Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/213/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015200549 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 07. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Fulcová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1015200549.5 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v právnej veci žalobcu: 1/ D.. F. U., narodená XX.XX.XXXX bytom B. XXXX/ X, B., 2/ D. V., narodený XX.XX.XXXX bytom B. XXXX/X, B., 3/ X. V., narodená XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/X, B., žalobcovia v 1/ a v 3/ rade zastúpení: Mgr. Peter Hargaš, advokát, Košická 56, Bratislava, proti žalovanému: Mestská časť Bratislava -Staré mesto, Vajanského nábrežie 3, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Č. j. 176/1638/2014/STA/Vas/K-25 zo dňa 04.04.2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave ukladá žalovanému doručiť žalobcom v 1. a v 3. rade rozhodnutie o zmene stavby pred dokončením Č. j. 176/1638/2014/STA/Vas/K-25 zo dňa 04.04.2014. Krajský súd v Bratislave konanie v časti žalobcu v 2. rade z a s t a v u j e. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobcovia sa žalobou podanou dňa 30.03.2015 domáhali zrušenia rozhodnutia žalovaného č. j. - 176/1638/2014/STA/Vas/K -25 zo dňa 04.04.2014, ktorým žalovaný podľa § 41 a § 68 stavebného zákona a §§ 4 a 10 vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č.453/2000 Z.z, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona, povolil stavebníkovi: ITB Residence, s.r.o., Panenská 8, 811 03 Bratislava zmenu stavby pred jej dokončením: Rezidencia Slavín- novostavba bytového domu na H. ul. v Bratislave na pozemku č.XXXX k.ú. Q. F., s napojením na inžinierske siete aj v pozemkoch parc. č. XXXX/X,XXXXX,XXXXX/X a XXXX/XX v k. ú. Q. F., podľa projektovej dokumentácie vypracovanej Architektonickou kanceláriou Csanda- Piterka s.r.o., Riečna 2, 949 01 Nitra, Ing .Milanom Koniarom, autorizovaným stavebným inžinierom, reg.č.0974 SP A1 v auguste 2013, na ktorú bolo vydané mestskou časťou Bratislava - Staré mesto rozhodnutie o umiestnení stavby ev. č. XXXX, pod č. SÚ-2006/23218/22500/2007/UR-Pt, zo dňa 10.04.2007, právoplatného dňa 15.05.2007 a stavebné povolenie č. SU- 2008/39566-7124/09-G/20-KI zo dňa 16.02.2009, právoplatné dňa 30.03.2009 a predĺženie lehoty výstavby č. 39566/12922/2011/STA/Sul zo dňa 22.03.2011. 2. Žalobcovia uviedli, že sa s Rozhodnutím stavebného úradu oboznámili až po právoplatnosti, približne týždeň pred podaním žaloby, keď sa im podarilo nájsť kópiu stavebného rozhodnutia na internete. 3. Žalobcovia poukázali na skutočnosť, že mali byť účastníkmi stavebného konania, ktoré predchádzalo vydaniu rozhodnutia stavebného úradu, ale neboli o prebiehajúcom stavebnom konaní upovedomení. Táto skutočnosť podľa žaloby vyplýva aj zo samotného rozhodnutia stavebného úradu, kde je uvedená skutočnosť, že sa rozhodnutie stavebného úradu doručuje verejnou vyhláškou vlastníkom pozemku parc. č. XXXX/XX, čiže žalobcovia sa nemohli oboznámiť ani len s rozhodnutím stavebného úradu, hoci stavebné práce prebiehali na susediacom pozemku. 4. Žalobcovia ďalej tvrdili, že im rozhodnutie stavebného úradu nebolo doručené a z odôvodnenia rozhodnutia stavebného úradu ani nevyplýva skutočnosť, že by žalovaný v danom prípade mal dôvody na to, aby doručoval rozhodnutie verejnou vyhláškou, ďalej že žalovaný svojím postupom v rámci stavebného konania postupoval v rozpore so zákonom č. 50/1976 Zb. stavebným zákonom tým, že nekonal so žalobcami ako s účastníkmi stavebného konania. 5. Poukázali na to, že v rámci stavebného konania nebol dodržaný § 61 ods. 3 stavebného zákona a žalobcovia neboli o začatí stavebného konania o zmene stavby pred dokončením riadne upovedomení a žalovaný nemal dôvod na to, aby postupoval podľa § 61 ods. 4 stavebného zákona, t.j. aby oboznamoval účastníkov verejnou vyhláškou. Rovnako mal žalovaný postupovať v prípade doručovania rozhodnutia stavebného úradu, t.j. doručiť rozhodnutie žalobcom poštovým doručovateľom a nie doručiť toto rozhodnutie verejnou vyhláškou. 6. Žalobcovia v tejto súvislosti poukázali aj na to, že z odôvodnenia rozhodnutia stavebného úradu vyplýva, že žalovaný mal snahu týmto rozhodnutím vydať rozhodnutia aj v súvislosti s § 41 stavebného zákona, pričom § 41 upravuje postup pri zmene územného rozhodnutia, hoci z odôvodnenia rozhodnutia stavebného úradu vôbec nie je zrejmé, prečo žalovaný vo veci takto postupoval. Žalovaný mal v danom prípade rozhodovať iba o zmene stavby pred jej dokončením a nie aj o zmene územného rozhodnutia, ktorého bližšia identifikácia ani nie je nikde uvedená. 7. Rovnako žalovaný iba neurčito v odôvodnení uviedol, že k zhoršeniu zastavovacích pomerov v území nedošlo, pričom vôbec neporovnal predošlé hodnoty a nové hodnoty, čím sa rozhodnutie stavebného úradu stalo nepreskúmateľným. 8. Žalobcovia žiadali, aby súd: - uložil žalovanému, aby doručil žalobcom namietané rozhodnutie - podľa § 250b ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku overil správnosť tvrdenia, že nedošlo k zmene zastavovacích pomerov v území - zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 04.04.2014 a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie. 9. Žalovaný sa k žalobe vyjadril nasledovne: 10. Žalobcovia sa žalobou zo dňa 30.03.2015 domáhali preskúmania rozhodnutia žalovaného č. j. 176/16382/2014/STA/Vas/K-25 zo dňa 04.04.2014 (ďalej „Rozhodnutie“) z dôvodov, že: a/ sa s Rozhodnutím oboznámili až po jeho právoplatnosti, približne týždeň pred podaním žaloby, b/ mali byt' účastníkmi stavebného konania, ktoré predchádzalo vydaniu Rozhodnutia, ale neboli o prebiehajúcom stavebnom konaní upovedomení, c/ im Rozhodnutie nebolo doručené a teda že s nimi žalovaný nekonal ako s účastníkmi stavebného konania, d/ podľa tvrdenia žalobcov nebol dodržaný § 61 ods. 3 stavebného zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej „stavebný zákon“), e/ zo všetkých zákonných dôvodov uvedených v § 250j ods. 2 písm. a) až e) O. s. p. 11. Žalovaný uviedol, že upovedomil účastníkov stavebného konania o začatí stavebného konania zverejnením verejnej vyhlášky dňa 07.03.2014 na úradnej tabuli žalovaného, vyvesením na 15 dní. Žalovaný oznámil účastníkom stavebného konania príslušné Rozhodnutie zverejnením verejnej vyhlášky dňa 11.04.2014 na úradnej tabuli žalovaného, vyvesením na 15 dní, pričom posledný deň tejto lehoty bol dňom jeho doručenia. Rozhodnutie obsahovalo riadne poučenie o opravnom prostriedku, avšak v zákonom stanovenej lehote nebolo voči Rozhodnutiu podané odvolanie, v dôsledku čoho nadobudlo podľa žalovaného Rozhodnutie právoplatnosť dňa 12.05.2014. 12. Žalovaný uviedol, že právna úprava procesného inštitútu verejnej vyhlášky bola zavedená do úpravy stavebného zákona v záujme efektívneho výkonu verejnej správy v stavebnom konaní. Aký počet účastníkov sa považuje za veľký v stavebnom konaní nie je zákonom určené, a preto je to na úvahe správneho orgánu. V danej veci sa dôsledne zisťoval počet účastníkov konania, a žalovaný mal za to, že po jeho zistení sa jednalo o stavbu s veľkým počtom účastníkov konania a po vykonaní správnej úvahy žalovaného a v záujme efektívneho výkonu verejnej správy v stavebnom konaní bol v danej veci aplikovaný inštitút verejnej vyhlášky. 13. V tejto súvislosti podporne poukázal žalovaný na právnu úpravu v Českej republike, kde zákon č. 500/2004 Sb. správni řád, v § 144 ods. 1 ustanovuje, že ak osobitný zákon neustanovuje inak, rozumie sa konaním s veľkým počtom účastníkov konanie s viac než 30 účastníkmi. 14. Zároveň podporne poukázal na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spis. zn.: 8Sžp/ l2/2011 zo dňa 30.01.2012. 15. Na základe faktu, že v danej veci bolo viac ako 50 účastníkov stavebného konania žalovaný uviedol, že sledujúc všetky zákonné zásady správneho konania, vrátane efektívneho výkonu verejnej správy v stavebnom konaní, boli splnené zákonné podmienky na doručovanie verejnou vyhláškou a pri tomto spôsobe doručovania bol žalovaným zachovaný zákonný postup, a tak právne posúdenie tejto otázky považoval za správne. Keďže predmetné rozhodnutia vydané v rámci príslušného stavebného konania boli všetkým účastníkom konania, vrátane žalobcov, riadne doručené zákonným spôsobom, postupom žalovaného neboli opomenutí, a preto neexistuje dôvod na ich duplicitné doručovanie do vlastných rúk žalobcu, ako to požadujú žalobcovia v žalobe. 16. Žalovaný bol toho názoru, že žalobcovia boli riadnymi účastníkmi príslušného stavebného konania, príslušné Rozhodnutie žalovaného im boli riadne doručené a jednalo sa s nimi ako s účastníkmi konania. 17. V závere vyjadrenia poukázal na ustanovenie § 247 ods. 1, 2 O.s.p. s tým, že z tohoto ustanovenia je podľa žalovaného zrejmé, že svojich práv sa žalobou proti rozhodnutiu správneho orgánu nemôže úspešne domôcť ten, kto v správnom konaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa odvolanie nepodal, hoci bolo prípustné. Uviedol že žalobcovia podali žalobu proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu, ktoré nadobudlo právoplatnosť inak než po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú. 18. Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaný navrhol, aby Krajský súd v Bratislave, postupom v súlade s ust. § 250d ods. 3 O.s.p., z dôvodu oneskorene podanej žaloby a z dôvodu, že žaloba smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom, uznesením konanie o žalobe zastavil. 19. Z administratívneho spisu súd zistil nasledovné skutočnosti: 20. Žaloba smerovala proti rozhodnutiu vydaného správnym orgánom prvého stupňa č.176/16382/2014STA/Vas/K-25 zo dňa 04.04.2014, na ktorom je vyznačená právoplatnosť dňa 12.05.2014. 21. Z administratívneho spisu bolo zistené, že sa jedná o stavbu s počtom účastníkov viac ako 50. 22. Z preskúmavaného spisového materiálu vyplýva, že stavebnému úradu bola dňa 24.10.2008 prostredníctvom splnomocneného zástupcu doručená žiadosť stavebníka: Skanska Reality SK, s.r.o., Nám. SNP 18, 811 02 Bratislava o vydanie stavebného povolenia na stavbu: „Rezidencia Slavín“ - Novostavba bytového domu na H. ulici v B., na pozemku parc. č. XXXX, katastrálne územie: Q. F. s napojením na inžinierske siete aj v pozemkoch parc.č. XXXX/X, XXXXX, XXXXX/X a XXXX/XX v katastrálnom území: Q. F.. 23. Stavebný úrad oznámil s poukazom na § 61 odsek 4 stavebného zákona a § 18, § 26 správneho poriadku začatie stavebného konania verejnou vyhláškou. V spise sa nachádza aj potvrdenie o vyvesení verejnej vyhlášky dňa 09.12.2008 a jej zvesení 07.01.2009. Stavebný úrad následne 16.02.2009 vydal stavebné povolenie na predmetnú stavbu č. SÚ-2008/39566- 7124/09-C/20-K1, ktoré takisto účastníkom konania doručoval verejnou vyhláškou. O uskutočnení predmetného doručovania formou verejnej vyhlášky svedčí aj potvrdenie o vyvesení verejnej vyhlášky dňa 25.02.2009 a zvesení dňa 13.03.2009. 24. V predmetnej veci bolo zo strany Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto vydané taktiež napadnuté rozhodnutie č. j. 176/16382/2014/STA/Vas/K-25 zo dňa 04.04.2014, ktorým bola povolená zmena stavby pred jej dokončením. Začatie stavebného konania o zmene stavby pred dokončením oznámil stavebný úrad oznámením č. 176/10333/2014/STA/Vas zo dňa 05.03.2014. Predmetné oznámenie bolo oznámené formou verejnej vyhlášky, pričom bolo vyvesené dňa 07.03.2014 a zvesené bolo dňa 24.03.2014. Samotné rozhodnutie stavebného úradu č. j. 176/16382/2014/STA/Vas/K-25 zo dňa 04.04.2014, ktorým bola povolená zmena stavby pred jej dokončením bolo doručované účastníkom konania formou verejnej vyhlášky. Predmetná písomnosť bola vyvesená na úradnej tabuli správneho orgánu dňa 11.04.2014 a zvesená bola dňa 28.04.2014. Na uvedenom rozhodnutí je vyznačená právoplatnosť dňa 12. mája 2014. 25. Z obsahu spisového materiálu ďalej vyplýva, že všetky vyššie uvedené rozhodnutia prípadne oznámenia boli verejnou vyhláškou doručované taktiež žalobcom- vlastníkom pozemkov a stavieb nachádzajúcich sa na B. ulici č. X v B. verejnou vyhláškou, pričom žalobcovia boli špecifikovaný parcelným číslom, konkrétne par. č. XXXX/XX k.ú. Q. F.. Rovnakým spôsobom bola špecifikovaná prevažná väčšina ostatných účastníkov stavebného konania. 26. Uznesením sp. zn. 5S/78/2015 zo dňa 30.01.2018 správny súd odmietol žalobu žalobcov s poukazom na to, že žalobcovia pred právoplatnosťou napadnutého rozhodnutia žalovaného nevyčerpali všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis a teda žaloba smeruje voči rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa, ktoré je v zmysle § 7 písm. a/ S.s.p. vylúčené zo súdneho prieskumu. 27. Voči uzneseniu sp. zn. 5S/78/2015 zo dňa 30.01.2018 podali žalobcovia kasačnú sťažnosť, o ktorej rozhodol Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 5Sžk/32/2018 zo dňa 12.09.2019 tak, že uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 5S/78/2015-68 zo dňa 30. januára 2018 zrušil a vec tunajšiemu súdu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia kasačný súd uviedol nasledovné: „14. Kasačný súd poukazuje na to, že v konaní o žalobe opomenutého účastníka podľa §179 ods. 1 S.s.p. je potrebné nielen vykonať právne posúdenie veci na základe správnym orgánom ustáleného skutkového stavu vyplývajúceho z administratívneho spisu, čo je jasne prevažujúci prístup v správnom súdnictve, ale je treba, aby správny súd overil správnosť tvrdenia, že žalobcovi rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom administratívneho konania malo konať. Pokiaľ správny súd vyslovuje záver, že rozhodnutie bolo žalobcovi doručené, musí aj právne posúdiť, akú formu doručovania zákon pripúšťa či vyžaduje, a musí aj zisťovať skutkový stav buď z administratívneho spisu (napr. doručenky) alebo vlastným dokazovaním. 15......Vzhľadom na to, že v danom prípade nešlo o líniovú stavbu, či zvlášť rozsiahlu stavbu, do úvahy by preto prichádzalo jedine doručovanie verejnou vyhláškou z dôvodu „stavby s veľkým počtom účastníkov konania“. Z napadnutého rozhodnutia žalovaného je zrejmé, že žalovaný zisťoval okruh účastníkov stavebného konania, vo verejnej vyhláške ustálil ich počet (viac ako 50) a identifikoval ich (vrátane sťažovateľov) parcelným číslom. Práve tento moment považovali sťažovatelia za kľúčový, keď tvrdiac, že nemali vedomosť o tom, že stavebné konanie sa týka aj ich mali prísť o možnosť uplatniť si svoje práva v stavebnom konaní. 16. Najvyšší súd nespochybňuje záver krajského súdu, že pri doručovaní písomnosti verejnou vyhláškou reálne nejde o odovzdanie písomnosti účastníkovi konania, ale o to, že kvalifikovaným zverejnením obsahu konkrétneho právneho úkonu správneho orgánu vznikajú právne následky. V tejto spojitosti je však potrebné zdôrazniť, že otázka kvalifikovaného, resp. účinného doručenia je úzko prepojená na samotné účastníctvo v stavebnom konaní, na ktoré je naviazaný okruh práv a povinností účastníka v konaní. Nato, aby účastník mohol tieto práva v konaní reálne uplatniť je nutné, aby mal vedomosť o tom, že je adresátom rozhodnutia, či inej písomnosti a teda, že s ním správny orgán koná ako s účastníkom konania. Práve náležitá adresnosť je pri tejto forme doručovania jednou so záruk toho, že nedôjde k obchádzaniu, či zneužitiu tohto inštitútu, dôsledkom čoho by bolo vylúčenie účastníka zo stavebného konania. Najvyšší súd taktiež poukazuje na to, že účelom sledovaným zákonodarcom pri zakotvení inštitútu doručovania verejnou vyhláškou bolo vytvorenie reálneho (nie iba formálneho) priestoru na realizáciu práv účastníkov, pričom tento účel (tu patrí okrem iného efektívnosť a hospodárnosť konania), nemožno dosahovať na úkor práv spojených s účastníctvom v konaní. 17. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. II. ÚS 69/2011 zo dňa 18.10.2012, v ktorom sa zaoberal práve otázkou doručovania rozhodnutia v stavebnom konaní verejnou vyhláškou (na ktorý poukazovali taktiež sťažovatelia vo svojom vyjadrení zo dňa 12.12.2016), a z ktorého vyplýva, že na to, aby mohlo byť stavebné povolenie doručované verejnou vyhláškou v zmysle § 61 ods. 4 v spojení s § 69 ods. 1 stavebného zákona z dôvodu veľkého počtu účastníkov, je potrebné, aby správny orgán (stavebný úrad) najskôr zistil okruh účastníkov konania, ich počet a identifikoval ich aspoň podľa mena a priezviska. Až na základe toho je možné dôjsť k odôvodnenému rozhodnutiu o doručovaní verejnou vyhláškou. Okrem toho je identifikácia účastníkov konania potrebná aj na to, aby sa účastník konania mohol dozvedieť, že je účastníkom konania, čo mu len z uvedenia parcelných čísel nemusí byť zrejmé..... 18. Pokiaľ sa krajský súd bližšie nezaoberal vyššie načrtnutými skutočnosťami, majúcimi zásadný dopad na otázku riadneho doručenia napadnutého rozhodnutia žalovaného sťažovateľom verejnou vyhláškou, vec nesprávne právne posúdil, keď (predčasne) pristúpil k odmietnutiu žaloby podľa § 98 ods. 1 písm. g/ S.s.p. s poukazom na to, že sťažovatelia pred právoplatnosťou tohto rozhodnutia nevyčerpali všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis a teda žaloba smeruje voči rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa, ktoré je v zmysle § 7 písm. a/ S.s.p. vylúčené zo súdneho prieskumu. 19. Kasačný súd preto napadnuté uznesenie krajského súdu postupom podľa § 462 ods. 1 S.s.p. z dôvodu uvedeného v ust. § 440 ods. 1 písm. g/ S.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd sa bude musieť opätovne zaoberať tým, či boli splnené zákonné podmienky pre doručenie napadnutého rozhodnutia verejnou vyhláškou, a to osobitne vo vzťahu k sťažovateľom, pričom je treba mať na zreteli ich práva ako účastníkov správneho konania. Pritom bude potrebné rešpektovať právne názory kasačného súdu uvedené v tomto odôvodnení a prihliadať aj na citovaný nález ústavného súdu.“ 28. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 29. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 30. Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 31. Podľa § 59 ods. 1 písm. b) Stavebného zákona, účastníkmi stavebného konania sú osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté. 32. Podľa § 61 ods. 4 Stavebného zákona účinného do 30.4.2010 pri líniových stavbách alebo v odôvodnených prípadoch aj pri zvlášť rozsiahlych stavbách, stavbách s veľkým počtom účastníkov konania stavebný úrad upovedomí účastníkov o začatí stavebného konania verejnou vyhláškou najmenej 15 dní pred konaním miestneho zisťovania, prípadne ústneho pojednávania, a ak sa nekoná ústne pojednávanie, pred uplynutím lehoty určenej podľa odseku 3. 33. Podľa § 68 ods.1 stavebného zákona, stavebný úrad môže v odôvodnených prípadoch na žiadosť stavebníka povoliť zmenu stavby ešte pred jej dokončením. 34. Podľa § 68 ods.2 stavebného zákona v rozsahu, v akom sa zmena dotýka práv, právom chránených záujmov alebo povinností účastníkov stavebného konania, ako aj záujmov chránených dotknutými orgánmi prerokuje stavebný úrad žiadosť a vydá rozhodnutie, ktorým buď zmenu stavby povolí, pričom rozhodne a o prípadných námietkach účastníkov a určí podľa potreby ďalšie záväzné podmienky, alebo žiadosť zamietne. Na konanie o zmene sa primerane vzťahujú ustanovenia o stavebnom konaní. 35. Podľa § 69 ods. 1 Stavebného zákona stavebné povolenie a rozhodnutie o predĺžení jeho platnosti sa oznámi rovnakým spôsobom ako začatie stavebného konania a upovedomenie o ústnom pojednávaní; tieto rozhodnutia týkajúce sa jednoduchých a drobných stavieb sa oznámia aj orgánom štátnej správy, ktoré si vyhradili posúdenie dokumentácie. 36. Podľa § 69 ods. 2 Stavebného zákona ak sa stavebné povolenie oznamuje verejnou vyhláškou, vyvesí sa na 15 dní spôsobom v mieste obvyklým. Posledný deň tejto lehoty je dňom doručenia. 37. Podľa § 53 Správneho poriadku, proti rozhodnutiu správneho orgánu má účastník konania právo podať odvolanie, pokiaľ zákon neustanovuje inak alebo pokiaľ sa účastník konania odvolania písomne alebo ústne do zápisnice nevzdal. 38. Krajský súd konštatuje, že predmetom napadnutého rozhodnutia bolo povolenie zmeny stavby pred jej dokončením. Žalovaný doručoval napadnuté rozhodnutie verejnou vyhláškou a vo vyjadrení k žalobe uviedol, že tak postupoval v súlade s § 61 Stavebného zákona, a to z dôvodu veľkého počtu účastníkov stavebného konania. 39. S tvrdením žalovaného sa stotožnil aj kasačný súd vo svojom rozhodnutí, ktorý v bode 15 rozhodnutia poukázal na § 26 ods. 2 Správneho poriadku, ktorý umožňuje doručovať písomnosti verejnou vyhláškou v prípade, ak to ustanovuje osobitný predpis. Týmto osobitným predpisom podľa NS SR je práve ustanovenie § 61 ods. 4 Stavebného zákona a ako možný právny dôvod doručovania verejnou vyhláškou vymedzil to, že sa jednalo o stavbu s veľkým počtom účastníkov. 40. Z administratívneho spisu vyplýva, že účastníkov stavebného konania bolo viac ako 50. Správny súd sa stotožňuje s názorom žalovaného, že v danom prípade počet účastníkov stavebného konania viac ako 50 je možné považovať za veľký počet účastníkov. Napriek tomu, že stavebný zákon, ani správny poriadok nedefinuje, čo možno považovať za veľký počet účastníkov je možné k tomuto záveru dospieť jednoduchou úvahou (napr. zvážením, koľko času by trvalo doručovanie písomností jednotlivým minimálne 50tim účastníkom konania s predpokladanými závadami v doručovaní aspoň u niekoľkých z nich), prípadne porovnaním s inými procesnými kódexami, platnými v SR (v tom čase napr. § 29a O.s.p., podľa ktorého bol za väčší počet účastníkov považovaných viac ako 20 účastníkov). 41. Nakoľko sa konanie dotýkalo veľkého počtu účastníkov správne postupoval žalovaný, keď oznámenie o začatí stavebného konania o zmene stavby pred jej dokončením oznámil účastníkom konania verejnou vyhláškou (§ 61 ods. 4 cit. zákona). Rovnako správne postupoval, keď povolenie zmeny stavby pred jej dokončením účastníkom konania doručoval rovnakým spôsobom t.j. verejnou vyhláškou v zmysle § 69 ods. 2 cit. zákona, podľa ktorého posledný deň lehoty 15 dní je dňom jeho doručenia. Verejná vyhláška je formou verejného oznámenia určitého právneho úkonu alebo rozhodnutia. Pri tomto spôsobe doručovania reálne nejde o odovzdanie písomnosti účastníkovi konania, ale o to, že kvalifikovaným zverejnením obsahu konkrétneho právneho úkonu správneho orgánu vznikajú právne následky. 42. Ústavný súd SR v náleze sp. zn. II. ÚS 69/2011 zo dňa 18.10.2011 uviedol: je podľa názoru ústavného súdu nevyhnutné podotknúť, že doručovanie stavebného povolenia verejnou vyhláškou je v zmysle citovaných ustanovení stavebného zákona viazané na účastníctvo v stavebnom konaní, resp. na veľký počet účastníkov stavebného konania. Účastníctvo v stavebnom konaní však nemá iba imaginárny (iluzórny) význam, resp. pojem účastník konania nie je iba akási bianko (t. j. bezobsažná) veličina bez konkrétneho obsahu, práve naopak, s účastníctvom v konaní (v danom prípade v stavebnom konaní, pozn.) je spätý celý rad práv a povinností, a to nielen hmotnoprávneho, ale aj procesného charakteru, ktorých využívanie (v prípade práv) a plnenie (v prípade povinností) musí mať reálny základ a odraz v samotnom konaní. Inými slovami, aby účastník konania (v danom prípade stavebného konania, pozn.) mohol jemu zákonom priznané práva a povinnosti aj realizovať, musí mať vedomosť, že má postavenie účastníka konania, resp. že je s ním konané ako s účastníkom konania. Vzhľadom na uvedené tak podľa ústavného súdu plne obstojí obranná argumentácia krajského súdu, podľa ktorej účastník stavebného konania v zmysle § 59 ods. 1 stavebného zákona musí byť identifikovateľný aspoň menom a priezviskom, aby vôbec vedel, že je účastníkom nejakého konania a mohol tak zákonom vymedzeným spôsobom obhajovať svoje práva a oprávnené záujmy, pričom túto aspoň minimálnu identifikáciu účastníka stavebného konania nemožno oklieštiť iba na to, že sa bude od fyzickej osoby očakávať, že sama, napr. na základe označenia stavebných parciel, bude iba dedukovať alebo predpokladať svoje účastníctvo v stavebnom konaní. Vzhľadom na reálny význam a obsah pojmu účastník stavebného konania je tak bezpochyby dôvodná aj požiadavka jeho identifikácie a až v prípade zistenia, že takýmto spôsobom identifikovaných účastníkov stavebného konania je veľké množstvo, prichádza do úvahy aplikácia zákonného ustanovenia o doručovaní stavebného povolenia verejnou vyhláškou. 43. Účastníci stavebného konania boli špecifikovaný v pokyne, ktorým sa má rozhodnutie doručiť verejnou vyhláškou v 60tich prípadoch iba parcelným číslom, rovnako ako žalobcovia a v dvoch prípadoch obchodným menom a sídlom. Z vyššie citovaného rozhodnutia ÚS SR, ako aj z právne záväzného názoru kasačného súdu vyplýva, že je potrebné, aby žalovaný v rámci stavebného konania najprv zistil a identifikoval účastníkov stavebného konania, pričom minimálny rozsah identifikácie účastníka - fyzickej osoby je jej meno a priezvisko, čo sa vo vzťahu k žalobcom v súvislosti s napadnutým rozhodnutím nestalo. 44. Podľa § 179 ods. 1 SSP, ak správnu žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom administratívneho konania malo konať (ďalej len "opomenutý účastník"), správny súd overí správnosť tohto tvrdenia a skutočnosť, či od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia neuplynuli viac ako tri roky, a ak sú tieto podmienky splnené, uznesením rozhodne, že orgán verejnej správy je povinný doručiť opomenutému účastníkovi vo veci vydané rozhodnutie alebo opatrenie. 45. Správny súd preto konštatuje, že postup žalovaného, pri doručovaní napadnutého rozhodnutia nebol súladný s platným právnym poriadkom a že napadnuté rozhodnutie žalobcom nebolo účinne doručené. Súd preto podľa § 179 ods. 1 SSP uložil v prvom výroku tohto rozhodnutia žalovanému povinnosť doručiť žalobcom v 1. a v 3. rade napadnuté rozhodnutie. 46. Podľa § 179 ods. 3 SSP, doručením uznesenia správneho súdu podľa odseku 1 orgánu verejnej správy sa zo zákona odkladajú účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, a to až do právoplatnosti rozhodnutia o riadnom opravnom prostriedku, ak osobitný predpis upravujúci konanie pred orgánom verejnej správy jeho podanie proti napadnutému rozhodnutiu alebo opatreniu pripúšťa. V takom prípade je opomenutý účastník oprávnený na podanie riadneho opravného prostriedku v lehote a za podmienok ustanovených osobitným predpisom a orgán verejnej správy je povinný o tomto riadnom opravnom prostriedku konať a rozhodnúť. 47. Podľa § 179 ods. 4 SSP, po právoplatnosti uznesenia podľa odseku 1 správny súd konanie zastaví. Správny súd zastaví konanie vždy aj vtedy, ak od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia do podania žaloby opomenutým účastníkom uplynuli viac ako tri roky. 48. O náhrade trov konania správny súd nerozhodol, pretože v súlade § 179 ods. 4 veta prvá SSP bude správny súd po právoplatnosti tohto uznesenia (a doručení napadnutého rozhodnutia) ešte rozhodovať o zastavení konania, v ktorom súd rozhodne aj o trovách konania (keďže pôjde o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí). 49. Podľa § 99 písm. b) SSP, správny súd konanie uznesením zastaví, ak zistil taký nedostatok procesnej podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, a nebol dôvod na odmietnutie žaloby podľa § 98 ods. 1. 50. Podľa § 25 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, použijú sa na konanie pred správnym súdom primerane ustanovenia prvej a druhej časti Civilného sporového poriadku okrem ustanovení o intervencii. Ak niektorá otázka nie je riešená ani v Civilnom sporovom poriadku, správny súd postupuje primerane podľa základných princípov konania tak, aby sa naplnil účel správneho súdnictva. 51. V priebehu konania pred správnym súdom žalobca v 2. rade zomrel. Ostatní žalobcovia okrem iného žiadali, aby správny súd postupoval podľa § 63 ods. 1 C.s.p. a aby správne súdne konanie prerušil alebo ho zastavil. V súlade s § 25 SSP je možné použiť ustanovenia C.s.p. iba v prípade, ak SSP neobsahuje osobitnú právnu úpravu. V danom prípade SSP však osobitnú právnu úpravu obsahuje v ustanovení § 99 písm. b) SSP, preto nie je dôvod na použitie Civilného sporového poriadku. 52. Žalobca v 2/rade v dôsledku úmrtia stratil v priebehu súdneho konania právnu subjektivitu, a teda aj procesnú subjektivitu - spôsobilosť byť účastníkom správneho súdneho konania. Existencia spôsobilosti byť účastníkom konania predstavuje na strane žalobcu v 2/rade taký nedostatok konania, ktorý neumožňuje správnemu súdu v konaní o jeho žalobe pokračovať, preto správny súd podľa § 99 písm. b) SSP konanie zastavil v časti žalobcu v 2/rade a nepokračoval s dedičmi, nakoľko dedičia žalobcu v 2/ rade sú zároveň účastníkmi konania a to žalobca v 1/ rade a žalobca v 3/ rade. 53. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.