Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/275/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017201964 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 07. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Peťovská PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1017201964.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a členiek senátu JUDr. Evy Fulcovej a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobcu: E.. C. G., notár so sídlom: Notársky úrad Sečovce, Nám. Sv. Cyrila a Metoda 150/26, 078 01 Sečovce, IČO: 31 308 546, proti žalovanému: Notárska komora Slovenskej republiky, Disciplinárna komisia, Krasovského ul. č. 13, 851 01 Bratislava, IČO: 30 811 236, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. DK 13/2016-57 zo dňa 11.09.2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky podala dňa 26.09.2016 predsedovi Disciplinárnej komisie Notárskej komory Slovenskej republiky (ďalej aj len „Disciplinárna komisia NK SR“) JUDr. Štefanovi Demianovi návrh na začatie disciplinárneho konania proti JUDr. Alexandrovi Demeterovi, nar. XX.XX.XXXX, notárovi so sídlom Notárskeho úradu v Sečovciach, Nám. sv. Cyrila a Metoda č. 150/26 (ďalej aj len „žalobca“) na tom skutkovom základe, že dňa 05.05.2015 notárskou zápisnicou č. N 94/2015, Nz 15153/2015, NCRIs 15509/2015 osvedčil vyhlásenie A.. E. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. Č.. XXX vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú. L., zapísanej na LV č. XXXX, parcela reg. „E“, parc. č. XXXX - orná pôda o výmere 550 m2 patriacej pôvodným vlastníkom E. D., C. D., E. D., C. D., C. E. a E. G. napriek tomu, že vedel alebo musel vedieť, že neboli splnené podmienky vydržania podľa osobitného predpisu - zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti v znení neskorších predpisov, Notársky poriadok (ďalej aj len „Notársky poriadok“ alebo „NP“). Konkrétne, že nemal k dispozícii vyjadrenie právnickej osoby, ktorá je príslušná na správu nehnuteľností podľa osobitného predpisu alebo má právo nakladať s nehnuteľnosťami podľa osobitného predpisu, že nemá k vzniku vlastníckeho práva výhrady; nemal ani vyjadrenie osôb, ktorým posledný zápis v katastri nehnuteľností preukazuje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam alebo ich právnych nástupcov, ak sú tieto osoby známe, že nemajú k vzniku vlastníckeho práva výhrady; nesprávne určil dátum, kedy malo dôjsť k vydržaniu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti; neboli dané zákonné dôvody pre uplatnenie inštitútu vydržania, pričom jediným zákonným riešením v danom prípade bolo uzatvorenie jednej z pomenovaných zmlúv zabezpečujúcich prevod vlastníckeho práva podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka a jeho následná intabulácia, a nesplnil si svoju povinnosť zapožičať ministerke spravodlivosti notársky spis na základe odôvodnenej písomnej žiadosti, čím mal závažným spôsobom porušiť § 63, § 36 ods. 1, § 2 ods. 2, § 13 a § 83 Notárskeho poriadku, za čo mu bolo navrhnuté uloženie disciplinárneho opatrenia formou peňažnej pokuty vo výške X.XXX,-eur. Ministerka spravodlivosti návrh podala na základe podnetu Úradu geodézie, kartografie a katastra nehnuteľností Slovenskej republiky zo dňa 24.09.2015. 2. Žalovaný rozhodnutím č. DK 13/2016-57 zo dňa 11.09.2017 uznal žalobcu za vinného na tom skutkovom základe, že dňa 05.05.2015 spísanou notárskou zápisnicou č. N 94/2015, Nz 15153/2015, NCRIs 15509/2015 osvedčil vyhlásenie A.. E. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. Č.. XXX, XXX XX L., o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k. ú. obce L., zapísanej na LV č. XXXX, parcela reg. „E“, parc. č. XXXX - orná pôda o výmere 550 m2, patriacej pôvodným vlastníkom E. D., C. D., E. D., C. D., C. E. a E. G. napriek tomu, že vedel alebo musel vedieť, že neboli splnené podmienky pre vydanie vyhlásenia o splnení podmienok vydržania podľa Notárskeho poriadku, konkrétne že notárska zápisnica neobsahovala popis okolností odôvodňujúcich začatie oprávnenej držby, čím závažným spôsobom porušil § 63, § 36 ods. 1, § 2 ods. 2 Notárskeho poriadku a podľa čl. 2 ods. 2 písm. a/ v spojení s čl. 3 ods. 1 písm. b/ Disciplinárneho poriadku Notárskej komory SR mu bola uložená peňažná pokuta XXX,- eur. 3. Žalovaný mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že pri vydaní osvedčenia o vydržani sa žalobca dopustil pochybenia tým, že k spísaniu osvedčenia došlo napriek tomu, že neboli splnené podmienky pre jeho vydanie podľa Notárskeho poriadku. Notárska zápisnica musí obsahovať o. i. vyhlásenie účastníka, že splnil podmienky vydržania podľa osobitného predpisu, najmä okolnosti odôvodňujúce začatie oprávnenej držby, trvanie a nepretržitosť držby. Toto v danom prípade nebolo splnené. A.. E. N. nevedel označiť okolnosti za akých vstúpil do držby nehnuteľnosti, čím neodôvodnil, že sa jednalo o oprávnenú držbu a vo svojom vyhlásení sa len neurčitým spôsobom odvolával na „ústne dohody“, ktoré mali byť uzavreté „niekedy v minulosti“ bez bližšej špecifikácie účastníkov týchto dohôd. Nepopísal spôsob ako nehnuteľnosti nadobudol a neoznačil titul nadobudnutia. Žalovaný v tejto súvislosti pripustil, že nie je povinnosťou notára a ani jeho oprávnením, aby v tomto smere dopĺňal alebo nahrádzal vyhlásenie účastníka, ale mal účastníka vyzvať, aby svoje vyhlásenie doplnil a popísal okolnosti, za akých malo dôjsť k začatiu oprávnenej držby a dobromyseľnosti. Ak to účastník nevedel popísať, bolo namieste spísanie notárskej zápisnice odmietnuť. 4. Na základe uvedených skutkových zistení Disciplinárna komisia NK SR dospela k právnemu názoru, že neboli splnené podmienky pre vydanie osvedčenia - vyhlásenie vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti formou notárskej zápisnice tak ako to vyžaduje § 63 NP. Napriek tomu, že uvedený úkon odporoval § 63 ods. 1 písm. a/ NP, žalobca vyhlásenie účastníka o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti osvedčil, pričom z obsahu notárskej zápisnice je zrejmé, že neobsahuje deň, ktorým účastník nadobudol vydržaním vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Podľa § 63 ods. 1 písm. c/ NP je uvedenie tohto údaju podstatnou náležitosťou osvedčenia vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva. 5. Vo vzťahu k ďalším v návrhu na začatie disciplinárneho konania uvádzaným pochybeniam disciplinárny senát uzavrel, že tieto neboli preukázané. Zo spisového materiálu a z výpovede disciplinárne obvineného vyplynulo, že vo veci sa vyjadrili právni nástupcovia zapísaných vlastníkov a bolo zistené, že spoluvlastník E. D. zapísaný na LV č. XXXX k. ú. L. pod L. a E. D. pod L. je tá istá osoba. V danom prípade preto nebolo potrebné žiadať o vyjadrenie Slovenského pozemkového fondu, pretože sa nejednalo o osoby neznáme alebo osoby neznámeho pobytu. Žalovaný tiež uviedol, že žalobca nemohol zasiahnuť do vôľovej stránky účastníka a namiesto neho rozhodnúť, že vec sa má vybaviť cestou uzavretia niektorej z pomenovaných zmlúv podľa Občianskeho zákonníka. V predložení fotokópie notárskeho spisu disciplinárny senát nevidel disciplinárne previnenie, disciplinárne stíhaný nebol opätovne vyzvaný na predloženie originálu spisu. 6. Za uznané disciplinárne previnenie Disciplinárna komisia NK SR uložila žalobcovi peňažnú pokutu vo výške XXX,- eur. Pri určovaní výšky trestu vychádzala z toho, že predmetom vydržania bola nehnuteľnosť len nepatrnej hodnoty (podľa výpočtu disciplinárne obvineného vo výške XX,XX eur) a tiež z toho, že neboli preukázané všetky pochybenia notára tak ako boli uvedené v návrhu na disciplinárne stíhanie, na základe ktorých bol navrhovaný peňažný trest vo výške X.XXX,- eur. Disciplinárny senát nemohol brať do úvahy ani skutočnosť, že proti disciplinárne stíhanému notárovi sa vedie ešte ďalšie disciplinárne konanie, pretože toto ešte nebolo právoplatne skončené. II. Žaloba 7. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave ako správnemu súdu (ďalej aj len „správny súd“) dňa 27.11.2017 (pôvodne konanie vedené pod sp. zn. 5S/233/2017) sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. DK 13/2016-57 zo dňa 11.09.2017 vo veci uznania žalobcu za vinného z porušenia § 63, § 36 ods. 1, § 2 ods. 2 Notárskeho poriadku na skutkovom základe uvedenom vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia, za čo mu bola podľa čl. 2 ods. 2 písm. a/ v spojení s čl. 3 ods. 1 písm. b/ Disciplinárneho poriadku Notárskej komory SR uložená peňažná pokuta XXX,-eur. 8. Žalobca napadnuté rozhodnutie žalovaného považuje za nezákonné, ktoré vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov. 9. V žalobe argumentuje, že pri činnosti notára podľa § 63 Notárskeho poriadku neplatí zásada oficiality a zásada vyhľadávacia, preto žalobca ako notár nemohol vo veci viesť vyšetrovanie. Na druhej strane účastník konania je laik, a preto nie je od neho možné očakávať, aby kvalifikovaným spôsobom dokázal formulovať svoje vyhlásenie o vydržaní. Žalobca pripustil, že účastník nevystihol svoje vyhlásenie najpresnejšie, ale vonkajšie znaky prípadu presvedčili žalobcu o dôvodnosti jeho nároku. 10. Žalobca pripomenul, že k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním dochádza zo zákona, a to nezávisle od vôle účastníka. Vyhlásenie o vydržaní iba deklaruje nadobudnutie vlastníckeho práva, v tomto prípade k pozemkom. Preto nie je možné dôvodne požadovať od dotknutých vlastníkov, aby boli účastníkmi akejkoľvek zmluvy ako nevlastníci formálne uvedení v príslušnom zápise na katastri nehnuteľností ako vlastníci. Z uvedených dôvodov navrhol, aby správny súd po vykonanom dokazovaní napadnuté rozhodnutie č. DK 13/2016-57 zo dňa 11.09.2017 zrušil a vec vrátil žalovanému na nové prejednanie a rozhodnutie, prípadne aby napadnuté rozhodnutie zrušil a konanie vo veci zastavil. 11. Podaním doručeným súdu dňa 13.05.2019 žalobca doplnil žalobu o nové skutočnosti, na ktoré má prihliadať správny súd z úradnej povinnosti. Konkrétne namietal, že rozhodnutie bolo vydané Disciplinárnym senátom Notárskej komory SR, ktorý nie je spôsobilým na vydanie rozhodnutia, pretože toto patrí do pôsobnosti Notárskej komory SR. Preto ak rozhodnutie vydala Disciplinárna komisia a táto rozhodnutie aj doručovala, uvedené úkony prebehli neúčinným spôsobom. Zároveň poukázal na skutočnosť, že výrok vyhláseného rozhodnutia je v rozpore s písomným vyhotovením rozhodnutia, a to konkrétne, že v zápisnici o pojednávaní zo dňa 11.09.2017 disciplinárne opatrenie bolo uložené JUDr. Rastislavovi Demeterovi, ktorý nebol účastníkom tohto konania. Žalobca ďalej tvrdil, že žalovaný pochybil aj tým, že dňom 05.05.2017 zanikla disciplinárna zodpovednosť žalobcu podľa § 20 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Žalobca sa disciplinárneho previnenia mal dopustiť vyhotovením notárskej zápisnice dňa 05.05.2015 a potom dvojročná lehota podľa tohto zákonného ustanovenia vzhľadom na absenciu osobitnej úpravy v Notárskom poriadku, vo veci uplynula dňa 05.05.2017. Uvedený právny názor podporil rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 15.12.2016, č. k. 24Sp/16/2016. III. Vyjadrenie žalovaného k žalobe 12. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 22.02.2018 žalobu neuznal dôvodnou. K podstatným argumentom žaloby uviedol, že disciplinárnym rozhodnutím nebolo žalobcovi vytýkané, že mal postupovať v zmysle zásady oficiality a zásady vyšetrovacej. Takéto zásady notár pri vydávaní osvedčenia - vyhlásenia o vydržaní ani nemôže uplatňovať. Notár má požadovať od účastníka, aby sa vyjadril k takým okolnostiam, ktoré sú uvedené v § 63 Notárskeho poriadku. Teda k okolnostiam odôvodňujúcim začatie a trvanie oprávnenej držby. Je na účastníkovi, ako tieto okolnosti popíše a aký obsah bude mať jeho vyhlásenie. Notár nemá povinnosť a ani oprávnenie preskúmať pravdivosť tvrdenia účastníka. Notár ale má dbať na to, aby sa účastník k týmto okolnostiam vyjadril, pretože takéto vyhlásenie je obligatórnou obsahovou náležitosťou notárskej zápisnice o vydržaní. Námietku žaloby k okolnostiam začiatku, resp. ukončeniu lehoty na vydržanie, žalovaný nepovažoval za opodstatnenú, pretože v tomto smere rozhodnutie žalobcovi nič nevytýkalo. Skutok za ktorý bol žalovaný uznaný vinným, bol konkretizovaný len tým, že notárska zápisnica neobsahovala popis okolností odôvodňujúcich začatie oprávnenej držby. Z ďalších troch navrhnutých skutkov žalobca nebol uznaný vinným. 13. Pokiaľ žalobca vytýka disciplinárnemu rozhodnutiu, že je nepreskúmateľné, nezrozumiteľné a nedostatočne odôvodnené, žalobca bližšie nešpecifikuje ako sa tieto nedostatky mali prejaviť, preto na tieto všeobecné výhrady žalobcu žalovaný nemohol reagovať. IV. Relevantné právne predpisy 14. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok), notári svojim postavením a svojou činnosťou dbajú o usporiadanie a istotu právnych vzťahoch a o predchádzanie sporom. 15. Podľa § 4 ods. 2 Notárskeho poriadku pri výkone svojej činnosti postupuje notár nestranne a nezávisle. Je viazaný len Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a zákonmi. 16. Podľa § 36 ods. 1 Notárskeho poriadku notár je povinný postupovať pri notárskej činnosti s odbornou starostlivosťou. Notár je povinný odmietnuť vykonať požadovaný úkon, ak je zjavné, že úkon odporuje zákonu, obchádza zákon, prieči sa dobrým mravom, alebo ak vykonanie úkonu osobitný zákon zveril inému orgánu verejnej moci. 17. Podľa § 63 ods. 1 Notárskeho poriadku osvedčenie vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo o vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu sa vydáva formou notárskej zápisnice. Osvedčenie vyhlásenia o vydržaní musí okrem všeobecných náležitostí notárskej zápisnice (§ 47) obsahovať: a/ vyhlásenie účastníka, že splnil podmienky vydržania podľa osobitného predpisu, najmä okolnosti odôvodňujúce začatie oprávnenej držby, trvanie a nepretržitosť držby. K vyhláseniu účastník dokladá: 1. vyjadrenia osôb, ktorým posledný zápis v katastri nehnuteľností preukazuje vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu, alebo ich právnych nástupcov, ak sú tieto osoby známe, že nemajú k vzniku vlastníckeho práva alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu výhrady, pravosť podpisu osôb na vyjadrení musí byť úradne osvedčená, 2. vyjadrenie obce, v ktorej katastrálnom území sa nehnuteľnosť nachádza, že vznikom vlastníckeho práva alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu nie sú dotknuté jej oprávnené záujmy, 3. vyjadrenie právnickej osoby, ktorá je príslušná na správu nehnuteľností podľa osobitného predpisu alebo má právo nakladať s nehnuteľnosťami podľa osobitného predpisu, že nemá k vzniku vlastníckeho práva alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu výhrady, ak ide o nehnuteľnosti mimo zastavaného územia obce, b/ označenie dôkazov, ktoré boli notárovi predložené na potvrdenie osvedčovaných skutočností, c/ uvedenie dňa, ktorým účastník nadobudol vydržaním vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu. 18. Podľa § 91 ods. 1 Notárskeho poriadku disciplinárnym previnením je zavinené závažné alebo opätovné porušenie povinností pri výkone činnosti notára vyplývajúcich z tohto zákona alebo osobitného predpisu, zavinené závažné alebo opätovné porušenie iných povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z Etického kódexu notára, z interného predpisu komory alebo uznesenia komory, správanie, ktorým sa závažným alebo opätovným spôsobom narúša dôstojnosť a vážnosť notárskej profesie a pokračovanie vo výkone činnosti, ktorá je nezlučiteľná s výkonom činnosti notára. Disciplinárnym previnením je aj zavinené konanie notára, ktoré má za následok prieťahy v dedičskom konaní alebo disciplinárnom konaní, a tiež nerešpektovanie právoplatne uloženého disciplinárneho opatrenia. 19. Podľa § 91 ods. 3 Notárskeho poriadku disciplinárnymi opatreniami sú: a/ písomné pokarhanie, b/ peňažná pokuta až do výšky 3.300,-eur, c/ pozastavenie výkonu notárskeho úradu na dobu najmenej 2 mesiacov a najviac 24 mesiacov, d/ zbavenie notárskeho úradu. 20. Podľa § 92 veta prvá Notárskeho poriadku návrh na začatie disciplinárneho konania môže podať minister, predseda krajského súdu a prezident komory (ďalej len „navrhovateľ“) najneskôr do 3 rokov odo dňa, keď k disciplinárnemu previneniu došlo. 21. Podľa čl. 2 ods. 2 písm. a/ Disciplinárneho poriadku NK SR disciplinárnym previnením je závažné alebo opätovné porušenie povinností notára vyplývajúce z Notárskeho poriadku, Etického kódexu notára alebo uznesení orgánov komory. 22. Podľa čl. 3 ods. 1 písm. b/ Disciplinárneho poriadku NK SR disciplinárnym opatrením je peňažná pokuta do výšky 3.300,- eur. 23. Podľa § 129 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou, alebo ktorý vykonáva právo pre seba. 24. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená. 25. Podľa § 134 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu 10 rokov, ak ide o nehnuteľnosť. 26. Podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z., Správny súdny poriadok (ďalej aj len „SSP“) ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. V. Právne posúdenie veci 27. Predmetom preskúmania správneho súdu je rozhodnutie žalovaného, ktorým bol žalobca uznaný vinným z disciplinárneho previnenia, a za ktoré mu bola uložená peňažná sankcia vo výške XXX,- eur. Ide o vec správneho trestania, na konanie o ktorej sa použijú ustanovenia o všeobecnej správnej žalobe, ak nie je v Druhej hlave SSP (§ 194 až 198 SSP) ustanovené inak. 28. Správny súd vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení pri preskúmaní rozhodnutia žalovaného skúmal jeho zákonnosť, teda rešpektovanie hmotnoprávnych a procesnoprávnych predpisov zo strany konajúceho orgánu verejnej správy, vychádzajúc pritom zo skutkového stavu, ktorý bol základom rozhodnutia žalovaného. Rozsah tohto prieskumu správnym súdom bol určený jednak rozsahom a dôvodmi žaloby, ale zároveň vzhľadom na skutočnosť, že vo veci sa jedná o prípad správneho trestania, bolo povinnosťou správneho súdu skúmať, či vo veci nie sú vady vymedzené v § 195 SSP. 29. Žalobca predovšetkým vytýkal žalovanému nesprávne posúdenie veci, ktorý pri vyvodení zodpovednosti voči žalovanému dospel k záveru, že jeho postup pri osvedčovaní vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti bol v rozpore s § 63 písm. c/ Notárskeho poriadku. 30. Správny súd v súvislosti s touto námietkou žaloby považuje za potrebné na tomto mieste zdôrazniť, že ustanovením § 63 Notárskeho poriadku štát zveril výlučne notárom právomoc osvedčiť vyhlásenie účastníka o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti formou notárskej zápisnice. Význam osvedčenia spočíva v tom, že príslušná notárska zápisnica je dôkazom o tom, že úkon (vyhlásenie) bol urobený, akým spôsobom a kedy sa tak stalo, pričom pravdivosť toho čo sa osvedčuje alebo potvrdzuje platí dovtedy, kým nie je dokázaný opak (verejná listina). Pri osvedčovaní notár nezasahuje do deja, nedozerá na to, či obsah nastávajúcej skutočnosti alebo urobeného vyhlásenia je v súlade so zákonom. Keďže ide o osvedčovanie právne významnej skutočnosti, notár nezodpovedá za to, či sa pred ním urobené vyhlásenie prieči/neprieči zákonu. Notársky poriadok nemá osobitné ustanovenie, ktoré by umožňovalo domáhať sa neplatnosti osvedčenia vydaného notárom (bližšie pozri napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Cdo/11/2017). Vychádzajúc z uvedeného rozhodnutia, ako aj zo znenia § 63 NP je podľa správneho súdu zrejmé, že notár nezodpovedá za pravdivosť a obsah vyhlásenia účastníka a Minister spravodlivosti SR a ani Disciplinárna komisia NK SR nemajú oprávnenie preskúmať notársku zápisnicu, resp. osvedčenie vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva z hľadiska jeho pravdivosti a súladnosti so zákonom, avšak zo znenia ust. § 63 písm. a/ bod 1 až 3 NP vyplýva, že účastník k vyhláseniu dokladá v bodoch 1 až 3 označené vyjadrenia. Zo slovného spojenia „k vyhláseniu účastník dokladá“ jednoznačne vyplýva povinnosť účastníka vyhlásenia predložiť vyjadrenia uvedené v § 63 písm. a/ bod 1 až 3 NP, ale aj oprávnenie notára v rámci jeho činnosti tieto preskúmavať a zabezpečiť tak splnenie povinnosti vyplývajúcej z § 36 ods. 1 NP. Ustanovenie § 63 písm. a/ bod 1 až 3 NP tým, že upravuje podmienky pre vydanie osvedčenia, oprávňuje Ministra spravodlivosti SR ako aj Disciplinárku komisiu NK SR preskúmavať notársku zápisnicu z hľadiska splnenia týchto zákonom stanovených podmienok, teda z hľadiska zákonnosti vydaného osvedčenia. 31. V posudzovanej veci mal správny súd preukázané, že účastník úkonu A.. E. N. dňa 05.05.2015 urobil pred žalobcom vyhlásenie o vydržaní nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. úz. L., vedenej na LV č. XXXX ako parc. reg. „E“ parcela č. XXXX- orná pôda o výmere 550 m2, o čom žalobca dňa 05.05.2015 spísal podľa § 63 Notárskeho poriadku notársku zápisnicu č. N 94/2015, Nz 15153/2015, NCRIs 15509/2015. Podklad notárskej zápisnice tvorili výpis z pozemkoknižnej vložky č. XXX, kat úz. L., čiastočný výpis LV č. XXXX pre kat. úz. a obec L., prehlásenie E. D., P. F. , C. E., E. G., C. D. zo dňa 29.03.2015 a C. H. zo dňa neuvedeného (pravosť podpisov neoverená), že nemajú k vzniku vlastníckeho práva účastníka námietky (§ 63 ods. 1 písm. a/ bod 1/), ďalej prvá strana osvedčenia o dedičstve po poručiteľke C. D. D 168/97, Dnot 206/97, vyjadrenie obce Banské zo dňa 25.03.2015 bez uvedenia mena, priezviska a funkcie osoby, ktorá za obec vyhlásenie podpísala (§ 63 ods. 1 písm. a/ bod 2/). Z obsahu notárskej zápisnice vyplýva, že účastník úkonu v bližšie neuvedenom čase najneskôr do konca roka 2000 uzavrel s vlastníkmi dotknutej nehnuteľnosti E. D., C. D., E. D. (č. d. 570/1950), C. D., C. E. a E. G. bližšie nekonkretizovanú dohodu, podľa ktorej nadobudol pozemok do svojho výlučného vlastníctva. Do držby pozemku vstúpil „najneskôr dňa 01.01.2001, kedy mu začala plynúť 10- ročná vydržacia lehota, ktorá uplynula dňa 01.01.2011....“ V zmysle uvedeného účastník úkonu tvrdí, že „nadobudol vlastnícke právo k pozemkom vydržaním uplynutím 10-ročnej vydržacej lehoty najneskôr v období od 01.01.2001 do 01.01.2011“. 32. Podľa § 63 Notárskeho poriadku obligatórnou náležitosťou osvedčenia o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti popri všeobecných náležitostiach notárskej zápisnice (§47) je vyhlásenie účastníka, že splnil podmienky vydržania podľa osobitného predpisu, najmä okolnosti odôvodňujúce začatie oprávnenej držby, trvanie a nepretržitosť držby, označenie dôkazov, ktoré boli notárovi predložené na potvrdenie osvedčovaných skutočností a uvedenie dňa, ktorým účastník nadobudol vydržaním vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Toto v posudzovanej veci splnené nebolo. Správny súd preto musí súhlasiť s názorom žalovaného, že v danom prípade pri vydaní osvedčenia vyhlásenia o splnení podmienok pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním neboli splnené podmienky, pretože vo veci absentuje nielen označenie konkrétneho dňa, ktorým účastník úkonu nadobudol vydržaním vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti, ale podľa názoru súdu absentujú aj okolnosti odôvodňujúce začatie oprávnenej držby, trvanie a nepretržitosť držby. Účastník úkonu Ing. Jaroslav Ucháľ len abstraktne a bez presnejšieho časového zaradenia uviedol, že predmetnú nehnuteľnosť mal mať v držbe, nevedel ale označiť okolnosti za akých do jej držby vstúpil, nepopísal spôsob ako mal nehnuteľnosť nadobudnúť, neoznačil ani žiaden titul jej nadobudnutia a odvolával sa neurčitým spôsobom na bližšie nekonkretizované zrejme ústne dohody, ktoré mali byť uzavreté v minulosti. Preto správny súd súhlasí s tým, že za daných okolností bolo na mieste, aby žalobca najprv účastníka vyzval na odstránenie nedostatkov a ak toto účastník ani po poučení nevedel odstrániť, aby žalobca spísanie notárskej zápisnice odmietol. Ak tak nepostupoval, dopustil sa disciplinárneho previnenia tak ako bolo žalovaným ustálené a uvedené vo výrokovej časti jeho rozhodnutia č. DK 13/2016-57 zo dňa 11.09.2017. 33. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí vychádzajúc z listinných dôkazov, a to najmä LV č. XXXX pre obec a k.ú. L., na ktorom je nehnuteľnosť vedená a z obsahu predložených vyhlásení, ktoré boli predložené účastníkom úkonu i zapožičaného spisu súdnej komisárky D 168/97, Dnot 206/97 po poručiteľke C. D., rod. G. dospel k záveru, že osobám, na ktorých čestné vyhlásenia poukazuje posledný zápis v katastri nehnuteľnosti, svedčí vlastnícke právo k nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom vydržania resp. bolo preukázané právne nástupníctvo ďalších osôb. Žalovaný preto vyvodil správny záver, že nebolo povinnosťou účastníka úkonu k spísaniu notárskej zápisnice predložiť vyjadrenie Slovenského pozemkového fondu (§ 63 písm. a/ bod 3). 34. Pokiaľ žalobca rozhodnutiu žalovaného vytýkal nepreskúmateľnosť a bližšie neuviedol žiadne dôvody a ani rozsah nepreskúmateľnosti (uznanie viny či sankcia), z takejto námietky žalobcu nie je možné zistiť, v čom má ním namietaná nepreskúmateľnosť vlastne spočívať. Správny súd uvedenú námietku žalobcu preto vzhľadom na jej nekonkrétnosť považoval za nedôvodnú. Navyše napadnuté rozhodnutie je síce stručné, ale v zásade obsahuje pre meritu veci podstatné zdôvodnenie záveru, že žalobca sa disciplinárneho previnenia v súvislosti so spísaním predmetnej notárskej zápisnice dopustil a toto správne subsumoval pod § 63 ods. 1 Notárskeho poriadku. Stručné, ale postačujúce je aj zdôvodnenie výšky uloženej peňažnej pokuty XXX,- eur oproti navrhovaných X.XXX,- eur. Sankcia bola uložená pri dolnej hranici zákonného rozpätia. 35. Žalobca v doplnení žaloby poukázal na vady v konaní, na ktoré by súd mal prihliadať ex offo. Pokiaľ ide o námietku týkajúcu sa zákonnosti napadnutého rozhodnutia, a to, že Disciplinárna komisia NK SR nemala právomoc na vydanie disciplinárneho rozhodnutia voči žalobcovi a ani na jeho doručovanie, správny súd v tejto súvislosti odkazuje na znenie ust. § 93 ods. 1 NP účinného v čase začatia disciplinárneho konania, t.j. 26.09.2016, z ktorého vyplýva oprávnenie Disciplinárnej komisie NK SR na vydávanie disciplinárnych rozhodnutí. Pri svojom rozhodovaní je Disciplinárna komisia NK SR „obmedzená“ iba skutkovým vymedzením disciplinárneho previnenia uvedeným v disciplinárnom návrhu, ktorý sa označuje pojmom „totožnosť skutku“. Ide o inštitút procesného práva, ktorý má význam pre splnenie požiadavky, aby správny orgán rozhodoval o rovnakom skutku, o ktorom bolo začaté správne konanie, a tiež pre rešpektovanie zásady „ne bis in idem“. Preto námietka žalobcu, v ktorej vytýka Disciplinárnej komisii NK SR nedostatok právomoci je nedôvodná, pretože jej oprávnenie je dané zákonom. 36. Správny súd sa s poukazom na ust. § 195 písm. b/ SSP zaoberal aj otázkou prípadného zániku disciplinárnej zodpovednosti žalobcu z dôvodu uplynutia premlčacej doby vo vzťahu k uloženiu sankcie, ktorú napokon žalobca aj v doplnení žaloby vzniesol. Správny súd z napadnutého rozhodnutia zistil, že disciplinárna zodpovednosť bola voči žalobcovi vyvodená dňa 11.09.2017 za skutok, ktorý spáchal dňa 05.05.2015. Správny poriadok ako všeobecný predpis správneho konania v tomto smere neobsahuje žiadnu právnu úpravu a Notársky poriadok obsahuje právnu úpravu, ktorá stanovuje lehotu len vo vzťahu k začatiu disciplinárneho konania, nie však vo vzťahu k uloženiu sankcie. V čase vydania napadnutého rozhodnutia Notársky poriadok v ust. § 92 upravoval lehotu na začatie disciplinárneho konania, a to jednoročnú (subjektívnu), ktorá začína plynúť odo dňa, keď sa subjekt oprávnený na podanie disciplinárneho návrhu o disciplinárnom previnení dozvedel a trojročnú (objektívnu), ktorá začala plynúť odo dňa spáchania disciplinárneho deliktu. Podľa správneho súdu, keď v prípade uplatniteľnosti práva na potrestanie páchateľa dochádza v zmysle § 92 NP márnym uplynutím trojročnej premlčacej doby k zániku jeho disciplinárnej zodpovednosti, potom vzhľadom na princíp právnej istoty v prípade uloženia disciplinárnej sankcie márne uplynutie tejto trojročnej premlčacej lehoty rovnako spôsobuje zánik disciplinárnej zodpovednosti páchateľa. 37. Z ust. § 92 Notárskeho poriadku vyplýva, že premlčacia lehota pre zánik disciplinárnej zodpovednosti začína plynúť od spáchania disciplinárneho previnenia, a to bez ohľadu na to, či k takémuto zániku dochádza márnym uplynutím lehoty na uplatniteľnosť práva na potrestanie páchateľa, alebo márnym uplynutím lehoty na uloženie disciplinárnej sankcie. Vo vzťahu k plynutiu premlčacej doby v súvislosti s uložením disciplinárnej sankcie Notársky poriadok neobsahuje žiadnu právnu úpravu a Správny poriadok rovnako neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by umožňovalo zastavenie plynutia lehoty. Správny súd z dôvodu absencie právnej úpravy uplynutia trojročnej premlčacej lehoty vo vzťahu k uloženiu disciplinárnej sankcie v Notárskom poriadku preto riešil otázku, akú právnu úpravu na uvedenú vec je treba aplikovať. V tejto súvislosti prihliadol na Odporúčanie výboru ministrov Rady Európy (RE (91) z 13.02.1991), podľa ktorého pre ukladanie administratívnych sankcií platia analogicky zásady ukladania sankcií trestných s tým, že správny (administratívny) postih protiprávneho chovania možno uplatniť len v primeranej lehote. Rovnako správny súd vychádzal aj z rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR, podľa ktorej princípy trestania (zásady ukladania trestov) podľa Trestného zákona sa v správnom konaní aplikujú a trestanie za iné správne delikty musí podliehať rovnakému režimu ako trestný postih za trestné činy (napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Sžo/39/2014 z 15.01.2015, sp. zn. 3Sžo/39/2014 z 01.07.2015). Správny súd, vychádzajúc z tejto požiadavky a vzhľadom na to, že s postihom za trestné činy bezprostredne súvisí zánik trestnej zodpovednosti v dôsledku premlčania trestného stíhania, dospel k záveru, že v prípade absencie právnej úpravy zániku disciplinárnej zodpovednosti z dôvodu premlčania vo vzťahu k uloženiu sankcie v Notárskom poriadku vzhľadom na požiadavku rovnakého režimu trestania, možno otázku uplynutia premlčacej doby na uloženie sankcie v danej veci posúdiť podľa ustanovení Trestného zákona upravujúcich premlčanie trestného stíhania. 38. Správny súd preto otázku plynutia premlčacej doby v súvislosti s uložením disciplinárnej sankcie v danej veci posúdil podľa ustanovení Trestného zákona, ktoré upravujú premlčanie trestného stíhania. Podľa § 87 ods. 2 Tr. zák. sa premlčanie trestného stíhania prerušuje vznesením obvinenia pre trestný čin, o ktorého premlčanie ide. Keďže vznesenie obvinenia má v trestnom konaní rovnaké účinky, ako má v disciplinárnom konaní návrh na začatie disciplinárneho konania, začína sa ním konanie bezprostredne smerujúce k vyvodeniu zodpovednosti voči konkrétnej osobe, preto sa v zmysle § 87 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. podaním návrhu na začatie disciplinárneho konania plynutie premlčacej doby prerušuje. Prenesené na daný prípad, toto prerušenie začalo podaním návrhu na začatie disciplinárneho konania Ministrom spravodlivosti SR dňa 26.09.2016 a následkom prebiehajúceho disciplinárneho konania prerušenie trvalo až do vydania disciplinárneho rozhodnutia vo veci dňa 11.09.2017. Vzhľadom na uvedené preto správny súd uzavrel, že k zániku disciplinárnej zodpovednosti žalobcu v dôsledku uplynutia trojročnej premlčacej doby na uloženie sankcie nedošlo. Zároveň sa súd stotožňuje s názorom žalovaného, že nedošlo ani k premlčaniu lehoty na začatie disciplinárneho stíhania. Pre určenie začiatku plynutia subjektívnej jednoročnej lehoty správne žalovaný považoval za rozhodujúcu skutočnosť deň, kedy bol na Ministerstvo spravodlivosti SR doručený podnet Úradu geodézie, kartografie a katastra SR, t.j. deň 24.09.2015. Subjektívna premlčacia lehota sa tak mala skončiť dňa 24.09.2016. Keďže tento deň pripadol na sobotu, teda deň pracovného pokoja, preto sa lehota predĺžila na najbližší pracovný deň, ktorým bol pondelok 26.09.2016. Návrh na začatie disciplinárneho stíhania bol doručený dňa 26.09.2016 a teda i vo vzťahu k podaniu návrhu bola jednoročná premlčacia lehota zachovaná. 39. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 13.05.2019 poukázal na rozpor v zápisnici o pojednávaní zo dňa 11.09.2017, v ktorej bolo oproti písomnému vyhotoveniu rozhodnutia uložené disciplinárne opatrenie JUDr. Rastislavovi Demeterovi. Zápisnica z pojednávania Disciplinárnej komisie NK SR zo dňa 11.09.2017 tento rozpor potvrdzuje. Zároveň ale z priloženého administratívneho spisu jednoznačne vyplýva, že disciplinárne konanie bolo vedené na návrh Ministerky spravodlivosti SR proti JUDr. Alexandrovi Demeterovi, nar. XX.XX.XXXX, notárovi so sídlom Notárskeho úradu v Sečovciach, Nám. sv. Cyrila a Metoda č. 150/26, s týmto bolo aj konané, dátum narodenia notára a správne sídlo notára je v zápisnici uvedené a chyba v krstnom mene notára bola v písomnom vyhotovení rozhodnutia odstránená. Jedná sa za týchto okolnosti o zrejmú chybu v písaní, ktorú žalovaný mal aj v zápisnici z pojednávania opraviť analogicky podľa § 47 ods. 6 Správneho poriadku. Uvedené preto nemožno považovať za takú vadu v konaní, ktorá by privodila nezákonnosť rozhodnutia s následkom jeho zrušenia. 40. Vzhľadom na uvedené skutočnosti správny súd preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia nezistil žiaden z dôvodov namietaných žalobcom v podanej žalobe, ani iné dôvody, ktoré by mali vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia a preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol. 41. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 168 SSP a žalovanému súd náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal, pretože nezistil také dôvody, na základe ktorých by bolo možné od žalobcu náhradu trov spravodlivo požadovať. 42. Toto rozhodnutie senátu Krajského súdu v Bratislave bolo prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.