KAUZIS.SK
UznesenieKrajský súd Bratislava19. 2. 2018plný text

Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Cob/79/2016 z 19. 2. 2018

CitáciaUznesenie Krajského súdu Bratislava z 19. februára 2018, sp. zn. 4Cob/79/2016, ECLI:SK:KSBA:2018:1209200928.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Cob/79/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1209200928
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1209200928.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek
senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: TIREX, spol. s r.o.,
Nobelova 9A/12278, 831 02 Bratislava, Slovenská republika, IČO: 31 391 281, proti žalovanému: BLEU
ATLANTIC, SARL, Les Deux Moulins, Route de Pliant, 56880 Ploeren (Vannes), Francúzska republika,
ID: 448 686 725 R.C.S., o zaplatenie 750 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava II č.k. 24 Cb/28/2009 - 589 zo dňa 24.11.2015, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 24 Cb/28/2009 - 589 zo dňa
24.11.2015 zrušuje a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom prvým výrokom žalobu zamietol, druhým výrokom žalobcu
zaviazal na zaplatenie sumy 740 eur s úrokom z omeškania 11 % ročne od 24.10.2009 do zaplatenia v
lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku, v zostávajúcej časti vzájomný návrh zamietol a rozhodol,
že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa
domáhal zaplatenia 750 eur s príslušenstvom z titulu zasielateľskej zmluvy, ktorú uzavrel žalobca ako
zasielateľ so žalovaným ako príkazcom. Žalobca mal vo vlastnom mene a na účet žalovaného obstarať
prepravu zásielky, konkrétne dvoch vaní s nákladkou dňa 28.03.2008 v spoločnosti VAJDA, s.r.o.,
a výkladkou v Nantes, Francúzsko. Žalobca požadoval zaplatenie ceny za zabezpečenie dopravy v
sume 750 eur. Žalovaný sa bránil tým, že musel dať opraviť vaňu, ktorú poškodil dopravca, ktorého
objednala spoločnosť žalobcu a za ktoré plne a nedeliteľne zodpovedala spoločnosť žalobcu. Faktúra za
opravu, ktorú vystavila spoločnosť Lotus Spas (VAJDA SPAS, s.r.o.) mala predstavovať sumu 1.490 eur.
Žalovaný poukázal na to, že ako príjemca dodávky vyjadril výhrady, a to: „výhrady kvôli narazeniu tovaru
na jeho okraji“. Žalobca sa voči nároku žalovaného na náhradu škody bránil tým, že nebolo preukázané,
že škoda vznikla na vani, ktorá bola predmetom prepravy, ako aj tým, že nie je dopravcom, ktorý za
škodu zodpovedá. Žalobca mal zároveň za to, že faktúra č. FC 4012371, ktorú predložil žalovaný, je
fiktívna a žalovaný sa dopustil porušenia zákona s možnými trestnoprávnymi následkami.

2. Po vyhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie k záveru, že medzi
žalobcom a žalovaným bola uzatvorená platná zasielateľská zmluva, na základe ktorej sa žalobca
zaviazal obstarať pre žalovaného prepravu dvoch kusov vaní za cenu 750 eur. V konaní bolo
preukázané, že preprava predmetnej zásielky bola žalobcom pre žalovaného obstaraná dopravcom R.
J. v zmysle Zmluvy o preprave č. 0803FE159 zo dňa 28.03.2008 s miestom nakládky VAJDA, s.r.o.
Bratislava Slovensko dňa 28.03.2008 a miestom vykládky Nantes 44000 vo Francúzsku dňa 02.04.2008.
Skutočnosť, že zásielka bola žalovanému dodaná, potvrdzuje aj medzinárodný nákladný list CMR č.
SK 0426657. Nakoľko žalobca obstaral prepravu zásielky pre žalovaného, vystavil dňa 23.04.2008
faktúru č. 2805126 na sumu 750 eur, splatnú dňa 23.05.2008, ako odmenu za vykonanú prepravu
zásielky, na ktorú mu vznikol nárok v zmysle § 601 odsek 2 a § 607 odsek 1 Obchodného zákonníka.
V konaní bolo preukázané, že žalovaný predmetnú faktúru neuhradil, a to ani na základe listu žalobcu



zo dňa 01.07.2008 na jej bezodkladnú úhradu. Dôvodnosť nároku uplatneného žalobcom predmetnou
žalobou potvrdzovala aj skutočnosť, že žalovaný v priebehu konania žiadnym spôsobom nesporoval
nárok uplatnený žalobcom za prepravu zásielky v sume 750 eur v zmysle faktúry č. 2805126. Vzhľadom
na uvedené mal súd za to, že nárok uplatnený žalobcom je dôvodný.

3. Ďalej uviedol, že vzájomným návrhom žalovaným uplatnený nárok na úhradu sumy 740 eur spolu
s príslušenstvom a nárok na úhradu sumy 500 eur ako odškodnenia za protiprávne konanie mal
vzniknúť z titulu náhrady škody, ktorá vznikla žalovanému v súvislosti s opravou vane, ktorej prepravu
obstaral žalobca na základe predmetnej zasielateľskej zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi konania. Z
vyjadrenia a listinných dôkazov predložených žalovaným v medzinárodnom nákladnom liste CMR č. SK
0426657 vyplývalo, že pri prijatí zásielky žalovaný uviedol výhrady kvôli narazeniu tovaru na jeho okraji.
Konajúci súd teda uzavrel, že príjemcovi, t.j. žalovanému bola zásielka dodaná poškodená a z tohto
dôvodu musel vaňu opraviť, pričom opravu vykonala spoločnosť VAJDA SPAS s. r .o., ktorá faktúrou
č. 2008119 vystavenou dňa 19.12.2008 fakturovala za predmetnú opravu čiastku 1.490 eur. K úhrade
predmetnej faktúry zo strany žalovaného došlo dňa 23.10.2009 bankovým prevodom na účet spoločnosti
VAJDA SPAS s. r. o., o čom žalovaný predložil súdu výpis z bankového účtu. Následne sa žalovaný
domáhal faktúrou č. FC 401 371 zo dňa 04.08.2008 úhrady sumy 1.490 eur od spoločnosti žalobcu.

4. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že zásielka, predmetom ktorej boli vane, bola príjemcovi, t.j.
žalovanému, doručená poškodená. Táto skutočnosť podľa neho vyplývala aj z e-mailovej komunikácie
uskutočnenej medzi zamestnancami žalobcu a žalovaného zo dňa 03.04.2008, v ktorej zamestnanec
žalovaného upozornil na poškodenie zásielky a zároveň uviedol svoje výhrady aj v medzinárodnom
nákladnom liste CMR č. SK 00426657 (v pravom dolnom rohu). Hoci sa žalobca snažil zbaviť
zodpovednosti tvrdením, že zabalenie prepravovanej zásielky nebolo dostatočné, žiadnymi listinnými
dôkazmi nepreukázal, že tomu tak aj skutočne bolo. Ako dôkaz podľa názoru konajúceho súdu
nepostačuje konštatovanie zamestnankyne žalobcu v e-maily zo dňa 03.04.2008 o nedostatočnom
balení zásielky pre žalovaného. Taktiež ani pri nakládke zásielky pre žalovaného neboli žalobcom,
resp. dopravcom v medzinárodnom nákladnom liste CMR č. SK0426657 uvedené žiadne nedostatky
prepravovanej zásielky, a teda ani žiadne výhrady týkajúce sa nedostatočného balenia zásielky.
Zároveň žalobca v priebehu konania nepredložil žiadnu fotodokumentáciu, prípadne iné listinné dôkazy,
ktoré by preukazovali, že v čase nakládky zásielky bola táto poškodená, prípadne ako sám uvádzal,
nedostatočne zabalená.

5. Súd prvej inštancie uviedol, že zodpovednosť za škodu zasielateľa na zásielke, ktorá bola
prepravovaná treťou osobou upravuje ustanovenie § 603 ods. 2 Obchodného zákonníka. Podľa tohto
ustanovenia zasielateľ zodpovedá za škodu na prevzatej zásielke vzniknutú pri obstarávaní prepravy,
ibaže ju nemohol odvrátiť pri vynaložení odbornej starostlivosti. To znamená, že zasielateľ zodpovedá
za škodu na zásielke od jej prevzatia od príkazcu do jej odovzdania dopravcovi na prepravu. Za túto
škodu nezodpovedá, ak ju nemohol odvrátiť ani pri vynaložení odbornej starostlivosti. Súd ďalej uviedol,
že zodpovednosť dopravcu za škodu upravuje Dohovor č. 11/1975 Zb., v zmysle ktorého dopravca
zodpovedá za úplnú alebo čiastočnú stratu zásielky alebo za jej poškodenie, ktoré vznikne od okamihu
prevzatia zásielky na prepravu až do okamihu jej vydania, ako aj za prekročenie dodacej lehoty. Žalobca
ako zasielateľ zodpovedal za škodu na prevzatej zásielke a bolo jeho povinnosťou zabezpečiť prepravu
zásielky tak, aby nedošlo k jej poškodeniu. Pri vzniku škody, resp. pri dodaní poškodenej zásielky tak
niesol zodpovednosť za škodu, ktorá vznikla pri preprave. V konaní bolo jednoznačne a bez všetkých
pochybností preukázané, že zásielka bola žalovanému dodaná poškodená, preto bol žalobca povinný
túto škodu žalovanému uhradiť.

6. Súd mal ďalej v konaní preukázané, že oprava vane č. Q.-XX-J.-XX-XXXXX vykonaná spoločnosťou
VAJDA SPAS s.r.o. sa týkala vane, ktorá bola predmetom zásielky v zmysle Zasielateľskej zmluvy zo
dňa 28.03.2008, ktorá skutočnosť vyplývala z Dodacieho listu č. 0328 zo dňa 28.03.2008, pričom aj
svedok C. L. potvrdil, že dodacie listy vystavované spoločnosťou VAJDA SPAS s.r.o. vyzerali ako Dodací
list č. 0328 a zároveň sa potvrdzovali väčšinou len ŠPZ vozidla, prípadne podpisom vodiča. Taktiež
z písomného vyjadrenia spoločnosti VAJDA GROUP s.r.o. zo dňa 08.07.2013 doručeného súdu dňa
12.07.2013 vyplývalo, že táto spoločnosť vykonala opravu vane č. Q.-XX-J.-XX-XXXXX. V konaní nebolo
preukázané, že faktúra č. FC 401 371 zo dňa 04.08.2008, ktorou žalovaný fakturoval žalobcovi úhradu
sumy 1.490 eur, bola fiktívna. Samotná skutočnosť, že žalovaný uhradil spoločnosti VAJDA SPAS s. r.
o. sumu 1.490 eur za opravu vane až dňa 23.10.2009, nie je dôkazom o fiktívnosti predmetnej faktúry.



Žalobca v priebehu konania poukazoval na e-mail zo dňa 07.07.2008, v ktorom zamestnanec spoločnosti
VAJDA SPAS s. r. o. C. L. oznámil zamestnancovi spoločnosti žalobcu, že táto faktúra bola len pro forma
a že práce vykonané neboli, faktúra nebola a ani nebude zaplatená. Vzhľadom na obsah uvedeného e-
mailu súd vykonal dokazovanie výsluchom svedka C. L., ktorý na pojednávaní konanom dňa 24.02.2015
uviedol, že predmetný e-mail napísal, avšak si nepamätal bližšie okolnosti jeho napísania. Zároveň
spoločnosť VAJDA SPAS s. r. o. na výzvu súdu dňa 12.07.2013 oznámila, že práce na oprave vane
č. Q.-XX-J.-XX-XXXXX vykonané boli, za čo si táto spoločnosť fakturovala sumu 1.490 eur faktúrou
č. 2008119 zo dňa 19.12.2008 vystavenou spoločnosti žalovaného. Poukázal aj na to, že žalovaný
bankovým prevodom uhradil dňa 23.10.2009 spoločnosti VAJDA SPAS s.r.o. sumu 1.490 eur. Vzhľadom
k uvedenému preto považoval súd prvej inštancie vzájomný návrh žalovaného v časti nároku na úhradu
sumy 740 eur za dôvodný.

7. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Mal v prvom rade za
to, že nezodpovedá za škodu v zmysle § 603 Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“). Ustanovenie §
603 ods. 1 ObZ upravuje zodpovednosť zasielateľa spočívajúcu vo výbere najprijateľnejšieho spôsobu
dopravy a za voľbu vhodného a spoľahlivého dopravcu majúceho dobrú povesť, čo žalobca splnil.
V zmysle ods. 2 tohto ustanovenia zasielateľ zodpovedá za škodu na zásielke počas obstarávania
prepravy, nie pri preprave samotnej. Ide o prípad, keď príkazca odovzdá zasielateľovi tovar a ten ho
má u seba až do doby odovzdania tovaru dohodnutému dopravcovi. K takémuto konaniu žalobcu
nedošlo, nakoľko prepravovaný tovar u seba nemal vôbec. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MObdo/2/2008. Zdôraznil, že ak počas prepravy došlo k vzniku škody
na prepravovanej zásielke, žalobca ako zasielateľ za túto škodu nezodpovedá, nakoľko by sa jednalo
o objektívnu zodpovednosť za škodu dopravcu.

8. Ďalej vzniesol námietku premlčania. Zásielka v prejednávanej veci bola doručená žalovanému dňa
02.04.2008. Premlčacia doba práva na náhradu škody tak začala plynúť doručením zásielky dňa
02.04.2008 a uplynula dňa 02.04.2009. Žalovaný si svoj nárok uplatnil prvýkrát až vo vyjadrení zo dňa
21.07.2009, t.j. až po uplynutí premlčacej doby.

9. Tiež mal za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkaz k nesprávnym skutkovým
zisteniam. Dôkaz, z ktorého súd prvej inštancie vyvodil záver o tom, aký bol obsah prepravovanej
zásielky, je dodací list, ktorý je však bez akéhokoľvek podpisu, pečiatky či iného potvrdenia o tom, že
dodací list prevzal dopravca predmetnej prepravy a tento bol súčasťou prepravnej zmluvy. Z nákladného
listu CMR nevyplýva, že jeho prílohou je akýkoľvek dodací list, pritom formulár medzinárodného
nákladného listu obsahuje aj kolónku č. 5 „Pripojené doklady“, do ktorej sa uvádza, aké ďalšie
doklady preukazujú uzatvorenie prepravnej zmluvy. Opätovne poukázal na skutočnosti, ktoré majú
spochybňovať autenticitu dodacieho listu - chybné poštové smerovacie číslo, popis „Hydrotheray“
namiesto „Hydroterapy“. Uviedol, že štandardný postup pri existencii dodacieho listu je taký, že
odosielateľ do nákladného listu prepíše údaje z dodacieho listu, avšak v nákladnom liste je už popis
uvedený správne.

10. Ďalej poukázal na to, že spoločnosť VAJDA GROUP, s.r.o. uviedla, že predložená faktúra č.
2008119 za opravu vane výrobné číslo Q.-XX-J.-XX-XXXXX nebola žalovaným uhradená, ale došlo k
jej započítaniu. V priebehu konania však žalovaný opakovane konštatoval, že predmetnú faktúru uhradil
dňa 23.10.2009. Žalovaný teda tvrdil, že faktúru uhradil a spoločnosť VAJDA GROUP, s.r.o. tvrdila, že
pohľadávka bola započítaná. Poukázal aj na to, že žalovaný vo vyjadrení zo dňa 21.07.2009 uviedol, že
faktúra č. 2008119 už bola uhradená v plnej výške, čo sa však nezakladalo na pravde, nakoľko v ďalšom
podaní zaslal aj výpis z účtu zo dňa 31.10.2009 preukazujúci, že úhrada faktúry bola uskutočnená až
23.10.2009. Namietal, že žalovaný sa vôbec nevyjadril, ako sa údajne poškodená vaňa dostala z Nantes
do Bratislavy, napriek tomu, že to žalobca opakovane požadoval. Vzhľadom na uvedené argumenty mal
za to, že nárok žalovaného nebol preukázaný a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil.

11. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

12. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok -
ďalej len „CSP“) prejednal vec bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi
odvolania. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu,



odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie.

13. Dôvodom zrušenia rozsudku súdu prvej inštancie je nedostatočné zistenie skutkového stavu a
nesprávne právne posúdenie veci súdom. V konaní nebolo sporné, že žalobca ako zasielateľ a žalovaný
ako príkazca uzatvorili zasielateľskú zmluvu, predmetom ktorej bolo obstaranie prepravy dvoch vaní
z Bratislavy do mesta Nantes vo Francúzsku. Tiež nebolo sporné, že žalovaný cenu za obstaranie
prepravy neuhradil, a to z dôvodu, že si uplatnil voči žalobcovi nárok na náhradu škody, ktorá mala byť
spôsobená na prepravovanej vani. Skutočnosť, že na vani mala byť spôsobená škoda, je zaznačená na
medzinárodnom nákladnom liste CMR.

14. V prvom rade odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s námietkou
žalobcu, ktorý tvrdil, že za škodu nezodpovedá. Už v konaní pred súdom prvej inštancie (vyjadrenie
zo dňa 23.11.2009 na č.l. 92 súdneho spisu) žalobca zdôrazňoval, že nie je dopravcom, ktorý v
prípade škody na zásielke nesie za túto škodu zodpovednosť a že úlohou zasielateľa je nájsť vhodného
dopravcu. Na tomto mieste odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie v súvislosti so
zodpovednosťou zasielateľa za škodu aplikoval na danú vec ust. § 603 ods. 2 ObZ, pričom uviedol, že
zasielateľ v zmysle uvedeného ustanovenia zodpovedá za škodu na zásielke od jej prevzatia od príkazcu
do jej odovzdania dopravcovi na prepravu s možnosťou liberácie. Konajúci súd potom dospel k záveru,
že v konaní bolo jednoznačne preukázané, že zásielka bola žalovanému dodaná poškodená, a teda
žalobca nezabezpečil prepravu zásielky tak, aby nedošlo k poškodeniu, v dôsledku čoho zodpovedá
za škodu podľa ust. § 603 ods. 2 ObZ. Odvolací súd má za to, že odôvodnenie súdu prvej inštancie
je v tejto časti zmätočné, keď na jednej strane uvádza, že zasielateľ zodpovedá za škodu do momentu
jej odovzdania dopravcovi a na druhej strane nakoniec konštatuje, že zodpovedá za škodu spôsobenú
prepravou veci, t.j. už po odovzdaní zásielky dopravcovi. Je teda zrejmé, že súd prvej inštancie
nesprávne právne vec posúdil a nedostatočne sa vysporiadal s námietkou žalobcu, ktorá spochybňovala
jeho vecnú legitimáciu z titulu zodpovednosti za škodu na prepravovanej veci.

15. Odvolací súd sa stotožňuje s argumentáciou žalobcu, že o prípad zodpovednosti zasielateľa za
škodu na prepravovanej veci v zmysle § 603 ods. 2 ObZ ide vtedy, ak na zásielke vznikne škoda od
momentu jej prevzatia od príkazcu zasielateľom do odovzdania dopravcovi. V danom prípade nebolo
sporné, že zásielku zasielateľ nemal vo svojej dispozícii, nakoľko k jej nákladu došlo dopravcom z miesta
naloženia bez predchádzajúceho prevzatia zasielateľom. Preto je vylúčené, že by k prípadnej škode
došlo počas manipulácie so zásielkou zasielateľom a za takúto škodu by zodpovedal dopravca podľa
ustanovení o prepravnej zmluve.

16. Odvolací súd však dáva do pozornosti ust. § 609 ObZ, podľa ktorého na zasielateľskú zmluvu
sa použijú podporne ustanovenia o komisionárskej zmluve. V zmysle zákonnej úpravy komisionárskej
zmluvy možno za určitých okolnosti konštatovať, že zasielateľ zodpovedá príkazcovi tak, akoby
zodpovedal dopravca odosielateľovi podľa prepravnej zmluvy. V prípade zasielateľskej zmluvy sa
subsidiárne aplikuje aj ust. § 584 ods. 1, 2 ObZ o komisionárskej zmluve, podľa ktorých po zariadení
záležitosti je komisionár povinný o výsledku podať komitentovi správu a vykonať vyúčtovanie. V správe
komisionár označí osobu, s ktorou zmluvu uzavrel. Ak tak neurobí, je komitent oprávnený vymáhať voči
komisionárovi nárok na plnenie záväzku z tejto zmluvy.

17. Pokiaľ zasielateľ neoznačil príkazcovi osobu dopravcu, s ktorým uzavrel prepravnú zmluvu,
má príkazca právo vymáhať splnenie záväzku z prepravnej zmluvy priamo od zasielateľa, z čoho
potom vyplýva aj podporné použitie ustanovení o zodpovednosti dopravcu za škodu v zmysle
prepravnej zmluvy. V tejto súvislosti odkazuje odvolací súd na názor vyslovený Najvyšším súdom ČR v
rozhodnutí sp. zn. 32Cdo/1000/2007 zo dňa 29.04.2008, ktorý sa týka obdobnej situácie, pričom úprava
zasielateľskej a komisionárskej zmluvy v českom právnom poriadku je obdobná. Podľa uvedeného
rozhodnutia: „Dovolací súd vyšiel tiež zo skutkových zistení, na ktorých založil svoje rozhodnutie odvolací
súd, že medzi účastníkmi bola uzavretá zmluva zasielateľská podľa ustanovenia § 601 a nasl. ObZ.
Podľa § 609 ObZ na zasielateľskou zmluvu sa použijú podporne ustanovenia o komisionárskej zmluve. Z
uvedeného vyplýva, že subsidiárne možno použiť pre zasielateľskú zmluvu len tie ustanovenia z úpravy
zmluvy komisionárskej v § 577 a nasl. ObZ, ktoré nie sú osobitne upravené v ustanoveniach § 601 a
nasl. ObZ o zmluve zasielateľskej. Odvolací súd správne aplikoval ustanovenie § 584 ods. 1 a 2 a §
586 ObZ., obsiahnuté v úprave komisionárskej zmluvy, keďže tieto ustanovenia možno podporne použiť



aj pre zmluvu zasielateľskú. Podobne rozhodol Najvyšší súd ČR v rozsudku z 26.09.2007, sp. zn. 32
Odo 1254/2005, uverejnenom v časopise Súdny judikatúra č. 2, ročník 2008, pod č. 27, že v prípade
zasielateľskej zmluvy sa podporne aplikuje aj ustanovenia § 584 ods. 2 ObZ. Pri použití ustanovenia
§ 584 ods. 2 ObZ na zmluvu zasielateľskú potom platí, že príkazca (ako komitent) je oprávnený
vymáhať voči zasielateľovi (ako komisionárovi) nárok na plnenie záväzku z prepravnej zmluvy, ktorú
zasielateľ s dopravcom uzavrel. Zasielateľ teda príkazcovi zodpovedá tak, ako by zodpovedal dopravca
odosielateľovi podľa prepravnej zmluvy.“ Odvolací súd dodáva, že takáto konštrukcia prichádza do
úvahy v prípade, ak zasielateľ neoznačil príkazcovi v správe o obstaraní prepravy osobu, s ktorou
uzavrel prepravnú zmluvu. Nakoľko súd prvej inštancie nesprávne právne vec posúdil, táto skutočnosť
nebola ani predmetom dokazovania skúmania zo strany súdu, v dôsledku čoho bol nedostatočne zistený
skutkový stav.

18. Odvolací súd mal ďalej za to, že súd prvej inštancie sa nedostatočne vysporiadal aj s námietkou
žalovaného, že dodací list je bez podpisu, pečiatky či iného potvrdenia, ktorú skutočnosť tvrdil už aj
v konaní pred súdom prvej inštancie. Súd prvej inštancie mal preukázané, že oprava vane č. Q.-XX-
J.-XX-XXXXX sa týkala vane, ktorá bola predmetom zásielky v zmysle zasielateľskej zmluvy. Táto
skutočnosť podľa jeho názoru vyplývala z Dodacieho listu č. 0328, pričom aj svedok G.. L. potvrdil, že
dodacie listy vystavované spoločnosťou VAJDA SPAS, s.r.o. vyzerali ako tento dodací list a zároveň sa
potvrdzovali ŠPZ vozidla, prípadne podpisom vodiča. Odvolací súd poukazuje na to, že svedok G.. L. na
pojednávaní dňa 24.02.2015 (č.l. 506 súdneho spisu) uviedol, že na dodacie listy sa písala ŠPZ vozidla
a na niektorom exemplári býval aj podpis vodiča, pričom na dodacom liste predloženom v tomto konaní,
takýto podpis absentuje. Odvolaciemu súdu nie je zrejmé, na základe akej úvahy súd prvej inštancie
potom dospel k záveru, že dodací list preukazuje, že vaňa č. Q.-XX-J.-XX-XXXXX bola predmetom
prepravy, keď na dodacom liste absentuje akékoľvek potvrdenie dopravcu alebo zasielateľa. V konaní
nebol predložený exemplár dodacieho listu, ktorý by bol potvrdený podpisom vodiča. Tiež treba poukázať
na to, že nákladný list CMR neobsahuje v kolónke č. 5 „Pripojené doklady“ žiadne údaje o tom, že jeho
súčasťou by mal byť aj dodací list. Konajúci súd sa tiež nevysporiadal s námietkou žalobcu, že žalovaný
nepreukázal prepravu vane, ktorá mala byť poškodená, z mesta Nantes do sídla spoločnosti VAJDA
GROUP, s.r.o., kde malo dôjsť k oprave.

19. Ďalej sa odvolací súd zaoberal prípustnosťou námietky premlčania vznesenou v odvolaní. Opierajúc
sa o názor vyslovený Najvyšším súdom SR v rozhodnutí sp. zn. 5Cdo/120/2009 odvolací súd k záveru, že
strana môže namietať uplynutie premlčacej doby aj v odvolacom konaní. Najvyšší súd SR v predmetnom
rozhodnutí konštatoval, že námietka premlčania práva je námietkou právnou a neuplatňuje sa ňou
taká skutočnosť, ktorú je účastník povinný tvrdiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia súdu prvého
stupňa, ktorým sa končí dokazovanie. Zo žiadneho ustanovenia práva hmotného alebo procesného
nevyplýva, že by strana musela uplatniť námietku premlčania v určitom štádiu konania; z povahy
námietky premlčania vymedzenej hmotným právom (§ 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka) vyplýva,
že ju môže povinný subjekt uplatniť v ktoromkoľvek štádiu konania až do právoplatného skončenia
veci (podobne napr. Peter Vojčík a kolektív: Občiansky zákonník, stručný komentár, Bratislava, IURA
EDITION, s.r.o., 2008, str. 201). Námietka premlčania je teda relevantnou námietkou. Nakoľko táto
otázka nebola predmetom skúmania pred súdom prvej inštancie, odvolací súd považuje za potrebné
v záujme zachovania zásady dvojinštančnosti konania, aby bola táto otázka posúdená súdom v prvej
inštancii potom, čo vyhodnotí vecnú legitimáciu žalobcu vyplývajúcu zo zodpovednosti za škodu na
prepravovanej veci. V prípade, že súd prvej inštancie ustáli, že vecná legitimácia na strane žalobcu je
daná a nárok nie je premlčaný, bude úlohou konajúceho súdu opätovne vyhodnotiť predložené dôkazy
v zmysle vyššie uvedeného názoru odvolacieho súdu.

20. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm.
b/ CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

21. O náhrade trov konania rozhodne podľa § 396 ods. 3 CSP súd prvej inštancie v novom rozhodnutí.

22. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).

Poučenie:



Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 1209200928)

Podobné rozhodnutia (zhoda citovaných ustanovení)