Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/96/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1614200574 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Sedláčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1614200574.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a členiek senátu JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Ivony Hrčekovej v právnej veci žalobcu: Bratislavská vodárenská spoločnosť, a.s., so sídlom Prešovská 48, Bratislava, IČO: 35 850 370, zast.: Advokátska kancelária Roštár - Slovák, s. r. o., so sídlom Révová 7, Bratislava, IČO: 36 858 731, proti žalovanému: Hampi s. r. o., so sídlom Šulekova 2, 811 06 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 870 371, o zaplatenie 32.665,83 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Malacky č. k. 10Cb/104/2014-166 zo dňa 18. 7. 2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Malacky č.k. 10Cb/104/2014-166 zo dňa 18.7.2016 v napadnutej zaväzujúcej časti a v súvisiacom výroku o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania p o t v r d z u j e . Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému vo výške 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 20.561,42 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 19.886,84 eur od 13.3.2012 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 674,58 eur od 1.12.2010 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku súd žalobu zamietol a priznal žalobcovi náhradu 25,89 % trov konania. 2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 20.1.2014 domáhal aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 32.665,83 eur s príslušenstvom titulom neuhradených faktúr, a to zostatku faktúry č. 10620025 v sume 674,58 eur vystavenej na sumu 7.874,93 eur splatnej 30.11.2010 a faktúry č. 11620052 na sumu 31.984,61 eur splatnú 12.3.2012, ktorými vyúčtoval žalovanému cenu za zvýšené znečistenie priemyselných vôd vypúšťaných do verejnej kanalizácie v zmysle Zmluvy č. K1/M o kvalite odpadových vôd odvádzaných verejnou kanalizáciou zo dňa 25.4.2005. Vzhľadom k tomu, že žalovaný faktúry neuhradil, boli mu zaslané upomienky, súčasťou ktorých bolo aj vyúčtovanie zmluvných pokút za vystavenie upomienok, a to k faktúre č. 611117589 na sumu 3,32 eur a k faktúre č. 109183500 na sumu 3,32 eur. Zároveň si uplatnil zákonný úrok z omeškania vo výške 9 % ročne a náhradu trov konania. 3. Prvoinštančný súd mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že účastníci uzavreli dňa 25.4.2005 Zmluvu č. K1/M o kvalite odpadových vôd odvádzaných verejnou kanalizáciou, na základe ktorej žalobca ako dodávateľ a prevádzkovateľ verejnej kanalizácie, zabezpečuje pre žalovaného ako odberateľa a producenta odpadových vôd o.i. kvalitu vypúšťania odpadových vôd z prevádzky žalovaného a čistenie vypúšťaných odpadových vôd (ako aj plnenie ďalších povinností, ktoré pre žalobcu ako prevádzkovateľa verejnej kanalizácie vyplývajú zo všeobecne záväzných právnych predpisov na úseku vodného hospodárstva). Žalovaného viaže povinnosť zaplatiť za služby žalobcu dojednanú odplatu (úhradu), ktoré vypúšťanie žalovaný realizuje na základe zmlúv uvedených v bode 2.2. zmluvy (zmluva o dodávke vody z verejného vodovodu a odvádzaní odpadových vôd verejnou kanalizáciou, zmluva o odvádzaní odpadových vôd z vlastného zdroja verejnou kanalizáciou, zmluva o odvádzaní vôd z povrchového odtoku). Úhrada vodného a stočného je predmetom úpravy citovaných zmlúv, pričom Zmluva č. K1/M o kvalite odpadových vôd odvádzaných verejnou kanalizáciou upravuje úhradu dojednanú medzi stranami za zvýšené znečistenie, t.j. za vypúšťanie odpadovej vody prekračujúcej v stupni znečistenia stranami dojednané limity znečistenia. Takto dojednaná odplata (stranami použitý termín „úhrada“) je dojednaná určite a zrozumiteľne v čl. 5. bod 5.2.2 zmluvy. Námietku žalovaného o absencii právnej kvalifikácie uplatneného nároku žalobcom považoval súd za nedôvodnú, a to aj v prípade, že by skutočne žalobca nárok právne nekvalifikoval. Právna kvalifikácia nároku je vecou súdu, povinnosťou žalobcu je nárok skutkovo vymedziť a odôvodniť. Súd prvej inštancie citoval uznesenie NS SR sp.zn. 5Cdo/196/2009. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s právnou kvalifikáciou uplatneného nároku žalovaným v časti o zaplatenie 674,58 € a 31.984,61 € ako zmluvnej pokuty, pričom vychádzal z obsahu žalobného návrhu, ako aj zo systematiky zmluvy a použitej terminológie v jednotlivých zmluvných dojednaniach a obsahu práv a povinností, ktoré ten - ktorý v zmluve použitý pojem upravoval: zmluva výslovne upravuje samostatne zmluvnú pokutu ako zabezpečovací inštitút pre prípad porušenia povinností odberateľom v bode 5.2.1, 9.5 a 9.6. Takýto nárok si však žalobca voči žalovanému v časti o zaplatenie 674,58 eur a 31.984,61 eur neuplatnil, predmetom konania v uvedených častiach nároku je nárok na zaplatenie úhrady, t.j. odplaty dohodnutej v čl. 5.2.2 zmluvy za vypúšťanie a spracovanie odpadovej vody kontaminovanej žalovaným nad dojednané limity znečistenia v čl. 4.3 zmluvy, vypustenej do kanalizácie žalovaným v mesiaci september 2010 a v mesiaci október 2011, čomu zodpovedá obsah žalobného návrhu, ako aj skutkové tvrdenia žalobcu. Rovnako sa súd s ohľadom na vyššie citované ustanovenia zmluvy, ako aj obsah žaloby a skutkové tvrdenia žalobcu prezentované v konaní nestotožnil ani s právnou kvalifikáciou nároku žalovaným ako náhrady škody z titulu neoprávneného vypúšťania odpadových vôd do verejnej kanalizácie, ktorá ako tvrdí žalovaný žalobcovi nevznikla, a to s poukazom na cit. ustanovenia § 25 ods. 3 zák. č. 442/2002 Z.z., keď k vypúšťaniu odpadovej vody žalovaným neprišlo bez uzatvorenej zmluvy o odvádzaní odpadových vôd alebo v rozpore s takouto zmluvou, ani podmienkami ustanovenými prevádzkovým poriadkom verejnej kanalizácie, ani bez dohodnutého merania ani z iných dôvodov ako sú predpokladané v § 25 ods. 3 zákona. Súd obsah zmluvy v časti dojednania odplaty (úhrady) za vypúšťanie odpadovej vody so zvýšeným stupňom znečistenia, považoval za určitý a zrozumiteľný a námietky žalovaného (t.j. námietky absencie právnej kvalifikácie uplatneného nároku, právnej kvalifikácie uplatneného nároku v časti o zaplatenie 674,58 eur a 31.984,61 eur ako zmluvnej pokuty alebo náhradu škody) za nedôvodné. 4. Súd prvej inštancie ako dôvodný potom posúdil nárok na zaplatenie sumy 674,58 eur ako doplatok čiastočne uhradenej faktúry č. 10620025, keď mal v konaní za preukázané, že žalovaný ako odberateľ v mesiaci september 2010 vypustil 5.051 m3 odpadovej vody, t.j. 1,95 l/s, stočné predstavuje 4.189,8045 eur (5.051 x 0,8295 eur). Nameraná hodnota pH vypustenej priemyselnej vody bola 9,57, čo predstavovalo prekročenie dohodnutej hodnoty o 0,57 (9,57 - 9), t.j. prekročenie 6,33 %. Nameraná hodnota Pc vypustenej priemyselnej vody bola 12,92 mg/l, čo predstavovalo prekročenie dohodnutej hodnoty o 2,92 mg/l (12,92-10), t.j. prekročenie 29,2 %. Tieto údaje vyplývajú zo žalobcom predloženého Protokolu o odbere vzoriek odpadovej vody od producenta (zmluvného odberateľa) zo dňa 28.9.2010, ktorý bol signovaný zástupcami oboch strán a opatrený pečiatkou žalovaného, ako aj Protokolu o skúške č. 5557/2010 (evidenčné číslo vzorky 5557/2010) vyhotoveného Akreditovaným skúšobným laboratóriom Bratislavská vodárenská spoločnosť, a.s. zo dňa 13.10.2010. Žalovaný napriek prezentovaným tvrdeniam o nesprávnosti výsledkov meraní a nesprávnosti spôsobu odberu vzorky tieto ničím nepreukázal, nepredložil žiadne vlastné kontrolné merania znečistenia za mesiac september 2010, a to ani vo vzájomnej korešpondencii z rozhodného obdobia, z ktorej vyplynulo, že namieta nesprávnosť meraní v mesiaci september 2010 dôvodiac výsledkami predložených meraní za mesiac v november 2010. Rovnako nepreukázal nesprávnosť dôvodu odberu vzorky, z vykonaného dokazovania vyplynulo jednoznačne, že vzorka bola odobratá ako kvalifikovaná bodová vzorka, začiatok odberu 28.9.2010 o 8,00 hod., koniec odberu 28.9.2010 o 10,00 hod., čo potvrdil podpisom na protokole o odbere vzorky. Z obrany žalovaného potom ani nebolo možné ustáliť, na základe akých skutkových okolností a akým výpočtom dospel k záveru, že práve suma 674,58 eur, ktorú neuhradil z faktúry vystavenej na sumu 7.784,93 eur, nie je dôvodná. Žalovaný neexistenciu záväzku z titulu faktúry č. 10620025 nepreukázal, súd potom vychádzal na základe žalobcom predložených listinných dôkazov a rozhodol v tejto časti uplatneného nároku tak, že priznal žalobcovi nárok na zaplatenie istiny v časti 674,58 eur. 5. V časti nároku uplatneného titulom zaplatenia faktúry č.11620052 na sumu 31.984,61 eur táto mala pozostávať z úhrady za prekročené limity znečistenia vypúšťanej odpadovej vody v mesiaci október 2011, keď žalovaný vypustil 3.993 m3 odpadovej vody, t.j. 1,49 l/s, stočné predstavuje 3.443,96 eur (3.993 x 0,8625 eur). Žalobcom nameraná hodnota pH bola 9,47, čo predstavovalo prekročenie dohodnutej hodnoty o 0,47, t.j. o 5,22 %, Pc 18,5 mg/l, čo predstavovalo prekročenie dohodnutej hodnoty o 8,5 mg/l t.j. o 85 %, CHSK 1.350 mg/l, čo predstavovalo prekročenie dohodnutej hodnoty o 450 mg/l, t.j. o 50 %. Predpoklad správnosti údajov zistených žalobcom však platí iba za podmienky, že žalovaný ako odberateľ nevykoná vlastnú kontrolu údajov (dojednanie strán v prílohe č. 2 zmluvy, podľa ktorého pre posúdenie neoprávneného vypúšťania odpadových vôd sa berie do úvahy prekročená hodnota jednotlivých ukazovateľov, resp. priemer prekročených hodnôt a ak odberateľ nevykoná vlastnú kontrolu, sú smerodajné výsledky kontroly dodávateľa). Rovnaký záver vyplýva aj z praxe strán, keď z predtlače Protokolu o odbere vzoriek odpadovej vody od producenta (zmluvného odberateľa) vyplýva, že v prípade, že zástupca producenta odobral časť vzorky pre vlastnú potrebu, pre posúdenie neoprávneného vypúšťania sa berie do úvahy priemerná hodnota jednotlivých ukazovateľov znečistenia vypočítaná z hodnôt ukazovateľov stanovených v skúšobnom laboratóriu BVS, a.s. a v laboratóriu, ktoré vykonalo rozbor pre producenta. 6. Prvoinštančný súd ďalej konštatoval, že aj keď protokol vo vyhotovení, aký strany vo svojej praxi (predtlačený protokol žalobcu) medzi sebou zaviedli nezodpovedá vyhotovením protokolu, ktorý si strany dojednali v zmluve, avšak čo do obsahu obsahuje všetky podstatné údaje a dojednania, ktoré mali tvoriť obsah protokolu podľa prílohy č. Podľa bodu 10.5 zmluvy nedeliteľnou súčasťou tejto zmluvy je o.i. príloha č. 2 protokolov k zmluve. Nad rámec dohody v zmluve sa v protokole potom predpokladá pre posúdenie neoprávneného vypúšťania v prípade, že si producent odobral časť vzorky pre vlastnú potrebu a dal vyhotoviť vlastné meranie, vypočítanie hodnoty jednotlivých ukazovateľov znečistenia z hodnôt ukazovateľov stanovených skúšobným laboratóriom BVS a laboratória, ktoré vykonalo rozbor pre producenta v rozhodnom období. K tomuto záveru súd dospel zo skutočnosti, že žalovaný v praxi nesprávnosť alebo samotný obsah údajov používaných predtlači protokolov voči žalobcovi nikdy nenamietal, namietal len nesprávnosť výsledkov merania. Z predložených protokolov o odbere vzoriek, ktoré strany v praxi skutočne používali pri odbere vzoriek však vyplýva, že v prípade rozdielnych ukazovateľov by sa bral do úvahy priemer prekročených hodnôt. Uvedené však nekorešponduje s obsahom vystavenej faktúry č. 11620052 a ani dohodou účastníkov v zmluve. S ohľadom na uvedené potom sa súd v tomto smere zaoberal námietkou žalovaného, ktorý tvrdil, že žalobca neakceptoval merania žalovaného, nakoľko aktuálna zmluva neobsahuje postup v prípade rozdielnych nameraných hodnôt, a dospel k opačnému záveru, a to že strany si dojednali postup aj v prípade rozdielnych nameraných hodnôt, ktorá dohoda vyplýva z predtlače protokolov o odbere vzoriek samotného žalobcu a aj zo samotnej prílohy č. 2 k zmluve. Skutočnosť, že žalobca vyúčtoval úhradu za zvýšené znečistenie v mesiaci október 2011 len z vlastných meraní aj v prípade existencie výsledkov laboratória, ktoré vykonalo rozbor pre producenta, nepreukazuje absenciu dohody strán o spôsobe výpočtu zvýšenia znečistenia v prípade rozdielnych ukazovateľov zistených žalobcom a žalovaným. 7. Medzi stranami ostalo sporné prekročenie dohodnutých limitov znečistenia v čl. 4.3 zmluvy v mesiaci október 2011, ktoré je základom pre výpočet úhrady za zvýšené znečistenie. Tvrdenia oboch strán sporu o možnej manipulácii pri preprave vzoriek neboli v konaní žiadnou zo sporových strán preukázané. Súd potom vychádzal pri výpočte úhrady za zvýšené znečistenie v mesiaci október 2011 z predložených rozborov odobratej vzorky žalobcom aj žalovaným a z priemeru hodnoty jednotlivých ukazovateľov znečistenia stanovených skúšobným laboratóriom BVS a laboratóriom, ktoré vykonalo rozbor pre producenta v rozhodnom období (Národné referenčné laboratórium pre oblasť vôd na Slovensku, ďalej len „NRL“) a dospel k záveru, že nárok žalobcu v časti o zaplatenie 31.984,61 eur titulom neuhradenej faktúry č. 11620052 je dôvodný len čiastočne. Pri výpočte úhrady pri faktúre č. 11620052 súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba je dôvodná čo do výšky 19.886,84 eur s 19 % DPH, vo zvyšku návrh v tejto časti ako nedôvodný zamietol. 8. V súvislosti s námietkami žalovaného týkajúcich sa absencie zmluvného dojednania spôsobu odberu vzoriek a nesprávnosti odberu vzorky, súd prvej inštancie poukázal na bod 10.4 zmluvy, podľa ktorého sa všetky ostatné náležitosti neupravené výslovne zmluvou riadia príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka a platnými právnymi predpismi o vodách. Podrobnú úpravu spôsobu odoberania vzoriek upravuje vyhl. MŽP SR č. 315/2004 Z.z., ktorou sa ustanovuje rozsah a početnosť odberu vzoriek a požiadavky na rozsah a vykonávanie rozborov odpadových vôd, na aplikáciu všeobecne záväzných predpisov o vodách zmluva odkazuje, súd mal za to, že absencia podrobnej zmluvnej úpravy odoberania vzoriek preto nespôsobuje neplatnosť zmluvy a ani bez ďalšieho neurčitosť zmluvných dojednaní o zisťovaní kvality vypúšťaných vôd. 9. V časti uplatneného nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty spolu vo výške 6,64 eur (zmluvná pokuta vo výške 3,32 eur za vystavenie upomienky k faktúre č. 611117589 a zmluvná pokuta vo výške 3,32 eur za vystavenie upomienok k faktúre č. 109183500) súd prvej inštancie uviedol, že žalobca tento nárok odôvodnil úpravou všeobecných obchodných podmienok. Takéto zmluvné podmienky však súdu žalobca nepredložil, avšak aj v prípade, že by predložil kogentné ustanovenie § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka upravuje možnosť, aby časť zmluvy bola určená aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými, alebo záujmovými organizáciami, alebo odkazom na iné obchodné podmienky, tieto však musia byť stranám uzavierajúcim zmluvu známe, alebo k návrhu zmluvy priložené. Zo žiadneho zmluvného dojednania zmluvy ani jej dodatku nevyplýva, že prílohou zmluvy mali byť akékoľvek iné zmluvné podmienky, ani to, že úprava zmluvnej pokuty by sa mala riadiť podmienkami žalobcu zverejnenými na jeho webovom sídle, platnosť takejto dohody vyžaduje, aby boli k návrhu zmluvy priložené alebo minimálne preukázateľná vedomosť všetkých strán zúčastnených na zmluvnom vzťahu o obsahu takýchto podmienok. Žiadnu z tvrdených skutočností o existencii a obsahu dojednania o zmluvnej pokute vo výške 3,32 eur žalobca nepreukázal, preto súd návrh v časti o zaplatenie istiny 6,64 eur s príslušenstvom uplatneným z tejto istiny ako nedôvodný zamietol. 10. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP vo veci bol úspešnejší žalobca, ktorému vzniklo právo na náhradu pomernej časti trov konania. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal len z uplatnenej istiny. Predmetom konania bolo zaplatenie sumy 32.665,83 eur s príslušenstvom, žalobca bol úspešný v časti o zaplatenie sumy 20.561,42 eur s príslušenstvom, t.j. 62,945 %, žalovaný v časti o zaplatenie sumy 12.104,41 eur s príslušenstvom, t.j. 37,055 % (neúspech žalobcu je úspechom žalovaného). Žalobcovi tak vzniklo právo na pomernú náhradu jeho účelne vynaložených trov v rozsahu 25,89 %. 11. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie v zaväzujúcej časti žalovaný. 12. V odvolaní uviedol, že nesúhlasí s konštatovaním súdu prvej inštancie že odplata dojednaná v bode 5.2.2 Zmluvy č. Kl/M je odplatou dojednanou určite a zrozumiteľne. Predmetná zmluva neobsahuje náležitosti postupu pri výkone kontroly a to najmä spôsob oznamovania kontroly, práva a povinnosti žalovaného ako producenta pri výkone kontroly, druh vzorkovníc, ktoré majú byť použité a ich označenie, transport vzoriek a pod. a v konečnom dôsledku ani záväznosť výsledkov rozboru žalobcu ani výsledkov rozporu, ktorý pre žalovaného vykonalo Národné referenčné laboratórium z rovnakej vzorky. Predmetná zmluva č. Kl/M rovnako nestanovuje ani postup v prípade rozdielnych nameraných hodnôt medzi výsledkami laboratória žalobcu a výsledkami laboratória žalovaného, a preto aj z uvedeného dôvodu boli výsledky Národného referenčného laboratória pre výpočet úhrady zo strany žalobcu trvalé ignorované. Žalobca ako základ pre výpočet úhrady bral vždy do úvahy iba výsledky analýzy svojho vlastného laboratória, hoci to zo zmluvy nevyplývalo, ktoré v danom prípade, aj keď má akreditáciu, nemožno považovať v žiadnom prípade za nezávislé a objektívne laboratórium, pretože organizačne ide o súčasť spoločnosti žalobcu. Celý postup žalobcu spojený s analýzou vzoriek je netransparentný a pochybný. Prax spojenú s odoberaním vzoriek a ich analýzou, ktorú po uzavretí Zmluvy č. Kl/ M zaviedol žalobca, je absolútne bezprecedentná a nemá oporu v zákone ani v samotnej zmluve. Takáto prax ohrozovala samotnú existenciu žalovaného, nakoľko znamenala úplnú svojvôľu žalobcu pri výkone kontroly odpadových vôd. Aj v prípade, ak by žalovaný vykonal všetky opatrenia, aby nedochádzalo k zvýšenému znečisteniu odpadových vôd, nemal žiadnu záruku, že namerané hodnoty budú odzrkadľovať skutočný stav kvality odpadovej vody. 13. Žalovaný ďalej vytýkal súdu prvej inštancie, že žalobcom uplatnený nárok neposúdil ako zmluvnú pokutu. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave č.k. 2Cob/396/2011-141 zo dňa 28.2.2013, ktorým odvolací súd zrušil Rozsudok Okresného súdu Malacky č.k. 10Cb/229/2009-131 zo dňa 13.7.2011. V tomto uznesení odvolací súd dospel k záveru, že uplatnený nárok žalobcu na úhradu za zvýšené znečistenie nie je možné s prihliadnutím na obsah čl. 5 bod 5.2.2 Zmluvy kvalifikovať ako nárok na náhradu škody, ale ako zmluvnú pokutu. Nárok žalobcu preto bolo potrebné posúdiť ako zmluvnú pokutu podľa špeciálnej úpravy v § 300 a nasl. Obch. zák. a podľa všeobecnej úpravy v § 540 až 545 Obč. zák. Z uvedených dôvodov žalovaný namietal, že uplatnený nárok je zmluvnou pokutou, ktorý s poukazom na § 544 a nasl. Obč. zák. je treba ako nedôvodný zamietnuť. V zmysle týchto ustanovení musí byť výška pokuty jednoznačne určená alebo musí byť jednoznačne určený spôsobom jej určenia. Porušenie povinnosti je objektívny stav medzi tým, čo povinný mal plniť a tým, čo plnil. To znamená, že porušenie povinnosti musí byť objektívne zistené tak, aby ho nebolo možné spochybniť. Do spôsobu určenia zmluvnej pokuty je potrebné zahrnúť aj spôsob zistenia miery prekročenia ukazovateľov znečistenia, čo v zmluve č. Kl/M dohodnuté nebolo a z ustanovenia bodu 4.4.2 zmluvy nevyplýva, že za základ pre výpočet úhrady (pokuty) sa budú brať len výsledky analýzy zistené žalobcom v jeho vlastnom laboratóriu, a preto z uvedeného dôvodu je žalovaný tohto názoru, že dohoda o zmluvnej pokute je neplatná. Žalovaný namietal, že súd prvej inštancie sa mal vysporiadať s návrhom žalovaného na využitie moderačného práva tak, že pokiaľ by návrh žalobcu nezamietol, aby uplatnil svoje moderačné právo podľa § 301 Obchodného zákonníka a neprimerane vysokú pokutu znížil s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečenej povinnosti a s prihliadnutím na okolnosti a dôkazy, ktoré spochybňujú výšku uplatneného nároku a mieru znečistenia odpadových vôd. Žalovaný má za to, že aj keď táto úhrada nie je priradená k článku 9 Zmluvy č. Kl/M o zmluvných pokutách, z obsahového a významového hľadiska ide o zmluvnú pokutu. 14. Žalovaný tiež namietal, že z vykonaného dokazovania vôbec nevyplýva, že by medzi stranami bola zavedená taká prax, že sa úhrada vypočítala z priemeru výsledkov analýz. Od začiatku spolupráce neexistuje žiadna faktúra ani vyúčtovanie od žalobcu, z ktorého by vyplývalo, že pri výpočte úhrady sa vychádzalo z priemeru dvoch analýz napriek tomu, že žalovaný si tieto paralelné analýzy dával vyhotovovať vždy, keď mal možnosť ponechať si časť odobratej vzorky na vlastnú analýzu. Čo sa týka protokolov o odbere, ich znenie žalovaný nemohol ovplyvniť a dostával ich vyplnené až súčasne s faktúrou. Za rozpor považuje aj to, že v zmluvnom protokole (príloha č. 2 k zmluve č. Kl/M) je uvedené, že pre výpočet ukazovateľov sa berie do úvahy priemer prekročených hodnôt a v aktuálnom protokole, ktorý je prílohou k žalobe, je uvedené, že pre posúdenie neoprávneného vypúšťania sa berie do úvahy priemerná hodnota ukazovateľov vypočítaná z hodnôt ukazovateľov dvoch laboratórií. To znamená, že aj keď žalovaný (podľa výsledkov vlastného merania) neprekročí hodnoty znečistenia, musí podľa protokolu, ktorý nie je súčasťou zmluvy platiť úhradu, pretože sa bude vychádzať z priemeru hodnoty ukazovateľov znečistenia, teda nie z priemeru prekročených hodnôt. 15. Žalovaný má za to, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, nesprávne posúdil právnu povahu úhrady za zvýšené znečistenie a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Na základe vyššie uvedeného žalovaný navrhuje odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alebo aby rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietne. 16. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného zo dňa 29.9.2016 uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne. Tvrdenia žalovaného obsiahnuté v odvolaní nie sú nijakým spôsobom preukázané a uvedené skutočnosti nevyplynuli ani z dokazovania, ktoré bolo vykonané pred súdom prvej inštancie. Taktiež poukázal na skutočnosť, že súd prvej inštancie nevyhovel žalobe žalobcu v celom rozsahu a uvedené rozhodnutie žalobca v celom rozsahu akceptoval, preto proti nemu nepodal odvolanie. Žalobca navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil. 17. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. CSP prejednal vec podľa § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 6.9.2019. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku prvoinštančného súdu v napadnutej časti nie je možné vyhovieť. 18. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 19. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 20. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu a odvolania žalovaného dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie náležite a logicky odôvodnil. Odvolací súd má za to, že nie je daný zákonný dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s § 384 CSP a preto je viazaný skutkovým stavom veci tak, ako bol zistený súdom prvej inštancie v súlade s § 383 CSP. 21. Odvolací súd k odôvodneniu vecne správneho napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom odvolateľa dodáva: 22. Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie „úhrady“ za porušenie povinnosti odberateľa definovanej v bod 5.1 písm. a) zmluvy, teda za vypúšťanie odpadových vôd do verejnej kanalizácie odberateľom vo vyššej hodnote znečistenia, než bolo dohodnuté, pričom dohoda o limitoch znečistenia je obsahom bodu 4.3 zmluvy. 23. Odvolací súd sa nestotožnil s právnou kvalifikáciu súdu prvej inštancie a žalobcov nárok na plnenie posúdil ako dôvodný, ale titulom zmluvnej pokuty (sankcie). V súvislosti s právnym posúdením uplatneného nároku ako zmluvnej pokuty odvolací súd poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 2Cob/396/2011-141 zo dňa 28.2.2013, v zmysle ktorého úhradu dohodnutú za zvýšené znečistenie, t.j. za vypúšťanie odpadovej vody prekračujúcej v stupni znečistenia stranami dojednané limity znečistenia v čl. 5 zmluvy je nutné posúdiť ako sankciu za zvýšené znečistenie odpadových vôd vypúšťaných žalovaným do verejnej kanalizácie, spôsobené prekročením dohodnutej koncentračnej hodnoty ukazovateľov znečistenia. Podľa názoru súdu nie je možné v danom prípade uplatnený nárok s prihliadnutím na čl. 5 bod 5.2.2 zmluvy č. K1/M kvalifikovať ako náhradu škody podľa § 25 ods. 4 zák. č. 442/2002 Z.z. spôsobenú neoprávneným vypúšťaním odpadových vôd. V záujme právnej istoty odvolací súd ďalej dopĺňa že v obdobnej veci bol uplatnený nárok za prekročenie dohodnutých ukazovateľov znečistenia vypúšťaných odpadových vôd do verejnej kanalizácie rovnako kvalifikovaný ako zmluvná pokuta (rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 43Cob/107/2012 zo dňa 31.7.2012). 24. Odvolací súd ďalej konštatuje, že zmluvná pokuta bola dojednaná určite a zrozumiteľne, nakoľko z dohody z bodu 5.2.2 jasne vyplýva spôsob určenia výšky zmluvnej pokuty. Zmluvnú pokutu možno definovať ako dohodou určené plnenie pre prípad porušenia zabezpečenej povinnosti, ktoré je oprávnenému subjektu povinný poskytnúť ten, kto zabezpečenú povinnosť poruší. 25. Pokiaľ ide o námietky žalovaného týkajúce sa spôsobu odberu vzoriek odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie uvedené námietky správne vyhodnotil ako nedôvodné. V prípade absencie zmluvného dojednania spôsobu odberu vzoriek je potrebné aplikovať vyhlášku MŽP SR č. 315/2004 Z.z., ktorou sa stanovuje rozsah a početnosť odberu vzoriek a požiadavky na rozsah a vykonávanie rozborov odpadových vôd. Odvolací súd ďalej konštatuje, že námietky žalovaného týkajúce sa nesprávnosti odberu vzoriek pracovníkmi žalobcu žalovaný relevantným spôsobom nepreukázal a zostali tak len v rovine tvrdenia. Naopak, o správnosti odberov svedčia listinné dôkazy - protokoly o odbere vzorky (č.l. 66, 77), z ktorých vyplýva, že vzorky boli odoberané ako kvalifikovaná bodová vzorka vo vyhláškou predpísaných intervaloch, čo vyplýva z údajov o čase odberu uvedených na protokoloch. Tieto protokoly boli podpísané zástupcami oboch strán (žalobcu aj žalovaného) a opatrené pečiatkou žalovaného. 26. Taktiež nebolo možné prisvedčiť argumentácii žalovaného, v zmysle ktorej jeho sankčná povinnosť nemôže vzniknúť len na základe subjektívneho posúdenia žalobcu bez toho, aby bol presne vymedzený postup a spôsob výkonu kontroly. V tejto súvislosti je potrebné poukázať jednak na uzatvorenú zmluvu (bod 4.4.1), ako aj Prílohu č. 2 k zmluve (č.l. 17), podľa ktorej pre posúdenie neoprávneného vypúšťania odpadových vôd sa berie do úvahy prekročená hodnota jednotlivých ukazovateľov znečistenia, resp. priemer prekročených hodnôt. Ak odberateľ (žalovaný) nevykoná vlastnú kontrolu, sú smerodajné výsledky kontroly dodávateľa (žalobcu). Odvolací súd tiež poukazuje aj na § 23 ods. 8 zák. č. 442/2002 Z.z., v zmysle ktorého odberateľ mal povinnosť vykonávať kontrolu miery znečistenia vypúšťaných odpadových vôd do verejnej kanalizácie. 27. Odvolací súd na zdôraznenie ďalej uvádza, že pri prekročení limitov znečistenia v mesiaci október 2011 pri faktúre č. 11620052 na sumu 31.984,61 eur súd prvej inštancie správne postupoval, keď vychádzal z predložených rozborov odobratej vzorky žalobcom aj žalovaným a pri výpočte úhrady za zvýšené znečistenie vychádzal z priemeru hodnoty jednotlivých ukazovateľov znečistenia stanovených skúšobným laboratóriom BVS (žalobca) a Národným referenčným laboratóriom pre oblasť vôd na Slovensku (žalovaný). 28. V súvislosti s námietkou žalovaného týkajúcej sa moderácie predmetnej zmluvnej pokuty, odvolací súd uvádza, že v posudzovanom prípade neboli splnené podmienky na moderáciu zmluvnej pokuty a jej zníženie. V prejednávanej veci je nutné posudzovať význam zmluvnej pokuty nielen pre žalobcu, ale aj z hľadiska celospoločenského významu, a to z dôvodu, že porušením zmluvnej povinnosti nie sú dotknuté len záujmy žalobcu, ktorý je správca verejnej kanalizácie, ale aj tretích osôb a porušovanie zmluvnej povinnosti žalovaným má priamy dopad na životné prostredie. Tiež je potrebné mať na zreteli, že moderačné právo súdu je zásahom do zmluvnej voľnosti obchodných záväzkových vzťahov a hoci ho zákon predpokladá a upravuje, malo by ísť o zásah výnimočný. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov považoval výšku zmluvnej pokuty dojednanú medzi sporovými stranami za primeranú. 29. S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny v celom rozsahu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. 30. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). 31. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).