Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/283/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017201951 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Janáková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1017201951.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Janákovej a členiek senátu JUDr. Zuzany Mališovej a JUDr. Marty Barkovej v právnej veci žalobcu: F. O., nar. XX.XX.XXXX, H. XX, XXX XX Q. K., zastúpená: JUDr. Boris Bednár, advokát, Štefánikova 873/9, 058 01 Poprad, proti žalovanému: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, odbor pozemkový, Dobrovičova 12, 812 66 Bratislava, za účasti: JRD Spišská Teplica, s.r.o., IČO: 45281092, Lesná 457, 059 34 Spišská Teplica, zastúpený: Advokátska kancelária Lebovič s.r.o., Tomášikova 10/B, 821 01 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo spisu 2816/2017-420 číslo záznamu 21757/2017 zo dňa 22.09.2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobkyni nepriznáva. Pribratému účastníkovi súd priznáva voči žalobkyni právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1.Pozemkové úpravy v katastrálnom území Q. (ďalej len „PÚ Q.") nariadil v zmysle ustanovenia § 8 ods. 1 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pozemkových úpravách"), bývalý Okresný úrad v Poprade, odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva (právny predchodca bývalého Obvodného pozemkového úradu Poprad) rozhodnutím č. 383/02 zo dňa 25.02.2002, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 02.04.2002, z dôvodov uvedených v ustanovení § 2 ods. 1 písm. a) zákona o pozemkových úpravách. 2. Obvodný pozemkový úrad Poprad rozhodnutím č.j.: 2884/2004-11 z 31. decembra 2004 nariadil obnovu konania už nariadených pozemkových úprav s odôvodnením, že pôvodné rozhodnutie sa do dňa nariadenia obnovy konania nevykonalo, a že dôvodom obnovy konania boli aj novely zákona o pozemkových úpravách (v znení zákonov č. 420/2002 Z. z., č. 518/2003 Z. z., č. 217/2004 Z. z, č. 549/2004 Z. z.). 3. K opätovnému nariadeniu pozemkových úprav v katastrálnom území Q. došlo vydaním rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu Poprad č.j.: 2012/512/884-MA z 19. apríla 2012 z dôvodov stanovených ust. § 2 ods. 1 písm. a) - „potreba usporiadania vlastníckych a užívacích pomerov a odstránenia prekážok ich výkonu vyvolaných historickým vývojom pred účinnosťou tohto zákona" zákona o pozemkových úpravách, účinného ku dňu 19.04.2012. Zhotoviteľom PÚ Spišská Teplica je v zmysle zmluvy o dielo č. : Spišská Teplica 4/1998 zo dňa 23.09.1998, spoločnosť GS spol. s r. o., Stolárska 14, Bratislava (ďalej len „zhotoviteľ"). 4. Žalobkyňa sa prihlásila do pozemkových úprav vykonávaných v katastrálnom území Q. prihláškou zo dňa 25.06.2012. 5. Dňa 30.05.2012 Obvodný pozemkový úrad Poprad doručil žalobkyni výpis z registra pôvodného stavu pozemkových úprav Spišská Teplica listom zo dňa 27.5.2013. 6. Okresný úrad Poprad, pozemkový a lesný odbor (ďalej aj OÚ Poprad) po prerokovaní Zásad umiestnenia nových pozemkov s predstavenstvom Združenia účastníkov pozemkových úprav, zverejnil zásady na úradnej tabuli Obecného úradu Spišská Teplica (od 04.11.2013 do 20.11.2013) a zároveň na svojej úradnej tabuli (od 09.11.2013 do 19.11.2013). Návrh zásad na umiestnenie nových pozemkov v obvode pozemkových úprav Spišská Teplica bol žalobkyni doručený dňa 8.11.2013, a to listom Okresného úradu Poprad, pozemkový a lesný odbor zo dňa 24.10.2013. Platnosť Zásad umiestnenia nových pozemkov oznámil Združeniu účastníkov pozemkových úprav listom z 5. februára 2014. 7. Okresný úrad Poprad so žalobkyňou zastúpenou X. O. prerokoval návrh nového usporiadania pozemkov po jednotlivých projektových blokoch podľa § 12 ods. 6 zák. č. 330/1991 Zb. dňa 19.3.2014. Bolo jej vysvetlené a prezentované jej pôvodné vlastníctvo pozemkov s aktualizovaným výpisom registra pôvodného stavu a návrh nových pozemkov umiestňovacieho plánu, ktorý sa skladá z písomnej a grafickej časti (Zápisnica z prerokovania návrhu nového usporiadania pozemkov zo dňa 19.03.2014). Zo zápisnice vyplýva, že žalobkyňa žiadala ponechať pôvodnú parcelu E KN č. XXXX na pôvodnom mieste a pokiaľ to bude možné, žiadala svoj podiel na lesnom pozemku, ktorý nie je spoločnou nehnuteľnosťou, začleniť do urbárskej spoločnosti URBÁR-pozemkové spoločenstvo Spišská Teplica formou navýšenia podielov v prospech vlastníka. 8. Okresný úrad Poprad na úradnej tabuli zverejnil verejnou vyhláškou č. OÚ-PP-PLO-2014/3705-203- MA zo dňa 18.07.2014 vypracovaný rozdeľovací plán PPÚ Spišská Teplica (v termíne od 28.07.2014 do 28.08.2014) a na úradnej tabuli obce Spišská Teplica (v termíne od 25.07.2014 do 28.08.2014) k dispozícii pre verejné nahliadnutie. Zároveň listom č. OÚ-PP-PLO-2014/3705-202 zo dňa 18.07.2014 doručil žalobkyni dňa 30.7.2014 výpis z rozdeľovacieho plánu vo forme umiestňovacieho a vytyčovacieho plánu, spolu s poučením o možnosti podať námietku v zákonom stanovenej lehote. Žalobkyni bol výpis z registra nového stavu zo dňa 06.06.2014 v rámci spracovaného rozdeľovacieho plánu vo forme umiestňovacieho a vytyčovacieho plánu. 9. Proti výpisu z registra nového stavu zo 6. júna 2014 podala žalobkyňa námietku doručenú OÚ Poprad dňa 27.08.2014, ktorou namietala, že už v pripomienkovom konaní žiadala parcelu E KN č. XXXX, ktorá je súčasťou hospodárskeho dvora poľnohospodárskeho družstva, ponechať na pôvodnom mieste. Aj napriek jeho námietke bola parcela presunutá na iné miesto v rámci hospodárskeho dvora. 10. Okresný úrad Poprad prerokoval dňa 8. októbra 2014 námietku žalobkyne prostredníctvom jej splnomocneného zástupcu so Združením účastníkov pozemkových úprav a so zhotoviteľom projektu pozemkových úprav. Žalobkyňa i naďalej trvala na svojej námietke. Následne Okresný úrad Poprad listom zo dňa 4.12.2014 predložil námietku žalobkyne na rozhodnutie Okresnému úradu Prešov, ktorý je okresným úradom v sídle kraja. 11. Okresný úrad Prešov rozhodnutím č.j. OU-PO-OOP4-2015/002837-DRA zo dňa 13.04.2015 námietke žalobkyne týkajúcej sa usporiadania pozemku v projektovom bloku „F" vyhovel, nakoľko podľa grafickej časti ZUNP je projektový blok „F rozdelený na dva projekčné celky - č. XXX, v ktorom sa nachádza pôvodný pozemok účastníčky - pare. E KN č. XXXX a ktorý tvorí obvod - areál - hospodárskeho dvora (ďalej len „HD") a projekčný celok č. XXX, ktorý je mimo areálu HD. Časť pôvodného pozemku účastníčky - parc. E KN č. XXXX sa nachádza pod stavbou v HD, pretože pretína parcelu E KN č. XXXX, na ktorej je z časti postavená stavba. Podľa registra pôvodného stavu platného k 6.6.2014 má pôvodný pozemok, parc. č. XXXX v podiele prislúchajúcom účastníčke (v 1/2) vo výmere 403 m2 hodnotu 197,150 €. Podľa kombinatória z registra pôvodného stavu a nového stavu platného k 6.6.2014 má byť účastníkovi poskytnutý nový pozemok pare. č. XXXX. - v podiele 1/1, taktiež o výmere 403 m2, avšak jeho hodnota je 21,400 €. Je názoru, že nový pozemok parc č. XXXX nie je podľa § 11 ods. 4 zákona primeraný hodnotou pôvodnému pozemku, parc. č. XXXX, za ktorý bol poskytnutý, pretože rozdiel v hodnote pôvodného a nového pozemku je viac ako 10%. Ak hodnota pôvodného pozemku je 197,150 €, 10% predstavuje 19,715 €. 12. JRD Spišská Teplica, s.r.o., Lesná 457, 059 34 Spišská Teplica, IČO: 45 281 092 (ďalej len „JRD Spišská Teplica, s.r.o."), doručilo 25. júna 2015 Ministerstvu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky (ďalej len ministerstvo) podnet na preskúmanie rozhodnutia Okresného úradu Prešov mimo odvolacieho konania, o ktorom rozhodlo ministerstvo rozhodnutím číslo spisu : 142/2016-430 zo dňa 29.05.2017 (ďalej aj prvostupňové rozhodnutie) tak, že zmenilo právoplatné rozhodnutie Okresného úradu Prešov, odboru opravných prostriedkov č.j. OU- PO-OOP4-2015/002837- DRA zo dňa 13.04.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 23.04.2015, podľa § 65 ods. 2 správneho poriadku tak, že námietke účastníka konania F. O., bytom H. XX, XXX XX Q. K. podanej proti projektu pozemkových úprav a výpisu z rozdeľovacieho plánu v katastrálnom území Q., v ktorej F. O. uvádza, že „nesúhlasí s presunom pôvodného pozemku E KN č.XXXX a žiada ho ponechať na pôvodnom mieste", nevyhovuje. Rozhodnutie bolo odôvodnené tým, že Okresný úrad Prešov porovnával primeranosť pôvodných a nových pozemkov žalobkyne v rámci individuálnych projektových blokov, pričom primeranosť nových a pôvodných pozemkov sa vždy posudzuje v celkovom súčte výmer a hodnôt všetkých pôvodných a nových pozemkov v celom obvode projektu pozemkových úprav, nakoľko dochádza k sceľovaniu výmer z pôvodných pozemkov do nového pozemku. Z výpisu z registra pôvodného stavu a výpisu z registra nového stavu vyplýva, že žalobkyňa má v celom obvode pozemkových úprav Spišská Teplica podľa pôvodného stavu v 201 parcelách vlastnícky nárok o výmere 64249,841 m2, v hodnote 13 597,172 eur a v registri nového stavu jej vlastnícky nárok predstavuje v 37 parcelách 63 281,000 m2, v hodnote 13 618,696 eur. V prípade pôvodných a nových pozemkov žalobkyne bola dodržaná primeranosť vo výmere aj v hodnote podľa § 11 ods. 4 a ods. 5 zákona č. 330/1991 Zb. a umiestnenie nových pozemkov bolo navrhnuté v súlade s platnými Zásadami umiestnenia nových pozemkov. 13. Proti tomu rozhodnutiu podala žalobkyňa rozklad. Namietala, že napadnuté rozhodnutie nie je v súlade so zákonom č. 330/1991 Zb. a ministerstvo nesprávne aplikovalo ust. § 11 ods. 4 tohto zákona. Orgán verejnej správy nemôže vychádzať pri posudzovaní hodnoty pozemkov z celkovej hodnoty výmery. Nová parcela nespĺňa kvalitatívny charakter pôvodnej parcely, ktorá bola umiestnená v strede poľnohospodárskeho dvora a bola neporovnateľne bonitnejšia, čím orgán verejnej správy poškodil jej vlastnícke práva a obmedzil reálne trhové možnosti na efektívne právne nakladanie s touto parcelou. Navrhla napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na nové prejednanie a rozhodnutie. 14. O rozklade žalobkyne rozhodol žalovaný rozhodnutím číslo spisu: 2816/2017-420 číslo záznamu : 21757/2017 zo dňa 22.09.2017 tak, že rozklad zamietol a rozhodnutie číslo spisu : 142/2016-430 zo dňa 29.05.2017 potvrdil s odôvodnením, že primeranosť pozemkov (ich hodnoty a výmery) sa nemá posudzovať podľa jednotlivých blokov, ale za celé pozemkové vlastníctvo jedného vlastníka v celom obvode projektu pozemkových úprav. II. Žaloba 15. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 23.11.2017 domáhala preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného číslo spisu: 2816/2017-420 číslo záznamu: 21757/2017 zo dňa 22.09.2017, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR č. spisu 142/2016-430 zo dňa 29.05.2017, ktorým bolo zmenené právoplatné rozhodnutie Okresného úradu Prešov, odbor opravných prostriedkov č.j. OÚ-PO-OOP4-2015/002837- DRA zo dňa 13.04.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 23.04.2015 tak, že námietke účastníčky konania F. podanej proti projektu pozemkových úprav a výpisu z rozdeľovacieho plánu v k.ú. Q. K., v ktorej F. O. uvádza, že : „Nesúhlasí s presunom pôvodného pozemku E KN č. XXXX a žiada ho ponechať na pôvodnom mieste“, sa nevyhovuje. 16. V žalobe uviedla, že ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR sa v žalobou napadnutom rozhodnutí nezaoberala dôvodmi rozkladu voči prvostupňovému rozhodnutiu zo dňa 06.06.2017. V rozklade namietala, že : 1. rozhodnutie nie je v súlade ust. § 11 ods. 4 zákona č. 330/1991 Zb., pretože pozemok, ktorého premiestnenie žalobkyňa v rozklade namietala, má násobne nižšiu hodnotu, ako ustanovuje právny predpis. Žalovaný nemôže vychádzať pri posudzovaní hodnoty pozemkov z celkovej hodnoty výmery, ale ku každému pozemku jednotlivo musí zodpovedať zákonný limit rozdielu v hodnote pozemkov a rovnako musí zodpovedať zákonný limit rozdielu aj v celkovej hodnote všetkých pozemkov. Tieto zákonné predpoklady správny orgán nezohľadnil, a preto je prvostupňové rozhodnutie nezákonné a týmto rozhodnutím bolo zasiahnuté predovšetkým do jej vlastníckeho práva. 2. rozhodnutím bola presunutá parcela, ktorá mala hodnotu, na miesto nachádzajúcej sa pri stĺpoch elektrického vedenia vysokého napätia v ochrannej zóne a presunutá parcela nemá totožnú ani porovnateľnú hodnotu, ako pôvodná parcela v rámci poľnohospodárskeho dvora. 3. nová parcela nespĺňa kvalitatívny charakter pôvodnej parcely, ktorá bola umiestnená v strede poľnohospodárskeho dvora a bola neporovnateľne bonitnejšia, čím žaloaný poškodil jej vlastnícke práva a obmedzil reálne trhové možnosti na efektívne právne nakladanie s touto parcelou, pretože táto samotná parcela pri stĺpoch elektrického vedenia vysokého napätia v ochrannej zóne, je samostatne trhovo nepoužiteľná. Obsahom vlastníckeho práva je dostať parcelu vo všetkých ohľadoch a kritériách porovnateľnú s pôvodnou parcelou, čo v tomto prípade orgán verejnej správy nedodržal. 17. Má za to, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil tým, že nesprávne právne vyložil ustanovenia § 11 ods. 4 zákona č. 330/1991 Zb. tým, že správny orgán nemôže vychádzať pri posudzovaní hodnoty pozemkov z celkovej hodnoty výmery, ale každému pozemku jednotlivo musí zodpovedať zákonný limit rozdielu v hodnote pozemkov a rovnako musí zodpovedať zákonný limit rozdielu aj celkovej hodnote pozemkov, čím dospel k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci samej. 18. S poukazom na uvedené, žalobkyňa žiadala, aby súd rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a žalovaný je povinný uhradiť jej trovy konania. III. Vyjadrenie žalovaného 19. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 22.03. 2018 uviedol, že žalobca v žalobe označil ako žalovaný subjekt ministerku pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, Sekciu legislatívy, Odbor pozemkový, pričom podľa jeho právneho názoru ministerka a ani Sekcia legislatívy ani Odbor pozemkový nie sú pasívne vecne legitimovaným subjektom v zmysle Správneho súdneho poriadku a z tohto dôvodu namietal nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného. 20. K dôvodom žaloby uviedol, že z ust. § 13 ods. 7, § 11 ods. 3, 4 a 5 zákona č. 330/1991 Zb. vyplýva, že primeranosť nových a pôvodných pozemkov sa vždy posudzuje v celkovom súčte výmer a celkovom súčte hodnôt všetkých pôvodných a nových pozemkov v celom obvode projektu pozemkových úprav (ďalej len „PPÚ"). Nie je ich možné posudzovať jednotlivo, nakoľko dochádza k sceľovaniu výmer z pôvodných pozemkov do nového pozemku, resp. pozemkov, pri dodržaní zákonných podmienok primeranosti a dohodnutých a platných zásad umiestnenia nových pozemkov (ďalej len „ZUNP") pre konkrétny PPÚ. Platné ZUNP v PPÚ Spišská Teplica umožňujú v určitých prípadoch premiestnenie pozemkov do iných projektových blokov, pokiaľ je to účelné a prípustné. 21. Ustanovenia § 11 ods. 4 a 5 zákona č. 330/1991 Zb. upravujú porovnávanie výmery a hodnoty pôvodných a nových pozemkov vlastníka, pričom neobsahujú úpravu posudzovania primeranosti podľa projektových blokov, hovoria v množnom čísle o všetkých pôvodných a všetkých nových pozemkoch vlastníka. Tieto zákonné ustanovenia je teda potrebné vykladať tak, že primeranosť v hodnote a výmere sa posudzuje za celé pozemkové vlastníctvo jedného vlastníka v celom odvode PPÚ. V prípade žalobkyne bola primeranosť nových pozemkov v hodnote a vo výmere podľa § 11 ods. 4 a 5 zákona 330/1991 Zb. v PPÚ dodržaná (koeficient primeranosti +1,51 % vo výmere a - 0,16 % v hodnote). Žalobou napadnuté rozhodnutie č. 2816/2017-420 zo dňa 22.09.2017 ako i rozhodnutie MPRV SR č. 142/2016-430 zo dňa 29.05.2017 obsahujú všetky formálne i obsahové náležitosti rozhodnutí v zmysle § 47 Správneho poriadku, vychádzajú z dostatočne zisteného skutkového stavu a boli výsledkom správnej úvahy, v rámci ktorej sa orgány verejnej správy zaoberali všetkými hľadiskami ustanovenými zákonom č. 330/1991 Zb. IV. Replika žalobcu 22. Žalobkyňa v reakcii na vyjadrenie žalovaného v replike zo dňa 6.6.2017 zotrvala na dôvodoch uvedených v žalobe a namietala, že aplikácia výkladu ust. § 11 zákona č. 330/1991 Zb. žalovaným protiprávne zasahuje do jej vlastníckeho práva. Žalovaný nemôže vychádzať len z celkovej hodnoty všetkých pozemkov, ale aby nedošlo k zásahu do vlastníckych práv, musí posudzovať, či jednotlivé pozemky spĺňajú zákonný predpoklad hodnoty uvedený v § 11 zákona č. 330/1991 Zb. Keďže orgán verejnej správy takto nekoná, dochádza k situácii, že celková hodnota pozemkov je síce formálne v súlade s ustanovením právneho predpisu, ale časť pozemkov sa stala právne a fakticky nepoužiteľnou, pretože sú zamenené za pozemky napr. pod elektrickým vedením alebo v ochrannom pásme elektrického vedenia, alebo za pozemky v mokradiach, alebo za iné pozemky, značne nevýhodnejšie, ktoré právne, fakticky a cenovo nezodpovedajú pôvodnému pozemku, čím by došlo fakticky k znehodnoteniu iných práv vyplývajúcich z vlastníckeho práva. V. Právne posúdenie 23. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 24. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 25. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 26. Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb., rozhodnutie, ktoré je právoplatné, môže z vlastného alebo iného podnetu preskúmať správny orgán najbližšie vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý toto rozhodnutie vydal (§ 58), ak ide o rozhodnutie ústredného orgánu štátnej správy, jeho vedúci na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie (§ 61 ods. 2). 27. Podľa § 65 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb., správny orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia ho zruší alebo zmení, ak bolo vydané v rozpore so zákonom, všeobecne záväzným právnym predpisom alebo všeobecne záväzným nariadením. Pri zrušení alebo zmene rozhodnutia dbá na to, aby práva nadobudnuté dobromyseľne boli čo najmenej dotknuté. 28. Podľa § 65 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb., pri preskúmavaní rozhodnutia vychádza správny orgán z právneho stavu a skutkových okolností v čase vydania rozhodnutia. Nemôže preto zrušiť alebo zmeniť rozhodnutie, ak sa po jeho vydaní dodatočne zmenili rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých pôvodné rozhodnutie vychádzalo. 29. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 330/1991 Zb. (v znení účinnom do 30. apríla 2014), obsahom pozemkových úprav je racionálne priestorové usporiadanie pozemkového vlastníctva v určitom území a ostatného nehnuteľného poľnohospodárskeho a lesného majetku s ním spojeného vykonávané vo verejnom záujme v súlade s požiadavkami a podmienkami ochrany životného prostredia a tvorby územného systému ekologickej stability, funkciami poľnohospodárskej krajiny a prevádzkovo- ekonomickými hľadiskami moderného poľnohospodárstva a lesného hospodárstva a podpory rozvoja vidieka. 30. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb., pozemkové úpravy zahŕňajú : a) zistenie a nové usporiadanie vlastníckych a užívacích pomerov ako aj súvisiacich iných vecných práv v obvode pozemkových úprav a nové rozdelenie pozemkov (scelenie, oddelenie alebo iné úpravy pozemkov), b) technické, biologické, ekologické, ekonomické a právne opatrenia súvisiace s novým usporiadaním právnych pomerov. 31. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 330/1991 Zb., za pozemky podliehajúce pozemkovým úpravám patrí vlastníkom pozemkov vyrovnanie zodpovedajúce hodnote ich pozemkov a trvalých porastov, ktoré sa na nich nachádzajú; vyrovnanie patrí aj vlastníkom spoluvlastníckych podielov, pričom okresný úrad musí zohľadniť úbytky pre spoločné zariadenia a opatrenia podľa § 12 ods. 7. 32. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb., vyrovnanie sa poskytuje vlastníkom pozemkov a vlastníkom spoluvlastníckych podielov na iných pozemkoch (ďalej len "nový pozemok"). Okresný úrad pri výbere nových pozemkov prihliada na prevádzkovo-ekonomické pomery všetkých účastníkov a na okolnosti, ktoré ovplyvňujú využívanie, zhodnocovanie a výnos z pozemkov. Prihliada sa najmä na a) prírodné podmienky, b) vhodnú organizáciu pôdneho fondu jednotlivých poľnohospodárskych podnikov, lesných podnikov a hospodárskych subjektov, c) pomer jednotlivých druhov pozemkov (kultúr) v obvode pozemkových úprav, d) vlastnosti a bonitu jednotlivých pozemkov, e) záujmy ochrany životného prostredia, f) územnoplánovaciu dokumentáciu. 33. Podľa § 11 ods. 3 zákona č. 330/1991 Zb., nové pozemky majú byť svojím druhom, výmerou, bonitou, polohou a hospodárskym stavom primerané pôvodným pozemkom, pričom sa prihliada na výhody získané pozemkovými úpravami. Pri zmene druhu pozemku z dôvodov riešenia protieróznych opatrení a iných opatrení navrhnutých vo všeobecných zásadách funkčného usporiadania územia sa za pôvodný druh pozemku považuje navrhovaný stav. Nové určenie hodnoty takéhoto pozemku sa vykoná v rámci aktualizácie registra pôvodného stavu. 34. Podľa § 11 ods. 4 zákona č. 330/1991 Zb., nové pozemky vlastníka sú primerané, ak rozdiel hodnoty pôvodných pozemkov a nových pozemkov vlastníka nepresahuje desať percent hodnoty pôvodných pozemkov, vrátane pozemkov alebo ich časti potrebných na spoločné zariadenia a opatrenia. S písomným súhlasom vlastníka možno v jeho neprospech prekročiť prípustný rozdiel hodnoty nových pozemkov bez nároku na vyrovnanie v peniazoch. 35. Podľa § 11 ods. 5 zákona č. 330/1991 Zb., nové pozemky vlastníka sú primerané, ak rozdiel výmery pôvodných pozemkov a nových pozemkov vlastníka nepresahuje desať percent výmery pôvodných pozemkov, vrátane pozemkov alebo ich časti potrebných na spoločné zariadenia a opatrenia. S písomným súhlasom vlastníka možno v jeho neprospech prekročiť prípustný rozdiel výmery nových pozemkov bez nároku na vyrovnanie v peniazoch. 36. Podľa § 42t veta prvá zákona č. 330/1991 Zb., pozemkové úpravy vykonávané z dôvodu uvedeného v § 2 ods. 1 písm. a) začaté do 30. apríla 2014 sa dokončia podľa doterajších predpisov. 37. V prvom rade správny súd upriamuje pozornosť na to, že súd v procese súdneho prieskumu podľa SSP nie je súdom skutkovým. Jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy v zmysle ustanovení SSP je posudzovať, či orgán verejnej správy príslušný na konanie v súlade so zákonom si zadovážil dostatok skutkových podkladov relevantných pre vydanie rozhodnutia, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie orgánu verejnej správy bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného orgánu verejnej správy je určený rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ktorými žalobkyňa namieta nezákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej správy a postupom mu predchádzajúcim bola ukrátená na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach. Zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. 38. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. Správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 119 veta prvá SSP). Správny súd nie je viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom verejnej správy a môže sám vykonať dokazovanie, ak: a) považuje to za nevyhnutné na rozhodnutie vo veci, b) rozhoduje v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. b), e), f), i), j) alebo c) rozhoduje podľa § 192 (§ 120 SSP). 39. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa ust. § 10 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu žalobných dôvodov a na pojednávaní konanom dňa 05.09.2019 a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 40. Úlohou súdu v danej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného číslo spisu: 2816/2017-420 číslo záznamu : 21757/2017 zo dňa 22.09.2017, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie číslo spisu : 142/2016-430 zo dňa 29.05.2017, ktorým ministerstvo zmenilo právoplatné rozhodnutie Okresného úradu Prešov č.j. OU- PO-OOP4-2015/002837-DRA zo dňa 13.04.2015 tak, že námietke žalobkyne podanej proti projektu pozemkových úprav a výpisu z rozdeľovacieho plánu v katastrálnom území Q. nevyhovelo. 41. Žalobkyňa v podanej žalobe namietala, že napadnutým rozhodnutím žalovaného v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím bolo rozhodnuté v rozpore s ust. § 11 ods. 4 zákona č. 330/1991 Zb., keď orgány verejnej správy oboch stupňov nevyhoveli jej námietke proti projektu pozemkových úprav, resp. výpisu z rozdeľovacieho plánu v projekte pozemkových úprav v k.ú. Q., keďže vypracovaným projektom bol vytvorený nový stav, ktorým jej pôvodný pozemok E KN č. XXXX, pôvodne umiestnený v strede poľnohospodárskeho dvora a ktorý bol neporovnateľne bonitnejší ako nový pozemok, ktorý je samotná parcela umiestnená pri stĺpoch elektrického vedenia vysokého napätia v ochrannej zóne a tento nový pozemok je samostatne trhovo nepoužiteľný. Žalobkyňa súčasne namietala, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil tým, že nesprávne aplikoval ustanovenie § 11 ods. 4 zákona č. 330/1991 Zb., keď pri posudzovaní hodnoty pozemkov orgán verejnej správy vychádzal z celkovej hodnoty výmery a neposudzoval aj každý jednotlivý pozemok samostatne, a teda i jej pôvodný pozemok E KN č. XXXX. Žalobkyňa je názoru, že zákonný limit rozdielu v hodnote pozemkov podľa ust. § 11 ods. 4 zákona č. 330/1991 Zb. musí zodpovedať nielen celkovej hodnote pozemkov výmery, ale aj každému jednotlivému pozemku osobitne. Z uvedeného dôvodu považovala rozhodnutie žalovaného orgánu verejnej správy za nezákonné. 42. Krajský súd v procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu a mal nesporne preukázané, že Pozemkové úpravy v katastrálnom území Q. boli nariadené podľa ustanovenia § 2 ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb. z dôvodu uvedeného v § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 330/1991 Zb. rozhodnutím bývalého Obvodného pozemkového úradu Poprad č. j. 2012/512/884-MA zo dňa 19.04.2012, čo medzi účastníkmi nebolo sporné. 43. Zákonodarca účel zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách stanovil tak, že obsahom pozemkových úprav je racionálne priestorové usporiadanie pozemkového vlastníctva v určitom území a ostatného nehnuteľného poľnohospodárskeho a lesného majetku s ním spojeného vykonávané vo verejnom záujme v súlade s požiadavkami a podmienkami ochrany životného prostredia a tvorby územného systému ekologickej stability, funkciami poľnohospodárskej krajiny a prevádzkovo- ekonomickými hľadiskami moderného poľnohospodárstva a lesného hospodárstva a podpory rozvoja vidieka. Pozemkové úpravy zahŕňajú zistenie a nové usporiadanie vlastníckych a užívacích pomerov ako aj súvisiacich iných vecných práv v obvode pozemkových úprav a nové rozdelenie pozemkov (scelenie, oddelenie alebo iné úpravy pozemkov), technické, biologické, ekologické, ekonomické a právne opatrenia súvisiace s novým usporiadaním právnych pomerov (§ 1 ods. 1 zákona č. 330/1991 Zb.). 44. Cieľom zákonodarcu právnou úpravou zákona č. 330/1991 Zb. bolo teda usporiadanie pozemkového vlastníctva v určitom území a ostatného nehnuteľného poľnohospodárskeho a lesného majetku s ním spojeného, rešpektujúc vlastnícke práva pôvodných vlastníkov pozemkov, pričom vykonávateľ pozemkových úprav je povinný zosúladiť usporiadanie nových právnych pomerov s požiadavkami vo verejnom záujme, s požiadavkami a podmienkami ochrany životného prostredia a tvorby územného systému ekologickej stability, funkciami poľnohospodárskej krajiny a prevádzkovo-ekonomickými hľadiskami moderného poľnohospodárstva a lesného hospodárstva za účelom podpory rozvoja vidieka. 45. Sledujúc úmysel zákonodarcu pri vykonávaní pozemkovej úpravy vykonávateľ pozemkovej úpravy je povinný obstarať podklady a súbory informácií potrebných na riešenie priestorového usporiadania a funkčného využívania územia v obvode pozemkových úprav v súlade s princípmi trvalo udržateľného rozvoja v rámci návrhu miestneho územného systému ekologickej stability na účely pozemkových úprav a všeobecných zásad funkčného usporiadania územia v obvode pozemkových úprav. 46. Pred začatím konania o nariadení pozemkových úprav okresný úrad nariadi konanie o začatí pozemkových úprav (prípravné konanie) za účelom preverenia dôvodov, naliehavosti a hospodárskej účelnosti vykonania pozemkových úprav, určenia hraníc obvodu pozemkových úprav, určenia pozemkov, ktoré sú vyňaté z pozemkových úprav. Nariadenie prípravného konania oznámi okresný úrad v dotknutých obciach (ich častiach) verejnou vyhláškou (§ 7 ods. 2, 3 zákona č. 330/1991 Zb.). Okresný úrad po zhodnotení výsledkov prípravného konania, ak sa preukážu dôvody, rozhodne o povolení pozemkových úprav podľa § 2 ods. 1 písm. b/ alebo z iných dôvodov, ako je hospodárenie na pôde, alebo rozhodne o nariadení pozemkových úprav podľa § 2 ods. 1 písm. a/ a c/ až g/ (§ 8 ods. 1 cit. zákona). 47. Po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o povolení alebo nariadení pozemkových úprav okresný úrad začne práce na prešetrovaní, zameraní a zobrazení obvodu pozemkových úprav a stabilizovaní význačných lomových bodov hraníc obvodu pozemkových úprav, ktoré sa vykonávajú v rámci operátu obvodu projektu pozemkových úprav, aktualizovaní bonitovaných pôdnoekologických jednotiek, vyhotovovaní súpisu údajov o pôvodných nehnuteľnostiach a právnych vzťahov k nim, určení hodnoty pozemkov a trvalých porastov v obvode projektu pozemkových úprav, vyhotovovaní zoznamu vlastníkov, užívateľov pozemkov a osôb podľa § 6 ods. 1 písm. d/, ktoré sú obsahom registra pôvodného stavu, obstarávaní ďalších podkladov a súborov informácií potrebných na riešenie priestorového usporiadania a funkčného využívania územia v obvode pozemkových úprav v súlade s princípmi trvalo udržateľného rozvoja v rámci návrhu miestneho územného systému ekologickej stability na účely pozemkových úprav a všeobecných zásad funkčného usporiadania územia v obvode pozemkových úprav. Okresný úrad v obvode projektu pozemkových úprav zostaví, zverejní a schváli register pôvodného stavu, ktorý sa skladá z údajov o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim ku dňu, ktorý určí okresný úrad; zmeny právnych vzťahov, ku ktorým došlo po schválení registra pôvodného stavu, okresný úrad vyznačí v registri pôvodného stavu na základe údajov katastra nehnuteľnosti. Všeobecné zásady funkčného usporiadania územia v obvode pozemkových úprav sa vypracúvajú v rozsahu, ktorý zodpovedá dôvodom začatia pozemkových úprav a potrebám ďalšieho konania o pozemkových úpravách. Všeobecné zásady funkčného usporiadania územia v obvode pozemkových úprav obsahujú prehodnotenie alebo určenie regulatívu priestorového usporiadania a funkčného využívania územia, ktorý je v súlade so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie, najmenej v rozsahu podľa § 9 ods. 11 a z toho vyplývajúceho verejného záujmu podľa § 1, návrhy spôsobu ďalšieho využívania územia a štruktúry krajiny v obvode projektu pozemkových úprav s cieľom, aby sa v nej vzájomne zlaďovali priestorové požiadavky hospodárskych a iných činností človeka s krajinnoekologickými podmienkami územia, vymedzenie chránenej časti krajiny, ak nevznikajú podľa osobitného predpisu. Návrh všeobecných zásad funkčného usporiadania územia v obvode pozemkových úprav predloží okresný úrad na prerokovanie združeniu účastníkov, obci a dotknutým orgánom štátnej správy a dotknutým správcom verejných zariadení (§ 9 ods. 1, 2, 10, 12 cit. zákona). 48. Okresný úrad zverejní register pôvodného stavu [§ 9 ods. 1 písm. c/] na vhodnom mieste v obci alebo jej časti na 30 dní a doručí register pôvodného stavu združeniu účastníkov. Zároveň doručí každému účastníkovi, ktorého pobyt je známy, výpis z registra pôvodného stavu o pozemkoch vlastníka a porastoch na nich podliehajúcich pozemkovým úpravám okrem § 9 ods. 6 vrátane výpisu spoluvlastníckych podielov a o ich hodnote. Účastníci môžu podať proti údajom v písomnostiach uvedených v § 10 ods. 1 okresnému úradu písomné námietky v lehote do 30 dní. Okresný úrad zverejní všeobecné zásady funkčného usporiadania územia v obvode pozemkových úprav na vhodnom mieste v obci alebo jej časti. Schválené všeobecné zásady funkčného usporiadania územia v obvode pozemkových úprav podľa § 10 ods. 6 nahrádzajú na účely výstavby spoločných zariadení a opatrení rozhodnutie o umiestnení stavby, ak ide o prípady uvedené v § 12 ods. 4 písm. a/ až d/, rozhodnutie o využívaní územia vypracované v súlade so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie, rozhodnutie o odňatí poľnohospodárskej pôdy a rozhodnutie o vyňatí lesného pozemku (§ 10 ods. 1, 2, 4, 8 cit. zákona). 49. Nové pozemky majú byť svojím druhom, výmerou, bonitou, polohou a hospodárskym stavom primerané pôvodným pozemkom, pričom sa prihliada na výhody získané pozemkovými úpravami. Pri zmene druhu pozemku z dôvodov riešenia protieróznych opatrení a iných opatrení navrhnutých vo všeobecných zásadách funkčného usporiadania územia sa za pôvodný druh pozemku považuje navrhovaný stav. 50. Nové určenie hodnoty takéhoto pozemku sa vykoná v rámci aktualizácie registra pôvodného stavu. Nové pozemky vlastníka sú primerané, ak rozdiel hodnoty pôvodných pozemkov a nových pozemkov vlastníka nepresahuje desať percent hodnoty pôvodných pozemkov vrátane pozemkov alebo ich častí potrebných na spoločné zariadenia a opatrenia. S písomným súhlasom vlastníka možno v jeho neprospech prekročiť prípustný rozdiel hodnoty nových pozemkov bez nároku na vyrovnanie v peniazoch. Nové pozemky vlastníka sú primerané, ak rozdiel výmery pôvodných pozemkov a nových pozemkov vlastníka nepresahuje desať percent výmery pôvodných pozemkov vrátane pozemkov alebo ich častí potrebných na spoločné zariadenia a opatrenia. S písomným súhlasom vlastníka možno v jeho neprospech prekročiť prípustný rozdiel výmery nových pozemkov bez nároku na vyrovnanie v peniazoch. Ak s tým vlastník súhlasí, nemusia byť pri vyrovnaní dodržané kritériá uvedené v odseku 3. Obmedzenie vyplývajúce z osobitných predpisov preberá na seba vlastník nového pozemku (§ 11 ods. 3, 4, 5, 6, 22 cit. zákona). 51. Po schválení úvodných podkladov (§ 10) a dohodnutých zásad pre umiestnenie nových pozemkov (§ 11 ods. 18) okresný úrad zadá vypracovanie projektu pozemkových úprav. Projekt pozemkových úprav sa skladá zo sprievodnej správy, ktorá obsahuje rekapituláciu konania o pozemkových úpravách, z úvodných podkladov (§ 9), z návrhu nového usporiadania pozemkov v obvode pozemkových úprav, ktorý obsahuje geodetické a popisné údaje v členení na 1. zásady na umiestnenie nových pozemkov, 2. plány verejných zariadení a opatrení (odsek 3), plány spoločných zariadení a opatrení (odsek 4) v nadväznosti na návrh miestneho územného systému ekologickej stability územia na účel pozemkových úprav, 3. rozdeľovací plán vo forme umiestňovacieho a vytyčovacieho plánu a zoznam vyrovnaní v peniazoch. Okresný úrad prerokuje návrh nového usporiadania pozemkov s dotknutými vlastníkmi pozemkov a z prerokovania vyhotoví zápis. Ak sa vlastník opakovane bez ospravedlnenia rokovania nezúčastní, považuje sa návrh nového usporiadania pozemkov za prerokovaný. Rozdeľovací plán vo forme umiestňovacieho a vytyčovacieho plánu sa zostavuje podľa registra pôvodného stavu [§ 9 ods. 1 písm. c/] a zásad pre umiestnenie nových pozemkov (§ 11 ods. 23). Rozdeľovací plán vo forme umiestňovacieho a vytyčovacieho plánu má grafickú časť (umiestnenie náhradných pozemkov) a písomnú časť (register nového stavu). Projekt pozemkových úprav sa spracúva tak, aby bol dostatočným podkladom na spracovanie projektovej dokumentácie v projekte pozemkových úprav plánovaných spoločných zariadení a opatrení a aby obsahoval údaje katastra nehnuteľností (§ 12 ods. 1, 2, 6, 9, 10 cit. zákona). 52. Pred schválením projektu pozemkových úprav okresný úrad aktualizuje obvod pozemkových úprav a register pôvodného stavu tak, aby údaje v registri pôvodného stavu a údaje v registri nového stavu boli v súlade (§ 12a cit. zákona). 53. Okresný úrad doručí projekt pozemkových úprav združeniu účastníkov a zverejní ho v obci (jej časti) na vhodnom mieste na 30 dní. Súčasne doručí každému účastníkovi, ktorého miesto pobytu je známe, výpis z rozdeľovacieho plánu. Účastníci a združenie účastníkov môžu podať okresnému úradu proti projektu pozemkových úprav a výpisu z rozdeľovacieho plánu vo forme umiestňovacieho a vytyčovacieho plánu námietky do 30 dní od ich zverejnenia alebo doručenia. Ak nie sú podané námietky, okresný úrad projekt pozemkových úprav schváli. Rozhodnutie o schválení projektu pozemkových úprav (odseky 3, 5 a 6) sa oznamuje verejnou vyhláškou (§ 13 ods. 1, 2, 3, 7 cit. zákona). 54. Zo súdneho a administratívneho spisu mal súd nesporne preukázané, že žalobkyňa mala v celom obvode pozemkových úprav Spišská Teplica podľa pôvodného stavu v 201 parcelách vlastnícky nárok o výmere 64 249,841 m2 a v hodnote 13 597,172 €. V registri nového stavu vlastnícky nárok žalobkyne predstavuje v 37 parcelách 63 281,000 m2 a v hodnote 13 618,696 €. Uvedené vyplýva z výpisu z registra pôvodného stavu a z výpisu z registra nového stavu. 55. Ustanovenia § 11 ods. 4 a 5 zákona o pozemkových úpravách upravujú porovnávanie výmery a hodnoty pôvodných a nových pozemkov vlastníka. Z ust. § 11 ods. 4 a 5 zákona č. 330/1991 Zb. vyplýva, že nové pozemky vlastníka sú primerané, ak rozdiel hodnoty a rozdiel výmery pôvodných pozemkov a nových pozemkov vlastníka nepresahuje desať percent hodnoty pôvodných pozemkov. Medzi starými a novými pozemkami je u žalobkyne koeficient primeranosti v hodnote (-) 0,16 % a koeficient primeranosti vo výmere (+) 1,51 %. 56. Podľa názoru súdu žalobkyňou namietaná primeranosť nových a pôvodných pozemkov sa vždy posudzuje v celkovom súčte výmer a v celkovom súčte hodnôt všetkých pôvodných a nových pozemkov v celom obvode projektu pozemkových úprav. Nie je ich možné posudzovať jednotlivo i s ohľadom na cieľ sledovaný zákonom č. 330/1991 Zb., nakoľko dochádza k sceľovaniu výmer z pôvodných pozemkov do nového pozemku, resp. pozemkov, pri dodržaní zákonných podmienok primeranosti a dohodnutých a platných zásad umiestnenia nových pozemkov pre konkrétny projekt pozemkových úprav, pričom sa prihliada i na funkcie poľnohospodárskej krajiny a prevádzkovo-ekonomické hľadisko moderného poľnohospodárstva. Ak by sa mala primeranosť vo výmere a v hodnote pôvodných a nových pozemkov posudzovať jednotlivo a osobitne pri každom pôvodnom a novom pozemku zvlášť, bol by to zákonodarca v zákone č. 330/1991 Zb. výslovne uviedol. Z ust. § 11 ods. 4 a 5 cit. zák. však výslovne vyplýva, že nové pozemky, nie pozemok, tak ako sa žalobkyňa domnieva, sú primerané vo výmere a v hodnote, ak rozdiel v hodnote a vo výmere medzi všetkými pôvodnými a novými pozemkami je (+) / (-) 10 %. 57. Uvedené vyplýva i z početnej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napr. rozhodnutie sp. zn. 1Sžr 39/2012 : „V zmysle zákona je treba prideliť za pôvodný pozemok taký pozemok, ktorý je druhom, výmerou, bonitou, polohou a hospodárskym stavom primeraný pôvodnému pozemku, pričom sa prihliada na výhody získané pozemkovými úpravami. ... Nové pozemky boli vytvorené, pokiaľ ide o ich hodnotu a výmeru, v súlade s prijatými zásadami a tiež v súlade s § 11 zákona. Rozdiely v hodnote a výmere medzi pôvodnými a novými pozemkami žalobkyne nepresahujú 10%“. 58. Podľa názoru súdu žalovaný postupoval správne, keď v preskúmavanej veci primeranosť v hodnote a výmere posúdil za celé pozemkové vlastníctvo žalobkyne v celom obvode projektu pozemkových úprav a nie podľa jej jednotlivých pozemkov tak, ako to v žalobe uvádzala. Primeranosť pozemkov i podľa názoru súdu nie je možné posudzovať samostatne bez zohľadnenia výmery a hodnoty pozemkov v ostatných projektových blokoch PÚ Spišská Teplica. 59. Podľa názoru súdu v prípade pôvodných a nových pozemkov žalobkyne bola dodržaná primeranosť vo výmere aj hodnote podľa § 11 ods. 4 a ods. 5 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách (koeficienty primeranosti sú (+) 1,51 % vo výmere a (-) 0,16 % v hodnote), nakoľko primeranosť pozemkov (ich hodnoty a výmery) sa nemá posudzovať podľa jednotlivých pozemkov, ale za celé pozemkové vlastníctvo jedného vlastníka v celom obvode projektu pozemkových úprav. 60. Žalobkyni bolo taktiež OÚ v Poprade dňa 19.3.2014 a 8.10.2014 vysvetlené, že pôvodná parcela E KN č. XXXX sa nachádza uprostred hospodárskeho dvora, pričom vlastní 1/2 z celkovej výmery 806 m2, teda 403 m2. V súlade s platnými zásadami umiestenia nových pozemkov bol žalobkyni navrhnutý v projektovom bloku F nový pozemok č. XXXX s výmerou 403 m2 s vlastníckym podielom 1/1. Obsahom a cieľom pozemkových úprav je racionálne priestorové usporiadanie pozemkového vlastníctva a ostatného nehnuteľného poľnohospodárskeho majetku, ktorý je v súlade s funkciami poľnohospodárskej krajiny a prevádzkovo - ekonomickými hľadiskami moderného poľnohospodárstva. Z tohto dôvodu a v súlade so zásadami umiestenia nových pozemkov vychádzal aj návrh nového pozemku č. XXXX, ktorý zosúlaďuje užívacie pomery a ostatné vlastnícke práva, ktoré slúžia na zabezpečenie chodu a rozvoja družstva, ktoré je pôvodným väčšinovým vlastníkom pozemkov v hospodárskom dvore. Umiestnenie nového pozemku bolo tiež navrhnuté v súlade s platnými ZUNP. 61. I z hľadiska zníženia rozdrobenosti pozemkového vlastníctva žalobkyne je výsledok pozemkových úprav Spišská Teplica v jej prospech. Z ustanovenia § 11 ods. 3 zákona č. 330/1991 Zb. vyplýva, že pri výbere nových pozemkov sa prihliada aj na výhody získané pozemkovými úpravami. Z administratívneho spisu súd zistil, že žalobkyňa namiesto spoluvlastníctva v 201 pôvodných pozemkov bude vlastníkom 37 nových pozemkov, čo je nesporne v prípade žalobkyne výhoda. 62. Podľa názoru súdu orgán verejnej správy prvého stupňa v danej veci postupoval v intenciách zákona č. 330/1991 Zb., pri rozhodovaní o námietkach žalobkyne proti výpisu z rozdeľovacieho plánu v projekte pozemkových úprav vychádzal z relevantných skutkových podkladov, zadovážených v procese vyhotovovania projektu pozemkových úprav v k.ú. Q., a preto jeho skutkový a právny záver je správny, ktorý aj náležite odôvodnil v odôvodnení rozhodnutia. Žalovaný sa taktiež riadne a presvedčivo vysporiadal so všetkými námietkami žalobkyne uvedenými v jej rozklade voči prvostupňovému rozhodnutiu. Pokiaľ žalovaný rozhodnutím napadnutým žalobou potvrdil prvostupňové rozhodnutie a rozklad žalobkyne zamietol, súd je názoru, že rozhodol vo veci v súlade so zákonom. 63. Vzhľadom na uvedené dospel správny súd k záveru, že preskúmavané rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím bolo vydané v súlade so zákonom a námietky žalobkyne uvádzané v žalobe neodôvodňujú jeho zrušenie. Preto súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol. 64. Súd považoval za potrebné vyjadriť sa aj k námietke nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného vznesenej vo vyjadrení z 22.03.2018, v ktorej žalovaný namietal, že žalobca v žalobe označil ako žalovaný subjekt ministerku pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, Sekciu legislatívy, Odbor pozemkový, pričom podľa jeho názoru ministerka a ani Sekcia legislatívy a ani Odbor pozemkový nie sú pasívne vecne legitimovaným subjektom v zmysle Správneho súdneho poriadku. Súd túto námietku žalovaného nepovažoval za dôvodnú, nakoľko Správny súdny poriadok v ust. § 180 ods. 1 vymedzuje orgán verejnej správy, ktorý v konkrétnom správnom súdnom konaní disponuje pasívnou procesnou legitimáciou. Žalovaný orgán verejnej správy nie je určený tvrdením žalobcu, ale priamo zákonom. To znamená, že správny súd v súlade so zásadou iura novit curia nie je viazaný označením žalovaného v žalobe, ale je povinný sám žalovaného určiť, v závislosti od predmetu prieskumu označeného žalobcom a s takto určeným žalovaným aj koná.. Na uvedenom nemení nič ani skutočnosť, že obligatórnou náležitosťou správnej žaloby je v zmysle ust. § 182 ods. 1 písm. b) SSP i označenie žalovaného. 65. O nároku na náhradu trov rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a žalovanému napriek úspechu v konaní nepriznal právo na náhradu trov konania, nakoľko mu žiadne trovy konania v konaní ani nevznikli. Vo vzťahu k pribratému účastníkovi súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 169 SSP tak, že mu priznal právo na úplnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). 66. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.