Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Sa/17/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018200276 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 07. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Malichová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1018200276.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Blankou Malichovou, v právnej veci žalobkyne: L. A., zastúpenej JUDr. Ondrejom Krempaským, advokátom so sídlom Račianska 66, 831 02 Bratislava proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 11. januára 2018 vrátane prvostupňového rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 5. júna 2017 o priznanie starobného dôchodku takto r o z h o d o l : I. Rozhodnutie žalovaného, Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, č. XXX XXX XXXX X zo dňa 11. januára 2018 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Sociálnej poisťovne - ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 5. júna 2017 z r u š u j e a vec v r a c i a orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie. II. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 5. júna 2017 Sociálna poisťovňa - ústredie (ďalej iba „Sociálna poisťovňa“ alebo „prvostupňový orgán“) priznala žalobkyni podľa ust. § 65, § 82, § 293dq a § 293dr zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „ZSP“) od 16. apríla 2017 starobný dôchodok v sume 255,- Eur mesačne. V odôvodnení rozhodnutia citovala aplikované zákonné ust. § 65 ods. 1 a 6 ZSP s konštatovaním, že žalobkyňa dosiahla dôchodkový vek pripočítaním 72 kalendárnych mesiacov k veku 55 rokov, dňa 16.04.2017, ku ktorému získala 6 351 dní, t.j. 17 rokov a 146 dní obdobia dôchodkového poistenia (rozpis je v priloženom osobnom liste dôchodkového poistenia), v dôsledku čoho dňa 16.04.2017 splnila podmienky nároku na starobný dôchodok. Nesplnila však podmienku danú ust. § 82b písm. a/ ZSP, t.j. získania najmenej 30 rokov kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia na zvýšenie sumy starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku. Sociálna poisťovňa ďalej uviedla výpočet sumy starobného dôchodku žalobkyne z obdobia 6 351 dní, t.j. 17,4000 rokov dôchodkového poistenia. Za rozhodujúce obdobie podľa priloženého osobného listu dôchodkového poistenia označila roky 1971, 1975, 1985, 2004 - 2016, za ktoré žalobkyňa získala v úhrne 5 150 dní, t.j. 14,1096 rokov dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období. Suma starobného dôchodku jej bola vypočítaná podľa ust. § 66 ods. 1 ZSP z obdobia dôchodkového poistenia 17,4000 rokov a z ďalších zistených hodnôt, ako súčin priemerného osobného mzdového bodu 1,2492 a aktuálnej dôchodkovej hodnoty 11,3505, čo je suma 246,80 Eur mesačne. Táto suma starobného dôchodku jej ďalej bola zákonnou valorizáciou podľa ust. § 82, § 293dq, § 293dr ods.1 písm. a/ ZSP zvýšená o 8,20 Eur, na sumu 255,- Eur mesačne. 2. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie, v ktorom namietala, že sociálna poisťovňa nebrala do úvahy dobu jej poistenia 28 rokov a 55 dní, zhodnotenú pre priznanie výsluhového dôchodku, túto dobu jej odrátala z celkovej doby poistenia a preto takýto postup považovala za diskriminačný, skutkový a právny stav za nesprávny a nezákonný. Sociálnej poisťovni vytkla, že sa neriadila judikatúrou Najvyššieho súdu SR, a poukázala na rozsudky sp.zn. 10So/59/2014, sp.zn. 9So/159/2011, sp.zn. 9So/138/2011 a sp.zn. 7So/11/2011 zo dňa 28.09.2011, v zmysle ktorých jej pre účely určenia sumy starobného dôchodku mala zohľadniť celkové obdobie dôchodkového poistenia, ktoré získala v osobitnom a aj vo všeobecnom systéme dôchodkového zabezpečenia a sumu starobného dôchodku vypočítať krátením podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (ďalej len „Dohovor č. 128“), vyhláseného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb. Do pozornosti dala aj rozhodnutie NS SR v obdobnom prípade, vedené pod sp.zn. 7So/138/2011, z ktorého vyplýva, že aj doby hodnotené na určenie výsluhového dôchodku sa počítajú do doby dôchodkového poistenia pre splnenie podmienky získania doby poistenia viac ako 10, resp. 15 rokov a určenia sumy starobného dôchodku podľa ZSP jeho krátením podľa Dohovoru č. 128 a tiež poukázala na to, že celkovú dobu poistenia má 45 rokov a 201 dní, t.j. 28 rokov a 55 dní (v osobitnom systéme sociálneho poistenia ) + 17 rokov a 146 dní (vo všeobecnom sociálneho poistenia). Rozhodnutie považovala za arbitrárne, nedostatočne odôvodnené a nesúladné s obsahom právnej praxe (odklon od ustálenej judikatúry), napadnuté rozhodnutie navrhla zrušiť a vec vrátiť na nové konanie. 3. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne ako odvolací orgán, rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X. zo dňa 11. januára 2018 v zmysle ust. § 215 ods. 4 ZSP zamietol v celom rozsahu odvolanie žalobkyne a podľa ust. § 218 ods. 2 ZSP prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne - ústredie, potvrdil. Zrekapituloval obsah odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia, teda že žalobkyňa dosiahla dôchodkový vek pripočítaním 72 kalendárnych mesiacov k veku 55 rokov dňa 16.04.2017, ku ktorému získala 6 351 dní, t.j. 17 rokov a 146 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím k tomuto dňu splnila podmienky nároku na starobný dôchodok. Ďalej uviedol spôsob učenia sumy starobného dôchodku žalobkyni podľa ust. § 66 ods.1 ZSP, zopakoval podrobné skutkové a právne zdôvodnenie postupu prvostupňového orgánu pri určení sumy priznaného starobného dôchodku 246,80 Eur mesačne i jeho zvýšenia podľa ust. § 82, § 293dq a 293dr ods.1 písm. a/ ZSP o 8,20 Eur, na celkovú sumu 255 Eur mesačne. Zdôraznil, že na zvýšenie sumy starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku podľa ust. § 82b ZSP, nesplnila zákonnú podmienku kladenú ust. § 82b písm. a/ ZSP a to získanie najmenej 30 rokov kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia, keďže ku dňu 16.04.2017 získala iba 6 351 dní, t.j. 17 rokov a 146 dní kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia. 4. K námietke žalobkyne o nezhodnotení doby služby colníčky na určenie sumy starobného dôchodku uviedol, že pri hodnotení tejto doby služby postupuje podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR vo veciach nárokov poistencov vyplývajúcich zo zaradenia doby služby do I. a II. kategórie funkcií, ktoré majú byť na nárok a určenie sumy starobného dôchodku zohľadnené podľa ust. § 274 ZSP, aj keď títo poistenci za dobu služby získali dávky v osobitnom systéme, pretože v sume výsluhového dôchodku tieto ich nároky neboli zohľadnené. 5. Podľa rozhodnutia Colného riaditeľstva SR zo dňa 26.01.2004, má žalobkyňa priznaný výsluhový dôchodok od 01.01.2004 podľa ust. § 38 ods.1 a § 39 zák.č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov. Celková započítaná doba výkonu štátnej služby, zhodnotená pre nárok na výsluhový dôchodok je 28 rokov a 55 dní (od 01.09.1975 do 25.06.1985 a od 01.09.1985 do 31.12.2003), čo vyplýva z potvrdenia Útvaru sociálneho zabezpečenia Finančného riaditeľstva SR, Banská Bystrica, zo dňa 14.03.2017 v ktorom je uvedené, že zamestnanie vo funkcii colník nebolo v rezortných zoznamoch zaradené v I. ani v II. pracovnej kategórii, je zaradené v III. pracovnej kategórii. K tomu žalovaný poznamenal, že funkcia colníka nie je vo zvýhodnenej kategórii funkcií, nie sú splnené podmienky na zníženie dôchodkového veku a preto nie je možné posudzovať nárok žalobkyne na starobný dôchodok podľa zovšeobecneného právneho názoru NS SR. Vzhľadom k uvedenému a s odvolaním sa na ust. § 60 ods. 2, § 255 ods. 5 a § 274 ZSP žalovaný uzavrel, že dobu výkonu služby a vymeriavacie základy dosiahnuté počas doby služby colníčky, nie je možné podľa právnych predpisov o sociálnom poistení hodnotiť na nárok na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. K poukazu žalobkyne na rozsudky NS SR sp.zn. 7So/11/2011 zo dňa 28.09.2011, sp.zn. 9So/159/2011 a sp.zn. 9So/138/2011 žalovaný skonštatoval, že sa týkajú skutkovo odlišnej veci, že pri hodnotení doby služby colníka nie je možné postupovať podľa ustálenej judikatúry a čl. 33 Dohovoru č.128 a podľa cit. právnych predpisov o sociálnom poistení nie je možné dobu výkonu služby a vymeriavacie základy dosiahnuté počas tejto doby hodnotiť na nárok na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme. Uviedol, že poukazy žalobkyne na rozhodovaciu prax súdu najvyššej inštancie nie sú dôvodné, Sociálna poisťovňa zosúladila svoju aplikačnú prax so zovšeobecneným názorom NS SR tak, že pre posúdenie dôchodkových nárokov zohľadňuje aj dobu profesionálnej služby zaradenú do zvýhodnenej I. a II. kategórie funkcií a následne určuje aj sumu dôchodku v súlade s čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. 6. Správnou žalobou doručenou tunajšiemu správnemu súdu dňa 23.02.2018 sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 11.01.2018, vrátane prvostupňového rozhodnutia zo dňa 05.06.2017 vo veci priznania starobného dôchodku na základe žiadosti spísanej dňa 10.04.2017, žiadala ich zrušenie a vrátenie veci na nové konanie a rozhodnutie. Namietala, že napadnutými rozhodnutiami boli porušené jej práva na priznanie starobného dôchodku v správnej výške, keďže sociálna poisťovňa a ani žalovaný nezobrali do úvahy celú dobu jej dôchodkového poistenia (ďalej iba „DP“), ale iba dobu dôchodkového poistenia nehodnotenú pri priznaní výsluhového dôchodku. Žalovaný odvolanie žalobkyne zamietol s tým, že činnosť colníka nebola zaradená do I. ani II. pracovnej kategórie, preto sa táto doba výkonu služby nehodnotí do celkovej doby dôchodkového poistenia pre nárok a určenie sumy starobného dôchodku podľa ZSP (všeobecného systému SP). Uviedla, že v oboch napadnutých rozhodnutiach nebolo pri určovaní výšky starobného dôchodku prihliadnuté na jej celkovú dobu dôchodkového poistenia, nemá zhodnotenú dobu hodnotenú pri priznaní výsluhového dôchodku, v dôsledku čoho jej v rozpore s cit. právnymi predpismi bola určená nesprávna suma starobného dôchodku. Namietla správnosť právneho posúdenia veci v rozpore s ust. § 66 ods. 1 v spojení s ust. § 60, § 62 a § 63 ZSP, tiež správnosť skutkového stavu, ktorý je v rozpore s dávkovým spisom a aj to, že žalovaný rozhodol v rozpore s čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Za preukázané považovala splnenie zákonných podmienok pre vznik nároku na starobný dôchodok že podľa § 65 ods.1 a 2 ZSP, a to pripočítaním 72 kalendárnych mesiacov k veku 55 rokov, čím dňa 16.04.2017 dosiahla dôchodkový vek. Celková doba dôchodkového poistenia k uvedenému dňu je 45 rokov a 201 dní (17 rokov a 146 dní + 28 rokov a 55 dní) a nie 17 rokov a 146 dní (bez doby hodnotenej pre výsluhový dôchodok) ako uviedla sociálna poisťovňa. Uviedla, že celková doba dôchodkového poistenia nemôže byť posudzovaná u výsluhových dôchodcov odlišne, tak ako postupuje žalovaný, keď zaradeným do I. alebo II. kategórie hodnotí celkovú dobu, tzn. aj dobu hodnotenú pre výsluhový dôchodok a ostatným poistencom, nezaradeným v I. alebo II. kategórii, nehodnotí celkovú dobu, tzn. hodnotí ju bez doby zhodnotenej pre výsluhový dôchodok. Ustanovenie § 274 ZSP, na ktoré žalovaný poukazuje, takýto postup neupravuje a tento nie je ani v súlade s judikatúrou NS SR v obdobných veciach. Žalobkyňa poukázala na rozsudky NS SR sp. zn. 7So/138/2011 a tiež sp.zn. 10So/59/2014, ktoré vyvracajú záver žalovaného, že judikatúra NS SR a tiež aplikácia čl. 33 Dohovoru č. 128 je použiteľná len na výsluhových dôchodcov zaradených v I. a II. kategórii a zdôraznila, že závery rozsudkov NS SR plne rešpektujú čl. 33 Dohovoru č. 128 a Ústavu SR. Žalovaný je viazaný právnym názorom NS SR, ktorý sa viackrát vo svojich rozhodnutiach vyjadril, že nie je v súlade so ZSP, aby sa na dobu dôchodkového poistenia zhodnotenú pre výsluhovú dávku vo všeobecnom systéme u poistenca neprihliadlo a takýto postup žalovaného považuje za diskriminačný. Nesprávnosť jeho záveru potvrdzuje aj rozsudok NS SR sp.zn. 7So/138/2011, z ktorého vyplýva, že celkovou dobou poistenia je doba poistenia vo všetkých systémoch, na základe čoho žalobkyňa považovala za preukázané, že žalovaný a prvostupňový orgán postupovali v rozpore s citovanými právnymi predpismi, nesprávne posúdili jej vec po skutkovej aj právnej stránke a starobný dôchodok jej určili v nesprávnej sume. 7. Žalovaný v písomnom vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 12.09.2018 navrhol žalobu podľa ust. § 190 SSP ako nedôvodnú zamietnuť. Zopakoval závery z odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodnutia a konštatoval, že podľa preukázaného skutkového stavu, funkcia colníka, ktorú vykonávala žalobkyňa, nebola zaradená do zvýhodnenej I. alebo II. kategórie funkcií a preto pri hodnotení doby služby colníka nie je možné postupovať podľa ustálenej judikatúry a čl. 33 Dohovoru č. 128. Dobu výkonu služby a vymeriavacie základy dosiahnuté počas doby služby colníka nie je možné podľa právnych predpisov o sociálnom poistení hodnotiť na nárok na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme a preto žalovaný zotrval na tom, že suma starobného dôchodku žalobkyne bola vypočítaná správne, v súlade s platnými právnymi predpismi, ako aj v súlade s ust. § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 ZSP. Uviedol, že poukaz žalobkyne na rozsudok NS SR sp.zn. 10So/59/2014 zo dňa 15.04.2015, ktorým NS SR rozhodol v individuálnom prípade nie je dôvodný, keďže právny názor v ňom uvedený nebol doteraz zovšeobecnený a nejde preto o prezentovanú rozhodovaciu prax súdu NS SR. Ani poukazy na rozsudky NS SR sp.zn. 7So/11/2011 zo dňa 28.09.2011, sp.zn. 9So/159/2011 a sp.zn. 9So/138/2011 nie sú dôvodné, nakoľko v uvedených prípadoch išlo o iné skutkové situácie, ako v prípade žalobkyne. Išlo o poistencov, ktorí získali dobu služby v osobitnom systéme, zaradenú do zvýhodnenej kategórie funkcií, zakladajúcu nárok na zníženie dôchodkového veku. Pridržiaval sa skutkových a právnych dôvodov uvedených v rozhodnutiach zo dňa 11.01.2018 a 05.06.2017, ktoré sú vecne totožné, uviedol, že postupoval v zmysle platných právnych predpisov, predmetné rozhodnutia označil za zákonné a správne a navrhol, aby správny súd žalobu podľa ust. § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol. 8. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení zo dňa 11.10.2018 k vyjadreniu žalovaného uviedla, že jeho argumentácia je založená na rovnakých dôvodoch ako jeho rozhodnutie, žalovaný odmieta rozhodovaciu činnosť najvyššieho, ale aj krajských súdov SR, na ktorú v žalobe poukázala a ktorá potvrdzuje, že zaradenie do I. alebo II. kategórie nemá vplyv na posudzovanie doby dôchodkového poistenia, ktorú žalovaný u colníkov posudzuje inak nielen vo vzťahu k výsluhovým dôchodcom zaradeným do uvedených kategórií, ale aj u dôchodcov, ktorí boli poistení v SR a aj v iných zahraničných poistných systémoch. V tejto súvislosti dala do pozornosti ostatný rozsudok NS SR sp.zn. 9So/15/2016 zo dňa 28.02.2018, ktorého závery vychádzajú z doterajšej judikatúry a podotkla, že daná judikatúra nie je viazaná len na prípady, kedy policajti a vojaci (tzn. aj colníci) získali dobu služby v I. a II. kategórii funkcií, odôvodňujúcej zníženie dôchodkového veku. Žalovaný nevyslovil svoj právny názor na jej konštatovanie, že dobu poistenia, ktorá jej bola zhodnotená na výsluhový dôchodok nemožno hodnotiť na nárok na starobný dôchodok zo všeobecného systému podľa ust. § 60 ods. 2 ZSP, v znení zák.č. 334/2011 Z.z. a § 255 ods. 5 ZSP. Žalobkyňa k tomu uviedla, že z ust. § 255 ods. 5 ZSP nevyplýva záver žalovaného, ten by bol správny len vtedy, ak by bola splnená aj druhá podmienka, t.j. ak by žalobkyni bol priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. Na základe uvedeného zotrvala na dôvodoch podanej žaloby, pre ktoré považuje napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane prvostupňového, za nezákonné. 9. Správny súd na prejednanie veci nariadil podľa § 107 ods. 1 písm. a/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj len „SSP“) pojednávanie, na ktorom preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a orgánu verejnej správy prvého stupňa a postup, ktorý im predchádzal, nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu fyzickej osoby v sociálnych veciach, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle ust. § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d/ SSP a dospel k záveru, že správna žaloba bola podaná dôvodne, pretože napadnuté rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci. Správny súd preto rozhodnutie žalovaného v zmysle ust. § 191 ods. 1 písm. c/ SSP a aj prvostupňové rozhodnutie v zmysle ust. § 191 ods. 3 písm. a/ SSP zrušil a vrátil vec orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie ( § 191 ods. 4 prvá veta SSP). 10. Podľa ust. § 2 ods. 1, 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 11. Podľa ust. § 6 ods. 1, 2 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 12. Podľa ust. § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 13. V rámci súdneho prieskumu sa správny súd oboznámil s podaniami účastníkov konania, s obsahom pripojeného administratívneho spisu najmä s napadnutými rozhodnutiami, s rozhodnutím Colného riaditeľstva SR, Útvaru sociálneho zabezpečenia Bratislava, zn. 2392/2004-1304-2 zo dňa 26.01.2004 o priznaní výsluhového dôchodku od 01.01.2004 podľa § 38 ods. 1 a § 39 zák.č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, potvrdením Finančného riaditeľstva SR, Banská Bystrica č. 244186/2017 zo dňa 14.03.2017 o potvrdení doby výkonu štátnej služby v colnej správe a s príslušnou judikatúrou NS SR, napr. rozhodnutím publikovaným v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR pod č. R 55/2011, rozhodnutím NS SR sp. zn. 7So/138/2011 zo dňa 15. 08. 2011 publikovaným v Zbierke stanovísk NS SR a súdov SR č. 6/2013 (pod R 83/2013) a ďalšími rozhodnutiami vedenými pod sp. zn. 9So/127/2015 zo dňa 26.04.2017, sp. zn 10So/59/2014 zo dňa 15.04.2015 a sp. zn. 9So/15/2016 zo dňa 28.02.2018. 14. Preskúmavaním veci, správny súd zistil, že žalobkyni pre priznanie a určenie sumy starobného dôchodku podľa ZSP nebola zhodnotená doba výkonu služby v colnej správe od 01.09.1975 do 25.06.1985 a od 01.09.1985 do 31.12.2003, t.j. celková doba 28 rokov a 55 dní, zhodnotená pre výsluhový dôchodok priznaný od 01.01.2004, podľa rozhodnutia Útvaru sociálneho zabezpečenia Colného riaditeľstva SR, Bratislava, zo dňa 26.01.2004. Z priloženého osobného listu dôchodkového poistenia k prvostupňovému rozhodnutiu zo dňa 05.05.2017 vyplýva, že Sociálna poisťovňa-ústredie vylúčila z celkovej doby dôchodkového poistenia uvedenú dobu výkonu služby v colnej správe a nehodnotila ju pre nárok a určenie sumy starobného dôchodku žalobkyne. Vychádzala iba z obdobia dôchodkového poistenia v rozsahu 6 351 dní, t.j. 17 rokov a 146 dní, získaného vo všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok, dňa 16. apríla 2017. Aj z kontrolnej zostavy výpočtu dôchodku vyplýva, že pre výpočet starobného dôchodku nebolo žalobkyni zhodnotené celé obdobie dôchodkového poistenia, okrem doby starostlivosti o deti v rokoch výkonu služby, ktorá je zhodnotená, tak ako to vyplýva z osobného listu, chýba uvedená doba výkonu služby colníčky. Štátna služba vo funkcii colníka nebola v predchádzajúcich obdobiach zaradená v rezortných zoznamoch v I. ani v II. pracovnej kategórii, čo vyplýva aj z potvrdenia doby výkonu štátnej služby v colnej správe žalobkyne zo dňa 14.03.2017, vypracovaného Finančným riaditeľstvom SR, Banská Bystrica. 15. Z ustanovenia § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, ktorý vstúpil do účinnosti dňom 1. júla 2002 vyplýva, že tento zákon upravuje sociálne zabezpečenie policajtov a profesionálnych vojakov, ktoré tvorí nemocenské zabezpečenie, úrazové zabezpečenie, výsluhové zabezpečenie a služby sociálneho zabezpečenia. Pod pojmom policajt sa na účely tohto zákona rozumie aj colník. V súlade s ustanovením § 4 tohto zákona dávky výsluhového zabezpečenia poskytované policajtovi a profesionálnemu vojakovi závisia od doby trvania služobného pomeru a od sumy služobného platu, ktorý dosiahli v ustanovenom období pred vznikom nároku na dávku. 16. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, tento zákon vymedzuje sociálne poistenie, upravuje rozsah sociálneho poistenia, právne vzťahy pri vykonávaní sociálneho poistenia, organizáciu sociálneho poistenia, financovanie sociálneho poistenia, dozor štátu nad vykonávaním sociálneho poistenia, konanie vo veciach sociálneho poistenia a konanie vo veciach vymáhania pohľadávok. 17. Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z., tento zákon sa nevzťahuje na príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, colníkov (ďalej len "policajt"), profesionálnych vojakov ozbrojených síl, vojakov mimoriadnej služby (ďalej len "profesionálny vojak"), ktorých sociálne zabezpečenie je upravené osobitným predpisom, ak tento zákon neustanovuje inak. 18. Podľa § 60 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z., obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. 19. Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. 20. Podľa § 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z., dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon v odsekoch 3 až 8, § 65a, § 274 neustanovuje inak. 21. Podľa § 65 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z., žene, ktorá vychovala dve deti a v období od 1. januára 2004 do 31. decembra 2012 dovŕšila vek 55 rokov, sa dôchodkový vek určí tak, že k veku 55 rokov sa jej pripočíta podľa písm. h/ v roku 2011 sedemdesiatdva kalendárnych mesiacov, 22. Podľa § 66 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., sa suma starobného dôchodku určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako. 23. Podľa § 255 ods. 1 prvá veta zákona č. 461/2003 Z.z., za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 1. januárom 2004 podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak tento zákon neustanovuje inak. 24. Podľa § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z., za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. 25. Podľa § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zák.č. 140/2015 Z.z., nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú. 26. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128 (ČSSR bol ratifikovaný 11. januára 1990 a vyhlásený pod č. 416/1991 v Zbierke zákonov, pre ČSFR nadobudol platnosť 11. januára 1991); ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku. 27. Podľa čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky, občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe. K tomuto ústavnému právu uvádza v súvislosti s obdobnou prejednávanou vecou rozhodnutie NS SR sp. zn. 1So/2/2015 zo dňa 24.08.2016, zo záverov ktorého vyplýva, že primeraným je také hmotné zabezpečenie, ktoré zodpovedá celej dĺžke poistenia bez ohľadu na to, či poistenie bolo získané v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia (ktorý sa vyčlenil zo všeobecného systému dôchodkového poistenia) alebo iba vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. 28. V preskúmavanej veci nebolo sporné, že žalobkyni bola pre účely výsluhového dôchodku, ktorého poberateľkou je od 1. januára 2004, zhodnotená doba výkonu štátnej služby colníčky v rozsahu 28 rokov a 55 dní a že zároveň dosiahla dôchodkový vek požadovaný zákonom č. 461/2003 Z.z. Sporné nebolo ani to, že štátna služba colníka nebola zaradená do zvýhodnenej I. alebo II. kategórie funkcií. Spornou bola len otázka započítania resp. nezapočítania uvedenej doby zhodnotenej pre účely výsluhového dôchodku do obdobia dôchodkového poistenia pre účely posúdenia nároku a určenia sumy starobného dôchodku žalobkyne, v zmysle ust.§ 66 ods. 1 a nasl. zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. 29. Pre zodpovedanie žalobných námietok uvedených v správnej žalobe, sú podľa správneho súdu relevantné rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, vydané v obdobných veciach, ktoré predstavujú ustálenú rozhodovaciu činnosť a z ktorých správny súd, tak ako už uviedol vyššie, pri preskúmavaní tejto veci postupoval. 30. Z právnych úprav týkajúcich sa sociálneho poistenia/zabezpečenia vyplýva, že všeobecný systém sociálneho poistenia a aj osobitný systém sociálneho poistenia sú pre dávky dôchodkového poistenia založené na hodnotení dôb poistenia (zamestnania/služby). 31. Osobitný systém sociálneho poistenia príslušníkov ozbrojených zborov neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom rozsahu, a to aj v civilnom zamestnaní. Obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov, pre účely priznania ktorých sa hodnotí len doba služby poistenca ale nehodnotí sa doba poistenia, ktorú poistenci získali vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Poistenci osobitného systému sociálneho poistenia/ zabezpečenia sú vylúčení z pôsobnosti zákona č. 461/2003 Z.z. len v rozsahu, ktorý zodpovedá dobe poistenia v osobitnom systéme sociálneho poistenia, ale nie v časti, ktorá upravuje nárok na starobný, predčasný starobný, invalidný, sirotský, vdovský alebo vdovecký dôchodok. 32. Pri porovnaní rozsahu poistného krytia zo všeobecného systému sociálneho poistenia a rozsahu poistného krytia z osobitného systému sociálneho zabezpečenia vyplýva, že osobitný systém sociálneho zabezpečenia obsahuje úpravu, ktorá zabezpečuje užší okruh dávok sociálneho poistenia a zohľadňuje ako dobu poistenia iba dobu výkonu služby (prípadne náhradnú dobu výkonu služby). Zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov neobsahuje takú právnu úpravu starobných dôchodkov, ktorá by zohľadňovala dobu poistenia v celom rozsahu, t.j. aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené len na hodnotení doby služby poistenca a nehodnotí dobu poistenia, ktorú získali vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. 33. Z právnej vety rozhodnutia NS SR sp. zn.7So/138/2011 zo dňa 15.08.2011, publikovaného v Zbierke stanovísk NS SR a súdov SR č. 6/2013 (R 83/2013) vyplýva, že priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (policajta a vojaka prípravnej služby, tiež colníka) bolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, ktoré je významné pre zistenie výšky starobného dôchodku. 34. Z rozhodnutia NS SR, publikovaného v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR pod č. R 55/2011, vyplýva právny záver, že výsluhový dôchodok môže od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému dôchodkového poistenia a pri určení výšky starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho poistenia je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby hodnotené na účely výsluhového dôchodku a následne starobný dôchodok krátiť podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č.128. 35. Zo záverov vyššie citovaných rozhodnutí NS SR, na ktoré poukázala aj žalobkyňa, vyplýva, že pre posúdenie vzniku nároku na starobný dôchodok podľa ust. § 65 ZSP a určenie sumy starobného dôchodku podľa ust. § 66 ods. 1 ZSP, mala Sociálna poisťovňa zhodnotiť celú dobu dôchodkového poistenia, teda obdobie dôchodkového poistenia získané vo všeobecnom a aj v osobitnom systéme sociálneho poistenia a z takto zistenej doby dôchodkového poistenia mala vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by patrila po zhodnotení celej doby dôchodkového poistenia v osobitnom aj všeobecnom systéme. Od takto určenej sumy starobného dôchodku, bolo však potrebné podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 odpočítať sumu starobného dôchodku, ktorá by žalobkyni patrila len za obdobie dôchodkového poistenia získané výkonom služby, za ktorý jej bola poskytnutá dávka výsluhového zabezpečenia, pretože po dovŕšení dôchodkového veku plní dávka výsluhového zabezpečenia funkciu starobného dôchodku vo výške, ktorá zodpovedá už zhodnotenej dobe dôchodkového poistenia pre účely priznania výsluhovej dávky. Žalobkyni by tak vznikol nárok na starobný dôchodok vo výške, ktorá je zistená rozdielom súm medzi teoretickou výškou starobného dôchodku, na ktorú by jej vznikol nárok v prípade, že by celé obdobie dôchodkového poistenia získala len vo všeobecnom systéme a výškou dôchodku, ktorá by zodpovedala obdobiu, ktoré bolo zohľadnené pre účely priznania výsluhovej dávky. Určená teoretická výška starobného dôchodku sa ešte kráti vo výške výsluhovej dávky. 36. Pokiaľ Sociálna poisťovňa vo veci postupovala tak, že pre účely rozhodnutia o nároku žalobkyne na starobný dôchodok podľa Zákona o sociálnom poistení absolútne vylúčila hodnotenie doby jej poistenia získané v osobitnom (inom) systéme sociálneho poistenia/zabezpečenia, malo jej rozhodnutie za následok porušenie ústavného práva žalobkyne na primerané hmotné zabezpečenie v starobe, t.j. také, ktoré zohľadňuje celé obdobie dôchodkového poistenia, i zárobky dosiahnuté v rozhodujúcom období tak, ako je tomu u ktoréhokoľvek iného poistenca, ktorý dovŕšil dôchodkový vek a obdobie dôchodkového poistenia získal len vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia. 37. Odkaz žalovaného v odôvodnení napadnutého rozhodnutia na ust. § 274 Zákona o sociálnom poistení nekorešponduje so skutkovým stavom veci a nedôvodné sú aj jeho tvrdenia o tom, že citované rozsudky NS SR sú použiteľné len u tých výsluhových dôchodcov, u ktorých bola služba zaradená do zvýhodnenej I. alebo II. kategórie funkcií. Keďže zásah do práv týchto výsluhových dôchodcov je výraznejší, NS SR konštatoval, že nároky týchto poistencov zo zaradenia služby do zvýhodnenej pracovnej kategórie (kategórie funkcií) musia byť zachované, keďže nie sú zohľadnené vo výsluhovom dôchodku, čo však nevylučuje záver, že u všetkých výsluhových dôchodcov, bez ohľadu na to, či ich služba bola alebo nebola zaradená do zvýhodnenej kategórie, dochádza k zásahu do ich práv, ak im nebola zohľadnená celá doba ich účasti na dôchodkovom poistení. 38. Za nesprávny považuje správny súd výklad aplikovaných ust. § 60 ods. 2, § 255 ods. 5, § 274 ZSP žalovaným, z ktorého vyplynul záver, že doba poistenia získaná v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia nebude žalobkyni zhodnotená na účely starobného dôchodku podľa zákona č. 461/2003 Z.z., t.j. zo všeobecného systému sociálneho poistenia, keďže žalovaný opomenul a nezobral do úvahy poslednú vetu cit. zákonných ustanovení. Skutkový stav v nich uvedený sa na prejednávanú vec žalobkyne nevzťahuje - „ a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.“ Výkladom uvedených ustanovení ZSP (§ 60 ods. 2, § 255 ods. 5) vo vyššie opísaných súvislostiach, dospel Najvyšší súd SR opakovane k záveru (ktorý bol zovšeobecnený zverejnením v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk č. 5/2011), že priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov nevylučuje, aby obdobie výkonu štátnej služby (aj colníka) nebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa ZSP, ktoré je významné pre zistenie vzniku nároku poistenca na starobný dôchodok a určenie jeho výšky podľa zákona o sociálnom poistení. Z uvedeného vyplýva, že pre posúdenie vzniku nároku žalobkyne na starobný dôchodok a určenie jeho sumy podľa ust. § 65 a § 66 ZSP, mal žalovaný hodnotiť celú dobu jej dôchodkového poistenia, tj. obdobie dôchodkového poistenia získané vo všeobecnom a aj osobitnom systéme a z takto zistenej doby dôchodkového poistenia mal vypočítať teoretickú výšku dôchodku. 39. Vzájomná podmienenosť výkonu služby vo zvýhodnenej kategórii funkcií (uvedený odkaz žalovaného na § 274 ZSP), s nárokom na zníženie dôchodkového veku so započítateľným obdobím dôchodkového poistenia poistenca, nie je obsiahnutá v žiadnom zákonnom ustanovení ZSP a nevyplýva ani z rozhodnutí NS SR, na ktoré žalovaný v napadnutom rozhodnutí poukázal. Pre posúdenie nároku poistenca na starobný dôchodok a určenie jeho výšky, je potrebné zohľadniť celé obdobie jeho dôchodkového poistenia a zárobky, ktoré v rozhodujúcom období dosiahol, a v prípade, že je poberateľom výsluhovej dávky z osobitného systému sociálneho zabezpečenia, ktorá po dovŕšení dôchodkového veku plní funkciu starobného dôchodku, je potrebné primerane k dobe dôchodkového poistenia získanej v osobitnom systéme dôchodkového zabezpečenia, takto určenú sumu starobného dôchodku krátiť podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Nezískanie obdobia dôchodkového poistenia v rozsahu zakladajúcom nárok na zníženie dôchodkového veku (I. a II. kategórie) nemá žiadnu súvislosť so zisteným obdobím dôchodkového poistenia poistenca. Právny záver žalovaného v napadnutom rozhodnutí, že nie je možné na nárok na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme hodnotiť dobu výkonu služby a vymeriavacie základy dosiahnuté počas doby pracovnej činnosti colníčky u žalobkyne, nemá oporu v žiadnom zákonnom ustanovení a preto je nesprávny a taký je aj postup žalovaného, s odkazom na ust. § 255 a § 60 ods. 2 ZSP, pre zdôvodnenie vylúčenia doby služby žalobkyne ako colníčky, z obdobia dôchodkového poistenia, hodnoteného pre určenie sumy jej starobného dôchodku. 40. Z uvedeného vyplýva jednoznačný záver, že na účely stanovenia výšky (určenia sumy) starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, vrátane vymeriavacích základov, získané a hodnotené pre účely priznania výsluhovej dávky a až po takom stanovení výšky starobného dôchodku, možno jeho sumu krátiť najviac o sumu výsluhovej dávky podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Žalovaný a ani prvostupňový orgán (Sociálna poisťovňa - ústredie) nepostupovali správne, ak pre účely určenia sumy starobného dôchodku žalobkyni vylúčili obdobie dôchodkového poistenia získané v osobitnom systéme sociálneho poistenia, t.j. 28 rokov a 55 dní a preto žalobou napadnuté rozhodnutie a aj prvostupňové rozhodnutie vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, na základe čoho ich správny súd zrušil a vec vrátil orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie. 41. V ďalšom konaní Sociálna poisťovňa opätovne posúdi a určí sumu starobného dôchodku podľa ust. § 66 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, zohľadní celé obdobie dôchodkového poistenia žalobkyne, ktoré získala do vzniku nároku na starobný dôchodok ku dňu 16.04.2017 a vypočíta teoretickú výšku starobného dôchodku, ktorá by jej patrila v prípade, že by celé obdobie dôchodkového poistenia odpracovala iba vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Z takto určenej „teoretickej“ sumy starobného dôchodku však následne, v súlade s čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 o invalidných, dôchodkových a pozostalostných dávkach, odpočíta sumu výsluhového dôchodku v pomernej časti, zodpovedajúcej zhodnotenej dobe služby colníčky (28 rokov a 55 dní), najviac však vo výške vyplácanej výsluhovej dávky, pretože po dovŕšení dôchodkového veku plní podľa zák.č. 328/2002 Z.z. aj výsluhový dôchodok funkciu starobného dôchodku vo výške primeranej dobe trvania služobného pomeru. 42. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a úspešnej žalobkyni priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, t.j. v rozsahu 100%, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktoré po právoplatnosti tohto rozhodnutia vydá súdny úradník. Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 S.s.p.). Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1 S.s.p.) Prípadne podaná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu (§ 443 ods. 1 S.s.p.). Podáva sa krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 S.s.p.). V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (z kasačnej sťažnosti musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísaná a datovaná; kasačnú sťažnosť treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) označiť napádané rozhodnutie, údaj, kedy napádané rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností tak, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (§ 445 ods. 1 S.s.p.). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g/ až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. (§ 440 S.s.p.).