Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/245/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5016200540 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Krišková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:5016200540.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: A. B., E.. XX.XX.XXXX, I. B. XX/XX, XXXXX S., Z., F. Z. X., zastúpený advokátskou kanceláriou: V4 Legal, s.r.o., so sídlom Tvrdého 783/4, Žilina, IČO: 36 858 820, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa - ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta 8 a 10, Bratislava, IČO: 30 807 484, za účasti WEBUNG, s.r.o., so sídlom Palárikova 76, Čadca, IČO: 47 237 201, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. 14983-2/2014-BA zo dňa 21.01.2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu o d m i e t a . Žiaden z účastníkov konania n e m á p r á v o na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : I. Rozhodnutia správnych orgánov. 1. Sociálna poisťovňa, pobočka Čadca, podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod prvý v spojení s § 210 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) rozhodnutím č. 45702-1/2013-CA zo dňa 26.09.2013 rozhodla o tom, že žalobcovi nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti ako zamestnancovi WEBUNG, s.r.o. od 01.02.2013 podľa slovenskej legislatívy. 2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom žalovaná rozhodnutím č. 14983-2/2014-BA zo dňa 21.01.2014 rozhodla tak, že odvolanie žalobcu zamietla a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca č. 45702-1/2013-CA zo dňa 26.09.2013, potvrdila. II. Žaloba. 3. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Žiline dňa 23.06.2016, postúpenou tunajšiemu súdu dňa 19.08.2016, na základe rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Nds/8/2016 zo dňa 13.07.2016, sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti postupu správneho orgánu a napadnuté rozhodnutie spolu s prvostupňovým rozhodnutím žiada zrušiť a vec vrátiť žalovanej na ďalšie konanie. Podľa názoru žalobcu, rozhodnutia správnych orgánov nie sú správne, pretože sídlo zamestnávateľa žalobcu spĺňa znaky registrovaného sídla. 4. Žalobca poukázal na skutočnosť, že riadiace osoby jeho zamestnávateľa sa za účelom pracovných stretnutí a riešenia prevádzkových záležitostí stretávajú v mieste podnikania zamestnávateľa v Slovenskej republike, kde uchovávajú účtovné doklady, pracovné zmluvy, obchodné zmluvy a faktúry, preto miestom sídla, miestom stretnutia riadiacich osôb, miestom uloženia správnych a účtovných dokumentov a miestom hlavného priebehu finančných činnosti je Slovenská republika. Práca zamestnancov v zmysle pracovných zmlúv si vyžaduje spravidla prácu v teréne na území Slovenskej republiky, kedy zamestnanci prenajaté priestory nevyužívajú a nepotrebujú sa v nich zdržiavať. V tejto súvislosti žalobca poukázal na judikatúru Súdneho dvora Európskej Únie, na prípad Planzer Luxembour Sari C-73/06, podľa ktorého určenie miesta sídla hospodárskej činnosti predpokladá zohľadnenie súhrnu faktorov, medzi ktorými sa v prvom rade nachádza sídlo, miesto ústredia, miesto stretnutia riadiacich osôb spoločnosti a miesto, obvykle totožné, v ktorom sa rozhoduje o všeobecnej politike. Iné faktory, ako napríklad bydlisko riadiacich osôb, miesto konania valného zhromaždenia, miesto uloženia správnych a účtovných dokumentov a miesto hlavného priebehu finančných činností, najmä bankových sa môžu zohľadniť tiež. Podľa žalobcu, sídlo zamestnávateľa uvedené v obchodnom registri spĺňa kritériá registrovaného sídla, nakoľko pri zohľadnení vyššie uvedených faktorov sú individuálne splnené kritéria tohto pojmu. Žalovaná sa nedostatočne vysporiadala so skutkovým stavom a so skutočnosťami nevyhnutnými pre vydanie rozhodnutí, keď sa obmedzila na všeobecné konštatovanie, že miesto podnikania zamestnávateľa uvedené vo výpise zo živnostenského registra, nespĺňa základné kritéria registrovaného sídla. 5. Podľa vyjadrenia žalobcu, Sociálna poisťovňa nie je viazaná len návrhmi účastníkov konania ale je povinná zabezpečiť z vlastnej iniciatívy také dôkazy, ktoré môžu prispieť k presnému a úplnému zisteniu skutočného stavu. Keďže žalovaná takto nekonala, nedostatočne zistenie skutkového stavu veci nemôže byť podkladom pre vydanie rozhodnutia a takéto rozhodnutie je považované za nezákonné. 6. Žalobca namieta procesnú vadu v konaní pred žalovanou, ktorá svoje rozhodnutie nedoručila riadne žalobcovi, v dôsledku čoho bola žalobcovi odňatá možnosť uplatniť svoje právo - podať včas žalobu o preskúmanie rozhodnutia súdom (§ 250b ods. 1 OSP). O rozhodnutí žalovanej sa žalobca nedozvedel v zákonom stanovenej lehote a tak rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť. V tejto súvislosti žalobca poukázal a citoval čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 26/94 z 10.05.1994. 7. Vo vzťahu k doručeniu, žalobca k skutkovému stavu uviedol, že po preskúmaní podpisu osoby, ktorá prevzala zásielku na potvrdení o prevzatí zásielky (doručenka) uloženej v administratívnom spise je zrejmé, že podpis nekorešponduje s menom a priezviskom žalobcu, a je nesporné, že druhostupňové rozhodnutie nebolo riadne doručené žalobcovi. K otázke doručovania do vlastných rúk, žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Sžo/13/2011 zo dňa 20.09.2011, v ktorom uviedol „S doručovaním sa v práve spájajú významné dôsledky. Doručovanie rozhodnutí v správnom konaní má vplyv na splnenie procesných podmienok odvolacieho konania, ako aj konania následného súdneho prieskumu správnych rozhodnutí v správnom súdnictve. Ak nebolo rozhodnutie správne doručené podľa zákonných predpisov, s takouto vadou sú spojené závažné procesnoprávne následky, nemôže začať plynúť lehota na podanie odvolania alebo žaloby a rozhodnutie nemôže nadobudnúť právoplatnosť, pretože doručenie rozhodnutia vo veci samej je nevyhnutným predpokladom právoplatného skončenia veci. Kvalifikovanou formou doručovania je doručovanie do vlastných rúk, pri ktorom písomnosť môže prevziať len adresát a možnosť doručiť písomnosť náhradnému prijímateľovi je vylúčená, okrem splnomocnenca na preberanie zásielok. Ak písomnosť prevzal niekto iný ako osoba oprávnená podľa zákona na prevzatie písomnosti určenej do vlastných rúk, písomnosť nie je možné považovať za doručenú a takéto doručenie inej osobe, nemôže mať účinky riadneho doručenia, a to ani v prípade, keby sa jej prostredníctvom písomnosť do rúk účastníka dostala. Správnosť doručenia preukazuje správny orgán, spravidla doručenkami." Vzhľadom na uvedené je žalobca názoru, že na danú situáciu sa vzťahuje inštitút „opomenutého účastníka" (§ 250b ods. 2 OSP „Ak žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie správneho orgánu nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom konania malo konať, súd overí správnosť tohto tvrdenia a uloží správnemu orgánu doručiť tomuto účastníkovi správne rozhodnutie a podľa okolností odloží jeho vykonateľnosť."). Ustálená judikatúra priznáva procesné právo podať žalobu aj tomu, s kým správny orgán ako s účastníkom konania nekonal (aj keď žalobca účastníkom správneho konania bol) a napadnuté rozhodnutie mu nebolo doručené a pripúšťa podanie žaloby aj proti neprávoplatnému rozhodnutiu pri nevyčerpaní opravných prostriedkov v záujme dôslednej ochrany práv fyzických a právnických osôb (Soudní judikatura ve věcech správních č. 662/2000). A nakoľko od vydania rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie, ktoré nebolo žalobcovi doručené, neuplynula lehota troch rokov (§ 250b ods. 3 OSP) žiada, aby súd v rámci šetrenia predbežnej otázky uložil žalovanej doručiť druhostupňové rozhodnutie. 8. V závere, žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžso/24/2015 z 27.04.2016, s totožným skutkovým stavom, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky potvrdil rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 21Scud/99/2014 z 11.02.2015, v ktorom prvostupňový súd zrušil rozhodnutie sociálnej poisťovne pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov rozhodnutia. V záujme dodržania zásady právnej istoty, v zmysle ktorej na určitú právne relevantnú otázku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď (I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99, III. ÚS 356/06) žiada, aby správny súd v predmetnej veci s obdobným skutkovým a právnym stavom rozhodol analogicky, nakoľko diametrálne odlišná rozhodovacia činnosť všeobecného súdu o tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie, pokiaľ ju nemožno objektívne a rozumne odôvodniť, je ústavne neudržateľná (IV. ÚS 209/2010, m.m. PL ÚS 21/00, PL ÚS 6/04, III. ÚS 328/05). III. Vyjadrenie žalovanej. 9. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila podaním z 13.12.2016, doručeným tunajšiemu súdu dňa 15.12.2016 s tým, že žaloba je podaná oneskorene, preto žiada konanie zastaviť, resp. v merite veci žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 10. Žalovaná uviedla, že ako odvolací orgán, preskúmala napadnuté, ktoré potvrdila rozhodnutím č. 14983-2/2014-BA zo dňa 21.01.2014 a odvolanie zamietla. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 03.02.2014. 11. Žalobou napadnuté rozhodnutie bolo doporučenou zásielkou doručované na adresu žalobcu, ktorá bola evidovaná v systéme Sociálnej poisťovne (Dlugosza 21/39, 412 00 Sosnowiec, Poľská republika), ako aj na adresu miesta podnikania zamestnávateľa. Rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, č. 14983-2/2014-BA zo dňa 21.01.2014, bolo doručené žalobcovi dňa 03.02.2014 napriek tomu, že rozhodnutie prevzala osoba žijúca v spoločnej domácnosti so žalobcom (zákon o sociálnom poistení neukladá povinnosť Sociálnej poisťovni rozhodnutia o vzniku, resp. zániku poistenia doručovať do vlastných rúk). V tejto súvislosti žalovaná uviedla, že v iných prípadoch sa snažila doručovať doručenkou pre medzinárodný styk, ako v prípade druhostupňového rozhodnutia, avšak v Poľskej republike inštitút doručovania do vlastný rúk nie je zavedený, a tak iný spôsob doručovania ako zvolila Sociálna poisťovňa nebol možný a odkázala na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 10Sžso/71/2015 z 22.06.2016, vo veci zamestnávateľa WEBUNG, kde bolo rozhodnuté v prospech žalovanej. 12. Žalovaná vzniesla námietku zmeškania lehoty na podanie správnej žaloby (§181 ods.1 zák.č. 162/2015 Z.z. správny súdny poriadok, ďalej len „SSP“), keďže žaloba bola na súd podaná dňa 23.06.2016. Podľa § 181 ods.4 SSP zmeškanie lehoty nemožno odpustiť, navrhla konanie zastaviť. 13. Napriek uvedenému k námietkam vo veci samej žalovaná uviedla, že od vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie, sa od 01.05.2004 v oblasti sociálneho zabezpečenia uplatňujú koordinačné nariadenia. Základným nariadením vo vzťahu ku koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia je nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 988/2009 zo 16.septembra 2009 (ďalej len „základné nariadenie“) a s účinnosťou od 1.mája 2010 sa uplatňuje aj nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo 16.septembra 2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania základného nariadenia (ďalej len „vykonávacie nariadenie“). 14. Pri uplatnení osobitných pravidiel upravených v článku 13 základného nariadenia sa na fyzickú osobu vzťahuje uplatniteľná legislatíva štátu, v ktorom je zamestnaná. Pri určovaní uplatniteľnej legislatívy je rozhodujúci nielen status osoby ako zamestnanca, ale aj reálny výkon činnosti za účelom zamedzenia manipulácii s uplatniteľnými právnymi predpismi a ich zneužívania v tejto oblasti. To, že fyzická osoba má uzatvorenú pracovnú zmluvu neznamená, že na území Slovenskej republiky činnosť zamestnanca aj v zmysle koordinačných nariadení vykonáva. Napriek tomu, že pojem reálny výkon činnosti nie je explicitne zadefinovaný v nariadení, v pravidlách určujúcich uplatniteľnú legislatívu ustanovených v hlave II nariadenia, je reálny výkon činnosti jedným z hlavných faktorov na posúdenie a určenie príslušnosti k právnym predpisom sociálneho zabezpečenia. 15. Splnenie podmienok na určenie uplatniteľnej legislatívy v súlade s koordinačnými nariadeniami upravujúce oblasť sociálneho zabezpečenia, je oprávnená kontrolovať inštitúcia ustanovená na tento účel, ktorá je oprávnená na určenie uplatniteľnej legislatívy. Na území Slovenskej republiky je to Sociálna poisťovňa, ktorá vykonáva kontroly na preverenie reálneho výkonu činnosti zamestnancov v prípade, ak vznikne podozrenie, že zo strany zamestnávateľov dochádza k obchádzaniu právnych predpisov sociálneho zabezpečenia. V každom takomto prípade je Sociálna poisťovňa povinná preveriť relevantné skutočnosti a informovať každý členský štát Európskej únie, ktorý požiadal Sociálnu poisťovňu o spoluprácu (nielen Poľskú republiku), o zistených skutočnostiach. Povinnosť príslušných orgánov a inštitúcií členských štátov navzájom spolupracovať, vzájomne sa informovať o relevantných skutočnostiach a poskytovať svoje služby a komunikovať medzi sebou priamo vyplýva z článku 76 základného nariadenia. 16. Žalovaná uviedla, že kontroly zamerané na reálny výkon činnosti zamestnancov na území Slovenskej republiky, ktorí majú bydlisko v Poľskej republike, začala Sociálna poisťovňa vykonávať na základe podnetov poľskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia ZUS (Zaklad Ubezpieczeň Spolecznych), Varšava. ZUS Varšava zdôvodnila svoju žiadosť tým, že v posledných rokoch na území Poľskej republiky vznikli firmy, ktoré sprostredkovávajú pre poľské samostatne zárobkovo činné osoby úväzok v iných členských štátoch. Len v prípadoch, kde sa nepreukáže reálny výkon činnosti dotknutého zamestnanca na základe špecifických kritérií, rozhoduje Sociálna poisťovňa o tom, že zamestnancovi nevzniklo, resp. zaniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti podľa slovenskej legislatívy. Sociálna poisťovňa vystavuje zamestnancom formulár E 101 SK/PD A1, na základe ktorého podliehajú slovenskej legislatíve do dňa platnosti vystavených formulárov. Až po ukončení platnosti príslušného formulára, Sociálna poisťovňa rozhoduje o zániku sociálneho poistenia dňom, ktorým platnosť formulára skončila. V prípade zamestnancov, ktorým nebol vystavený formulár o určení uplatniteľnej legislatívy, a na základe kontrol vykonaných Sociálnou poisťovňou nebol preukázaný reálny výkon činnosti zamestnancov na území Slovenskej republiky a splnenie podmienok registrovaného sídla zamestnávateľa, Sociálna poisťovňa rozhoduje, že dotknutému zamestnancovi povinné sociálne poistenie na území Slovenskej republiky nevzniklo. V prípade žalobcu, o uvedených skutočnostiach bola v súlade s článkom 76 (4) základného nariadenia informovaná centrála poľskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia ZUS vo Varšave listom číslo: 36968-2/2013-BA z 25.07.2013, ktorá listom č. 992900/502/32/2013 z 10.10.2013, tieto skutočnosti akceptovala. 17. Sociálna poisťovňa pri posudzovaní splnenia kritérií registrovaného sídla vychádza z „Praktickej príručky Právne predpisy, ktoré sa vzťahujú na zamestnancov v Európskej únii, Európskom hospodárskom priestore a vo Švajčiarsku“ (ďalej len „Praktická príručka“) a pred vydaním napadnutého rozhodnutia, v čase od 26.02.2013 do 07.03.2013, vykonala Sociálna poisťovňa, pobočka Čadca, kontrolu zameranú na preverenie reálneho výkonu činnosti zamestnancov na území Slovenskej republiky. Z kontrolných zistení vyplýva, že na adrese sídla spoločnosti nemá zamestnávateľ samostatnú kanceláriu (na uvedenej adrese sídlia aj iné spoločnosti). V čase kontroly sa v sídle zamestnávateľa nenachádzal žiadny zamestnanec ani konateľ spoločnosti WEBUNG s.r.o.. Konateľ spoločnosti ACARTUS Slovakia, s.r.o., ktorá sídli na adrese Palárikova 76, 022 01 Čadca, sa vyjadril, že v prípade potreby sprístupní konateľovi spoločnosti priestory a zároveň dohodol na 04.03.2013 osobné stretnutie konateľa spoločnosti so zamestnancami Sociálnej poisťovne. Podľa vyjadrenia konateľa spoločnosti WEBUNG s.r.o., M. O. A., všetci zamestnanci roznášajú letáky na požiadanie poľských firiem po rôznych mestách na území Slovenskej republiky, prácu im zadáva zamestnávateľ telefonicky, e-mailom alebo poštou (predložil doklad „Príkaz na vykonanie práce“). Z uvedeného je zrejmé, že činnosť spoločnosti zamestnávateľ neriadi bezprostredne zo sídla spoločnosti. So zamestnancami sú uzatvárané pracovné zmluvy na 10 hodín mesačne. Doklady preukazujúce reálny výkon práce zamestnanca na určenom mieste v určený deň, napr. vyúčtovanie cestovných nákladov alebo cestovné príkazy, z ktorých by bolo zrejmé, že zamestnanec vykonával prácu na určenom mieste, predložené neboli. Dochádzať z Poľskej republiky do rôznych miest Slovenskej republiky a odpracovať napr. 3 hodiny denne, keď maximálny pracovný čas uvedený na pracovných zmluvách je 10 hodín mesačne, sa javí ako neefektívne a vyvoláva podozrenie z obchádzania právnych predpisov Poľskej republiky (záznam z pracovného stretnutia č.34094-2/2013-CA zo 07.03.2013, bol prerokovaný a podpísaný konateľom spoločnosti WEBUNG s.r.o. -zamestnávateľ žalobcu). 18. Zistený skutkový stav vyhodnotila Sociálna poisťovňa, pobočka Čadca, tak, že dotknutým zamestnancom, ktorých zamestnávateľ WEBUNG s.r.o. prihlásil na sociálne poistenie v pobočke Sociálnej poisťovne, nevzniklo, resp. zaniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti podľa slovenskej legislatívy. Sociálna poisťovňa vyhodnotila vykonávanie činnosti každého zamestnanca na území Slovenskej republiky individuálne a dospela k záveru, že zamestnávateľ nespĺňa kritériá stanovené na určenie registrovaného sídla a preto je nutné z tejto skutočnosti vychádzať aj vo vzťahu k jednotlivým zamestnancom. 19. V závere žalovaná konštatovala, že dôkazné bremeno leží nielen na Sociálnej poisťovni, ale aj na žalobcovi a túto povinnosť, ktorá žalobcovi vyplýva z vykonávacieho nariadenia si riadne nesplnil. Žalovaná uviedla, že vznik a zánik povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnanca nie je podmienený podaním prihlášky alebo odhlášky z tohto poistenia, ale len deklaruje skutočnosť, s ktorou zákon (v danom prípade nariadenie) spája vznik povinného sociálneho poistenia. Prihláška do poistenia nemôže zakladať povinné sociálne poistenie a taktiež nemôže deklarovať vznik povinného sociálneho poistenia v rozpore s koordinačnými nariadeniami Európskej únie. V danom prípade žalobca nemal vystavený formulár PD A1 a keďže zamestnávateľ prihlásil žalobcu do sociálneho poistenia od 01.02.2013 a podanie prihlášky nemôže deklarovať vznik povinného sociálneho poistenia v rozpore s koordinačnými nariadeniami Európskej únie, Sociálna poisťovňa, pobočka Čadca, rozhodla, že žalobcovi týmto dňom nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti podľa slovenskej legislatívy. Dňa 09.10.2015 bolo Sociálnej poisťovni doručené oznámenie poľskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia ZUS, Oddzial w Sosnowcu, z ktorého vyplýva, že na žalobcu sa od 01.02.2013 vzťahujú právne predpisy Poľskej republiky. U osôb s bydliskom v Poľskej republike existuje cudzí prvok a preto sa uplatniteľná legislatíva posudzuje podľa koordinačných nariadení ES, ktoré sú nadradené vnútroštátnym právnym predpisom. Ak nie sú splnené kritériá na uplatnenie článku 13 (3) základného nariadenia, dotknutá osoba podlieha legislatíve štátu určeného podľa článku 11 (3) (a) základného nariadenia. IV. Replika žalobcu. 20. Žalobca sa k vyjadreniu žalovanej vyjadril podaním z 15.02.2017, doručeným súdu dňa 01.03.2017 s tým, že trvá na svojich tvrdeniach uvedených v žalobe a k neexistencii zákonnej povinnosti doručiť rozhodnutia o vzniku alebo zániku povinného sociálneho poistenia do vlastných rúk účastníkovi osobitného správneho konania tvrdených žalovanou, nie je v súlade s § 212 ods.3 zákona o sociálnom poistení ani s rozhodovacou praxou slovenských súdov. V tejto súvislosti žalobca predložil súdu rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp.zn. 13Scud/2/2015 zo 04.04.2016, sp.zn. 15Scud/1/2015 zo 07.0.92016, Krajského súdu v Žiline sp.zn. 21Scud/3/2016 z 12.10.2016, sp.zn. 20Scud/3/2016 z 02.02.2017. Žalobca predložil súdu rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 13Scud/4/2015 z 28.10.2016 s rovnakým skutkovým stavom, kedy súd napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne zrušil a vec vrátil na nové konanie. V. Právne posúdenie. 21. Podľa § 491ods. 1 zák.č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 22. Podľa § 491ods. 2 SSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. 23. V predmetnej veci bolo konanie začaté podľa piatej časti OSP podaním žaloby na súd, dňa 23.06.2016, t.j. predo dňom nadobudnutia účinnosti SSP. Súd pri preskúmavaní zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia postupoval podľa SSP, ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.07.2016 a nahradil OSP, s poukazom na prechodné ustanovenie § 491 ods. 1 a ods. 2 SSP, podľa ktorého, správny súd konanie dokončí podľa SSP s tým, že právne účinky úkonov, ktoré nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona ostávajú zachované a nebude uplatňovať ustanovenia SSP, ak by boli v neprospech žalobcu. 24. Podľa § 172 ods.5 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, predmetom nedávkového konania je rozhodovanie o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch, o poistnom v sporných prípadoch, príspevku na starobné dôchodkové sporenie v sporných prípadoch, o pokute, penále, povolení splátok dlžných súm poistného, príspevku na starobné dôchodkové sporenie, pokuty, penále a o zaradení zamestnávateľa do nebezpečnostnej triedy. 25. Podľa § 212 ods.1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, rozhodnutie sa účastníkovi konania oznamuje doručením rozhodnutia, ak tento zákon neustanovuje inak. Deň doručenia rozhodnutia je deň jeho oznámenia. 26. Podľa § 212 ods.3 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, rozhodnutie sa účastníkovi konania oznamuje doručením rozhodnutia do vlastných rúk alebo poštou ako doporučená zásielka s doručenkou a poznámkou "do vlastných rúk". Do vlastných rúk sa doručujú rozhodnutia a) o nepriznaní dávky, odňatí dávky, znížení dávky alebo o zastavení výplaty dávky, b) o uložení povinnosti vrátiť neprávom vyplatené sumy na dávke, c) o poistnom, o príspevku na starobné dôchodkové sporenie, 1) o uložení pokuty a penále, d) o prerušení konania, e) o zastavení konania. 27. Podľa § 179 ods. 1 SSP, ak správnu žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom administratívneho konania malo konať (ďalej len "opomenutý účastník"), správny súd overí správnosť tohto tvrdenia a skutočnosť, či od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia neuplynuli viac ako tri roky, a ak sú tieto podmienky splnené, uznesením rozhodne, že orgán verejnej správy je povinný doručiť opomenutému účastníkovi vo veci vydané rozhodnutie alebo opatrenie. 28. Podľa § 179 ods. 7 SSP, ak sa správny súd nestotožní s tvrdením opomenutého účastníka, vo veci ďalej koná. 29. Podľa § 181 ods. 1 SSP, fyzická osoba alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 30. Podľa § 181 ods. 4 SSP, zmeškanie lehoty podľa odsekov 1 až 3 nemožno odpustiť. 31. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). 32. Podľa § 98 ods. 1 písm. d) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná oneskorene. 33. Podľa § 179 ods. 1 SSP, ak správnu žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom administratívneho konania malo konať (ďalej len "opomenutý účastník"), správny súd overí správnosť tohto tvrdenia a skutočnosť, či od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia neuplynuli viac ako tri roky, a ak sú tieto podmienky splnené, uznesením rozhodne, že orgán verejnej správy je povinný doručiť opomenutému účastníkovi vo veci vydané rozhodnutie alebo opatrenie. 34. Podľa § 179 ods. 7 SSP, ak sa správny súd nestotožní s tvrdením opomenutého účastníka, vo veci ďalej koná. 35. V správnom súdnictve je podmienkou meritórneho prejednania správnej žaloby skutočnosť, že táto je podaná v lehote do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Správny súd v súlade s § 97 SSP skúmal splnenie zákonných podmienok, aby mohol vo veci konať a rozhodnúť. Pre posúdenie veci bolo rozhodujúce, či žaloba bola podaná v zákonom stanovenej lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia (§ 181 ods. 1 SSP). 36. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že napadnuté rozhodnutie žalovanej č. 14983-2/2014- BA zo dňa 21.01.2014, bolo žalobcovi oznámené doručením dňa 03.02.2014, kedy nadobudlo právoplatnosť. Správny súd dodáva, že posledným dňom lehoty na podanie správnej žaloby bol deň 03.04.2014. Žaloba bola podaná na Krajský súd v Žiline dňa 23.06.2016, po uplynutí dvojmesačnej zákonom stanovenej lehote (§181 ods. 1 SSP), t.j. oneskorene a preto je potrebné v súlade s § 98 ods. 1 písm. d) SSP žalobu odmietnuť. 37. Správny súd neprihliadol na námietku žalobcu, aby súd uložil žalovanej povinnosť doručiť žalobcovi rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. 14983-2/2014-BA zo dňa 21.01.2014, ako opomenutému účastníkovi, keď žalobca tvrdil, že mu predmetné rozhodnutie nebolo riadne doručené, v dôsledku čoho bola žalobcovi odňatá možnosť uplatniť si svoje právo - včas podať žalobu. 38. Z administratívneho spisu je zrejmé, že žalobcovi bolo predmetné rozhodnutie doručované do cudziny, na adresu známu správnemu orgánu, o čom svedčí doručenka pre medzinárodný poštový styk, ktorá bola riadne prevzatá dňa 03.02.2014, čím žalobca disponoval s rozhodnutím. 39. Námietku žalobcu, že rozhodnutie mu nebolo riadne doručené do vlastných rúk, súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Ust. § 212 ods.1 zákona o sociálnom poistení upravuje, že rozhodnutie správneho orgánu sa účastníkovi konania oznamuje doručením rozhodnutia, ak tento zákon neustanovuje inak. Pričom § 212 ods. 3 zákona o sociálnom poistení upravuje taxatívny výpočet rozhodnutí, ktoré má žalovaná povinnosť doručiť do vlastných rúk. Podľa názoru súdu, rozhodnutie, ktoré je predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutím o vzniku povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti, pri ktorom zákon doručovanie do vlastných rúk nevyžaduje, čo je prípad žalobcu, preto nemožno konštatovať, že predmetné rozhodnutie žalovanej nebolo riadne doručené žalobcovi. Pri rozhodovaní o vzniku, správny orgán rozhoduje o tom, či účastník konania splnil zákonné predpoklady pre vznik resp. zánik povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti (§20 zákona o sociálnom poistení), t.j. či existuje resp. neexistuje poistný vzťah ako taký (zákonné podmienky doručovania podľa § 212 ods. 1 zákona o sociálnom poistení). Avšak pri rozhodovaní o poistnom podľa § 212 ods.3 písm. c) zákona o sociálnom poistení, správny orgán rozhoduje o výške poistného resp. o dlžnom poistnom (§ 144 ods.1 zákona o sociálnom poistení) a takéto rozhodnutie sa doručuje do vlastných rúk, čo ale nie je prípad žalobcu. Správny súd svoj právny názor oprel o rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 9Sžsk/13/2018 z 30.01.2019, v ktorom najvyšší súd poukázal aj na systematické členenie zákona o sociálnom poistení, ktorým je zrejmá odlišnosť inštitútu vzniku, prerušenia a zániku sociálneho poistenia, kedy zákonodarca nevyžaduje doručovať rozhodnutie do vlastných rúk. Pričom pri inštitúte poistného, kedy správnemu orgánu je zrejmé, že povinné sociálne poistenie vzniklo, zákonodarca vyžaduje doručovať rozhodnutie o poistnom (o výške ktorú je povinný platiť a odvádzať) do vlastných rúk. 40. Vzhľadom na vyslovený právny názor správny súd uzatvára, že rozhodnutie žalovanej bolo žalobcovi oznámené doručením dňa 03.02.2014, kedy rozhodnutie prevzala osoba, ktorá bola ochotná písomnosť prevziať a odovzdať žalobcovi, v dôsledku čoho žalobca nesplnil zákonom stanovené podmienky opomenutého účastníka konania a následne súd žalobu odmietol ako podanú oneskorene, po uplynutí zákonnej dvojmesačnej lehote. 41. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko žaloba bola odmietnutá. 42. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu po nadobudnutí právoplatnosti možno podať kasačnú sťažnosť prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave (§ 438 SSP v spojení s § 444 SSP). Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 443 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).