Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/59/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112214063 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1112214063.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci žalobkyne: A. E., C. X. Z. XXX/XX, Z., zastúpenej JUDr. Jozefom Dopirákom, advokátom, so sídlom Lermontovova č. 14, Bratislava, proti žalovanému: Den Braven SK, s. r. o., so sídlom Polianky 17, Bratislava, IČO 35 740 141, o určenie neplatnosti právneho úkonu, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 07.10.2015, č. k. 10C/98/2012 - 183, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že právny úkon, spísaný do notárskej zápisnice sp. zn. N 199/2011 Nz 38358/2011, NCRIs 39362/2011, spísanej na Notárskom úrade JUDr. Magdalény Čížovej so sídlom v Bratislave, Lehotského 6, dňa 12. októbra 2011, ktorým žalobkyňa ako dlžník - povinná osoba vyhlásila uznanie záväzku a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice a s exekúciou podľa § 41 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, je neplatný. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa žalobou alternatívne domáhala určenia, že dlh uznaný vyhlásením v predmetnej notárskej zápisnici v čase podpisu notárskej zápisnice neexistoval. Žalobu odôvodnila tým, že u žalovaného pracovala ako fakturantka na základe pracovnej zmluvy uzatvorenej so žalovaným, dňa 12.10.2011 bola zavolaná do zasadacej miestnosti v sídle žalovaného, kde bolo prítomných 5 jej neznámych osôb, ktoré jej oznámili, že mala spôsobiť žalovanému škodu vo výšku 100.000 eur a následne pod vyhrážkou, že bude na ňu podané trestné oznámenie, bola donútená odísť s dvomi neznámymi osobami na notársky úrad do Bratislavy podpísať notársku zápisnicu, v ktorej mala uznať voči žalovanému dlh a zaviazať sa, že tento dlh zaplatí. Neboli jej predložené žiadne listinné dôkazy potvrdzujúce inventúry, na základe ktorých by bolo preukázané, že svojím konaním by bola žalovanému spôsobila škodu. Potvrdila, že dňa 12.10.2011 na Notárskom úrade JUDr. Magdalény Čížovej bola spísaná notárska zápisnica, obsahom ktorej je vyhlásenie žalobkyne o uznaní dlhu a vyhlásenie o uznaní záväzku, ako aj daný súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice formou exekúcie. Obsahom vyhlásenia bolo, že žalobkyňa uznala svoj dlh čo do základu a výšky voči žalovanému, zároveň sa zaviazala, že v prospech žalovaného zaplatí sumu 100.952 eur na tom skutkovom základe, že fakturovala v priebehu roku 2011 samostatne zárobkovo činnej osobe C.. E. - C. L. iba na základe telefonickej informácie cez systém Skype. Podľa žalovaného na základe predložených účtovných dokladov malo byť dostatočne zistené, že dodanie nebolo v súlade s vystavenou faktúrou. Žalobkyňa v čase podpisu notárskej zápisnice nemala vedomosť, či dlh naozaj existoval. Žalovaný jej nepredložil žiadne podklady, ktorými by existenciu dlhu preukázal a ktorými by bola preukázaná príčinná súvislosť s jej konaním. Notársku zápisnicu podpísala pod nátlakom z obavy o svoj život. V priebehu konania zobrala žalobkyňa žalobu späť voči pôvodne žalovanej v 2. rade A.. Z.H. Č., a preto súd uznesením zo dňa 09.07.2014 konanie voči žalovanej v 2. rade zastavil a žalovanej v 2. rade nepriznal náhradu trov konania. Vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, štatutárneho zástupcu žalovaného a svedkov S. C., E. M.E., T. U., A. S., F. E. a vzhľadom na zistený skutkový stav vykonaným dokazovaním rozhodol o návrhu, ktorým sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti právneho úkonu. Zistený skutkový stav posúdil podľa § 80 písmeno c/ O.s.p., § 34, § 35 ods. 1, § 37 ods. 1, § 558 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že žalobkyňa preukázala naliehavý právny záujem na určení neplatnosti právneho úkonu vo výroku špecifikovaného, keď využila právny prostriedok na odstránenie jej právnej neistoty medzi ňou a žalovaným. Naliehavý právny záujem je daný aj tým, že bez určenia neplatnosti právneho úkonu je ohrozené právo žalobkyne a žalobkyňa nemá inú zákonnú možnosť domáhať sa ochrany svojich práv a iným zákonným spôsobom nemôže odstrániť protiprávny a neistý stav, ktorý vznikol v dôsledku jednostranného uznania záväzku žalobkyňu za okolností vylučujúcich platnosť tohto právneho úkonu. Poukázal na to, že uznanie záväzku ako právny úkon okrem všeobecných náležitostí právneho úkonu musí mať písomnú formu a musí byť z neho zrejmý dôvod (kauza) vzniku pohľadávky, musí v ňom byť presne určená výška pohľadávky a musí obsahovať prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť. V zmysle ustálenej judikatúry dlh by mal byť určitý a identifikovateľný tak, aby nebol zameniteľný s iným. Určitosť uznávacieho dlhu musí vyplývať zo samotného písomného prejavu dlžníka alebo písomným odkazom na inú listinu, z ktorej je dlh objektívne poznateľný, a to každému, nielen zmluvným stranám (20 Cdo/1319/2002 NS ČR z 31.07.2003). Dospel k záveru, že uznaný záväzok žalobkyňou nebol nijakým spôsobom bližšie špecifikovaný. Žalovaný pred uznaním záväzku žalobkyňu neoboznámil so závermi inventúry, nepredložil jej žiadne hodnoverné dôkazy, na základe ktorých by bolo bez pochyby zrejmé, že v priamej príčinnej súvislosti s výkonom pracovnej činnosti ňou vykonávanej vznikla žalovanému škoda vo výšky určenej žalovaným - napr. číslom faktúry, ktorou mala škodu spôsobiť, odkazom na inventúru, audit. Jeho neurčitosť vyplýva aj z vykonaného dokazovania, keď podľa vyjadrenia konateľa spoločnosti bola spoločnosti spôsobená škoda zistená vo výške cez 200.000 eur; žalovaný uviedol, že nedostatky v účtovaní sa pravidelne vyskytovali len u žalobkyne a bola jej predložená na podpis notárska zápisnica znejúca na sumu 100.952 eur bez akéhokoľvek odôvodnenia. Z výpovede svedkyne A. S. mal za preukázané, že svedkyňa na pokyn štatutárneho zástupcu žalovaného a svojej nadriadenej spravila inventúru pokladne žalobkyni v čase preverovania vzniku manka s výsledkom, že pokladňa podľa vyjadrenia svedkyne "sedela". Z výsluchu svedkov T. U., A. S. a nepriamo aj z výsluchu svedka S. C. mal preukázané, že fakturantky, aj žalobkyňa, spracovávali len účtovné doklady predložené pracovníkmi žalovaného a prístup do skladu nemali, z čoho vyplýva, že s tovarom, ktorý bol určený na vyskladnenie, nemanipulovali. Predmetný dlh mal vzniknúť z dôvodu, že dodanie tovaru nebolo v súlade s vystavenou faktúrou. Žalobkyňa ako fakturantka nemala dosah na vyskladnenie, resp. dodanie tovaru, nemala možnosť ho ovplyvniť, a teda ani nemohla byť subjektom záväzkového vzťahu ako dlžník. Poukázal aj na skutočnosť, že žalovaný s podnikateľským subjektom C. E. - C. L., ktorý sa mal obohatiť o dodaný a nevyfakturovaný tovar, naďalej udržuje úzke obchodné vzťahy bez toho, aby si dodaný a nezaplatený tovar akýmkoľvek spôsobom vymáhal, čo je v rozpore s princípom riadneho hospodárenia v prípade vedomosti o existencii pohľadávky voči danému subjektu. Ďalej mal za preukázané, že úkon, ktorého určenia neplatnosti sa žalobkyňa domáha, nebol ňou urobený slobodne, uznanie záväzku na notárskom úrade podpísala zo strachu o svoju osobu. Výsluchom svedkov T. U., A. S.E. B. F. E. mal preukázané, že žalobkyňa v dôsledku nátlakovo vedeného výsluchu žalovaným bola veľmi rozrušená. Bez vysvetlenia bola zavolaná do miestnosti, kde za prítomnosti piatich, jej neznámych osôb, sa musela vyjadrovať k rôznym listinám, ktoré jej predkladali, pričom jej neustále kládli za vinu, že je zodpovedná za auditom zistenú škodu, zvyšovali na ňu hlas, vyhrážali sa jej, že bude trestaná a uväznená, nemohla svojvoľne opustiť miestnosť. Svoje osobné veci po výsluchu si mohla prevziať len za asistencie pracovníkov súkromnej bezpečnostnej služby, a to len za účelom, že bola týmito pracovníkmi ihneď prevezená na notársky úrad za účelom podpisu notárskej zápisnice s tým, že tieto osoby čakali vonku, až kým predmetnú zápisnicu nepodpísala. Popísaný postup nie je možné považovať za štandardný. Žalovaný, resp. žalovaným platená súkromná detektívna služba si boli vedomí toho, že v prípade, ak by nevyužili nastolenú situáciu a aktuálne psychické rozpoloženie žalobkyne, žalobkyňa by neskôr uznanie dlhu nikdy nepodpísala, čo viackrát deklarovala aj počas konania. Dospel preto k záveru, že právny úkon nebol urobený slobodne, nakoľko k prejavu vôle bola žalobkyňa prinútená uvedenými skutočnosťami, bez ktorých by k takému úkonu z jej strany nikdy nedošlo. Jej vôľa v právnom úkone bola vytvorená pod vplyvom strachu. Neprihliadol na vyjadrenie žalovaného, v ktorom žalovaný poukázal na princíp nestrannosti, v súlade s ktorým pristupuje notár k spisovaniu notárskych zápisníc, vyplývajúci z predpisov upravujúcich jeho činnosť, ďalej na profesionalitu notára a jeho zodpovednosť za ním spísanú notársku zápisnicu, čo je zárukou, že právny úkon učinený v tejto forme bude zodpovedať všeobecne záväzným právnym predpisom; s odôvodnením, že notár spisujúci notársku zápisnicu nedisponuje procesnou možnosťou v rozsahu civilného konania, počas ktorého súd vykonáva dokazovanie ohľadom zistenia náležitostí skúmaného právneho úkonu, obsah ktorého je uvedený notárom v spisovanej notárskej zápisnici. Dospel preto k záveru, že predmetný právny úkon je absolútne neplatný podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že žalobkyňa tento úkon neprejavila slobodne. Podľa § 151 ods. 3 O.s.p. rozhodol, že o trovách konaniach rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalovaný, žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobu zamietnuť, alternatívne zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je neurčitý, nezrozumiteľný a nepreskúmateľný. Namietal, že odôvodnenie rozsudku je koncipované veľmi jednostranne so zameraním na argumentáciu žalobkyne, jednostranne súd vyhodnotil len tie dôkazy, z ktorých podľa jeho uváženia vyplýva nedostatok slobody vôle pri právnom úkone, ale nezaoberal sa dôkazmi, z ktorých vyplývali skutočnosti, ktoré popierajú teóriu žalobkyne o neplatnosti právneho úkonu. Súd konštatoval, že žalovaný sa vyjadril k meritu veci, avšak žiadne z jeho tvrdení sa do odôvodnenia rozsudku nepremietlo, s dôkazmi a tvrdeniami žalovaného sa súd nezaoberal, čím poručil zásadu rovnosti zbraní. Súd sa stotožnil aj s právnym názorom žalobkyne o tom, že jej neboli zo strany žalovaného predložené vopred žiadne doklady potvrdzujúce inventúru, na základe ktorých by bolo preukázané, že svojím konaním spôsobila žalovanému škodu, avšak tvrdenia žalobkyne ohľadne predloženia jej dokladov pri pohovore so žalovaným sa postupne menili, keď v žalobe uviedla, že jej neboli predložené žiadne doklady, na pojednávaní dňa 25.06.2014 vypovedala, že jej predkladali jednotlivé listinné dôkazy, faktúry aj objednávky, pričom aj z prepisu nahrávky pohovoru je zrejmé, že žalobkyni boli predkladané viaceré listiny, ku ktorým sa vyjadrovala. Ku skutočnosti, že do pracovnej náplne žalobkyne nepatrila manipulácia s tovarom v sklade, uviedol, že nikdy netvrdil, že žalobkyňa zavinila, že bol vyskladnený tovar vo väčšom množstve, než bol vyfakturovaný. Je však jednoznačné, že boli rozdiely medzi dodacími listami a faktúrami, pričom množstvo tovaru, ktorý nebol vyfakturovaný, bol v hodnote cca 200.000 eur. Žalobkyňa vystavovala faktúry v rozpore s internými smernicami zamestnávateľa, keď sa pri fakturácii má fakturant spravovať pokynmi zamestnávateľa, a nie pokynmi odberateľa tovaru, dlhodobo si neplnila svoju povinnosť párovať vystavené faktúry s dodacími listami a odkontrolovať, či neostal nevyfakturovaný tovar. Týmto vznikla škoda, keď bol v priebehu roka 2011 vyvezený tovar, ktorý nebol dofakturovaný. Poukázal na výpoveď svedka S. C., ktorý sa vyjadril k povinnostiam fakturantov, ďalej na pracovnú náplň, podľa ktorej je povinnosťou fakturanta aj týždenná priebežná kontrola úplnosti uložených faktúr. Poukázal aj na dohodu o hmotnej zodpovednosti, podľa ktorej zamestnanec zodpovedá za schodok (manko), ktorý bude zistený kontrolou a inventarizáciou skutočného stavu a porovnaním s účtovným stavom. Tieto dôkazy súd nevzal do úvahy a nijako ich nevyhodnotil; ignoroval aj výpoveď svedka E. M., ktorý vypovedal, že na žalobkyňu nebol vyvíjaný ani fyzicky ani psychicky nátlak. Rozsudok neobsahuje žiadne úvahy súdu, prečo vyhodnotenie niektorých dôkazov opomenul. K svedeckej výpovedi A. S. uviedol, že je logické, že v čase vyšetrovania manka a pohovorov so zamestnancami nebola situácia príjemná, samotná výška manka 200.000 eur je veľmi vysoká, mohla zapríčiniť likvidáciu žalovaného a každý zamestnanec, ktorého živobytie záviselo od výkonu práce pre žalovaného, musel mať logicky obavy, že príde o stály príjem a taktiež obavy, že vzniknutá situácia mohla vzniknúť zanedbaním povinností z jeho strany, hoci aj z nedbanlivosti. Stres a obavy pociťovali aj zamestnanci, ktorí sa o vznik škody nezapríčinili; tento psychický stav však nespôsobuje automaticky neplatnosť právnych úkonov, ktoré v danom čase boli robené. Taktiež samotná skutočnosť, že žalobkyňa bola uplakaná, nesvedčí o tom, že by bola dôkazom o nátlaku zo strany žalovaného. Z prepisu nahrávky je zrejmé, že žalobkyňa si uvedomila chyby, ktoré pri fakturácii robila a ktoré mali za následok nevyfakturovaný tovar vo veľkej hodnote a každý, kto by sa ocitol v situácii, keď zamestnávateľ zistí, že zamestnanec spôsobil škody obdobného rozsahu, by pravdepodobne reagoval tak ako žalobkyňa. Prirodzená reakcia žalobkyne však nie je dôkazom o tom, že by bola nútená k právnemu úkonu uznania dlhu. Namietal, že výpoveď svedka T. U. nemá právnu relevanciu, pretože sa v ten deň so žalobkyňou vôbec nestretol, vyjadroval sa ku dňu 06.10.2011, kedy bolo v sklade žalovaného zistené odcudzenie tovaru a na základe pokynov polície žalovaný zabezpečil areál tak, aby nebolo nič vyvezené a nikto neodišiel do príchodu polície. Ďalej poukázal na výpoveď svedka F. E., manžela žalobkyne, ktorá potvrdzuje, že žalobkyňa mala možnosť sa sama rozhodnúť a svoje rozhodnutie si overila u manžela, ktorý ho podporil. Dôkazom o neexistencii nátlaku na žalobkyňu je aj jej samotná výpoveď pre OČTK zo dňa 18.05.2012, v ktorej na otázku, či súhlasila s podpísaním notárskej zápisnice, sa vyjadrila tak, že keď bude treba, je ochotná zobrať si aj pôžičku, keď jej ju dajú a že nepovedala, že to nechce podpísať a priamo sa jej nikto nevyhrážal. Taktiež z uznesenia ČVS: ORP - 43/OVK - PK - 2012 zo dňa 28.05.2012, ktorým bolo odmietnuté trestné oznámenie žalobkyne, vyplýva, že nebolo preukázané, že by oznamovateľku násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy nútili k jej podpisu. Namietal, že súd v rozhodnutí tieto listinné dôkazy nevyhodnotil napriek tomu, že na pojednávaní ich vykonal prečítaním. Ku konštatovaniu súdu, že dlh žalobkyne nebol dostatočne určitý, uviedol, že za manko boli zodpovedné viaceré osoby, a to skladníci, ktorí vyskladňovali bez súhlasu žalovaného viac tovaru, než bolo odsúhlasené, a žalobkyňa, ktorá naviac vyskladnený tovar nedofakturovala, lebo nespárovala dodacie listy s faktúrami. Ďalej uviedol, že subjekt BO Commerce upozornil žalovaného na nesúlad účtovných dokladov; väčšina tovaru, ktorý bol naviac vyvezený zo skladu, však nikdy nebol dovezený do BO Commerce, jednalo sa o tretie subjekty, s ktorými museli mať pravdepodobne skladníci a žalobkyňa osobitnú dohodu; v dodacích listoch bolo deklarované, že sú to odberatelia BO Commerce, tovar im bol preto vyvážaný a mal byť fakturovaný na zmluvného partnera žalovaného - BO Commerce. Dodatočná fakturácia sa však nerealizovala pochybením žalobkyne. BO Commerce tovar, ktorý si neobjednal, vrátil alebo ho doplatil, išlo však len o zanedbateľné množstvo z celkového objemu neoprávnene vyvezeného tovaru. Reálne sa však obohatili osoby, ktorým bol dodaný tovar v domnienke, že sú odberateľmi BO Commerce a ktoré nikdy za tovar nezaplatili. Ďalej namietal, že súd pri posudzovaní psychického nátlaku opomenul moment, v ktorom mala byť žalobkyňa nátlaku vystavená, pretože pokiaľ by aj bola v strese počas pohovoru u žalovaného, v čase podpisu notárskej zápisnice nebola nikým ovplyvňovaná. V tomto smere poukázal aj na vyjadrenie notárky JUDr. Magdalény Čížovej zo dňa 28.08.2012, ktorý dôkaz súd nevzal do úvahy a nevyhodnotil. S poukazom na § 47 písm. h/ Notárskeho poriadku namietal, že notár vo svojej funkcii osvedčovacej osvedčuje skutočnosť, že notársky zápis bol účastníkmi schválený. Súd v rozpore s prehlásením notárky konštatoval opak, čím podľa jeho názoru ide o popretie princípu právnej istoty v právnom štáte. S poukazom na komentár k § 37 Občianskeho zákonníka namietal, že ak niekto hrozí tým, čo je oprávnený vykonať a čím je oprávnený hroziť, nejde o bezprávnu vyhrážku, ale o oprávnený nátlak. Uviedol, že v danom prípade bol oprávnený a dokonca povinný upovedomiť zamestnanca o hroziacich následkoch zamestnancovho konania, ktoré môžu spočívať aj v možnosti začatia trestného stíhania. Samotnú skutočnosť, že bude začaté trestné stíhanie vo veci zisteného manka, nemožno označiť ako bezprávnu vyhrážku. 3. Žalobkyňa sa v odvolacom konaní nevyjadrila. 4. Odvolací súd; s poukazom na § 470 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilného sporového poriadku (ďalej len "C.s.p.") účinného od 01. 07. 2016; preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu a v medziach odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 5. V prejednávanej veci súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na zistenie skutočností rozhodujúcich pre posúdenie dôvodnosti žaloby žalobkyne, ktorou sa domáhala určenia neplatnosti právneho úkonu spísaného do notárskej zápisnice dňa 12. októbra 2011, ktorým žalobkyňa ako dlžník - povinná osoba vyhlásila uznanie záväzku a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice a exekúciou podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku. Zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 132 O.s.p. dospel k správnym skutkovým záverom a na ich základe následne vyvodil aj správny právny záver, že predmetný právny úkon spísaný do notárskej zápisnice je absolútne neplatný právny úkon podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom vec posúdil správne po právnej stránke, keď na zistený skutkový stav aplikoval príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 34, § 35 ods. 1, § 37 ods. 1, § 558), ako aj ust. § 80 písmeno c/ O.s.p. Svoje zistenia a závery, pre ktoré žalobe vyhovel aj riadne odôvodnil, vysporiadal sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, uviedol dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil ako po stránke skutkovej, tak aj po právnej stránke a jeho odôvodnenie je tak dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v odvolacom konaní z hľadiska správnosti zaujatých záverov. Proti týmto záverom súdu prvej inštancie mohol žalovaný skutkovo a právne argumentovať, a preto v tejto súvislosti bolo zachované jeho základné právo na spravodlivý súdny proces a nebola mu odňatá možnosť konať pred súdom. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie preto nemožno považovať za svojvoľné, či zjavne neodôvodnené a nepreskúmateľné. 6. Žalobkyňa sa v konaní domáhala určenia, že právny úkon spísaný do notárskej zápisnice sp. zn. N 199/2011, Nz 38358/2011, NCRIs 39362/2011, spísanej na Notárskom úrade JUDr. Magdalény Čížovej so sídlom v Bratislave, Lehotského 06, dňa 12. októbra 2011, ktorým žalobkyňa ako dlžník - povinná osoba, vyhlásila uznanie záväzku a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice a s exekúciou podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku a alternatívne sa domáhala určenia, že dlh uznaný vyhlásením v predmetnej notárskej zápisnici v čase podpisu notárskej zápisnice neexistoval. Určenia neplatnosti právneho úkonu, resp. určenia neexistencie jej dlhu voči žalovanému uznanému vyhlásením v notárskej zápisnici sa žalobkyňa domáhala z dôvodu, že notársku zápisnicu podpísala pod nátlakom, keď pod vyhrážkou, že na ňu bude podané trestné oznámenie, bola donútená odísť s dvomi neznámymi osobami na notársky úrad podpísať notársku zápisnicu a tiež z dôvodu, že dlh nie je v uznaní záväzku dostatočne určitý. 7. Súd prvej inštancie správne postupoval, keď vyhlásenie žalovanej v predmetnej notárskej zápisnici skúmal z hľadiska pojmových znakov právneho úkonu v zmysle § 34 Občianskeho zákonníka a z hľadiska splnenia zákonom stanovených náležitostí platnosti prejavu vôle žalovanej, ktorými sú podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka sloboda, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť; ako aj z hľadiska splnenia ďalších zákonom stanovených náležitostí uznania záväzku podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ktorými sú uvedenie dôvodu dlhu, uvedenie výšky dlhu a vyjadrenie prísľubu dlžníka zaplatiť dlh veriteľovi a pre platnosť ktorého zákon vyžaduje písomnú formu. 8. Inštitút uznania dlhu (záväzku) nie je novým právnym titulom (dôvodom) záväzku, ale je samostatným zabezpečovacím inštitútom; zabezpečovaciu funkciu plní tým, že zakladá právnu domnienku existencie dlhu (záväzku) v čase jeho uznania; táto domnienka je však vyvrátiteľná dôkazom opaku (§ 133 O.s.p., resp. § 192 C.s.p.), čo znamená, že skutočnosť, pre ktorú je v zákone stanovená domnienka, ktorá pripúšťa dôkaz opaku, má súd preukázanú dovtedy, pokiaľ v konaní nevyšiel najavo opak. Procesným následkom uznania dlhu (záväzku) je to, že dôkazné bremeno prechádza z veriteľa na dlžníka. Tým sa v spore posilňuje procesné postavenie veriteľa, lebo nemusí dokazovať vznik a výšku dlhu, ani jeho trvanie v čase, keď k uznaniu došlo. Naopak je na dlžníkovi, ak chce byť v spore úspešný, aby preukázal, že dlh nevznikol, že bol splnený alebo zanikol inak; tieto skutočnosti sú totiž pravým opakom toho, čo uvádza domnienka, t.j. sú spôsobilé, ak vyjdú v konaní najavo (t. j. ak unesie dlžník vo vzťahu k nim dôkazné bremeno), vyvrátiť obsah domnienky. 9. Uznanie záväzku je jednostranný právny úkon urobený dlžníkom adresovaný veriteľovi, ktorého obsahovými náležitosťami je určenie dôvodu dlhu a výšky dlhu. Dôvod dlhu je spravidla vyjadrený jeho právnou kvalifikáciou, napr. pôžička zo dňa a pod., avšak nie je významné, či v prejave je správne kvalifikovaný právny dôvod, ale stačí, ak je z prejavu dôvod zrejmý. Uvedenie dôvodu dlhu znamená označenie, akého dlhu sa uznanie týka, alebo v čom dlh (skutkovo) spočíva. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že je nutné záväzok, ktorého sa uznanie týka, identifikovať takým spôsobom, aby nebol zameniteľný s iným (napr. uvedením jeho dôvodu odkazom na listinu, v ktorej je ďalej špecifikovaný a pod.). (33Cdo/447/2012 NS ČR). Z rozhodnutí NS ČR 33Cdo/4052/2013, 30Cdo/3840/2012 vyplýva, že nie je nevyhnutné uviesť výslovne dôvod dlhu priamo v uznávacom prejave, avšak tento musí obsahovať také údaje, z ktorých prípadne pomocou výkladu podľa § 35 Občianskeho zákonníka dôvod dlhu nepochybne vyplýva. Označenie dlhu musí byť vyjadrené tak, aby bolo objektívne určiteľné. V rozhodnutí sp. zn. 33Cdo/2690/2008 NS ČR konštatoval, že "musí byť určitosť prejavu vôle uznať dlh čo do dôvodu a výšky daná obsahom listiny, na ktorej je zaznamenaný; nestačí, že dlžníkovi, ktorý jednostranný právny úkon urobil, prípadne veriteľovi, ktorému bol tento úkon adresovaný, bol jasný ako dôvod uznávaného dlhu, tak jeho výška, ak to nie je poznateľné z textu listiny. Určitosť písomného prejavu vôle je objektívnou kategóriou a taký dôvod by nemal vzbudzovať dôvodné pochybnosti o jeho obsahu ani u tretích osôb". 10. V súlade s vyššie uvedenou judikatúrou súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania správne dospel k záveru, že dlh uznaný žalobkyňou nebol dostatočne špecifikovaný. Pre posúdenie určitosti prejavu vôle žalovanej čo do dôvodu uznaného dlhu podľa názoru odvolacieho súdu nie je právne významné, že podľa jej výpovede a prepisu nahrávky rozhovoru jej boli predložené jednotlivé listinné dôkazy, a to faktúry a objednávky, keď samotný uznávací prejav, obsiahnutý v notárskej zápisnici neobsahuje odkaz na žiadne konkrétne listinné dôkazy, z ktorých by vyplýval dôvod vzniku dlhu žalobkyne voči žalovanému. V predmetnej notárskej zápisnici je dôvod dlhu žalovanej určený tak, že vznikol tým, že ako fakturantka spoločnosti Den Braven SK s. r. o. fakturovala v priebehu roku 2011 samostatne zárobkovo činnej osobe obchodné meno: C. E. - C. L., miesto podnikania: Hospodárska 3, Trnava, IČO 33 201 641, iba na základe telefonickej informácie cez systém Skype. Po predložení účtovných dokladov bolo dodatočne zistené, že dodanie tovaru nebolo v súlade s vystavenou faktúrou čo do výšky 100.952 eur. Uvedený text uznávacieho prejavu žalovanej neobsahuje právnu kvalifikáciu jej dlhu voči žalovanému, keď z neho nie je zrejmé, či predmetný dlh mal vzniknúť titulom zodpovednosti žalovanej za škodu alebo jej bezdôvodným obohatením a taktiež skutkovými okolnosťami jej dlh nie je dostatočný vymedzený, keď z toho uznávacieho prejavu nie je zrejmé, z čoho pozostáva suma 100.952 eur a pokiaľ by táto suma podľa tvrdení žalovaného v konaní mala predstavovať škodu spôsobenú mu žalobkyňou, nie je zrejmé, akého tovaru a v akom množstve dodaného a nevyfakturovaného by sa mala týkať, keď nie je uvedený žiaden odkaz na konkrétne listinné dôkazy. Z takto uvedeného dôvodu dlhu nevyplýva ani zodpovednosť žalobkyne za schodok (manko) na základe dohody o hmotnej zodpovednosti, na ktorú žalovaný poukázal vo svojom odvolaní. Ďalej žalovaný namieta, že nikdy netvrdil, že žalobkyňa zavinila, že bol vyskladnený tovar vo väčšom množstve, než bol vyfakturovaný, ale jednoznačne boli rozdiely medzi dodacími listami a faktúrami, pričom množstvo tovaru, ktorý nebol vyfakturovaný, bol v hodnote cca 200.000 eur a namietal v odvolaní, že žalobkyňa si neplnila svoju povinnosť párovať faktúry s dodacími listami a kontrolovať, či neostal nevyfakturovaný tovar, v dôsledku čoho vznikla situácia, že bol vyvezený tovar, ktorý nebol dofakturovaný. V uznaní záväzku však nie je uvedené, že dlh žalovanej by vznikol nedofakturovaním vyvezeného tovaru zo skladu, ale z textu uznania záväzku vyplýva, že samotné dodanie nebolo v súlade s vystavenou faktúrou, pričom v uznaní záväzku vôbec nie je špecifikované, aký nevyfakturovaný a zo skladu vyvezený tovar v hodnote 100.952 eur je predmetom uznania záväzku žalovanej a z akého celkového množstva a druhu tovaru nevyfakturovaného a vyvezeného v celkovej sume 200.000 eur. Presná špecifikácia tovaru uvedením jeho druhu a množstva je nevyhnutná pre identifikáciu uznaného dlhu tak, aby nemohol byť zameniteľný s iným, a to vzhľadom na to, že podľa tvrdení žalovaného za škodu vzniknutú mu v celkovej sume cca 200.000 eur zodpovedajú aj iné osoby, a aj vzhľadom na procesné dôsledky uznania dlhu, a to prenesenie dôkazného bremena z veriteľa na dlžníka, ktorého v prípade súdneho konania zaťažuje dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že v čase uznania dlhu dlh netrval. V danom prípade však nie je zrejmé, hodnoty ktorého konkrétneho tovaru by sa mal týkať dlh žalobkyne, neexistenciu ktorého by mala preukázať. Za manko zistené žalovaným v celkovej sume 200.000 eur boli aj podľa tvrdení žalovaného uvedených v jeho odvolaní zodpovedné viaceré osoby, avšak nie je zrejmé, akým spôsobom žalovaný určil sumu, ktorú žiadal uhradiť žalobkyňou. Správne preto súd prvej inštancie dospel k záveru, že dlh uznaný žalobkyňou, nebol dostatočne určitý, a to nielen vzhľadom na výšku celého manka, ale aj vzhľadom na nedostatočnú špecifikáciu dlhu, či už uvedením jeho právneho titulu alebo skutkovými okolnosťami. Uvedené závery potvrdzuje aj skutočnosť, že súd prvej inštancie v danej veci vykonal rozsiahle dokazovanie aj za účelom identifikácie dlhu, ktorý žalobkyňa uznala, avšak ani vykonaným dokazovaním sa nepodarilo ustáliť, aký mal byť právny dôvod jeho vzniku a na akom skutkovom základe mal vzniknúť. Na základe uznania neurčitého dlhu žalobkyňa nebola schopná vyvrátiť právnu domnienku existencie dlhu v čase jeho uznania a preukázať v konaní, že dlh nevznikol, resp. že ku dňu uznania už neexistoval (zanikol). 11. Odvolací súd sa stotožnil aj so záverom súdu prvej inštancie, že právny úkon urobený žalobkyňou nebol urobený slobodne, keď prejavená vôľa žalobkyne v právnom úkone bola vytvorená pod vplyvom strachu, keď nesporné je, že žalobkyňa bezprostredne po absolvovaní pohovoru s jej neznámymi osobami zo súkromnej bezpečnostnej služby a po prevzatí si svojich osobných vecí zo svojej kancelárie za asistencie pracovníkov súkromnej bezpečnostnej služby bola týmito pracovníkmi prevezená na notársky úrad za účelom podpisu notárskej zápisnice, ktorý postup súd prvej inštancie správne vyhodnotil ako neštandardný, i keď svedok E. M. vo svojej výpovedi uviedol, že nespomína si, že by žalobkyňa bola vystavená fyzickému násiliu a nebola vystavená psychickému násiliu počas rozhovoru, výpoveďou žalobkyne, ako aj ďalšími svedeckými výpoveďami, najmä svedkyňou A. S.Á. B. F. E. bolo preukázané, že žalobkyňa po absolvovaní rozhovoru s pracovníkmi súkromnej bezpečnostnej služby bola rozrušená, plakala, bola vystrašená a v zlom psychickom stave. Z výpovede svedka F. E., manžela žalobkyne vyplýva, že žalobkyni bolo umožnené telefonicky sa s ním poradiť a počas tohto rozhovoru jej odporúčal, aby notársku zápisnicu podpísala. Zároveň však potvrdil, že žalobkyňa bola uplakaná a veľmi vystrašená počas rozhovoru s ním. Z odôvodnenia uznesenia Okresného riaditeľstva policajného zboru v Pezinku, odbor kriminálnej polície, oddelenie všeobecnej kriminality ČVS: ORP - 43/OVK - PK - 2012 zo dňa 28.05.2012, ktorým bolo odmietnuté trestné oznámenie žalobkyne pre podozrenie zo spáchania obzvlášť závažného zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 3 písmeno b/ Trestného zákona formou spolupáchateľstva, ktorého sa malo dopustiť päť neznámych mužov, ktorí ju v zasadačke spol. Den Braven SK s. r. o. vo Svätom Jure vypočúvali dňa 12.10.2011 vo veciach spôsobu fakturácie a dôvodom straty tovaru, vyplýva, že nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že by oznamovateľku násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy nútili k jej podpisu, a teda konanie, ktoré popisuje oznamovateľka, nenapĺňa všetky obligatórne znaky skutkovej podstaty obzvlášť závažného zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 3 písmeno b/ Trestného zákona, ani žiadneho iného činu. Sloboda vôle človeka však môže byť ovplyvnená nielen konaním napĺňajúcim skutkovú podstatu zločinu vydierania, ale sloboda vôle môže byť ovplyvnená bezprávnou vyhrážkou, ktorá v ňom vzbudzuje dôvodný strach z ujmy, ktorou sa hrozí tak, že sa jeho vôľa prejavená v právnom úkone vytvára pod vplyvom tohto strachu. Ide o psychické donútenie, ktoré má za následok neplatnosť právneho úkonu v prípade, ak je protiprávne, to znamená, ak sa takto vynucuje niečo, čo takto nemožno vynucovať. Nemožno každú vyhrážku veriteľa, že nechá dlžníka trestne stíhať, v zásade považovať za bezprávnu vyhrážku, avšak v danom prípade z prepisu nahrávky z rozhovoru so žalobkyňou vyplýva, že žalobkyňa nebola vypočúvajúcim len upovedomená o možnosti začatia trestného stíhania voči jej osobe, ale aj väznením, keď F.. Z. okrem iného uviedol, že "alebo to posunieme na súd, budete to musieť zaplatiť, prípadne si niečo odsedíte? Je to na Vás?" Vzhľadom na uvedené sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalobkyňa právny úkon neurobila slobodne, ale jej vôľa bola vytvorená pod vplyvom strachu vyvolaného nátlakovo vedeným výsluchom jej osoby, bez ktorých okolností by k takémuto úkonu z jej strany nedošlo. Nedôvodne žalovaný namieta, že v čase podpisu notárskej zápisnice nebola žalobkyňa nikým ovplyvňovaná, keď nesporné je, že k podpisu notárskej zápisnice bola žalobkyňa prevezená pracovníkmi súkromnej bezpečnostnej služby bezprostredne po jej výsluchu a taktiež nemožno slobodu vôle žalobkyne posudzovať len na základe vyjadrenia notárky JUDr. Magdalény Čížovej o tom, že žalobkyňa notársku zápisnicu pred ňou bez nátlaku a dobrovoľne podpísala, keď notárka nebola prítomná pri výsluchu žalobkyne, ktorý podpisu zápisnice žalobkyňou bezprostredne predchádzal a správne tiež súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal na to, že notár spisujúci notársku zápisnicu nevykonáva dokazovanie za účelom zisťovania náležitostí skúmaného právneho úkonu v rozsahu civilného konania. 12. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že obsah odvolania žalovaného nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu, alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. 13. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súd prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil. 14. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a žalobkyni, ktorá mala úspech v odvolacom konaní, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože jej trovy v odvolacom konaní nevznikli. 15. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).