Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/115/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018201234 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Mališová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1018201234.7 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Mališovej a členiek senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Marty Barkovej v právnej veci žalobkyne: R. F., L. XX, Q., zastúpená: Advokátska kancelária FUTEJ & Partners s.r.o., Radlinského 2, Bratislava proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky, Tomášikova 46, Bratislava, za účasti: 1/ W. R. E. 1, Q., 2/ T. R., E. 1, Q., obaja zastúpení: JUDr. Karol Spišák, advokát, Tuhovská 1, Bratislava, 3/ I.. F. U., F. W. XXX, 4/ T.. P. U. Y., K. na B. XX/B, Q. v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OVBP2-2018/44514/KIZ zo dňa 31.05.2018, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobkyni nepriznáva. Ďalším účastníkom v 1.-2. rade súd priznáva voči žalobkyni právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. Ďalším účastníkom v 3.-4. rade súd právo na náhradu trov konania voči žalobkyni nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Administratívne konanie 1.Mestská časť Bratislava - Lamač dňa 14.07.2017 obdržala žiadosť stavebníka: W. R. a T. R., E. 1, XXX XX Q., o vydanie stavebného povolenia na stavbu: „Rodinný dom L.“, na pozemku pare. č. XXXX/XXX, k.ú. C.. Stavebný úrad v súlade s § 39a ods. 4 stavebného zákona spojil územné konanie o umiestnení stavby so stavebným konaním. Žiadosť bola doložená dokladmi a projektovou dokumentáciou s konkrétnym architektonickým návrhom stavby RD L.. 2. Mestská časť Bratislava - Lamač ako príslušný stavebný úrad prvého stupňa (ďalej aj „stavebný úrad“) podľa § 117 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“) v spojitosti s §7b zákona č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste SR Bratislave v znení neskorších predpisov predložené podanie preskúmal a podľa ustanovenia § 39a ods. 4 spojil územné a stavebné konanie a podľa § 66 stavebného zákona a § 46, § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) a vyhlášky č. 453/2000 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona rozhodnutím č.: 2017/746-8826/ RUSK/SP/Ko zo dňa 14.12.2017 v spojenom územnom a stavebnom konaní povolil stavbu rodinného domu, prípojku NN, žumpu, studňu a spevnené plochy s oplotením pozemku pri ul. K. na B. v Q., stavbu s názvom: Miesto stavby : Na pozemkoch: Stavebník: Spracovateľ PD: Druh a účel stavby: doba trvania stavby: „Rodinný dom - L.“ MC Bratislava - Lamač, v blízkosti ul. K. na B. reg. “C“ par.č. XXXX/XXX katastrálne územie C. W. R. a T. R., obaja bytom E. 1, Q. I.. arch. F. F., Q. XXX, XXX XX Q. -*XlXXAA* bytová stavba - rodinný dom s jednou 5 izbovou jednotkou trvalá Stavebné objekty: SO 101 Rodinný dom SO 102 Prípojka dažďovej kanalizácie - vsakovacie bloky SO 103 Prípojka vody - Studňa SO 104 Prípojka splaškovej kanalizácie - žumpa SO 105 Prípojka NN (parc. č. XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX ) SO 106 Malá architektúra - oplotenie Pre realizáciu stavby určil stavebný úrad podmienky a zároveň určil stavebníkovi povinnosť rešpektovať podmienky vyplývajúce zo stanovísk dotknutých orgánov. 3. Žalobkyňa v stanovenej lehote podala odvolanie proti citovanému rozhodnutiu, ktoré žalovaný rozhodnutím č. OU-BA-OVBP2-2018/44514/KIZ zo dňa 31.05.2018 podľa ust. § 46, § 47, § 59 ods. 2 správneho poriadku, ako aj podľa príslušných ustanovení stavebného zákona, zmenil. Na prvej strane rozhodnutia vo výroku prvostupňového napadnutého rozhodnutia v druhom odseku zrušil vyššie uvedený text a nahradil v znení: „..., v spojenom územnom a stavebnom konaní stavbu rodinného domu, prípojku NN, žumpu, a spevnené plochy s oplotením pozemku pri ul. K. na B. v Q., stavbu s názvom: Miesto stavby : Na pozemkoch: Stavebník: Spracovateľ PD: Druh a účel stavby: doba trvania stavby: „Rodinný dom - L.“ MC Bratislava - Lamač, v blízkosti ul. K. na B. reg. “C“ par. č. XXXX/XXX katastrálne územie C. W. R. a T. R., obaja bytom E. 1, Q. I.. arch. F. F., Q. XXX, XXX XX Q. -*2l12AA* bytová stavba - rodinný dom s jednou 5 izbovou jednotkou trvalá Stavebné objekty: SO 101 Rodinný dom SO 102 Prípojka dažďovej kanalizácie - vsakovacie bloky SO 103 Prípojka vody SO 104 Prípojka splaškovej kanalizácie - žumpa SO 105 Prípojka NN (parc.č. XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX ) SO 106 Malá architektúra - oplotenie a podľa §§ 37, 39, 39a stavebného zákona v spojení s § 4 Vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 453/2000 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona a § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov vydal rozhodnutie o umiestnení stavby: SO 103-1 Studňa s tým, že povolenie uvedeného stavebného objektu stavby nie je predmetom prvostupňového rozhodnutia, nakoľko povolenie je v kompetencii špeciálneho stavebného úradu. “ 4. Žalovaný ďalej zmenil napadnuté prvostupňové rozhodnutie v časti výroku a podmienok napadnutého prvostupňového rozhodnutia bližšie špecifikované v žalobou napadnutom rozhodnutí, zmenou projektovej dokumentácie - nahradením výkresu č. 01 a súhrnnej technickej správy, doplnením hydrogeologického posudku, vrátane doplnenia grafickej prílohy rozhodnutia. 5. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol, že v predmetnom konaní v zákonnej lehote uplatnila námietky účastníčka konania R. F., L. XX, Q., ktorú stavebný úrad ako neúplnú odcitoval vo výrokovej časti rozhodnutia nasledovne: „Dovoľujem si požiadať, aby prípojka dažďovej kanalizácie bola riešená akumuláciou zrážkových vôd - aby dažďová voda bola zachytávaná a odvedená do nádrže. V prípade, že technické riešenie nádrže nevyhnutne vyžaduje prepad do vsakovacích blokov, dovoľujem si požiadať, aby bolo s minimálnym prepadom do vsakovacích blokov. Predíde sa tak potenciálnemu zatekaniu - podmáčaniu pozemku parc. č. XXXX/X, XXXX/X,XXXX/XXX, ktoré sú v mojom vlastníctve. Zároveň bude môcť stavebník dažďovú vodu využiť ako úžitkovú vodu pre použitie v domácnosti (napr. splachovanie WC). “ 6. Stavebný úrad vo výrokovej časti rozhodnutia uviedol, že námietkam vyhovuje; v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia však uviedol, že uvedenej námietke čiastočne vyhovuje - zapracovaním podmienky č. 23 do výroku prvostupňového rozhodnutia v nasledovnom znení: „Stavebník pred kolaudáciou stavby predloží stavebnému úradu hydrogeologický prieskum. V prípade, že pôda na pozemku stavebníkov nebude dostatočne vsakovať dažďovú vodu, stavebník požiada stavebný úrad o zmenu stavby pred dokončením a predloží zmenu riešenia odvádzania dažďových vôd. “ 7. Žalovaný, ako odvolací orgán s neúplnou citáciou vznesenej námietky v napadnutom prvostupňovom rozhodnutí sa nestotožnil. Z uvedených dôvodov zmenil prvostupňové rozhodnutie tak, že námietku, ktorá smerovala výlučne proti SO 102 Prípojka dažďovej kanalizácie - vsakovacie bloky, odcitoval v plnom znení tak, ako bola v predmetnom konaní účastníkom konania vznesená. 8. Poukázal na ust. § 42 ods. 5 stavebného zákona, podľa ktorého sa v odvolacom konaní neprihliada na námietky a pripomienky, ktoré neboli uplatnené v prvostupňovom konaní v určenej lehote, hoci uplatnené mohli byť. Konštatoval, že oznámenie o začatí konania bolo všetkým účastníkom konania doručené zákonným postupom, v oznámení o začatí predmetného konania boli všetci účastníci konania riadne upozornení, že v odvolacom konaní sa neprihliada na námietky a pripomienky, ktoré neboli uplatnené v prvostupňovom konaní v určenej lehote, hoci uplatnené mohli byť. Z uvedeného dôvodu žalovaný na tie námietky, ktoré odvolateľ neuplatnil v prvostupňovom konaní týkajúcom sa predmetnej veci, v prebiehajúcom odvolacom konaní nemohol prihliadnuť. 9. Žalovaný sa taktiež nestotožnil s rozhodnutím o námietke, ani s jej odôvodnením uvedenom v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia, po preskúmaní skutočností uvedených v prvostupňovom rozhodnutí konštatoval, že stavebným úradom uvedený text v odôvodnení nie je postačujúci, a preto doplnil odôvodnenie v tejto časti nasledovným textom: „Námietka odvedenia zrážkových vôd z povrchového odtoku zo strechy navrhovaného rodinného domu vznesená v časti SO 102 Prípojka dažďovej kanalizácie - vsakovacie bloky sa zamieta z nižšie uvedených dôvodov: 10. Predmetné konanie je návrhové konanie a stavebný úrad posudzuje predložený návrh na základe zákonom predpísaných podkladov a záväzných stanovísk dotknutých orgánov. Stavebný úrad nemá kompetenciu zasahovať do projektovej dokumentácie a určovať podmienky na základe názorov nemajúcich oporu v zákone, ale len ak vyplývajú zo záväzných právnych predpisov alebo záväzných stanovísk dotknutých orgánov, prípadne ak sú výsledkom dohody jednotlivých účastníkov konania s navrhovateľom, resp. stavebníkom, (a súčasne nie sú v rozpore so zákonom) v priebehu konania. Ak je predložený návrh vypracovaný oprávnenou osobou, v súlade s technickými predpismi, v súlade s príslušnými ustanoveniami zákonov a kladne posúdený dotknutými orgánmi podľa osobitných predpisov, stavebný úrad rozhodnutie vydá na základe projektovej dokumentácie, aká bola predložená stavebníkom a odsúhlasená dotknutými orgánmi. 11. Uviedol, že stavebník na základe odvolania upravil časť PD (B. Súhrnná technická správa - časť dažďová kanalizácia a výkres - koordinačná situácia č. 01). Zmena časti projektu pozostávala z pridania retenčnej nádrže pred vsakovací tunel a posunutie vsakovacieho tunela ďalej od pozemku odvolateľa. 12. K navrhovanej zmene riešenia dažďových vôd vydal orgán štátnej vodnej správy - MČ Bratislava - Lamač kladné stanovisko č.: OPRaSM-294/2018/Pol.-1952 zo dňa 05.03.2018 s podmienkami, ktoré odvolací orgán zahrnul do podmienok výroku rozhodnutia č. 24. 13. Stavebník v odvolacom konaní predložil Hydrogeologický posudok pre RD L., týkajúci sa vypúšťania dažďových vôd zo striech a spevnených plôch do vsaku, vypracovaný D.. T. J., S. 7, XXX XX Q., v apríli 2018. Žalovaný uviedol, že predmetom posúdenia bola charakteristika hydrogeologických pomerov v mieste pripravovanej výstavby domu ako aj posúdenie infiltrácie zrážkových vôd zo striech a spevnených plôch do vsaku. V zmysle spracovanej PD budú odvádzané zrážkové vody zo strechy domu ako aj priľahlých spevnených plôch cez retenčnú nádrž do podpovrchového plošného vsakovania, ktoré je umiestnené na pozemku investora. Predmetom hodnotenia je posúdenie prípadného vplyvu vsakovania dažďových vôd na kvalitu podzemných vôd v predmetnej oblasti, ako aj posúdenie možnosti likvidácie dažďových vôd zo strechy rodinného domu infiltráciou do horninového prostredia pomocou navrhnutého vsakovacieho systému. Ako východiskové podklady spracovateľ posúdenia uviedol: • Projektová dokumentácia - JEDNODUCHÁ STAVBA - RODINNÝ DOM “ L.”- I.. arch. F. F. (2/2017) • Podrobný inžiniersko-geologický prieskum - Bratislava Lamač - Rodinný dom „A” - D.. L. F. (12/2017) • Výsledky starších prieskumných prác uskutočnených v predmetnej oblasti - archív Geologickej služby SR - Geofond • Vodohospodárska mapa, atlas chemizmu podzemných vôd 14. Spracovateľ v závere posudku konštatoval: „...navrhovaný systém odvodnenia zrážkových vôd pre posudzovaný RD v Bratislave garantuje zabezpečenie spoľahlivej infiltrácie zrážkových vôd, kde sa prakticky celý objem zrážky dostane do nenasýtenej zóny horninového prostredia a postupne vsakuje. Po zhodnotení všetkých dostupných podkladov a vznesení niektorých pripomienok, je záverečné stanovisko k navrhovanému odvodneniu RD L. - v C.i na parcele č. XXXX/XXX, k.ú. C. pomocou navrhovaného vsakovacieho systému orientovaného na rozvetrané granodiority v hĺbke cca. 3 m kladné. 15. Žalovaný poznamenal, že spracovateľ posudku má odbornú spôsobilosť a tunajší úrad nie je oprávnený ho spochybňovať. 16. Žalovaný dôvodil, že stavebník predložil projektovú dokumentáciu vypracovanú oprávnenou osobou, dokumentácia bola posúdená príslušnými dotknutými orgánmi z hľadiska nimi sledovaných záujmov podľa osobitných predpisov. Projektant vykonávajúci projektovú činnosť je pri navrhovaní stavby a všetkých jej súčastí povinný zohľadniť príslušné zákonné ustanovenia a záväzné časti noriem a zodpovedá za správnosť a úplnosť predloženej dokumentácie. Riešenia a opatrenia, ktoré sa dotýkajú ochrany jednotlivých zložiek životného prostredia a iných osobitných záujmov (§ 126 stavebného zákona) vyhodnocujú príslušné dotknuté orgány formou záväzných stanovísk, ktoré sú v zmysle ustanovenia § 140b ods. 1 stavebného zákona pre správny orgán záväzné a stavebný úrad nie je oprávnený spochybňovať, alebo meniť záväzné stanoviská príslušných dotknutých orgánov a stavebný úrad nie je oprávnený zaviazať stavebníka k odlišnému riešeniu, ktoré nevyplynulo z podmienok záväzných stanovísk dotknutých orgánov alebo záväzných právnych predpisov. Povinnosťou stavebného úradu je zosúladiť záväzné stanoviská, ak by boli rozporné, postupovať podľa ustanovenia § 136 stavebného zákona, čo však v danom konaní nebolo potrebné, nakoľko neboli medzi jednotlivými stanoviskami dotknutých orgánov rozpory. 17. Z predloženého spisového materiálu a z dokladov doplnených v odvolacom konaní žalovaný mal zrejmé, že odvolateľ s pôvodne navrhovaným, ani s pozmeneným riešením odvedenia dažďových vôd nesúhlasí. Uviedol, že nesúhlas účastníka konania však nemožno stotožňovať s nemožnosťou vydať rozhodnutie. Jedným z procesných práv účastníka konania je aj právo uplatniť v konaní svoje námietky, o ktorých je stavebný úrad povinný rozhodnúť a svoje rozhodnutie dostatočným spôsobom odôvodniť. Mal za to, že odvolací orgán zmenou rozhodnutia splnil túto zákonnú povinnosť, pričom sa v súlade so zákonom oprel o súhlasné stanoviská dotknutých orgánov posudzujúcich stavbu z hľadiska nimi sledovaných záujmov, ktorých obsah je v zmysle stavebného zákona pre stavebný úrad záväzný. 18. Žalovaný ďalej uviedol, že súčasťou predloženého spisového materiálu súvisiaceho s napadnutým prvostupňovým rozhodnutím bola aj stavebným úradom uvedená príloha: „- pokus o dohodu medzi stavebníkom a pani F. (úprava časti PD - dažďové vody)“ a projektová dokumentácia overená stavebným úradom v stavebnom konaní. Z predloženej PD vyplýva, že voda bude zabezpečená navrhovanou vŕtanou studňou so vstupným otvorom 600 x 600 mm s plastovou šachtou so zabudovaným príslušenstvom (el. zariadenie, rozvody armatúry, tlaková expanzná nádoba, filtračné zložky a prívod vody z vrtu), v studni bude zabudované ponorné čerpadlo s tlakovým spínačom. Podľa pôvodného situačného výkresu bola studňa umiestnená od nehnuteľnosti odvolateľa cca 4,000 m, vsakovacie bloky boli pôvodne umiestnené vo vzdialenosti cca 5 m od nehnuteľnosti odvolateľa. Po doplnení kót do koordinačnej situácie je odstupová vzdialenosť studne a vsakovacích tunelov od susedných nehnuteľností presne určená kótami nasledovne: odstupová vzdialenosť studne od nehnuteľnosti odvolateľa je min. 4,100 m a odstupová vzdialenosť vsakovacích blokov od nehnuteľnosti odvolateľa je min. 8,345 m. 19. Odvolací orgán konštatoval, že pri odstupových vzdialenostiach predmetnej novostavby rodinného domu (vrátane studne a vsakovacích blokov) a po jej zrealizovaní, negatívny vplyv v dôsledku daného umiestnenia stavby na užívanie susednej nehnuteľnosti odvolateľa, nie je ničím podložený (napr. oponentským posudkom spracovaný oprávnenou osobou), ani nie je ničím preukázaný. 20. Žalovaný uviedol, že nakoľko povolenie novostavby: „Rodinný dom - L.“, prípojka NN, žumpa a spevnené plochy s oplotením pozemku pri ul. K. na B. v Q., na pozemku parc.č. XXXX/XXX, k.ú. C. a umiestnenie studne, vyhovuje príslušným ustanoveniam stavebného zákona, spĺňa požiadavky osobitných predpisov, navrhovaná stavba je v súlade s územným plánom a stavebník žiadosť o povolenie predmetnej novostavby doložil všetkými požadovanými dokladmi, nebolo dôvodov stavebné povolenie na horecitovanú stavbu pre stavebníka: W. R. a T. R., E. 1, Q., pri dodržaní príslušných ustanovení stavebného zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov a zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, nevydať. 21. Žalovaný dospel k záveru, že v konaní a rozhodovaní Mestskej časti Bratislava - Lamač nebolo zistené také porušenie hmotnoprávnych a procesnoprávnych predpisov, ktoré by odôvodňovalo zrušenie odvolaním napadnutého rozhodnutia. Po zvážení všetkých skutočností, podmienok a požiadaviek vyplývajúcich z platných právnych predpisov zistil dôvody pre zmenu odvolaním napadnutého rozhodnutia, a preto vo vzťahu k § 59 ods. 1 správneho poriadku chyby odstránil zmenou napadnutého prvostupňového rozhodnutia v časti výroku a podmienok napadnutého prvostupňového rozhodnutia a zmenou projektovej dokumentácie - nahradením výkresu č. 01 a súhrnnej technickej správy, doplnením hydrogeologického posudku, vrátane doplnenia grafickej prílohy rozhodnutia. II. Žaloba 22. Žalobkyňa v zákonnej lehote doručenou žalobou Krajskému súdu v Bratislave dňa 03.09.2018 sa domáhala preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného s tým, že rozhodnutie žalovaného považovala za nezákonné z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, z dôvodu nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, pre nedostatočné zistenie skutkového stavu veci na posúdenie veci, ako aj z dôvodu, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. 23. Žalobkyňa nesúhlasila s tým, že žalovaný správny orgán rozhodol podľa ust. § 59 ods. 2 správneho poriadku a napadnuté prvostupňové rozhodnutie zmenil a to v podstatnej časti. Domnievala sa, že neboli splnené podmienky na zmenu napadnutého rozhodnutia a použitie prislúchajúceho zákonného ustanovenia, ale na jeho zrušenie, nakoľko odvolací orgán zmenil prvostupňové rozhodnutie v takom širokom a podstatnom rozsahu, ktorý by podľa názoru žalobkyne bolo potrebné subsumovať pod jeho úplné zrušenie. Odvolací orgán vo svojom rozhodnutí vyslovil také rozhodujúce zmenené výrokové časti a v takom rozsahu, že mal podľa žalobkyne prvostupňové rozhodnutie zrušiť a vrátiť na nové konanie aj s ohľadom na množstvo nových vykonaných dôkazných prostriedkov. Podľa žalobkyne odvolacie konanie nemá nahrádzať prvostupňové konanie, a preto považovala právne posúdenie v napadnutom rozhodnutí za nesprávne. 24. Ďalej žalobkyňa poukázala na skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné z dôvodu jeho nedostatočného odôvodnenia. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí v podstate odcitoval len niektoré zákonné ustanovenia bez toho, aby vyložil obsah týchto právnych noriem a odôvodnil aplikáciu týchto ustanovení na konkrétne konanie. Žalobkyňa tvrdila, že sa nemohla stotožniť s obsahom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, pretože ju žalovaný nepresvedčil a náležite nevysvetlil a nevenoval sa všetkým jej namietaným skutočnostiam. Takisto sa cíti byť ukrátená na svojich procesných právach počas celého konania na odvolacom orgáne, nakoľko tento komunikoval vo veľkej miere iba so stavebníkom, o viacerých skutočnostiach sa žalobkyňa dozvedela iba pri osobnom nahliadnutí do administratívneho spisu, nebola zo strany správneho orgánu informovaná, nevie presne kedy a akým spôsobom žalovaný zaviazal stavebníka na vypracovanie hydrogeologického posúdenia. 25. Žalobkyňa mala za to, že konajúci správny orgán tiež nedostatočne zistil skutkový stav. Uviedla, že stavebný úrad ako prvostupňový správny orgán nezohľadnil v stavebnom konaní námietku, aby prípojka dažďovej kanalizácie bola riešená akumuláciou zrážkových vôd, aby dažďová voda bola zachytávaná a odvedená do nádrže. V prípade, že technické riešenie nádrže nevyhnutne vyžaduje prepad do vsakovacích blokov, žalobkyňa žiadala, aby bol s minimálnym prepadom do vsakovacích blokov, čím sa predíde potencionálnemu zatekaniu, podmáčaniu pozemku, ktorý je vo vlastníctve žalobkyne. Žalobkyňa ďalej uviedla, že stavebný úrad povolil stavbu so vsakovacími blokmi pre odvádzanie dažďových/zrážkových vôd do podložia bez predchádzajúceho preskúmania podložia - teda hydrogeologického prieskumu a z vecnej logiky má byť podľa žalobkyne vyhotovený pred spracovaním projektovej dokumentácie a nie pred kolaudáciou. Stavebný úrad nezabezpečil podklady (napr. hydrogeologický posudok) pre rozhodnutie o najlepšom spôsobe odvádzania dažďových/zrážkových vôd zo svahovitého územia s nezisteným typom pôdy a jej absorpčnej schopnosti a s nezisteným podlažím, s nezabezpečeným odvodom dažďových/zrážkových vôd z existujúcej panelovej cesty bez kanalizácie. Stavebný úrad ďalej neriešil, že vsakovacie bloky sú navrhnuté blízko pozemku žalobkyne, čiže voda zo vsakovacích blokov prejde na jej pozemky. Stavebný úrad nevyvrátil vhodnosť riešenia formou akumulačnej nádrže a nezaoberal sa tým, či vsakovacie bloky sú vhodným riešením. Žalobkyňa ďalej poukázala na to, že sa neskúmal typ pôdy ani podložia, nebral sa do úvahy sklon pozemkov. V prípade realizácie odvádzania dažďových/splaškových vôd do vsakovacích blokov, končiacich blízko hranice pozemkov žalobkyne, môže dôjsť k zásadným zmenám pôdohospodárskych pomerov v území, čo spôsobí znehodnotenie pozemku v jej vlastníctve a to jeho podmáčaním, zatekaním, eróziou pôdy a jej odplavovaním. 26. Ďalej uviedla, že pokiaľ sa na základe odborných podkladov zistí, že riešenie vsakovacími blokmi je pre toto územie vhodné riešenie, v žiadnom prípade nemôže byť umiestnené na hranici pozemku žalobkyne. Tvrdila, že stavebný úrad sa nezaoberal tým, ako bude riešené odvádzanie dažďových/ zrážkových vôd počas výstavby, keďže sa ňou zasiahne do odtokových pomerov. Žalobkyňa považovala za potrebné upriamiť pozornosť na rozpor skutočností uvádzaných v hydrogeologickom posudku a to, že v posudku sa na jednej strane uvádza vsakovanie zo strechy domu a spevnených plôch a v závere sa hodnotí len voda zo strechy s tým, že voda zo strechy je od vody zo spevnených plôch pritom kvalitatívne odlišná. 27. Žalobkyňa bola presvedčená, že neboli zabezpečené dostatočné podklady pre posúdenie vplyvu stavby studne, ktorú stavebný úrad povolil v blízkosti pozemku žalobkyne, pričom na pozemku žalobkyne môže pravdepodobne dôjsť k zníženiu hladiny podzemnej vody. Týmto bude žalobkyňa významne ovplyvnená a na jej pozemku bude obmedzená výdatnosť vody, bude mať málo vody, alebo nebude mať vodu vôbec. V prípade pochybnosti mal stavebný úrad osloviť príslušný orgán vodnej štátnej správy, aby rozhodol, čo sú vodné stavby a či sa bude vyžadovať samostatné konanie a povolenie, a čo nie sú vodné stavby a môžu byť povolené súčasne so stavbou rodinného domu. Odvolací orgán podľa žalobkyne nepostupoval procesne správne, keď vo svojom rozhodnutí vo výrokovej časti zmenou povolil umiestnenie stavby: SO 103-1 Studňa s tým, že uvedené povoľovacie konanie nie je predmetom odvolacieho konania a už vôbec nie zmenou prvostupňového rozhodnutia bez podkladov, ktoré sú potrebné k takémuto konaniu. Uviedla, že stavebný úrad nepovolil odber pozemnej vody, ktorý sa povoľuje súčasne s povolením studne, pričom s týmito závažnými procesnými pochybeniami sa odvolací orgán vôbec nezaoberal. 28. Žalobkyňa namietala, že zo stavebného povolenia nie je zrejmé, ako je vyriešené odvedenie dažďových/zrážkových vôd z hornej časti pozemku stavebníka pri terajšej panelovej ceste, kým nebude vybudovaná komunikácia C-2 podľa územného plánu zóny Zečák. Uviedla, že hydrogeologický posudok mal požadovať prvostupňový správny orgán k vydaniu stavebného povolenia a ku vsakom. Z hľadiska nesprávnosti skutkových zistení správnymi orgánmi poukázala žalobkyňa aj na to, že odvolací orgán sa nezaoberal splnením § 58 ods. 2 stavebného zákona, týkajúceho sa preukázania vlastníckeho alebo iného práva k pozemku, rozpor vo výrokovej časti a v odôvodnení, kde sa ako vlastník už spomína T.. Namietala, že žalovaný taktiež opomenul chybu v bode 20 stavebného povolenia, kde malo byť správne uvedené, že stavba bude dokončená do 2 rokov od začatia, nie od právoplatnosti a taktiež neprihliadal pri rozhodovaní na skutočnosti vyššie uvádzané, ktorých vznikom môže dôjsť k trvalému obmedzeniu susedného pozemku na určený účel. 29. S poukazom na § 3 ods. 5 a § 32 ods. 1 správneho poriadku, žalobkyňa namietala, že konajúce správne orgány neobjasňovali a nezaoberali sa dôvodmi tak, ako to namietala žalobkyňa počas celého konania na prvostupňovom a druhostupňovom správnom orgáne a vzhľadom na uvedené skutočnosti vyslovila názor, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy. 30. Žalobkyňa vzhľadom na uvedené navrhla, aby krajský súd rozhodnutie žalovaného č. OU-BA- OVBP2-2018/44514/KIZ zo dňa 31.05.2018, v spojení s rozhodnutím Mestskej časti Bratislava - Lamač č. 2017/746-8826/RUSK/SP/Ko zo dňa 14.12.2017 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. III. Vyjadrenie žalovaného k žalobe 31. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 18.10.2018 zotrval na právnom závere uvedenom v druhostupňovom rozhodnutí č. OU-BA-OVBP2-2018/44514/KIZ zo dňa 31.05.2018. Uviedol, že Mestská časť Bratislava - Lamač, ako príslušný stavebný úrad napadnutým rozhodnutím č. 2017/746-8826/RUSK/SP/Ko zo dňa 14.12.2018 v spojenom územnom a stavebnom konaní povolil stavbu: „Rodinný dom L.“, prípojku NN žumpu, studňu a spevnené plochy s oplotením pozemku pri ul. K. na B. v Q. na pozemku parc. č. XXXX/XXX, k.ú. C. pre stavebníka W. R. a T. R., E. 1, Q.. Proti uvedenému rozhodnutiu v stanovenej lehote podala žalobkyňa odvolanie, v ktorom v podstate vyjadrila svoj nesúhlas s určenými podmienkami pre realizáciu stavby, pretože stavebný úrad nevyhovel jej námietke vznesenej v konaní. Na základe postúpeného odvolania Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky, ako príslušný odvolací orgán preskúmal predložený spisový materiál a napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, porovnal ho s príslušnými právnymi predpismi, najmä so stavebným zákonom, jeho vykonávacími vyhláškami a zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov pre potreby odvolacieho konania, uskutočnil dňa 06.04.2018 miestne šetrenie a po doplnení spisového materiálu dospel k záveru, že napadnuté prvostupňové rozhodnutie je potrebné vo vzťahu k § 59 ods. 1 prvá veta správneho poriadku pozmeniť tak, aby bolo v súlade s uvedenými predpismi. 32. Žalovaný zastával názor, že v konaní a rozhodovaní Mestskej časti Bratislava - Lamač nebolo zistené také porušenie hmotno-právnych a procesno-právnych predpisov, ktoré by odôvodňovalo zrušenie odvolaním napadnutého rozhodnutia. Žalovaný po zvážení všetkých skutočností, podmienok a požiadaviek vyplývajúcich z platných právnych predpisov zistil dôvody pre zmenu odvolaním napadnutého rozhodnutia, a preto vo vzťahu k § 59 ods. 1 správneho poriadku chyby odstránil zmenou napadnutého prvostupňového rozhodnutia v časti výroku a podmienok napadnutého prvostupňového rozhodnutia a zmenou projektovej dokumentácie - nahradením výkresu č. 01 a súhrnnej technickej správy, doplnením hydrogeologického posudku, vrátane doplnenia grafickej prílohy rozhodnutia na podklade katastrálnej mapy v mierke 1:200 s vyznačením umiestnenia stavby. 33. Podľa žalovaného námietkami uvedenými v žalobe, ktoré sú totožné s námietkami, ktoré boli uvedené v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, sa žalovaný odvolací orgán vysporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia č. OU-BA-OVBP2-2018/44514/KIZ zo dňa 31.05.2018. Pokiaľ ide o podrobnosti, poukázal žalovaný na odôvodnenie žalobou napadnutého rozhodnutia. 34. Žalovaný vzhľadom na vyššie uvedené navrhol, aby krajský súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. IV. Vyjadrenie ďalších účastníkov v 1.- 4. rade 35. Ďalší účastníci konania v 1. a 2. rade (účastníci stavebného konania) vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 27.12.2018 poukázali na to, že žalobkyňa uvádza v žalobe veľmi nekonkrétne dôvody podania žaloby (nevysporiadanie sa s námietkami žalobkyne). Podľa ich názoru žalobkyňa napáda najmä prvostupňové rozhodnutie v častiach, ktoré boli odvolacím orgánom zmenené a uvedené do súladu so zákonom, odvoláva sa na tie isté potencionálne a ničím nepodložené obavy zo znehodnotenia pozemkov vo vlastníctve žalobkyne. 36. Uviedli, že v priebehu celého administratívneho konania sa snažili žalobkyni vyjsť v ústrety, absolvovali s ňou aj osobné stretnutie, zriadili retenčnú nádrž naprojektovanú pred vsakovacími blokmi, avšak žalobkyňa nesúhlasila ani s prepracovaným projektom a to ani po predložení hydrogeologického posudku a odborného vyjadrenia vypracovaného odborne spôsobilými osobami, ktoré žalobkyňa považuje za neprofesionálne, pretože sa nestotožňuje s obsahom ani závermi týchto posudkov. 37. Námietku nesprávneho právneho posúdenia veci vyhodnotili ako neopodstatnenú z dôvodu, že rozsah zmeny výrokových častí nie je ukazovateľom pre posúdenie, či je ešte možné vykonať zmenu prvostupňového rozhodnutia, alebo je treba napadnuté rozhodnutie zrušiť, to sa týka aj zmeny rozhodnutia o povolení SO Studňa, pretože odvolací orgán konal správne, keď napadnuté rozhodnutie v tejto časti zmenil tak, že vydal rozhodnutie o umiestnení uvedenej stavby, pretože povolenie vodnej stavby je v kompetencii iného ako všeobecného stavebného úradu. 38. Tvrdenie žalobkyne, že keď odvolací orgán dospeje k záveru, že na zistenie materiálnej pravdy je potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, rozhodnutie správneho orgánu zruší a vec mu vráti na nové konanie a rozhodnutie, podľa názoru ďalších účastníkov v 1. a 2. rade nemá oporu v platných právnych predpisoch, naopak s poukazom na § 60a správneho poriadku, vyslovili názor, že odvolací orgán má kompetencie vykonať ďalšie dokazovanie potrebné pre vydanie rozhodnutia s tým, že opačný postup by bol v rozpore s princípom hospodárnosti. 39. Považovali za absolútne nepravdivé tvrdenie o nepreskúmateľnosti a nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia, pretože žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí rozsiahlo a zrozumiteľne vysporiadal s námietkami vznesenými žalobkyňou počas administratívneho konania ako aj s dokladmi predloženými stavebníkom počas odvolacieho konania a svoje rozhodnutie náležite odôvodnil. Ani ukracovanie žalobkyne na jej právach, podľa ich názoru nemá podklad v skutkovom stave, ani v priebehu administratívnych konaní, pretože z administratívneho spisu jasne vyplýva, že žalobkyni bolo umožnené nahliadať do spisu vždy, keď o to požiadala, obratom jej boli poskytnuté fotokópie zo spisu, o ktoré požiadala, správny orgán nad rámec svojich povinností zasielal na základe žiadosti žalobkyne oznámenia žalobkyni nielen poštovou prepravou ale aj elektronicky na jej e-mailovú adresu. Argumentovali, že stavebník zaslal dňa 24.04.2018 konajúcemu správnemu orgánu aj žalobkyni hydrogeologický posudok spolu s odborným vyjadrením k odvolaniu žalobkyne, aby žalobkyňa mala dostatok času sa k týmto podkladom vyjadriť, pričom žalobkyňa sa k uvedeným podkladom vyjadrila až podaniami zo dňa 26.05.2018 a zo dňa 27.05.2018 a odvolací orgán vydal napadnuté rozhodnutie až po doručení týchto vyjadrení žalobkyne dňa 31.05.2018. Z uvedených dôvodov podľa ďalších účastníkov 1. a 2. objektívne nie je možné konštatovať, že žalobkyňa nemala rovnoprávne postavenie účastníka konania. 40. V súvislosti s námietkou vznesenou žalobkyňou dňa 16.10.2017 týkajúcou sa odvádzania dažďovej vody do vsakovacích blokov uviedli, že bola vyriešená už v prvostupňovom konaní tým spôsobom, že pred vsakovacie bloky bola umiestnená retenčná nádrž a vsakovacie bloky boli posunuté ďalej od pozemku žalobkyne, pričom v odvolacom konaní bol vyhotovený hydrogeologický posudok a odborné posúdenie, ktoré potvrdilo správnosť tohto technického riešenia a uvedené skutočnosti vyplývajú z druhostupňového rozhodnutia. K obave potencionálneho zatekania - podmáčania pozemku žalobkyne ďalší účastníci v 1. a 2. rade uviedli, že táto dookola opakovaná obava nie je podložená žiadnym odborným stanoviskom, žalobkyňa taktiež doposiaľ nepreukázala, že by mala odbornú kvalifikáciu na vynášanie takýchto úsudkov, preto tieto obavy žalobkyne ostávajú len v rovine nepodložených hypotéz. Poznamenali, že stavebné úrady ani im nadriadené úrady si nemôžu bez ďalšieho osvojovať všetky nepodložené ani nepreukázané tvrdenia účastníkov konania. Dostali by sa do absurdnej situácie, kedy by nemohla byť povolená žiadna stavba, pretože vždy existuje potencionálne riziko ohrozenia práv iných. 41. Pokiaľ ide o námietku nesúladu výrokovej časti a odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vo vyhodnocovaní námietky žalobkyne stavebným úradom ako aj vyhotovenia hydrogeologického prieskumu pred kolaudáciou stavby, konštatovali, že tieto nedostatky odstránil odvolací orgán, a preto je tvrdený nedostatok rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu nerelevantný. Námietku žalobkyne, že sa neskúmal typ podložia vyhodnotili ako neopodstatnenú, pretože stavebník doložil hydrogeologický posudok, ktorého predmetom bolo posúdenie prípadného vplyvu vsakovania dažďových vôd na kvalitu podzemných vôd v predmetnej oblasti, ako aj posúdenie možnosti likvidácie dažďových vôd infiltráciou do horninového prostredia pomocou navrhnutého vsakovacieho záveru, pričom tento posudok vychádzal z inžiniersko-geologického prieskumu v danej oblasti vyhotoveného D.. L. F., ktorým sa zistilo zloženie podložia povoľovaných stavieb, čím boli rozptýlené všetky obavy žalobkyne z prenikania zrážkovej vody zo vsakovacích blokov na pozemky žalobkyne. Rovnako za nepravdivé považovali tvrdenie, že vsakovacie bloky mali byť umiestnené blízko pozemku žalobkyne, keď z pôvodného projektu stavebníka ako aj z projektu pozmeneného po podaní odvolania žalobkyne proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu vyplýva, že vsakovacie bloky (RONN tunel) boli navrhnuté v mieste dostatočne vzdialenom od pozemku žalobkyne, čo je prejav ústretovosti zo strany stavebníka. 42. Tak, ako konajúce orgány verejnej správy aj ďalší účastníci zastávali názor, že účastník konania nemôže stavebníkovi diktovať umiestnenie stavieb na pozemku stavebníka, ak navrhnuté umiestnenie stavieb je v súlade s právnymi predpismi a projekt vypracovala odborne spôsobilá osoba. Ohľadom námietky žalobkyne, že v závere posudku sa hodnotí len zrážková voda zo strechy, toto tvrdenie žalobkyne sa nezakladá na pravde, pretože v závere hydrogeologického posudku vypracovaného RNDr. T. J. dňa 18.04.2018 sa hodnotí zrážková voda komplexne, nielen zrážková voda zo strechy. 43. Ďalší účastníci v 1. a 2. rade ohľadom namietania žalobkyne, že neboli zabezpečené dostatočné podklady pre posúdenie vplyvu studne, že môže pravdepodobne dôjsť k zníženiu hladiny podzemnej vody, že studňa je vodná stavba a mala mať samostatné povoľovacie konanie, že stavebný úrad nepovolil odber podzemnej vody a že odvolací orgán nepostupoval správne, keď povolil umiestnenie stavby SO 103-1 Studňa v prvom rade poukázali na skutočnosť, že v zmysle § 42 ods. 5 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v platnom znení, námietky žalobkyne uplatnené dňa 16.10.2017 sa týkali iba vsakovacích blokov, pričom žalobkyňa ako účastníčka konania bola poučená, že na námietky, ktoré nebudú uplatnené v stanovenej lehote sa nebude prihliadať. Pokiaľ ide o namietané neposúdenie vplyvu studne, s poukazom na zákon č. 364/2004 Z.z. o vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „vodný zákon“) v zmysle § 21 písm. b) bod 1, § 21 ods. 2 a 26 ods. 3 uviedli, že námietky žalobkyne v žalobe týkajúce sa SO Studňa nemajú podklad v platných právnych predpisoch, pretože odvolací orgán opravil prvostupňové rozhodnutie, keď stavebné povolenie k SO Studňa zmenil na rozhodnutie na umiestnenie stavby SO 103-1 Studňa, teda na územné rozhodnutie, pričom k SO 103-1 Studňa nie je k dnešnému dňu aj s poukazom na to, že námietky žalobkyňa neuplatnila v stanovenej lehote, vydané stavebné povolenie - povoľovacie konanie neprebehlo, preto podľa ďalších účastníkov v 1. a 2. rade nie je opodstatnená námietka, že stavebný úrad nepovolil odber pozemnej vody, nakoľko uvedené povolenie sa vydáva pred stavebným povolením, resp. spoločne so stavebným povolením, ktoré ešte neprebehlo. 44. Námietku žalobkyne týkajúcu sa rozporu výrokovej časti a odôvodnení rozhodnutia žalovaného vo vzťahu k preukázaniu vlastníckeho práva k pozemku považovali za nezrozumiteľnú, stavebníkom dotknutej stavby sú W. a T. R., avšak vlastníkom pozemku je len jeden z týchto stavebníkov, čo v žiadnom prípade nepredstavuje prekážku spojeného územného a stavebného konania. 45. Ďalšiu námietku ohľadne termínu dokončenia stavby považovali ďalší účastníci za nerelevantnú, pretože stavebný úrad v bode 20. výroku prvostupňového rozhodnutia uvádza, že ak termín nebude môcť byť dodržaný, stavebník požiada stavebný úrad o predĺženie termínu. 46. V súvislosti s námietkou podstatného porušenia ustanovení v konaní pred orgánom verejnej správy, keď žalobkyňa tvrdila, že konajúce správne orgány neobjasňovali a nezaoberali sa dôvodmi tak, ako ich namietala, ďalší účastníci v 1. a 2. rade vyslovili názor, že žalobkyňa opäť tieto námietky uvádza bez konkrétnych dôvodov a len všeobecne. Toto tvrdenie, keď žalobkyňa neuvádza, ktorými konkrétnymi dôvodmi sa správne orgány nezaoberali, považovali za vágne a nepreukázané s tým, že preto nie je možné sa bližšie k nemu vyjadriť. Dodali, že z administratívnych spisov naopak vyplýva, že správne orgány sa vysporiadali so všetkými námietkami žalobkyne a rozhodnutie žalovaného obsahovalo zrozumiteľné a vyčerpávajúce odôvodnenie. 47. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti navrhli, aby krajský súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. 48. Ďalší účastníci v 3. a 4. rade v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 04.04.2019 uviedli, že dňa 20.11.2018 sa stali vlastníkmi nehnuteľnosti, pozemku KN - C, parc.č. XXXX/XXX, druh pozemku ostatná plocha, o výmere 635 m2, vedenej na LV č. XXXX pre k.ú. C., okres Bratislava IV., obec Bratislava, m.č. C. a to na základe kúpnej zmluvy uzavretej s ďalším účastníkom v 2. rade ako predávajúcim. Vklad vlastníckeho práva k pozemku parc. č. XXXX/XXX bol povolený dňa 20.11.2018, kedy rozhodnutie o povolení vkladu nadobudlo aj právoplatnosť. Súčasne ku dňu 20.11.2018 došlo k postúpeniu práv a povinností z administratívneho rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OVBP2-2018/44514/KIZ zo dňa 31.05.2018. V nadväznosti na uvedené uviedli, že nemali postavenie stavebníkov a nemali žiadny vplyv na priebeh stavebného konania. Po oboznámení sa s obsahom vyjadrenia žalovaného k žalobe a s vyjadrením ďalších účastníkov v 1. a 2. rade, súhlasili s právnym názorom žalovaného, pričom námietky uvedené v žalobe, ktoré sú totožné s námietkami uvedenými v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu sa podľa ďalších účastníkov v 3.a 4. rade žalovaný správny orgán vysporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia zo dňa 31.05.2018. Ďalej uviedli, že sa v celom rozsahu pridržiavajú skutkovej a právnej argumentácie uvedenej vo vyjadrení ďalších účastníkov v 1. a 2. rade a mali za to, že všetky prípadné chyby prvostupňového orgánu boli v plnom rozsahu odstránené odvolacím stavebným úradom, námietky žalobkyne vyhodnotili ako účelové, ktorých jedinou snahou je predĺženie stavebného konania. Námietky žalobkyne podľa ich názoru nie sú podložené relevantnými dôkazmi, k svojim tvrdeniam nepredkladá žalobkyňa žiadne dôkazy, námietky správnej žaloby sú všeobecného charakteru, bez opory v platnej právnej úprave. Uplatnenie neodôvodnených a opakovane predkladaných námietok žalobkyne, s ktorými sa už zaoberal a vysporiadal správny orgán, podľa ich názoru nemôže požívať, ani nepožíva právnu ochranu, a preto žiadali žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. V. Právna úprava 49. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, 13 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, ďalej len SSP) po preskúmaní žalobou napadnutých rozhodnutí v rozsahu a dôvodoch v žalobe uvedených vec prejednal na nariadenom pojednávaní (§ 107 ods. 1 SSP) a rozhodol tak, že žalobu ako nedôvodnú zamietol. 50. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 51. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 52. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (čl. 46 ods. 2 Ústavy SR). 53. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu správneho orgánu, sa postupuje podľa ustanovení tretej časti SSP o správnych žalobách. 54. Podľa § 140 stavebného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. 55. Podľa § 32 ods. 1, 2 správneho poriadku, správny orgán povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. 56. Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 57. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 58. Podľa § 59 ods. 1 správneho poriadku, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. 59. Podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku, ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. VI. Posúdenie veci 60. Krajský súd po preskúmaní žalobou napadnutých rozhodnutí ako aj konania, ktoré vydaniu rozhodnutí predchádzalo, v intenciách žalobných námietok vznesených žalobkyňou dospel k záveru o zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím. 61. Krajský súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že stavebný úrad prijal dňa 14.07.2017 od stavebníka W. R. a T.r, E., XXX XX Q. žiadosť o vydanie stavebného povolenia na stavbu „Rodinný dom L.“ na pozemku parc.č. XXXX/XXX, k.ú. C.. Stavebný úrad začal územné konanie o umiestnení stavby a stavebnom povolení v spojenom konaní, čo oznámil známym účastníkom konania a dotknutým orgánom listom č. 2017/746-6358/RUSK/ozsk/Ko zo dňa 11.09.2017. V určenej lehote dňa 16.10.2017 boli vznesené námietky účastníka konania: R. F., bytom L. XX, Q.. 62. Stavebný úrad povolil predmetnú stavbu rozhodnutím - stavebným povolením vydaným v spojenom územnom a stavebnom konaní č. 2017/746-8826/RUSK/SP/Ko zo dňa 14.12.2017. V rozhodnutí posúdil doručené vyjadrenia a stanoviská účastníkov konania a oprávnenosť vznesených námietok a voči doručeným námietkam zaujal stanoviská. Proti predmetnému rozhodnutiu podala odvolanie zo dňa 21.01.2018 R. F., ktoré bolo podané v zákonom stanovenej lehote. Počas odvolacieho konania stavebník doložil Okresnému úradu Q., odbor výstavby a bytovej politiky dňa 24.04.2018 podanie zo dňa 23.04.2018, ktorým stavebník doplnil spisový materiál o „Hydrogeologický posudok“ pre RD L. týkajúci sa vypúšťania dažďových vôd zo striech a spevnených plôch do vsaku, ktorý vypracoval D.. T. J., S. 7, XXX XX Q., v apríli 2018 a „Odborné stanovisko“ k odvolaniu R. F., vypracované hydrogeológom L.. L. J., konateľom spoločnosti HYDRANT s.r.o., Stupavská 34, 831 06 Bratislava, v apríli 2018. Zároveň boli z dôvodu vyžiadania upresnenia umiestnenia vsakov a studne do upraveného výkresu Koordinačná situácia 01 z 02/2017 doplnené kóty odstupových vzdialeností vsakov a studne, pričom tento situačný výkres s kótami odstupových vzdialeností bol dňa 24.04.2018 osobne doplnený a založený do spisového materiálu a k nahliadnutiu. 63. Žalovaný v zmysle § 33 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní upovedomil písomne oznámením č. OU-BA-OVBP2-2018/44514/KIZ zo dňa 24.04.2018 účastníkov konania o doplnení spisového materiálu s možnosťou sa k doplneniu písomne vyjadriť a ako účastník konania nazrieť do spisu týkajúceho sa rozhodnutia Mestskej časti Bratislava - Lamač č.: 2017/746-8826/RUSK/SP/Ko zo dňa 14. 12. 2017, na Okresnom úrade Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky, ktorú písomnosť osobne prevzala dňa 22.05.2018. 64. Odvolací orgán po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, vychádzajúc pritom z predloženého spisového materiálu zistil, že stavebný úrad vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia a v odôvodnení rozhodnutia neuviedol identické vyhodnotenie vznesenej námietky (vyhovuje - čiastočne vyhovuje), námietku neuviedol v plnom znení tak, ako bola vznesená (námietka vznesená v predmetnom konaní smerovala výlučne proti SO 102 Prípojka dažďovej kanalizácie - vsakovacie bloky, pričom práve táto skutočnosť mala podstatný vplyv na jej vyhodnotenie v stavebnom, najmä však v odvolacom konaní) a odvolací orgán sa taktiež nestotožnil s určením podmienky č. 23, ktorou určil stavebníkovi povinnosť predložiť hydrogeologický prieskum stavebnému úradu pred kolaudáciou stavby. 65. Po doplnení spisového materiálu o „Hydrogeologický posudok“ a „Odborné stanovisko“ k odvolaniu žalobkyne; o prepracovaný výkres č. 01 - koordinačná situácia 02/2017 v mierke 1:200 a prepracovanú správu: B. Súhrnná technická správa 02/2017, po odstránení nedostatkov prvostupňového konania, po posúdení opodstatnenosti námietok účastníkov konania uplatnených v prvostupňovom konaní ako aj v odvolacom konaní, a po zvážení všetkých skutočností, ako aj na základe opodstatnených námietok účastníka konania, žalovaný dospel k záveru, že prvostupňové napadnuté rozhodnutie je potrebné zmeniť v časti výroku napadnutého prvostupňového rozhodnutia vrátane nahradenia časti PD prepracovanými dokladmi a doplnením grafickej prílohy rozhodnutia, s tým, že ostatné časti prvostupňového rozhodnutia boli ponechané nezmenené a v platnosti. 66. Vychádzajúc z uvedeného krajský súd pri preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia nezistil, že by sa žalovaný pri svojom rozhodovaní odchýlil od relevantných zákonných ustanovení citovaných v rozhodnutí. Podľa názoru súdu žalovaný svoje rozhodnutie založil na riadne zistenom skutkovom stave a vec po právnej stránke správne vyhodnotil a aplikoval príslušné ustanovenia stavebného zákona. 67. Krajský súd sa nestotožnil s námietkou žalobkyne, že žalovaný nebol oprávnený nahradiť prvostupňové rozhodnutie z dôvodu zmeny v podstatnej časti, pre ktorý dôvod považovala právne posúdenie v napadnutom rozhodnutí za nesprávne. K uvedenému správny súd uvádza, že v ustanovení § 3 správneho poriadku sú zakotvené základné pravidlá správneho konania. Základným pravidlom je aj zásada materiálnej pravdy, v zmysle ktorej rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Táto zásada je zakotvená nielen v § 3 ods. 5, ale je premietnutá aj v ďalších ustanoveniach (§ 32 ods. 1, § 46, § 47 ods. 3). Z obsahu predmetnej zásady vyplýva, že správny orgán a to nielen prvostupňový, platí to aj pre odvolací orgán, je povinný vykonávať dokazovanie tak, aby boli náležite objasnené všetky rozhodujúce okolnosti dôležité pre posúdenie veci (úplnosť zistenia). Správny orgán musí zabezpečiť, aby skutkové zistenia, ktoré vyplývajú z vykonaného dokazovania čo najviac zodpovedali skutočnosti (presnosť zistenia). 68. V prejednávanej veci žalovaný dospel k záveru, že je potrebné z dôvodu zistenia materiálnej pravdy vykonať ďalšie dokazovanie, a preto po doplnení dokazovania zmenil prvostupňové rozhodnutie. Podľa názoru správneho súdu žalovaný postupoval súladne s ustanovením § 60a správneho poriadku, z ktorého vyplýva, že ustanovenia prvej až tretej časti sa primerane vzťahujú aj na konanie o odvolaní. Krajský súd poukazuje na ustálenú judikatúru, z ktorej vyplýva, že prvostupňové a odvolacie konanie tvoria jeden celok. Konanie žalovaného v rámci odvolacieho konania bolo v súlade s ustanovením správneho poriadku, z ktorého vyplýva zistiť presný a úplný stav veci, keďže vykonal dôkazy a overil skutočnosti, na ktoré žalobkyňa v odvolaní poukázala s tým, že jeho konanie bolo v súlade aj so zásadou hospodárnosti konania. Krajský súd ešte dodáva, že správny orgán je podľa § 32 správneho poriadku povinný presne a úplne zistiť skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie, pričom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. V odvolacom konaní sa uplatňuje tzv. apelačný princíp s tým, že apelácia smeruje predovšetkým proti nedostatkom skutkového základu, ale aj proti právnym nedostatkom konania. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný ako odvolací orgán môže sám konanie doplniť, zistené nedostatky odstrániť, teda ako v preskumávanej veci žalovaný napravil prvostupňové rozhodnutie. Správny súd preto konštatoval, že odvolacie konanie nenahrádzalo prvostupňové konanie, odvolací orgán postupoval v rámci jeho zákonných kompetencií, pričom v súlade so zásadou hospodárnosti odstránil vady prvostupňového rozhodnutia. 69. Žalobkyňa namietala nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného z dôvodu jeho nedostatočného odôvodnenia, keď žalobkyňa tvrdila, že sa nemohla stotožniť s obsahom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, pretože ju žalovaný nepresvedčil a náležite nevysvetlil a nevenoval sa všetkým jej namietaným skutočnostiam. Vo vzťahu k tejto námietke správny súd uvádza, že rozhodnutie správneho orgánu je nezrozumiteľné, keď jeho výrok je v rozpore s odôvodnením, alebo ak v odôvodnení chýbajú právne závery, ktoré by vyplývali zo skutkových okolností, alebo sú nejednoznačné. Nepreskúmateľnosť správneho rozhodnutia môže byť spôsobená aj nedostatkom dôvodov, ktorý môže byť buď absolútny, to znamená, že rozhodnutiu chýba odôvodnenie celkom alebo v odôvodnení chýbajú skutkové dôvody, na ktorých boli založené rozhodovacie dôvody. Je to v prípade, keď sa rozhodnutie zakladá na skutočnostiach, ktoré neboli v konaní zisťované alebo na dôkazoch, ktoré boli získané v rozpore so zákonom, alebo keď z odôvodnenia vôbec nie je zrejmé, aké dôkazy a či vôbec boli vykonané v konaní. Taktiež, keď chýba úvaha, ako boli právne posúdené zistené skutočnosti, ktoré boli rozhodné pre rozhodnutie. Krajský súd zastáva názor, že v preskúmavanej veci o také rozhodnutie nejde. 70. V súvislosti s uvedeným správny súd dodáva, že odôvodnenie zahŕňa a hodnotí všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok rozhodnutia, podáva celkový prehľad o priebehu konania, reaguje na pripomienky, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania. Medzi výrokom a odôvodnením musí byť logická zhoda. Právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia zodpovedá ústavnému i zákonnému rámcu. Nevyžaduje sa síce, aby na každú zistenú skutočnosť alebo každý argument účastníka konania, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o skutočnosť alebo argument, ktoré sú pre rozhodnutie podstatné, musí sa s nimi správny orgán v dôvodoch rozhodnutia vysporiadať. V napadnutom rozhodnutí žalovaného tieto náležitosti neabsentujú, ktorá skutočnosť vyplýva z odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodnutia. Žalovaný v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia opísal postup správneho orgánu počas priebehu stavebného konania. V rozhodnutí sa uvádza, aké skutočnosti boli zistené a z akých dôkazov, vrátane toho, ako boli tieto dôkazy hodnotené jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti a tiež úvaha, ako boli zistené skutočnosti právne posúdené. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol aj to, ako sa vyrovnal s odvolacími námietkami žalobkyne. Krajský súd na základe uvedeného žalobné dôvody, ktorými žalobkyňa namietala nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného, považoval za neopodstatnené. Skutočnosť, že žalobkyňa sa s dôvodmi, na ktorých založil žalovaný preskumávané rozhodnutie, nestotožnila, nemôže viesť k záveru o nepreskúmateľnosti rozhodnutia. 71. Žalobkyňa ďalej namietala, že stavebný úrad, ako prvostupňový správny orgán nezohľadnil v stavebnom konaní námietku, aby prípojka dažďovej kanalizácie bola riešená akumuláciou zrážkových vôd, aby dažďová voda bola zachytávaná a odvedená do nádrže. V prípade, že technické riešenie nádrže nevyhnutne vyžaduje prepad do vsakovacích blokov, žalobkyňa žiadala, aby bol s minimálnym prepadom do vsakovacích blokov, čím sa predíde potencionálnemu zatekaniu, podmáčaniu pozemku, ktorý je vo vlastníctve žalobkyne. Uviedla, že stavebný úrad povolil stavbu so vsakovacími blokmi pre odvádzanie dažďových/zrážkových vôd do podložia bez predchádzajúceho preskúmania podložia - teda hydrogeologického prieskumu a z vecnej logiky má byť podľa žalobkyne vyhotovený pred spracovaním projektovej dokumentácie a nie pred kolaudáciou. Stavebný úrad nezabezpečil podklady (napr. hydrogeologický posudok) pre rozhodnutie o najlepšom spôsobe odvádzania dažďových/zrážkových vôd zo svahovitého územia s nezisteným typom pôdy a jej absorpčnej schopnosti a s nezisteným podlažím, s nezabezpečeným odvodom dažďových/zrážkových vôd z existujúcej panelovej cesty bez kanalizácie. Stavebný úrad ďalej neriešil, že vsakovacie bloky sú navrhnuté blízko pozemku žalobkyne, čiže voda zo vsakovacích blokov prejde na jej pozemky. Stavebný úrad nevyvrátil vhodnosť riešenia formou akumulačnej nádrže a nezaoberal sa tým, či vsakovacie bloky sú vhodným riešením. Žalobkyňa ďalej poukázala na to, že sa neskúmal typ pôdy ani podložia, nebral sa do úvahy sklon pozemkov. V prípade realizácie odvádzania dažďových/splaškových vôd do vsakovacích blokov, končiacich blízko hranice pozemkov žalobkyne, môže dôjsť k zásadným zmenám pôdohospodárskych pomerov v území, čo spôsobí znehodnotenie pozemku v jej vlastníctve a to jeho podmáčaním, zatekaním, eróziou pôdy a jej odplavovaním. 72. Vo vzťahu k uvedeným námietkam, krajský súd uvádza, že predmetné námietky sa vzťahovali na konanie stavebného úradu, teda prvostupňového správneho orgánu. S namietanými nedostatkami sa vysporiadal v odvolacom konaní žalovaný. V priebehu odvolacieho konania bol stavebníkom doložený Hydrogeologický posudok pre RD L. týkajúci sa vypúšťania dažďových vôd zo striech a spevnených plôch do vsaku, ktorý vypracoval D.. T. J., S. 7, XXX XX Q., v apríli 2018. Predmetom hydrogeologického posudku bola charakteristika hydrogeologických pomerov v mieste pripravovanej výstavby domu ako aj posúdenie infiltrácie zrážkových vôd zo striech a spevnených plôch do vsaku. V zmysle spracovanej PD budú odvádzané zrážkové vody zo strechy domu ako aj priľahlých spevnených plôch cez retenčnú nádrž do podpovrchového plošného vsakovania, ktoré je umiestnené na pozemku investora. Predmetom hodnotenia bolo posúdenie prípadného vplyvu vsakovania dažďových vôd na kvalitu podzemných vôd v predmetnej oblasti, ako aj posúdenie možnosti likvidácie dažďových vôd zo strechy rodinného domu infiltráciou do horninového prostredia pomocou navrhnutého vsakovacieho systému. V závere posudku sa uvádza: „...navrhovaný systém odvodnenia zrážkových vôd pre posudzovaný RD v Bratislave garantuje zabezpečenie spoľahlivej infiltrácie zrážkových vôd, kde sa prakticky celý objem zrážky dostane do nenasýtenej zóny horninového prostredia a postupne vsakuje. Po zhodnotení všetkých dostupných podkladov a vznesení niektorých pripomienok, je záverečné stanovisko k navrhovanému odvodneniu RD L. - v C. na parcele č. XXXX/XXX, k.ú. C. pomocou navrhovaného vsakovacieho systému orientovaného na rozvetrané granodiority v hĺbke cca. 3 m kladné. Spolu s hydrogeologickým posudkom bolo doložené „Odborné stanovisko“ k odvolaniu R. F., vypracované hydrogeológom Mgr. L. J., konateľom spoločnosti HYDRANT s.r.o., Stupavská 34, 831 06 Bratislava, v apríli 2018. 73. V nadväznosti na uvedenú konštatáciu aj námietku žalobkyne, že sa neskúmal typ podložia, správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú, pretože ako vyplýva z hydrogeologického posudku, tento sa zaoberal posúdením prípadného vplyvu vsakovania dažďových vôd na kvalitu podzemných vôd, posúdením možnosti likvidácie dažďových vôd infiltráciou do horninového prostredia pomocou navrhnutého vsakovacieho systému, s tým, že hydrogeologický posudok vychádzal z inžiniersko-geologického prieskumu vyhotoveného RNDr. L. F., ktorým sa zistilo zloženie podložia povoľovaných stavieb. Rovnako nebolo možné súhlasiť s námietkou žalobkyne, že v závere hydrogeologického posudku sa hodnotí len zrážková voda zo strechy, keďže zo záveru hydrogeologického posudku, vyplýva, že sa hodnotí celková zrážková voda, teda zo strechy a spevnených plôch. Hydrogeologický posudok spracovateľa: RNDr. T. J., S. 7, XXX XX Q., číslo osvedčenia: 106/93 MŽP SR, bol vypracovaný fyzickou osobou oprávnenou na podnikanie, ako aj zodpovedným zástupcom právnickej osoby oprávnenej na vydávanie odborných posudkov vo veciach hydrogeológie, geologických činiteľov ovplyvňujúcich životné prostredie, odpadov, ako aj vyhlášky MŽP SR č. 111/93 Zb., zákona SNR č. 127/1994 Z.z. a v odbore činnosti - hydrogeológia, enviromentalistika a odpadové hospodárstvo, na základe čoho možno uzavrieť, že spracovateľ posudku má odbornú spôsobilosť, pričom žalovaný v rozhodnutí konštatoval, že nie je oprávnený ho spochybňovať, s ktorou argumentáciou žalovaného sa správny súd stotožňuje. 74. Žalobkyňa ďalej namietala postup stavebného úradu z dôvodu nezabezpečenia dostatočných podkladov pre posúdenie vplyvu studne, a preto podľa tvrdenia žalobkyne môže pravdepodobne dôjsť k zníženiu hladiny podzemnej vody. Správny súd uvádza, že studňa pri rodinnom dome je vodná stavba, ktorú podľa § 63 zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „vodný zákon“) v prenesenom výkone pôsobnosti na úseku štátnej vodnej správy povoľuje obec, teda studňa, ako iné stavby, vyžaduje stavebné povolenie. V nadväznosti na stavebné povolenie je potrebné povolenie na osobitné užívanie vôd v súlade s § 21 vodného zákona (odber podzemných vôd), ktoré sa vydáva na základe hydrogeologického posudku ešte pred vydaním stavebného povolenia na vodnú stavbu, studňu, alebo súčasne so stavebným povolením v spoločnom konaní. Žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím zmenil stavebné povolenie k SO Studňa prvostupňového rozhodnutia na rozhodnutie na umiestnenie stavby SO 103-1 Studňa. Z uvedeného nesporne vyplýva, že stavebné povolenie - povoľovacie konanie ešte nebolo začaté, potom nebolo dôvodné, aby sa stavebný úrad zaoberal vydaním povolenia na odber pozemnej vody, keďže toto povolenie, ako bolo uvedené vyššie, sa vydáva pred stavebným povolením, prípadne spoločne so stavebným povolením. Žalovaný rozhodol v tejto časti podľa §§ 37, 39, 39a stavebného zákona v spojení s § 4 Vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 453/2000 Z.z. s tým, že podľa § 26 ods. 3 vodného zákona pri vodných stavbách má orgán štátnej vodnej správy pôsobnosť stavebného úradu podľa osobitného predpisu s výnimkou pôsobnosti vo veciach územného rozhodovania a vyvlastnenia, potom súd rovnako za nedôvodnú považoval námietku, že odvolací orgán nepostupoval správne, keď povolil umiestnenie stavby SO 103-1 Studňa. 75. Krajský súd potrebuje ešte zdôrazniť, že žalobkyňa v stavebnom konaní vzniesla dňa 16.10.2017 iba námietku, ktorá sa týkala iba: SO 102 Prípojka dažďovej kanalizácie - vsakovacie bloky, iné skutočnosti nenamietala. Potom správny orgán postupoval súladne s ustanovením § 42 ods. 5 stavebného zákona, keď na námietky, ktoré žalobkyňa, napriek poučeniu stavebného orgánu, v stanovenej lehote neuplatnila, hoci uplatniť mohla, neprihliadal. 76. Taktiež krajský súd nesúhlasil s námietkou žalobkyne týkajúcou sa nesúladu výrokovej časti a odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vo vyhodnocovaní námietky žalobkyne stavebným úradom ako aj vyhotovenia hydrogeologického prieskumu pred kolaudáciou stavby. V súvislosti s ňou uvádza, že z výroku žalobou napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný tieto nedostatky odstránil, keď výrok rozhodnutia zmenil, rovnako na tieto skutočnosti reagoval v odôvodnení rozhodnutia a keďže žalobné námietky sa týkali rozhodnutia prvostupňového orgánu, ktoré bolo odvolacím orgánom zmenené, sú v procese súdneho prieskumu nedôvodné. 77. Námietku žalobkyne, že odvolací orgán sa nezaoberal splnením § 58 ods. 2 stavebného zákona, ohľadne preukázania vlastníckeho alebo iného práva k pozemku, rozpor vo výrokovej časti a v odôvodnení, kde sa ako vlastník už spomína T., ktorú však bližšie žalobkyňa nekonkretizovala, pre túto skutočnosť správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Správny súd uvádza, že z ustanovenia § 58 ods. 2 prvá veta stavebného zákona vyplýva, že stavebník musí preukázať, že je vlastníkom pozemku, alebo, že má k pozemku iné právo podľa § 139 ods. 1 tohto zákona, ktoré ho oprávňuje zriadiť na ňom požadovanú stavbu. Obligatórnou náležitosťou žaloby je teda povinnosť žalobkyne tvrdiť, že správne rozhodnutie alebo jeho časť odporuje konkrétnemu všeobecne záväznému právnemu predpisu a toto tvrdenie právne odôvodniť. Žalobkyňa musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie zákona. V preskúmavanej veci žalobkyňa však konkrétne skutočnosti neuvádza, poukazuje na rozpor výrokovej časti a odôvodnenia, z čoho nie je zrejmé, aký rozpor vo vzťahu k § 58 ods. 2 stavebného zákona tým sleduje. V tomto smere krajský súd poznamenáva, že súd nevyhľadáva za žalobcu konkrétne dôvody nezákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, ktoré tvoria obsah žaloby a určujú rozsah súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia, ktorým je správny súd viazaný a nemôže ho prekročiť. 78. Taktiež námietku žalobkyne spočívajúcu v nedostatočnom vyhodnotení súladu s územným plánom, súd vyhodnotil ako nedôvodnú, s poukazom na konštatáciu súdu uvádzanú v predchádzajúcom odseku, pretože žalobkyňa nekonkretizuje, v čom má toto pochybenie spočívať. 79. Pokiaľ ide o námietku, že žalovaný opomenul chybu v bode 20 stavebného povolenia, kde malo byť správne uvedené, že stavba bude dokončená do 2 rokov od začatia, nie od právoplatnosti, krajský súd zastáva názor, že táto námietka je právne irelevantná. Z výroku stavebného rozhodnutia, konkrétne bodu 2. je zrejmé, že so stavebnými prácami na stavbe možno začať až po nadobudnutí právoplatnosti stavebného povolenia. Stavebné povolenie stráca platnosť, ak stavba nebude začatá do dvoch rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti. V zmysle bodu 3. stavebník je povinný v zmysle § 66 ods. 2 písm. h) stavebného zákona oznámiť stavebnému úradu začatie stavebných prác, následne stavebný úrad v bode 20. výroku rozhodnutia uvádza, že ak termín nebude môcť byť dodržaný, stavebník požiada stavebný úrad o predĺženie termínu. Potom súd je presvedčený, že z kontextu citovaného výroku rozhodnutia nesporne vyplýva, že ide o zrejmú nesprávnosť, ktoré pochybenie nemalo vplyv na zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia. 80. Podľa názoru krajského súdu rovnako aj tvrdenie žalobkyne, že konajúce správne orgány neobjasňovali a nezaoberali sa dôvodmi tak, ako to namietala žalobkyňa počas celého konania na prvostupňovom a druhostupňovom správnom orgáne a vzhľadom na uvedené skutočnosti mala za to, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, je nekompetentné vyvolať právne následky, pretože neuvádza, o ktoré dôvody žalobkyne namietané v priebehu správneho konania ide. 81. Vychádzajúc z obsahu pripojeného spisového materiálu podľa názoru krajského súdu postupom správneho orgánu nedošlo k popretiu zásady aktívnej súčinnosti účastníkov konania, ktorá predstavuje jednu zo základných zásad správneho konania. Nebolo preukázané, že by správny orgán v správnom konaní nevytváral optimálne podmienky na uplatnenie práva žalobkyne, t.j. byť aktívnym činiteľom v rámci konania. Žalobkyňa ako účastníčka konania zo strany správneho orgánu bola informovaná jednak elektronicky ako aj doručovaním písomností cestou pošty, mala možnosť nahliadať do administratívneho spisu, robiť si výpisy, vyhotoviť fotokópie dokladov a oboznámiť sa tak s podkladmi rozhodnutia, o ktorom práve bola správnym orgánom poučená v oznámení o začatí stavebného konania a toto svoje právo osobne a aj prostredníctvom splnomocnenej zástupkyne aj využila. 82. Správny súd poznamenáva, že stavebný úrad v konaniach podľa stavebného zákona rozhoduje prioritne na podklade stanovísk dotknutých orgánov s tým, že v súlade s ustanovením § 140b ods. 1 stavebného zákona, je obsah záväzných stanovísk pre správny orgán v konaní podľa tohto zákona záväzný, pričom pod záväzným stanoviskom sa na účely stavebných konaní rozumie stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy chránené osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné stanovisko upravený v osobitnom predpise. Relevantným podkladom vo veci vydania stavebného povolenia na vyššie uvedenú stavbu, o ktorý sa stavebný úrad opieral pri svojom rozhodovaní, boli stanoviská a odborné vyjadrenia dotknutých orgánov štátnej správy, ktoré zaujali k povoleniu predmetnej stavby súhlasné stanoviská, resp. súhlasné, za dodržania nimi stanovených podmienok a sú zárukou najmä ochrany zdravia ľudí a zdravých životných podmienok. K projektovej dokumentácii sa vyjadrili dotknuté orgány, ktorých stanoviská sa nachádzajú v predloženom spisovom materiáli. Podmienky, ktoré vyplynuli z týchto záväzných stanovísk, boli žalovaným ako aj stavebným úradom zahrnuté do výroku rozhodnutia, do podmienok určených pre uskutočnenie predmetnej stavby ako záväzné. Stavebník je povinný ich akceptovať a dodržiavať počas celého stavebného procesu, ich splnenie bude príslušný správny orgán skúmať v kolaudačnom konaní. 83. Krajský súd s poukazom na vyššie uvedené konštatoval, že rozhodnutie žalovaného je vecne správne a je v súlade so zákonom, žalovaný dostatočne zistil skutkový stav a taktiež sa v dostatočnej miere vysporiadal s námietkami žalobkyne vznesenými v rámci správneho konania. Námietky vznesené v žalobe vyhodnotil súd ako nedôvodné, ktoré nemajú vplyv na rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím o povolení stavby. 84. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel krajský súd k záveru o zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia, a preto žalobu v zmysle § 190 SSP zamietol. 85. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 168 SSP, avšak vo veci úspešnému žalovanému žiadne trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. 86. O náhrade trov konania ďalších účastníkov v 1. a 2. rade súd rozhodol podľa § 169 SSP a priznal im voči žalobkyni právo na náhradu trov konania, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinností, ktoré im správny súd uložil. 87. Podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 88. Súd ďalším účastníkom v 3. a 4. rade náhradu trov konania podľa § 169 SSP nepriznal, pretože im v konaní žiadne trovy nevznikli. 89. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.