Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/81/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017200615 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Janáková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1017200615.3 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, 811 04 Bratislava, proti žalovanej: Národná banka Slovenska, Imricha Karvaša 1, 813 25 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného - Protokol č. OFS-11661/2015 zo dňa 10.08.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu o d m i e t a . Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania a rozhodnutia žalovanej 1.Národná banka Slovenska (ďalej aj NBS) poverením č. OFS-11661/2015 zo dňa 13. októbra 2015 poverila v zmysle § 6 zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zák. o dohľade nad finančným trhom alebo zák. č. 747/2004 Z.z.) zamestnancov NBS, útvaru dohľadu nad finančným trhom, odboru ochrany finančných spotrebiteľov, na vykonanie dohľadu na mieste nad dohliadaným subjektom PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., t.j. žalobcom. 2. Predmetom vykonaného dohľadu bol dohľad nad činnosťou žalobcu v oblasti poskytovania spotrebiteľských úverov a iných úverov v súvislosti s dodržiavaním ustanovení zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len zák. o ochrane spotrebiteľa), zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zák. o spotrebiteľských úveroch), zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zák. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku), zákona č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zák. o finančnom sprostredkovaní) a § 52 až § 54 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, a to najmä vo vzťahu k poskytovaniu predzmluvných informácií, uzatváraniu zmlúv o spotrebiteľských úveroch a neprijateľným zmluvným podmienkam v zmluvách o spotrebiteľských úveroch. 3. O výsledku vykonaného dohľadu na mieste bol vyhotovený Protokol č. OFS-11661/2015 zo dňa 10.08.2016 (ďalej len protokol), v ktorom bolo konštatované, že predmetom podnikania žalobcu je poskytovanie spotrebiteľských úverov bez obmedzenia rozsahu poskytovania spotrebiteľských úverov. Dohliadací tím vykonal dohľad na mieste podľa § 8 ods. 1 zákona č. 747/2004 Z. z., pričom prvé úkony boli vykonané pod utajenou identitou. V rámci tohto dohľadu dohliadací tím vykonal v zmysle § 8 ods. 2 písm. f) zákona č. 747/2004 Z. z. šesť kontrolných zaobstarávaní finančných služieb, ktorých obsahom bolo rokovanie o uzatvorení zmlúv o spotrebiteľských úveroch. Dohliadací tím zistil vykonaným dohľadom nedostatky v činnosti dohliadaného subjektu v oblastiach: predzmluvné informačné povinnosti, zabezpečenie plnenia povinností VFA veriteľom, posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať úver, obchádzanie ustanovení ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere a jej náležitosti, dohoda o zrážkach zo mzdy a Dohoda o poskytovaní služieb. Zistené nedostatky a porušenia všeobecne záväzných predpisov boli spísané bod bodom č. 1 - 28 predmetného protokolu. V závere protokolu dohliadací tím v súlade s § 8 ods. 3 písm. c) v spojení s § 10 ods. 1 písm. f) zákona č. 747/2004 Z. z. určil lehotu 30 kalendárnych dní odo dňa doručenia protokolu dohliadanému subjektu na predloženie písomných námietok proti údajom uvedeným v Protokole. Protokol bol žalobcovi doručený dňa 15.08.2016. 4. Žalobca dňa 14.10.2016 doručil žalovanej námietky proti protokolu o vykonanom dohľade. Žalovaná následne vyhotovila Oznámenie o výsledku preverenia písomných námietok proti údajom uvedeným v Protokole o vykonanom dohľade namieste nad spoločnosťou PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., č. OFS-11661/2015 (ďalej len oznámenie o výsledku preverenia písomných námietok) a ktoré bolo žalobcovi doručené listom označeným ako „Oznámenie o skončení dohľadu na mieste“ č. OFS-11661/2015 zo dňa 20.02.2017, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 23.02.2017. V oznámení o skončení dohľadu na mieste žalovaná oznámila žalobcovi, že v zmysle § 10 ods. 5 zákona č. 747/2004 Z.z. je dohľad na mieste skončený doručením písomného oznámenia dohliadanému subjektu o výsledku preverenia jeho písomných námietok proti údajom uvedeným v Protokole. 5. V oznámení bolo žalobcovi ďalej oznámené, že v zmysle § 8 ods. 3 písm. d) zákona č. 747/2004 Z.z. bola žalobcovi určená lehota 60 kalendárnych dní odo dňa doručenia tohto oznámenia na prijatie opatrení na odstránenie a nápravu nedostatkov zistených pri dohľade na mieste a príčin ich vzniku, predložiť žalovanej písomnú správu o prijatých opatreniach a predložiť žalovanej „Plán opatrení na odstránenie a nápravu nedostatkov zistených pri dohľade na mieste a príčin ich vzniku a opatrení prijatých k odporúčaniam na zlepšenie činnosti“ (ďalej len „Plán”) po jeho prerokovaní a schválení štatutárnym orgánom a prerokovaní v dozornej rade žalobcu a aby zápisnica o tomto prerokovaní bola doručená útvaru dohľadu nad finančným trhom, odboru ochrany finančných spotrebiteľov NBS. Žalobca bol ďalej požiadaný o predkladanie útvaru dohľadu nad finančným trhom, odboru ochrany finančných spotrebiteľov NBS pravidelných štvrťročných hodnotiacich správ o plnení Plánu do 20 kalendárnych dní po skončení kalendárneho štvrťroka nasledujúceho po predložení plánu NBS, po prerokovaní konateľmi žalobcu. II. Žaloba 6. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 21.04.2017 domáhal preskúmania zákonnosti a následne zrušenia Protokolu o vykonaní dohľadu na mieste nad spoločnosťou PROFI CREDIT Slovakia s.r.o. č. OFS-11661/2015 zo dňa 10.08.2016, vrátane Oznámenia o skončení dohľadu na mieste č. OFS-11661/2015 zo dňa 20.02.2017 a Oznámenia o výsledku preverenia písomných námietok proti údajom uvedeným v protokole. 7. V žalobe uviedol, že oznámením o skončení dohľadu na mieste doručeným žalobcovi dňa 23.02.2017 sa skončil dohľad na mieste nad žalobcom ako dohliadaným subjektom (§ 10 ods. 5 zákona č. 747/2004 Z.z.) a žalobcovi bolo uložené, aby v lehote 60 kalendárnych dní od doručenia oznámenia prijal opatrenia na nápravu nedostatkov a príčin ich vzniku, predložil žalovanej písomnú správu o prijatých opatreniach spolu s plánom opatrení na odstránenie náprav u nedostatkov zistených pri dohľade na mieste a príčin ich vzniku a opatrení prijatých k odporúčaniam na zlepšenie činnosti a ďalej predkladal pravidelné štvrťročné hodnotiace správy o plnení plánu. 8. Podľa žalobcu protokol a rozhodnutie o námietkach proti protokolu formou oznámenia je výsledkom zákonom upraveného postupu pri výkone dohľadu na mieste a zasahuje do právneho postavenia žalobcu závermi o porušení zákonných ustanovení a právnych povinností, uložením povinnosti prijať opatrenia na odstránenie a nápravu nedostatkov zistených pri dohľade a príčin ich vzniku, povinnosti predložiť správu o prijatých opatreniach, povinnosti predložiť plán opatrení na odstránenie náprav u nedostatkov zistených pri dohľade na mieste a príčin ich vzniku a opatrení prijatých k odporúčaniam na zlepšenie činnosti a predkladať pravidelné účtovné hodnotiace správy o plnení plánu. Vzhľadom na povahu protokolu, oznámenia a jeho obsah a právne dôsledky pre žalobcu predstavuje protokol rozhodnutie v materiálnom zmysle slova, a preto je založená právomoc správneho súdu na konanie o podanej žalobe. 9. Je názoru, že protokol je nepreskúmateľný pre jeho nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, keďže protokol nedáva odpoveď, ako sa žalovaná vysporiadala s námietkami a dôkazmi predkladanými žalobcom, a to vo vzťahu k nezákonnému získaniu podkladov pre vydanie protokolu. Z protokolu nie je zrejmé, na základe akých záverov je možné pripisovať žalobcovi konanie viazaného finančného agenta, ktorý predstavuje nanajvýš zjavný exces z jeho zákonných povinností, resp. z povinností vyplývajúcich zo zmluvy o finančnom sprostredkovaní uzavretej medzi týmto viazaným finančným agentom a žalobcom a v čom boli splnené znaky, na základe ktorých by bolo možné vyvodiť zodpovednostné postavenie žalobcu, práve ku konkrétnym skutkovým zisteniam. Podľa žalobcu závery žalovanej nedávajú žiadnu odpoveď na to, na základe čoho sa žalobca mohol považovať za zodpovedný subjekt, a teda nie je dôvodný ani záver, že identifikovaný nedostatok číslo 1 je porušením povinnosti žalobcu. I pri nedostatkoch č. 10 a č. 12 je žalobcovi pripisovaná zodpovednosť za porušenie zákona na základe skutočností, ktoré sa netýkajú jeho postavenia a povinnosti. Protokol je nezrozumiteľný a nedáva žalovanej zákonný podklad pre záver o porušení povinnosti žalobcu aj vo vzťahu k nedostatku označeného č. 14. Podľa protokolu tento nedostatok spočíva v tom, že „veriteľ predkladá spotrebiteľom návrhy zmlúv, ktorých zrejmým účelom je obchádzanie ustanovení zákona o SÚ a to tak, že spotrebiteľom, ktorí majú príjem z podnikateľskej činnosti, alebo sú živnostníkmi a ktorí požiadajú o úver na súkromné účely, poskytuje výlučne úver určený podnikateľom“. Označený nedostatok nemá podklad v žiadnych skutkových zisteniach a naopak, v tomto prípade je možné demonštrovať účelové prispôsobovanie skutkových zistení na vyvodenie zodpovednosti žalobcu. 10. Žalovaná pri hodnotení námietok proti protokolu neprihliadla na žiadnu skutočnosť uvedenú žalobcom, na žiadny dôkaz a neuviedla nič o tom, ako sa s námietkami žalobcu vysporiadala. V oznámení len zopakovala svoje zistenia. V žiadnom z nedostatkov označených pod č. 1, č. 10 - 12, č. 14 porušenie, ktoré spôsobil žalobca preukázané nebolo. Žalovaná v protokole neodôvodňuje, z čoho samotná zodpovednosť žalobcu a teda jeho údajné porušenie vyplýva a zjavne sa zamieňa určité skutkové zistenie vzťahujúce sa ku konaniu viazaného finančného agenta s konaním (porušením) žalobcu. Za nepreskúmateľný považuje žalobca i záver žalovanej k nedostatku č. 24 a č. 25. 11. Zdôraznil, že podané námietky proti údajom v protokole sa na základe spôsobu, akým sa nimi žalovaná vysporiadala, stali len formálnym prostriedkom nápravy, keďže z oznámenia vyplýva len prepisovanie obsahu protokolu a pomerne všeobecné a neurčité konštatovanie o tom, ako sa dohliadací tím s námietkou nestotožňuje. Vo vzťahu k viacerým nedostatkom žalobca poukázal, že excesívne konanie, či zjavné porušenie povinnosti viazaného finančného agenta nie je pripísateľné žalobcovi, že tá-ktorá povinnosť nie je povinnosťou žalobcu, ale povinnosťou finančného agenta, potom je nepreskúmateľný už samotný fakt, kedy dohliadací orgán ani nevysvetlil, na základe akých skutočností považuje za zodpovedný subjekt žalobcu. 12. Podľa žalobcu závery žalovanej v prípade niektorých nedostatkov nevychádzajú z riadne a zákonne získaných dôkazov. Výkon dohľadu prostredníctvom osôb vystupujúcich pod utajenou identitou nepovažuje žalobca za primeraný vo vzťahu k predmetu dohľadu, hoci takýto výkon dohľadu nad kontrolovaným subjektom umožňuje priamo ZoDFT. Dohľad nad činnosťou kontrolovaného subjektu pri poskytovaní spotrebiteľských úverov bolo možné vykonať aj iným spôsobom, ktorý by nepredstavoval tak závažný zásah do ústavného práva kontrolovaného subjektu a jeho pracovníkov na ochranu súkromia. Preto zistenia, ktoré tvoria základ pre závery o nedostatkoch najmä č. 1, 10-12, 13, 14, 24, 25 sú nepoužiteľnými a samotné prijaté závery o týchto nedostatkoch sú nezákonné. 13. Žalobca namietal aj, že skutkové zistenia a skutkový základ tvoriaci základ žalobou napadnutého protokolu, sú v rozpore s obsahom spisu a v podstatnom rozsahu v ňom nemajú oporu. Žalovaná stotožňuje konanie viazaného finančného agenta s konaním žalobcu. Takýto prístup nie je možný ani v zmysle zákona č. 186/2009 Z.z., ktorý povinnosti ukladá len finančnému agentovi. Žalobca rozporuje i nedostatok č. 13, nakoľko kontrolným zaobstarávaním finančnej služby neboli zistené skutočnosti odôvodňujúce záver, že spoločnosť nezisťuje, neoveruje a neuvádza skutočné údaje o príjmoch spotrebiteľoch a o ich výdavkoch. Žalobca v súvislosti s nedostatkom č. 14 poukázal, že žiadne dôkazy nedávajú podklad na prijatie záveru o tom, že žalobca, ako veriteľ predkladá spotrebiteľom návrhy zmlúv, ktorých zrejmým účelom je obchádzanie ustanovení ZoSÚ tak, že spotrebiteľom, ktorí majú príjem z podnikateľskej činnosti, alebo sú živnostníkmi a ktorí požiadajú o úver na súkromné účely, poskytuje výlučne úver určený podnikateľom. Žalovaná dospela k nesprávnym záverom aj v prípade nedostatku č. 21 a 22, podľa ktorého veriteľ sa dopúšťa nekalej obchodnej praktiky na spotrebiteľoch tým, že v ŠEISÚ a ZoSÚRT uvádza údaj o výške úrokovej sadzby účelovo skreslený a vo svoj prospech. Veriteľ koná v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti tým, že veriteľ neposkytuje spotrebiteľovi v ŠEISÚ a ZoSÚRT správne relevantné informácie, na základe ktorých môže vykonať kvalifikované rozhodnutie o uzavretí úverového obchodu. Podľa žalobcu podstatná skutočnosť, na základe ktorej orgán dohľadu dospel k uvedenému záveru, sa týka poplatku za poskytnutie úveru a spôsobu jeho úhrady. Poplatky spojené so spotrebiteľským úverom boli a sú bežnou súčasťou obchodnej praxe spojenej s poskytovaním úverov. Zákon č. 129/2010 Z.z. legálnu definíciu poplatku nemá, no vo viacerých ustanoveniach hovorí o poplatku/och, pričom z tejto úpravy je zrejmé, že pod uvedeným pojmom sa má na mysli iná platba, ako je úrok (napríklad § 1 ods. 3 písm. i/, § 2 písm. g/ a podobne). S účinnosťou od 10.06.2013 bola vykonaná zmena právnej úpravy poplatkov v zákone č. 129/2010, kedy podľa novoprijatého ustanovenia § 9 ods. 10 sa veriteľovi zakazuje požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu spotrebiteľského úveru, alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je vedený spotrebiteľský úver a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo poskytnutia spotrebiteľského úveru za ponúkaných podmienok; to neplatí, ak ide o účet, podľa § 708 -715 Obchodného zákonníka, osobitného zákona alebo o osobitnú službu, ktorá nie je podmienkou úverového vzťahu, ktorej podmienkou poskytnutia je písomný súhlas spotrebiteľa. Tvrdí, že poplatok za poskytnutie úveru nie je platený za niečo, čo by nebolo v záujme spotrebiteľa. 14. Žalobca popiera i zistenia, ktoré viedli žalovanú k záveru o nedostatku č. 24, nakoľko dohoda o zrážkach zo mzdy nie je podmienkou pre uzavretie úverovej zmluvy, čo vyplýva aj z opisu procesu Analýza zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu, kde v bode 01 Zanalyzovanie zmluvy sa uvádza, že ak sa v klientskej zložke nenachádza dohoda o zrážkach zo mzdy, rozhodcovská zmluva a dohoda o poskytovaní služieb, neznamená to nekompletnosť zložky a dokumentácia tiež riadne zanalyzovaná. Preto je nedôvodný záver žalovanej o porušovaní § 5a ods. 1 písm. a) zák. č. 250/2000 Z.z. Žalobca považuje za nesprávny i záver žalovanej o nedostatku č. 25, nakoľko poučenia o dôsledkoch uzavretia dohody o poskytovaní služieb a o jej dobrovoľnosti sa nahrádzajú v úvodnej časti dohody o poskytovaní služieb. Nejde teda o skrývanú informáciu, ale umiestnenú na mieste, kde možno očakávať, že si ju spotrebiteľ všimne a v priebehu kontroly nebolo zistené, že by žiadatelia nemali možnosť si dohodu prečítať, alebo že by im dokumenty žalobca neumožnil prečítať. I zistenie nedostatku č. 26 považoval žalobca za nesprávne. Uvedený nedostatok bol vyhodnotený na základe toho, že uzavretie dohody o poskytovaní služieb bolo od členov dohliadacieho tímu pri poskytnutí úveru vyžadované bez možnosti jej odmietnutia. Takéto tvrdenie žalovanej však žiadna časť zvukového záznamu o priebehu kontrolného obstarávania finančných služieb nepotvrdzuje. Žalobca považuje za nesprávny i záver žalovanej o nedostatku č. 27 a 28, a preto žiadal podanej žalobe v plnom rozsahu vyhovieť a Protokol spolu s oznámením o výsledku preverenia námietok žalobcu zrušiť. III. Vyjadrenie žalovanej 15. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 27.06.2017 uviedla, že žaloba je neprípustná, nakoľko je daný dôvod na jej odmietnutie v zmysle ust. § 97 v spojení s ustanovením § 98 ods. 1 písm. g) zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len ,,SSP“), protokol o vykonanom dohľade, a ani jeho súčasti nenapĺňajú znaky rozhodnutia ani opatrenia podľa ust. § 3 ods. 1 písm. b) a c) SPP a z tohto dôvodu nie je možné preskúmavať ich zákonnosť v zmysle ust. § 6 ods. 1 v spojení s ust. § 177 ods. 1 SSP. 16. Poukázala, že na základe ust. § 1 ods. 3 písm. a) bod 4, § 2 ods. 10 a § 6 až 11 zákona č. 747/2004 Z. z. a judikatúry Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR je dohľad na mieste osobitný postup orgánu dohľadu (iný postup ako je konanie vo veciach dohľadu podľa ustanovení § 12 až 34 zákona č. 747/2014 Z. z.), ktorého účelom je získavanie informácií a podkladov o skutočnostiach, ktoré sa týkajú dohliadaného subjektu a jeho činnosti, ako aj vyhodnocovanie získaných informácií a podkladov (§ 2 ods. 10 zákona č. 747/2004 Z. z.). Takto získané informácie a podklady možno použiť aj na účely konaní vedených Národnou bankou Slovenska. 17. Dohľad na mieste, ktorého výsledkom je protokol o vykonanom dohľade, predstavuje jednu z kompetencií orgánu dohľadu, ktorá nemá povahu rozhodovacieho procesu a jeho výsledkom nie je vydanie individuálneho správneho aktu ani normatívneho správneho aktu, a ani rozhodnutia (§ 12 až 34 zákona č. 747/2004 Z. z.) a ani opatrenia (§ 3 ods. 1 písm. b) a c) SSP). Písomný protokol o vykonanom dohľade predstavuje formalizovaný záznam o výsledku vykonaného dohľadu na mieste, obsahom ktorého je opis skutkového stavu a nedostatkov zistených pri vykonanom dohľade, ktoré môžu ale ani nemusia viesť k tomu, že orgán dohľadu začne vo vzťahu k týmto konanie o uložení sankcie. 18. Protokol o vykonanom dohľade na mieste nie je za rozhodnutie považovaný ani zákonom č. 747/2004 Z. z., nezakladá, nemení, nezrušuje alebo nedeklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby a nie je teda rozhodnutím, nie je vydaný v administratívnom konaní a nie sú a ani nemôžu ním byť priamo dotknuté práva, právom chránené záujmy ani povinnosti fyzickej alebo právnickej osoby, a preto nespĺňa ani definíciu opatrenia. 19. Žalovaná uviedla, že z ustanovenia § 2 ods. 10 zákona č. 747/2004 Z. z. vyplýva, že podklady získané pri dohľade na mieste a popísané v protokole o vykonanom dohľade na mieste možno využiť v administratívnom konaní podľa ustanovenia § 12 až 34 zákona č. 747/2004 Z. z. Až prípadné začatie konania o uložení sankcie podľa ust. § 12 až 34 zákona č. 747/2004 Z. z. bude administratívnym konaním a až jeho výsledkom môže byť rozhodnutie, ktoré sa bude priamo týkať práv a povinností žalobcu, resp. ktoré bude vo vzťahu k žalobcovi vykonateľné a vymáhateľné, ktorého preskúmania sa bude môcť žalobca domáhať správnou žalobou. Žalobca aktuálne podanou správnou žalobou preskočil/obišiel celé správne (administratívne) konanie a uplatňuje „procesnú obranu“, ktorá mu prináleží v riadnom administratívnom konaní o uložení sankcie prostriedkami podľa zákona č. 747/2004 Z. z.. 20. Žalobca, ako dohliadaný subjekt, môže na základe zistení zachytených v protokole o vykonanom dohľade pristúpiť k vykonaniu nápravných opatrení a zároveň si sám určiť aj spôsob vykonania nápravy. Ak k takejto náprave nepristúpi, žalovaná nemá, na základe protokolu o vykonanom dohľade, v zmysle zákona č. 747/2004 Z. z. žiadne možnosti a ani žiadnu právomoc, aby nápravu zistených nedostatkov vymáhala, či aby jej nevykonanie priamo sankcionovala. 21. K námietke žalobcu, že žalovaná nerozhodla o námietkach, uviedla, že dohliadaný subjekt je oprávnený v súlade s ustanovením § 9 ods. 1 zákona č. 747/2004 Z. z. proti údajom uvedeným v protokole o vykonanom dohľade na mieste podať písomné námietky, ktoré však nemožno považovať za opravný prostriedok, o ktorom má orgán dohľadu formálne rozhodnúť (§ 10 ods. 5 zákona č. 747/2004 Z. z.). Ak sa dohliadaný subjekt nestotožní so závermi orgánu dohľadu v oznámení o výsledku preverenia predložených námietok (ktoré nemá povahu, ani náležitosti rozhodnutia), môže svoju argumentáciu obsiahnutú v námietkach uplatniť v samotnom konaní o uložení sankcie, pokiaľ k takémuto konaniu dôjde, ktoré má povahu rozhodovacieho procesu (administratívneho konania) a jeho výsledkom je vydanie rozhodnutia, proti ktorému má dohliadaný subjekt právo podať rozklad a následne, ktoré môže byť predmetom preskúmavania správnym súdom. 22. Žalovaná doručila žalobcovi list označený ako Oznámenie o skončení dohľadu na mieste zo dňa 20.02.2017, č. OFS-11661/2015, ktorého prílohu tvorilo Oznámenie o výsledku preverenia písomných námietok proti údajom uvedeným v Protokole o vykonanom dohľade na mieste nad spoločnosťou PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., č. OFS-11661/2015, doručením ktorého je podľa ust. § 10 ods. 5 zákona č. 747/2004 Z. z. dohľad na mieste skončený. Žalovaná v oznámení o skončení dohľadu na mieste určila dohliadanému subjektu v súlade s ustanovením § 8 ods. 3 písm. d) zákona č. 747/2004 Z. z. lehotu, v ktorej mal tento prijať opatrenia na odstránenie a nápravu nedostatkov zistených pri dohľade na mieste a príčin ich vzniku, ktoré si mal však určiť sám dohliadaný subjekt. Žalovaná opätovne zdôrazňuje, že ak dohliadaný subjekt (žalobca) k takejto náprave nepristúpi, žalovaná nemá na základe protokolu o vykonanom dohľade, ako ani na základe oznámenia o skončení dohľadu, v zmysle zákona č. 747/2004 Z. z., žiadne možnosti ani žiadnu právomoc, aby nápravu vymáhala, či aby jej nevykonanie priamo sankcionovala. Zo zákona č. 747/2004 Z. z. neprislúcha orgánu dohľadu právo uložiť dohliadanému subjektu v štádiu výkonu dohľadu konkrétne opatrenia, ktoré tento musí prijať, ibaže by uložil dohliadanému subjektu bezprostredné vykonanie opatrení na odstránenie zisteného nedostatku podľa ust. § 35d ods. 1 zákona č. 747/2004 Z. z., avšak o takéto opatrenie sa v uvedenom prípade nejedná. Stanovenie a prijatie konkrétnych opatrení je tak na dohliadanom subjekte. 23. Zdôraznila, že orgán dohľadu nemá v zmysle ustanovení zákona č. 747/2004 Z. z. v štádiu výkonu dohľadu na mieste ani právo záväzne posúdiť primeranosť, vhodnosť alebo dostatočnosť opatrení prijatých dohliadaným subjektom a prípadne mu uložiť povinnosť prijať iné opatrenia, ako sú tie, ktoré prijal dohliadaný subjekt. Aj na základe uvedeného je nesporné, že oznámenie o skončení dohľadu na mieste, ktorého prílohu tvorilo oznámenie o výsledku preverenia písomných námietok proti údajom uvedeným v protokole o vykonanom dohľade, nemožno považovať za vykonateľné rozhodnutie, teda za individuálny správny akt orgánu verejnej správy s vykonateľným výrokom, ktorého obsahom by bolo rozhodnutie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach dohliadaného subjektu. 24. V ďalšej časti vyjadrenia žalovaná zaujala stanovisko aj k dôvodom žaloby, ktorými žalobca spochybňuje protokol o vykonanom dohľade a samotný dohľad na mieste. Žalovaná, prostredníctvom osôb, ktoré boli poverené výkonom dohľadu, postupovala pri výkone dohľadu na mieste nad dohliadaným subjektom podľa ust. § 8 písm. f) zákona č. 747/2004 Z. z. Dohliadací tím vykonal kontrolné zaobstarávania finančných služieb spôsobom, že žalobcu a ani jeho viazaného finančného agenta neupovedomil vopred o vykonaní týchto úkonov, a to v zmysle oprávnenia podľa ust. § 8 ods. 2 písm. e) zákona č. 747/2004 Z. z. a vyhotovil z týchto úkonov zvukové záznamy. Úkonmi dohliadacieho tímu nebolo právo na súkromie nijakým spôsobom ohrozené alebo narušené. Dotknutí pracovníci žalobcu vystupovali v rámci kontrolného zaobstarávania nie ako súkromné osoby, ale ako osoby vykonávajúce činnosť, ktorá je regulovaná zo strany štátu, nejednalo sa preto o sféru súkromného života, ale jedná sa o sféru profesijnej činnosti žalobcu, ktorú vykonáva žalobca, a v jeho mene jeho pracovníci, vo vzťahu k verejnosti a ktorá je regulovaná normami verejného práva. Zákon č. 747/2004 Z. z. nepodmieňuje použitie kontrolných zaobstarávaní finančných služieb pod utajením tým, že sú predtým vyčerpané iné prostriedky výkonu dohľadu na ochranu spotrebiteľa, ani na rozdiel od Trestného poriadku, nešpecifikuje a neobmedzuje použitie predmetného nástroja len na určité typy porušení alebo na určitý stupeň závažnosti, ako ani súhlasom súdu alebo iného orgánu. V tomto smere konala žalovaná jednoznačne na základe a v medziach toho, čo jej zákon č. 747/2004 Z.z. umožňuje. IV. Replika žalobcu 25. Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovanej v replike zo dňa 11.07.2017 zotrval na dôvodoch uvedených v žalobe a dodal, že Protokol o vykonaní dohľadu na mieste nad spoločnosťou PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., č. OFS - 11661/2015 zo dňa 10.08.2016 vrátane jeho súčastí tvorených Oznámením o skončení dohľadu na mieste č. OFS - 11661/2015 zo dňa 20.02.2017 a Oznámením o výsledku preverenia písomných námietok proti údajom uvedeným v Protokole o vykonanom dohľade na mieste nad spoločnosťou PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., č. OFS - 11661/2015 sú spôsobilým predmetom prieskumu v správnom súdnictve. Dohľad na mieste vykonávaný podľa zákona č. 747/2004 Z.z. predstavuje od svojho začatia proces zasahujúci do postavenia dohliadaného subjektu. Pre účely tohto vyjadrenia a celého konania považuje žalobca za nesporné, že vo vzťahu k dohliadaným subjektom postup podľa zákona č. 747/2004 Z.z. predstavuje výkon verejnej správy v oblasti dohľadu nad finančným trhom. 26. V Protokole o vykonaní dohľadu na mieste nad spoločnosťou PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., č. OFS-11661/2015, vrátane jeho súčastí tvorených Oznámením o skončení dohľadu na mieste č. OFS-11661/2015 a Oznámením o výsledku preverenia písomných námietok proti údajom uvedeným v Protokole o vykonanom dohľade na mieste žalovaná uviedla zistené a vyhodnotené skutočnosti ako nedostatky a v nadväznosti na to žalobcovi uložila povinnosť, aby v lehote 60 kalendárnych dní od doručenia Oznámenia prijal opatrenia na odstránenie a nápravu nedostatkov a príčin ich vzniku, predložil žalovanej písomnú správu o prijatých opatreniach spolu s „Plánom opatrení na odstránenie a nápravu nedostatkov zistených pri dohľade na mieste a príčin ich vzniku a opatrení prijatých k odporúčaniam na zlepšenie činnosti“ a ďalej mu uložila povinnosť predkladať pravidelné štvrťročné hodnotiace správy o plnení Plánu. Uloženie uvedených povinností predstavuje prejav autoritatívneho rozhodnutia žalovanej v náväznosti na zistenia z vykonaného dohľadu. 27. To, že samotný spôsob odstránenia nedostatkov má byť podľa „voľby“ žalobcu neznamená, že ich odstraňovanie ako také sa deje na základe rozhodnutia žalobcu, a to najmä v prípadoch, kedy žalobca namietal nedostatok vlastnej zodpovednosti, prípadne nesprávnosť skutkových a právnych záverov a pod. Uloženie každej povinnosti pokynom, rozhodnutím alebo opatrením orgánu verejnej moci je zásahom do práv a právom chránených záujmov kontrolovaného subjektu (uznesenie NS SR sp.zn. uznesenia sp.zn. 5Sžf/31/2011). 28. Závery o nedostatkoch uvedených v protokole o dohľade sú ex lege (§ 10 ods. 6 zákona č. 747/2004 Z.z.) považované za zistené, čo spochybňuje tvrdenie žalovanej o tom, že výsledky dohľadu by mali byť preskúmavané v súvislosti s konaním o uložení sankcie. Pritom samotná hrozba začatia a vedenia eventuálneho sankčného konania za stavu, kedy zákon označuje výsledok dohľadu za zistený predstavuje situáciu, ktorá sa týka, alebo sa môže priamo dotýkať postavenia dohliadaného subjektu. 29. Žalobca uviedol, že podľa rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 24/2010 a III. ÚS 283/2010) sa pri posudzovaní aplikovateľnosti čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd pri rozhodovaní o sporoch medzi fyzickými a právnickými osobami a orgánmi verejnej moci o zákonnosť ich rozhodnutí, rozhodujúcim stáva kritérium individuálnych záujmov jednotlivca dotknutých administratívnym zásahom v spojení so skúmaním uplatnenia právomocí správneho orgánu pri realizácii tohto zásahu (pozri Pecníková, M.: Tendencie aplikácie článku 6 ods. 1 dohovoru v sporoch s orgánmi verejnej moci. In: Justičná revue. č. 5/2002, s. 616 - 635). 30. Žalobca ďalej uviedol, že v rozhodnutiach NS SR 6Sž/3/2009, 5Sž/76/2008, 3Sž/64/2009 a rozhodnutia ÚS SR III. ÚS 186/2010, III. ÚS 187/2010 a III. ÚS 188/2010, na ktoré odkazuje žalovaná vo vyjadrení, išlo o otázku napadnutia rozhodnutia o námietke zaujatosti vznesenej voči pracovníkovi NBS pri výkone dohľadu na mieste. Ide teda o zásadne inú právnu a skutkovú situáciu ako vo veci žalobcu a nevyvracajú argumentáciu žalobcu uvedenú v žalobe vo vzťahu k povahe napadnutého aktu orgánu verejnej správy. V. Právne posúdenie 31. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 162/2015 z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 32. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde (ods. 2). 33. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 34. Podľa § 7 písm. e) SSP, správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. 35. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná. 36. Podľa § 170 písm. a) SSP, žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá. 37. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 747/2004 Z.z., tento zákon upravuje všeobecné pravidlá postupu pri dohľade nad finančným trhom v oblasti bankovníctva, kapitálového trhu, poisťovníctva a dôchodkového sporenia, ktorý vykonáva Národná banka Slovenska. Cieľom dohľadu nad finančným trhom je prispievať k stabilite finančného trhu ako celku, ako aj k bezpečnému a zdravému fungovaniu finančného trhu v záujme udržiavania dôveryhodnosti finančného trhu, ochrany finančných spotrebiteľov a iných klientov na finančnom trhu a rešpektovania pravidiel hospodárskej súťaže. 38. Podľa § 1 ods. 3 písm. a) bod 4 zák. č. 747/2004 Z.z., Národná banka Slovenska v rámci dohľadu nad finančným trhom vykonáva dohľad nad dohliadanými subjektmi finančného trhu, a to nad bankami, pobočkami zahraničných bánk, obchodníkmi s cennými papiermi, pobočkami zahraničných obchodníkov s cennými papiermi, burzami cenných papierov, poskytovateľmi služieb vykazovania údajov, centrálnymi depozitármi cenných papierov, správcovskými spoločnosťami, pobočkami zahraničných správcovských spoločností, podielovými fondmi, investičnými fondmi s premenlivým základným imaním, zahraničnými subjektmi kolektívneho investovania, poisťovňami, zaisťovňami, pobočkami zahraničných poisťovní, pobočkami zahraničných zaisťovní, pobočkami poisťovní z iného členského štátu, pobočkami zaisťovní z iného členského štátu, dôchodkovými správcovskými spoločnosťami, dôchodkovými fondmi, doplnkovými dôchodkovými poisťovňami, doplnkovými dôchodkovými spoločnosťami, doplnkovými dôchodkovými fondmi, platobnými inštitúciami, pobočkami zahraničných platobných inštitúcií, inštitúciami elektronických peňazí, pobočkami zahraničných inštitúcií elektronických peňazí, samostatnými finančnými agentmi, finančnými poradcami, veriteľmi vymedzenými osobitným zákonom, Fondom ochrany vkladov, Garančným fondom investícií, Slovenskou kanceláriou poisťovateľov, konsolidovanými celkami, subkonsolidovanými celkami, finančnými holdingovými inštitúciami, zmiešanými finančnými holdingovými spoločnosťami, finančnými konglomerátmi a v rozsahu ustanovenom týmto zákonom alebo osobitným predpisom aj nad inými osobami, nad inými účelovými združeniami majetku a nad skupinami osôb a účelových združení majetku, ktorým osobitné predpisy v oblasti bankovníctva, kapitálového trhu, poisťovníctva alebo dôchodkového sporenia ukladajú povinnosti (ďalej len "dohliadaný subjekt"); Národná banka Slovenska pri dohľade nad dohliadanými subjektmi vykonáva dohľad na mieste a dohľad na diaľku nad dohliadanými subjektmi. 39. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 747/2004 Z.z., Národná banka Slovenska pri výkone dohľadu nad dohliadanými subjektmi zisťuje a vyhodnocuje informácie a podklady o skutočnostiach, ktoré sa týkajú dohliadaného subjektu a jeho činnosti alebo iných osôb, ktorých postavenie, obchody alebo iná činnosť súvisí s dohliadaným subjektom, najmä o nedostatkoch v činnosti dohliadaných subjektov, príčinách zistených nedostatkov, dôsledkoch zistených nedostatkov a osobách zodpovedných za zistené nedostatky. Pri výkone dohľadu sa postupuje podľa tohto zákona, ak osobitný predpis neustanovuje inak. 40. Podľa § 2 ods. 10 zák. č. 747/2004 Z.z., dohľadom na mieste je získavanie informácií a podkladov o skutočnostiach, ktoré sa týkajú dohliadaného subjektu a jeho činnosti alebo iných osôb, ktorých postavenie, obchody alebo iná činnosť súvisí s dohliadaným subjektom, spravidla priamo u dohliadaného subjektu alebo od jeho zamestnancov, ako aj vyhodnocovanie takto získaných informácií a podkladov; takto získané informácie a podklady možno použiť aj na účely konaní vedených Národnou bankou Slovenska. Dohľadom na mieste však nie je získavanie a vyhodnocovanie informácií a podkladov na mieste postupom Národnej banky Slovenska v konaní vedenom Národnou bankou Slovenska podľa § 12 až 34 tohto zákona a podľa osobitných predpisov. 41. Podľa § 8 ods. 3 písm. c) zák. č. 747/2004 Z.z., osoby poverené výkonom dohľadu sú pri výkone dohľadu na mieste povinné vyhotoviť písomný protokol o vykonanom dohľade na mieste, doručiť dohliadanému subjektu jedno vyhotovenie tohto protokolu, určiť primeranú lehotu, najmenej tri pracovné dni, dohliadanému subjektu na predloženie písomných námietok proti údajom uvedeným v tomto protokole, bezodkladne preveriť opodstatnenosť písomných námietok predložených dohliadaným subjektom a doručiť dohliadanému subjektu písomné oznámenie o výsledku preverenia predložených písomných námietok; to rovnako platí o písomnom priebežnom protokole alebo čiastkovom protokole, ak bol takýto protokol vyhotovený o určitom konkrétnom zistení v záujme zabezpečenia účinného a plynulého výkonu dohľadu. 42. Podľa § 8 ods. 3 písm. d) zák. č. 747/2004 Z.z., osoby poverené výkonom dohľadu sú pri výkone dohľadu na mieste povinné ak je to potrebné, určiť a písomne oznámiť dohliadanému subjektu lehoty, v ktorých je dohliadaný subjekt povinný prijať a splniť svoje opatrenia na odstránenie a nápravu nedostatkov zistených pri dohľade na mieste a príčin ich vzniku a predložiť Národnej banke Slovenska písomné správy o prijatých opatreniach a o splnení prijatých opatrení, pričom ak protokol o vykonanom dohľade na mieste obsahuje aj odporúčania na zlepšenie činnosti dohliadaného subjektu, osoby poverené výkonom dohľadu môžu určiť a písomne oznámiť dohliadanému subjektu aj lehotu, v ktorej je dohliadaný subjekt povinný predložiť Národnej banke Slovenska písomný plán opatrení prijatých k odporúčaniam na zlepšenie činnosti dohliadaného subjektu a písomné správy o splnení týchto opatrení; lehoty podľa tohto ustanovenia môže Národná banka Slovenska z objektívneho dôvodu určiť alebo zmeniť aj po skončení dohľadu na mieste. 43. Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 747/2004 Z.z., dohliadaný subjekt a jeho zamestnanci, ktorých sa dotýka výkon dohľadu na mieste, majú právo písomne sa vyjadriť k predbežným zisteniam o nedostatkoch a k nedostatkom zisteným pri výkone dohľadu na mieste, ktoré im v priebehu dohľadu na mieste oznámili osoby poverené výkonom dohľadu. Dohliadaný subjekt má právo v určenej lehote predložiť písomné námietky proti údajom uvedeným v protokole o vykonanom dohľade na mieste, ako aj písomné námietky proti údajom uvedeným v priebežnom protokole alebo čiastkovom protokole, ak bol takýto protokol vyhotovený. 44. Podľa § 9 ods. 2 zák. č. 747/2004 Z.z., dohliadaný subjekt je povinný vytvárať vhodné materiálne a technické podmienky na výkon dohľadu na mieste bezodkladne, najneskôr však v lehote podľa § 8 ods. 3 písm. d), prijať a splniť svoje opatrenia na odstránenie a nápravu nedostatkov zistených pri dohľade na mieste a príčin ich vzniku, ako aj po prijatí týchto opatrení a tiež po splnení týchto opatrení o tom bezodkladne predložiť písomné správy Národnej banke Slovenska. 45. Podľa § 10 ods. 1 zák. č. 747/2004 Z.z., protokol o vykonanom dohľade na mieste obsahuje a) identifikačné údaje dohliadaného subjektu, a to v prípade právnickej osoby jej obchodné meno, adresu sídla a identifikačné číslo, ak je pridelené, a v prípade fyzickej osoby vrátane fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom jej meno, priezvisko, rodné číslo alebo dátum narodenia, alebo identifikačné číslo, ak je pridelené, a adresu trvalého pobytu alebo adresu miesta podnikania, ak je miesto podnikania odlišné od trvalého pobytu, b) mená, priezviská a funkcie osôb, ktoré sa zúčastnili na vykonanom dohľade; tieto údaje sa nemusia uvádzať o osobách, ktoré vykonali dohľad pod utajenou identitou, c) miesto, deň začatia a dobu trvania výkonu dohľadu na mieste, d) predmet vykonaného dohľadu na mieste a dohliadané obdobie, ak bolo určené, e) opis skutkového stavu a nedostatkov zistených pri vykonanom dohľade vrátane uvedenia písomných podkladov a iných skutočností, ktoré tieto zistenia preukazujú, a právnych predpisov, ktorých porušenie bolo zistené, a to aj o nedostatkoch zistených počas výkonu dohľadu na mieste nad rámec poverenia na výkon dohľadu; protokol o vykonanom dohľade na mieste môže obsahovať aj odporúčania na zlepšenie činnosti dohliadaného subjektu, ak vyplynuli z vykonaného dohľadu, f) lehotu určenú pre dohliadaný subjekt na predloženie písomných námietok proti údajom uvedeným v tomto protokole, g) miesto a deň vyhotovenia tohto protokolu a mená, priezviská, funkcie a podpisy osôb zodpovedných za vyhotovený protokol, mená, priezviská, funkcie a podpisy osôb sa nevyžadujú pri osobách, ktoré vykonali dohľad pod utajenou identitou. 46. Súčasťou protokolu o vykonanom dohľade na mieste uloženého v Národnej banke Slovenska je doklad o doručení tohto protokolu dohliadanému subjektu, ako aj prípadné písomné námietky dohliadaného subjektu proti údajom uvedeným v tomto protokole, rovnopis písomného oznámenia dohliadanému subjektu o výsledku preverenia predložených písomných námietok dohliadaného subjektu a doklad o doručení tohto oznámenia dohliadanému subjektu. (ods. 2) 47. Dohľad na mieste je skončený doručením písomného oznámenia dohliadanému subjektu o výsledku preverenia jeho písomných námietok proti údajom uvedeným v protokole o vykonanom dohľade na mieste, ak dohliadaný subjekt predložil takéto námietky; inak je výkon dohľadu na mieste skončený márnym uplynutím lehoty určenej pre dohliadaný subjekt na predloženie písomných námietok proti údajom uvedeným v protokole o vykonanom dohľade na mieste.(ods. 5) 48. Nedostatky v činnosti dohliadaného subjektu, uvedené v protokole o vykonanom dohľade na mieste, sa podľa osobitných predpisov považujú za zistené odo dňa skončenia tohto dohľadu na mieste. (ods. 6) 49. Podľa § 12 ods. 1 zák. č. 747/2004 Z.z., na konanie vo veciach zverených Národnej banke Slovenska týmto zákonom a osobitnými predpismi, v ktorom sa rozhoduje o právach alebo povinnostiach dohliadaných subjektov alebo iných osôb, sa vzťahuje tento zákon, ak osobitný predpis neustanovuje inak; na konanie podľa tohto zákona a osobitných predpisov sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. 50. Podľa § 12 ods. 2 zák. č. 747/2004 Z.z., na úlohy uložené dohliadaným subjektom Národnou bankou Slovenska v oblasti menovej politiky a platobných služieb podľa osobitného zákona sa nevzťahujú ustanovenia o konaní podľa tohto zákona a osobitných zákonov, ani všeobecné predpisy o správnom konaní. 51. Podľa § 15 ods. 1 zák. č. 747/2004 Z.z., účastníkom konania je dohliadaný subjekt, o ktorého právach alebo povinnostiach podľa tohto zákona a osobitných zákonov sa má konať, alebo osoba oprávnená podať žiadosť o udelenie povolenia, licencie, schválenia, súhlasu alebo predchádzajúceho súhlasu podľa osobitného zákona, alebo žiadosť o vydanie iného rozhodnutia podľa osobitného zákona; v konaní o uložení pokuty, inej sankcie alebo opatrenia na nápravu podľa tohto zákona alebo osobitných zákonov je účastníkom konania dohliadaný subjekt alebo iná osoba, ktorej sa má uložiť pokuta, iná sankcia alebo opatrenie na nápravu. 52. Podľa § 16 ods. 1 zák. č. 747/2004 Z.z., konanie sa začína na základe žiadosti účastníka konania alebo z podnetu Národnej banky Slovenska. 53. Podľa § 29 ods. 1 zák. č. 747/2004 Z.z., na konanie a rozhodovanie Národnej banky Slovenska v prvom stupni je príslušný jej útvar dohľadu nad finančným trhom, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. 54. Podľa § 29 ods. 4 veta prvá zák. č. 747/2004 Z.z., účastník konania má právo podať rozklad proti prvostupňovému rozhodnutiu, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak alebo ak sa účastník konania po vydaní tohto rozhodnutia nevzdal rozkladu písomne alebo ústne do zápisnice; za vzdanie sa rozkladu sa považuje aj späťvzatie rozkladu. 55. Podľa § 32 ods. 1 veta prvá zák. č. 747/2004 Z.z., o rozklade proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhoduje banková rada. 56. Podľa § 34 veta pred bodkočiarkou zák. č. 747/2004 Z.z., ak účastník konania nesplní v určenej lehote dobrovoľne povinnosť uloženú vykonateľným rozhodnutím Národnej banky Slovenska, Národná banka Slovenska je povinná zabezpečiť výkon rozhodnutia; 57. Krajský súd v Bratislave skôr ako podrobil danú vec mechanizmom prieskumu, zisťoval, či v danom prípade je daná právomoc krajského súdu na konanie a rozhodovanie vo veci. Krajský súd dospel k záveru, že žalobu je potrebné odmietnuť pre jej neprípustnosť, nakoľko smeruje proti aktu orgánu verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý nemohol mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu. 58. Správne súdnictvo je založené na princípe generálnej klauzuly, čo v zásade znamená, že súdnemu prieskumu zákonnosti podliehajú v zásade všetky rozhodnutia vydané orgánmi verejnej správy s výnimkou tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje. Rozsah právomocí pri preskúmaní správnych rozhodnutí je teda obmedzený negatívnou enumeráciou rozhodnutí, ktoré správne súdy nepreskúmavajú. Rozhodnutia, ktoré správne súdy nepreskúmavajú, sú vymedzené v ustanovení § 7 SSP, ktoré obsahuje taxatívny výpočet konkrétnych druhov rozhodnutí, ktoré sú vylúčené zo súdneho prieskumu. Nie je pritom rozhodujúce, ako je napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie formálne označené. V zmysle ust. § 7 písm. e) SSP správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. Ide napríklad o taký akt orgánu verejnej správy, ktorý upravuje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti účastníkov konania alebo určitú vec slúžiacu ako podklad pre rozhodnutie alebo opatrenie vo veci samej. 59. Pri posudzovaní prípustnosti súdneho preskúmania rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy je správny súd povinný posúdiť, či sa žalobou napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie nedotýka základných práv alebo slobôd účastníka konania, ktoré mu zaručuje Ústava SR alebo príslušná medzinárodná zmluva o ľudských právach a základných slobodách. V takých prípadoch totiž vylúčenie súdneho preskúmania rozhodnutia orgánu verejnej správy nemožno uplatniť. O takýto prípad však v prejednávanej veci nejde. 60. Správny súd má za to, že dohľad na mieste nad žalobcom ako dohliadaným subjektom finančného trhu vykonala Národná banka Slovenska v rámci dohľadu nad finančným trhom. Dohľadom na mieste je postup žalovanej, ktorým táto získava informácie a podklady o skutočnostiach, ktoré sa týkajú dohliadaného subjektu a jeho činnosti alebo iných osôb, ktorých postavenie, obchody alebo iná činnosť súvisí s dohliadaným subjektom, ako aj vyhodnocovanie takto získaných informácií a podkladov. Dohľad na mieste vo svojej podstate ako taký podľa názoru súdu nemožno považovať za rozhodovací proces vo verejnej správe a výsledné materiály z vykonaného dohľadu za rozhodnutia vydané v administratívnom konaní, keďže dohľadom sa len zisťujú a vyhodnocujú informácie a podklady o skutočnostiach, ktoré sa týkajú dohliadaného subjektu a jeho činnosti alebo iných osôb, ktorých postavenie, obchody alebo iná činnosť súvisí s dohliadaným subjektom, najmä o nedostatkoch v činnosti dohliadaných subjektov, príčinách zistených nedostatkov, dôsledkoch zistených nedostatkov a osobách zodpovedných za zistené nedostatky. 61. Z dikcie ust. § 2 ods. 10 zák. o dohľade nad finančným trhom vyplýva, že dohľadom na mieste nie je získavanie a vyhodnocovanie informácií a podkladov na mieste postupom žalovanej v konaní vo veciach dohľadu vedenom Národnou bankou Slovenska podľa III. časti zákona o dohľade nad finančným trhom (§ 12 až § 34 tohto zákona a podľa osobitných predpisov), začatom na základe žiadosti účastníka konania alebo z podnetu žalovanej, výsledkom ktorého môže byť na základe vykonaného dokazovania (jednak informácií a podkladov z vykonaného dohľadu na mieste a jednak postupom podľa § 24 zák. č. 747/2004 Z.z.) rozhodnutie žalovanej podľa § 27 ods. 1 zákona č. 747/2004 Z.z. o uložení pokuty, inej sankcie alebo opatrenia na nápravu. Na konanie podľa tohto zákona a osobitných predpisov sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní (§ 12 ods. 1 zák. č. 747/2004 Z.z.). Tiež je potrebné uviesť, že použitie správneho poriadku ako lex generalis pre správne konanie sa predpokladá vo všetkých konaniach, pokiaľ to nie je osobitným zákonom vylúčené (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžf/26/2012). 62. Súd zastáva názor, že až vydaním rozhodnutia podľa § 27 ods. 1 zákona č. 747/2004 Z.z. dôjde k autoritatívnemu zásahu do právnej sféry žalobcu, t.j. uložením pokuty, inej sankcie alebo opatrenia na nápravu. Proti prvostupňovému rozhodnutiu môže žalobca podať rozklad (§ 29 ods. 4 cit. zák.), o ktorom rozhodne banková rada rozhodnutím a až toto rozhodnutie môže žalobca podrobiť súdnemu preskúmaniu správnym súdom na základe správnej žaloby. Z obsahu administratívneho spisu je okrem iného nesporné, že ku dňu podania žaloby nedošlo k vydaniu právoplatného rozhodnutia, resp. správneho rozhodnutia o uložení pokuty, inej sankcie alebo opatrenia na nápravu v konaní podľa ust. § 12 až § 34 zákona o dohľade nad finančným trhom. 63. Súd má za to, že výsledné materiály z vykonaného dohľadu a postup pri ich vypracovaní nepodliehajú súdnemu prieskumu v rámci úpravy správneho súdnictva v SSP, keďže nie sú rozhodnutím orgánu verejnej správy v zmysle SSP. Dohľad na mieste predstavuje jednu z dohľadových kompetencií žalovanej, ale zároveň odlišný dohľadový postup žalovanej ako konanie vo veciach dohľadu, ktoré má povahu rozhodovacieho procesu vo verejnej správe. Protokol o vykonanom dohľade na mieste spolu s oznámením o výsledku preverenia písomných námietok žalobcu proti údajom uvedeným v Protokole, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 23.02.2017 listom označeným ako „Oznámenie o skončení dohľadu na mieste“ č. OFS-11661/2015 zo dňa 20.02.2017, je možné považovať len za akýsi výstup z dohľadu na mieste vykonaného žalovanou, ktorý sa nemohol nijako dotknúť právneho postavenia žalobcu a spôsobiť mu ujmu na jeho právach. Preto súdnemu prieskumu v správnom súdnictve nepodliehajú a ich preskúmanie je preto neprípustné. 64. Žalobca na základe vyjadrenia žalovanej namietal, že protokol žalovanej spolu s oznámením o výsledku preverenia písomných námietok žalobcu proti údajom uvedeným v Protokole podliehajú súdnemu prieskumu správnym súdom a na podporu svojho tvrdenia poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5 Sžf 31/2011. K uvedenému správny súd uvádza, že predmetným uznesením Najvyšší súd SR zrušil uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 3S/9/2011-42 a vec mu vrátil na ďalšie konanie, nakoľko Krajský súd v Bratislave napadnutým uznesením zastavil konanie o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia - zápisnice o prerokovaní Protokolu o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní č. 447-6000/6/2010 z 18. novembra 2010 v nadväznosti na Protokol o výsledku kontroly dodržiavania zákona č. 23/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní, keďže dospel k záveru, že protokol o výsledku kontroly a zápisnica o jeho prerokovaní v zmysle zákona č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe (ďalej len „zákon o kontrole“) nemôžu byť predmetom preskúmavania súdom. 65. Najvyšší súd Slovenskej republiky v zrušujúcom uznesení sp.zn. 5 Sžf 31/2011 uviedol, že „protokol o vykonanej kontrole a zápisnica o prerokovaní protokolu v zásade nie sú rozhodnutiami vydanými v správnom konaní, ale sú v prvom rade správami, či záznamami o tom, že bola vykonaná kontrola a aké boli jej zistenia. Nevzťahuje sa na ne preto požiadavka formálnych náležitostí rozhodnutia podľa správneho poriadku. ... V prejednávanej veci sú však súčasťou protokolu o kontrole aj námietky (vyjadrenie) žalobcu ako kontrolovaného subjektu (§ 13 ods. 5 zákona o kontrole), s ktorými sa žalovaný vysporiadal v písomnom vyjadrení a v zápisnici o prerokovaní protokolu o kontrole. Výsledkom tohto postupu bolo jednak uloženie povinnosti odstrániť zistené nedostatky v procese verejného obstarávania v súlade s § 13 ods. 6 zákona o kontrole, ale tiež následný list (!) ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka z 13. decembra 2010 č. 10260/2010-920, ktorým žalobcovi oznámil (!) nemožnosť pripustenia do financovania projektu s kódom NFP22110120893 a umožnenia čerpania finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov Európskej únie, a odstúpenie od Zmluvy o NFP č. Z 2212000401, čím došlo k zásahu do práv a povinností žalobcu ako účastníka správneho konania.Hoci teda ani protokol o výsledku kontroly a jeho súčasti podľa § 13 ods. 5 zákona o kontrole a ani zápisnica o prerokovaní protokolu podľa § 13 ods. 6 zákona o kontrole samé o sebe nemajú povahu rozhodnutí vydaných v správnom konaní a nemajú formálne náležitosti takýchto rozhodnutí, je nevyhnutné s ohľadom na ich účinky vo vzťahu k právnemu postaveniu kontrolovanému subjektu, považovať ich za tzv. fiktívne rozhodnutia v rozsahu vysporiadania sa s námietkami kontrolovaného subjektu a v rozsahu uloženia povinnosti podľa § 13 ods. 6 zákona o kontrole. Protokol o kontrole a zápisnicu o prerokovaní tohto protokolu v predmetnej veci teda treba bez ohľadu na ich formu považovať za procesné úkony správneho orgánu, ktorých obsah má autoritatívny vzťah k jeho adresátom (žalobcovi), a správny orgán v tomto prípade vystupuje v úlohe vykonávateľa štátnej moci, nie iba v pozícii oznamovateľa. 66. Povinnosť uloženú kontrolovanému subjektu podľa § 13 ods. 6 zákona o kontrole možno považovať za opatrenie smerujúce k nastoleniu zákonného stavu, k odstráneniu zistených nedostatkov v činnosti kontrolovaného subjektu. Jeho účelom nie je sankcionovať, ale dosiahnuť stav riadneho fungovania verejnej správy.......... Ak súd prvého stupňa, uzavrel, že preskúmavaný protokol o kontrole spolu so zápisnicou o prerokovaní protokolu nie je rozhodnutím vydaným podľa správneho poriadku, nemá jeho náležitosti, a teda nie je rozhodnutím, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť, a preto nemôže podliehať súdnemu prieskumu, je takéto právne posúdenie veci nedostatočné. 67. Následne Krajský súd v Bratislave opätovne rozhodol v tej istej veci rozsudkom č.k. 3S/9/2011-95 zo dňa 24.01.2012, ktorý Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 5Sžf/26/2012 zo dňa 29.11.2012 potvrdil. V odôvodnení uviedol, že :„Pokiaľ orgán kontroly ukladá kontrolovanému subjektu určité povinnosti je nevyhnutné tieto riadne špecifikovať a rozhodne nepostačuje, ak orgán kontroly odcituje ustanovenie zákona, v tomto prípade § 13 ods. 6 zákona o kontrole. Úlohou kontrolného orgánu nie je totiž len zistiť nedostatky (a tieto riadne v protokole o kontrole uviesť), ale tiež zaistiť ich nápravu, pokiaľ táto je možná. Navyše, § 14 ods. 2 veta druhá zákona o kontrole oprávňuje orgány kontroly vyžadovať v určenej lehote od orgánov informácie o plnení prijatých opatrení na odstránenie zistených nedostatkov vrátane uplatnenia právnej zodpovednosti sú orgány kontroly oprávnené. Aj s ohľadom na toto oprávnenie vykonať kontrolu plnenia prijatých opatrení podľa § 13 ods. 6 písm. a/ zákona o kontrole je nutné ich riadne a určito zadefinovať, aby pri kontrole podľa § 14 ods. 2 zákona o kontrole bolo možné jednoznačne posúdiť, či uložené opatrenia sú plnené, respektíve boli splnené “. 68. Správny súd v súlade s právnym názorom vysloveným v rozsudku NS SR sp. zn. 5Sžf/26/2012 zo dňa 29.11.2012, ktorému v tej istej veci predchádzalo prvšie rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 5 Sžf 31/2011 dospel k názoru, že Protokol z vykonaného dohľadu na mieste a Oznámenie o výsledku preverenia písomných námietok žalobcu proti údajom uvedeným v Protokole ako také nepodliehajú súdnemu prieskumu v správnom súdnictve, pretože samy o sebe nepredstavujú zásah do práva právom chránených záujmov dohliadaného subjektu. Iba ich časť obsahujúcu uloženie povinnosti, alebo sankcie je nutné s ohľadom na ich spôsobilosť takéhoto zásahu vylúčiť spod negatívnej enumerácie § 7 písm. e) SSP avšak za predpokladu, že táto uložená povinnosť je riadne špecifikovaná a zadefinovaná, aby pri kontrole plnenia uloženej povinnosti bolo možné jednoznačne posúdiť, či uložené opatrenia sú splnené, resp. boli splnené. O takýto prípad však v prejednávanej veci nejde, pretože preskúmavaným protokolom a ani oznámením žalobcovi nebola uložená žiadna konkrétna a určitá povinnosť, ktorú by mal žalobca splniť. Je na žalobcovi, aký postup zvolí a ako sa vysporiada so závermi žalovanej z vykonaného dohľadu. V prípade, že žalobca v lehote 60 dní neprijme žiadané opatrenia na odstránenie a nápravu nedostatkov zistených pri dohľade na mieste a príčin ich vzniku, nepredloží žalovanej písomnú správu o prijatých opatreniach a nepredloží žalovanej „Plán opatrení na odstránenie a nápravu nedostatkov zistených pri dohľade na mieste a príčin ich vzniku a opatrení prijatých k odporúčaniam na zlepšenie činnosti“ vrátane zápisnice o prerokovaní plánu a útvaru dohľadu nad finančným trhom žalovanej a nebude predkladať ani pravidelné štvrťročné hodnotiace správy o plnení Plánu, tak žalovaná nedisponuje žiadnym zákonným zmocnením, ako si vynútiť splnenie povinnosti žalobcu v zmysle oznámenia o skončení dohľadu na mieste zo dňa 20.2.2017. Žalovanej zákon o dohľade nad finančným trhom umožňuje len zvážiť postup podľa III. časti tohto zákona v zmysle ustanovení § 12 až § 34 a z vlastného podnetu začať voči žalobcovi konanie vo veciach dohľadu. Z uvedeného dôvodu protokol o vykonanom dohľade na mieste ani oznámenie o výsledku preverenia písomných námietok žalobcu proti údajom uvedeným v Protokole a oznámenie o skončení dohľadu na mieste ako také nepodliehajú súdnemu prieskumu v správnom súdnictve, pretože sami o sebe nepredstavujú zásah do práva právom chránených záujmov dohliadaného subjektu. 69. Obdobný právny názor zaujal Najvyšší súd SR i v rozsudku sp. zn. 10Sžk/47/2017 zo dňa 28.08.2018, podľa ktorého: „Protokol predstavuje v následne začatom správnom konaní jeden z dôkazných prostriedkov, nezbavuje však správny orgán povinnosti vykonať v začatom správnom konaní riadne dokazovanie, výsledky tohto dokazovania vyhodnotiť a vec v súlade so zákonom posúdiť. Protokol o výsledku inšpekcie nemá formálne znaky rozhodnutia a nie je vydaný v rámci správneho konania. Súdny prieskum protokolu je však možný len za predpokladu, že obsahuje autoritatívne a vynútiteľné uloženie povinností kontrolovanému subjektu, ktoré majú smerovať k náprave zistených nedostatkov. Platí, že uvedené určenie povinností určuje aj rámec súdneho prieskumu, keď je možné skúmať len zákonnosť uloženia tých povinností, ktoré predstavujú zásah do právneho postavenia kontrolovaného subjektu. Až prípadné nesplnenie povinností môže následne viesť k uloženiu sankcie“. 70. Správny súd poukazuje i na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky, sp. zn. 3 As 52/2016: „Dle judikatury správních soudů, výsledky takové kontroly mohou vyústit v uložení nápravného opatření (o tom viz dále) a zejména pak mohou být podkladem pro zahájení správního řízení o uložení pokuty kontrolovanému subjektu, avšak samy o sobě nenahrazují a ani nemohou nahradit dokazování provedené postupem stanoveným správním řádem v rámci (případně) následně vedeného správního řízení o uložení správní sankce (viz například rozsudek Nejvyššího správního soudu ze dne 30. 5. 2008, č. j. 4 As 21/2007 - 80). Smyslem kontrolního zjištění pokračování zachyceného v protokolu o kontrole je postavit najisto skutkový stav rozhodný pro úvahu o přijetí případných dalších opatření. Tato úprava tedy umožňuje různým inspekčním orgánům zjišťovat skutkový stav věci bez toho, že by muselo být zahajováno správní řízení Po provedení kontroly tak nemusí následovat žádná další aktivita správního orgánu (zjistí-li, že nejsou důvody ve věci dále konat), může však také následovat přijetí konkrétních nápravných opatření či bezodkladných úkonů (obvykle ve formě správního rozhodnutí). Teprve ty by mohly představovat zásah do právní sféry kontrolovaného subjektu. V této souvislosti je vhodné pro úplnost zmínit i konstantní judikaturu správních soudů, která již v souvislosti s vydáním protokolu o kontrole připouští možnost vzniku nezákonného zásahu do veřejných subjektivních práv; jde ovšem výlučně o případy, kdy kontrolní protokol (na základě speciální úpravy) obsahuje zároveň určité opatření k nápravě (viz například rozsudek zdejšího soudu ze dne 14. 11. 2007, č. j. 1 As 13/2006 - 90)“. 71. S ohľadom na uvedený záver sa súd nezaoberal námietkami žalobcu o nezákonnosti kontrolných zistení uvedených v Protokole, pretože tieto je možné preskúmať až v prípadných neskorších štádiách procesu vyvodzovania dôsledkov zo zistených porušení zákona dohliadaného subjektu, t.j. žalobcu, ak bude na základe vykonaného dohľadu na mieste vydané rozhodnutie s priamym dopadom na právne postavenie žalobcu. 72. Na základe vyššie uvedených skutočností súd konštatoval, že neboli naplnené všetky podmienky na preskúmanie napadnutých aktov žalovanej v rámci správneho súdnictva, nakoľko žaloba smeruje proti aktom orgánu verejnej správy, ktoré neboli vydané v správnom konaní, a ktoré nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu, a preto Krajský súd v Bratislave v súlade s § 7 písm. e) v spojení s § 98 ods. 1 písm. g) SSP žalobu odmietol pre jej neprípustnosť. 73. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko žaloba bola odmietnutá. 74. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.