Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/94/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210216134 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Haitová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1210216134.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Haitovej a členov senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej v právnej veci žalobcu: APROCON s.r.o., Landererova 1, 811 09 Bratislava, IČO: 36 704 407, zastúpený: Advokátska kancelária Consiliaris, s.r.o., Ružová dolina 8, 821 09 Bratislava, IČO: 47 248 301 proti žalovanému: RETAX s.r.o., Vinohradnícka 3, 821 06 Bratislava, IČO: 35 838 663, zastúpený: JUDr. Martin Fulec, advokát, Živnostenská 2, 811 06 Bratislava, o návrhu žalobcu na zaplatenie sumy 33.320,- eur s prísl. a odvolaní žalovaného voči rozsudku Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 54Cb/217/2010-278 zo dňa 7.2.2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 54Cb/217/2010-278 zo dňa 7.2.2017 v napadnutej zaväzujúcej časti a súvisiacom výroku o náhrade trov prvoinštančného konania p o t v r d z u j e . Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi vo výške 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Rozsudkom č.k. 54Cb/217/2010-278 zo dňa 7.2.2017, ktorý bol napadnutý odvolaním žalovaného, Okresný súd Bratislava II návrhu žalobcu vyhovel zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy 33.320,- eur s príslušenstvom : úrok z omeškania 9% p.a. zo žalovanej sumy od 10.8.2010 do zaplatenia, priznal žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu a to všetko do troch dní od právoplatnosti. Vo zvyšku súd žalobu zamietol. 2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 16.7.2010 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 33.320,- eur s príslušenstvom - úrokom z omeškania 9% p.a. zo žalovanej sumy od 1.5.2010 do zaplatenia a požadoval náhradu trov konania. Svoj návrh dôvodil tým, že ako zhotoviteľ, uzatvoril sožalovaným ako objednávateľom zmluvu o dielo (ďalej ako „ZOD“) dňa 28.4.2009, v znení Dodatku 1 zo dňa 15.3.2010, pričom ako zhotoviteľ diela si svoje povinnosti definované ZOD splnil a žalovaný mu neuhradil dojednanú cenu diela. Predmetom ZOD bola úprava zmluvných podmienok, práv a povinností zmluvných strán pri spracovaní dokumentácie k podaniu žiadosti o poskytnutie nenávratného finančného príspevku (ďalej len „NFP“) v rámci Operačného programu Bratislavský kraj na implementačnú agentúru a následných službách v prípade podpisu Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančné príspevku (ďalej len „Zmluvy o poskytnutí NFP“). Žalobca ako zhotoviteľ sa zaviazal vypracovať dokumentáciu za účelom získania NFP pre žalovaného a zároveň žalovaný splnomocnil žalobcu, aby ho zastupoval vo všetkých záležitostiach, týkajúcich sa predmetu Zmluvy. Cieľom vypracovania dokumentácie žalobcom bolo získanie NFP pre objednávateľa a aj cena za dielo bola dojednaná v závislosti od splnenia tejto povinnosti a objemu NFP. Cena bola v zmysle ZOD dohodnutá vo výške 25% z oprávnených nákladov projektu a Dodatkom č. 1 zo dňa 15.3.2010 bola stranami upravená tak, že žalovaný sa zaviazal žalobcovi uhradiť cenu vo výške 25% z výšky schváleného NFP s DPH. Žalovaný sa zaviazal cenu diela uhradiť dvoma splátkami, a to prvou splátkou vo výške 20% z výšky schváleného NFP na základe fakturácie po schválení žiadosti Implementačnou agentúrou a druhou splátkou vo výške 5% z výšky schváleného NFP na základe fakturácie po preplatení žiadosti o platbu. Žalobca vypracoval a odovzdal MVRR SR dokumentáciu a MVRR SR schválilo žiadosť o NFP pre žalovaného, teda si žalobca povinnosť zhotoviteľa v zmysle ZOD splnil. Po schválení žiadosti s výškou NFP 190.000,- eur, tvorila dohodnutá cena sumu 56.525,- eur s DPH. Žalobca dňa 17.3.2010 vystavil na časť prvej splátky faktúru č. 92010 vo výške 11.900,- eur, ktorú žalovaný uhradil. Na zostávajúcu časť prvej splátky vo výške 33.320,- eur vystavil dňa 20.4.2010 žalobca faktúru č. 182010, ktorá bola odoslaná žalovanému poštou a bola splatná ihneď. Žalovaný faktúru neuhradil, na čo ho žalobca márne vyzýval, okrem iného výzvou zo dňa 16.6.2010. Žalobca k svojmu návrhu priložil listinné doklady a to ZOD, Dodatok č. 1, fa 182010 z 20.4.2010 na sumu 33.320,- eur splatná ihneď, rozhodnutie z 20.2.2010 MVRR SR o schválení žiadosti o NFP č. MVRR-2010-12475/2530-4 s výškou NFP najviac 190.000,- eur bez DPH, s celkovými oprávnenými nákladmi schválenými vo výške 200.000,- eur bez DPH pre žalovaného, ďalej žalobca predložil list z 16.6.2010 označený ako výzva - pokus o zmier, ktorým vyzýva žalovaného na zaplatenie pohľadávky zo ZOD. 3. K žalobe sa vyjadril žalovaný v odpore voči vydanému platobnému rozkazu v tom zmysle, že žalobca si nesplnil povinnosť riadne odovzdať dielo a preto mu suma, ktorú žalobou požaduje nepatrí. Žalobca mu v priebehu piatich mesiacov neodovzdal dokumentáciu a originál verejného obstarávania, pričom tieto dokumenty sú súčasťou schváleného projektu, ktoré bol žalovaný povinný predložiť MVRR SR. V prípade nepredloženia týchto dokumentov bolo MVRR SR oprávnené od Zmluvy o poskytnutí NFP so žalovaným odstúpiť a žalovaný by bol následne povinný poskytnuté finančné prostriedky vrátiť. Na stretnutí dňa 10.8.2010, ktoré sa konalo za účelom odovzdania predmetných dokumentov, žalobca predložil žalovanému iba kópie dokumentov overené matrikou. Vzhľadom ku skutočnosti, že nariadenie MVRR SR vo všeobecných podmienkach o poskytnutí NFP v článku 12 v bode 4 ods. b) uvádza, že pri overení na mieste možno od prijímateľa požadovať, aby predložil originálne doklady a inú potrebnú dokumentáciu, žalovaný predmetné dokumenty odmietol prevziať. Žalovanému boli žalobcom vystavené celkovo tri faktúry, a to fa č. 92010 zo dňa 17.3.2010 vo výške 45.220,- eur, fa č. 92010 zo dňa 17.3.2010 vo výške 11.900,- eur a fa číslo 182010 zo dňa 20.4.2010 vo výške 33.320,- eur. 4. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 54Cb/217/2010-128 zo dňa 16.10.2012, ktorým návrhu žalobcu v plnom rozsahu vyhovel. Žalovaný podal odvolanie, na základe čoho bol tento rozsudok zrušený uznesením KS Bratislava č.k. 1Cob/141/2013-151 zo dňa 5.12.2013. Zrušujúce uznesenie argumentoval odvolací súd tým, že sa súd prvej inštancie nevysporiadal s okamihom vzniku nároku na vyplatenie ceny diela, čo bolo dojednané ako odovzdanie diela, ako aj namietol nedostatok hodnotenia námietok žalovaného voči nároku žalobcu a tiež nevyriešenie otázky platnosti a účinku odstúpenia od ZOD, ktorú tvrdil žalovaný, že vykonal listom zo dňa 19.7.2010. Po vrátení veci na súd prvej inštancie, OS Bratislava II rozsudkom č.k. 54Cb/217/2010-183 zo dňa 4.4.2014, žalobu v celom rozsahu opätovne zamietol a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania. Voči predmetnému rozsudku, podal žalobca odvolanie, na základe čoho bol rozsudok zrušený a vec opätovne vrátená na súd prvej inštancie. Krajský súd Bratislava v odôvodnení zrušujúceho uznesenia č.k. 1Cob/237/2014-256 zo dňa 17.3.2016, opäť poukázal na potrebu preskúmania odstúpenia žalovaného od zmluvy, ktoré žalovaný mal vykonať listom zo dňa 19.7.2010 a žalobca namietal, že mu takéto odstúpenie doručené nebolo, ako aj namietal, že podací lístok predložený žalovaným zo dňa 19.8.2010, tento doklad jednak nepreukazuje doručenie ale len podanie na poštovú prepravu, ako ani nepreukazuje aký bol samotný obsah zásielky. Krajský súd nariadil vykonať doplnenie dokazovania na zistenie platnosti, alebo neplatnosti ukončenia ZOD. Až v kontexte posúdenia tejto skutočnosti, pokračovať v skúmaní nárokov z platného odstúpenia ZOD, alebo v prípade neplatného ukončenia zmluvy, skúmať kedy a či vôbec vznikli nároky žalobcu na zaplatenie ceny diela. Krajský súd definoval potrebu zistenia, kedy prišlo k vzniku nároku žalobcu (ak k nemu prišlo), teda kedy prišlo k odovzdaniu diela a či tento nárok vznikol v súvislosti s námietkou žalovaného, že žalobca neodovzdal dielo riadne, keďže nepredložil originály požadovaných dokumentov, ale len ich overené ftk., teda či z určitého zmluvného ustanovenia ZOD vyplývala žalobcovi povinnosť predložiť dokumentáciu výhradne v origináli. Žalobca okrem iného argumentoval svoj nárok tým, že žalovaný čiastočne uhradil dlh, zaplatením fa na sumu 11.900,- eur, čím konkludentne uznal aj zvyšok dlhu, čo však žalovaný odmietol a preto KS BA nariadil vykonať dokazovanie aj v tomto smere a teda skúmať či ostatné okolnosti nasvedčovali, že čiastočnou úhradou mienil žalovaný uznať aj zvyšok dlhu. 5. Súd prvej inštancie postupoval v intenciách pokynu Krajského súdu a vykonal dokazovanie, okrem listinných dôkazov, tiež výsluchom svedkov, Z.. A. Š. a P.. B. K. a vyjadreniami sporových strán. Súd vykonal dokazovanie aj posudzovaním zmluvnej dokumentácie medzi sporovými stranami a fakturácie žalobcu, ako aj Zmluvou o poskytnutí nenávratného finančného príspevku číslo Z2232012001401 zo dňa 3.3.2010, všeobecnými zmluvnými podmienkami k Zmluve o poskytnutí nenávratného finančného príspevku, príručkou pre žiadateľa / prijímateľa v rámci operačného programu Bratislavský kraj - súkromný sektor, kópiou procesu verejného obstarávania zo dňa 3.12.2009 a listom Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky zo dňa 13.3.2012, ktorým sa MVRR SR ako orgán poskytujúci NFP vyjadril k otázke posudzovanie overených fotokópií listín vo vzťahu k originálom. 6. Na základe vykonaného dokazovania zistil súd prvej inštancie skutkový stav veci. Súd konštatoval skutočnosti, ktoré neboli v konaní sporné a to, že prišlo k uzatvoreniu ZOD, v znení Dodatku 1. Zo ZOD vyplývala pre žalobcu povinnosť vypracovať dokumentáciu a podľa plnomocenstva tiež zastupovať žalovaného ako záujemcu o poskytnutie NFP od MVRR SR. Taktiež nebolo sporné že zmluvné strany si dohodli výpočet odmeny, ktorý sa viazal na výšku poskytnutého NFP, ako 25% z výšky schváleného NFP s DPH. Žalovaný mal v zmysle Dodatku uhradiť prvú platbu vo výške 20% z výšky schváleného NFP, po schválení žiadosti implementačnou agentúrou a druhú platbu vo výške 5% z výšky schváleného NFP, mal uhradiť po preplatení žiadosti o platbu. Z vykonaného listinného dokazovania, ako aj z výpovede sporových strán, nebolo sporné, že žiadosť o NFP, ktorú vypracoval a dokumentačne zabezpečil žalobca, bola pre žalovaného schválená a NFP mu bol poskytnutý, ako to vyplynulo z rozhodnutia č. MVRR-2010-12475/2530-4 zo dňa 20.1.2010 MVRR SR, ktorý pre žiadateľa schválil NFP najviac 190.000,- eur bez DPH, pričom celkové oprávnené výdavky projektu vo verejnom obstarávaní boli schválené vo výške 200.000,- eur bez DPH. V zmysle odôvodnenia rozhodnutia, žiadateľ splnil podmienky poskytnutia pomoci. Na základe splnenia podmienok pre udelenie NFP, žalovaný uzatvoril ako prijímateľ s MVRR SR ako poskytovateľom, Zmluvu o poskytnutí NFP, predmetom ktorej je úprava zmluvných podmienok, práv a povinností medzi poskytovateľom a prijímateľom pri poskytnutí NFP zo strany poskytovateľa prijímateľovi na realizáciu aktivít projektu, ktorý je predmetom schválenej žiadosti o NFP. Skutočnosť že prišlo k uzatvoreniu zmluvy za účelom čerpania NFP vyplynula z listinných dôkazov, ako ju ani sporové strany nespochybňovali. Súd sa oboznámil s faktúrami vystavenými žalobcom na vyúčtovanie ceny diela. Ide o fa č. 92010 na sumu 45.220,- eur vrátane DPH (38.000,- eur bez DPH) so splatnosťou ihneď. Z vyjadrenia žalobcu vyplynulo, túto faktúru neskôr modifikoval, z dôvodu na strane žalovaného a preúčtoval prvú časť ceny diela na dve sumy a to v fa č. 92010 na sumu 11.900,- eur s DPH (10.000,- eur bez DPH) a následne druhá časť dňa 20.4.2010 fa č. 182010 na sumu 33.320,- eur s DPH (28.000,- eur bez DPH) so splatnosťou ihneď. Druhú časť, teda sumu 33.320,- eur žalovaný neuhradil, čo v konaní ani nerozporoval. Súd ďalej konštatoval, že žalovaný listom zo dňa 8.7.2010 požiadal žalobcu o zaslanie žiadosti o poskytnutie NFP, opisu projektu, rozpočtu projektu a všetkých originálov procesu obstarávania. Z vyjadrenia žalovaného vyplynulo, že listom zo dňa 19.7.2010 vypovedal Zmluvu z dôvodu, že mu žalobcom neboli odovzdané originály dokumentácie v zmysle bodu 1.3 ZOD. Zároveň žalovaný argumentoval, že tento list, obsahom ktorého bolo ukončenie ZOD, zaslal žalobcovi, čo preukazoval poštovým podacím lístkom s dátumom 19.8.2010. Medzi sporovými stranami prišlo k zhode ohľadne stretnutia dňa 10.8.2010, ktoré sa uskutočnilo za účelom odovzdania dokumentácie. Žalobca sa vyjadril, že na tomto stretnutí boli žalovanému predložené originály dokumentov a overené kópie dokumentov k verejnému obstarávaniu, pričom ten tieto dokumenty odmietol prevziať. Odmietnutie prevzatia dôvodil žalovaný tým, že žalobca týmto postupom porušil ZOD, ktorá ho zaväzovala odovzdať dielo riadne a včas, teda odovzdať dokumentáciu v origináli, z dôvodu, že podľa právnej úpravy podmienok pre NFP, môže orgán poskytujúci NFP vykonať kontrolu, v rámci ktorej má prijímateľ NFP povinnosť archivovať originály dokumentácie. Prevzatím len kópií dokumentov by sa žalovaný vystavil riziku, že pri následnej kontrole by mu orgán NFP mohol nevyplatiť, respektíve odňať. Preto takéto plnenie ZOD zo strany zhotoviteľa považoval za nedostatočné a dokumentáciu neprevzal, ani následne na výzvu žalobcu a zmluvu vypovedal. Z vyjadrenia zo dňa 13.3.2012 MVRR SR, Agentúra na podporu regionálneho rozvoja, Odbor riadenia pomoci pre Bratislavský kraj, vyplynulo, že žiadateľ predkladá žiadosť o NFP v jednom origináli a dvoch kópiách. Prílohy žiadosti o NFP žiadateľ predkladá v originálnom vyhotovení alebo ich úradne overené kópie. MVRR SR sa v predmetnom podaní vyjadrilo, že oba spôsoby predloženia príloh sú akceptované a rovnocenné. 7. Súd sa oboznámil s vyjadreniami sporových strán. Žalobca k veci uviedol, že si povinnosť zo ZOD splnil riadne a včas, o čom svedčí poskytnutie NFP žalovanému, listinný doklad z 20.1.2010, rozhodnutie MVRR SR o schválení žiadosti o NFP a zmluva MVRR SR o úprave vzťahov pri poskytnutí NFP pre žalovaného. Žalovanému fakturoval cenu diela podľa dojednanej výšky, pričom na jeho žiadosť prvú časť 20% z NFP rozdelil na dve sumy 11.900,- eur, ktorá bola uhradená a 33.320,- eur, ktorá je predmetom sporu. Ostatných 5% už neúčtoval, pre ukončenie zmluvy. Prevzatie dokumentácie, ktoré neprebehlo a o ktoré opiera žalovaný svoju procesnú obranu, stroskotalo na strane žalovaného, ktorý neoprávnene dokumenty odmietal prevziať, napriek skutočnosti, že išlo o overené ftk. s rovnocennou právnou silou ako originály. 8. Žalovaný argumentoval, že k naplneniu povinnosti zo ZOD mohlo prísť, len pri splnení 2 kumulatívnych podmienok a to 1. schválenie žiadosti o NFP a 2. odovzdanie diela zhotoviteľom riadne a včas. K prvej podmienke síce prišlo, ale žalobca nenaplnil druhú podmienku, keď dielo neodovzdal riadne a včas. Prvú časť ceny 11.900,- eur žalovaný uhradil, pretože považoval odovzdanie dokumentácie za formalitu, o ktorej nemal pochýb. Keď mu však žalobca predložil len ftk. dokumentácie, túto prevziať odmietol, pre možné riziko pri následnej kontrole zo strany MVRR SR. Následne zmluvu vypovedal a zaslal výpoveď ňa 19.8.2010. 9. Žalobca namietal neplatnosť výpovede. Z poštového podacieho lístku nevyplýva preukázanie doručenia, ale len odoslanie určitej zásielky, navyše nie je z tohto dôkazu zrejmé, čo bolo obsahom obálky, či sa jednalo skutočne o výpoveď ako to tvrdí žalovaný, ktorý tak ukončenie zmluvy nepreukázal. Žalobca si splnil povinnosť zo ZOD v celom rozsahu o čom svedčí aj poskytnutie NFP žalovanému, pričom odovzdanie dokumentov, nebolo predmetom ZOD, ale zabezpečenie tejto dokumentácie s cieľom poskytnutia NFP a komunikácia s orgánom ktorý tento NFP poskytuje. 10. Žalovaný ohľadne splnenia povinnosti predložiť dokumenty uviedol, že ZOD je v rozsahu povinnej dokumentácie nejasná, ale skutočnosť že malo ísť o originály vyplýva z pokynov MVRR SR, ktorý požaduje originál verejného obstarávania. Žalovaný spochybnil hodnovernosť ftk. ktoré mu predkladal žalobca. Z výpovede žalobcu, ako aj svedka P.. K. vyplýva, že táto osoba fyzicky dokumenty pre žalobcu vypracovávala a tieto dokumenty mala fyzicky po celý čas u seba. Na základe uvedeného žalovaný dedukoval, že keď P.. K. mal dokumenty u seba, nemohol z nich žalobca vyhotoviť ftk. a preto sú tieto ftk. falzifikáty. Žalovaný síce uznal, že MVRR SR uznáva aj overené ftk. dokumentov ako rovnocenné s originálom, ale v tomto konkrétnom prípade nemohol žalobca vyhotoviť overené ftk., keďže originály u seba nikdy fyzicky nemal. Zároveň sa MVRR SR vyjadrovalo len k podaniu žiadosti o príspevok, ale nie k následnej kontrole, pri ktorej môže MVRR SR požadovať predloženie originálu dokumentácie a pri nesplnení požiadaviek poskytovateľa, môže byť NFP odňatý. Žalobca mal podľa čl. I bod 1.1 a čl. II bod 2.2 ZOD, povinnosť odovzdať dokumentáciu v origináli, čo nevykonal a preto neodovzdal dielo riadne a včas v súlade s § 554 ods. 1 Obchodného zákonníka. Námietka žalobcu, že dokumentáciu MVRR SR odovzdal priamo jej vyhotoviteľ, P.. K. a teda tak zabezpečil pre žalovaného poskytnutie NFP splnením podmienok, neobstojí, nakoľko dokumenty mal odovzdať objednávateľovi a nie MVRR SR, ktoré nie je zmluvnou stranou ZOD. Zároveň argumentoval žalovaný aj tým, že zabezpečenie NFP a teda vykonanie diela pre žalovaného, nevykonal žalobca, ale tretia osoba P.. K.. Keďže zásielku obsahom ktorej bola výpoveď zo zmluvy, odoslal žalovaný na adresu žalobcu, ktorá zásielka sa nevrátila, bola doručená. Z čiastočného plnenia prvej časti odmeny, sumy 11.900,- eur nevyplýva účinok konkludentného uznania zvyšku dlhu, ako to definuje žalobca, nakoľko ostatné okolnosti a najmä ukončenie zmluvy zo strany žalovaného svedčia tomu, že zvyšok dlhu neuznal. 11. Súd pri rozhodovaní vzal do úvahy výpovede svedkov, P.. K. a Z.. Š.. Z.. Š. k veci vypovedal, že ako zamestnanec žalobcu, bol osobne pri odovzdávaní dokumentácie žalovanému, ktorý ju odmietol prevziať. Svedok sa vyjadril, že bolo bežnou praxou, že sa ihneď po vyhotovení určitých dokladov, z týchto originálov spravila overená ftk. pre prípadné budúce potreby. P.. K. sa k veci vyjadril, že pracoval na základe mandátnej zmluvy pre žalovaného ako projektový manažér a vypracovával dokumenty pre verejné obstarávanie pre žalovaného ako klienta žalobcu. Dokumenty potrebné pre poskytnutie NFP vypracoval a projekt bol úspešný, čo znamená že NFP bol žalovanému poskytnutý. Svedok sa vyjadril, že originály odovzdal priamo MVRR SR a fotokópie ostali vo firme u žalobcu. Bol prítomný aj na stretnutí v auguste 2010 na odovzdávaní dokumentov žalovanému, ktorý si tieto odmietol prevziať, pričom svedok osobne dokumenty mal odovzdávať konateľovi žalovaného, p. R.E. a prítomná bola aj ďalšia osoba, p. N.. 12. Súd prvej inštancie vec posúdil podľa predpisov Obchodného Zákonníka č. 513/1991 Zb. (ďalej ako „ObZ“) a to jednak podľa ustanovení upravujúcich prejav vôle, plnenie z právnych úkonov, ako aj osobitných ustanovení, ktoré riešia práva a povinnosti zmluvných strán zmluvy o dielo. Súd skúmal, akým spôsobom bola v ZOD upravená povinnosť zhotoviteľa diela odovzdať dielo riadne a včas, citujúc ustanovenie čl. I bod 1.1 ZOD, v zmysle ktorého si upravili zmluvné strany, že „spracovaná dokumentácia, teda vykonané dielo malo obsahovať podľa čl. I ods. 1.1 Zmluvy o dielo: žiadosť o poskytnutie nenávratného finančného príspevku, opis projektu, rozpočet projektu, ostatné povinné prílohy, ktoré dodá objednávateľ.” Na základe takto odovzdaného diela, sa zaviazal žalovaný ako objednávateľ, zaplatiť zhotoviteľovi zmluvnú cenu diela, ako bola upravená v čl. II bod 2.1 ZOD, v znení Dodatku č. 1 k ZOD. O výške odmeny v konaní spor nebol. Spor spočíval v tom, že žalovaný namietal, že odovzdaním len ftk. dokumentov, neprišlo k naplneniu čl. I bod 1.1, teda dielo nebolo odovzdané riadne a včas. Podľa čl. III ods. 3.4 ZOD, žalobca je povinný odovzdať vypracovanú žiadosť žalovanému riadne a včas. Zhotoviteľ však nebude v meškaní s odovzdaním žiadostí, ak toto omeškanie bolo spôsobené z dôvodov, ktoré sú na strane objednávateľa, najmä z dôvodu nedodania podkladov a informácií. Súd posudzoval tiež právnu úpravu vzťahov medzi prijímateľom a poskytovateľom NFP, ktorá bola predmetom Zmluvy o poskytnutí NFP. Podľa čl. 12 ods. 4 písm. b) Všeobecných zmluvných podmienok k zmluve o poskytnutí nenávratného finančného príspevku oprávnené osoby na výkon kontroly (auditu) overovania na mieste sú oprávnené požadovať od prijímateľa, aby predložil originálne doklady a inú potrebnú dokumentáciu, záznamy dát na pamäťových médiách, vzorky výrobkov alebo iné doklady potrebné pre výkon kontroly (auditu) overenia na mieste a ďalšie doklady súvisiace s Projektom v zmysle požiadaviek oprávnených osôb na výkon kontroly (auditu) overovania na mieste. Podľa bod 5.4 ods. 2 a 5 Príručky pre žiadateľa / prijímateľa v rámci operačného programu Bratislavský kraj - súkromný sektor na základe písomnej výzvy na preukázanie splnenia podmienok poskytnutia pomoci je žiadateľ povinný predložiť kompletnú zviazanú a overenú dokumentáciu z procesu verejného obstarávania v zmysle zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. RO OPBK vykonáva kontrolu doručených kompletných dokumentácií z procesu VO/ VOS realizovaných žiadateľom najneskôr pred vydaním Rozhodnutia o schválení ŽoNFP. 13. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania, vyniesol na pojednávaní dňa 7.2.2017 rozsudok, ktorým nároku žalobcu vyhovel. Súd skúmal, či prišlo k naplneniu kumulatívnych podmienok - vypracovanie dokumentácie na podanie žiadosti o NFP a odovzdanie diela, pre vznik nároku na cenu diela, o ktorej výške spor nebol. Súd dal za pravdu žalovanému, že k nároku na cenu diela muselo byť jednak splnené poskytnutie NFP (schválenie žiadosti) a zároveň odovzdanie diela objednávateľovi. NFP bol žalovanému poskytnutý, o čom v konaní nebolo sporu a sa súd zameral na riešenie otázky, či odovzdaním, respektíve snahou o odovzdanie dokumentácie v auguste 2010, naplnil žalobca povinnosť odovzdať dielo a či jeho neprevzatie zo strany žalovaného (ne)bolo oprávnené. K odovzdaniu dokumentov bolo realizované stretnutie, na ktorom žalovaný tieto odmietol prevziať, čo potvrdili svedecké výpovede. Zároveň z výpovede svedka P.. K. vyplynulo, že dokumenty, ktoré sám pre žalobcu vypracoval, odovzdal osobne žalovanému. Súd skúmaním obsahu dojednania ZOD dedukoval, že zo žiadneho ustanovenia zmluvy explicitne nevyplýva povinnosť predložiť dokumenty v rozsahu podľa čl. I bod 1.1 práve v origináli, respektíve tento článok (a ani iný) nevylúčil ich predloženie v overenej ftk. Súd prvej inštancie svoj názor, že v zmluvných vzťahoch sa nevyskytuje úprava, ktorá by vylučovala predloženie overenej ftk. dokumentov, ako rovnocennej s originálom, podporil tiež dopytom na MVRR SR a zistil, že prílohy žiadosti o NFP žiadateľ predkladá v originálnom vyhotovení alebo ich úradne overené kópie, pričom oba spôsoby predloženia príloh sú akceptované a rovnocenné. Z daného dôvodu mal súd za to, že prišlo nielen k naplneniu prvej podmienky (schválenie žiadosti o NFP), ale aj druhej podmienky - odovzdanie diela (dokumentácie podľa čl. I bod 1.1 ZOD) a teda žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie ceny diela. 14. Pokiaľ ide o platnosť doručenia, ktoré mal súd skúmať na základe pokynu zrušujúceho Uznesenia KS BA, súd sa s touto skutočnosťou vysporiadal na základe dokumentu, ktorý predložil žalobca v odvolaní proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 4.4.2014, č.k. 54Cb/217/2010-183, doručenému súdu dňa 8.7.2014, kde ako dôkaz priložil list žalovaného zo dňa 19.7.2010 označený ako „Výpoveď zo Zmluvy o dielo zo dňa 28.4.2009“, pričom na tomto dokumente bol ako dátum doručenia žalobcovi vyznačený deň 20.8.2010. Súd teda konštatoval, že k doručeniu výpovede prišlo. Súd však výpoveď posúdil ako neplatnú z dôvodu absencie právnych dôvodov pre skončenie zmluvy. Pre žalobcu zo žiadneho ustanovenia ZOD, ani zo zákonnej úpravy, nevyplynula povinnosť predložiť výhradne originály dokumentov. Z daného dôvodu, nebol žalovaný oprávnený tieto dokumenty na stretnutí dňa 10.8.2010 odoprieť a sám tak spôsobil omeškanie s odovzdaním diela, čo vylučuje omeškanie žalobcu s plnením svojej povinnosti. Súd aplikujúc § 349 ObZ konštatoval, že právo na odstúpenie od zmluvy trvá len do momentu, kedy nastane splnenie povinnosti, ktorá bola dôvodom pre odstúpenie. Vzhľadom k tomu, že snaha o odovzdanie dokumentov, zmarená žalovaným neoprávnene, nastala pred odoslaním správy o odstúpení od zmluvy, teda žalobca sa snažil svoju povinnosť splniť, ku ktorej by prišlo nebyť neoprávneného odopretia žalovaným, teda dôvod pre odstúpenie pominul a odstúpenie nebolo v súlade s § 349 ObZ. Z daného dôvodu posúdil súd pre rozpor so zákonom, odstúpenie ako neplatné. Žalobca tak nemohol byť v omeškaní, nakoľko omeškanie nastalo na strane žalovaného ako veriteľa podľa § 370 ObZ s dôsledkami podľa §§ 371 a 372 ObZ. Súd potom ďalej neskúmal, aký bol skutočný obsah zásielky adresovanej žalobcovi, nakoľko odstúpenie je neplatné pre rozpor so zákonom. 15. Súd sa tiež vysporiadal s námietkou nehodnovernosti ftk., ktorú namietal žalovaný a usúdil, že táto námietka účinná nie je, vzhľadom k vyjadreniu svedka Z.. Š., ktorý potvrdil, že sa bežne vyhotovovali ftk. originálov dokumentov hneď po ich vypracovaní. Zároveň súd vzal do úvahy aj svedeckú výpoveď P.. K., že tieto dokumenty odovzdal priamo MVRR SR, pričom ako osoba vykonávajúca túto činnosť pre žalobcu na základe mandátnej zmluvy, splnil si takto žalobca sprostredkovane svoju povinnosť voči žalovanému zo ZOD a nešlo o plnenie tretej osoby. Ohľadne čiastočného plnenia dlhu s účinkom uznania aj zvyšku dlhu, súd dal za pravdu žalovanému, že okolnosti nenasvedčovali konkludentnému uznaniu zvyšku záväzku podľa § 407 ods. 3 ObZ. 16. Čo sa týka splatnosti dlhu, súd priznal žalobcovi istinu, ktorá bola splatná od okamihu odovzdania diela, čo nastalo na stretnutí dňa 10.8.2010, kedy bol realizovaný pokus o odovzdanie dokumentácie. Nakoľko tento okamih súd považoval za vznik nároku na cenu diela, ktorá bola splatná okamžite, od tohto termínu priznal žalobcovi nárok na príslušenstvo, teda úrok z omeškania a nie od dátumu 1.5.2010, ktorý žalobca v návrhu požadoval. Vzhľadom na úplný úspech vo veci, súd s poukazom na § 255 ods. 1 CSP, žalobcovi priznal trovy v plnom rozsahu. 17. Voči rozsudku podal žalovaný včas odvolanie. Odvolanie dôvodil podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný argumentoval, že súd prvej inštancie nerešpektoval pokyn Krajského súdu BA v zrušujúcom uznesení č.k. 1 Cob/237/2014-256, ktorým nariadil doplniť dokazovanie. Dokazovanie malo byť doplnené za účelom zistenia z čoho vyplýva povinnosť žalobcu predložiť dokumentáciu v originálnom prevedení, či bolo doručené odstúpenie od zmluvy a ako hodnotiť čiastočné plnenie žalovaným. Súd tento pokyn odvolacieho súdu nesplnil, keďže nevykonal žiadne dodatočné dokazovanie k preukázaniu týchto okolností a ani nezopakoval dokazovanie vykonané v predošlom štádiu konania, ale len zhrnul už raz vykonané dôkazy, z ktorých však vyvodil diametrálne odlišné závery ako predchádzajúci súd. Súd bez zmeny objemu preukázaných skutočností, navyše vychádzajúc z totožného skutkového stavu, tento skutkový stav posúdil úplne inak ako predchádzajúci súd v prvej inštancii, ktorý žalobu v plnom rozsahu zamietol. Takýto postup zaťažuje napadnuté rozhodnutie vadou zmätočnosti v takom rozsahu, že ide o porušenie práva na spravodlivý súdny proces. Druhým odvolacím dôvodom bolo podľa žalovaného úplne odlišné hodnotenie svedeckej výpovede a dôkazov. Z výpovede P.. K. totiž vyplynulo, že tento mal ako spracovateľ, po celý čas dokumentáciu fyzicky u seba a teda logicky žalobca nemal ako vyhotoviť z tejto dokumentácie ftk., súd však mal za to žalobca mal vyhotovené ftk.,čo sa nezhoduje so skutkovým stavom, ako ho svedok opísal. K nesprávnemu právnemu posúdeniu žalovaný uviedol, že spočíva v nesprávnom vyhodnotení kumulatívneho splnenia podmienok pre vznik nároku na odmenu. Súd mal bez odôvodnenia nesprávne konštatovať, že prišlo k riadnemu odovzdaniu diela podľa § 554 ods. 1 Obch. zák. Žalovaný tiež považoval za nesprávne konštatovanie, že zo ZOD nevyplynula povinnosť žalobcu odovzdať dielo výhradne v origináli, nakoľko táto povinnosť vyplynula z jedinečnosti diela, ktoré mal žalobca pre žalovaného vypracovať. Predmetom ZOD bolo zhotovenie veci nezastupiteľnej, teda zhotovenie dokumentácie potrebnej k tomu, aby mu bol poskytnutý konkrétny, presne špecifikovaný, príspevok, teda bol žalobca povinný odovzdať túto vec žalovanému v jej originálnom vyhotovení, keďže iba takéto vyhotovenie môže naplniť účel za ktorým si zhotovenie takejto veci u žalobcu, ako objednávateľa objednal a to bez ohľadu na to, či je to v zmluve výslovne uvedené alebo nie. Ako príklad žalovaný použil prípad zhotovenia sochy, kedy za riadne odovzdanie takto špecifikovaného diela by sa nemohlo považovať, ak by žalobca síce takúto sochu zhotovil, avšak žalovanému by odovzdal jej kópiu. Žalovaný požadoval napadnutý rozsudok podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie. 18. Žalobca sa k odvolaniu vyjadril podaním z 3.5.2017, kde zopakoval tvrdenia prednesené v predchádzajúcom konaní, že ZOD jednoznačne upravovala povinnosti zmluvných strán a zo žiadneho ustanovenia nevyplýva výhrada dokumentov, len v origináli, s vylúčením rovnocennosti s overenými ftk. Svoju povinnosť sa snažil žalobca splniť na stretnutí dňa 10.8.2010, kedy všetku dokumentáciu poskytnutú MVRR SR, na základe ktorej bol aj NFP žalovanému poskytnutý, ponúkol v úradne overených ftk. žalovanému na prevzatie, ktorý si tieto dokumenty odmietol prevziať z jediného dôvodu a to že nešlo o originály. Súd správne vyhodnotil, že zo ZOD nevyplývala povinnosť splniť odovzdanie diela výhradne v origináli. Z dôkazu - poštová podacia pečiatka na podacom lístku z 19.8.2010 vyplýva len to, že žalovaný zaslal určitú listinu v tento deň. Nepreukazuje sa týmto však obsah zásielky, ani jej doručenie, súd tieto skutočnosti rieši v odôvodnení. Súd sa tiež vyjadril k tvrdenému uznaniu zvyšku dlhu, ktoré tvrdil žalobca v dôsledku čiastočného plnenia, pričom súd toto hodnotil negatívne, teda že uznaniu dlhu neprišlo. Súd na pojednávaní dňa 7.2.2017 doplnil dokazovanie o výsluchy strán a tiež vyzval strany na doplnenie dokazovania, k čomu neboli prednesené žiadne návrhy a tak vyhlásil dokazovanie za skončené a teda k naplneniu odvolacieho dôvodu, ktorým má byť nerešpektovanie pokynu Krajského súdu, doplniť dokazovanie, neprišlo. Žalobca mal za to, že ani dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) nebol naplnený, nakoľko súd posudzoval výsledky výpovedí svedkov na základe úvahy v kontexte okolností, ktoré v konaní vyšli najavo. K nesprávnemu právnemu posúdeniu zo strany súdu neprišlo, nakoľko sa v ZOD neupravuje povinnosť predložiť dokumenty výhradne v origináli a už vôbec nie dokumenty verejného obstarávania, ktoré v origináli odovzdal žalobca priamo MVRR SR za účelom získania NFP pre žalovaného, čo naplnil a NFP žalovaný nadobudol. Žalobca požadoval napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. 19. Odvolací súd konštatuje, že konanie na súde prvej inštancie sa viedlo v rámci účinnosti zákonnej úpravy procesného konania podľa Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. O odvolaní rozhodoval odvolací súd dňa 27.9.2018, za účinnosti právnej úpravy Civilného sporového poriadku č. 160 /2015 Z.z. (ďalej ako „CSP“) a postupoval tak v súlade s § 470 ods. 1 CSP a § 473 CSP, podľa ktorého sa počnúc účinnosťou CSP, ruší úprava Občianskeho súdneho poriadku 99/1963 Zb. a aj na konania začaté pred účinnosťou CSP, sa počnúc dátumom 1.7.2016, vzťahuje aktuálna procesná úprava CSP. 20. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach dôvodov odvolania, rozsahu odvolania a vrátane konania, ktoré mu predchádzalo (§ 379 CSP a § 380 CSP), nakoľko neboli splnené zákonné podmienky pre posudzovanie napadnutého rozsudku v inom rozsahu, alebo z hľadiska iných odvolacích dôvodov, ako tých ktoré žalovaný v odvolaní uviedol. Odvolací súd má za to, že skutkový stav bol zistený dostatočne a na základe vykonaných dôkazov dospel súd prvej inštancie k správnym skutkovým zisteniam, ktoré boli správne právne posúdené. Nie je daný zákonný dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s § 384 CSP a preto je viazaný skutkovým stavom veci tak ako bol zistený súdom prvej inštancie v súlade s § 383 CSP. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu a dôvodmi odvolania dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdiť. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 396 CSP v spojení s § 255 ods. 1, 2 a § 262 ods. 1 CSP. 21. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie, s jeho odôvodnením a v podrobnostiach na neho poukazuje. K odôvodneniu vecne správneho napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom odvolateľa dodáva: 22. Žalovaný v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nerešpektoval pokyn Krajského súdu Bratislava, ktorý vyjadril v uznesení č.k. 1Cob/237/2014-256, ktorým rušil v poradí druhý rozsudok súdu prvej inštancie, uložil tomuto súdu v rámci záväzného právneho názoru povinnosť skúmať: z čoho vyplýva povinnosť žalobcu predložiť originály dokumentov uvedených v zmluve o dielo; či bolo žalobcovi doručené odstúpenie od zmluvy zo strany žalovaného, a ak áno, či malo za následok zánik zmluvy; vyhodnotiť následky čiastočnej úhrady faktúry, ktorej zaplatenia žalovaným sa žalobca domáha v tomto konaní; a v tomto smere doplniť dokazovanie. Žalovaný mal za to, že súd bez doplnenia alebo zopakovania dôkazov, len zhodnotil tie ktoré už raz boli vykonané a prijal z nich úplne odlišné skutkové a právne závery, čo je dôvodom zmätočnosti rozsudku a porušením práva na spravodlivý súdny proces. Odvolací súd sa týmto názorom nestotožňuje. V súlade s § 391 ods. 1 a 2 CSP: „Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať.” Rozsah dokazovania v sporovom konaní, ktoré sa riadi zásadou zodpovednosti sporových strán za výsledok sporu, je upravený v § 185 CSP nasledovne: „Súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak. Súd aj bez návrhu môže vykonať dôkazy na zistenie, či sú splnené procesné podmienky, či navrhované rozhodnutie bude vykonateľné, a na zistenie cudzieho práva.” Súd aj pri rešpektovaní pokynu odvolacieho súdu, dokazovanie vykonáva na návrhy sporových strán a teda sporové strany si zodpovedajú za rozsah dokazovania tým, že sú vo vlastnom záujme povinné podávať na dokazovanie návrhy na preukázanie svojich tvrdení. Sporové strany sa nemôžu spoliehať na iniciatívu súdu, ktorý bude pátrať po skutkových zisteniach, i keď platí viazanosť právneho názoru odvolacieho súdu. Súd prvej inštancie nemal povinnosť hľadať nové dôkazy z vlastnej iniciatívy, aby doplnil skutkový stav, ale zrušenie a vrátenie veci na nové konanie dalo sporovým stranám možnosť doplniť svoje tvrdenia o nové návrhy na dokazovanie. Ako správne žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, zo zápisnice z pojednávania dňa 7.2.2017 vyplýva, že súd dal možnosť sporovým stranám navrhnúť ďalšie dôkazy. Žalovaný túto možnosť nevyužil. V rámci hodnotenia dôkazov, je každý súd nezávislý bez ohľadu na názor iného súdu, ktorý rozhodoval v danej veci v predchádzajúcom konaní. Súd je samostatný aj v rozhodovaní, rozsahu dokazovania, či určité dôkazy vykoná, zopakuje, alebo v rámci hospodárnosti, pri dostatočne zistenom skutkovom stave, ktorý postačuje na rozhodnutie, upustí od ďalšieho dokazovania. Tento postup zaručuje nezávislosť každého súdu a zaručuje pre sporové strany spravodlivý súdny proces. Súd prvej inštancie zhodnotil dôkazný materiál, ktorý vyplynul z dokazovania v predošlých konaniach a usúdil, že skutkový stav bol zistený dostatočne. Ako nezávislý hodnotiaci orgán, tieto dôkazy posúdil podľa vlastnej úvahy a vo vzájomnej súvislosti teda v súlade s § 191 ods. 1 CSP. Žiadne procesné ustanovenie neukladá súdu povinnosť zhodnotiť dôkazy totožne, ako súd v predošlom konaní. Bolo právomocou súdu hodnotiť teda dôkazy odlišne a zároveň bolo jeho povinnosťou poskytnúť stranám priestor pre doplnenie dokazovania, čo korešponduje s pokynom Krajského súdu, ktorý doplnením dokazovania ukladá súdu nižšej inštancie povinnosť, doplniť skutkový stav v prípade návrhov sporových strán. Pod pokynom Krajského súdu, nie je možné rozumieť nahrádzanie povinnosti sporových strán, zabezpečovať na podporu svojich tvrdení dôkazy a spoliehať sa na prácu súdu v hľadaní dôkazov. Žalovaný si podľa názoru odvolacieho súdu nesprávne vysvetľuje pokyn Krajského súdu, ktorý poskytol možnosť otvoriť dokazovanie sporovým stranám, ale neuložil súdu prvej inštancie povinnosť tieto dôkazy vyhľadávať, ale umožniť ich sporovým stranám navrhovať. Pokiaľ ide o hodnotenie vykonaných dôkazov, v rámci hospodárnosti konania, súd prvej inštancie nebol povinný opakovať už raz vykonané dôkazy a v ich hodnotení je nezávislý. Závery ktoré prijal z dôkazov, hodnotí odvolací súd ako správne a stotožňuje sa s nimi. Podľa odvolacieho súdu neprišlo k naplneniu odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP. 23. Žalovaný namietal nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci. Za nesprávny považoval žalovaný záver vyplývajúci o vyhotovení ftk. dokumentov, ktoré mal v dispozícii ich vyhotoviteľ teda P.. K.. Odvolací súd poukazuje na vyjadrenie svedka Z.. Š., ktorý potvrdil prax, v rámci ktorej sa ftk. bežne vyhotovovali hneď po vypracovaní originálov, ako aj vyjadrenie samotného P.. K., ktorý uviedol, že originály verejného obstarávania odovzdal na schvaľovací proces MVRR SR a fotokópie ostali vo firme. Tieto dve nezávisle od seba vykonané svedecké výpovede vyvracajú tvrdenie žalovaného o pochybnosti fotokópií. Navyše je potrebné podotknúť, že išlo o ftk. vyhotovené na matrike, teda osvedčené autoritou, ktorá je oprávnená potvrdiť, že sa určitá listina zhoduje s originálom a teda má totožnú právnu silu. Okrem tvrdenia ktoré nie je totožné s vyjadrením svedka P.. K., že tieto dokumenty mal po celý čas u seba bez možnosti vypracovať ftk., žalovaný žiadnym iným prostriedkom, nevyvrátil pravosť a hodnovernosť ftk. listín. Odvolací súd považuje za podstatné, tiež závery o tom, či predloženie ftk., ktoré bolo preukázané, bolo postačujúce pre riadne odovzdanie diela ako to požaduje ZOD v čl. I bod 1.1 a zároveň ako to požaduje pre nárok na cenu diela, § 554 ods. 1 ObZ: „Zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v mieste ustanovenom týmto zákonom. Ak je miestom odovzdania iné miesto, než je uvedené v odsekoch 2 a 4, vyzve zhotoviteľ objednávateľa, aby prevzal dielo.” Súd prvej inštancie správne dedukoval z textu ZOD, že nikde nebola explicitne upravená povinnosť odovzdať výhradne originály, teda bolo ponechané na všeobecne platnú prax, že sa originál zhoduje s overenou fotokópiou, ktorá má totožnú právnu silu, vzhľadom k tomu, že si túto prax zmluvné strany nevylúčili. Tento názor bol potvrdený aj samotným vyjadrením MVRR SR, ktorý sa ako autorita a adresát dokumentov, uspokojil s overenou ftk., ktorú považuje za rovnocennú, pričom v origináli sa predkladá len projekt verejného obstarávania. Za daných okolností, hodnotenie žalovaného, ktorý tvrdí, že by pri následnej kontrole zo strany MVRR SR, bol prijatý záver o nedostatočnosti overených ftk., vyznieva ako účelové a špekulatívne. O prvej podmienke pre nárok na cenu diela - schválenie žiadosti o NFP, nebolo sporu. Z vykonaných dôkazov vyplynul záver o tom, že predloženie overených ftk. bolo akceptované zo strany MVRR SR a nebolo zmluvne vylúčené, teda malo byť akceptované aj zo strany veriteľa - žalovaného. Odmietnutie tohto plnenia zo strany zhotoviteľa diela, nebolo dôvodné. Bol to žalovaný ktorý zavinil neodovzdanie diela a ide o omeškanie na strane veriteľa podľa § 370 ObZ, podľa ktorého „Veriteľ je v omeškaní, ak v rozpore so svojimi povinnosťami vyplývajúcimi zo záväzkového vzťahu neprevezme riadne ponúknuté plnenie alebo neposkytne spolupôsobenie potrebné na to, aby dlžník mohol splniť svoj záväzok.” Následkom omeškania veriteľa je, že dlžník, v tomto prípade žalobca ako zhotoviteľ, nemohol byť v omeškaní a teda neexistoval dôvod pre odstúpenie od zmluvy, ktorý zadefinoval žalovaný ako omeškanie, respektíve nedodanie diela riadne a včas. Čo sa týka argumentu o jedinečnosti dokumentov a nemožnosti rovnocennej povahy ftk. s poukazom a vytvorenie umeleckého diela (socha), tento argument v danom prípade použiteľný nie je. Umelecké dielo ako výtvor a špecifický druh diela je upravený v osobitnom právnom predpise, ktorý na umelecké diela ako originálne výtvory, jedinečné len v jednom pôvodnom prevedení, stanovuje iné požiadavky, ako na bežné dielo podľa ObZ. Navyše ani u umeleckého diela, osobitný zákon nevylučuje vyhotovenie rozmnoženiny, ktorá bude mať povahu originálu, avšak tieto otázky s prejednávanou vecou nemajú súvis. 24. V súlade s § 344 ObZ, „Od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento alebo iný zákon.” Podľa § 345 ods. 1 a 2 ObZ, „Ak omeškanie dlžníka alebo veriteľa znamená podstatné porušenie jeho zmluvnej povinnosti, je druhá strana oprávnená od zmluvy odstúpiť, ak to oznámi strane v omeškaní bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o tomto porušení dozvedela. Na účely tohto zákona je porušenie zmluvy podstatné, ak strana porušujúca zmluvu vedela v čase uzavretia zmluvy alebo v tomto čase bolo rozumné predvídať s prihliadnutím na účel zmluvy, ktorý vyplynul z jej obsahu alebo z okolností, za ktorých bola zmluva uzavretá, že druhá strana nebude mať záujem na plnení povinností pri takom porušení zmluvy. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že porušenie zmluvy nie je podstatné.” Vzhľadom k tomu, že odovzdať dielo riadne a včas bolo základnou povinnosťou žalobcu, odvolací súd konštatuje, že nesplnenie tejto povinnosti, by bolo bývalo podstatným porušením zmluvy, zakladajúce právo odstúpiť od zmluvy zo strany žalovaného. Podľa § 349 ods. 2 ObZ, „Oprávnená strana nemôže odstúpiť od zmluvy po tom, čo jej bola doručená správa, že už bola splnená povinnosť, ktorej porušenie bolo dôvodom na odstúpenie od zmluvy.” Odstúpenie od ZOD bolo realizované odoslaním listu žalobcovi dňa 19.8.2010. K pokusu o odovzdanie dokumentov prišlo dňa 10.8.2010, teda predtým ako sa žalovaný rozhodol zmluvu ukončiť a teda potom ako pominuli dôvody na jej oprávnené ukončenie a teda odpadol zákonný dôvod pre odstúpenie, nakoľko k neodovzdaniu diela prišlo z dôvodu na strane žalovaného. Bezdôvodné odopretie prijatia plnenia zo strany žalovaného, je omeškaním veriteľa v súlade s § 370 ObZ a vylučuje tak omeškanie žalobcu, ktorý sa pokúsil dielo odovzdať. Tieto skutočnosti posúdil súd prvej inštancie správne a s jeho závermi sa odvolací súd plne stotožňuje. 25. Čo sa týka námietky žalovaného, že súd neskúmal doručovanie a neskúmal obsah zásielky, v súlade s pokynom Krajského súdu, odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie sa týmto okolnostiam venoval. Zároveň súd prvej inštancie postupoval logicky najprv skúmaním, či boli zákonné podmienky na odstúpenie z hľadiska hmotnoprávnej úpravy a prišiel k záveru, že naplnené neboli. Bolo by nadprácou súdu, najprv znovu riešiť otázku doručovania, ktorú mal za preukázanú (bod č. 63 odôvodnenia rozsudku), alebo obsah zásielky, ktorej preukazovanie bolo povinnosťou žalovaného a následne riešiť, či vôbec mohlo dôjsť k platnému odstúpeniu. Súd prvej inštancie zvolil pragmatický a logický postup a po získaní záveru o nedôvodnosti odstúpenia, odpadla povinnosť ďalej riešiť otázku doručovania, alebo obsahu zásielky, ktorá by sa preukazovala s ťažkosťami. 26. K otázke uznania zvyšku dlhu sa súd správne vyjadril v bode 69 odôvodnenia, nakoľko správanie žalovaného nesmerovalo k uznaniu zvyšku dlhu, keďže od zmluvy sa pokúsil odstúpiť, čo súd prvej inštancie posúdil zhodne s názorom odvolacieho súdu. Pokiaľ ide o plnenie P.. K., ktorý odovzdal vypracovanú dokumentáciu MVRR SR, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý NFP, toto konanie sa považuje za plnenie veriteľa a nie za konanie tretej osoby, ako to argumentuje žalovaný. V súlade s § 538 ObZ „Zhotoviteľ diela môže poveriť jeho vykonaním inú osobu, ak zo zmluvy alebo z povahy diela nevyplýva nič iné. Pri vykonávaní diela inou osobou má zhotoviteľ zodpovednosť, akoby dielo vykonával sám.” Zmluvné strany si plnenie dieľa subdodávateľsky nevylúčili a P.. K. pracoval na tejto záležitosti na základe mandátnej zmluvy ako mandatár, teda konal v mene a na účet žalobcu, čím si žalobca splnil povinnosť voči žalovanému. Súd tiež správne posúdil okamih vzniku nároku na cenu diela a teda odovzdanie diela, respektíve pokus o jeho odovzdanie, ku ktorému prišlo dňa 10.8.2010 a tento okamih zakladá nárok na cenu za dielo, ako aj zmeškanie, zakladá nárok na úrok z omeškania. 27. Rozsudok súdu prvej inštancie, bolo potrebné podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdiť ako vecne správny. Odvolací súd rozhodol o potvrdení rozsudku súdu prvej inštancie č.k. 54Cb/217/2010-278 jednohlasne, to znamená 3 hlasmi z 3 členov senátu. 28. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 396 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 262 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný na 100% a preto mu súd priznal nárok vo výške 100%, pričom o výške trov bude rozhodnuté osobitným uznesením po právoplatnosti vo veci samej. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).