Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/116/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115229358 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1115229358.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte v zložení: predsedníčka senátu: JUDr. Darina Kriváňová a členovia senátu: JUDr. Mária Hajdínová a JUDr. Michaela Králová, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: Q. M. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úradom práce sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, dieťa rodičov - matky: J. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. X, K., štátna občianka A. a otca: P. M. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom X C. P., V., T. XR, T. U. M., štátny občan Š. a A. K. C.Ľ., právne zastúpený BIZOŇ & PARTNERS, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Hviezdoslavovo námestie 25, 811 02 Bratislava, IČO: 36 833 533, v konaní o zmenu súdneho rozhodnutia v časti úpravy styku otca s maloletým, o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I, č.k. 3P 159/2015-249 zo dňa 05. augusta 2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I č.k. 3P 159/2015-249 zo dňa 05. augusta 2016 p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava I uznesením č.k. 3P 159/2015-249 zo dňa 05.08.2016 zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 4.7.2016, pretože otec neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov maloletého bez vykonania dokazovania, ktorá by mala mať prednosť pred úpravou styku otca s maloletým rozhodnutím súdu vo veci, na základe vykonaného dokazovania. 2. Otec sa návrhom doručeným súdu dňa 19.11.2015, domáhal vo veci samej zmeny právoplatného rozsudku okresného súdu č.k. 3P/75/2012-1042 zo dňa 16.02.2015, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 11CoP/456/2015 zo dňa 29.09.2015, v časti úpravy styku otca s maloletým z dôvodu, že od posledného rozhodnutia uplynul dostatočný čas na to, aby mohol maloletý začať cestovať do krajiny, kde žije otec. Pomery na strane maloletého sa od posledného rozhodnutia zmenili, maloletý už je vo veku, kedy vycestovanie do zahraničia nie je problém, aj s prihliadnutím na fakt, že maloletý už v zahraničí strávil značnú dobu a nebude takýto pobyt pre neho novou skúsenosťou. Otca spoznal, mal možnosť vytvoriť si s ním pevné puto. Maloletý je pôvodom rovnako Brit, Švajčiar ako Slovák, je preto potrebné, aby začal spoznávať aj svoju krajinu, svojich starých rodičov, otca v prirodzenom prostredí. V návrhu vo veci samej otec preto žiadal, aby súd zmenil rozsudok okresného súdu, č.k. 3P/75/2012-1042 zo dňa 16.02.2015, v časti výroku o úprave styku otca s maloletým a rozhodol, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým jedenkrát do mesiaca po dobu jedného týždňa, od pondelka prvého týždňa kalendárneho mesiaca od 9.00 hod. do pondelka druhého týždňa kalendárneho mesiaca do 18.00 hod. s tým, že otec je oprávnený s maloletým vycestovať do zahraničia a miestom prevzatia a odovzdania maloletého bude na letisku vo Viedni. 3. Dňa 06.07.2016 podal otec, zastúpený právnym zástupcom, návrh na vydanie neodkladného opatrenia, ktorým žiadal, aby súd na čas do rozhodnutia o zmene úpravy práv a povinností k maloletému upravil počas mesiaca júl a august styk otca s maloletým tak, že otec má právo s maloletým absolvovať spoločnú dovolenku v zahraničí v dňoch 26.07.2016 do 12.08.2016, kedy otec za týmto účelom maloletého prevezme dňa 26.07.2016 o 14.00 hod. v škôlke maloletého N. so sídlom: C. XX, XXX XX K. (ďalej len „škôlka“) a dňa 12.08.2016 o 14.00 hod. odovzdá maloletého späť do škôlky maloletého, z ktorej si ho matka prevezme. Matke maloletého žiadal uložiť povinnosť maloletého pripraviť a odovzdať otcovi prostredníctvom zamestnancov škôlky pas maloletého. 4. Neodkladným opatrením tiež otec žiadal upraviť styk otca s maloletým počas mesiaca august a september tak, že otec má právo absolvovať s maloletým spoločnú dovolenku v zahraničí v dňoch od 30.08.2016 do 16.09.2016 s tým, že otec si rovnako maloletého prevezme v škôlke o 14.00 hod. dňa 30.08.2016, kde ho po skončení styku o 14.00 hod. dňa 16.09.2016 aj odovzdá. Matke maloletého žiadal uložiť povinnosť maloletého pripraviť a odovzdať otcovi prostredníctvom zamestnancov škôlky pas maloletého. 5. Neodkladným opatrením tiež otec žiadal upraviť styk otca s maloletým počas mesiaca október tak, že otec má právo absolvovať s maloletým spoločnú dovolenku v zahraničí v dňoch od 13.10.2016 do 28.10.2016 s tým, že otec si rovnako maloletého prevezme v škôlke o 14.00 hod dňa 13.10.2016., kde ho po skončení styku o 14.00 hod. dňa 28.10.2016 aj odovzdá. Matke maloletého žiadal uložiť povinnosť maloletého pripraviť a odovzdať otcovi prostredníctvom zamestnancov škôlky pas maloletého. 6. Návrhom na vydanie neodkladného opatrenia sa otec domáhal, aby maloletý mohol s ním prežiť spoločnú dovolenku v štandardnom rozsahu, poskytovanom obom rodičom v iných obdobných konaniach tak v Slovenskej republike, ako aj štátoch Európskej únie, t. j. dvakrát po dva týždne, nakoľko predchádzajúcim rozhodnutím upravený styk otca s maloletým neupravuje styk počas letných prázdnin, ktoré sú prirodzenou súčasťou každého vzťahu dieťaťa s rodičom. Dieťa má podľa otca právo ísť aspoň v lete na dovolenku aj s svojím otcom a v danom prípade neexistuje žiaden dôvod, ktorý by bránil tomu, aby dieťa strávilo dovolenku s rodičom, ktorý ho úprimne ľúbi. Poukázal tiež na to, že je otcom dieťaťa, a je teda rovnocenným rodičom ako matka, a má voči maloletému rovnaké práva a povinnosti, aktuálna úprava styku ustanovená predchádzajúcim rozhodnutím je opätovne preskúmavaná v tomto konaní, matka maloletého mu bez nariadenia súdu nedovolí stráviť dovolenku s dieťaťom, dieťa v čase, keď ešte otec mal možnosť stráviť s dieťaťom spoločné chvíle, bolo s otcom šťastné a učilo sa nové veci. V komunikácii otca a dieťaťa sa nevyskytovali žiadne komplikácie alebo jazykové bariéry, pričom poukázal na pripojené audiovizuálne záznamy a odborné správy psychológov z roku 2014. 7. Vo svojom návrhu tiež uviedol, že aktuálna situácia, panujúca vo vzťahoch rodičov maloletého, je mimoriadne komplikovaná, matka zneužíva svoju moc nad dieťaťom, odmieta umožnenie akéhokoľvek kontaktu medzi synom a otcom a dieťaťu tvrdí, že otca nemá, na prosby otca o umožnenie prežitia spoločnej dovolenky so synom nereaguje, matka nerealizuje ani kontakt prostredníctvom počítačovej aplikácie A.. 8. Z obsahu pripojeného spisu pod sp.zn. 3P/75/2012 súd zistil, že súd vo veci starostlivosti o maloletého Q. M. P. čiastočným rozsudkom zo dňa 15.11.2013, č.k. 3P/75/2012-235, právoplatným dňa 03.12.2013, určil, že navrhovateľ P. M. I. je otcom maloletého Q. M. P., nar. XX.XX.XXXX, z matky J. P., nar. XX.XX.XXXX, maloletého zveril do osobnej starostlivosti matky a právo zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok zveril obom jeho rodičom. 9. Následne dňa 16.02.2015 rozhodol v zostávajúcej časti predmetu konania rozsudkom č.k. 3P/75/2012-1042 a upravil styk otca s maloletým tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každú sobotu v párnom kalendárnom týždni v mesiaci v čase od 9.00 hod. do 15.00 hod. a každú nedeľu v párnom kalendárnom týždni v mesiaci v čase od 9.00 hod. do 15.00 hod., kedy si dieťa prevezme v určenom čase, v mieste bydliska matky, kde ho aj po skončení styku odovzdá. Matke súd uložil povinnosť dieťa na styk s otcom náležite pripraviť. Súd zároveň uložil matke maloletého povinnosť zabezpečiť audiovizuálny kontakt otca s maloletým prostredníctvom počítačovej aplikácie A., a to každú stredu v kalendárnom týždni v čase od 18.00 hod. do 19.00 hod. a každú sobotu v nepárnom kalendárnom týždni v čase od 9.00 hod. do 10.00 hod. a každú nedeľu v nepárnom kalendárnom týždni v čase od 18.00 hod. do 19.00 hod. Výrok o úprave styku otca s maloletým vyhlásil súd za predbežne vykonateľný. Súd tiež určil otcovi maloletého povinnosť platiť výživné na maloletého Q. M. P., nar. 21.05.2011, od 21.05.2011 vo výške 250,- Eur mesačne a od 01.06.2013 vo výške 450,- Eur mesačne, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15. dňa kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky maloletého. Otcovi maloletého uložil súd povinnosť zaplatiť zročné výživné za obdobie od 21.05.2011 do 28.02.2015 spolu vo výške 11.822,65 Eur, ktoré je otec povinný zaplatiť k rukám matky v desiatich po sebe nasledujúcich mesačných splátkach vo výške 1.182,26 Eur, vždy do 15. dňa kalendárneho mesiaca spolu s bežným výživným, počnúc právoplatnosťou rozsudku, pod stratou výhody splátok. Matke maloletého súd uložil povinnosť písomne informovať otca maloletého o podstatných skutočnostiach, týkajúcich sa maloletého v pravidelných mesačných intervaloch, vždy k 15. dňu kalendárneho mesiaca, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku. Uvedeným rozsudkom súd zamietol návrh otca na zmenu zverenia, v rámci ktorého sa otec domáhal zverenia maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Súd zamietol tiež návrh otca o uloženie výchovného opatrenia matke. Súd zároveň zamietol vo zvyšku návrh matky na určenie výživného, ktoré navrhla určiť v sume 900,- Eur mesačne od narodenia maloletého, ako aj návrh matky na určenie výživného na tvorbu úspor v sume 300 Eur mesačne. 10. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 11CoP/456/2015-1438 zo dňa 29.09.2015 v časti povinnosti matky zabezpečiť audiovizuálny kontakt otca s maloletým prostredníctvom počítačovej aplikácie A. zmenil rozhodnutie prvostupňového súdu v tak, že matka je povinná zabezpečiť audiovizuálny kontakt otca s maloletým prostredníctvom uvedenej aplikácie každú stredu v kalendárnom týždni v čase od 17.30 hod. do 18.00 hod. a v sobotu v nepárnom kalendárnom týždni v čase od 9.30 hod. do 10.00 hod. Vo zvyšku odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Rozsudok nadobudol vykonateľnosť dňa 09.03.2015 a právoplatnosť dňa 13.10.2015. 11. Okresný súd právne posúdil návrh otca podľa ustanovení § 324, § 325 a § 329 Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016 (ďalej len „C.s.p.“), podľa ktorých neodkladné opatrenie môže súd nariadiť pred začatím konania, počas konania, alebo po jeho skončení, a to vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 12. V odôvodnení uznesenia okresný súd zdôraznil, že pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné na vydanie rozhodnutia vo veci samej. Nemožno ho však vydať iba na základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň základných skutočností, umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa prostredníctvom neodkladného opatrenia má poskytnúť ochrana, ako aj o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov. Navrhovateľ preto musí už v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia opísať rozhodujúce skutočnosti, odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov, opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva (§ 326 C.s.p.). Neodkladné opatrenie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých má mať vzhľadom na skutočnosť, že ide o súdnu úpravu, bezprostredne dotýkajúcu sa záujmov maloletých detí (ktorým sa priznáva osobitný stupeň ochrany), avšak pred vydaním rozhodnutia vo veci samej, bez vykonania riadneho dokazovania, miesto len tam, kde bez okamžitého zásahu zo strany súdu vo forme bezodkladnej úpravy pomerov sú záujmy, starostlivosť, výchova, či dokonca zdravie alebo život maloletého vážne ohrozené. 13. Okresný súd dospel k záveru, že v danom prípade neboli splnené podmienky na vydanie neodkladného opatrenia, ktoré vyžaduje uvedená právna úprava. Súd v danom prípade nemal za osvedčenú a ani z obsahu spisu nezistil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov maloletého, navrhovanou osobitnou úpravou styku počas letných prázdnin, nad rámec styku upraveného súdnym rozhodnutím, formou navrhovaného neodkladného opatrenia. Navrhovanú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov v danom prípade vylučuje aj skutočnosť, že o úprave práv a povinností rodičov k maloletému bolo rozhodnuté rozsudkom vydaným vo veci samej, právoplatným čo do úpravy styku otca s maloletým dňa 13.10.2015, v konaní vedenom pod sp.zn. 3P/75/2012, v ktorom sa otec úpravy styku počas sviatkov a školských prázdnin nedomáhal. Rozsah úpravy styku v predmetnom rozhodnutí vychádza z výsledkov vykonaného dokazovania a rozhodnutie vo veci ako vecne správne, potvrdil aj odvolací súd. Okrem toho, pokiaľ matka rozhodnutie súdu nerešpektuje, otec má možnosť domáhať sa výkonu rozhodnutia. Okresný súd preto návrh otca na vydanie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol. 14. Proti uzneseniu podal odvolanie otec maloletého, ktorý nesúhlasil s rozhodnutím súdu a žiadal, aby odvolací súd zmenil uznesenie okresného súdu a vyhovel návrhu tak, ako je uvedené v petite. Otec podaným odvolaním namietal, že okresný súd nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 C.m.p.), že neboli splnené procesné podmienky (§ 365 ods. 1 písm. a/ C.s.p.), že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ C.s.p.), že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e/ C.s.p.), že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.) a, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.). 15. Otec v odvolaní uviedol, že návrhom zo dňa 04.07.2016 žiadal, aby s maloletým mohol stráviť dvakrát 2 týždne letných prázdnin, pretože je rovnocenným rodičom a neboli mu oficiálne odňaté ani obmedzené jeho rodičovské práva, ktoré mu však boli odňaté odvolaním napadnutým uznesením a tiež sú popierané ľudské práva dieťaťa, ktoré sú formálne garantované aj na území Slovenskej republiky vnútroštátnou legislatívou aj množstvom medzinárodných zmlúv, a to okrem iného aj Dohovorom OSN o právach dieťaťa (kapitola „D“ návrhu, č.l. 231). 16. V súvislosti s námietkou nesprávneho právneho posúdenia veci a nesprávnej aplikácie ustanovení Civilného mimosporového poriadku a v súvislosti s touto námietkou otec namietal, že súd neaplikoval na danú vec ustanovenia § 360 ods. 1 C.m.p., podľa ktorého neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu konania, ktoré možno začať aj bez návrhu a ust. § 361 C.m.p., podľa ktorého súd nariadi neodkladné opatrenie aj vtedy, ak to vyžaduje verejný záujem a tiež ust. § 367 ods. 1 C.m.p., podľa ktorého neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten kto má maloletého pri sebe, maloletého odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd alebo do striedavej osobnej starostlivosti. Otec preto namietal, že súd neaplikoval uvedené ustanovenia, ale rozhodol podľa ust. § 365 Civilného mimosporového poriadku, zaoberajúceho sa ochranou maloletého v prípade jeho bezprostredného vážneho ohrozenia, nie osobnou starostlivosťou o dieťa. Súd úplne opomenul záujem dieťaťa, o ktorom má súd v súlade s princípom oficiality právo rozhodnúť aj bez toho, aby to otec navrhol. Postačuje, aby bolo opatrenie v záujme M. a nebolo ho možné dosiahnuť iným spôsobom, nie aby bol ohrozený na živote. K tomu uviedol, že neodkladné opatrenia v čase prázdnin sú v konaniach o úprav práv a povinností k maloletým deťom úplne štandardné, najmä ak je preukázané, že dohoda medzi rodičmi nie je možná. 17. V súvislosti s námietkou nesprávneho a neúplne zisteného skutočného stavu veci ako aj námietkou, že súd dospel k nesprávnym skutkovým zistenia otec namietal, že z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že súd prvej inštancie vôbec nezohľadnil dôkazy, ktoré mu otec vo veci predložil a odkazoval výlučne na tvrdenia matky. Napadnuté uznesenie preto vôbec nevyvracia relevanciu otcom predloženej argumentácie, len veľmi všeobecne súd konštatuje, že starostlivosť, výchova, zdravie a život dieťaťa nie sú podľa jeho názoru vážne ohrozené. Tiež z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že sa súd nezaoberal dokonca ani audiovizuálnymi záznamami, ktoré v konaní otec predložil, a ktoré jednoznačne preukazujú, že výchova dieťaťa, jeho ďalší zdravý vývoj, sú bez prítomnosti otca ohrozené a že dieťa má k otcovi silný citový vzťah. Tvrdenie otca, že okresný súd nedostatočne zistil skutočný stav veci potvrdzuje aj záver súdu, že otec v návrhu žiadnym relevantným spôsobom neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov maloletého, ale súd neozrejmil, z akého dôvodu predložené dôkazy nie sú pre jeho rozhodovanie relevantné, keďže je zrejmé, že matka zabraňuje dieťaťu, aby si s otcom vytvorilo akýkoľvek pozitívny vzťah a dokonca mu zakazuje oslovovať ho otecko, s odôvodnením, že M. nemá žiadneho otecka a má len matku. Je nespochybniteľné, že dieťaťa už nikdy nebude mať právo stráviť s otcom toto leto, vytvoriť si spomienky a obohatiť ich vzťah tak, ako sa to mohlo diať práve teraz. Otec potvrdil, že už určitú dobu nenavštevuje územie Slovenskej republiky, ale to z dôvodu, že sa tu necíti bezpečne, keďže sa mu matkini mužskí priatelia alebo partneri v jej prítomnosti vyhrážajú ublížením na zdraví, konkrétne dolámaním, ak ešte raz príde za dieťaťom, pričom vie, že mu matka dieťa aj tak pod nejakou vymyslenou zámienkou nedá. Zároveň sa mu matka vyhrážala, že ak sa vráti na Slovensko, vymyslí si, že otec jej aj dieťaťu ublížil alebo mu skutočne ublíži, aby otca z toho mohla obviniť, pričom táto situácia sa už v minulosti stala. Preto ak nezačne vo veci konať súd a nepomôže jemu s dieťaťom, matka vždy nájde spôsob ako ich vzťah ničiť. Aj bez týchto skutočností by malo byť právo dieťaťa stráviť s otcom čas prázdnin samozrejmosťou a nie nevymožiteľným právom. Otec tiež namietal, že súd sa v odôvodnení uznesenia prevažne zaoberal ustanovenia o ochrane dieťaťa a poukazovaním na skutočnosť, že M. styk s otcom, bol už v minulosti určitou formou upravený. I keď súd nie je v konaní povinný reagovať na každý argument účastníka konania, súd však podľa názoru otca sa nevysporiadal ani s jednou z namietaných skutočností a len zhrňujúcim spôsobom konštatoval, že nebola osvedčená potreba dieťaťa na strávenie časti leta so svojím otcom, napriek tomu, že takéto opatrenie je v jeho záujme. 18. Z uvedených dôvodov preto otec žiadal, aby jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bolo vyhovené. Na podporu svojho tvrdenia, otec pripojil uznesenie Okresného súdu Bratislava III, zo dňa 03.07.2014 č.k. 38P 241/2014-23, z ktorého vyplýva, že súd nariadil predbežné opatrenie a upravil styk matky s maloletým tak, že matka má právo stretávať sa s maloletým počas letných prázdnin roku 2014, a to od 04.07.2014 od 17.00 hod. do 13.07.2014 do 19.00 hod. a v mesiaci august v roku 2014 od 17.08.2014 od 17.00 hod. do 24.08.2014 do 19.00 hod. a v tomto období má právo matka stráviť s maloletým zahraničnú dovolenku, pričom si matka v stanovené dni a hodiny prevezme maloletého v mieste bydliska otca a v stanovené dni a hodiny vráti maloletého späť otcovi v mieste bydliska otca. 19. Krajský súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania § 2 ods. l, § 65, § 66, § 360 a nasl., § 395 ods. l, ods. 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, § 471 ods. l, § 324 ods. l, § 329 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné. 20. Uznesenie súdu prvej inštancie odvolací súd v celom rozsahu potvrdil, pretože je vo výroku vecne správne a keďže sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi (skutkovými a právnymi) uznesenia, ako správnymi, toto uznesenie už ďalšie dôvody neobsahuje (§ 387 ods. l, ods. 2 C.s.p.). Akékoľvek dôvody uvádzané odvolacím súdom na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia by bolo len zopakovaním skutkových a právnych dôvodov uvedených súdom prvej inštancie. Pre úplnosť a na doplnenie správnosti odvolací súd považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné. 21. Neodkladné opatrenie možno vydať pred začatím konania, alebo po začatí konania. V oboch prípadoch je možné ho nariadiť z dvoch dôvodov. Jedným je dočasná úprava právnych pomerov účastníkov a druhým je zabezpečenie exekúcie, ak by mala byť ohrozená. Spoločným znakom oboch typov neodkladných opatrení je ich neodkladný a dočasný charakter. 22. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 23. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 24. Návrhom na vydanie neodkladného opatrenia sa otec domáhal, aby maloletý mohol s ním prežiť spoločnú dovolenku, nakoľko predchádzajúcim rozhodnutím upravený styk otca s maloletým neupravuje styk počas letných prázdnin a otec dieťaťa je teda rovnocenným rodičom ako matka, a má voči maloletému rovnaké práva a povinnosti, ale matka maloletého mu bez nariadenia súdu nedovolí ísť na dovolenku s dieťaťom. Aktuálna situácia vo vzťahu rodičov maloletého je mimoriadne komplikovaná, matka zneužíva svoju moc nad dieťaťom, odmieta umožnenie akéhokoľvek kontaktu medzi synom a otcom a dieťaťu tvrdí, že otca nemá, na prosby otca o umožnenie prežitia spoločnej dovolenky so synom nereaguje, matka nerealizuje ani kontakt prostredníctvom počítačovej aplikácie A.. 25. Z obsahu spisu pod sp.zn. 3P/75/2012 vyplýva, že súd vo veci starostlivosti o maloletého Q. M. P. čiastočným rozsudkom zo dňa 15.11.2013, č.k. 3P/75/2012-235, právoplatným dňa 03.12.2013, maloletého Q. M. P., nar. XX.XX.XXXX, zveril do osobnej starostlivosti matky a upravil styk otca s maloletým tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každú sobotu v párnom kalendárnom týždni v mesiaci v čase od 9.00 hod. do 15.00 hod. a každú nedeľu v párnom kalendárnom týždni v mesiaci v čase od 9.00 hod. do 15.00 hod., kedy si dieťa prevezme v určenom čase, v mieste bydliska matky, kde ho aj po skončení styku odovzdá. Matke súd uložil povinnosť dieťa na styk s otcom náležite pripraviť. Súd zároveň uložil matke maloletého povinnosť zabezpečiť audiovizuálny kontakt otca s maloletým prostredníctvom počítačovej aplikácie A., a to každú stredu v kalendárnom týždni v čase od 18.00 hod. do 19.00 hod. a každú sobotu v nepárnom kalendárnom týždni v čase od 9.00 hod. do 10.00 hod. a každú nedeľu v nepárnom kalendárnom týždni v čase od 18.00 hod. do 19.00 hod. 26. V danom prípade súd prvej inštancie správne vychádzal zo zistenia, že ohľadne starostlivosti o maloletého Q. M. P., vo veci pod sp.zn. 3P/75/2012 čiastočným rozsudkom zo dňa 15.11.2013, č.k. 3P/75/2012-235, právoplatným dňa 03.12.2013, maloletého zveril do osobnej starostlivosti matky a upravil styk otca s maloletým. Otec sa návrhom doručeným súdu dňa 19.11.2015, domáhal vo veci samej zmeny právoplatného rozsudku okresného súdu č.k. 3P/75/2012-1042 zo dňa 16.02.2015, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 11CoP/456/2015 zo dňa 29.09.2015, v časti úpravy styku otca s maloletým z dôvodu, že od posledného rozhodnutia uplynul dostatočný čas na to, aby mohol maloletý začať cestovať do krajiny, kde žije otec. 27. Vzhľadom k tomu, že súd je povinný rozhodnúť v súlade so záujmom maloletého, je povinný v tej súvislosti vykonať aj dokazovanie a nie rozhodnúť bez náležitého zistenia skutkového stavu. Preto skutočnosti, ktoré tvrdí otec maloletého, že matka maloletého mu bez nariadenia súdu nedovolí ísť na dovolenku s dieťaťom, že aktuálna situácia vo vzťahu rodičov maloletého je mimoriadne komplikovaná, matka zneužíva svoju moc nad dieťaťom, odmieta umožnenie akéhokoľvek kontaktu medzi synom a otcom a dieťaťu tvrdí, že otca nemá, na prosby otca o umožnenie prežitia spoločnej dovolenky so synom nereaguje, matka nerealizuje ani kontakt prostredníctvom počítačovej aplikácie A., budú predmetom skúmania súdu vo veci samej, vyhodnocovaním vykonaných dôkazov. 28. Krajský súd k námietke otca v podanom odvolaní, v ktorom vytýkal súdu prvej inštancie, že súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, poukazuje na ustanovenie § 329 ods. 1 C.s.p. podľa ktorého súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 29. Z uvedeného vyplýva, že pri prijímaní takéhoto opatrenia, ktoré je opatrením dočasným a predbežným, prevláda požiadavka rýchlosti konania nad úplným preukázaním uplatneného nároku. Aj v konaní o neodkladnom opatrení musí súd hodnotiť vykonané dôkazy, pritom (pri súčasnom preukázaní potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov) rozhodné skutočnosti, (predovšetkým nárok sám) nemusia byť spoľahlivo preukázané. K nariadeniu neodkladného opatrenia stačí, ak sú tvrdené skutočnosti aspoň osvedčené, t.j. ak sa javia aspoň pravdepodobnými. Procesnú zodpovednosť v uvedenom smere nesie navrhovateľ predbežného opatrenia. 30. Zákon preto nepredpokladá, že súd bude pri rozhodovaní o predbežnom opatrení vykonávať dokazovanie a naopak, vo vedomí, že výsluchom strany, proti ktorej návrh smeruje, by mohol byť zmarený účel uvedeného opatrenia; v ustanovení § 329 ods. 1 C.s.p. výslovne formuloval zásadu, že súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Pri samotnom osvedčovaní nároku (na základe predložených listín) potom nie je treba dôsledne dodržiavať tie formálne požiadavky, ktoré zákon ukladá pri dokazovaní, vrátane požiadavky, aby sa druhá strana mohla pred rozhodnutím o neodkladnom opatrení k obsahu listín, z ktorých bude súd robiť záver o tom, či sú splnené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, vyjadriť. 31. V danom prípade preto námietka otca v podanom odvolaní, týkajúca sa nedostatočne vykonaného dokazovania a namietaných nesprávnych skutkových zistení nebola dôvodná. 32. Pokiaľ otec v podanom odvolaní namietal, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, v tej súvislosti treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. 33. Obsah neodkladného opatrenia vo veciach starostlivosti o maloleté dieťa sa bezprostredne dotýka výchovy maloletého dieťaťa. Neodkladné opatrenie v oblasti starostlivosti súdu o maloletých, by malo byť len krátkodobým provizóriom a nie konečným rozhodnutím vo veci samej. Účelom neodkladného opatrenia v konaní o výchove maloletého dieťaťa je dočasná úprava pomerov účastníkov konania, resp. ochrana exekúcie, ktorá by mohla v budúcnosti byť ohrozená. Osobitosť inštitútu spočíva v skutočnosti, že ide o súdnu úpravu, avšak pred vydaním rozhodnutia vo veci samej. Toto opatrenie má mať výnimočný charakter, v prípade rozhodnutí o výchove maloletých detí má svojim spôsobom smerovať k ich „prežitiu“. Z tohto hľadiska právna úprava zodpovedá Dohovoru o právach dieťaťa, ktorý zaraďuje právo na prežitie medzi právami dieťaťa na popredné miesto. 34. V článku 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa. V zmysle článku 41 ods. 4 Ústavy SR, starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov a deti majú právo na rodičovskú starostlivosť. 35. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností, alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi. 36. Odvolací súd považuje za potrebné k tomu uviesť, že právo mať dieťa u seba je ústavným vyjadrením zásady, že starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov a deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu, na základe zákona. K násilným zásahom do práv rodiča mať dieťa u seba patrí zadržanie, väzba rodiča, alebo dieťaťa, ochranná výchova, výchovné opatrenie a pod. Okrem násilných zásahov do práva rodiča mať dieťa u seba sa toto oprávnenie redukuje tiež fakticky v dôsledku skutočnosti, že rodičia maloletého dieťa spolu nežijú. Pretože im vo väčšine prípadov patrí obom výkon rodičovských práv a povinností v rovnakej miere a dieťa nemôže byť súčasne členom dvoch domácností, je v takom prípade nevyhnutné aj právne rozhodnúť, ktorému z rodičov zostane toto právo zachované v plnej miere a dieťa mu bude zverené do osobnej starostlivosti a ktorému z rodičov sa právo osobne sa o dieťa starať odoberie a vznikne mu úplne nové právo - právo styku s dieťaťom. 37. V tej súvislosti odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že na psychiku dieťaťa veľmi pôsobí nekomunikatívnosť rodičov pri jeho odovzdávaní. Jedná sa o výrazne nežiadajúci jav pre osobnostný vývoj aj duševné zdravie maloletého dieťaťa. Je preto treba v záujme dieťaťa tento negatívny stav zmeniť. Akákoľvek striedavá osobná starostlivosť predpokladá zo strany rodičov predovšetkým toleranciu, spoločnú vôľu a schopnosť spolu komunikovať a spolupracovať a najmä nezapájať dieťa do svojich vzájomných problémov. Jedným z určujúcich faktorov pri rozhodovaní o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti je schopnosť rodiča spolupracovať s druhým rodičom pri výchove dieťaťa. Ak táto spolupráca a komunikácia nie je bez zjavného dôvodu naplnená, je rodič výchovne nespôsobilý. 38. Existuje viacero faktorov pre rozhodnutie o tom, ktorému z rodičov má byť dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Medzinárodné pramene práva, európska judikatúra, ako aj slovenský Zákon o rodine už úplne jednoznačným spôsobom zmenili svoj postoj k postaveniu rodičov pri realizácii výkonu ich rodičovských práv a povinností. Pokiaľ rodič má záujem rovnocenne sa podieľať na výchove dieťaťa a nesprával sa spôsobom, ktorý by odôvodňoval zásah do výkonu rodičovských práv a povinností, potom je súd povinný využiť všetky zákonné prostriedky na to, aby mu jeho právo priznal a zabezpečil jeho riadnu realizáciu. Pri rozhodovaní o akejkoľvek otázke súvisiacej s výkonom rodičovských práv a povinností, treba aplikovať povinnosti, ktoré štátu vyplývajú z pozitívneho záväzku v rodinnoprávnych vzťahoch. 39. Záujmom dieťaťa nepochybne je, aby bolo v starostlivosti toho z rodičov, ktorý uznáva úlohu a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa a je presvedčený, že aj ten druhý je dobrým rodičom. Akékoľvek prisvojovanie si práva na rozhodovanie o tom čo je, alebo nie je najlepším záujmom spoločného dieťaťa len jedným z rodičov je dôvodom jednak na využitie procesných prostriedkov na zmenu tohto nesprávneho postoja, jednak na zmenu rozhodnutia o zverení a to aj bez návrhu. Pokiaľ preferenčný rodič svoj negatívny postoj nezmení ani v dôsledku vykonaných opatrení súdu, potom je nevyhnutnosťou zmena nesprávneho výchovného prostredia, keďže v tomto prípade je jeho stabilita negatívom. Dáva záruky toho, že dieťa bude vychovávané v ovzduší nepriateľskom druhému rodičovi, bude manipulované, citovo vydierané, programované, alebo korumpované. Žiadna z týchto výchovných metód nemôže napomôcť dosiahnuť cieľ výchovy tak, ako to formuluje Dohovor o právach dieťaťa. 40. Odvolací súd po preskúmaní veci s prihliadnutím na dôvody podaného odvolania, dospel k záveru, že vzhľadom na skutočnosti, ktoré vyplývajú zo spisu, že styk otca s maloletým je upravený rozhodnutím súdu vo veci a v súčasnej dobe je vedené konanie, v ktorom súd preskúma doterajšiu úpravu styku a na základe vykonaného dokazovania rozhodne v záujme maloletého i s prihliadnutím na návrh a požiadavky otca pri úprave styku a rovnako vzhľadom na stav, aký doteraz trvá medzi rodičmi maloletého, nie je potrebné, aby súd dočasne upravil pomery rodičov maloletého nariadením navrhovaného neodkladného opatrenia. Matka maloletého je pritom povinná rešpektovať práva otca na výkon jeho rodičovských práv a povinností a zo strany rodičov je potrebné, aby rešpektovali doterajšiu úpravu styku otca s maloletým a aby vykonávali svoje rodičovské práva tak, aby neboli ohrozené záujmy maloletého. Nedorozumenia a hádky medzi rodičmi, majú nepriaznivý vplyv na vývoj maloletého. Odvolací súd v tej súvislosti dáva do pozornosti ustanovenie článku 18 Dohovoru o právach dieťaťa, podľa ktorého základným zmyslom starostlivosti rodičov, musí byť záujem dieťaťa. Starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodiča a rodič má právo sa s dieťaťom stýkať, ale ak by styk s rodičom negatívne vplýval na záujem dieťaťa súd styk maloletého dieťaťa s rodičom môže obmedziť, alebo ho aj zakázať a môže obmedziť styk a určiť kratší čas pre styk dieťaťa s rodičom, než ako bolo určené skorším rozhodnutím súdu. 41. Odvolací súd s prihliadnutím na správny právny záver súdu prvej inštancie uznesenie ako vecne správne potvrdil, keď nezistil dôvod pre nariadenie neodkladného opatrenia za skutkového a právneho stavu, keď o úprave práv a povinností rodičov k maloletému a o úprave styku otca s maloletým je rozhodnuté právoplatným a vykonateľným rozsudkom na základe vykonaného dokazovania. Otec má určené a upravené obdobie, počas ktorého uskutočňuje výkon svojho práva styku s maloletým a možnosť podieľať sa na výchove a starostlivosti o maloletého. Pokiaľ otec má záujem zabezpečovať starostlivosť o maloletého vo väčšom rozsahu, ako je upravené rozsudkom súdu, má možnosť a aj využil svoje právo podať návrh na rozšírenie styku s maloletým a v prípade vyhovenia návrhu bude nové rozhodnutie súdu mať za následok zmenu predchádzajúceho rozsudku o úprave práv a povinností rodičov k maloletému, čo však nemožno dosiahnuť neodkladným opatrením, ktoré ako bolo už uvedené, má len dočasný a predbežný charakter a jeho úlohou nie je privodiť zmenu právoplatného a vykonateľného rozsudku. Treba tiež zaoberať sa námietkou otca, že matka mu neumožňuje styk s maloletým v čase, ktorý je upravený vykonateľným rozsudkom súdu. Tento nedostatok nemožno odstrániť alebo napraviť podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ale nariadením výkonu rozhodnutia z dôvodu, že matka neplní rozhodnutie súdu, prípadne podaním návrhu vo veci o zmenu výchovného prostredia maloletého z dôvodu, že matka nerešpektuje právo otca na styk s maloletým. Otcom tvrdený negatívny stav pri realizácii styku s maloletým nemožno odstrániť a riešiť návrhom na neodkladné opatrenie a navrhovanou úpravou styku ohľadne dočasnej úpravy, keď už je o tejto otázke vydané právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu, v tomto rozhodnutí už uvedený rozsudok a okrem toho na okresnom súde je vedené konanie vo veci, je nariadený termín pojednávania a prebieha dokazovanie ohľadne styku otca s maloletým. Za daného stavu preto neodkladné opatrenie nemá právny význam a vyriešilo by pomery rodičov iba dočasne. 42. Odvolací súd pri rozhodnutí vychádzal z článku 41 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť v spojení s § 24 ods. 4 Zákona o rodine, podľa ktorého súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností, alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. 43. V danom prípade okresný súd správne dospel k záveru, že návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné vyhovieť, pretože k tomu nie sú splnené zákonné podmienky. Nemožno sa stotožniť s tvrdením otca, že neodkladné opatrenie je nutné nariadiť, pretože vo veci nie je doteraz rozhodnuté a rozhodnutie môže byť v dôsledku podaného odvolania oddialené na neurčitý čas. Neodkladné opatrenie nemôže byť prostriedkom na dosiahnutie alebo zabezpečenie urýchleného rozhodnutia vo veci samej, alebo náhrady takéhoto rozhodnutia. Vychádzajúc z tvrdenia otca, o potrebe nariadenia neodkladného opatrenia, by bolo možné dosiahnuť rozhodnutie súdu neodkladným opatrením skoro vždy a rozhodnutie vo veci by už len potvrdilo predbežne upravený stav. Takýto postup pri rozhodovaní o neodkladnom s opatrení by nebol v súlade s jeho účelom. Rovnako neobstojí ani tvrdenie otca a jeho záujem na nariadení neodkladného opatrenia, že ak sa súd nestotožňuje s petitom návrhu otca, súd návrhom nie je viazaný a mohol upraviť styk s maloletými deťmi aj inak ako to navrhol otec. Súd úplne opomenul záujem dieťaťa, o ktorom má súd v súlade s princípom oficiality právo rozhodnúť aj bez toho, aby to otec navrhol. Postačuje, aby bolo opatrenie v záujme M. a nebolo ho možné dosiahnuť iným spôsobom, nie aby bol ohrozený na živote. Zo strany súdu neboli zistené a zo spisu nevyplývajú predpoklady, na základe ktorých by súd mal začať konanie bez návrhu, alebo ako navrhuje otec, na základe jeho návrhu prehodnotiť daný stav a prípadne rozhodnúť aj inak, ako otec navrhuje, keď súd nie je návrhom viazaný. Nie je dôvodné tvrdenie otca, že nevyhovením jeho návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, je možné napáchať na rodinných vzťahoch nezvratné škody, keď k tomuto názoru otca odvolací súd poukazuje na článok 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, v ktorom je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa, a preto je predovšetkým povinnosťou rodiča, ktorému bolo dieťa zverené do starostlivosti zabezpečiť, aby bolo realizované právo druhého rodiča na styk s dieťaťom a ak to nie je možné, je takýto rodič výchovne nespôsobilý a takýto stav a správanie rodiča, ktorý neumožňuje druhému rodičovi (ktorému nebolo dieťa zverené) styk s dieťaťom, je možné napraviť zmenou výchovného prostredia dieťaťa tak, aby bolo zabezpečené právo dieťaťa na styk s druhým rodičom, resp. aby bolo zabezpečené právo detí na rodičovskú starostlivosť, vyplývajúce z čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. 44. Odvolací súd zastáva názor, že okresný súd v súlade s uvedeným ustanovením správne právne posúdil danú vec a rozhodol v súlade so zákonom. Námietka otca v podanom odvolaní, ktorá sa týka nesprávneho právneho posúdenia veci, preto nie je opodstatnená. 45. Okrem toho je nutné zaoberať sa tiež námietkou otca, že odôvodnenie napadnutého uznesenia je nesprávne a tiež nepreskúmateľné. 46. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký závadný postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie tých procesných práv účastníka konania, ktoré mu poskytuje Občiansky súdny poriadok. O takúto procesnú vadu ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva. 47. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné, alebo že boli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. 48. Právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán, ktoré majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05 a tiež Kraska c. Švajčiarsko). 49. Arbitrárnosť rozhodnutia môže byť kvalifikovaná buď ako rovnocenná konkurencia viacerých protichodných právnych názorov vyslovených súdom, alebo situácia, v ktorej súd svoj jediný právny záver nezdôvodní zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré prichádzajú do úvahy. 50. Samotné rozhodnutie, ktorým sa završuje poskytovanie súdnej ochrany, musí byť logickým a právnym vyústením doterajšieho priebehu a výsledkov súdneho konania pri rešpektovaní zásad spravodlivého súdneho konania, pri jeho vydaní musia byť zachované formálne a obsahové náležitosti s dôrazom na zrozumiteľnosť, jasnosť a súlad skutkových a právnych dôvodov vo vzťahu k jeho výroku. 51. Krajský súd zastáva názor, že v danom prípade nebolo postupom okresného súdu porušené právo odvolateľa na spravodlivé súdne konanie, čím mu súd prvej inštancie neodňal možnosť konať pred súdom. Po posúdení námietky otca, spochybňujúcej presvedčivosť odôvodnenia rozhodnutia súdu, dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie zodpovedá požiadavke ustanovenia § 220 ods. 2 C.s.p. 52. Krajský súd s prihliadnutím na uvedené dospel k záveru, že skutkové a právne závery okresného súdu, nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a že odôvodnenie odvolaním napadnutého uznesenia okresného súdu ako celok, spĺňa parametre zákonného odôvodnenia. 53. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 C.s.p. rozhodnutie ako vecne správne potvrdil, keď neboli splnené podmienky na jeho zmenu tak, ako žiadal odvolateľ v podanom odvolaní. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 422 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).