Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/211/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216201786 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1216201786.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a JUDr. Ivony Hrčekovej v právnej veci žalobcu M-SECURITY SERVICE, s.r.o., so sídlom Pri hrádzi 9, Bratislava, IČO: 35 808 934, práv. zast. Aequistas s.r.o., AK so sídlom Dolná 19, Banská Bystrica, IČO: 36 628 841, proti žalovanému AUTOPROGRES SK s.r.o., so sídlom Plynárenská 17560/3A , Bratislava, IČO: 35 850 574, práv. zast. JUDr. Adriánom Suchánkom, advokátom so sídlom Grösslingova č. 6-8, Bratislava, o žalobe na obnovu konania a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k. 42Cb/43/2016- 45 zo dňa 1.6.2017, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 42Cb/43/2016- 45 zo dňa 1.6.2017 p o t v r d z u j e . Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh na obnovu konania zamietol a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v celom rozsahu. 2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 3.2.2016 domáhal povolenia obnovy konania vedeného na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 26Cb/90/2006. Žalobu odôvodnil tým, že rozhodnutím Okresného súdu Bratislava II zo dňa 3.4.2012 ktoré bolo potvrdené rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave zo dňa 21.11.2013 sp. zn. 1Cob/250/2012 súd žalobu žalobcu zamietol. Dôvodom zamietnutia žaloby o vrátenie kúpnej ceny bolo predovšetkým nepreukázanie aktívnej legitimácie na odstúpenie od kúpnej zmluvy, ako aj neoznámenie vád predmetu kúpy žalovanému a nepreukázanie poškodenia predmetu kúpy - motorového vozidla v dôsledku havárie už v čase odovzdania predmetu kúpy žalovaným. Žalobca zistil, že motorové vozidlo bolo na územie Slovenskej republiky dovezené zo zahraničia, pričom v súvislosti s jeho dovozom musel byť Colným úradom Bratislava, pobočka Bratislava vydaný jednotný colný doklad (ďalej len "JCD"). V prípade ak bolo motorové vozidlo na územie Slovenskej republiky dovezené po poškodení alebo havárií a oprava motorového vozidla sa uskutočnila až na území Slovenskej republiky ako to vyplýva z čestného prehlásenia pána X. X. zo dňa 8. 3.2012, bolo by preukázané, že motorové vozidlo bolo v čase odovzdania žalobcovi poškodené v dôsledku havárie. Colný systém v čase dovozu motorového vozidla nebol zdigitalizovaný a bez znalostí čísla JCD nebolo možné identifikovať doklady preclenia. Žalobcovi nebolo známe číslo JCD a toto číslo sa dozvedel až 15.12.2015. V rovnaký deň bola podaná na Colný úrad Bratislava žiadosť o vydanie kópie rozhodnutia (JCD) v colnom konaní ev. č. 536344301104, pričom dňa 28.12.2015 bolo vydané rozhodnutie o prerušení konania z dôvodu, že žalobca nepredložil do konania originál plnej moci, ktorým žalobca nedisponuje. V prípade preukázania skutočnosti, že motorové vozidlo bolo poškodené v dôsledku havárie, a teda predmet kúpy podľa kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu nemal vlastnosti vymienené kupujúcim, by táto skutočnosť mohla privodiť priaznivejšie rozhodnutie pre žalobcu, nakoľko ak predmet kúpy nemal vlastnosti vymienené kupujúcim, je táto skutočnosť dôvodom na odstúpenie od kúpnej zmluvy podľa ustanovenia § 345 ods. 1 Obchodného zákonníka. 3. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 21.11.2013, č.k. 1Cob/250/2012 potvrdil prvostupňový rozsudok ako vecne správny a stotožnil sa s tým, že kupujúci nemôže odstúpiť od zmluvy ak vady neoznámil predávajúcemu včas. Žalobca sa podanou žalobou domáhal vrátenia kúpnej ceny z dôvodu, že motorové vozidlo v čase kúpy malo neodstrániteľnú vadu brzdového systému, čo malo za následok jeho nepoužiteľnosť. Túto skutočnosť však vylučuje protokol o kontrole vozidla (STK) zo dňa 25. 6.2003. Žalobca žiadne vady na motorovom vozidle nereklamoval a ani nevysvetlil, prečo nereklamoval a neurgoval ich odstránenie u žalovaného v celom období od prevzatia vozidla dňa 2.7.2003 až do 7.3.2005. Žalovaný bol len sprostredkovateľom leasingu čo vyplýva aj z pôvodného spisu, nebol dovozcom motorového vozidla. Práve naopak dovozca motorového vozidla a konateľ žalobcu boli blízki priatelia čo nepoprel ani štatutárny zástupca žalobcu. Štatutárny zástupca žalovaného nemal vedomosť o havarovanom motorovom vozidle a nemal ani povinnosť to skúmať. Samotné čestné prehlásenie vyvoláva pochybnosti už len tým, že je datované 8.3. 2012 a žalobca tvrdí, že sa o ňom dozvedel 15.12.2015. Toto tvrdenie žalobcu považuje za účelové, pričom aj keby súd uznal, že sú tu dôvody na obnovu konania, na podstate veci to nič nemení vzhľadom na záver rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 21.11.2013 kde súd jasne konštatuje, že žalobca žalovanému ako kupujúcemu neoznámil v čas svoje nároky z vád predmetu kúpy a rovnako táto skutočnosť vyplýva aj z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.5.2015. 4. Zistený skutkový stav súd prvej inštancie posúdil podľa ust. §§ 397, 398, 400, 403, 410, 414 a 470 zákona č.160/2015 Zb.z. o civilnom sporovom konaní. 5. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané že žalobca ako dôvod obnovy konania uviedol, že sú tu dôkazy (resp. možno vykonať dôkazy) týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré nemohol bez svojej viny použiť (resp. nemohli sa vykonať) v pôvodnom konaní, a ktoré môžu privodiť pre žalobcu priaznivejšie rozhodnutie vo veci (§ 397 písm. a) a b) C.s.p.). Žalobca za tento dôkaz označil Jednotný colný doklad (JCD) vydaný Colným úradom Bratislava, obsahom ktorého by podľa názoru žalobcu mohol byť aj záznam o tom, že motorové vozidlo ktoré bolo predmetom kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi spoločnosťou VOLKSWAGEN Finančné služby Slovensko s.r.o. a žalovaným bolo havarované už v čase jeho dovezenia na územie Slovenskej republiky, čím by žalobca preukázal že predmet kúpy nemal vlastnosti vymienené kupujúcim. Podľa tvrdení žalobcu, tento sa o čísle JCD dozvedel až dňa 15.12.2015, nakoľko v čase dovozu motorového vozidla nebol JCD zdigitalizovaný, a teda bez znalosti čísla JCD ho nebolo možné žiadnym spôsobom identifikovať. Súd prvej inštancie v kontexte skutočností uvedených žalobcom v žalobe na obnovu konania kde sa žalobca okrem vymedzenia dôvodov týkajúcich sa obnovy konania zaoberal aj samotným meritom veci ktoré prejednal súd v konaní vedenom pod sp. zn. 26Cb/90/2006 uviedol, že konanie o obnove konania prebieha v dvoch fázach, pričom v prvej fáze súd skúma len to, či je obnova konania procesne prístupná. Až druhá fáza predstavuje nové prerokovanie a rozhodnutie vo veci, t.j. až v druhej fáze konania sa skúma skutočná opodstatnenosť tvrdeného dôvodu žaloby na obnovu konania. Z vyššie uvedeného dôvodu sa súd prvej inštancie neskúmal oprávnenosť tvrdeného práva či nároku žalobcu po vecnej stránke, keďže mnohé argumenty tvrdené žalobcom by boli relevantné až v následnom štádiu, pokiaľ by súd prvej inštancie obnovou konania povolil. Vo vzťahu k naplneniu dôvodov prípustnosti obnovy konania súd prvej inštancie konštatoval , že procesná prípustnosť žaloby je podmienená tým, aby žalobca nemal žiadny podiel na tom, že sa v pôvodnom konaní nemohli použiť dôkazy. Táto podmienka však nie je splnená ak tieto dôkazy existovali už v pôvodnom konaní a žalobca o ich existencii vedel, resp. mal možnosť vedieť a mal dostatok podkladov potrebných na ich označenie a na splnenie si svojej dôkaznej povinnosť, avšak v pôvodnom konaní ich nepoužil. Vychádzajúc z tvrdení žalobcu, ktoré žalobca prezentoval v priebehu konania dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobca mal vedomosť o existencii listinného dôkazu - Jednotného colného dokladu už počas prejednania jeho nároku v konaní vedenom pod sp. zn. 26Cb/90/2006, čo vyplýva jednak z obsahu podanej žaloby ("Navrhovateľovi nebolo známe číslo jednotného colného dokladu ktoré sa dozvedel až dňa 15.12.2015"), ako aj z prednesu právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní konanom dňa 1.6.2017, kde právny zástupca žalobcu uviedol, že" Žalobca tvrdí že 15.12.2015 sa dozvedel o čísle jednotného colného dokladu tak, aby bol schopný označiť ho ako dôkaz v konaní"). V danom prípade mal súd prvej inštancie za to, že argumentácia žalobcu, že tento listinný doklad (JCD) nemohol bez svojej viny v pôvodnom konaní (26Cb/90/2006) označiť a použiť ako dôkaz na podporu svojich tvrdení nemôže obstáť, nakoľko za predpokladu že žalobca mal vedomosť o jeho existencii, mohol vykonať bezprostredne po získaní tejto informácie dopyt na Colný úrad Bratislava za účelom získania podkladov pre jeho ďalšiu identifikáciu. Žalobca rovnako mohol v rámci konania 26Cb/90/2006 požiadať súd o vykonanie dopytu na Colný úrad Bratislava za účelom zabezpečenia tohto dôkazu pre účely súdneho konania, čo však žalobca neurobil. Pokiaľ ide o samotnú existenciu JCD v čase pôvodného konania vedeného pod sp. zn. 26Cb/90/2006, táto je zrejmá, nakoľko pokiaľ by JCD neexistoval, nebolo by možné ho následne po vytvorení elektronického colného systému zdigitalizovať. Z uvedeného dôvodu nebolo možné prijať záver, že by išlo o nový dôkaz v konaní, a teda žalobca podľa názoru súdu mal objektívnu a reálnu možnosť v čase pôvodného súdneho konania ktorého obnovy sa domáha tento dôkaz zistiť, označiť a použiť ho v pôvodnom konaní. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie žalobu zamietol. 6. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) a žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech priznal náhradu trov konania vo výške 100 %. 7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca. Rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa neho vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, čo zakladá odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/, h/ C.s.p. Žalobca uvádza, že považuje za irelevantné úvahy súdu prvej inštancie o tom, či dôkaz, JCD existoval v čase pôvodného konania vedeného Okresným súdom Bratislava II pod č. k. 26Cb/90/2006. Predpokladom pre obnovu konania v zmysle ustanovenia § 228 ods. 1 písm. a/ O.s.p. nie je neexistencia dôkazu v čase pôvodného konania, ale nemožnosť jeho použitia v pôvodnom konaní bez viny žalobcu a skutočnosť, že dôkaz je spôsobilý privodiť pre účastníka pôvodného konania priaznivejšie rozhodnutie. Jednotný colný doklad je listinou, z ktorej malo byť preukázané, že motorové vozidlo bolo na územie Slovenskej republiky dovezené už havarované. Označenie dôkazu preto musí spĺňať také náležitosti, na základe ktorých je možné dôkaz reálne vykonať a teda je možné listinu slúžiacu ako dôkazný prostriedok nezameniteľné identifikovať. Jednotný colný doklad pritom obsahuje údaje o: Odosielateľovi; Príjemcovi; Deklarantovi; Krajine pôvodu, Krajine určenia; Kód tovaru; Náklad kusy a opis tovaru; a ďalšie údaje ako sú uvedené vo vzorovom tlačive jednotného colného dokladu. Pre nezameniteľnú identifikáciu listiny, jednotného colného dokladu, ktorá má slúžiť ako dôkaz v konaní je tak potrebné uviesť: a) číslo jednotného colného dokladu (ďalej len „JCD“); alebo b) údaje o odosielateľovi, príjemcovi a náklade. Žalobca síce v čase pôvodného konania mohol disponovať informáciou o tom, že motorové vozidlo bolo dovezené na územie Slovenskej republiky, t.j. približnou informáciou o náklade, a mohol sa aj domnievať, že pozná osobu príjemcu, nedisponoval však informáciou o odosielateľovi tovaru. Súčasne informácie žalobcu o náklade, tak ako je uvádzaný v príslušnom JCD neboli a do dnešného dňa nie sú úplné, nakoľko žalobca disponuje výlučne informáciou o type motorového vozidla. Nie je však zrejmé v akom rozsahu je predmetné motorové vozidlo identifikované v príslušnom JCD, t.j. či je identifikované aj prostredníctvom VIN čísla alebo iného identifikátora. Žalobca tak nemohol v pôvodnom konaní tento listinný dôkaz označiť. V prípade, pokiaľ by sa pokúsil o označenie navrhovaného listinného dôkazu ako jednotný colný doklad vydaný v súvislosti s dovozom motorového vozidla identifikovaného súčasným EČV nespĺňalo by takéto označenie dôkazu ani minimálne kvalitatívne požiadavky na označenie dôkazu a takto označený dôkaz by nikdy nebolo možné vykonať. Žalobca tvrdí, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, kedy súd prvej inštancie mal zato, že žalobca mohol v konaní označiť ako dôkaz JCD len preto, že JCD v čase pôvodného konania existovalo a žalobca mohol mať vedomosť o tom, že JCD bolo vydané, hoci objektívne nemohol disponovať znalosťami, ktoré by pomohli toto JCD bližšie určiť, t.j. súd pri rozhodovaní o možnosti označiť JCD ako dôkaz nesprávne aplikoval ustanovenie § 120 ods, 1 Občianskeho súdneho poriadku, respektíve ho nezohľadnil vôbec. Žalobca poukazuje na skutočnosť, že súd prvej inštancie v odôvodnení vychádzal z predpokladu, že žalobca mohol požiadať o informácie Colný úrad Bratislava, čo je v rozpore s predloženými dôkazmi, medzi ktoré patri aj Rozhodnutie Colného úradu Bratislava o prerušení konania číslo 1811648/181495 zo dňa 28.12.2015 ktorým Colný úrad Bratislava rozhodol o prerušení konania do času predloženia splnomocnenia na konanie, nakoľko žalobca nebol účastníkom colného konania, t.j. žalobca sa ako osoba, ktorá nebola účastníkom colného konania nikdy nemohol domáhať informácii o JCD . Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie a obnovu konania povolí a prizná žalobcovi náhradu trov konania. 8. K odvolaniu žalobcu sa žalovaný nevyjadril. 9. Odvolací súd konštatuje, že konanie na súde prvej inštancie bolo začaté v rámci účinnosti zákonnej úpravy procesného konania podľa Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb., avšak súd prvej inštancie rozhodoval a odvolací súd o odvolaní rozhodoval po nadobudnutí účinnosti právnej úpravy Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z. z. a postupovali tak v súlade s § 470 ods. 1, C.s.p. a § 473 C.s.p., podľa ktorých sa počnúc účinnosťou C.s.p. ruší úprava Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. a aj na konania začaté pred účinnosťou C.s.p. sa počnúc dátumom 1.7.2016 vzťahuje aktuálna procesná úprava C.s.p. 10. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 31.10.2018. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 11. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a uvádza , že súd prvej inštancie správne vyhodnotil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Odvolací súd má za to, že nie je daný zákonný dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s § 384 C.s.p., a preto je viazaný skutkovým stavom veci, tak ako bol zistený súdom prvej inštancie v súlade s § 383 C.s.p. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že žalobca v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne skutočnosti spôsobilé spochybniť závery súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu rozhodol na základe skutkového stavu preukázaného predloženými dôkazmi a zistený skutkový stav následne správne právne posúdil. S dôvodmi napadnutého rozsudku sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na doplnenie jeho správnosti k odvolacím námietkam žalovaného uvádza, že podľa názoru odvolacieho súdu v konaní pred súdom prvej inštancie bolo preukázané, že žalobcom označený listinný dôkaz objektívne už v čase pôvodného konania existoval a preto ho žalobca mohol označiť ako dôkaz už v pôvodnom konaní s tým, že zároveň mohol požiadať aj súd prvej inštancie o súčinnosť pri jeho zabezpečení, ako i o súčinnosť pri zabezpečení údajov potrebných na jeho identifikáciu , a teda mal reálnu možnosť použiť ho aj v čase pôvodného konania na podporu a preukázanie oprávnenosti uplatneného nároku v pôvodnom súdnom konaní o vrátenie kúpnej ceny. Žalobca tak neučinil a preto sú jeho úvahy o tom, že bez znalosti čísla JCD nebolo možné tento dôkaz použiť v pôvodnom konaní iba hypotetické. 12. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil. 13. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1, v spojení s ust. § 255 ods. 1, C.s.p. Úspešný žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril a neuplatnil si nárok na náhradu trov odvolacieho konania . 14. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1, C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).