Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/59/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315224600 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexandra Hanusová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1315224600.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Alexandry Hanusovej a sudcov JUDr. Romana Bolebrucha a JUDr. Ing. Maria Dubaňa v spore žalobcu: P. N., W. X, Y. Q. T., proti žalovanej: D. N., M. X, Z. R. D., zastúpenej advokátkou JUDr. Barborou Vrbovou, Wilsonova 6, Bratislava, o zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov za trvania manželstva, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 44C/717/2015-49, zo dňa 3.10.2016, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovanej p r i z n á v a proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia bezpodielového spoluvlastníctva manželov za trvania manželstva podľa § 148 ods. 2 Občianskeho zákonníka a žalovanej priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. 2. Súd prvej inštancie vo vzťahu k skutkovému stavu veci v napadnutom rozsudku uviedol, že medzi stranami nebolo sporné, že sú manželmi v rozvodovom konaní, nežijú v spoločnej domácnosti a ich komunikácia je zložitá. Žalobca v konaní uviedol, že rozvod manželstva sa ťahá už 2 roky, so žalovanou nie je možné sa nijako dohodnúť a ich spoločný byt na W. ulici v Y. Q. T. (ďalej len „spoločný byt“) je prázdny. Žalovaná sa odmieta podieľať na poplatkoch za tento byt, ktoré už doteraz boli vo výške 4.000 eur, čo sú vyhodené peniaze. Žalovaná z bytu odniesla v podstate všetky veci, okrem tých, ktoré zakúpili jeho rodičia. Žalovaná uviedla, že vyzývala žalobcu, aby sa ich spoločný byt buď predal alebo prenajal a aby sa rozvod nenaťahoval. Potvrdila, že sa dohodli, že žalobca nebude deťom uhrádzať zvýšené výdavky na súkromné škôlky a bude jej prispievať na deti výživné sumou 150 eur s tým, že bude platiť náklady spojené s ich spoločným bytom. Žalobca svojvoľne poukazoval na výživné platbu zníženú o 100 eur, ktorú započítaval ako náklady za spoločný byt po dobu minimálne 7 mesiacov. 3. Súd prvej inštancie s ohľadom na tvrdenia sporových strán zisťoval, či inštitút bezpodielového spoluvlastníctva manželov plní v ich prípade svoj účel, či by jeho ďalšie trvanie odporovalo dobrým mravom a jedného z manželov výrazne poškodzovalo. Vychádzal z toho, že ak manželia zrušia spoločnú domácnosť, nemá sama táto skutočnosť priamy vplyv na ďalšie trvanie manželstva a nie je preto ani dôvodom zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Závažné dôvody, ktoré sú podmienkou pre vyhovenie návrhu na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva podľa § 148 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožno vopred presne určiť, za takéto možno považovať napr. márnotratné správanie sa jedného z manželov, poškodzovanie hospodárskych záujmov rodiny, dlhotrvajúce zrušenie spoločnej domácnosti a podobne. Dôvodom zrušenia bezpodielového spoluvlastníctva je spravidla také závažné správanie manžela, ktoré sa prejavuje v nehospodárnom nakladaní so spoločným majetkom na úkor rodiny, najmä maloletých detí, alebo tým, že sa manžel vôbec nepodieľa na vytváraní spoločného majetku, vyhýba sa práci, nežije trvale s rodinou a ani nezabezpečuje jej potreby. 4. Súd prvej inštancie skutkové tvrdenia zhrnul tak, že manželia nežijú v spoločnej domácnosti, sú v rozvodovom konaní, ich komunikácia je narušená a nevedia sa dohodnúť na starostlivosti o deti a ani na užívaní spoločného majetku. Zistené skutočnosti nepovažoval za tak závažné, že by odôvodňovali zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov za trvania manželstva v zmysle § 148 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Skutočnosť, že žalovaná sa iba čiastočne podieľa na nákladoch za spoločný byt a že si odniesla veci zo spoločného bytu sa podľa súdu prvej inštancie zohľadnia pri samotnom vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Zistené nezhody manželov nepovažoval za správanie sa v rozpore s dobrými mravmi, zakladajúce právo žalobcu na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov za trvania manželstva. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnej žalovanej priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. 5. Proti rozsudku podal žalobca odvolanie a žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobe vyhovieť. Uviedol, že z výpisov z účtu žalovanej nevyplýva, že by sa akokoľvek podieľala na platbách za spoločný byt. Zo spoločného bytu sa odsťahovala v auguste 2014 a odvtedy (už 29 mesiacov) vôbec neprispievala na platby za byt. V konaní bolo podľa neho preukázané, že žalovaná sa chová márnotratne, poškodzuje záujmy rodiny, uzatvára fiktívne zmluvy na úhradu poplatkov a zadlžuje sa. Žalovaná vysťahovala všetok spoločný majetok vrátane jeho osobných vecí a tento majetok rozpredala. Po súdnom pojednávaní v novembri 2016 predala komplet zariadenie a vybavenie spoločného bytu, všetky jeho osobné veci. Počas vynášania zariadenia z bytu bola prichytená jeho otcom, ktorý o tom informoval políciu. Nadobúdateľ majetku prešiel nákladným autom jeho otca, pričom mu spôsobil zranenia vyžadujúce operáciu, čo v dôsledku jeho vysokého veku a zdravotných problémov nie je možné realizovať. Po predmetnom konaní žalovanej sa spoločný byt nachádza v neobývateľnom stave ako holobyt s narastajúcim dlhom. Vychádzajúc z uvedeného má za to, že ďalšie trvanie spoločného majetku (bezpodielového spoluvlastníctva manželov) podľa § 148 ods. 2 Občianskeho zákonníka odporuje dobrým mravom. Záverom namietol, že na prvé pojednávanie konané 13.6.2016 sa žalovaná nedostavila a súdu prvej inštancie nebolo doručené ani ospravedlnenie jej neúčasti na pojednávaní, tak ako to zákon stanovuje. Žalovaná sa písomne nevyjadrila v lehote určenej súdom prvej inštancie vôbec. S ohľadom na uvedené mal súd prvej inštancie rozhodnúť v jeho prospech, nakoľko na to boli naplnené všetky podmienky stanovené Občianskym súdnym poriadkom. Napriek tomu, že apeloval na súd prvej inštancie, bolo pojednávanie odročené. 6. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne (§ 378 ods. 1 C.s.p.). Rozsudok verejne vyhlásil dňa 25.1.2018 (§ 219 ods. 3 C.s.p.). 7. Pretože odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Tvrdenia žalobcu v odvolaní (ktoré v súhrne spochybňujú vecnú správnosť napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, nakoľko má vychádzať z nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočne zisteného skutkového stavu) sú podľa odvolacieho súdu v celom rozsahu nedôvodnou argumentáciou, ktorá nebola spôsobilá spochybniť závery napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, na ktorých založil svoje rozhodnutie. 8. V posudzovanej veci podľa odvolacieho súdu vykonal súd prvej inštancie dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností významných pre posúdenie dôvodnosti podanej žaloby, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia bezpodielového spoluvlastníctva manželov podľa § 148 ods. 2 Občianskeho zákonníka najmä z dôvodu, že žalovaná sa nezúčastňuje na nadobúdaní majetku a jeho zveľaďovaní a zapríčiňuje dlhy. Zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 191 C.s.p. dospel k správnym skutkovým záverom, a na ich základe následne vyvodil aj správny právny záver, že v danej veci neboli splnené zákonné podmienky pre vyhovenie podanej žalobe, stanovené v § 148 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Dôvody, pre ktoré žalobe nevyhovel aj dostatočne odôvodnil a dôsledne sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci. Obsah odvolania žalobcu nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska ním uvádzaných tvrdení a právnych záverov v podanom odvolaní, ak ani v odvolacom konaní neboli zistené také skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie; a postupom súdu prvej inštancie nedošlo ani k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý súdny proces. 9. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď sa v preskúmavanej veci so zreteľom na ustanovenie § 148 ods. 2 Občianskeho zákonníka zaoberal otázkou, či možno žalobcom tvrdené konanie žalovanej považovať za závažný dôvod, pre ktorý by ďalšie trvanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov odporovalo dobrým mravom a ktoré v súlade s ustálenou judikatúrou vyhodnotil ako nezhody manželov, ktoré však nedosahujú intenzitu, odôvodňujúcu zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov za trvania manželstva. Na základe uvedeného súd prvej inštancie správne uzavrel, že zákonom stanovené predpoklady na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov za trvania manželstva podľa § 148 ods. 2 Občianskeho zákonníka v preskúmavanej veci neboli splnené. Odvolací súd dodáva, že z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že po rozhodnutí súdu prvej inštancie v danej veci došlo k rozvodu manželstva strán sporu, čím v zmysle § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka ich bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zaniklo. 10. Odvolací súd za neopodstatnenú považoval aj námietku žalobcu, že súd prvej inštancie nepostupoval správne, ak nerozhodol výlučne na základe ním tvrdeného skutkového stavu, nakoľko žalovaná sa k doručenej žalobe nevyjadrila v lehote 15 dní a na prvé pojednávanie sa bez ospravedlnenia nedostavila. Zo spisu odvolací súd zistil, že právna zástupkyňa žalovanej ospravedlnila svoju neúčasť na prvom pojednávaní kolíziou pojednávaní a na ďalšie sa už riadne dostavila. Občiansky súdny poriadok, účinný v čase začatia konania, v § 153b ods. 1, dával súdu možnosť rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie v stanovených prípadoch, v žiadnom prípade však nešlo o jednoznačný zákonný príkaz súdu, ale bolo na jeho zvážení, či takýmto spôsobom rozhodne. Súdu prvej inštancie teda nemožno vytýkať žiadne procesné pochybenie, ak vo veci nerozhodol rozsudkom pre zmeškanie. 11. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanej priznal proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mala vo veci plný úspech. 12. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).