Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/195/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018201596 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 08. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1018201596.3 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcov: 1. W.. S.. C. J., T. XX, XXX XX J., 2. C.. D. O., X. X, XXX XX W. G. K., obaja zastúpení: JUDr. Peter Vačok, advokát, Vazovova 9/A, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, Tomášikova 46, 832 05 Bratislava, za účasti: 1. W.. C. Y., Y. XXXX/XX, XXX XX J., 2. W.. D. Y., G. XXX/XX, XXX XX W. G. K., 3. B. V. O., M. XA, XXX XX J., 4. House reality s.r.o., Fedinova 16, 851 01 Bratislava, IČO: 47 183 390, 5. G. O., X. X, XXX XX W. G. K., 6. W.. C. O., O. XXX, XXX XX D., 7. C. O., X. X, XXX XX W. G. K., 8. W.. G. O., X. X, XXX XX W. G. K., 9. J. N., X. XA, XXX XX W. G. K., 10. M. G., Y. XX, XXX XX W. G. K., 11. W.. B. G., Š. XXX/XX, XXX XX W. G. K., 12. P. D., Y. XX, XXX XX W. G. K., 13. K. D.Ö., Y. XX, XXX XX W. G. K., 14. T. O., M. XX, XXX XX W. G. K., 15. O. T., G. D. I. XX, XXX XX D., 16. C.. C. T., G. D. I. XX, XXX XX D., 17. R. B., N. O. XX, XXX XX Š., 18. P. X., Š. XX, XXX XX W. G. K., 19. D. X., Š. XX, XXX XX W. G. K., 20. C. T., Q. XXX/X, XXX XX W. G. K., 21. C. T., Y. XX, XXX XX W. G. K., 22. W.. G. T., S.. N. XXXX/X, XXX XX J., 23. W.. K. J.Í., G. XXXX/ XX, XXX XX J., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OVBP2-2018/63202-ZAV zo dňa 12.09.2018, o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave návrh žalobcov na priznanie odkladného účinku správnej žaloby zo dňa 13.11.2018 zamieta. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobcovia sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 13.11.2018 domáhajú preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OVBP2-2018/63202-ZAV zo dňa 12.09.2018 (ďalej „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcov a ďalších účastníkov v 7. a 8. rade a rozhodnutie obce Ivanka pri Dunaji č. Výst. 4718-17-Kt zo dňa 30.05.2018 (ďalej „prvostupňové rozhodnutie“) potvrdil. Prvostupňovým rozhodnutím obec Ivanka pri Dunaji, ako príslušný stavebný úrad podľa ust. § 66 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej „stavebný zákon“) a § 10 vyhlášky č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona vydala stavebné povolenie na stavbu „Rodinný dom“, na pozemku reg. „Q.“ T. parc. č. XXX/X, XXX/XX, XXX/XX a XXX/ XX, XXX/XX, XXX/XX - podľa GP č. XXX/XXXX overeného Okresným úradom Senec, katastrálny odbor dňa 30.10.2017 pod číslom XXX/XX, v k.ú. V., pre navrhovateľov: W.. C. Y., Y. XXXX/XX, XXX XX J. a W.. D. Y., G. XXX/XX, XXX XX W. G. K., podľa overenej projektovej dokumentácie vypracovanej spoločnosťou House reality s.r.o., Fedinova 16, 851 01 Bratislava, IČO: 47 183 390, v januári 2017. 2. Žalobcovia žiadajú napadnuté rozhodnutie žalovaného spolu s prvostupňovým rozhodnutím obce Ivanka pri Dunaji č. Výst. 4718-17-Kt zo dňa 30.05.2018 zrušiť a vec vrátiť obci Ivanka pri Dunaji na ďalšie konanie. 3. Žalobcovia súčasne s podaním správnej žaloby navrhli, aby súd uznesením priznal ich správnej žalobe odkladný účinok podľa ust. § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) a odložil vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. Návrh na priznanie odkladného účinku žalobcovia odôvodnili tak, že napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie výrazným spôsobom zasahujú do vlastníckeho práva žalobcov, ktoré je chránené okrem iného článkom 20 Ústavy SR. Stavebník toho času realizuje stavbu v zmysle napadnutého rozhodnutia správneho orgánu, čo nie je možné bez rozhodnutia vo veci samej. Žalobcovia poukazujú na existenciu veľkého rizika, že môže dôjsť k závažnej ujme na strane žalobcov i stavebníka, nakoľko odstránenie stavby by predstavovalo nemalú finančnú ujmu. 4. K žalobe a k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 24.06.2019 a dňa 23.07.2019 predložil správnemu súdu kompletný administratívny spis. Vo vyjadrení zaujal stanovisko k žalobe žalobcov a k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Uviedol, že s návrhom žalobcov na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nesúhlasí, nakoľko sa nestotožňuje s názorom žalobcov. Ďalej uviedol, že podľa katastra nehnuteľností je na LV č. XXX, pozemok parc. č. XXX/XX k. ú. V. už zapísaná rozostavaná stavba umiestnená tak, ako bola povolená príslušným stavebným úradom. Žalovaný zastáva názor, že napadnuté rozhodnutie vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu veci, predmet konania bol správne posúdený a v konaní, ktoré predchádzalo jeho vydaniu boli zabezpečené procesné práva a povinnosti účastníkov konania. 5. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 6. Podľa § 185 SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie. 7. Podľa § 186 ods. 1 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. 8. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne. 9. Podľa § 149 ods. 2 SSP, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže obsahovať iba stručné odôvodnenie. 10. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to vyslovene ustanoví Správny súdny poriadok alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže však aj správny súd, a to za podmienok stanovených zákonom. 11. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žaloby vyplýva z práva na súdnu ochranu, ktoré je zabezpečené Ústavou SR, pričom však pre takéto rozhodnutie musí byť zákonný podklad a nemôže byť iba prejavom svojvôle. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žaloby je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom ale musia byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje. 12. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. V prípade, ak sa žalobca domáha priznania odkladného účinku správnej žalobe proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ktoré má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, náležitosťou takéhoto návrhu musí byť tvrdenie o tom, že žalobcovi hrozí vážna a nenapraviteľná ujma. Podmienkou je, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie. Žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, vyžaduje sa však osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí. Dôkazy k tomuto tvrdeniu musí predložiť žalobca. Ďalším predpokladom vydania takéhoto procesného rozhodnutia je vyjadrenie žalovaného k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Priznaním odkladného účinku sa pozastavujú do skončenia konania pred správnym súdom všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, čo znamená, že takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia sú vylúčené. Ide teda o výnimočné rozhodnutie, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy. 13. Správny súd s prihliadnutím na ustanovenie § 185 písm. a) SSP v danej veci skúmal, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. 14. Správny súd po oboznámení sa s návrhom žalobcov na priznanie odkladného účinku správnej žalobe a vyjadrením žalovaného k žalobe a k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nezistil zákonný dôvod pre jeho priznanie. 15. Existencia ovplyvnenia vlastníckych alebo iných práv k pozemkom a stavbám, aj keď len potenciálna, je spätá výlučne so stavbou uskutočnenou v zmysle stavebného povolenia. Žalobcovia v žalobe namietajú, že správny orgán sa zaoberal len technickou stránkou stavby, nie však jej funkciou a dopadom na okolie. Stavba je umiestnená veľmi blízko hraníc pozemkov stavebníka a žalobcov, pričom veľké okná v rozmere cca 3 metre, a to na niekoľkých miestnostiach, sú orientované priamo na pozemok žalobcov. Žalobcovia ďalej poukázali na ust. § 6 vyhlášky Ministerstva životného prostredia č. 532/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie (ďalej „vyhláška“), podľa ktorej, ak rodinné domy vytvárajú medzi sebou voľný priestor, vzdialenosť medzi nimi nesmie byť menšia ako 7 m. Vzdialenosť rodinných domov od spoločných hraníc pozemkov nesmie byť menšia ako 2 m. V stiesnených územných podmienkach možno vzdialenosť medzi rodinnými domami znížiť až na 4 m, ak v žiadnej z protiľahlých častí stien nie sú okná obytných miestností. Žalobcovia podľa názoru správneho súdu svoje tvrdenia uvedené v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby žiadnym spôsobom neosvedčili. Žalobcovia nepredložili žiadne dôkazy svedčiace o tom, že okamžitým výkonom napadnutých rozhodnutí môže dôjsť k závažnej ujme, resp. inému vážnemu nenapraviteľnému následku, ktorý žalobcovia vidia v ohrození riadneho užívania ich pozemku v celom rozsahu a nemožnosť dostatočne funkčnej stavby vzhľadom na charakter daných pozemkov, čím žalovaný podľa názoru žalobcov rapídne znížil využiteľnosť nehnuteľností žalobcov a teda tým i ich hodnotu. Podľa názoru správneho súdu žalobcovia neosvedčili dôvodnosť svojich tvrdení uvedených v žalobe a v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Zo súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného súd nezistil žalobcami namietané nedodržanie vzdialeností podľa stavebného zákona a vyhlášky. Súd zistil, že v danom prípade sa jedná o stiesnené priestory a bola dodržaná 2 m vzdialenosť umiestnenia stavby od spoločnej hranice pozemku. Dodržanie minimálnej vzdialenosti 7 m, resp. 4 m v stiesnených priestoroch medzi rodinnými domami, ak rodinné domy vytvárajú medzi sebou voľný priestor, správny súd a rovnako ani žalovaný posúdiť nemohol, nakoľko na pozemku žalobcov v súčasnosti nie je umiestnená žiadna stavba. Zachovanie týchto vzdialeností a dodržanie ustanovení stavebného zákona a vyhlášky bude v budúcnosti povinnosťou žalobcov, resp. stavebníka, ktorý bude žiadať o stavebné povolenie na stavbu umiestnenú na pozemku žalobcov. Žalobcovia, resp. budúci stavebník na pozemkoch žalobcov môže naprojektovať svoju stavbu spôsobom, aby nedošlo k neprimeranému obmedzeniu ich práv či práv iných. Môžu taktiež urobiť vhodné opatrenia na zníženie žalobcami namietaných obmedzení, napr. vybudovaním nepriehľadného oplotenia. Priznanie odkladného účinku správnej žaloby má charakter výnimočnosti a odkladný účinok je možné žalobe priznať len v prípade riadne odôvodneného a dôkazmi podloženého návrhu, z ktorého je zrejmé, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozí žalobcom niektorý zo zákonom predpokladaných závažných následkov. Žalobcovia v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe neosvedčili priamy reálny skutkový dopad na ich práva a právom chránené záujmy. Žalobcovia majú povinnosť niektorý zo zákonných dôvodov pre priznanie odkladného účinku žalobe tvrdiť a tieto dôvody musia správnemu súdu aj preukázať. Pokiaľ žalobcovia dôvody, pre ktoré by mal súd priznať správnej žalobe odkladný účinok súdu hodnoverne nepreukázali, krajský súd je toho názoru, že žalobcovia neosvedčili, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia im hrozí závažná ujma, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia. Nie je vecou správneho súdu, aby sám za žalobcov vyhľadával dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalobcovia taktiež nepreukázali, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe by nebolo v rozpore s verejným záujmom, nakoľko predmetná stavba je už postavená a zapísaná v katastri nehnuteľností na LV č. XXX, pozemok parc. č. XXX/XX, k. ú. V. ako rozostavaná stavba tak, ako bola povolená príslušným stavebným úradom. 16. Vzhľadom na to, že žalobcovia v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nijakým spôsobom nepreukázali hrozbu závažnej ujmy, neosvedčili splnenie základných zákonom vyžadovaných predpokladov definovaných v ustanovení § 185 písm. a) SSP a rovnako nepreukázali, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nebude v rozpore s verejným záujmom, preto správny súd v súlade s ust. § 188 SSP návrh žalobcov na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol. 17. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).