Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/229/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216201786 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1216201786.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a JUDr. Andrey Sedláčkovej, v právnej veci žalobcu M-SECURITY SERVICE, s.r.o., Pri hrádzi 9, Bratislava, IČO: 35 808 934, práv. zast. advokátskou kanceláriou Procházka & partners, spol. s r.o., Búdkova 4, Bratislava, IČO: 36 854 948, proti žalovanému AUTOPROGRES SK s.r.o., Plynárenská 17560/3A, Bratislava, IČO: 35 850 574, o žalobe na obnovu konania vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 26Cb/90/2006, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 42Cb/43/2016-45 zo dňa 1.6.2017 jednohlasne, takto r o z h o d o l : I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 42Cb/43/2016-45 zo dňa 1.6.2017 m e n í tak, že sa povoľuje obnova konania vedeného pred Okresným súdom Bratislava II pod sp. zn. 26Cb/90/2006. II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov prvoinštančného, odvolacieho aj dovolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh na obnovu konania zamietol a žalovanému priznal proti žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu. 2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 3.2.2016 domáhal povolenia obnovy konania vedeného na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 26Cb/90/2006. Svoju žalobu odôvodnil tým, že rozhodnutím Okresného súdu Bratislava II zo dňa 3.4.2012, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave zo dňa 21.11.2013 sp. zn. 1Cob/250/2012, súd žalobu žalobcu zamietol. Dôvodom zamietnutia žaloby o vrátenie kúpnej ceny bolo predovšetkým nepreukázanie aktívnej legitimácie na odstúpenie od kúpnej zmluvy, ako aj neoznámenie vád predmetu kúpy žalovanému a nepreukázanie poškodenia predmetu kúpy - motorového vozidla v dôsledku havárie už v čase odovzdania predmetu kúpy žalovaným. 3. Žalobca ako dôvod obnovy konania uviedol, že sú tu dôkazy (resp. možno vykonať dôkazy) týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré nemohol bez svojej viny použiť (resp. nemohli sa vykonať) v pôvodnom konaní, a ktoré môžu privodiť pre žalobcu priaznivejšie rozhodnutie vo veci (§ 397 písm. a) a b) C.s.p.). Žalobca za tento dôkaz označil Jednotný colný doklad (JCD) vydaný Colným úradom Bratislava, obsahom ktorého by podľa názoru žalobcu mohol byť aj záznam o tom, že motorové vozidlo, ktoré bolo predmetom kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi spoločnosťou VOLKSWAGEN Finančné služby Slovensko s.r.o. a žalovaným bolo havarované už v čase jeho dovezenia na územie Slovenskej republiky, čím by žalobca preukázal, že predmet kúpy nemal vlastnosti vymienené kupujúcim. Podľa tvrdení žalobcu, tento sa o čísle JCD dozvedel až dňa 15.12.2015, nakoľko v čase dovozu motorového vozidla nebol JCD zdigitalizovaný, a teda bez znalosti čísla JCD ho nebolo možné žiadnym spôsobom identifikovať. Súd v kontexte skutočností uvedených žalobcom v žalobe na obnovu konania, kde sa žalobca okrem vymedzenia dôvodov týkajúcich sa obnovy konania zaoberal aj samotným meritom veci, ktoré prejednal súd v konaní vedenom pod sp. zn. 26Cb/90/2016 uviedol, že konanie o obnove konania prebieha v dvoch fázach, pričom v prvej fáze súd skúma len to, či je obnova konania procesne prístupná. Až druhá fáza predstavuje nové prerokovanie a rozhodnutie vo veci, t.j. až v druhej fáze konania sa skúma skutočná opodstatnenosť tvrdeného dôvodu žaloby na obnovu konania. Z vyššie uvedeného dôvodu sa súd neskúmal oprávnenosť tvrdeného práva, či nároku žalobcu po vecnej stránke, keďže mnohé argumenty tvrdené žalobcom by boli relevantné až v následnom štádiu, pokiaľ by súd obnovou konania povolil. 4. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca mal vedomosť o existencii listinného dôkazu - Jednotného colného dokladu už počas prejednania jeho nároku v konaní vedenom pod sp. zn. 26Cb/90/2016, čo vyplývalo jednak z obsahu podanej žaloby ("Navrhovateľovi nebolo známe číslo jednotného colného dokladu, ktoré sa dozvedel až dňa 15.12.2015"), ako aj z prednesu právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní konanom dňa 1.6.2017, kde právny zástupca žalobcu uviedol, že "Žalobca tvrdí, že 15.12.2015 sa dozvedel o čísle jednotného colného dokladu tak, aby bol schopný označiť ho ako dôkaz v konaní". V danom prípade mal súd za to, že argumentácia žalobcu, že tento listinný doklad (JCD) nemohol bez svojej viny v pôvodnom konaní (26Cb/90/2016) označiť a použiť ako dôkaz na podporu svojich tvrdení nemôže obstáť, nakoľko za predpokladu, že žalobca mal vedomosť o jeho existencii, čo v tomto konaní žalobca sám aj prezentoval (žalobcovi nebolo známe číslo JCD), žalobca mohol vykonať bezprostredne po získaní tejto informácie dopyt na Colný úrad Bratislava za účelom získania podkladov pre jeho ďalšiu identifikáciu. Žalobca rovnako mohol v rámci konania 26Cb/90/2016 požiadať súd o vykonanie dopytu na Colný úrad Bratislava za účelom zabezpečenia tohto dôkazu pre účely súdneho konania, čo však žalobca neurobil. Pokiaľ išlo o samotnú existenciu JCD v čase pôvodného konania vedeného pod sp. zn. 26Cb/90/2016, táto bola zrejmá, nakoľko pokiaľ by JCD neexistoval, nebolo by možné ho následne po vytvorení elektronického colného systému zdigitalizovať. Z uvedeného dôvodu nebolo možné prijať záver, že by išlo o nový dôkaz v konaní, a teda žalobca podľa názoru súdu mal objektívnu a reálnu možnosť v čase pôvodného súdneho konania ktorého obnovy sa domáha tento dôkaz zistiť, označiť a použiť ho v pôvodnom konaní. Žalobcom označený listinný dôkaz objektívne už v čase pôvodného konania existoval a tento mohol žalobca označiť ako dôkaz už v pôvodnom konaní s tým, že zároveň mohol okrem vykonania dopytu na Colný úrad Bratislava požiadať aj súd o súčinnosť pri jeho zabezpečení, a teda mohol ho (resp. mal reálnu možnosť) použiť aj v čase pôvodného konania na podporu a preukázanie oprávnenosti uplatneného nároku v pôvodnom súdnom konaní o vrátenie kúpnej ceny. 5. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca, ktorý považuje za irelevantné úvahy súdu o tom, či dôkaz JCD existoval v čase pôvodného konania vedeného Okresným súdom Bratislava II pod sp. zn. 26Cb/90/2006. Predpokladom pre obnovu konania v zmysle ustanovenia § 228 ods. 1 písm. a) O.s.p. nie je neexistencia dôkazu v čase pôvodného konania, ale nemožnosť jeho použitia v pôvodnom konaní bez viny žalobcu a skutočnosť, že dôkaz je spôsobilý privodiť pre účastníka pôvodného konania priaznivejšie rozhodnutie. Konštatoval, že žalobca síce v čase pôvodného konania mohol disponovať informáciou o tom, že motorové vozidlo bolo dovezené na územie Slovenskej republiky, t.j. približnou informáciou o náklade a mohol sa aj domnievať, že pozná osobu príjemcu, nedisponoval však informáciou o odosielateľovi tovaru. Súčasne informácie žalobcu o náklade, tak ako je uvádzaný v príslušnom JCD neboli a do dnešného dňa nie sú úplné, nakoľko žalobca disponuje výlučne informáciou o type motorového vozidla. Nie je však zrejmé v akom rozsahu je predmetné motorové vozidlo identifikované v príslušnom JCD, t.j. či je identifikované aj prostredníctvom VIN čísla alebo iného identifikátora. Žalobca tak nemohol v pôvodnom konaní tento listinný dôkaz označiť. V prípade, pokiaľ by sa pokúsil o označenie navrhovaného listinného dôkazu ako jednotný colný doklad vydaný v súvislosti s dovozom motorového vozidla identifikovaného súčasným EČV, nespĺňalo by takéto označenie dôkazu ani minimálne kvalitatívne požiadavky na označenie dôkazu a takto označený dôkaz by nikdy nebolo možné vykonať. Žalobca by rovnako dobre mohol ako dôkaz označiť všetky úradné dokumenty vydané v súvislosti s motorovým vozidlom. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti platí, že rozsudok súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 6. Žalobca v odvolaní poukazuje na skutočnosť, že súd v odôvodnení vychádzal z predpokladu, že žalobca mohol požiadať o informácie Colný úrad Bratislava, čo je v zjavnom rozpore s predloženými dôkazmi, medzi ktoré patri aj Rozhodnutie Colného úradu Bratislava o prerušení konania číslo 1811648/181495 zo dňa 28.12.2015, ktorým Colný úrad Bratislava rozhodol o prerušení konania do času predloženia splnomocnenia na konanie, nakoľko žalobca nebol účastníkom colného konania, t.j. žalobca sa ako osoba, ktorá nebola účastníkom colného konania nikdy nemohol domáhať informácii o JCD, ktoré v čase pôvodného konania nevedel identifikovať inak, než osobou prijímateľa a predpokladaným opisom nákladu. Uvedené je zrejmé aj zo skutočnosti, že ani potom, čo žalobca získal informáciu o čísle JCD, nebola mu zo strany Colného úradu Bratislava poskytnutá požadovaná informácia, nakoľko nebol účastníkom colného konania. Predpoklad súdu, že Colný úrad Bratislava by za týchto okolnosti ochotne prehľadával JCD vydané v papierovej forme, ktorých množstvo dôvodne predpokladať v niekoľkých desaťtisíc (čo možno považovať za notorietu), nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, ale je s ním v priamom rozpore. Na základe uvedeného navrhol zmeniť napadnuté rozhodnutie a obnovu konania povoliť. 7. K odvolaniu žalobcu sa žalovaný nevyjadril. 8. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 3Cob/211/2017-64 zo dňa 7.11.2018 rozhodol tak, že napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil a žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V odôvodnení uviedol, že pred súdom prvej inštancie bolo preukázané, že žalobcom označený listinný dôkaz objektívne už v čase pôvodného konania existoval, a preto ho žalobca mohol označiť ako dôkaz už v pôvodnom konaní s tým, že zároveň mohol požiadať aj súd prvej inštancie o súčinnosť pri jeho zabezpečení, ako i o súčinnosť pri zabezpečení údajov potrebných na jeho identifikáciu, a teda mal reálnu možnosť použiť ho aj v čase pôvodného konania na podporu a preukázanie oprávnenosti uplatneného nároku v pôvodnom súdnom konaní o vrátenie kúpnej ceny. Žalobca tak neučinil, a preto sú jeho úvahy o tom, že bez znalosti čísla JCD nebolo možné tento dôkaz použiť v pôvodnom konaní iba hypotetické. 9. Proti rozsudku krajského súdu zo dňa 7.11.2018 podal žalobca dovolanie, v ktorom uviedol, že záver odvolacieho súdu, že dôvodom zamietnutia žaloby na obnovu konania je objektívna existencia listinného dôkazu (v predmetnom spore JCD), v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou dovolacieho súdu, pričom poukázal na judikát R 19/1975, uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/18/2010 a 5Cdo/79/2010, ako aj na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 204/2015. Žalobca prezentoval názor, že samotná existencia dôkazu v čase pôvodného konania nevylučuje povolenie obnovy konania. Skutočnosťou, ktorou je súd povinný sa zaoberať, je, či dôkaz nebol v pôvodnom konaní predložený alebo označený z viny strany sporu (žalobcu). Žalobca taktiež spochybňoval argumentáciu krajského súdu, že ním označený dôkaz mohol ako dôkaz označiť už v pôvodnom konaní s tým, že zároveň mohol požiadať súd o súčinnosť pri jeho zabezpečení, ako i o súčinnosť pri zabezpečení údajov potrebných na jeho identifikáciu. Podľa jeho názoru, povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení v sebe obsahuje určité kvalitatívne kritéria. Na základe označenia dôkazu musí byť možné dôkaz reálne vykonať, to znamená, že musí byť nezameniteľne identifikovaný. V tejto súvislosti uviedol, že pokiaľ by sa pokúsil o označenie navrhovaného dôkazu ako JCD vydaný v súvislosti s dovozom motorového vozidla identifikovaného súčasným EČV, nespĺňalo by takéto označenie dôkazu ani minimálne kvalitatívne požiadavky na označenie dôkazu (pomenovanie, uvedenie obsahu, spisovú značku, dátum) a takto označený dôkaz by nebolo možné nikdy vykonať. Preto bol žalobca toho názoru, že nie je možné mu klásť za vinu neoznačenie JCD v pôvodnom konaní, keďže nedisponoval informáciami, ktoré by mu umožňovali takýto dôkaz označiť. 10. O dovolaní žalobcu rozhodol Najvyšší súd SR uznesením sp.zn. 3Obdo/52/2019 zo dňa 22.10.2019 uznesením tak, že rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 7.11.2018, č.k. 3Cob/211/2017-64 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení uviedol, že ak strana sporu nemohla v pôvodnom konaní navrhnúť už v tom čase objektívne existujúci dôkaz, pretože o ňom nemala vedomosť (t.j. dozvedela sa o ňom už po vyhlásení rozhodnutia súdu), prípadne nemohla navrhnúť jeho vykonanie z dôvodu, že ho nedokázala jednoznačne identifikovať, aby bol nezameniteľný s iným dôkazom, je naplnená jedna zo základných podmienok obnovy konania podľa § 228 ods. 1 písm. a) O.s.p. účinného do 30.6.2016, resp. podľa § 397 písm. a) C.s.p. v znení účinnom od 1.7.2016. Krajský súd dospel k záveru, že dôvodom zamietnutia žaloby na obnovu konania je skutočnosť, že v žalobe na obnovu konania označený rozhodujúci dôkaz objektívne existoval už v čase pôvodného konania. Predmetný záver bol podľa názoru dovolacieho súdu neudržateľný a nemal oporu ani v právnej úprave. Akceptovaním záveru odvolacieho súdu by totiž došlo k popretiu právnej úpravy obnovy konania a k vylúčeniu prípustnosti obnovy konania podľa § 228 ods. 1 písm. a) O.s.p., resp. podľa § 397 písm. a) C.s.p. vo vzťahu k akýmkoľvek pre stranu novým dôkazom alebo skutočnostiam. Zároveň dovolací súd považoval za nutné uviesť, že nie argumenty uvedené žalobcom v odvolaní proti rozsudku okresného súdu sú hypotetické, ako to prezentoval krajský súd, ale naopak argumentácia krajského súdu o tom, že žalobca mohol ním označený listinný dôkaz označiť ako dôkaz v pôvodnom konaní s tým, že mohol požiadať súd prvej o súčinnosť pri jeho zabezpečení, ako i o súčinnosť pri zabezpečení údajov potrebných na jeho identifikáciu, je výlučne hypotetická a nemajúca oporu v právnej úprave. Dovolací súd preto uviedol, že pokiaľ žalobca preukázateľne o existencii (identifikácii) dôkazu, ktorým odôvodňuje žalobu na obnovu konania - v čase pôvodného konania nevedel, je zo strany odvolacieho súdu nesprávne, ak túto skutočnosť použil na ťarchu žalobcu a na odôvodnenie svojho rozhodnutia o zamietnutí žaloby na obnovu konania. Pritom len ako poznámku dal do pozornosti, že tento dôkaz nemohol žalobca sám predložiť súdu ani v tomto štádiu konania, keďže Colný úrad ho môže vydať len účastníkovi colného konania, resp. subjektu, ktorý účastník colného konania splnomocnil. 11. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) opätovne prejednal odvolanie žalobcu podľa § 380 ods. 1, vo veci nariadil dňa 8.9.2021 pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné a rozhodnutie je potrebné zmeniť. 12. Podľa § 388 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. 13. Odvolací súd po vrátení veci dovolacím súdom poukazuje na to, že žalobca ako dôvod obnovy konania uviedol, že sú tu dôkazy (resp. možno vykonať dôkazy) týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré nemohol bez svojej viny použiť (resp. nemohli sa vykonať) v pôvodnom konaní, a ktoré môžu privodiť pre žalobcu priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Žalobca za tento dôkaz označil Jednotný colný doklad (JCD) vydaný Colným úradom Bratislava, obsahom ktorého by podľa názoru žalobcu mohol byť aj záznam o tom, že motorové vozidlo ktoré bolo predmetom kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi spoločnosťou VOLKSWAGEN Finančné služby Slovensko s.r.o. a žalovaným bolo havarované už v čase jeho dovezenia na územie Slovenskej republiky, čím by žalobca preukázal že predmet kúpy nemal vlastnosti vymienené kupujúcim. Podľa tvrdení žalobcu, tento sa o čísle JCD dozvedel až dňa 15.12.2015, nakoľko v čase dovozu motorového vozidla nebol JCD zdigitalizovaný, a teda bez znalosti čísla JCD ho nebolo možné žiadnym spôsobom identifikovať. Žalovaný uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal vrátenia kúpnej ceny z dôvodu, že motorové vozidlo v čase kúpy malo neodstrániteľnú vadu brzdového systému, čo malo za následok jeho nepoužiteľnosť. Túto skutočnosť však vylučuje protokol o kontrole vozidla (STK) zo dňa 25.6.2003. Žalobca žiadne vady na motorovom vozidle nereklamoval a ani nevysvetlil, prečo nereklamoval a neurgoval ich odstránenie u žalovaného v celom období od prevzatia vozidla dňa 2.7.2003 až do 7.3.2005. 14. Odvolací súd, viazaný právnym názorom Najvyššieho súdu SR vysloveným v uznesení sp.zn. 3Obdo/52/2019 zo dňa 22.10.2019, na základe podaného dovolania žalobcu konštatuje, že žalobca o existencii dôkazu - JCD vydaným Colným úradom Bratislava, v čase pôvodného konania preukázateľne nevedel, a preto súd nemohol túto skutočnosť použiť na ťarchu žalobcu a zamietnuť žalobu na obnovu konania. Odvolací súd v intenciách dovolacieho rozhodnutia preto mení odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 1.6.2017 tak, že v súlade s ust. § 397 pís. a, C.s.p. povolil obnovu konania vedeného pred Okresným súdom Bratislava II pod sp. zn. 26Cb/90/2016. 15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1, C.s.p. v nadväznosti na ust. § 255 ods. 1, § 453 ods. 3, C.s.p., tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku; o výške priznanej náhrady trov prvoinštanceného, odvolacieho a dovolacieho konania rozhodne podľa ust. § 262 ods. 2, C.s.p. súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník. 16. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1, C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).