Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/233/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017201964 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1017201964.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: E.. C. G., notár so sídlom: Notársky úrad Sečovce, Nám. Sv. Cyrila a Metoda 150/26, 078 01 Sečovce, proti žalovanému: Disciplinárna komisia Notárskej komory Slovenskej republiky, Notárska komora SR, Krasovského ul. Č. 13, 851 01 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. DK 13/2016-57 zo dňa 11.09.2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu žalobcu o d m i e t a. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1/ Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 27.11.2017 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Disciplinárneho senátu Notárskej komory Slovenskej republiky č. DK 13/2016-57 zo dňa 11.09.2017, ktorým žalobcu uznal za vinného, pretože notárskou zápisnicou č. N 94/2015, Nz 15153/2015, NCRls 15509/2015 zo dňa 05.05.2015 osvedčil vyhlásenie A.. E. N., rod. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. Č.. XXX, o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. ú. S. L., zapísanej na LV č. XXXX, parcela registra U., parc. Č. XXXX - orná pôda o výmere XXX m2 patriacej pôvodným vlastníkom E. D., C. D., E. D., C. D., C. E., E. G. napriek tomu, že vedel alebo musel vedieť, že neboli splnené podmienky pre vydanie vyhlásenia o splnení podmienok vydržania podľa osobitného predpisu - Notárskeho poriadku - konkrétne v tom, že predmetná notárska zápisnica neobsahovala popis okolností odôvodňujúcich začatie oprávnenej držby, čím závažným spôsobom porušil § 63, § 36 ods. 1, § 2 ods. 2 Notárskeho poriadku a podľa čl. 2 ods. 2 písm. a/ v spojení s čl. 3 ods. 1 písm. b/ DP NK SR mu ukladá peňažnú pokutu XXX,- eur. 2/ Podaním zo dňa 19.02.2018 sa žalovaný písomne vyjadril k žalobe žalobcu a predložil súdu administratívny spis. 3/ Žalobca doručil dňa 13.05.209 správnemu súdu „Dodatok ku konaniu v právnej veci žalobcu E.. C. G. proti žalovanému Notárska komora SR - Disciplinárna komisia, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Notárskej komory SR - Disciplinárnej komisie zo dňa 11.09.2017 DK 13/2016-57.“ 4/ Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 5/ Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 6/ Podľa § 5 ods. 5 SSP, konanie pred správnym súdom možno začať len na základe návrhu. 7/ Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú o ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 8/ Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). 9/ Podľa § 98 ods. 1 písm. g/ SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná. 10/ Správny súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že označený žalovaný nemá spôsobilosť byť účastníkom konania. Podľa § 8 Notárskeho poriadku orgánom samosprávy notárov je Notárska komora Slovenskej republiky, ktorá podľa § 29 Notárskeho poriadku je právnickou osobou. A je samosprávnou stavovskou organizáciou. Podľa § 29 ods. 7 Notárskeho poriadku disciplinárna komisia je orgánom komory a preto označeného žalovaného nie je možné považovať za orgán verejnej správy (§ 4 písm. d/ SSP). Nakoľko nedostatok pasívnej legitimácie je neodstrániteľnou prekážkou konania, bol daný dôvod na odmietnutie žaloby. 11/ Procesné podmienky predstavujú základné procesné predpoklady, aby mohol správny súd autoritatívne rozhodnúť vo veci samej a predstavujú také vlastnosti, ktoré musia byť splnené na to, aby sa dosiahol cieľ správneho súdneho konania. Existencia a splnenie procesných podmienok sú predpokladom poskytnutia súdnej ochrany právam, alebo právom chráneným záujmom fyzickej / právnickej osoby v oblasti verejnej správy a v ďalších veciach ustanovených v SSP (§ 2 SSP). Správny súd dodáva, že o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. 12/ Na základe vyššie uvedených skutočností správny súd konštatuje, že žalovaný je zjavne neoprávnenou osobou. Tento nedostatok procesnej podmienky je neodstrániteľnou podmienkou konania, preto správny súd pri aplikácii § 98 ods. 1 písm. g) SSP žalobu odmietol. 13/ O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a/ SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko žaloba bola odmietnutá. 23. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.