Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/106/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1208214529 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Břoušková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1208214529.5 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Břouškovej a členiek senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubice Kriškovej, v právnej veci žalobcu: MH Manažment, a.s., so sídlom Trnavská cesta 100, Bratislava, IČO: 50 088 033, proti žalovanému: Slovenské elektrárne, a.s., so sídlom Mlynské nivy 47, Bratislava, IČO: 35 829 052, zastúpený: ATLegal, s.r.o., so sídlom Grösslingova 45, Bratislava o určenie neplatnosti Zmluvy o odškodnení, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 23Cb/200/2008-524 zo dňa 27.9.2017 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 23Cb/200/2008-524 zo dňa 27.9.2017 v znení opravného uznesenia vydaného pod č.k. 23Cb/200/2008-555 zo dňa 6.2.2018 v napadnutej časti, ktorou súd žalobu zamietol a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči žalobcovi p o t v r d z u j e . Výrok súdu prvej inštancie v časti, v ktorej žalovanému v 2. rade priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi zrušuje. Žalovanému sa priznáva náhrada trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh žalovaného na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného medzinárodným rozhodcovským centrom hospodárskej komory Rakúska vo Viedni pod značkou: SCH-5430 zamietol. Zamietol žalobu žalobcu a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu. Žalovanému v II. rade priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu, o výške náhrady trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. 2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd uviedol, že pôvodný žalobca, ktorým bol Fond národného majetku Slovenskej republiky sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 16.07.2008 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že Zmluva o odškodnení uzavretá dňa 22.03.2006 medzi Fondom národného majetku Slovenskej republiky a spoločnosťou Slovenské elektrárne, a.s., je neplatná a zaviazal žalovaných na náhradu trov konania. 3. Pôvodný žalobca vo svojej žalobe uviedol, že účelom zmluvy o odškodnení bolo zabezpečenie trvania platnosti a účinnosti Zmluvy o prevádzke VEG, čo samozrejme predpokladá, že Zmluva o prevádzke VEG platne vznikla a nadobudla účinnosť. Zmluva o odškodnení tak nemôže existovať samostatne bez existencie platnej a účinnej Zmluvy o prevádzke VEG. Zmluva o prevádzke VEG bola podľa názoru Fondu národného majetku Slovenskej republiky ako pôvodného žalobcu absolútne neplatná, v nadväznosti na čo je absolútne neplatnou a neúčinnou i Zmluva o odškodnení a musí sa na ňu hľadieť ako keby nikdy nevznikla, neexistovala, nebola uzavretá, t.j. nikdy nenadobudla platnosť a účinnosť. Keďže zmluva o prevádzke VEG nikdy neexistovala, je predmetom Zmluvy o odškodnení plnenie - poskytnutie odškodného zo strany Fondu národného majetku Slovenskej republiky z titulu predčasného ukončenia Zmluvy o prevádzke VEG, ktoré nie je právne možné a nebolo právne možné od samého počiatku. Zmluva, ktorá nikdy neexistovala nemôže byť nikdy ani ukončená a preto nikdy nemôže vzniknúť a ani nikdy neexistoval právny dôvod na poskytnutie odškodného žalovanému zo strany Fondu národného majetku Slovenskej republiky. 4. Splnenie záväzku poskytnúť odškodné je taktiež nemožné od samého počiatku a Zmluva o odškodnení je neplatná podľa § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka z tých istých dôvodov z akých je neplatná Zmluva o prevádzke VEG. 5. Pokiaľ súd vyhlási za neplatnú Zmluvu o prevádzke VEG, vyslovenia neplatnosti ktorej sa domáha žalobca v konaní pred Okresným súdom Bratislava II č.k. 23Cb l32/2008 a súčasne nebude preukázaná neplatnosť Zmluvy o odškodnení, hrozí Fondu národného majetku Slovenskej republiky mimoriadna majetková ujma z titulu jeho povinnosti odškodnenia žalovaného podľa predmetnej Zmluvy o odškodnení. 6. Žalovaný žiadal konanie o žalobe žalobcu zastaviť, pričom poukázal na skutočnosť, že v prípade, ak by medzi ním a Fondom národného majetku Slovenskej republiky vznikol spor o platnosť zmluvy o odškodnení alebo o to, či Fond národného majetku Slovenskej republiky v tom ktorom prípade ukončenia zmluvy o prevádzke má povinnosť odškodniť žalovaného alebo nie, právomoc rozhodnúť tento spor má na základe rozhodcovskej doložky uvedenej v bode 8.8. zmluvy o odškodnení Medzinárodný rozhodcovský súd Hospodárskej komory Rakúska. To znamená, že je v plnej kompetencii Medzinárodného rozhodcovského súdu Hospodárskej komory Rakúska rozhodnúť o neplatnosti Zmluvy o odškodnení, či už ako o predmete v konaní vo veci samej, alebo ako o predbežnej otázke. 7. Dňa 27.12.2017 doručil žalovaný súdu písomné podanie, v ktorom poukázal na skutočnosť, že zákonom č. 197/2014 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov bol do zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby doplnený § 47da ods. 1. Uvedené ustanovenie sa priamo týka Fondu národného majetku Slovenskej republiky, nakoľko je nesporné, že záväzky zo zmluvy o odškodnení prešli z Fondu národného majetku Slovenskej republiky na štát a to z dôvodu, že záväzky zo zmluvy o odškodnení vznikli v súvislosti prevodom akcií Fondu národného majetku Slovenskej republiky na iné osoby a tiež, že k tomuto prevodu došlo pred 31.07.2014. Z uvedených skutočností žalovaný odvodil záver, že MH Manažment, a.s. nemôže byť v tomto konaní právnym nástupcom Fondu národného majetku Slovenskej republiky ako pôvodného žalobcu v zmysle § 64 C.s.p. 8. Žalovaný v písomnom podaní doručenom súdu dňa 27.12.2017 ďalej uviedol, že od účinnosti Civilného sporového poriadku, teda od 01. júla 2016 nie je možné domáhať sa určenia neplatnosti Zmluvy o odškodnení. Uvedená skutočnosť podľa žalovaného v 1. rade vyplýva z porovnania § 80 písm. c) O.s.p. a § 137 C.s.p., z ktorého je zrejmé, že Civilný sporový poriadok na rozdiel od Občianskeho súdneho poriadku neumožňuje domáhať sa určenia neplatnosti právneho úkonu (zmluvy). 9. Žalobca, podľa žalovaného zároveň neosvedčil naliehavý právny záujem na požadovanom určení, nakoľko po nadobudnutí účinnosti § 47da ods. 1 zákona č. 92/1991 Zb. žalobca nie je účastníkom Zmluvy o odškodnení, z tejto zmluvy mu nevznikajú žiadne práva ani povinnosti. 10. V písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 04.07.2017 požiadal o prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného Medzinárodným rozhodcovským centrom Hospodárskej komory Rakúska vo Viedni pod značkou SCH-5430. Dôvodom na prerušenie konania mala byť skutočnosť, že žalovaný sa žalobou doručenou Medzinárodnému rozhodcovskému centru Hospodárskej komory Rakúska vo Viedni dňa 19.06.2015 domáha voči Slovenskej republike konajúcej prostredníctvom Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky a spoločnosti MH Manažment, a.s. úhrady odškodnenia podľa čl. 3 Zmluvy o odškodnení a kompenzácie podľa čl. 4 zmluvy o odškodnení a žiada, aby Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky a MH Manažment, a.s. boli zaviazaní na ich úhradu spoločne a nerozdielne. Žalovaný poukázal aj na skutočnosť, že uvedený rozhodcovský súd svojim procesným uznesením č. 5 zo dňa 13.09.2016 stanovil, že je daná jeho právomoc a v konaní sa bude ďalej pokračovať. Podľa žalovaného je tak rozhodcovský súd jediný tribunál, ktorý je oprávnený riešiť otázku platnosti zmluvy o odškodnení. 11. Žalovaný uviedol, že zmluva o odškodnení je platná nakoľko v jej prípade nie sú splnené podmienky vymedzené § 275 ods. 2 Obchodného zákonníka na to, aby sa zmluva mohla považovať za zmluvu akcesorickú, nakoľko zmluva o odškodnení v prípade predčasného zániku Zmluvy o prevádzke VEG svoj hospodársky význam nestráca. Naopak podľa žalovaného sa v takomto prípade aktivuje povinnosť plniť podľa Zmluvy o odškodnení, pretože účelom Zmluvy o odškodnení je poskytnúť odškodnenie práve v prípade ak Zmluva o prevádzke predčasne zanikne. Žalovaný namietal skutočnosť, že účinnosť zmluvy nastala a trvá aj napriek neplatnosti Zmluvy o prevádzke VEG. Podľa žalovaného treba ustanovenia zmluvy odškodnení obsahujúce odkladaciu podmienku viažucu účinnosť tejto zmluvy na účinnosť Zmluvy o prevádzke VEG vykladať v súlade s § 266 Obchodného zákonníka tak, že zhoda vôle účastníkov zmluvy má prednosť aj pred doslovným výkladom textu normy i formulovanej zmluvy. Žalovaný ďalej poukázal na skutočnosť, že ani v prípade, ak by Zmluva o odškodnení nenadobudla účinnosť, neznamenalo by to bez ďalšieho jej neplatnosť. 12. Ďalším argumentom, ktorým žalovaná strana obhajovala platnosť a účinnosť samotnej zmluvy o odškodnení bola skutočnosť, že k nesplneniu odkladacej podmienky došlo v dôsledku porušenia právnej povinnosti zo strany Vodohospodárskej výstavby, š.p., ktorú žalovaný považoval za spriaznenú osobu žalobcu. Podľa jeho názoru aj keď nesplnenie odkladacej podmienky nesplnil priamo žalobca ale jeho „spriaznená osoba treba ustanovenie § 36 ods. 3 Občianskeho zákonníka analogicky aplikovať aj na túto situáciu. 13. K splneniu odkladacej podmienky došlo podľa žalovaného aj faktickým začatím prevádzkovania majetku VEG žalovaným. 14. Súd sa nemohol stotožniť s uvedenou argumentáciou žalovaného v 1. rade, nakoľko skutočnosť, že na MH Manažment, a.s. neprešli žiadne záväzky vyplývajúce zo zmluvy o odškodnení, odôvodňuje záver, že MH Manažment nemôže byť v tomto konaní právnym nástupcom Fondu národného majetku Slovenskej republiky ako pôvodného žalobcu v zmysle § 64 C.s.p. Pôvodný žalobca zanikol priamo na základe zákona a to nadobudnutím účinnosti zákona č. 375/2015 Z.z. o zrušení Fondu národného majetku Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, rovnako tak je z rozhodnutia č. 49/2015 zrejmé, že spoločnosť MH Manažment, a.s. je právnym nástupcom pôvodného žalobcu. Na tomto právnom nástupníctve nič nemení ani skutočnosť, že ešte počas existencie Fondu národného majetku prešli niektoré jeho práva a záväzky na štát a to na základe ustanovenia § 47da ods. 1 zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby. Singulárna sukcesia časti majetku právnickej osoby, neznamená, že táto osoba stráca spôsobilosť byť účastníkom právnych vzťahov, t.j. nestráca hmotnoprávnu subjektivitu a nestráca ani spôsobilosť vystupovať ako strana sporu v súdnom konaní. Túto procesnú spôsobilosť nestráca ani vtedy, ak v dôsledku tejto singulárnej sukcesie dôjde k strate jeho hmotnoprávnej legitimácie, a to ani vtedy keď táto skutočnosť môže viesť k neúspechu v danom spore. K zániku hmotnoprávnej, ako aj procesnoprávnej spôsobilosti Fondu národného majetku Slovenskej republiky došlo až nadobudnutím účinnosti § 47da ods. 1 zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby, pričom jeho právnym nástupcom sa stala spoločnosť MH Manažment, a.s., ktorá sa v dôsledku uvedeného stala aj novým žalobcom, nakoľko pôvodný žalobca a ani jeho právny nástupca nevyužili svoju možnosť požiadať o pripustenie zmeny žalovaného postupom podľa § 80 C.s.p. 15. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu a zistil nasledovný skutkový stav: 16. Zo zmluvy o odškodnení súd zistil, že dňa 22.03.2006 uzavreli Fond národného majetku Slovenskej republiky, ako právny predchodca žalobcu a žalovaný zmluvu o odškodnení. V zmysle bodu 2 tejto zmluvy mala samotná zmluva o odškodnení nadobudnúť účinnosť súčasne s nadobudnutím účinnosti Zmluvy o prevádzke VEG. Predmetom Zmluvy o odškodnení bol v zmysle bodu 3.1. tejto zmluvy záväzok Fondu národného majetku Slovenskej republiky priamo odškodniť žalovaného za podmienok stanovených v tejto zmluve, do tej miery a v súlade s ustanoveniami čl. 3.2 a 3.3 /spôsob výpočtu / v prípade, ak je Zmluva o prevádzke VEG ukončená pred termínom, ktorý je 30 rokov po tom, ako sa Zmluva o prevádzke VEG stala právne účinnou. 17. Z dohody o usporiadaní majetkovo-právnych vzťahov VEG uzatvorenej dňa 24.03.2006 medzi žalobcom, žalovaným, Fondom národného majetku Slovenskej republiky, Slovenským energetickým podnikom, štátnym podnikom v likvidácii a Ministerstvom hospodárstva SR (ďalej len „Dohoda“), bola uzatvorená zmluva, ktorá definovala majetok VEG ako hmotný a nehmotný majetok VEG, pričom presný zoznam tohto majetku je uvedený v Prílohe č. 1 k dohode. Dodatočný majetok VEG je Zmluvou definovaný ako taký majetok VEG, ktorý vznikol po nadobudnutí účinnosti Zmluvy a ktorý obstará žalobcu vrátane technického zhodnotenia Modernizácie a rekonštrukcie Majetku VEG. V zmysle ustanovení bodu 1.1. Dohody je pritom Majetok VEG definovaný ako technologická časť vodnej elektrárne Gabčíkovo, menovite vodnej elektrárne Gabčíkovo, vodnej elektrárne Čunovo, malej vodnej elektrárne Mošoň a malej vodnej elektrárne na kanáli S VII. Objekty sústavy vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros (ďalej len „SVD“) - vrátane vodnej elektrárne Gabčíkovo, vodnej elektrárne Čunovo, malej vodnej elektrárne Mošoň a malej vodnej elektrárne na kanáli S VII - boli vybudované na základe Zmluvy medzi Československou socialistickou republikou a Maďarskou ľudovou republikou o výstavbe a prevádzke Sústavy vodných diel / ďalej len SVD / Gabčíkovo - Nagymaros zo dňa 16.9.1977, zverejnenej v zbierke zákonov vyhláškou Ministra zahraničných vecí ČSSR Č. 109/1978 Zb.(ďalej len dvojstranná zmluva). Na základe tejto dohody malo Vodohospodárskej výstavbe, š.p. vzniknúť právo zaradiť majetok VEG do majetku štátu, s ktorým hospodári. Vodohospodárska výstavba, š.p. sa mala na základe tejto zmluvy zároveň stať prevádzkovateľom majetku VEG s právom hospodárenia vrátane všetkých k nemu prislúchajúcich hmotných aj nehmotných práv. Vodohospodárska výstavba, š.p. sa zároveň zaviazala zaplatiť žalovanému vysporiadanie v sume 4.398.661,088,- Sk. Súčasťou predmetnej dohody je aj dohoda o predkupnom práve v prospech žalovaného k majetku VEG, v prípade ak by Vodohospodárska výstavba, š.p. chcela pred ukončení alebo pri ukončení zmluvy o prevádzke VEG, previesť majetok VEG. V zmysle odkladacej podmienky dohodnutej v bode 9.2.1 dohody mala jej účinnosť nastať až potom ako nastane deň uzavretia zmluvy o kúpe akcií. 18. Zo zmluvy o prevádzke VEG súd zistil, že dňa 10.3.2006 uzavrela Vodohospodárska výstavba, š.p. so žalovaným Zmluvu o prevádzke VEG, neskôr doplnenú Dodatkom č. 1 uzavretým dňa 17. 7.2006 (ďalej len „Zmluva“). Predmetom Zmluvy je v zmysle bodu 3.1. Zmluvy úprava vzájomných vzťahov, práv a povinností Zmluvných strán v súvislosti s efektívnou a bezpečnou prevádzkou VEG a v súvislosti s predajom produktov (tovarov a služieb) v tom zmysle, že: - žalovaný nadobudol právo a povinnosť prevádzkovať a opravovať Prevádzkový majetok VEG a udržiavať jeho prevádzkyschopnosť, - žalovaný nadobudol právo na príjem z realizácie výkonu Prevádzkového majetku VEG, - žalovanému v 1. rade vznikla povinnosť hradiť všetky prevádzkové náklady a náklady spojené s údržbou Prevádzkového majetku VEG, - žalovanému v 1. rade vznikla povinnosť platiť žalobcovi Zmluvou dohodnuté platby. 19. Z rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 1Cob/84/2014-1328 zo dňa 09.03.2015 súd zistil, že týmto rozsudkom Krajský súd v Bratislave zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava II, č.k. 24Cb/50/2007-1021 zo dňa 19.11.2013 tak, že určil, že Zmluva o prevádzke VEG uzavretá medzi VODOHOSPODÁRSKOU VÝSTAVBOU, š.p. a Slovenskými elektrárňami, a.s. v znení Dodatku č. 1 zo dňa 17.07.2006 je neplatná. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 19.11.2013. 20. Z rozhodnutia Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 49/2015 súd zistil, že dňa 22.12.2015 vydalo Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky rozhodnutie o určení právneho nástupcu Fondu národného majetku Slovenskej republiky, ktorým sa stala s účinnosťou od 01.01.2016 spoločnosť MH Manažment, a.s., so sídlom: Trnavská cesta 100, Bratislava. 21. Žalovaný v priebehu konania opakovane poukazoval na skutočnosť, že v bode 8.8 Zmluvy o odškodnení bola medzi jej účastníkmi dohodnutá rozhodcovská doložka, v zmysle ktorej je na prejednanie tohto sporu daná právomoc Medzinárodného rozhodcovského súdu Hospodárskej komory Rakúska. Uvedenú námietku po prvýkrát žalovaná strana uplatnila tak, ako jej to ukladal vtedy platný a účinný § 106 O.s.p., už vo svojom vyjadrení k žalobe žalobcu. Žalovaný v priebehu konania požiadal o prerušenie konania do skončenia konania Medzinárodným rozhodcovským centrom Hospodárskej komory Rakúska vo Viedni pod značkou SCH-5430, v ktorom sa žalovaný žalobou doručenou Medzinárodnému rozhodcovskému centru Hospodárskej komory Rakúska vo Viedni dňa 19.06.2015 domáha voči Slovenskej republike konajúcej prostredníctvom Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky a prostredníctvom spoločnosti MH Manažment, a.s. úhrady odškodnenia podľa čl. 3 Zmluvy o odškodnení a kompenzácie podľa čl. 4 zmluvy o odškodnení a žiada, aby Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky a MH Manažment, a.s. boli zaviazaní na ich úhradu spoločne a nerozdielne. Žalovaný poukázal aj na skutočnosť, že uvedený rozhodcovský súd svojim procesným uznesením č. 5 zo dňa 13.09.2016 stanovil, že je daná jeho právomoc a v konaní sa bude ďalej pokračovať. Podľa žalovaného je tak rozhodcovský súd jediný tribunál, ktorý je oprávnený riešiť otázku platnosti zmluvy o odškodnení. 22. Konflikt právomoci súdu a rozhodcovského súdu Civilný sporový poriadok rieši v ustanoveniach § 5 až § 8, ktoré sa v súlade s ust. § 470 ods. 1 C.s.p. uplatnia aj pre tento spor. V zmysle ustanovenia § 5 ods. 1 C.s.p. je súd povinný skúmať námietku žalovaného, že spor sa má prejednať a rozhodnúť v rozhodcovskom konaní. V prípade, že zistí dôvodnosť tejto námietky konanie zastaví, v opačnom prípade osobitné rozhodnutie nevydáva, neprihliadnutie na námietku však musí odôvodniť vo svojom konečnom rozhodnutí. Predpokladom možnej konkurencie právomocí medzi všeobecným súdom a súdom rozhodcovským je zmluva účastníkov vzťahu o prejednaní veci v rozhodcovskom konaní. Táto môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. 23. Uzavretím rozhodcovskej zmluvy je vylúčená právomoc všeobecných súdov prejednať a rozhodovať spor vo veci samej. Ide o tzv. zúženej právomoci civilných súdov, ktorá nastáva vtedy ak existencia určitej právnej skutočnosti, v tomto prípade rozhodcovskej doložky, vylučuje, aby túto vec prejednal a rozhodol civilný súd. Ako už bolo uvedené, nadobudnutie účinnosti zmluvy o odškodnení bolo podmienené odkladacou podmienkou. Význam odkladacej podmienky spočíva v tom, že účinky právneho úkonu nastanú až jej splnením. Do splnenia, nesplnenia, či zmarenia podmienky existuje stav neistoty, kedy sa nevie, či urobený právny úkon, ktorý môže byť inak platný a záväzný, avšak nie je ešte účinný, nadobudne vôbec právne účinky. Splnením odkladacej podmienky nadobudne právny úkon právne účinky, a to od času splnenia podmienky (ak nebolo stranami dohodnuté niečo iného). Len vtedy je najskôr naplnená vôľa zamýšľaná účastníkmi právneho úkonu. Naproti tomu nesplnenie odkladacej podmienky znamená, že dosiaľ neúčinný právny úkon nenadobudne účinnosť. 24. Súd sa nestotožnil s argumentáciou žalovanej strany, že účinnosť zmluvy o odškodnení nastala po uzatvorení Zmluvy o kúpe akcií, keď zmluvné strany Zmluvy o prevádzke VEG túto zmluvu fakticky plnili, nakoľko uvedená argumentácia nenachádza žiadnu oporu v zákone a ani v elementárnej logike. Skutočnosť, že na základe zmluvy o prevode akcií došlo k zmene vlastníka akcií žalovaného je z hľadiska nadobudnutia účinnosti Zmluvy o odškodnení absolútne irelevantná. Rovnako irelevantná je aj skutočnosť, že účastníci absolútne neplatnej Zmluvy o prevádzke VEG sa touto zmluvou do doby určenia jej neplatnosti spravovali. Samotná skutočnosť, že si účastníci Zmluvy o prevádzke VEG poskytli na základe tohto neplatného právneho úkonu nejaké plnenia im zakladá iba povinnosť si takéto plnenia navzájom vrátiť, z hľadiska nadobudnutia účinnosti zmluvy o odškodnení je však tento fakt právne bez významu. 25. Súd sa nemohol stotožniť ani s výkladom § 36 Občianskeho zákonníka žalovanou stranou. Na to, aby sa v zmysle § 36 ods. 3 Občianskeho zákonníka považoval právny úkon za nepodmienený je potrebné, aby ten účastník, ktorému je nesplnenie podmienky na prospech splnenie tejto podmienky zámerne, t.j. úmyselne zmaril. Neplatnosť Zmluvy o prevádzke VEG nebola spôsobená konaním žalobcu, pričom § 36 ods. 3 Občianskeho zákonníka zánik odkladacej podmienky jednoznačne a explicitne na jej zmarenie jej účastníkom. Žalovaný navyše úplne opomenul, že zmarenie odkladacej podmienky musí byť podľa § 36 ods. 3 Občianskeho zákonníka zámerné, pričom vôbec neposkytol súdu skutkové tvrdenia a ani len neoznačil dôkazy, ktoré by mali preukazovať, že Vodohospodárska výstavba, š.p. postupovala pri uzatváraní Zmluvy o prevádzke VEG tak, aby zámerne spôsobila jej neplatnosť. 26. Zmluva o odškodnení mala nadobudnúť účinnosť spolu s nadobudnutím účinnosti Zmluvy o prevádzke VEG, pričom z vykonaného dokazovania je zrejmé, že právoplatným a vykonateľným súdnym rozhodnutím bola zmluva o prevádzke VEG určená za absolútne neplatnú. To znamená, že na právny úkon - Zmluvu o prevádzke VEG sa hľadí tak, ako keby nebola nikdy uzatvorená, z čoho logicky vyplýva, že nemohla ani nikdy nadobudnúť účinnosť a tak nikdy nemohla nastať ani odkladacia podmienka pre vznik účinnosti Zmluvy o odškodnení, ktorej neplatnosti sa žalobca v tomto konaní domáha. Z uvedeného je zrejmé, že ak nenadobudla zmluva o odškodnení účinnosť ako celok, nemohla nikdy nadobudnúť účinnosť ani rozhodcovská zmluva, ktorá vo forme rozhodcovskej doložky tvorila jej súčasť. 27. Súd nevyhovel ani žiadosti žalovaného o prerušenie konania do právoplatného skončenia rozhodcovského konania. Civilný sporový poriadok síce umožňuje v ust. § 7 prerušiť súdne konanie z dôvodu prebiehajúceho rozhodcovského konania, avšak iba za predpokladu, že rozhodcovské konania bolo začaté skôr ako konanie súdne, čo však v tomto prípade splnené nebolo, nakoľko rozhodcovské konanie bolo začaté až v roku 2015. 28. Žalobou vo veci samej sa žalobca domáhal vyslovenia neplatnosti právneho úkonu - Zmluvy o odškodnení uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným, ako aj určenia. Zmluvy a iné právne úkony, ich existencia, platnosť či neplatnosť sú právnymi skutočnosťami v zmysle § 2 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Samotná žaloba v prejednávanej veci bola na súd doručená dňa 16.07.2008, teda v čase, kedy bol účinný predchádzajúci procesnoprávny predpis, ktorým bol Občiansky súdny poriadok. Nemožno však opomenúť skutočnosť, že aj za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku boli žaloby o určenie neplatnosti prípustné iba vtedy, ak žalobca preukázal na určení tejto právnej skutočnosti naliehavý právny záujem. 29. Účelom uvedenej zákonnej zmeny v CSP však nebolo zúženie možnosti domáhať sa žalobou určenia, či tu právo je alebo nie je, ale priamo zákonom vyjadriť skutočnosť, že žalobca nemôže mať naliehavý právny záujem na určení neplatnosti právneho úkonu a to práve z dôvodu, že takáto žaloba nie je reálne schopná naplniť účel určovacej žaloby a odstrániť spornosť práva. Z uvedených dôvodov nemohlo byť legitímnym očakávaním, žalobcu, že podaním žaloby o určenie neplatnosti právneho úkonu uzatvoreného medzi ním a žalovaným by mohlo dôjsť k odstráneniu jeho právnej neistoty vo vzťahu k žalovanému ohľadom jeho nárokov na odškodnenie. Ak žalobca chcel svojou žalobou dosiahnuť právnu istotu ohľadom toho, že žalovaný nie je voči nemu oprávnený domáhať sa akýchkoľvek plnení na základe zmluvy o odškodnení, mal túto skutočnosť odzrkadliť aj priamo v žalobnom petite a žiadať určenie tejto skutočnosti a nie určenie neplatnosti samotného právneho úkonu. Otázka neplatnosti zmluvy o odškodnení by v takomto spore predstavovala otáku prejudiciálnu a iba takto formulovaná žaloba bola spôsobilá odstrániť právnu neistotu medzi žalobcom a žalovaným spôsobenú určením neplatnosti Zmluvy o prevádzke VEG. Už zo samotného obsahu žaloby je zrejmé, že táto nebola pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na strane žalobcu na ním požadovanom určení prípustná ani za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku a nie je prípustná ani za účinnosti nového procesného predpisu - Civilného sporového poriadku. 30. S poukazom na uvedené súd konštatoval, že žalobca v priebehu celého konania neuviedol žiadne relevantné skutkové tvrdenia, ktoré by preukazovali jeho naliehavý právny záujem na ním požadovaných určeniach a tento naliehavý právny záujem nevyplynul ani z vykonaného dokazovania. Nemožno opomenúť ani podstatnú zmenu skutkového stavu, ktorá nastala v priebehu konania nadobudnutím účinnosti § 47da zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby. Uvedené ustanovenie sa priamo týka aj práv a povinnosti, ktoré by mohli Fondu národného majetku Slovenskej republiky vyplývať zo Zmluvy o odškodnení, nakoľko je nesporné, že záväzky zo Zmluvy o odškodnení vznikli v súvislosti prevodom akcií Fondu národného majetku Slovenskej republiky na iné osoby a tiež, že k tomuto prevodu došlo pred 31.07.2014. To znamená, že aj v prípade, ak by bola napadnutá Zmluva o odškodnení platná a účinná (čo však z vykonaného dokazovania v žiadnom prípade nevyplýva), povinnosť odškodniť žalovaného v prípade nedodržania doby trvania Zmluvy o prevádzke VEG by nesvedčila žalobcovi ale priamo štátu. Aj z tejto skutočnosti je odôvodnený záver o tom, že na strane žalobcu neexistuje žiaden právny záujem na určení neplatnosti Zmluvy o odškodnení a aj prípadné, pre žalobcu pozitívne, rozhodnutie by nebolo schopné akýmkoľvek spôsobom zmeniť jeho právne postavenie voči žalovanému, resp. odstrániť spory v ich vzájomných vzťahoch. 31. Na základe uvedených skutočností ako aj citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je nedôvodná a nemá oporu v zákone. 32. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 2 C.s.p. podľa ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko mali žalovaní v 1. a 2. rade v konaní plný úspech, súd im priznal náhradu trov konania proti neúspešnému žalobcovi. 33. Proti tomuto rozsudku sa v zákonnej lehote odvolal žalobca. Mal za to, že OS BA II nesprávnym procesným postupom znemožnil Žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces v súlade s ust. § 365 ods. (1) písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok („CSP“), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci v súlade s ust. § 365 ods. (1) písm. d) CSP, OS BA II dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam v súlade s ust. § 365 ods. (1) písm. f) CSP, Rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v súlade s ust. § 365 ods. (1) písm. h) CSP. 34. Žalobca týmto podal proti Rozsudku v zákonnej lehote, v súlade s ust. § 355 a nasl. CSP, odvolanie v rozsahu výroku Rozsudku podľa bodu [1] písm. (b) tohto odvolania, ktorým OS BA II rozhodol, že žalobu zamieta, výroku Rozsudku podľa bodu [1] písm. (c) tohto odvolania, ktorým OS BA II priznal Žalovanému nárok na náhradu trov konania voči Žalobcovi v plnom rozsahu a výroku Rozsudku podľa bodu [1] písm. d) tohto odvolania, ktorým OS BA II priznal Žalovanému v II. rade nárok na náhradu trov konania voči Žalobcovi v plnom rozsahu. 35. Žalobca zdôraznil, že zo strany súdu prvej inštancie došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci v spojení s vykonaným dokazovaním. Poukázal na skutočnosť, že v časti týkajúcej sa posúdenia otázky naliehavého právneho záujmu Žalobcu na požadovanom určení, že Zmluva o odškodnení uzatvorená medzi Fondom národného majetku Slovenskej republiky („FNM SR“), ako právnym predchodcom Žalobcu, a Žalovaným dňa 22. 3. 2006 („Zmluva o odškodnení“) je neplatná, keď konštatoval, že „S poukazom na uvedené musí súd skonštatovať, že žalobca v priebehu celého konania neuviedol žiadne relevantné skutkové tvrdenia, ktoré by preukazovali jeho naliehavý právny záujem na ním požadovaných určeniach a tento právny záujem nevyplynul ani z vykonaného dokazovania.“. 36. Žalobca má za to, že vyššie uvedený záver OS BA II vyslovený v Rozsudku je nesprávny. Žalobca v prvom, rade uviedol, že v súlade s ust. § 470 ods. (1) a (2) CSP platí, že: „(1) Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. (2) Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Nová právna úprava síce dodržiava princíp okamžitej aplikability procesno-právnych noriem, podľa ktorého sa má nová procesná úprava použiť na všetky konania, tzn. aj na tie, ktoré sa začali pred dňom nadobudnutia účinnosti CSP. Zároveň však ustanovuje aj výnimky z aplikácie tohto pravidla, ktorým je aj ust. § 470 ods. (2) CSP. V uvedenej súvislosti poukazuje Ž alobca na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn.:6Co/41/2017 a zároveň poukázal na to, že v súdnej praxi sa žaloby na určenie právnej skutočnosti, vrátane žaloby o neplatnosť právneho úkonu pripúšťali, ak žalobca preukázal na určení tejto právnej skutočnosti naliehavý právny záujem. S účinnosťou od 01.07.2016 platí nový procesnoprávny predpis - Civilný sporový poriadok, ktorý vychádza zo zásady, že súd má určiť aktuálny právny stav. Z hľadiska ústavnoprávneho princípu právnej istoty, však podlieha ochrane aj legitímne očakávanie, ktoré je užšou kategóriou ako právna istota. Účelom legitímneho očakávania je garancia čitateľnosti správania sa orgánov verejnej moci a ochrana súkromných osôb pred nepredvídateľným mocenským zásahom do ich právnej situácie, na vyústenie ktorej do určitého výsledku sa spoliehali. 37. Vzhľadom na znenie ust. § 470 ods. 2 CSP a na ústavnoprávnu zásadu ochranu legitímnych o čakávaní strán je potrebné v danej veci posudzovať otázku naliehavého právneho záujmu podľa právnej úpravy účinnej v čase podania žaloby (nález Ústavného súdu SR, sp. zn. PL. ÚS 10/04 zo dňa 6.2.2008). Z vyššie uvedeného vyplýva, že žaloba o určenie právnej skutočnosti, vrátane žaloby o neplatnosť právneho úkonu, podaná za účinnosti OSP je prípustná a súd je povinný o nej rozhodnúť a otázku naliehavého právneho záujmu posudzovať podľa právne úpravy účinnej v čase podania žaloby, t. j. podľa OSP. 38. Rozsudok, ktorý by právoplatne deklaroval neplatnosť Zmluvy o odškodnení by vytvoril pevný základ medzi Žalobcom a Žalovaným a naplnil by svoju preventívnu funkciu a cieľ, nakoľko by definitívne určil nemožnosť požadovať od Žalobcu plnenie na základe Zmluvy o odškodnení. Žalobca, ako zmluvná strana Zmluvy o odškodnení, má na určení neplatnosti Zmluvy o odškodnení naliehavý právny záujem. Žalobca tiež nesúhlasí s názorom OS BA II ohľadom skutočnosti, že akákoľvek prípadná povinnosť odškodniť Žalobcu v súvislosti so Zmluvou o odškodnení prešla v dôsledku ust. § 47da Zákona o VP na Slovenskú republiku. OS BA II opomína rozdiel medzi dvoma odlišnými právnymi inštitútmi slovenského právneho poriadku, a to medzi „záväzkovým právnym vzťahom“ a „záväzkom“. Žalobca nerozporuje, že na základe ust. § 47da Zákona o VP dňom 1. 8. 2014 prešli do vlastníctva Slovenskej republiky majetkové účasti pôvodného žalobcu (FNM SR) na podnikaní Žalovaného, vrátane všetkých súvisiacich záväzkov pôvodného žalobcu (FNM SR) vzniknutých do 31. 7. 2014 z predmetného prevodu majetkovej účasti, avšak Zmluva o odškodnení nie je záväzkom ale záväzkovým právnym vzťahom, a na základe tohto ustanovenia nedošlo k zmene subjektu Zmluvy o odškodnení, ako záväzkového právneho vzťahu, na strane pôvodného žalobcu (FNM SR). 39. K zmene subjektu Zmluvy o odškodnení, ako záväzkového právneho vzťahu, na strane pôvodného žalobcu (FNM SR) došlo až po zániku pôvodného žalobcu (FNM SR) na základe zákona č. 375/2015 Z. z. o zrušení Fondu národného majetku Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov („Zákon č. 375/2015“) s právnym nástupcom, ktorým sa ku dňu 1. 1. 2016 stal Žalobca, ako právnická osoba určená Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky („MH SR“). 40. Mal za to, že rozsudok súdu prvej inštancie je nedostatočne odôvodnený a arbitrárny. V súlade s ust. § 365 ods. (1) písm. b) CSP platí, že: „Odvolanie možno odôvodniť len tým, že b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.“ 41. Čl. 46 Ústavy SR zakotvuje právo každej osoby na súdnu a inú právnu ochranu. Súčasťou tohto práva je právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s uplatňovaný mi nárokmi a obranou proti ich uplatneniu. Taktiež sa odvolal aj do výroku IV. rozsudku keď súd rozhodol o trovách konania voči žalovanému v 2. rade, napriek tomu, že žalovaný v 2. rade nie je účastníkom konania. Na strane žalovaného vystupuje iba spoločnosť Slovenské elektrárne, a.s. 42. Z vyššie uvedených dôvodov Žalobca navrhuje, aby Krajský súd v Bratislave, v súlade s ust. § 388 CSP zmenil Rozsudok tak, že vyhovie žalobe Žalobcu o určenie neplatnosti Zmluvy o odškodnení v plnom rozsahu a zároveň prizná Žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 43. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Žiadal, aby odvolací súd výroky II. a III. súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. Poukázal na skutočnosť, že konanie o žalobe o určenie neplatnosti Zmluvy o odškodnení je nadbytočné. V rámci právneho posúdenia právomoci prvoinštančného súdu rozhodovať v danej veci prvoinštančný súd ustálil, že Zmluva o odškodnení nenadobudla účinnosť vzhľadom na to, že nemohla nastať odkladacia podmienka Zmluvy o odškodnení, ktorá bola definovaná ako nadobudnutie účinnosti Zmluvy o prevádzke VEG. keďže Zmluva o prevádzke VEG bola právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu určená za absolútne neplatnú, a teda nemohla ani nikdy nadobudnúť účinnosť a teda na jej základe nemohli stranám sporu vzniknúť žiadne práva ani povinnosti. Konanie o žalobe na určenie neplatnosti Zmluvy o odškodnení je preto podľa názoru Žalovaného v danej situácii nadbytočné. Taktiež mal za to, že neexistuje odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b CSP. Od účinnosti CSP (1. júla 2016) nie je možné sa domáhať určenia neplatnosti Zmluvv o odškodnení (§ 137 CSP). V zmysle § 470 ods. l CSP sa na konania začaté pred účinnosťou CSP (1. júlom 2016) aplikuje § 137 písm. c) CSP, a teda v týchto konaniach nie je možné sa od účinnosti CSP (1. júla 2016) domáhať určenia platnosti/ neplatnosti právneho úkonu (zmluvy) a súd nie je oprávnený vydať rozhodnutie, ktorým urči platnosť/ neplatnosť právneho úkonu (zmluvy). 44. OS BA II. sa s uvedenou argumentáciou stotožnil, keď zamietol žalobu Žalobcu aj z dôvodu, že CSP neumožňuje domáhať sa určenia neplatnosti právneho úkonu (Zmluvy o odškodnení). Žalobca v Odvolaní Žalobcu neuviedol žiadne relevantné tvrdenia, ktorými by tento dôvod zamietnutia žaloby Žalobcu spochybnil. Nemožno súhlasiť s tvrdeniami Žalobcu, v zmysle ktorých podľa § 470 ods. 2 CSP účinky žaloby o určenie neplatnosti právneho úkonu podanej za účinnosti OSP zostávajú zachované aj po nadobudnutí účinnosti CSP a takáto žaloba je procesné prípustná, pričom súdy sú povinné o nej rozhodnúť. 45. Na stanovisku, že aj na konania začaté pred účinnosťou CSP sa aplikuje § 137 pism.c) CSP. a teda v týchto konaniach nie je možné sa od účinnosti CSP domáhať určenia platnosti/neplatnosti právneho úkonu a súd nie je oprávnený vydať rozhodnutie, ktorými určí platnosť/neplatnosť právneho úkonu nemení nič prvá veta § 470 ods.2 CSP pretože treba rozlišovať: na jednej strane, skutočnosť, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred účinnosťou CSP (1 .júl 2016) zostávajú zachované (§ 470 ods.2 CSP), a na druhej strane, podľa akých právnych predpisov a akým spôsobom sú súdy od účinnosti CSP (l.júl 2016) oprávnené a povinné rozhodovať o úkonoch, ktoré v konaní nastali pred účinnosťou CSP. Súdy však môžu rozhodnúť v tomto konaní sp.zn. 23 Cb 200/2008 len spôsobom, ktorý im CSP umožňuje, pričom § 137 pisrn.e) CSP neumožňuje vydať rozhodnutie, ktorým sa určí platnosť/neplatnosť právneho úkonu (zmluvy). 46. OS BA II. pritom v Rozsudku posudzoval ako otázku prípustnosti žaloby o určenie neplatnosti právneho úkonu, tak aj otázku existencie naliehavého právneho záujmu Žalobcu na požadovanom určení neplatnosti Zmluvy o odškodnení, pričom dospel k záveru, že zo samotného obsahu žaloby je zrejmé, že táto nebola pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na strane žalobcu na ním požadovanom určení prípustná ani za účinnosti OSP a nie je prípustná ani za účinnosti CSP. Naviac, OS BA II. Rozsudkom nerozhodol o Žalobe v znení petitu ku dňu podania Žaloby (l.j. za účinnosti OSP), ale o zmenenej žalobe Žalobcu v znení petitu, ktorý Žalobca podal a OS BA II. ktorú zmenu pripustil na pojednávaní dňa 27.septembra 2017 (t.j. za účinnosti CSP). Na konanie a rozhodovanie o zmenenej žalobe, ktorej zmena bola podaná a súdom pripustená za účinnosti CSP, sa aplikuje § 137 CSP, ktorý nepripúšťa žaloby o určenie neplatnosti právneho úkonu. 47. Aj keby bolo možné sa po účinnosti CSP (1. júla 2016) domáhať určenia neplatnosti Zmluvy o odškodnení (s čím podľa názoru Žalovaného nemožno súhlasiť), Žalobca by nemal naliehavý právny záujem na určení neplatností Zmluvy o odškodnení, pretože neexistuje žiadny aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi Žalobcom a Žalovaným, ktorý by bol ohrozením Žalobcovho právneho postavenia vo vzťahu k právam a povinnostiam vyplývajúcim zo Zmluvy o odškodnení, a teda nie je splnená podmienka, že bez požadovaného určenia neplatnosti Zmluvy o odškodnení by právne postavenie žalobcu bolo ohrozené alebo neisté, a že by sa určením neplatnosti zmluvy o odškodnení odstránil tento stav právnej neistoty Žalobcu, z ktorej mu hrozí nebezpečenstvo ujmy, alebo ohrozenia jeho práva. 48. Žalobca ani v Odvolaní Žalobcu nijak nešpecifikoval aký konkrétny aktuálny stav objektívnej právnej neistoty by mal v súčasnosti existovať a akými konkrétnymi skutočnosťami a dôkazmi tvrdenými a navrhnutými Žalobcom by mal byť takýto aktuálny stav objektívnej právnej neistoty preukázaný. Poukázal tiež na to, že žaloba SE voči Slovenskej republike a MH Manažment, a.s. o úhradu odškodnenia podľa Zmluvy o odškodnení bola zamietnutá dňa 30.júna 2017 rozhodcovským rozsudkom rozhodcovského súdu vo Viedni, ktorý je právoplatný a nebol napadnutý zo strany SE žalobou na súd. Ďalej, Žalobca nemá naliehavý právny záujem na určení neplatnosti Zmluvy o odškodnení aj z dôvodu, že nevstúpil do právneho postavenia FNM SR zo Zmluvy o odškodnení. 49. Do právneho postavenia FNM SR zo Zmluvy o odškodnení vystúpila od 1. augusta 2014 podľa § 47da ods. I Zákona Č. 92/1991 Zb. Slovenská republika. Pojem “záväzky” na účely § 47da ods.l Zákona č. 92/1991 Zb. treba vykladať vo význame “záväzkový právny vzťah. V niektorých prípadoch sa však záväzkom rozumie samotný záväzkový právny vzťah, eventuálne akákoľvek právna povinnosť vo všeobecnosti. Pojmom záväzok alebo dlh sa v teórii súkromného práva označuje subjektívna povinnosť. Tento pojem sa však bežne používa nielen pre označenie dlžníkovej povinností, ale aj pre označenie celého záväzkového právneho vzťahu. Zmyslom a účelom § 47da ods.l Zákona č. 92/1991 Zb. celkom zrejme nebolo, aby “záväzky” FNM SR (vo význame povinností FNM SR) zo zmluvných vzťahov uzatvorených FNM SR prešli na Slovenskú republiku, avšak práva FNM SR z týchto zmluvných vzťahov zostali naďalej FNM SR, a teda došlo k rozštiepeniu existujúcich zmluvných vzťahov FNM SR tak, že práva bude mať FNM SR a povinnosti bude mať Slovenská republika. Na to, že Slovenská republika vstúpila od 1. augusta 2014 do právneho postavenia FNM SR zo Zmluvy o odškodnení, nemá žiadny vplyv skutočnosť, že v zmysle § 2 Zákona č. 375/2015 Z.z. od 1.januára 2016 právnym nástupcom FNM SR je Žalobca. Na Žalobcu mohli prejsť podľa Zákona č. 375/2015 Z.z. len tie práva a povinnosti FNM SR, ktoré mal FNM SR ku dňu svojho zrušenia. V čase, keď bol FNM SR zrušený a Žalobca sa stal právnym nástupcom FNM SR podľa Zákona č, 375/2015 Z.z, FNM SR už nebol subjektom Zmluvy o odškodnení. 50. Poukázal na to, že Zmluva o odškodnení nikdy nenadobudla účinnosť vzhľadom na to, že nikdy nemohla nastať odkladacia podmienka Zmluvy o odškodnení, ktorá bola definovaná ako nadobudnutie účinnosti Zmluvy o prevádzke VEG, keďže Zmluva o prevádzke VEG bola právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu určená za absolútne neplatnú, a teda nemohla ani nikdy nadobudnúť účinnosť. Vzhľadom na uvedené, nemôže byť daný naliehavý právny záujem Žalobcu na určení neplatnosti neúčinnej Zmluvy o odškodnení, keďže na jej základe nemohli vzniknúť žiadne práva ani povinnosti. 51. Z uvedeného je zrejmé, že Rozsudok je v rozsahu výrokov II. a III. vecne správny, a preto Žalovaný žiada odvolací súd, aby v zmysle § 387 ods.l CSP Rozsudok v rozsahu výrokov II. a III. potvrdil. 52. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Mal za to, že súd nesprávne právne posúdil vec v spojení s vykonaným dokazovaním, nedostatočne odôvodnil Rozsudok, čím okrem iného spôsobil aj jeho arbitrárnosť a zároveň, že posledný výrok Rozsudku je nesprávny. Žaloba o určenie právnej skutočnosti, vrátane žaloby o neplatnosť právneho úkonu, podaná za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku je prípustná a súd je povinný o nej rozhodnúť a otázku naliehavého právneho záujmu posudzovať podľa právnej úpravy účinnej v čase podania žaloby, t. j. podľa Občianskeho súdneho poriadku. Žalobca tiež nesúhlasí s názorom OS BA II ohľadom skutočnosti, že akákoľvek prípadná povinnosť odškodniť Žalobcu v súvislosti so Zmluvou o odškodnení prešla v dôsledku ust. § 47da Zákona o VP na Slovenskú republiku. Žalobca rovnako trvá na tom, že OS BA II nedodržal povinnosť súdu riadne a presvedčivo odôvodniť Rozsudok. Nedostatok riadneho odôvodnenia rozsudku je porušením práva účastníka na spravodlivý proces. Opätovne žiadal aby odvolací súd v zmysle jeho odvolacieho návrhu napadnutý rozsudok zmenil. 53. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý zdôraznil, že zotrváva na všetkých svojich predošlých vyjadreniach, týchto sa pridržiaval a žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Opätovne zdôraznil, že súd prvej inštancie uznesením zo dňa 21.6.2017 č.k. 23Cb/200/2008-494 rozhodol, že pokračuje v konaní so stranou MH Manažment a.s. ako žalobcom namiesto doterajšieho žalobcu Fond Národného Majetku SR. Má za to, že žiaden z odvolacích dôvodov zo strany žalobcu neexistuje a že žalobca nemal naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy odškodnení, pretože neexistuje žiadny aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý by bol ohrozením žalobcovho právneho postavenia vo vzťahu k právam a povinnostiam vyplývajúcim zo zmluvy o odškodnení a teda nie je splnená podmienka, že bez požadovaného určenia neplatnosti zmluvy o odškodnení by právne postavenie žalobcu bolo ohrozené alebo neisté a že by sa určením neplatnosti zmluvy o odškodnení odstránil tento stav právnej neistoty žalobcu z ktorej mu hrozí nebezpečenstvo ujmy alebo ohrozenia jeho práva. Taktiež opätovne poukázal na to, že žaloba SE voči Slovenskej republike a MH Manažment, a.s. o úhradu odškodnenia podľa Zmluvy o odškodnení bola zamietnutá dňa 30.júna 2017 a že žalobca nevstúpil do právneho postavenia FNM SR zo zmluvy o odškodnení keďže do tohto právneho postavenia vstúpila od 1. augusta 2014 Slovenská republika v zmysle § 47da ods. 1 zák. č 92/91 Zb. Zdôraznil, že nemôže byť daný naliehavý právny záujem žalobcu na určení neplatnosti neúčinnej Zmluvy o odškodnení. 54. Krajský súd ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia pojednávania s poukazom na ust. § 219 ods. 3 CSP v zmysle ktorého vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami. 55. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 56. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie vykonal v predmetnej veci dostatočné dokazovanie a z vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver. 57. Pokiaľ žalobca v podanom odvolaní namietal skutočnosť, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec v spojení s vykonaným dokazovaním, keď konštatoval, že neexistuje naliehavý právny záujem na ním požadovaných určeniach a tento naliehavý právny záujem nevyplynul ani z vykonaného dokazovania a namietal použitie príslušných ust. CSP, odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvej inštancie posudzoval naliehavosť právneho záujmu na predmetnej žalobe zo strany žalobcu aj podľa príslušných ust. OSP, keďže žaloba bola podaná za účinnosti OSP a skúmal naliehavý právny záujem podľa príslušných ustanovení § 80 písm. c) OSP. 58. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, že OSP vyslovene nevylučoval prípustnosť žalobného návrhu na určenie právnej skutočnosti. Nemožno však opomenúť skutočnosť, že aj za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku boli žaloby o určenie neplatnosti prípustné iba vtedy, ak žalobca preukázal na určení tejto právnej skutočnosti naliehavý právny záujem. 59. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, že ak žalobca chcel svojou žalobou dosiahnuť právnu istotu ohľadom toho, že žalovaný nie je voči nemu oprávnený domáhať sa akýchkoľvek plnení na základe zmluvy o odškodnení, mal túto skutočnosť odzrkadliť aj priamo v žalobnom petite a žiadať určenie tejto skutočnosti a nie určenie neplatnosti samotného právneho úkonu. Otázka neplatnosti zmluvy o odškodnení by v takomto spore predstavovala otázku prejudiciálnu a iba takto formulovaná žaloba bola spôsobilá odstrániť právnu neistotu medzi žalobcom a žalovaným spôsobenú určením neplatnosti Zmluvy o prevádzke VEG. Už zo samotného obsahu žaloby je zrejmé, že táto nebola pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na strane žalobcu na ním požadovanom určení prípustná ani za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. 60. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok KS BA č.k. 1Cob/84/2014-1328 zo dňa 9.3.2015, ktorým súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie vydaným pod č.k. 24Cb/50/2007-1021 zo dňa 19.11.2013 tak, že určil, že Zmluva o prevádzke VEG uzavretá medzi VODOHOSPODÁRSKOU VÝSTAVBOU, š. p., a Slovenskými elektrárňami, a. v znení Dodatku č. 1 zo dňa 17. 07. 2006 je neplatná. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 19.11.2013. 61. Zároveň odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že podľa bodu 2 Zmluvy o odškodnení zmluvné strany sa dohodli, že táto zmluva sa stane právne účinnou súčasne s nadobudnutím právnej účinnosti zmluvy o prevádzke VEG. V prípade, že nenastane Deň uzatvorenia v zmysle zmluvy o kúpe akcií, ktorákoľvek zo zmluvných strán má právo od tejto zmluvy odstúpiť. Z uvedeného je teda zrejmé, že zmluva o odškodnení má nadobudnúť účinnosť spolu s nadobudnutím účinnosti zmluvy o prevádzke VEG, pričom z vykonaného dokazovania je zrejmé, že právoplatným a vykonateľným súdnym rozhodnutím bola zmluva o prevádzke VEG určená za absolútne neplatnú tzn., že za právny úkon - zmluvu o prevádzke VEG sa hľadí tak, ako keby nebola nikdy uzatvorená z čoho vyplýva, že nemohla a nikdy nenadobudla účinnosť a tak ani nikdy nemohla nastať podmienka pre vznik účinnosti zmluvy o odškodnení. 62. Naviac je nesporné, že žaloba SE voči Slovenskej republike a MH Manažment a.s. o úhradu odškodnenia z tejto zmluvy o odškodnení bola zamietnutá dňa 30. júna 2017 rozhodcovským rozsudkom vo Viedni, ktorý je právoplatný a nebol napadnutý zo strany SE žalobou na súd. 63. Žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie neuviedol žiadne relevantné skutkové tvrdenia, ani nenavrhol žiadne dôkazy ktoré by preukazovali jeho naliehavý právny záujem na určení zmluvy o odškodnení. Žalobca nijak nešpecifikoval aký konkrétny aktuálny stav objektívnej právnej neistoty by mal v súčasnosti existovať medzi účastníkmi tohto konania, ktorý by bol ohrozením žalobcovho právneho postavenia vo vzťahu k právam a povinnostiam vyplývajúcim zo zmluvy o odškodnení a akými konkrétnymi skutočnosťami a dôkazmi tvrdenými a navrhnutými žalobcom by mal byť takýto aktuálny stav objektívnej právnej neistoty preukázaný aj vzhľadom na vyššie uvedené rozhodnutia. 64. Pokiaľ žalobca namietal, že nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že akákoľvek prípadná povinnosť odškodniť Žalobcu v súvislosti so Zmluvou o odškodnení prešla v dôsledku ust. § 47da Zákona o VP na Slovenskú republiku, odvolací súd zdôrazňuje, že dôvodom zamietnutia žaloby nebola otázka aktívnej legitimácie žalobcu ale skutočnosť, že žalobca neosvedčil právny záujem na podanej žalobe že vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam nepreukázal žiadne relevantné konkrétne skutočnosti a nenavrhol žiadne dôkazy z ktorých by vyplývalo, že má naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o odškodnení. Pokiaľ ide o ďalší odvolací dôvod a to nedostatočné odôvodnenie, arbitrárnosť rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že podľa jeho názoru je rozsudok súdu prvej inštancie dostatočne odôvodnený, súd prvej inštancie sa vysporiadal so všetkými navrhnutými dôkazmi zo strany žalobcu a jeho právnymi argumentmi pričom všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzal do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odvolací súd má za to že odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie je postačujúce, objasňuje skutkový a právny základ rozhodnutia a postačuje na záver o tom, z akého aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces. Taktiež je potrebné poukázať na to, že z predložených listinných dôkazov a z vedenia konania pred súdom prvej inštancie nevyplýva, že by súd prvej inštancie neumožnil žalobcovi uskutočňovať nemu patriace procesné práva v takej miere aby bol jasne objasnený skutkový stav veci a aby nedošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 65. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny s poukazom na ust. § 387 ods. 1 CSP vo výroku II. a III. potvrdil. Pokiaľ ide o výrok IV. týkajúci sa trov konania, ktoré priznal súd prvej inštancie žalovanému v 2. rade, tento výrok odvolací súd s poukazom na ust. § 389 ods. 1 písm. d) CSP zrušil 66. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1, 2 a § 255 ods. 1 CSP a ich náhradu priznal žalovanému v plnom rozsahu o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. 67. Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov za 3 : 0 proti. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).