Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/203/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016201731 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Mališová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1016201731.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Mališovej a členov senátu JUDr. Marty Barkovej a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcov: 1. I.. Q. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XX, Q., 2. U.. T. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXXX/XX, Q., obaja zastúpení: Okenica Šula & Co. s.r.o., advokátska kancelária, Pražská 11, Bratislava proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky, oddelenie štátnej stavebnej správy, Tomášikova 46, Bratislava, za účasti: 1. Vodohospodárske stavby Malacky a.s., Pezinská 1098, Malacky, IČO: 31 412 114, zastúpený: JUDr. Ľubomír Schweighofer, advokát, Šafárikovo námestie 2, Bratislava, 2. A&Z ACOUSTICS s.r.o., Víťazná 12, Bratislava, IČO: 36 628 646, 3. Cirkevný zbor evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku, Legionárska 4, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OVBP2-2016/35358/ZAV zo dňa 08.07.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Bratislava č. OU-BA- OVBP2-2016/35358/ZAV zo dňa 08.07.2016 zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcom súd priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. Ďalšiemu účastníkovi v 1. rade súd priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. Ďalším účastníkom v 2. a 3. rade súd právo na náhradu trov konania voči žalovanému nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Administratívne konanie 1.Z administratívneho spisu krajský súd zistil, že Mestská časť Bratislava - Ružinov, ako príslušný stavebný úrad (ďalej aj stavebný úrad) vydala rozhodnutie o umiestnení stavby č. 237, č.j. SÚ/2006/8969-9/Zar zo dňa 19.05.2006, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím Krajského stavebného úradu v Bratislave č. A/2006/1575- HRC dňa 15.08.2006 právoplatné dňa 14.09.2006. 2. Vodohospodárske stavby Malacky, a.s. - stavebník podal dňa 15.11.2007 žiadosť o vydanie stavebného povolenia na stavbu: „Bytový dom Sputnik - Ružinov - Ostredky - Sputniková“. 3. Stavebný úrad vydal rozhodnutím č. SÚ/2008/21780/5938-25/PÍX-35 zo dňa 04.12.2008 stavebné povolenie na vyššie uvedenú stavbu. V zákonom stanovenej lehote sa odvolali obyvatelia bytov ul. P. č. XX-XX, zastúpení D.. S. F., P. XX, XXX XX Q. a obyvatelia bytov ul. U. č. XX, XX a XX, zastúpení Bc. R. L., ul. U. XX, XXX XX Q.. 4. Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky (ďalej len „Okresný úrad“), ako druhostupňový odvolací orgán rozhodnutím č. A/2009/1888/SAM zo dňa 02.10.2009 odvolanie účastníkov konania zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil. 5. D.. S. F., P. XX, XXX XX Q. podala na Krajský súd v Bratislave žalobu vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia vydaného Okresným úradom. Krajský súd rozsudkom č. k. 1S 193/2009-156 zo dňa 12.05.2011 žalobu zamietol. 6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj NS SR) uznesením sp. zn. 2Sžp/17/2011 zo dňa 30.05.2011 na základe odvolania D.. S. F., P. XX, XXX XX Q., zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 7. Krajský súd riadiac sa právnym názorom NS SR vysloveným v uznesení sp. zn. 2Sžp 17/2011 zo dňa 30.05.2011 vo veci opätovne rozhodol rozsudkom č. k. 1S 193/2009-209 zo dňa 11.10.2012 tak, že rozhodnutie žalovaného č. A/2009/1888/SAM zo dňa 2.10.2009 ako aj rozhodnutie Mestskej časti Bratislava - Ružinov č. SU-2008/21780/5938-25/Px-35 zo dňa 04.12.2008 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 8. V odôvodnení rozhodnutia krajský súd poukázal na skutočnosť, že v priebehu územného konania a stavebného konania boli vypracované 3 hlukové štúdie. Hluková štúdia zadaná žalobkyňou preukázala prekročenie najvyšších prípustných limitov pre hluk stanovených všeobecne záväznými predpismi vo vonkajšom prostredí stavby, pričom s týmito zisteniami sa stavebný úrad ani žalovaný nijakým spôsobom nevysporiadali. Taktiež Regionálny úrad verejného zdravotníctva v Bratislave (ďalej RÚVZ) vo svojom stanovisku z 30.06.2009 a ani Úrad verejného zdravotníctva vo svojom stanovisku zo dňa 17.09.2009. Pre žalobkyňu vypracovali hlukovú štúdiu pracovníci RÚVZ, ktorí meranie hluku realizovali zo Stavebnej fakulty STU v Bratislave a to na základe meraní uskutočnených RÚVZ. Zistenia hlukovej štúdie žalobkyne vo vzťahu k prekročeniu limitu vo vonkajšom prostredí neboli správnymi orgánmi nijako spochybnené a iba konštatovali, že stavba nezhorší hlukové pomery na fasádach susedných bytových domov. Súd ďalej poukázal na to, že stanovisko RÚVZ vychádza z hlukovej štúdie stavebníka, ktorá rieši hlukové pomery vo vnútornom a vonkajšom chránenom priestore plánovanej stavby. V čase jej spracovania bolo platné NV SR č. 40/2002 Z.z. o ochrane zdravia pred hlukom a vibráciami, podľa ktorého prípustné hladiny hluku pre dennú dobu 60 db a pre nočnú dobu 50 db (platí pre kumulovaný hluk z dopravy) vo vonkajšom chránenom prostredí sú prekročené. Pre nočnú dobu spracovateľ výpočet nerealizoval. Napriek rozporom v zistení uvedených v tejto hlukovej štúdii z vtedy platného NV SR akceptoval RÚVZ túto štúdiu ako dostatočný podklad pri vydaní súhlasného stanoviska k stavbe, ktorá skutočnosť spochybňuje celé súhlasné stanovisko RÚVZ k stavbe, pretože toto stanovisko nezohľadňovalo prípustné hladiny hluku v zmysle vtedajšej právnej úpravy. 9. Krajský súd vyslovil názor, že treba rešpektovať aj hladiny hluku vo vonkajšom prostredí v zmysle právnych predpisov. Stavebný úrad sa musí zaoberať aj v stavebnom konaní prekročenými hladinami hluku, keď bolo hlukovou štúdiou žalobkyne preukázané, že limity hluku vo vonkajšom prostredí stavby budú prekročené s poukazom na ust. § 62 ods. 1 písm. b) stavebného zákona. V územnom konaní neboli tieto skutočnosti (hluk vo vonkajšom prostredí) dostatočne posúdené a nebolo preukázané, že verejný záujem (ochrana zdravia ľudí pred hlukom) bude pri realizácii stavby rešpektovaný. Žalobkyňa v stavebnom konaní žiadala odstrániť príslušné rozpory z meraní, nakoľko z hlukovej štúdie vypracovanej v stavebnom konaní pre žalobkyňu Slovenskou technickou univerzitou v Bratislave (stavebnou fakultou) vyplýva, že Technická univerzita vychádzajúca práve z meraní vykonanými pracovníkmi RÚVZ v Bratislave dospela k iným hodnotám hladiny hluku vo vonkajšom prostredí, ktoré sú závažnejšími než tie, ku ktorým dospel RÚVZ v Bratislave. Vzhľadom na vypracovanú hlukovú štúdiu STU v Bratislave pre žalobkyňu, vyšli v stavebnom konaní najavo také novokvalitatívne skutočnosti, s ktorými sa správne orgány v územnom konaní nezaoberali a vzhľadom na citáciu § 62 ods. 1 písm. b) a § 66 ods. 1 stavebného zákona je potrebné, aby žalovaný náležitým spôsobom vyhodnotil príslušné dôkazné prostriedky. 10. Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. 2Sžp/6/2013 zo dňa 18.09.2013 na základe odvolania Okresného úradu, ako aj spoločnosti Vodohospodárske stavby Malacky a.s., potvrdil rozsudok krajského súdu č. k. 1S 193/2009-209 zo dňa 11.10.2012. 11. Po zrušení stavebného povolenia č. SÚ/2008/21780/5938-25/PÍX-35 zo dňa 04.12.2008 následne stavebný úrad vyzval Vodohospodárske stavby Malacky, a.s. na doplnenie svojho návrhu a konanie v uvedenej veci prerušil. 12. Stavebník listom zo dňa 07.05.2014 oznámil stavebnému úradu, že na pôvodnej hlukovej štúdii vypracovanej A&Z ACOUSTICS s.r.o. - I.. U. S. a kol. zo dňa 02.10.2007 trvá. 13. Stavebný úrad listom č. SÚ/CS 4063/2014/10/JAN zo dňa 29.07.2014 požiadal Regionálny úrad verejného zdravotníctva Bratislava, hlavné mesto SR (ďalej len „RÚVZ“) ako vecne príslušný správny orgán chrániaci verejné záujmy podľa osobitných predpisov (ochrana zdravia ľudí), posúdiť predloženú hlukovú štúdiu, (vplyv resp. dopad na okolitú zástavbu, posúdenie hlukových pomerov vo vnútornom a vonkajšom prostredí stavby) z hľadiska hluku podľa príslušných zákonov, STN a súvisiacich predpisov. 14. RÚVZ listom č. HŽP/13213/2014 zo dňa 18.08.2014 konštatoval, že nie je možné túto štúdiu v novom stavebnom konaní akceptovať, a to najmä z dôvodu zmeny predpisov, nakoľko v súčasnosti sa hluk v životnom prostredí posudzuje podľa vyhl. MZ SR č, 549/2007 Z. z., ktorá nadobudla účinnosť dňa 01.12.2007. 15. Stavebný úrad v zmysle stanoviska RÚVZ rozhodnutím č. SU/CS 4063/2014/12/JAN zo dňa 23.09.2014, opätovne vyzval navrhovateľa na doplnenie svojho návrhu a konanie prerušil. 16. Stavebník listom zo dňa 19.12.2014 doložil stavebnému úradu hlukovú štúdiu -Stanovenie hlukovej záťaže dotknutého vonkajšieho prostredia, posúdenie vplyvu hluku z dopravy na navrhovanú stavbu vypracovanú spoločnosťou A&Z ACOUSTICS s.r.o. dňa 06.10.2014 spolu s jej Dodatkom zo dňa 17.12.2014. Zároveň predložil aj stanovisko RÚVZ - posúdenie hlukovej štúdie zo dňa 18.12.2014. 17. Dňa 02.02.215 doručila správnemu orgánu zástupkyňa obyvateľov bytového domu P. č. XX-XX, D.. S. F. pripomienky. 18. Stavebný úrad listom č. SÚ/CS 4319/2015/4/JAN zo dňa 02.02.2015 opakovane vyzval navrhovateľa na doplnenie svojho návrhu o súhlasné stanovisko RÚVZ pre stavebné konanie v zmysle rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S 193/2009-209 zo dňa 11.10.2012 a konanie v uvedenej veci opätovne prerušil. 19. Na základe výzvy dňa 16.03.2015 stavebník, Vodohospodárske stavby Malacky, a.s. listom doložil súhlasné stanovisko RÚVZ č. HŽP/5817/2015 zo dňa 12.03.2015. 20. Dňa 23.06.2015 účastníčka konania D.. S. F., P. XX, XXX XX Q. (zástupca obyvateľov bytového domu P. č. XX-XX) doručila vyjadrenie k stanovisku RÚVZ k hlukovej štúdii. 21. Mestská časť Bratislava - Ružinov, ako príslušný stavebný úrad rozhodnutím č. SU/CS 4319/2015/14/JAN/JCU-145 zo dňa 27.11.2015 podľa ustanovenia a § 60 - § 66 stavebného zákona v spojení s § 10 vyhlášky MŽP SR č. 453/2000 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona povolila stavbu „Bytový dom Sputnik - Ružinov - Ostredky - Sputniková“ podľa objektovej skladby: SO 01 stavebný objekt - bytový dom, SO 02 terénne a sadové úpravy, SO 03 prípojka VN, SO 04 káblové rozvody, SO 05 elektro rozvody objektu, SO 06 zdroj tepla pre ÚK, SO 07 prípojka vody, SO 10 prípojka plynu, SO 11 vzduchotechnika, SO 12 PS I - objekt trafostanice, SO 13 objekt pre smetné nádoby, na P. ulici v Q. na pozemku parc. č. XXXXX/XXX - hlavná stavby, na pozemkoch pare. č. - XXXXX/ XXX, XXXXX/X, XXXXX/X - inžinierske siete, kat. územie D., stavebníkovi VODOHOSPODÁRSKE STAVBY MALACKY, a.s., Pezinská 1098, 901 01 Malacky, IČO: 31 412 114, podľa overenej projektovej dokumentácie vypracovanej spoločnosťou N-ART s.r.o., Farského 16, 851 01 Bratislava 5, autorizovaný architekt I.. arch. J. M., reg. č. XXXX AA, v marci 2007. 22. Žalovaný rozhodnutím č. OU-BA-OVBP2-2016/35358/ZAV zo dňa 08.07.2016 rozhodol o odvolaní I., T. D., bytom U. XX, XXX XX Q., D.. S. F., P. XX, XXX XX Q. - zástupca obyvateľov a vlastníkov bytov ul. P. č. 19-29, I.. Q. U., P. XX, XXX XX Q., I.. F. F., B. 1, XXX XX Q., I.. J. F., bytom P. XX, XXX XX Q., U. L., bytom P. XX, XXX XX Q., I.. L. J., bytom P. XX, XXX XX Q., D. J., bytom P. XX, XXX XX Q., I.. T. W., bytom P. XX, XXX XX Q. tak, že odvolanie zamietol a rozhodnutie Mestskej časti Bratislava - Ružinov č. SU/CS 4319/2015/14/JAN/JCU-145 zo dňa 27.11.2015 potvrdil. 23. Žalovaný rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe vyjadrenia Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Bratislava, hl. m. č. HŽP/7849/2016 zo dňa 21.04.2016, aj napriek tomu, že Úrad verejného zdravotníctva SR vo svojom stanovisku č. OLP/4635/2016 zo dňa 31.05.2016 uviedol, že orgány verejného zdravotníctva v zmysle § 13 ods. 3 zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov okrem iného, k stavebnému konaniu nevydávajú záväzné stanoviská, považoval tunajší úrad stanovisko dotknutého orgánu Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Bratislava, hl. m. č. HŽP/7849/2016 zo dňa 21.04.2016, ktorý chráni verejné záujmy podľa osobitných predpisov, za dostatočné pre vydanie tohto rozhodnutia. 24. S poukazom na znenie § 81 ods. 1 stavebného zákona uviedol, že dodržanie daných podmienok uvedených v rozhodnutí a súlad stavby s overenou projektovou dokumentáciou bude príslušný stavebný úrad skúmať v kolaudačnom konaní. 25. Na základe vydaných kladných stanovísk dotknutých orgánov k dokumentácii pre stavebné konanie žalovaný konštatoval súlad povolenej stavby s verejnými záujmami. Predmetnú stavbu posúdil z hľadiska súladu s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom a osobitnými predpismi a dospel k záveru, že uskutočnením a ani budúcim užívaním stavby nebudú ohrozené a ani neprimerane obmedzené záujmy účastníkov konania. II. Žaloba 26. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 19.09.2016 sa žalobcovia domáhali preskúmania rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OVBP2-2016/35358/ZAV zo dňa 08.07.2016, v spojení s rozhodnutím Mestskej časti Bratislava-Ružinov č. SU/CS 4319/2015/14/JAN/JCU-145 zo dňa 27.11.2015 pre ich nezákonnosť. 27. Žalobcovia pochybenia žalovaného ako i prvostupňového správneho orgánu videli v tom, že opätovne sa nedostatočne vysporiadali v prvostupňovom rozhodnutí i v rozhodnutí o odvolaní s námietkami účastníkov stavebného konania ohľadom hluku vo vonkajšom a vnútornom prostredí stavby, nevysporiadali sa s právnou povahou a záväznosťou vyjadrení Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Bratislava - hlavné mesto, resp. Úradu verejného zdravotníctva SR, z odôvodnení prvostupňového rozhodnutia a najmä žalobou napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, ako sa správny orgán (stavebný úrad i žalovaný) vysporiadal s námietkami účastníkov stavebného konania, ako hodnotil dôkazy predložené v konaní a k akým skutkovým i právnym záverom na základe správnej úvahy dospel, žalovaný v napadnutom rozhodnutí nedostatočne sa vysporiadal so skutočnosťami uvádzanými v spoločnom odvolaní žalobcu v 2. rade a ďalších účastníkov stavebného konania. 28. Žalobcovia uviedli, že boli v administratívnom konaní podané námietky proti hlukovej štúdii dňa 04.12.2014, 08.12.2014, 29.01.2015 a 21.06.2015, v ktorých a následne i v odvolaní zo dňa 19.01.2016 žalobca v 2. rade poukázal na skutočnosť, že prípustné hodnoty určujúcich veličín hluku vo vonkajšom prostredí sú prekročené pre všetky časové obdobia a pre všetky výšky a vonkajšie miesta stavby. K prekročeniu týchto záväzných limitov pritom dochádza nad mieru prípustnú vyhláškou Ministerstva zdravotníctva SR č. 549/2007 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prípustných hodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií a o požiadavkách na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií v životnom prostredí (ďalej vyhláška č. 549/2007 Z. z.). Uviedli, že žalovaný sa dôvodmi uvádzanými v odvolaní proti stavebnému povoleniu zo dňa 19.01.2016 a dôkazmi uvedenými v odvolaní, takmer vôbec nezaoberal, nevysporiadal sa s nimi a neuviedol, akou správnou úvahou boli vedené jeho závery o odmietnutí týchto námietok a skutočností. V odôvodnení rozhodnutia o odvolaní nie sú zrozumiteľne uvedené a zdôvodnené. 29. Ďalej poukázali na skutočnosť, že napriek tomu, že stavebník predložil Hlukovú štúdiu z roku 2014, táto vychádza z meraní hluku a vibrácií z roku 2005, 2007, 2008 t.j. nameraných údajov spred 8 rokov, ktoré podľa žalobcov zjavne nie sú a nemôžu byť ani aktuálne ani platné. Mali za to, že hluková štúdia 2014, i dodatok k hlukovej štúdii 2014 neboli vykonané v súlade s príslušnými právnymi predpismi a vychádzali z údajov, ktoré nezodpovedajú skutočnému stavu veci v čase rozhodovania stavebného úradu. 30. Žalobcovia ďalej uviedli, že súdy zrušili predchádzajúce stavebné povolenie najmä na základe toho, že sa stavebný úrad nedostatočne zaoberal hlukovou štúdiou, ktorú predložila S. a ďalší účastníci konania (ďalej Hluková štúdia účastníkov konania). Boli presvedčení, že hoci súdy v predchádzajúcom súdnom prieskume rozhodnutí správnych orgánov v tomto stavebnom konaní určili spôsob, ako majú správne orgány posudzovať skutočnosti súvisiace s hlukom a vibráciami v okolí stavby i v jej vnútornom prostredí a stavebný úrad i žalovaný tieto rozhodnutia a ich záväzný obsah úplne „odignorovali“. Podľa žalobcov nasvedčuje tomu okrem iného i skutočnosť, že až v rozhodnutí stavebného úradu č. SU/ CS4319/2015/4/JAN zo dňa 02.02.2015 o „treťom“ prerušení konania sa stavebný úrad začal po prvýkrát zaoberať právne záväzným názorom Krajského súdu v Bratislave vysloveným v jeho predchádzajúcom zrušujúcom súdnom rozhodnutí. 31. Správne orgány podľa žalobcov doslova selektívne narábajú s pojmom „záväzné stanovisko dotknutého orgánu,“ keď na jednej strane žalovaný argumentujúc ust. § 140b ods. 1 stavebného zákona priznáva absolútnu (nekritickú) záväznosť k stanoviskám Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Bratislava, hl. mesto č. HŽP/17126/2014 zo dňa 18.12.2014 a č. HŽP/5817/2015 zo dňa 12.03.2015, hoci Úrad verejného zdravotníctva SR svojím stanoviskom č. OLP/4635/2016 zo dňa 31.05.2016 konštatoval, že „záväzné stanoviská“ nevydáva a na druhej strane žalovaný považuje nesúhlasné stanovisko Hlavného mesta SR Bratislava vydané dokonca ešte pred vydaním územného rozhodnutia dňa 02.05.2006, len za „pripomienku účastníka konania“. 32. Na základe vyššie uvedeného žalobcovia mali za preukázané, že rozhodnutia správnych orgánov vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci a najmä rozhodnutie žalovaného, je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov na jeho vydanie. 33. Žalobcovia namietali, že stavebný úrad a následne i žalovaný nedostatočne zistili skutkový stav na riadne posúdenie veci v tom smere, že vo svojich rozhodnutiach uvádzajú, že v bezprostrednej blízkosti navrhovanej stavby vznikne tzv. oddychová zóna ako územie „odtienené“ bytovým domom Sputnik od hluku zo železnice a automobilovej dopravy. Žalobcovia zdôraznili, že v projektovej dokumentácii stavby ani v iných v stavebnom konaní predložených dokumentoch, nie je táto tzv. oddychová zóna naprojektovaná ani inak vymedzená. Podľa žalobcov nie je teda zrejmé, kde sa má táto oddychová zóna nachádzať. Uviedli, že žalovaný vo svojom rozhodnutí síce uvádza lokalizáciu tejto tzv. oddychovej zóny, avšak túto „umiestňuje“ do okolia stavby v mieste, kde podľa projektovej dokumentácie má byť vybudované priľahlé parkovisko. Žalobcovia mali za nesporné, že parkovisko, vzhľadom na jeho povahu a určenie, nemožno za žiadnych okolností považovať za oddychovú zónu bez ohľadu na to, že v tejto časti okolia stavby môžu byť dosiahnuté nižšie hodnoty hluku pochádzajúceho z blízkej železnice a frekventovanej cesty, teda z automobilovej dopravy na nej. Podľa žalobcov v rozhodnutí žalovaný, buď to vychádza z nedostatočného zistenia skutočného stavu veci, alebo vyslovene zavádza. Ďalej uviedli, že už v priebehu správneho konania poukazovali na to, že hodnotenia a správne úvahy stavebného úradu (následne i žalovaného) sú v tomto smere hrubo skresľujúce, nepresné a nesprávne. Napriek tomu žalovaný zotrval na správnosti týchto záverov, ku ktorým dospel stavebný úrad. 34. Žalobcovia ďalej videli nesprávnosť úradného postupu prvostupňového správneho orgánu, keď napriek tomu, že stavebník nesplnil výzvu stavebného úradu, keď vydal dňa 29.01.2014 rozhodnutie č. SU/CS 4063/2014/5/JAN o prerušení konania, ktorým vyzval stavebníka na predloženie novej hlukovej štúdie, stavebník podaním zo dňa 07.05.2014 oznámil stavebnému úradu, že žiadnu ďalšiu hlukovú štúdiu nedoloží a považoval za dostačujúcu hlukovú štúdiu 2007. Podľa názoru žalobcov boli v stavebnom konaní splnené všetky zákonné podmienky pre zastavenie konania a stavebný úrad stavebné konanie nezastavil. I Regionálny úrad verejného zdravotníctva SR Bratislava hl. mesto jednoznačne vo svojom vyjadrení zo dňa 18.08.2014 potvrdil, že pôvodnú hlukovú štúdiu 2007 nemožno za žiadnych okolností akceptovať a i v tomto okamihu boli opätovne splnené zákonné dôvody pre zastavenie stavebného konania, no stavebný úrad v konaní naďalej pokračoval. Následne stavebný úrad stavebné konanie opätovne prerušil a vyzval stavebníka na predloženie novej hlukovej štúdie rozhodnutím zo dňa 23.09.2014 s tým, že poučil stavebníka, ak nedostatky podania neodstráni, stavebný úrad konanie zastaví. Až na základe tohto druhého prerušenia konania stavebník zabezpečil predloženie hlukovej štúdie 2014 podaním zo dňa 19.12.2014. Z ďalšieho postupu stavebného úradu vyplýva, že ani tieto predložené dokumenty neboli dostačujúce pre pokračovanie v konaní, a preto stavebný úrad svojím rozhodnutím zo dňa 02.02.2015 už po tretí krát prerušil stavebné konanie a znovu vyzval stavebníka k doplneniu jeho podania s poučením o možnosti zastavenia konania. Žalobcovia mali za to, že stavebný úrad, ako prvostupňový správny orgán podstatným spôsobom porušil ustanovenia o konaní pred orgánom verejnej správy, čo malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. 35. Žalobcovia na základe vyššie uvedených dôvodov navrhli, aby krajský súd rozhodnutie žalovaného ako i jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. III. Vyjadrenie žalovaného k žalobe 36. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 20.10.2016 zastával názor, že žalobou napadnuté rozhodnutie vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu veci, predmet konania bol v odvolacom konaní podrobne a v celom rozsahu preskúmaný a správne právne posúdený a v konaní, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, boli zabezpečené procesné práva a povinnosti účastníkov konania. 37. Žalovaný uviedol, že obsah žaloby sa z veľkej časti stotožňuje s obsahom odvolania podaného žalobcami, k jednotlivým skutočnostiam sa Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky jednoznačne a dostatočným spôsobom vyjadril v odôvodnení žalobou napadnutom rozhodnutí, na ktoré sa v plnom rozsahu odvoláva. V rozhodnutí bolo konštatované, že stavebný úrad postupoval v predmetnom konaní procesne správne, odvolaním napadnuté rozhodnutie vydal na základe dostatočne zisteného skutkového stavu veci, a preto nebol daný zákonný dôvod, ktorý by odôvodňoval zmenu alebo zrušenie odvolaním napadnutého rozhodnutia. Žalovaný pre spoľahlivé zistenie skutkového stavu požiadal o potvrdenie alebo o zmenu záväzného stanoviska Regionálneho úradu zdravotníctva Bratislava, hl.m.č. HŽP/17126/2014 zo dňa 18.12.2014 k hlukovej štúdii a stanoviska č. HŽP/5817/2015 zo dňa 12.03.2015 vydaného k stavebnému konaniu predmetnej stavby, nakoľko námietky účastníkov konania v stavebnom konaní opätovne smerovali voči týmto záväzným stanoviskám. Vzhľadom na to, že dotknutý orgán si svoje záväzné stanoviská potvrdil, žalovaný v zmysle § 140b ods. 6 stavebného zákona, odvolanie spolu so stanoviskom dotknutého orgánu predložil nadriadenému orgánu Úradu verejného zdravotníctva SR a vyžiadal si potvrdenie alebo zmenu záväzných stanovísk. 38. Na základe vyjadrenia dotknutého orgánu Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Bratislava, hl.m. č. HŽP/7849/2016 zo dňa 21.04.2016, ktoré obdržal žalovaný dňa 27.04.2016 aj napriek tomu, že Úrad verejného zdravotníctva SR vo svojom stanovisku č. OLP/4635/2016 zo dňa 31.05.2016 uviedol, že orgány verejného zdravotníctva v zmysle § 13 ods. 3 zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia okrem iného k stavebnému konaniu nevydávajú záväzné stanoviská, považoval žalovaný stanovisko dotknutého orgánu Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Bratislava, hl.m. č. HŽP/7849/2016 zo dňa 21.04.2016, ktorý chráni verejné záujmy podľa osobitných predpisov za dostatočné pre vydanie napadnutého rozhodnutia. 39. Žalovaný mal za to, že postupoval v konaní v súlade so zákonom, na základe dostatočne zisteného skutkového stavu veci a na základe správneho právneho posúdenia, a preto žalobu ako nedôvodnú žiadal zamietnuť. IV. Vyjadrenie ďalšieho účastníka v 1. rade k žalobe 40. Ďalší účastník v 1. rade v písomnom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 09.02.2017 uviedol, že rozhodnutie žalovaného a jemu predchádzajúce stavebné povolenie bolo vydané v súlade s príslušnými právnymi predpismi, na základe dôsledne zisteného skutkového stavu veci, príslušné orgány sa v napadnutých rozhodnutiach dôsledne vysporiadali s námietkami účastníkov administratívneho konania, k porušeniu akýchkoľvek subjektívnych práv a právom chránených záujmov žalobcov nedošlo a preto považoval správnu žalobu za nedôvodnú a navrhol ju zamietnuť. 41. Vyjadril názor, že žalobcovia v súčinnosti s ďalšími obyvateľmi a vlastníkmi bytov na P., sústavne a systematicky vyvíjajú úsilie smerujúce proti záujmom ďalšieho účastníka - stavebníka v preskúmavanom stavebnom konaní a všetkými možnými zákonnými aj nezákonnými prostriedkami sa snažia dosiahnuť zrušenie právoplatného stavebného povolenia na predmetnú stavbu. 42. Ďalej uviedol, že v stavebnom konaní nasledujúcom po zrušení pôvodného stavebného povolenia z r. 2008 stavebný úrad vykonal potrebné doplnenie dokazovania v súvislosti s posúdením hluku vo vonkajšom prostredí tak, ako to vyplývalo z právneho názoru súdov, konkrétne bola zo strany ďalšieho účastníka predložená nová hluková štúdia vypracovaná spoločnosťou A&Z ACOUSTICS, s.r.o. zo dňa 06.10.2014, dodatok k hlukovej štúdii zo dňa 17.12.2014, ako aj dve súhlasné stanoviská Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Bratislava, hl.m. zo dňa 18.12.2014 a zo dňa 12.03.2015. 43. Práve za účelom odstránenia rozporov v súvislosti s posúdením hlukovej záťaže prostredia bola zo strany ďalšieho účastníka predložená nová hluková štúdia spolu s dodatkom ako aj dve stanoviská RÚVZ, ktorými mal byť odstránený rozpor medzi hlukovou štúdiou predloženou p. D.. S. F. a hlukovými štúdiami predloženými zo strany stavebníka. Považoval za potrebné uviesť, že záver oboch stanovísk RÚVZ je taký, že predmetná stavba vyhovuje požiadavkám vyhlášky Ministerstva zdravotníctva SR č. 549/2007 Z. z. Konštatoval, že táto skutočnosť bola aj niekoľkokrát zdôraznená v stavebnom povolení, pričom nemožno považovať za správny záver žalobcov, že príslušné administratívne orgány nerešpektovali, či priam odignorovali právny názor Krajského súdu v Bratislave a Najvyššieho súdu SR, ktorý mal byť pre ne záväzný. Naopak, stavebný úrad vykonal v súlade s týmto názorom potrebné dokazovanie, avšak výsledky tohto doplneného dokazovania opätovne preukázali správnosť skutkových zistení ohľadne hluku vo vonkajšom prostredí zistených v pôvodnom stavebnom konaní. Poukázal na skutočnosť, že právny názor krajského súdu a NSSR nespočíval v určení konkrétneho spôsobu, akým majú príslušné administratívne orgány rozhodnúť, ale v tom, aby sa stavebný úrad zaoberal posúdením hluku a námietkami žalobcov a ostatných obyvateľov SU. 44. Poznamenal, že kompetencia vydávať záväzné stanoviská Regionálneho úradu verejného zdravotníctva a Úradu verejného zdravotníctva vyplýva priamo z právnych predpisov (§ 13 ods. 3 zákona č. 355/2007 Z. z.), a preto akékoľvek námietky spochybňujúce záväznosť stanovísk RÚVZ, považoval za absolútne irelevantné. Potom takýmto záväzným stanoviskom je administratívny orgán pri rozhodovaní viazaný a jeho obsah je pre neho záväzný. 45. V súvislosti k námietke žalobcov týkajúcej sa nedostatočného zistenia skutkového stavu, najmä v súvislosti s umiestnením oddychovej zóny v zmysle projektovej dokumentácie predmetnej stavby mal za to, že stavba sa tu pri splnení podmienok uvedených v bode 1.9 prílohy k vyhláške Ministerstva zdravotníctva SR č. 549/2007 Z. z. realizovať môže, avšak stavebník musí preukázať, že budú navrhnuté a realizované opatrenia na ochranu jej vnútorného prostredia. Splnenie podmienok v zmysle bodu 1.9 prílohy citovanej vyhlášky ako aj dostatočný návrh na opatrenia na ochranu jej vnútorného prostredia, bolo podľa ďalšieho účastníka v 1. rade potvrdené jednak predloženými hlukovými štúdiami ale najmä súhlasnými stanoviskami RÚVZ zo dňa 18.12.2014 a zo dňa 12.03.2015. To isté platí aj pre oddychovú zónu, resp. pre priľahlé vonkajšie prostredie v tesnej blízkosti navrhovanej budovy, v ktorom sa neprekračujú prípustné hodnoty uvedené v tabuľke č. 1 pre kategóriu územia III. o viac ako 5 dB podľa prílohy k vyhláške Ministerstva zdravotníctva SR č. 549/2007 Z.z., ktorá bola preukázaná jednak matematickým modelovaním pre hluk generovaný pozemnou aj železničnou dopravou a opätovne aj stanoviskom RÚVZ zo dňa 12.03.2015. Podľa ďalšieho účastníka v 1. rade žalovaný aj prvostupňový správny orgán zistili skutkový stav veci súvisiaci s tzv. oddychovou zónou v blízkosti stavby, v ktorom sa neprekračujú prípustné hodnoty hluku, dostatočne na riadne posúdenie a rozhodnutie vo veci. Ďalší účastník v 1. rade v tejto súvislosti uviedol, že zo stanoviska RÚVZ zo dňa 12.03.2015 práve naopak vyplýva, že štúdia preukázala, že realizáciou navrhovaného bytového domu dôjde k zníženiu hladín hluku zo železničnej a cestnej dopravy pred fasádami existujúcich budov umiestnených za navrhovanou stavbou. Na základe vyššie uvedeného podľa ďalšieho účastníka 1/ je možné konštatovať, že boli splnené podmienky na umiestnenie stavby v zmysle bodu 1.9 prílohy k vyhláške Ministerstva zdravotníctva SR prílohy k vyhláške Ministerstva zdravotníctva SR č. 549/2007 Z.z. a splnenie ďalších požiadaviek uložených stavebníkovi zo strany RÚVZ budú kontrolované až v kolaudačnom konaní. 46. Vo vzťahu k námietke žalobcov týkajúcej sa porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, konkrétne postupu stavebného úradu, ktorý pokračoval v konaní v rozpore so zákonom aj napriek tomu, že boli dané podmienky na zastavenie konania, túto vyhodnotil ako nedôvodnú a nesprávnu. Uviedol, že je pravdou, že predmetné stavebné konanie bolo niekoľkokrát prerušované a ďalší účastník, ako stavebník v stavebnom konaní bol vyzývaný na predloženie dokumentov súvisiacich s hlukovými štúdiami, avšak k jednotlivým prerušeniam konania a výzvam na doplnenie podkladov súvisiacich s hlukovými štúdiami dochádzalo po podnetoch a pripomienkach, ktoré predkladala p. RNDr. S. F. v súčinnosti s ostatnými obyvateľmi a vlastníkmi bytov na P. ul. XX-XX v Q.. V. Vyjadrenie ďalšieho účastníka v 2. rade k žalobe 47. Ďalší účastník v 2. rade v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 30.01.2017 uviedol, že skutočnosť, že na mieste stavby sú v súčasnej stavbe už prekročené, alebo v budúcnosti budú prekročené prípustné hodnoty určujúcich veličín hluku, nie je dôvod na nepovolenie realizácie stavby. Je to dôvod na uplatnenie iného spôsobu navrhovania a realizácie stavby a následnú kontrolu stavby, či je realizovaná vzhľadom na skutočnosť, že sa nachádza v území, kde sú prekročené prípustné hodnoty (a či sú vo vnútornom prostredí dodržané prípustné hodnoty). 48. Skutočnosť, že sa v území už v dnešnej dobe prekračujú prípustné hodnoty určujúcich veličín hluku, nie je dôvod pre nevydanie súhlasného stanoviska s výstavbou bytového domu Sputnik - Ružinov - Ostredky - Sputnikova. Táto skutočnosť dáva len za povinnosť stavebníkovi vyhotoviť stavbu tak, aby boli vykonané opatrenia na ochranu vnútorného prostredia stavby a aby posudzovaná hodnota v primeranej časti priľahlého vonkajšieho prostredia budovy na bývanie alebo oddychovej zóny v tesnej blízkosti budovy na bývanie, neprekročila prípustné hodnoty uvedené v tabuľke č. 1 pre kategóriu územia III. o viac ako 5 dB. Ďalej uviedol, že stavebný úrad nemôže na základe skutočností, že sú v území prekročené prípustné hodnoty, nevydať stavebné povolenie. Regionálny úrad verejného zdravotníctva nemôže vydať nesúhlasné stanovisko k predmetnej stavbe z dôvodu prekročenia prípustných hladín hluku vo vonkajšom prostredí, pretože by došlo k porušeniu zákona č. 355/2007 Z.z. Regionálny úrad verejného zdravotníctva je povinný postupovať podľa zákona a v zmysle čl. 1.9 vyhlášky Ministerstva zdravotníctva SR č. 549/2007 Z.z. je povinný vyžadovať od stavebníka, aby navrhol a realizoval opatrenia na ochranu vnútorného prostredia a aby sa v primeranej časti priľahlého vonkajšieho prostredia budovy na bývanie alebo v oddychovej zóne v tesnej blízkosti budovy neprekračovali prípustné hodnoty uvedené v tabuľke č. 1 pre kategóriu územia III. o viac ako 5 dB. 49. Hlukové posúdenie pre predmetný bytový dom boli vypracované viackrát z dôvodu spresňovania výpočtov, spresňovania výpočtového modelu, no najmä vzhľadom na výhrady žalobcov pochádzajúce z nepochopenia problematiky a z dôvodu detailnejšieho posúdenia hlukových pomerov v lokalite, ktoré však vždy vyústili do rovnakého konštatovania, že prípustné hodnoty hluku sú prekročené, ale stavba sa navrhne v zmysle požiadaviek uvedených vo vyhláške č. 549/2007 Z. z. a normy STN 73 0532 tak, aby bolo chránené jej vnútorné prostredie. Ďalej uviedol, že je nepodstatné, či v budúcnosti budú prípustné hodnoty hluku pred fasádami bytového domu Sputnik prekročené o 1 dB, o 6 dB alebo o 16 dB, pretože podstatné je splnenie limitu vo vnútornom prostredí stavby, ktoré sa kontroluje objektívnym meraním hluku po realizácii stavby. 50. Realizáciou bytového domu nedôjde k ohrozeniu žiadneho verejného záujmu ako ani zdravia ľudí, práve naopak po realizácii bytového domu Sputnik možno na relatívne veľkom území nachádzajúcom sa južne za navrhovaným bytovým domom očakávať zníženie hlukovej záťaže spôsobenej dopravou po železničnej trati a po priľahlých cestných komunikáciách, čo bolo dokumentované už v predložených štúdiách (grafickými prílohami vypočítanej plošnej hlukovej záťaže bolo už dokázané, že navrhovaný bytový dom Sputnik vytvorí prekážku šíreniu hluku a „ochráni“ tak mnohé stavby a časť územia, ktoré sa za ním budú nachádzať, pred hlukom zo železnice a automobilovej dopravy). VI. Vyjadrenie ďalšieho účastníka v 3. rade k žalobe 51. Ďalší účastník v 3. rade na výzvu súdu na vyjadrenie k žalobe nereagoval. VII. Právna úprava 52. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods. 1 Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP) vec prejednal na nariadenom pojednávaní (§ 107 ods. 1 SSP) a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. 53. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 54. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 55. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (čl. 46 ods. 2 Ústavy SR). 56. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu správneho orgánu, sa postupuje podľa ustanovení tretej časti SSP o správnych žalobách. 57. Podľa § 3 ods. 1 prvá veta zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,správny poriadok“), správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. 58. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 59. Podľa § 27 ods. 2 zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, pri návrhu, výstavbe alebo podstatnej rekonštrukcii dopravných stavieb a infraštruktúry hluk v súvisiacom vonkajšom alebo vnútornom prostredí nesmie prekročiť prípustné hodnoty pri predpokladanom dopravnom zaťažení. 60. Podľa § 27 ods. 3 zákona č. 355/2007 Z.z., pri návrhu, výstavbe alebo podstatnej rekonštrukcii budov je potrebné zabezpečiť ochranu vnútorného prostredia budov pred hlukom z vonkajšieho prostredia pri súčasnom zachovaní ostatných potrebných vlastností vnútorného prostredia. 61. Podľa § 3 Vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 549/2007 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prípustných hodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií a o požiadavkách na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií v životnom prostredí, ochrana zdravia pred hlukom, infrazvukom a vibráciami je zabezpečená, ak posudzované hodnoty určujúcich veličín hluku, infrazvuku a vibrácií nie sú vyššie ako prípustné hodnoty. 62. Podľa § 4 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 549/2007 Z.z., na ochranu zdravia pred hlukom a infrazvukom sú v prílohe ustanovené prípustné hodnoty určujúcich veličín hluku vo vonkajšom prostredí a prípustné hodnoty určujúcich veličín hluku a infrazvuku vo vnútornom prostredí budov pre deň, večer a noc. 63. Podľa Prílohy Vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 549/2007 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prípustných hodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií a o požiadavkách na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií v životnom prostredí, vzhľadom na železničnú dopravu a hluk s ňou súvisiaci, sú prípustné hodnoty určujúcich veličín hluku vo vonkajšom prostredí v III. kategórii územia: deň: 60dB, večer:60dB, noc:55dB 64. Podľa bodu 1.9. písm. a), písm. b) Prílohy Vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 549/2007 Z.z., na základe stanoviska príslušného orgánu verejného zdravotníctva sa môžu umiestňovať nové budovy na bývanie a budovy vyžadujúce tiché prostredie okrem škôl, škôlok, nemocničných izieb a účelovo podobných budov aj v území, kde hluk z dopravy prekračuje hodnoty uvedené v tabuľke č. 1 pre kategóriu územia II, alebo v území, kde takéto prekročenie je možné v budúcnosti očakávať, a) ak sa vykonajú opatrenia na ochranu ich vnútorného prostredia, b) ak posudzovaná hodnota hluku z dopravy v primeranej časti priľahlého vonkajšieho prostredia budovy na bývanie alebo oddychovej zóny v blízkosti budovy na bývanie neprekročí prípustné hodnoty uvedené v tabuľke č. 1 pre kategóriu územia III o viac ako 5 dB. 65. Podľa § 140 zákona č. 50/1976 o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. 66. Podľa § 62 ods. 1 písm. b) stavebného zákona, v stavebnom konaní stavebný úrad preskúma najmä, či dokumentácia spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných záujmov, predovšetkým ochrany životného prostredia, ochrany zdravia a života ľudí, a či zodpovedá všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu ustanoveným týmto zákonom a osobitnými predpismi. 67. Podľa § 66 ods. 1 stavebného zákona, v stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné podmienky uskutočnenia a užívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov konania. Stavebný úrad zabezpečí určenými podmienkami najmä ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní stavby, komplexnosť stavby, dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, prípadne ich predpisov a technických noriem a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi, predovšetkým vylúčenie alebo obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej užívania na životné prostredie. VIII. Závery správneho súdu 68. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OVBP2-2016/35358/ZAV zo dňa 08.07.2016 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Mestskej časti Bratislava-Ružinov č. SU/CS 4319/2015/14/JAN/JCU-145 zo dňa 27.11.2015 v intenciách námietok vznesených žalobcami. 69. Krajský súd z administratívneho spisu zistil, že žalovaný rozhodnutím č. OU-BA-OVBP2-2016/35358/ ZAV zo dňa 08.07.2016 potvrdil prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu, ktorý povolil stavbu „Bytový dom Sputnik - Ružinov - Ostredky - Sputniková“ podľa objektovej skladby: SO 01 stavebný objekt - bytový dom, SO 02 terénne a sadové úpravy, SO 03 prípojka VN, SO 04 káblové rozvody, SO 05 elektro rozvody objektu, SO 06 zdroj tepla pre ÚK, SO 07 prípojka vody, SO 10 prípojka plynu, SO 11 vzduchotechnika, SO 12 PS I - objekt trafostanice, SO 13 objekt pre smetné nádoby, na P. ulici v Q. na pozemku parc. č. XXXXX/XXX - hlavná stavby, na pozemkoch pare. č. - XXXXX/ XXX, XXXXX/X, XXXXX/X - inžinierske siete, kat. územie D., stavebníkovi VODOHOSPODÁRSKE STAVBY MALACKY, a.s., Pezinská 1098, 901 01 Malacky, IČO: 31 412 114, podľa overenej projektovej dokumentácie vypracovanej spoločnosťou N-ART s.r.o., Farského 16, 851 01 Bratislava 5, autorizovaný architekt I.. arch. J. M., reg. č. XXXX AA, v marci 2007. 70. Ďalší účastník v 1. rade (stavebník) v priebehu stavebného konania doložil stavebnému úradu hlukovú štúdiu - Stanovenie hlukovej záťaže dotknutého vonkajšieho prostredia, posúdenie vplyvu hluku z dopravy na navrhovanú stavbu vypracovanú spoločnosťou A&Z ACOUSTICS s.r.o. dňa 06.10.2014 spolu s jej Dodatkom zo dňa 17.12.2014. Taktiež predložil aj súhlasné stanoviská RÚVZ - posúdenie hlukovej štúdie zo dňa 18.12.2014 a č. RÚVZ č. HŽP/5817/2015 zo dňa 12.03.2015 k projektovej dokumentácii pre stavebné povolenie. 71. Žalovaný v zmysle § 140b ods. 6 stavebného zákona požiadal o potvrdenie alebo zmenu záväzného stanoviska Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Bratislava, hl. m. č. HZP/17126/2014 zo dňa 18.12.2014 k hlukovej štúdii a voči stanovisku č. HŽP/5817/2015 zo dňa 12.03.2015, pričom RÚVZ stanoviská nezmenil, čo oznámil písomne vo vyjadrení č. HŽP/7849/2016 zo dňa 21.04.2016. Vzhľadom na túto skutočnosť žalovaný vyžiadal si potvrdenie alebo zmenu záväzných stanovísk od Úradu verejného zdravotníctva SR (orgánu nadriadenému RÚVZ), ktorý v stanovisku č. OLP/4635/2016 zo dňa 31.05.2016 konštatoval, že podľa § 13 ods. 3 zákona č. 355/2007 Z. z. orgán verejného zdravotníctva k projektovým dokumentáciám, hlukovým štúdiám a k stavebným konaniam záväzné stanoviská nevydáva. Vyjadrenie orgánu verejného zdravotníctva bolo vydané len ako stanovisko a z vyššie uvedeného dôvodu Úrad verejného zdravotníctva toto stanovisko v zmysle § 140b stavebného zákona nepreskúmaval. 72. V stavebnom konaní bola posudzovaná hluková záťaž podľa vyhlášky č. 549/2007 Z. z., ktorá v prílohe (tabuľka č. 1) pre kategóriu územia III (územie ako v kategórii II v okolí diaľnic, ciest I. a II. triedy, miestnych komunikácií s hromadnou dopravou, železničných dráh a letísk, mestské centrá) pripúšťa maximálnu hladinu hluku pri pozemnej doprave cez deň 60 dB, večer 60 dB a v noci 50 dB, pri železničnej doprave cez deň 60 dB, večer 60 dB a v noci 55 dB. Podľa bodu 1.9 v tabuľke č. 1 je možné umiestňovať nové budovy na bývanie a budovy vyžadujúce tiché prostredie okrem škôl, škôlok, nemocničných izieb a účelovo podobných budov aj v území, kde hluk z dopravy prekračuje hodnoty uvedené v tabuľke č. 1 pre kategóriu územia II, alebo v území, kde takéto prekročenie je možné v budúcnosti očakávať, ak sa vykonajú opatrenia na ochranu ich vnútorného prostredia, a ak posudzovaná hodnota hluku z dopravy v primeranej časti priľahlého vonkajšieho prostredia budovy na bývanie alebo oddychovej zóny v blízkosti budovy na bývanie neprekročí prípustné hodnoty uvedené v tabuľke č. 1 pre kategóriu územia III o viac ako 5 dB. 73. Základom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 ústavy je zabezpečenie materiálneho a nie formálneho právneho štátu. Judikatúra ústavného súdu kladie dôraz, že v súlade s čl. 1 ods. 1 ústavy s uplatňovaním princípu právnej istoty v právnom štáte sa spája požiadavka všeobecnosti, platnosti, trvácnosti, stability, racionálnosti a spravodlivého obsahu právnych noriem; medzi ústavné princípy vlastné právnemu štátu patrí aj zákaz svojvôle v činnosti štátnych orgánov, ako aj zásada primeranosti, resp. proporcionality (PL. ÚS 1/04). 74. Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. 75. Základnou premisou materiálneho právneho štátu sa prezentuje všeobecná záväznosť práva pre všetkých. To znamená, že štátne orgány, orgány územnej samosprávy, právnické osoby s právomocou rozhodovania o právach a povinnostiach, ako aj každý jednotlivec musí konať tak, ako určuje právny poriadok. 76. Právna bezchybnosť rozhodnutia akéhokoľvek správneho orgánu, teda i žalovaného a správcu dane, spočíva v tom, že je vydané v písomnej forme, príslušným orgánom, v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci, obsahuje náležitosti určené všeobecnou právnou úpravou správneho konania i náležitosti ustanovené osobitnými právnymi predpismi. Odôvodnenie zahŕňa a hodnotí všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok rozhodnutia, podáva celkový prehľad o priebehu konania, reaguje na pripomienky, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania. Medzi výrokom a odôvodnením musí byť logická zhoda. Odôvodnenie musí byť presvedčivé. Právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia zodpovedá ústavnému i zákonnému rámcu. Nevyžaduje sa síce, aby na každú zistenú skutočnosť alebo každý argument účastníka konania, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o skutočnosť alebo argument, ktoré sú pre rozhodnutie podstatné, musí sa s nimi správny orgán v dôvodoch rozhodnutia vysporiadať. 77. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti znamenajúci porušenie Ústavou garantovaného základného práva. S uvedeným právom je v rozpore úplný, či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, extrémny nesúlad medzi právnymi závermi a skutkovými zisteniami, prípadne len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie a vyhodnotenia jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené, alebo situácia, kedy právne závery zo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú. Absencia takéhoto odôvodnenia má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Osobe dotknutej takýmto rozhodnutím je tým odňatá možnosť skutkovo, či právne argumentovať proti záverom rozhodnutia. 78. Vo vzťahu k námietke nepreskúmateľnosti žalobou napadnutého rozhodnutia je treba súhlasiť. Stavebný úrad sa plne stotožnil so závermi hlukovej štúdie vypracovanej A&Z ACOUSTICS s.r.o. dňa 06.10.2014 spolu s jej Dodatkom zo dňa 17.12.2014, podľa ktorej sa vylučuje negatívne ovplyvnenie riešenej stavby „Bytový dom Ružinov - Ostredky - Sputniková“ na okolitú obytnú zástavbu s tým, že stavebný úrad uviedol, že stavebník je povinný dodržať podmienky dotknutého orgánu RÚVZ, obsiahnuté vo výrokovej časti tohto rozhodnutia (podmienka č. 18.1.).Argumentoval, že aj keď pred fasádami navrhovanej stavby budú po jej realizácii prekračované prípustné hodnoty veličín hluku platné pre III, kategóriu územia pre referenčné časy deň, večer aj noc neznamená, že stavba nesmie byť povolená a realizovaná. Stavba môže byť na danom mieste umiestnená, ak bude splnená podmienka uvedená v čl. 1.9 prílohy k Vyhláške MZ SR č. 549/2007 Z.z. 79. Žalovaný preskúmavané rozhodnutie založil na závere, že aj napriek tomu, že Úrad verejného zdravotníctva SR vo svojom stanovisku č. OLP/4635/2016 zo dňa 31.05.2016 uviedol, že orgány verejného zdravotníctva v zmysle § 13 ods. 3 zákona č. 355/2007 Z.z., k stavebnému konaniu nevydávajú záväzné stanoviská, považoval stanovisko dotknutého orgánu Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Bratislava, hl. m. č. HŽP/7849/2016 zo dňa 21.04.2016, ktorý chráni verejné záujmy podľa osobitných predpisov, za dostatočné pre vydanie tohto rozhodnutia. 80. Záver správnych orgánov vo vzťahu k námietke žalobcov vyhodnotil pre preskúmanie rozhodnutí ako nedostatočne odôvodnený. Zákonný rámec náležitostí rozhodnutia správneho orgánu je zadefinovaný v ust. § 47 ods. 3 správneho poriadku. Týmto sa prvostupňový správny orgán ani žalovaný postačujúco neriadil. 81. Krajský súd súhlasí s tvrdením stavebného úradu, že skutočnosť, že pred fasádami navrhovanej stavby budú po jej realizácii prekračované prípustné hodnoty určujúcich veličín hluku platné pre III. kategóriu územia pre referenčné časy deň, večer aj noc neznamená, že stavba nesmie byť povolená a realizovaná. Stavba môže byť na danom mieste umiestnená, ak bude splnená podmienka uvedená v čl. 1.9 prílohy k Vyhláške MZ SR č. 549/2007 Z.z. 82. Avšak v danom prípade uvedená podmienka v čl. 1.9 prílohy k Vyhláške MZ SR č. 549/2007 Z. z. podľa argumentácie žalobcov a to explicitne s poukazom na obsah Hlukovej štúdie a jej dodatku splnená nie je, keďže na str. 9-12 tejto hlukovej štúdie vypracovanej firmou A&Z ACOUSTICS s.r.o. zo dňa 6.10.2014, Ing. P. S. sú uvedené modelové situácie výpočtov hladín hluku na fasáde budúceho domu Sputnik. Pre deň - prípustná hladina hluku 60dB + 5dB je prekročená na celom severnom bloku (9.poschodí) s vypočítanými hodnotami hluku v rozpätí 65,6-70dB. Pre večer - prípustná hladina hluku 60dB + 5dB je prekročená na celom severnom bloku a na polovici východnej časti domu s hodnotami hluku v rozpätí 65,1 - 73dB. Pre noc - prípustná hladina hluku 55dB - 5dB je prekročená na celom severnom bloku a celej východnej časti domu. Vypočítané hodnoty hluku sú v rozpätí 62-74dB. 83. Podľa názoru správneho súdu žalovaný v potvrdzujúcom rozhodnutí vady prvostupňového rozhodnutia neodstránil, takéto odôvodnenie rozhodnutia nemožno k predmetnej námietke hodnotiť inak, ako arbitrárne. I napriek námietkam žalobcov v tomto smere na uvedené nezrovnalosti a nejasnosti žalovaný správny orgán vôbec nereagoval. 84. Bolo povinnosťou žalovaného zaoberať sa s námietkou žalobcov spočívajúcou v tvrdení, že predmetné stavebné povolenie nerešpektuje prípustné hladiny hluku vo vonkajšom prostredí stavby, stanovené všeobecne záväznými právnymi predpismi, (čl. I), najmä čo sa týka rozporu s podmienkami uvedenými v čl. 1.9 prílohy k Vyhláške MZ SR č. 549/2007 Z.z., keďže žalobcovia poukázali na konkrétne údaje z prezentovaných hladín hluku vychádzajúcich z Hlukovej štúdie stavebníka 2014 a jej dodatku, z ktorých je zrejmé, že veľká časť vonkajšieho chráneného prostredia plánovaného objektu by najmä v noci mala prekročené hladiny hluku a to nad rámec výnimky prípustnej v zmysle bodu 1.9. Prílohy Vyhlášky MZ SR. 85. S poukazom na túto skutočnosť správny súd vyhodnotil námietku žalobcov ako dôvodnú, pretože žalovaný sa žiadnym spôsobom s odvolacími námietkami vo vzťahu k prekročeniu hodnôt prípustnej hladiny hluku vo vonkajšom prostredí stavby, stanovenej všeobecne záväznými právnymi predpismi, vyhláškou č. 549/2007 Z.z. v rozhodnutí nevysporiadal. 86. Rovnako sa žalovaný žiadnym spôsobom nezaoberal s námietkou žalobcov v súvislosti s oddychovou zónou. Prvostupňový správny orgán v rozhodnutí, vychádzajúci z Hlukovej štúdie vypracovanej firmou A&Z ACOUSTICS s.r.o., uviedol, že v blízkosti navrhovaného objektu je vyčlenená oddychová zóna, kde hladiny hluku neprekročia prípustné hodnoty pre kategóriu územia III o viac ako 5 dB v súlade s čl. 1.9. Prílohy k citovanej vyhl. MZ SR č. 549/2007 Z.z. bod a/a bod b/. 87. Žalobcovia namietali, že v projektovej dokumentácii stavby ani v iných v stavebnom konaní predložených dokumentoch nie je táto tzv. oddychová zóna naprojektovaná ani inak vymedzená, podľa žalobcov teda nie je zrejmé, kde sa má oddychová zóna nachádzať. Vo vzťahu ku konštatácii uvedenej v Hlukovej štúdii predloženej stavebníkom: „Na juhozápadnej strane objektu sa nachádza priľahlé prostredie navrhovanej budovy, v ktorom sa prípustné hodnoty pre kategóriu územia III. pre denný, ani večerný čas neprekračujú,“ žalobcovia argumentovali, že z uvedeného nie je jasné, aké prostredie má autor hlukovej štúdie na mysli, pretože južná strana plánovanej budovy sa tesne dotýka betónovej plochy na susedných pozemkoch - vybetónované plochy pozemkov patriace ku garážam a vjazdy do prízemných garáží, na západnej strane, je celý pozemok určený na parkovacie miesta a zároveň je v tomto mieste umiestnený výjazd z podzemných garáží plánovaného domu. Plánované využitie pozemku na parkovanie vylučuje využitie tejto časti pozemku na oddychovú zónu. 88. Ohľadne námietky žalobcov spojenej s vymedzením oddychovej zóny stavby žalovaný nezaujal žiadne stanovisko. Potom správny súd musel súhlasiť s tvrdením žalobcov, že umiestnenie tejto tzv. oddychovej zóny, ktorou žalovaný legitimuje postup stavebného úradu pri vydaní stavebného povolenia vo vzťahu k prekročeniu hluku vo vonkajšom prostredí stavby, z rozhodnutia žalovaného nevyplýva. 89. Z administratívneho spisu bolo zrejmé, že v danej veci ide o pokračujúce správne konanie s tým, že zo záveru rozsudku KS BA č.k. 1S/193/2009-209 zo dňa 11.10.2012 v spojení s potvrdzujúcim rozhodnutím NS SR vyplýva, že vzhľadom na vypracovanú hlukovú štúdiu STU v Bratislave pre žalobkyňu, vyšli v stavebnom konaní najavo také novokvalitatívne skutočnosti, s ktorými sa správne orgány v územnom konaní nezaoberali a vzhľadom na § 62 ods. 1 písm. b) a ust. § 66 ods. 1 stavebného zákona je potrebné, aby žalovaný náležitým spôsobom vyhodnotil príslušné dôkazné prostriedky (bližšie bod 8, 9 tohto rozsudku). V priebehu stavebného konania listom č. SÚ/CS 4319/2015/4/JAN zo dňa 02.02.2015 stavebný úrad vyzval stavebníka na doplnenie svojho návrhu o súhlasné stanovisko RÚVZ pre stavebné konanie v zmysle rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S 193/2009-209 zo dňa 11.10.2012, na základe čoho tento doložil súhlasné stanovisko zo dňa 12.03.2015. 90. Napriek tomu, z rozhodnutia stavebného úradu a ani z rozhodnutia žalovaného nebolo možné zistiť, ako sa správne orgány s uloženou povinnosťou, a to náležite vyhodnotiť hlukovú štúdiu STU v Bratislave vysporiadali. V rozhodnutiach správnych orgánov absentuje ich stanovisko k záveru a tvrdeniam vychádzajúcich z hlukovej štúdie STU v Bratislave, rozhodnutia neriešia rozpor medzi hlukovou štúdiou predloženou stavebníkom a hlukovou štúdiou predloženou účastníkmi konania, pričom z rozhodnutí správnych orgánov je evidentné, že sa zaoberali len hlukovou štúdiou predloženou stavebníkom. Keďže ani žalovaný a ani stavebný úrad sa vôbec o hlukovej štúdii STU v Bratislave nezmienili, konanie žalovaného má rovnaké vady, aké malo konanie pred vydaním predchádzajúceho stavebného povolenia a ktoré bolo práve na základe týchto pochybení rozhodnutím súdov zrušené. 91. Krajský súd konštatoval, že žalovaný sa s odvolacími námietkami žalobcov nevysporiadal a ani tento postup neodôvodnil. Správny orgán v odôvodnení rozhodnutia musí uviesť nielen hodnotenie dôkazov ktoré vykonal, ale reagovať aj na námietky, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, i keď ich pri svojom rozhodovaní nebral do úvahy, lebo odôvodnenie má poskytnúť skutkovú a právnu oporu výroku rozhodnutia. 92. Je preto potrebné súhlasiť s námietkami žaloby, že napadnuté rozhodnutie trpí vadou nepreskúmateľnosti. Správny súd zdôrazňuje, že nie je povinný a v podstate ani oprávnený nahrádzať činnosť správnych orgánov pri odôvodňovaní rozhodnutí. Vecne preskúmať zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy je možné len za predpokladu jeho náležitého odôvodnenia, keď správny orgán náležitým spôsobom vyhodnotí námietky účastníka správneho konania. 93. Všeobecne platí, že ak je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, bráni takýto nedostatok spravidla posúdeniu dôvodnosti meritórnych námietok, a preto sa správny súd s námietkami žalobcov, ktoré uviedli v žalobe, zaoberať a vyjadriť k nim nemohol. 94. Krajský súd v Bratislave vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti s poukazom na ust. § 191 ods. 1 písm. d) SSP preskúmavané rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude úlohou správneho orgánu po vrátení veci súdom, riadiac sa právnym názorom súdu, rozhodnutie súladne s požiadavkami preskúmateľnosti vo vzťahu k námietkam žalobcov, čo do dostatku dôvodov odôvodniť. 95. Podľa § 191 ods. 6 SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. 96. O práve na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že správny súd priznal žalobcom voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania vzhľadom ku skutočnosti, že žalobcovia mali vo veci plný úspech. Podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 97. O práve ďalšieho účastníka v 1. rade na náhradu trov konania rozhodol správny súd podľa § 175 ods. 1 SSP v spojení s 169 SSP tak, že ďalšiemu účastníkovi v 1. rade priznal voči neúspešnému žalovanému úplnú náhradu trov konania, ktoré mu vznikli v súvislosti s plnením povinností, ktoré mu správny súd uložil. 98. Ďalším účastníkom v 2. a 3. rade súd právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože s poukazom na § 169 SSP má pribratý účastník voči neúspešnému žalovanému, právo na náhradu iba tých trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú mu správny súd uložil, pričom v danom prípade pribratým účastníkom v 2. a 3. rade takéto trovy nevznikli. 99. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca R.. od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.