke späť odovzdá posledný deň určeného styku o 18.00 hod. 2. Otec návrh odôvodnil tým, že sa mu narodil druhý syn N. a maloletý M. má právo stráviť čas v kruhu svojej najbližšej rodiny a mladšieho brata. Otec poukázal na pôvodné konanie vedené pod sp. zn. 3P/75/2012, v ktorom súd riešil vycestovanie maloletého za otcom na ostrov T. U. M., kedy súd v roku 2015 určil, že vzhľadom na nízky vek dieťaťa (4 roky), nie je jeho vycestovanie za otcom vhodné a prospešné. Podľa názoru otca je potrebné to iste aplikovať aj na tento prípad, kedy dvojtýždňové bábätko nemôže vycestovať za svojím bratom a pritom treba prizerať na právo oboch súrodencov na budovanie rodinných väzieb a vzťahov. Okresný súd z obsahu spisu sp. zn. 3P/75/2012 zistil, že rozhodnutím súdu bol maloletý Q. M. P. zverený do osobnej starostlivosti matky a právo zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok zveril obom rodičom. Dňa 16.02.2015 rozhodol rozsudkom č.k. 3P/75/2012-1042, a upravil styk otca s maloletým tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každú sobotu v párnom kalendárnom týždni v mesiaci v čase od 09.00 hod. do 15.00 hod. a každú nedeľu v párnom kalendárnom týždni v mesiaci v čase od 09.00 do 15.00, kedy si dieťa prevezme v určenom čase v mieste bydliska matky, kde ho aj po skončení styku odovzdá. Matke súd uložil povinnosť dieťa na styk s otcom riadne pripraviť a uložil matke povinnosť zabezpečiť audiovizuálny kontakt otca s maloletým prostredníctvom počítačovej aplikácie SKYPE. Matka je povinná zabezpečiť audiovizuálny kontakt otca s maloletým, prostredníctvom uvedenej aplikácie, každú stredu v kalendárnom týždni v čase od 17.30 hod. do 18.00 hod. a v sobotu v nepárnom kalendárnom týždni v čase od 09.30 hod. do 10.00 hod. 3. Okresný súd právne vec posúdil podľa § 325 C.s.p., podľa ktorého neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená a podľa § 329 C.s.p., podľa ktorého súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Okresný súd v súlade s uvedenými ustanoveniami Civilného sporového poriadku zdôraznil, že zo samotného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné na vydanie rozhodnutia vo veci samej. Nemožno ho však vydať iba na základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa prostredníctvom neodkladného opatrenia má poskytnúť ochrana, ako aj o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov. Navrhovateľ preto musí už v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia opísať rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov, opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu podľa § 326 C.s.p. musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 4. Podľa názoru okresného súdu s poukazom na ustanovenie § 360 až § 368 C.m.p. v danom prípade neboli splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia tak, ako to žiadal otec vo svojom návrhu. Súd nemá osvedčenú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, navrhovanou úpravou styku od 18.05.2018 do 01.06.2018, z dôvodu narodenia otcovho druhého dieťaťa N., nad rámec styku upraveného súdnym rozhodnutím, a to formou neodkladného opatrenia. 5. Okresný súd dospel k záver, že otec v návrhu žiadnym relevantným spôsobom neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, keď potrebu nariadenia neodkladného opatrenia odôvodňoval potrebou nadviazania súrodeneckej väzby maloletého s druhým dieťaťom otca. Podľa súdu tento dôvod nemožno považovať za osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov maloletého, vyžadujúcej si nariadenie neodkladného opatrenia nad rámec doterajšej úpravy styku otca s maloletým, keď podľa súdu nariadenie neodkladného opatrenia má miesto len tam, kde bez okamžitého zásahu zo strany súdu vo forme bezodkladnej úpravy pomerov neodkladným opatrením sú záujmy, starostlivosť, výchova, či dokonca zdravie alebo život maloletého, vážne ohrozené. V danom prípade neboli splnené zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia a súd preto návrh zamietol, pričom súd nepovažoval za vhodný navrhovaný spôsob odovzdania maloletého tak, aby otec prenášal časť svojich rodičovských práv a povinnosti na tretiu osobu, a to na starého otca maloletého, ktorý mal maloletého prevziať a matke odovzdať. Pretože nebola osvedčená zo strany otca potreba bezodkladnej úpravy pomerov, úpravu styku otca s maloletým počas 15 kalendárnych dní od 18.05.2018 do 01.06.2018, súd návrh zamietol. 6. Proti uzneseniu podal odvolanie otec prostredníctvom právneho zástupcu podaním zo dňa 21.05.2018 a navrhol aby odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie a nariadil neodkladné opatrenie, ktorým upraví styk otca s maloletým Q. M. P., z dôvodu narodenia N. H. Q. I. dňa 26.03.2018 tak, že otec je oprávnený sa stretávať s maloletým nepretržite počas 15 kalendárnych dní, a to odo dňa 01.07.2018 do 15.07.2018 s tým, že maloletého prevezme starý otec maloletého B. E. I. v mieste bydliska maloletého od matky o 09.00 hod. a na tom istom mieste matke maloletého odovzdá v posledný deň určeného styku o 17.00 hod. Zároveň žiadal matke uložiť povinnosť maloletého na cestu včas a riadne pripraviť a odovzdať starému otcovi B. E. I., nar. 04.10.1943 aj platný cestovný doklad maloletého. 7. V odvolaní otec namietal, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvej inštancie nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 8. Navrhovateľ namietal odôvodnenie rozhodnutia súdu, týkajúce sa splnenia podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia v ods. 9, 13 a 16 najmä odôvodnenie nesplnenia zákonných podmienok, ktoré by odôvodňovali nariadenie neodkladného opatrenia tak, ako ho navrhoval. Súd si nesprávne vyložil zákonné ustanovenia, ktoré sa vzťahujú na nariadenie neodkladného opatrenia, a to ustanovenia § 324 až § 344 C.s.p. v spojení s § 360 až § 369 C.m.p. V podanom odvolaní zdôraznil, že jednotlivé neodkladné opatrenia, ktoré sú upravené v tretej časti Civilného mimosporového poriadku, nepredstavujú taxatívny výpočet neodkladných opatrení, ktoré je možné nariadiť v režime podľa tohto zákona, pretože je možné nariadiť aj iné neodkladné opatrenie ako sú uvedené v § 365 až § 368, a to s poukazom na § 2 ods. 1 C.m.p. v spojení s § 325 C.s.p. Výpočet povinností a obmedzení, ktoré môže súd neodkladným opatrením uložiť, je v § 325 ods. 2 C.s.p. formulovaný demonštratívne. Za splnenia ostatných zákonných podmienok môže byť nariadené aj neodkladné opatrenie s iným obsahom. Z pragmatického hľadiska nie je vylúčená ani kumulácia dvoch, alebo viacerých petitov. Súd je však v rámci dispozičného princípu vždy viazaný návrhom a nesmie ho prekročiť, ani uložiť inú, ako v návrhu požadovanú povinnosť. Súd otázku a potrebu rodinných väzieb odmietol len na základe tvrdenia, že podľa príslušných ustanovení C.s.p. a C.m.p. nie je možné na takýto prípad, ako uviedol navrhovateľ v návrhu, nariadiť neodkladné opatrenie. Súd len stroho konštatoval nesplnenie zákonných požiadaviek a bez akéhokoľvek bližšieho vysvetlenia a odôvodnenia nijakým spôsobom neodôvodnil neexistenciu potreby bezodkladnej úpravy pomerov. Podľa navrhovateľa daná vec by mala byť posúdená v prospech všetkých strán, a to vrátané práv oboch dotknutých detí. Na základe rozhodnutia súdu, súčasné súdne konanie nepostačuje na to, aby sa obaja súrodenci mohli stretnúť. Navrhovateľ nemôže predsa na cestu 3000 km vziať malého novorodenca, keď ten istý súd pri trojročnom dieťati (dnes už staršom bratovi) konštatoval stres pri cestovaní tak malého dieťaťa. Považuje to za úmyselné prekrúcanie skutkového stavu veci, a to vždy v neprospech maloletého dieťaťa, o ktorého právach sa rozhoduje. Je nevyhnutné, aby uvedené stretávanie bolo právne regulované, nakoľko vzhľadom na existujúci právny a skutkový stav, existujúce súdne rozhodnutie na to nepostačuje. Je to možne právne upraviť iba prostredníctvom nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia. 9. V podanom odvolaní navrhovateľ poukázal na práva dieťaťa a práva rodičov, ktoré sú uvedené v niekoľkých medzinárodných zmluvách a dohovoroch Európskej únie a Organizácie spojených národov, ktoré v príklade vo svojom odvolaní uviedol. Tvrdil, že všetky práva dieťaťa a rodičov boli v tomto súdnom konaní a konaní, ktoré mu predchádzalo, porušené. 10. V súvislosti s podaným návrhom odvolateľ uviedol, že súd namiesto toho, aby zabezpečil ochranu a výkon práv oboch dotknutých súrodencov, požiadal otca aby cestoval s 8-týždňovým dieťaťom 3000km do krajiny, kde bol opakovane vystavovaný hrozbám fyzického násilia, kde je falošne obvinený s následným pokusom o jeho zatknutie, kde dochádza k zneužívaniu moci a do krajiny, do ktorej mu nebolo odporúčané cestovať, tak zo strany K., Č. Š. ambasády. Uvedené by priamo ohrozilo samotné dieťaťa jeho práva a je to celkom nemožné, aby cestovalo. V napadnutom uznesení uvedené závery súdu sú tak v rozpore so všetkými jeho predchádzajúcimi právnymi závermi a rozhodnutiami a rozhodnutie súdu je možno považovať za svojvoľné a zaujaté. Na územie Slovenskej republiky nemôže cestovať a jeho dôvody sú vážne a nejde o žiadne zneužívanie a výhovorky, ako to vykladá vo veci konajúci súd. Bojí sa o svoju bezpečnosť a bezpečnosť svojej rodiny, ale uvedený stav on nezavinil. Na územie Slovenska cestoval a rovnako tak žiadal o nariadene úpravy styku počas prázdnin, ale aj tento návrh súd zamietol. Pre jeho novonarodeného syna je jediným živiteľom, a preto v návrhu žiadal, aby jeho syna Maxima prevzal jeho starý otec, ktorého má syn skutočne veľmi rád a rovnako to platí aj naopak. Nikdy by vedome nevystavoval svojho syna akémukoľvek stresu. Z uvedených dôvodov preto žiadal jeho návrhu vyhovieť a zmeniť uznesenie súdu prvej inštancie. 11. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka podaním zo dňa 19.07.2018, prostredníctvom právneho zástupcu, ktorá navrhla odvolaciemu súdu, aby uznesenie ako vecne právne potvrdil. Matka sa stotožňuje s rozhodnutím súdu, najmä v tom, že neboli splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré navrhol otec. Z návrhu nie je zrejmá žiadna potreba bezodkladnej úpravy pomerov, a to najmä v takej forme, v akej ju inicioval otec. Poukázala na to, že otec má riadne a plnohodnotne upravený styk s maloletým, rozsudkom Okresného súdu Bratislava I č.k. 3P/75/2012-1042 zo dňa 16.02.2015 a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 29.09.2015, ale aj napriek tomu, tento styk nevyužíva. Maloletého nekontaktuje a na územie Slovenskej republiky sa nedostavuje. Otec pre to nevyužíva ani primárne priznaný styk so synom a tento nerealizuje, a je viac než nedôvodné nariadiť ďalšie neodkladné opatrenie a upraviť styk nad rámec aktuálne existujúcej úpravy. Preto navrhol uznesenie okresného súdu potvrdiť. 12. Krajský súd v Bratislave preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania § 2 ods. l, § 65, § 66, § 360 a nasl., zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, § 324 ods. l, § 329 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné. 13. V danej veci otec maloletého podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a žiadal, aby súd upravil jeho styk s maloletým, z dôvodu narodenia jeho ďalšieho syna N. H. I., G.. XX.XX.XXXX tak, že otec by bol oprávnený sa stretávať s maloletým nepretržite počas 15 kalendárnych dní, a to odo dňa 18.05.2018 do 01.06.2018 s tým, že maloletého prevezme starý otec maloletého B. E. I., G.. XX.XX.XXXX v mieste bydliska maloletého u matky o 09.00 hod. a na tomto mieste maloletého matke späť odovzdá posledný deň určeného styku o 18.00 hod. Otec tvrdil, že keď sa mu narodil druhý syn N., M. Q. M. P., G.. XX.X.XXXX, má právo stráviť čas v kruhu svojej najbližšej rodiny a mladšieho brata. Matka maloletého mu to neumožní dobrovoľne a tak je potrebná úprava súdnym rozhodnutím, nariadením navrhovaného neodkladného opatrenia. 14. Otec v podanom odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie a tiež, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 15. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 16. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 17. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností, alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov, a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi. 18. V článku 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa. V zmysle článku 41 ods. 4 Ústavy SR, starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov a deti majú právo na rodičovskú starostlivosť. 19. Ustanovenie § 35 Zákona o rodine, upravuje rozhodovanie súdu pri nezhode rodičov. Podľa tohto ustanovenia, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd. 20. Pri rozhodovaní neodkladným opatrením, ktoré je opatrením dočasným a predbežným, prevláda požiadavka rýchlosti konania nad úplným preukázaním uplatneného nároku. Aj v konaní o neodkladnom opatrení musí súd hodnotiť vykonané dôkazy, pritom (pri súčasnom preukázaní potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov) rozhodné skutočnosti, (predovšetkým nárok sám) nemusia byť spoľahlivo preukázané. K nariadeniu neodkladného opatrenia stačí, ak sú tvrdené skutočnosti aspoň osvedčené, t.j. ak sa javia aspoň pravdepodobnými. Procesnú zodpovednosť v uvedenom smere nesie navrhovateľ neodkladného opatrenia. 21. Podľa názoru odvolacieho súdu, navrhovateľ nedôvodne namietal, že okresný súd len stroho konštatoval nesplnenie zákonných požiadaviek a bez akéhokoľvek bližšieho vysvetlenia a odôvodnenia nijakým spôsobom neodôvodnil neexistenciu potreby bezodkladnej úpravy pomerov. V súlade s príslušnými ustanoveniami Civilného sporového poriadku ( § 324, § 325 a nasl. C.s.p.) je vecou navrhovateľa, aby preukázal potrebu nariadenia neodkladného opatrenia. Ustanovenie § 326 C.s.p. upravuje náležitosti návrhu neodkladného opatrenia. Podľa § 326 ods. 1 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 22. Zákon nepredpokladá, že súd bude pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení vykonávať dokazovanie a naopak, vo vedomí, že výsluchom účastníka konania, proti ktorému návrh smeruje, by mohol byť zmarený účel uvedeného opatrenia; v ustanovení § 329 ods. 1 C.s.p. výslovne formuloval zásadu, že účastníci nemusia byť pred rozhodnutím o návrhu na neodkladné opatrenie vypočutí a rovnako, že súd nemusí nariadiť pojednávanie. Pri samotnom osvedčovaní nároku (na základe predložených listín) potom nie je treba dôsledne dodržiavať tie formálne požiadavky, ktoré zákon ukladá pri dokazovaní, vrátane požiadavky, aby sa druhá strana sporu mohla pred rozhodnutím o neodkladnom opatrení k obsahu listín, z ktorých bude súd robiť záver o tom, či sú splnené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, vyjadriť. 23. Obsah neodkladného opatrenia vo veciach starostlivosti o maloleté dieťa sa bezprostredne dotýka výchovy maloletého dieťaťa. Neodkladné opatrenie v oblasti starostlivosti súdu o maloletých, by malo byť len krátkodobým provizóriom, a nie konečným rozhodnutím vo veci samej. Účelom neodkladného opatrenia v konaní o výchove maloletého dieťaťa je dočasná úprava pomerov účastníkov konania, resp. ochrana potenciálnej exekúcie, ktorá by mohla v budúcnosti byť ohrozená. Osobitosť inštitútu spočíva v skutočnosti, že ide o súdnu úpravu, avšak pred vydaním rozhodnutia vo veci samej. Toto opatrenie má mať výnimočný charakter, v prípade rozhodnutí o výchove maloletých detí, má svojím spôsobom smerovať k ich "prežitiu". Z tohto hľadiska právna úprava zodpovedá Dohovoru o právach dieťaťa, ktorý zaraďuje právo na prežitie medzi právami dieťaťa na popredné miesto. 24. V danom prípade z vyjadrenia matky k odvolaniu otca vyplýva, že otec má riadne a plnohodnotne upravený styk s maloletým rozsudkom Okresného súdu Bratislava I č.k. 3P/75/2012-1042 zo dňa 16.02.2015 a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 29.09.2015, ale aj napriek tomu, tento styk nevyužíva. Maloletého nekontaktuje a na územie Slovenskej republiky sa nedostavuje. Otec nevyužíva ani primárne priznaný styk so synom a tento nerealizuje, a je viac než nedôvodné nariadiť ďalšie neodkladné opatrenie a upraviť styk nad rámec aktuálne existujúcej úpravy. 25. Je nepochybné, že styk otca s maloletým synom je upravený rozhodnutím súdu a otec má možnosť stretávať sa s maloletým, ale túto možnosť nevyužíva. Sám otec v odvolaní tvrdil, že na územie Slovenskej republiky, kde dochádza k zneužívaniu moci a do krajiny, do ktorej mu nebolo odporúčané cestovať tak zo strany K., Č. Š. ambasády, nechodieva. S prihliadnutím na uvedené tvrdenie otca, nie je zrejmé, ako by otec realizoval styk s maloletým, keď na územie Slovenskej republiky nepríde. Ako vyplýva z návrhu otca, žiadal upraviť jeho styk s maloletým, ale nežiadal o vycestovanie s maloletým mimo územia Slovenskej republiky matku, ktorej je maloletý zverený do osobnej starostlivosti rozhodnutím súdu a tiež nežiadal v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, aby súd o vycestovaní maloletého rozhodol a v prípade nesúhlasného stanoviska matky, tento nahradil rozhodnutím súdu. Pritom z odvolania otca nie je možné zistiť, prečo rozhodnutie súdu je možno považovať za svojvoľné a zaujaté, keď otec vo svojom návrhu žiadal upraviť styk, ale nie v spojení s vycestovaním maloletého mimo územia Slovenskej republiky a zároveň tvrdil, že na územie SR nepríde. Tiež dieťa žiadal odovzdať inej osobe, ktorá s realizáciou styku otca s dieťaťom nemôže mať súdom uložené povinnosti, pretože nie je účastníkom konania a rozhodnutie o uložení povinnosti matke odovzdať dieťa inej osobe, bez toho, aby otec prišiel na územie Slovenskej republiky a realizoval tak styk, ktorý navrhuje, by bolo zmätočné, pretože ak má otec záujem o styk so synom, tak tento styk by mal realizovať v súdom určenom čase on sám a nie ním navrhovaná osoba. Z navrhovaného petitu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ani nevyplýva, že syn má vycestovať za otcom mimo územia Slovenskej republiky, kam, do akej domácnosti a matka ani nevie, kde by sa styk otca s maloletým mal realizovať, keď otec nepríde. 26. Odvolací súd zastáva názor, že ak otec má záujem stretávať sa so synom, je to jeho právo a tiež právo dieťaťa na styk s otcom, tak má opakovane možnosť sa so synom v zmysle rozhodnutia súdu stretávať. Ak otec za synom nechodí, nemá o stretnutie s ním záujem, nemožno prijať názor, že sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie správne dospel k názoru, že zákonné podmienky pre vyhovenie návrhu nie sú dané. Okresný súd nemal splnené zákonné podmienky pre svoje rozhodnutie, ktoré vyplývajú z ustanovenia § 328 C.s.p., podľa ktorého, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Ani jeden z uvedených prípadov návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia nespĺňa. Otec tak nedôvodne namietal, že okresný súd len stroho konštatoval nesplnenie zákonných požiadaviek a bez akéhokoľvek bližšieho vysvetlenia a odôvodnenia nijakým spôsobom neodôvodnil neexistenciu potreby bezodkladnej úpravy pomerov. Ale práve otec mal túto povinnosť, a nie súd. Odvolací súd opakovane uvádza, že v súlade s príslušnými ustanoveniami Civilného sporového poriadku ( § 324, § 325 a nasl. C.s.p.) je vecou navrhovateľa, aby preukázal potrebu nariadenia neodkladného opatrenia. Ustanovenie § 326 C.s.p. upravuje náležitosti návrhu neodkladného opatrenia. Podľa § 326 ods. 1 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 27. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. Povinnosťou otca v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bolo tvrdiť a preukázať zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia a zároveň upraviť petit návrhu tak, aby bol vykonateľný, aby bolo z neho zrejmé, kde sa otec s maloletým chce stretávať a petit návrhu špecifikovať tak, aby súd mohol preskúmať, čo otec žiada, lebo i keď by súd vyhovel návrhu otca, styk by mal otec upravený, ale z rozhodnutia by nevyplývalo, že dieťa môže vycestovať mimo územia Slovenskej republiky a najmä kam. Otec by mohol styk realizovať iba na území Slovenskej republiky, kde by si mohol prevziať dieťa osobne v prípade, že by bol v konaní úspešný, ale nebol. Otec sa vyjadril, že na územie Slovenskej republiky nepríde. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia tak, ako žiada otec, nie je v súlade so zákonnými ustanoveniami, ktoré toto opatrenie upravujú. Otec tvrdil, že na cestu 3 000 km nemôže vziať so sebou novorodenca a prísť na územie Slovenskej republiky. V odvolaní namietal, že súd otázku a potrebu rodinných väzieb odmietol len na základe tvrdenia, že podľa príslušných ustanovení C.s.p. a C.m.p. nie je možné na takýto prípad nariadiť neodkladné opatrenie. Odvolací súd zastáva názor, že pokiaľ možno zistiť z tvrdenia otca, že maloleté dieťa mal záujem zobrať na cestu 3 000 km z dôvodu potreby budovania rodinných väzieb a vzťahov, tak pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ani nemožno zistiť názor a záujem maloletého Q. M. vycestovať 3000 km mimo územia SR na 15 dní. 28. Ustanovenie § 35 Zákona o rodine obsahuje exemplifikatívny výpočet tzv. podstatných vecí súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností. Nejde však o výpočet taxatívny, a teda posúdenie, či ide o podstatnú vec súvisiacu s výkonom rodičovských práv a povinností, závisí naďalej od súdu. Uvedený exemplifikatívny výpočet však aspoň sčasti objasňuje charakter podstatných vecí práve prostredníctvom uvedených príkladov. Práve z uvedeného § 35 vyplýva, že pri podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, sú rodičia povinní sa dohodnúť. Dohoda rodičov o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, ku ktorej rodičia nemôžu dospieť, však v zmysle tohto ustanovenia môže byť nahradená autoritatívnym rozhodnutím súdu. Maloleté dieťa, ktoré je vzhľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť schopné vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho dotýkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa sa musí venovať náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti. 29. Krajský súd k námietke otca v podanom odvolaní, v ktorom vytýkal súdu prvej inštancie, že súd neúplne zistil skutočný stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, a že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, poukazuje na ustanovenie § 329 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 30. Z uvedeného vyplýva, že pri prijímaní takéhoto opatrenia, ktoré je opatrením dočasným a predbežným, prevláda požiadavka rýchlosti konania nad úplným preukázaním uplatneného nároku. Aj v konaní o neodkladnom opatrení musí súd hodnotiť vykonané dôkazy, pritom (pri súčasnom preukázaní potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov) rozhodné skutočnosti, (predovšetkým nárok sám) nemusia byť spoľahlivo preukázané. K nariadeniu neodkladného opatrenia stačí, ak sú tvrdené skutočnosti aspoň osvedčené, t.j. ak sa javia aspoň pravdepodobnými. Procesnú zodpovednosť v uvedenom smere nesie navrhovateľ predbežného opatrenia. 31. Zákon preto nepredpokladá, že súd bude pri rozhodovaní o predbežnom opatrení vykonávať dokazovanie a naopak, vo vedomí, že výsluchom strany, proti ktorej návrh smeruje, by mohol byť zmarený účel uvedeného opatrenia; v ustanovení § 329 ods. 1 C.s.p. výslovne formuloval zásadu, že súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Pri samotnom osvedčovaní nároku (na základe predložených listín) potom nie je treba dôsledne dodržiavať tie formálne požiadavky, ktoré zákon ukladá pri dokazovaní, vrátane požiadavky, aby sa druhá strana mohla pred rozhodnutím o neodkladnom opatrení k obsahu listín, z ktorých bude súd robiť záver o tom, či sú splnené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, vyjadriť. 32. V danom prípade preto námietka otca v podanom odvolaní, týkajúca sa nedostatočne vykonaného dokazovania a namietaných nesprávnych skutkových zistení, nebola dôvodná. 33. Pokiaľ otec v podanom odvolaní namietal, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, v tej súvislosti treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Otec v odvolaní iba všeobecne uviedol námietku nesprávneho právneho posúdenia veci, ale nešpecifikoval, aké správne, resp. iné právne posúdenie mal súd v odôvodnení uznesenia uviesť tak, aby bolo v súlade s právnym názorom odvolateľa. 34. Odvolací súd s prihliadnutím na správny právny záver súdu prvej inštancie uznesenie ako vecne správne potvrdil, keď nezistil dôvod pre nariadenie neodkladného opatrenia za skutkového a právneho stavu, keď o úprave práv a povinností rodičov k maloletému a o úprave styku otca s maloletým je rozhodnuté právoplatným a vykonateľným rozsudkom na základe vykonaného dokazovania. Otec má určené a upravené obdobie, počas ktorého môže uskutočniť výkon svojho práva styku s maloletým a možnosť podieľať sa na výchove a starostlivosti o maloletého. Pokiaľ otec má záujem zabezpečovať starostlivosť o maloletého vo väčšom rozsahu, ako je upravené rozsudkom súdu, má možnosť podať návrh na rozšírenie styku s maloletým a v prípade vyhovenia návrhu bude nové rozhodnutie súdu mať za následok zmenu predchádzajúceho rozsudku o úprave práv a povinností rodičov k maloletému, čo však nemožno dosiahnuť neodkladným opatrením, ktoré ako bolo už uvedené, má len dočasný a predbežný charakter a jeho úlohou nie je privodiť zmenu právoplatného a vykonateľného rozsudku. 35. V danom prípade okresný súd správne dospel k záveru, že návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné vyhovieť a zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie, pretože k tomu nie sú splnené zákonné podmienky. 36. Odvolací súd poukazuje na správne a dostatočné odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu, s ktorým sa stotožňuje. Námietky odvolateľa v podanom odvolaní ako aj tvrdenie, že okresný súd nedostatočne odôvodnil, prečo návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevyhovel, nemali za následok zmenu rozhodnutia, pretože bol to práve navrhovateľ, ktorý mal podať a dostatočne odôvodniť svoj návrh a petit návrhu upraviť tak, aby bol úspešný. Otec maloletého podal návrh na úpravu styku neodkladným opatrením, ale sám tvrdil, že na územie Slovenskej republiky nepríde. Pokiaľ otec chcel, aby maloletý cestoval za ním 3000 km, odôvodnenie návrhu nebolo dostatočné na to, aby mu súd vyhovel a navrhovateľ nepreukázal, že práve tvrdenými okolnosťami v jeho návrhu je odôvodnená bezodkladná potreba úpravy pomerov tak, ako to predpokladá ustanovenie § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku. 37. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 C.s.p. rozhodnutie ako vecne správne potvrdil, keď neboli splnené podmienky na jeho zmenu tak, ako žiadal odvolateľ v podanom odvolaní. 38. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p.možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).