Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/104/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019200740 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jeannette Hajdinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1019200740.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: ESP Consult, s.r.o., IČO: 46092404, so sídlom v Šamoríne, Vicenzy 2209/8A, zastúpeného advokátkou JUDr. Kvetoslavou Živčákovou, so sídlom v Šamoríne, Bratislavská 61/68, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, IČO: 31797903, so sídlom v Bratislave, Ružová dolina 10, za účasti ďalšieho účastníka konania: SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik, IČO: 36022047, so sídlom v Banskej Štiavnici, Radničné námestie 8, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí Rady žalovaného č. 5614-9000/2019, 5615-900/2019 zo dňa 23.4.2019 a č. 3690-9000/2019 zo dňa 4.3.2019, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave správnu žalobu proti rozhodnutiu Rady Úradu pre verejné obstarávanie č. 3690-6000/2019 zo dňa 4.3.2019 o d m i e t a . Krajský súd v Bratislave správnu žalobu proti rozhodnutiu Rady Úradu pre verejné obstarávanie č. 5614-9000/2019, 5615-9000/2019 zo dňa 23.4.2019 z a m i e t a . Žalovanému a ďalšiemu účastníkovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Ďalší účastník SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik, vyhlásil verejné obstarávanie na predmet zákazky „Banská Bystrica, ochrana intravilánu pred povodňami - stavebný dozor. Referenčné číslo: CS SVP OZ BB 1402/2018“, v Úradnom vestníku EÚ pod značkou 2018/ S 175-396989 dňa 12.9.2018 a vo Vestníku verejného obstarávania č. 182/2018 dňa 13.9.2018 pod značkou 12744 - MSS. Išlo o nadlimitnú zákazku, jej predpokladaná hodnota bola v sume XXX.XXX,- € a kritériom na vyhodnotenie ponúk bola najnižšia cena. Zákazka mala byť financovaná z Európskych fondov, z Operačného programu Kvalita životného prostredia a zo štátneho rozpočtu; išlo o zákazku úzko prepojenú s verejným obstarávaním stavebných prác na dielo „Banská Bystrica, ochrana intravilánu pred povodňami - stavebné práce“, ide o dielo - líniovú stavbu s dĺžkou cca 5 km, pričom činnosť stavebného dozoru mala predstavovať časť oprávnených nákladov v rámci žiadosti o nenávratný finančný príspevok. Predmetom zákazky je poskytovanie činností súvisiacich s výkonom stavebného dozoru v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 50/1976 Zb.) a poskytovanie inžinierskej činnosti v zmysle § 76 až § 84 zákona č. 50/1976 Zb. spočívajúcich v kompletnej príprave podkladov pre vydanie kolaudačných rozhodnutí na povolenie užívania stavby „Banská Bystrica, ochrana intravilánu pred povodňami.“ Predpokladal prítomnosť odborného/-ých pracovníka/ov zabezpečujúceho/-ich stavebný dozor na stavenisku počas celej realizácie stavby s nerovnomerným rozložením pracovného času, ktorý bude korešpondovať s pracovným časom zhotoviteľa. Činnosť stavebného dozoru mala byť vykonávaná v rozsahu 276 hodín za 1 kalendárny mesiac a počet pracovníkov stavebného dozoru mal stanoviť uchádzač vo svojej kompetencii tak, aby bola zabezpečená podmienka plnenia úloh v rozsahu povinností vyplývajúcich z uzatvorenej zmluvy o dielo (s ohľadom na rozloženie pracovného času zhotoviteľa) a povinností uvedených v návrhu mandátnej zmluvy. Predpokladaný počet odpracovaných hodín výkonu stavebného dozoru počas stavebných prác - 28 mesiacov po 276 hodín, spolu 7728 hodín, zabezpečenie činností v zmysle ustanovení § 76 až § 84 zákona č. 50/1976 Zb., na zabezpečenie uvedených činností verejný obstarávateľ určil predpokladanú lehotu v rozsahu 350 hodín (pre vydanie kolaudačných rozhodnutí po ukončení realizácie stavby), spolu predpokladaný počet hodín výkonu stavebného dozoru počas realizácie stavby: 8078 hodín. 2. Žalobca dňa 24.9.2018 doručil kontrolovanému verejnému obstarávateľovi žiadosť o nápravu zo dňa 20.9.2018 a kontrolovaný verejný obstarávateľ na ňu odpovedal listom zo dňa 1.10.2018. Následne dňa 11.10.2017 doručil žalobca žalovanému a dňa 12.10.2018 aj kontrolovanému verejnému obstarávateľovi námietky podľa § 170 ods. 3 písm. b/ zákona č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 343/2015 Z.z.), smerujúce proti podmienkam uvedeným v súťažných podkladoch. 3. Žalovaný rozhodnutím č. 12427-6000/2018-ODI zo dňa 10.1.2019 na základe prvého a druhého bodu námietok žalobcu nariadil verejnému obstarávateľovi - SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik - zrušiť verejnú obchodnú súťaž na predmet zákazky „Banská Bystrica, ochrana intravilánu pred povodňami - stavebný dozor. Referenčné číslo: CS SVP OZ BB 1402/2018“ vyhlásenú vo Vestníku verejného obstarávania č. 182/2018 dňa 13.9.2018 pod značkou 12744-MSS a v Úradnom vestníku EÚ pod značkou 2018/S 175-396989 dňa 12.9.2018, a to do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. V treťom bode námietky zamietol podľa § 175 ods. 3 zákona č. 343/2015 Z.z. Žalovaný v rozhodnutí uviedol, že verejný obstarávateľ - SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik - mu predložil kompletnú dokumentáciu k verejnému obstarávaniu dňa 10.12.2018. Podľa názoru žalovaného neúplný, resp. nedostatočne určitý opis predmetu zákazky by vo fáze vypracovania ponúk mohol viesť k predloženiu takých ponúk jednotlivými uchádzačmi, ktoré by neboli objektívne porovnateľné, čo by sa odzrkadlilo aj v celkovej ponukovej cene uchádzačov a znamenalo by to následnú nemožnosť vyhodnotenia ponúk. Dôsledkom poskytnutia súťažných podkladov záujemcom, ktoré sú v rozpore s § 42 ods. 1 zákona č. 343/2015 Z.z. a princípmi verejného obstarávania, môže byť skutočnosť, že títo nebudú schopní vypracovať a predložiť objektívne porovnateľné cenové ponuky. Je potrebné minimálne určiť spôsob ocenenia stanovením predpokladu nasadenia jednotlivých odborníkov, prostredníctvom počtu dní nasadenia (alebo hodín) a dennej sadzby (resp. hodinovej sadzby). Toto nasadenie odborníkov by bolo orientačné a určené len pre účely objektívneho vyhodnotenia predmetného verejného obstarávania. Bez týchto informácií verejný obstarávateľ nebude môcť objektívne vyhodnotiť predložené ponuky, lebo ponuky budú vzájomne neporovnateľné. Kontrolovaný verejný obstarávateľ sa nestanovením (minimálneho) požadovaného harmonogramu potreby jednotlivých odborníkov môže dostať do situácie, že uchádzač by do verejného obstarávania síce predložil najnižšiu celkovú cenu za predmet zákazky, avšak plnenie by nemuselo zodpovedať skutočným potrebám verejného obstarávateľa. Porovnateľnosť a následná možnosť objektívne vyhodnotiť predložené ponuky sú možné len za predpokladu, ak je minimálne určený spôsob ocenenia stanovením predpokladu nasadenia jednotlivých odborníkov. Hoci verejný obstarávateľ určil predpokladaný počet hodín 8078 hodín, nestanovil ho v súlade s rozhodnutím č. 2027-6000/2018-ODI, resp. so znaleckým posudkom. Podľa názoru žalovaného každý uchádzač mohol vzhľadom na rozsah dostupných informácií potrebné počty dní a počty nasadenia odborníkov v jednotlivých kategóriách len odhadnúť, čo mohlo spôsobiť následnú nemožnosť objektívneho vyhodnotenia predložených ponúk zo strany verejného obstarávateľa vzhľadom na ich neporovnateľnosť. Podľa názoru žalovaného porovnateľnosť a následnú možnosť objektívne vyhodnotiť predložené ponuky bolo možné len za predpokladu, ak je minimálne určený spôsob ocenenia, a to stanovením predpokladu nasadenia jednotlivých odborníkov, čo verejný obstarávateľ nerealizoval. Žalovaný uzavrel, že verejný obstarávateľ porušil § 42 ods. 1 zákona č. 343/2015 Z.z., keď predmet zákazky neopísal jednoznačne a úplne. Žalovaný k námietke podhodnotenej zákazky uviedol, že verejný obstarávateľ stanovil predpokladanú hodnotu zákazky na základe prieskumu trhu u štyroch potenciálnych dodávateľov (oslovil piatich a len štyria mu predložili cenovú ponuku) vo výške XXX.XXX,- € bez DPH. Žalovaný nepovažoval takto určenú cenu zákazky na základe prieskumu trhu podľa § 6 ods. 1 zákona č. 343/2015 Z.z. za správnu, nakoľko podklady, z ktorých pri jej stanovení dodávatelia vychádzali, s prihliadnutím na rozhodnutie o prvom bode námietok nemožno považovať za správne; poukázal na princíp transparentnosti. Nie je možné bez akýchkoľvek pochybností určiť, či stanovená výška predpokladanej hodnoty zákazky je primeraná a správna, lebo v súťažných podkladoch nie je zadaný rozsah plnenia služby a potreby nasadenia jednotlivých odborníkov. Zamietnutie námietok žalobcu v treťom bode žalovaný odôvodnil tým, že verejný obstarávateľ v podbode 3.2.2 písm. c/ bodu III. „Technická spôsobilosť alebo odborná spôsobilosť“ prílohy č. 4 „Doklady preukazujúce splnenie podmienok účasti“ súťažných podkladov uviedol: „c) originál alebo úradne osvedčená fotokópia platného osvedčenia o vykonaní skúšky odbornej spôsobilosti podľa zákona č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov, s odborným zameraním na Kategóriu/odbor: 20 Inžinierske stavby - podkategória: 23 Vodohospodárske stavby, alebo podkategória 24 Potrubné, energetické a iné líniové stavby (...)“; išlo o opravu súťažných podkladov č. 2. Z uvedeného dôvodu boli námietky neopodstatnené. Žalovaný v zmysle § 175 ods. 8 písm. b/ zákona č. 343/2015 Z.z. uviedol aj návod pre verejného obstarávateľa, ako má v budúcnosti predísť uvedeným porušeniam zákona č. 343/2015 Z.z.: v druhovo rovnakej veci má v budúcnosti opísať predmet zákazky jednoznačne a úplne a v súťažných podkladoch uviesť všetky informácie dôležité na plnenie zmluvy a na vypracovanie navzájom porovnateľných ponúk tak, aby ich následne bolo možné objektívne vyhodnotiť. 4. Ďalší účastník SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik, ako verejný obstarávateľ podal proti rozhodnutiu žalovaného č. 12427-6000/2018-ODI zo dňa 10.1.2019 odvolanie. 5. Rada žalovaného rozhodnutím č. 3690-9000/2019 zo dňa 4.3.2019 zastavila konanie o odvolaní verejného obstarávateľa podľa § 177 ods. 10 písm. g/ zákona č. 343/2015 Z.z. Rada žalovaného konštatovala, že v predmetnom prípade žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie č. 12427-6000/2018-ODI zo dňa 10.1.2019 o námietkach žalobcu až po uplynutí zákonnej lehoty vyplývajúcej z § 175 ods. 6 zákona č. 343/2015 Z.z. Vzhľadom na to bolo priamo zo zákona vydané rozhodnutie, ktorým úrad podané námietky zamietol. Tento stav už nebolo možné napraviť neskoršie vydaným rozhodnutím č. 12427-6000/2018-ODI zo dňa 10.1.2019, a preto naň ani nemožno prihliadať. Uvedený záver však znamená, že ani o odvolaní proti tomuto po lehote vydanému rozhodnutiu úradu rada nemôže v odvolacom konaní rozhodnúť z dôvodu vecnej nepríslušnosti, keďže nemôže v odvolacom konaní rozhodovať o odvolaní proti rozhodnutiu, na ktoré nie je možné prihliadať. V tomto odvolacom konaní nastala neodstrániteľná prekážka brániaca meritórnemu rozhodovaniu v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 343/2015 Z.z. K zverejneniu nesprávnej informácie v infotabuľke publikovanej na webovom sídle žalovaného (kde sa nesprávne uvádzalo doručenie dokumentácie dňa 11.12.2018) Rada žalovaného uviedla, že zrejme ide o chybu v písaní zo strany žalovaného, čo však nič nemení na skutočnosti, že z administratívneho spisu jednoznačne vyplýva, že kompletná dokumentácia verejného obstarávateľa bola žalovanému doručená už dňa 10.12.2018 a posledným dňom lehoty na rozhodnutie o námietkach bol 9.1.2019. Za rozhodujúci zdroj informácií v prvostupňovom konaní je pritom nevyhnutné považovať informácie vyplývajúce z administratívneho spisu. Rozsudok Najvyššieho súdu SR, na ktorý poukázal žalobca, sa na vec nevzťahuje, pretože sa týka zákonnej fikcie vydania rozhodnutia podľa zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 211/2000 Z.z.) upravujúceho odlišnú právnu konštrukciu vzniku fikcie rozhodnutia. Rada žalovaného napriek uvedenému dospela k záveru, že nie je žiaducim stavom, aby o námietkach žalobcu nebolo meritórne rozhodnuté. Taktiež nie je žiaducim stavom a ani v súlade s právnou istotou, aby popri sebe existovali dve rozhodnutia o podaných námietkach: na jednej strane fiktívne rozhodnutie o zamietnutí námietok a na strane druhej rozhodnutie úradu vydané po lehote, ktorým žalovaný nariadil na základe námietok zrušiť súťaž. Rada preto z vlastného podnetu podľa § 179 ods. 1 zákona č. 343/2015 Z.z. preskúma obe rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Zároveň účastníkov administratívneho konania poučila, že proti rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok a rozhodnutie je preskúmateľné správnym súdom podľa § 52 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len SP alebo Správny poriadok) a § 185 ods. 2 zákona č. 343/2015 Z.z., správnu žalobu je možné podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia. 6. Rada žalovaného rozhodnutím č. 5614-9000/2019, 5615-9000/2019 zo dňa 23.4.2019 vydaným v mimoodvolacom konaní zrušila rozhodnutie žalovaného č. 12427-6000/2018-ODI zo dňa 10.1.2019 podľa § 179 ods. 3 zákona č. 343/2015 Z.z. Zároveň Rada žalovaného zmenila fiktívne rozhodnutie žalovaného zo dňa 9.1.2019, ktorým v zmysle § 175 ods. 6 zákona č. 343/2015 Z.z. námietky žalobcu zamietla, tak že: „Úrad pre verejné obstarávanie podľa § 175 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní námietky navrhovateľa v prvom a druhom bode zamieta. Úrad pre verejné obstarávanie konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok navrhovateľa v treťom bode zastavuje podľa § 174 ods. 1 písm. p) zákona o verejnom obstarávaní.“ Rada žalovaného z vlastného podnetu začala mimoodvolacie konanie podľa § 179 v spojení s § 187 ods. 1 a ods. 6 zákona č. 343/2015 Z.z. Rada žalovaného odôvodnila zrušenie rozhodnutia žalovaného č. 12427-6000/2018-ODI zo dňa 10.1.2019 podľa § 179 ods. 3 zákona č. 343/2015 Z.z. tým, že bolo vydané po zákonnej lehote. Verejný obstarávateľ doručil žalovanému kompletnú dokumentáciu k verejnému obstarávaniu dňa 10.12.2018, 30-dňová lehota na vydanie rozhodnutia o námietkach začala plynúť dňa 11.12.2018 a uplynula dňa 9.1.2019. Keďže žalovaný v tejto lehote nevydal rozhodnutie o námietkach, podľa § 175 ods. 6 zákona č. 343/2015 Z.z. vznikla priamo zo zákona fikcia rozhodnutia o zamietnutí námietok; tento právny následok zákon č. 343/2015 Z.z. neumožňuje zmeniť alebo napraviť neskoršie vydaným rozhodnutím. Na neskôr vydané rozhodnutie č. 12427-6000/20108-ODI zo dňa 10.1.2019 vydané po márnom uplynutí zákonnej lehoty preto už nemožno prihliadať, hľadí sa naň, akoby nebolo vydané. K zverejneniu nesprávnej informácie v infotabuľke publikovanej na webovom sídle žalovaného (kde sa nesprávne uvádzalo doručenie dokumentácie dňa 11.12.2018) Rada žalovaného uviedla, že zrejme ide o chybu v písaní zo strany žalovaného, čo však nič nemení na skutočnosti, že z administratívneho spisu jednoznačne vyplýva, že kompletná dokumentácia verejného obstarávateľa bola žalovanému doručená už dňa 10.12.2018 a posledným dňom lehoty na rozhodnutie o námietkach bol 9.1.2019. Rozhodujúcim zdrojom informácií je administratívny spis a nie infotabuľka. Podľa názoru Rady žalovaného sa rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sži/24/2012 zo dňa 21.11.2013 na vec nevzťahuje, pretože podlieha inému režimu upravenému v zákone č. 211/2000 Z.z. K preskúmaniu fiktívneho rozhodnutia o zamietnutí námietok vydaného podľa § 175 ods. 6 zákona č. 343/2015 Z.z. Rada žalovaného uviedla, že o námietkach žalobcu nebolo zo strany žalovaného rozhodnuté vydaním riadne odôvodneného rozhodnutia, čo nie je žiaducim stavom. Účelom konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok je totiž preskúmanie opodstatnenosti podaných námietok, a teda preskúmanie zákonnosti postupu kontrolovaného pri zadávaní zákazky v nadväznosti na navrhovateľom namietané skutočnosti. V žiadnom prípade nemôže byť účelom výkonu dohľadu nad verejným obstarávaním vydávanie fiktívnych rozhodnutí. Rada preto v mimoodvolacom konaní meritórne posúdila námietky žalobcu doručené žalovanému dňa 11.10.2018 a smerujúce proti podmienkam uvedeným v súťažných podkladoch v predmetnej verejnej súťaži. Rada uviedla, že v zrušenom rozhodnutí č. 12427-6000/2018-ODI zo dňa 10.1.2019 bol správne uvedený dátum doručenia kompletnej dokumentácie k verejnému obstarávaniu zo strany verejného obstarávateľa (10.12.2018), no žalovaný sa tým vôbec nezaoberal. K námietke žalobcu o nejasne formulovanom predmete zákazy Rada žalovaného upriamila pozornosť na podstatnú a rozhodujúcu skutočnosť, že výsledkom verejnej súťaže má byť uzatvorenie mandátnej zmluvy podľa § 566 a nasl. Obchodného zákonníka a nie uzatvorenie zmluvy o dielo. Verejného obstarávateľa totiž v tomto prípade zaujíma iba výsledok, ktorým je vydanie kolaudačných rozhodnutí na povolenie užívania stavby, a nie to, či plnenie predmetu zákazky (výkon stavebného dozoru) bude úspešný uchádzač realizovať jedným, dvoma alebo viacerými stavebnými dozormi. Kritériom je v tomto prípade celková cena plnenia a nie hodinová sadzba výkonu stavebného dozoru, keďže predmetom mandátnej zmluvy je obstaranie záležitosti (vykonanie všetkých požadovaných činností stavebného dozoru tak, aby bolo vydané kolaudačné rozhodnutie). Navyše, z návrhu mandátnej zmluvy vyplýva, že odmena za plnenie zmluvy je stanovená ako celková (maximálna) a platná počas celej doby realizácie zákazky. Odmena sa má uhrádzať na základe skutočne a riadne poskytnutého plnenia po častiach, no maximálne do výšky, ktorú nacení uchádzač vo svojej ponuke. Každý uchádzať mal preto podľa názoru Rady žalovaného naceniť práve požadovaných 8078 hodín (bez ohľadu na to, či si tieto hodiny rozvrhne na jedného odborníka, dvoch alebo viacerých), na základe čoho je možné dospieť k záveru, že ponuky jednotlivých uchádzačov nacenené v zmysle súťažných podkladov budú vzájomne porovnateľné. Počet hodín vstupuje do určenia ceny aj do predkladania ponúk, keďže kritériom je najnižšia ponúknutá cena. Rada nesúhlasila s tvrdením žalobcu, že ide len o predpokladaný počet hodín, ktorý je pre uchádzačov nezáväzný, a že každý uchádzač má možnosť uvažovať s iným počtom hodín pri tvorbe ceny, pretože takýto výklad zo súťažných podkladov nevyplýva. Rada žalovaného poukázala aj na bod 7.3 mandátnej zmluvy, z ktorého jednoznačne vyplýva povinnosť predkladať v rámci fakturácie denné pracovné výkazy reálne odpracovaných hodín s uvedením začiatku a konca výkonu práce a vykonávaných činností za každú osobu vykonávajúcu činnosť stavebného dozoru. Vychádzajúc z uvedeného Rada žalovaného dospela k záveru, že verejný obstarávateľ v tomto prípade opísal predmet zákazky jednoznačne, pričom takto nacenené ponuky jednotlivých uchádzačov v zmysle súťažných podkladov budú vzájomne porovnateľné. Stavebný dozor je osobitným druhom plnenia v tom zmysle, že nejde o nezávislé, samostatné plnenie. Takéto plnenie je totiž závislé od samotných stavebných prác, ktoré majú byť predmetom výkonu stavebného dozoru, a teda od harmonogramu a skutočnej realizácie stavebných prác zhotoviteľom predmetnej stavby; stavebný dozor je nútený koordinovať a prispôsobovať svoju činnosť časovému harmonogramu zhotovenia stavby. V čase vyhlásenia danej verejnej súťaže pritom kontrolovaný objektívne nedisponoval ani harmonogramom zhotoviteľa a už vôbec nie vedomosťou o skutočnej realizácii stavebných prác na predmetnej stavbe. V čase vyhlásenia danej verejnej súťaže kontrolovaný objektívne nepoznal, a preto ani nemohol stanoviť presný rozsah, t.j. presný počet hodín stavebného dozoru, ktoré budú potrebné na plnenie predmetu danej zákazky. Verejný obstarávateľ v opise predmetu zákazky aj v návrhu mandátnej zmluvy jednoznačne vymedzil rozsah činností, ktoré má stavebný dozor vykonávať vo vzťahu k plneniu zákazky, požadovaný výsledok (vydanie kolaudačných rozhodnutí), záujemcom poskytol projektovú dokumentáciu k stavbe, z ktorej by odborne spôsobilým uchádzačom na relevantnom trhu mal byť zrejmý rozsah samotných stavebných prác, ku ktorým sa výkon stavebného dozoru viaže, v opise predmetu zákazky vymedzil aj predpokladaný počet 8078 hodín výkonu stavebného dozoru počas realizácie stavby. Podľa názoru Rady žalovaného verejný obstarávateľ opísal predmet zákazky dostatočne a v súlade s § 42 ods. 1 zákona č. 343/2015 Z.z. Rada žalovaného sa zaoberala aj námietkou žalobcu o podhodnotení ceny zákazky. Žalobca namietal, že stavba pozostáva zo šiestich úsekov a 171 objektov/prevádzkových súborov, ide o stavebné práce obrovskom rozsahu v hodnote XX.XXX.XXX,- €. Ak má stavebný dozor denne kontrolovať priebeh stavebných prác na tak rozsiahlom projekte, nie je možné zabezpečovať všetky povinnosti stavebného dozoru v zmysle mandátnej zmluvy jednou osobou. Hodnota stavebného dozoru pritom v praxi tvorí približne 2-4 % z investičných nákladov stavby, no v prípade predmetnej zákazky ide podľa žalobcu len o hodnotu 0,977 %. Rada žalovaného uviedla, že verejný obstarávateľ v rámci prieskumu trhu pre určenie predpokladanej hodnoty zákazky oslovil päť hospodárskych subjektov vrátane žalobcu a štyria z nich mu doručili cenové ponuky: Amberg Engineering Slovakia, s.r.o., s cenovou ponukou v sume XXX.XXX,- €, Gajdoš Consulting, s.r.o., s cenovou ponukou v sume XXX.XXX,- €, StVS - servising, s.r.o., s cenovou ponukou v sume XXX.XXX,- € a BURSA, s.r.o., s cenovou ponukou v sume XXX.XXX,- €, žalobca ponuku nepredložil. Priemerná cena bola určená matematicky v sume XXX.XXX,XX € bez DPH a po matematickom zaokrúhlení verejný obstarávateľ určil predpokladanú hodnotu zákazky v hodnote XXX.XXX,- € bez DPH. Celý svoj postup verejný obstarávateľ zaznamenal v predloženej dokumentácii, postupoval teda v súlade s § 6 ods. 1 zákona č. 343/2015 Z.z. V tejto súvislosti Rada žalovaného opätovne zdôraznila, že verejný obstarávateľ opísal predmet zákazky jednoznačne a vo vzťahu k stanoveniu predpokladanej hodnoty zákazky uvedeným postupom mu nie je z pohľadu predmetného ustanovenia čo vytknúť. Skutočnosť, že žalobca nevie predložiť porovnateľnú ponuku z pohľadu svojej obchodnej politiky (vnútornej cenovej politiky), ešte samo osebe nemôže odôvodňovať záver, že verejným obstarávateľom stanovená predpokladaná hodnota zákazky je neprimerane nízka (nereálna). Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal svoje tvrdenie o nemožnosti predložiť porovnateľnú ponukovú cenu ako je predpokladaná hodnota zákazky a ani nepodoprel žiadnymi relevantnými dôkazmi. Rada si je vedomá, že cenový návrh predložený v rámci prieskumu trhu nemusí zodpovedať predloženým ponukám uchádzačov vo verejnom obstarávaní. Verejný obstarávateľ si však v súťažných podkladoch vyhradil právo zrušiť použitý postup zadávania zákazky v prípade, ak navrhované ceny v predložených ponukách budú vyššie ako stanovená predpokladaná hodnota zákazky. Preto Rada žalovaného konštatovala, že verejný obstarávateľ postupoval v súlade s § 6 ods. 1 zákona č. 343/2015 Z.z. K zastaveniu konania o treťom bode námietok žalobcu podľa § 174 ods. 1 písm. p/ zákona č. 343/2015 Z.z. Rada žalovaného uviedla, že odpadol dôvod konania, keďže verejný obstarávateľ opravil súťažné podklady tak, ako to žalobca žiadal v tomto bode námietok. Žalobca v tejto časti namietal, že verejný obstarávateľ stanovenou podmienkou účasti technickej/odbornej spôsobilosti, v zmysle ktorej vyžadoval predloženie osvedčenia o vykonaní skúšky odbornej spôsobilosti s odborným zameraním v kategórii/ odbore: „Inžinierske stavby - Vodohospodárske stavby“, diskriminoval (zúžil okruh) odborníkov v rozpore s princípmi verejného obstarávania, a preto žiadal upraviť príslušný bod súťažných podkladov tak, aby verejný obstarávateľ pripustil tiež odborníkov z kategórie: „Inžinierske stavby - Potrubné, energetické a iné líniové stavby ". Dňa 10.10.2018 verejný obstarávateľ v profile zverejnil opravu č. 2 súťažných podkladov, ktorou o. i. upravil aj žalobcom požadovaný bod v časti súťažných podkladov „Doklady preukazujúce splnenie podmienok účasti“ tak, ako žalobca žiadal v žiadosti o nápravu. Rada žalovaného teda v mimoodvolacom konaní identifikovala dôvod na zmenu fiktívneho rozhodnutia žalovaného o zamietnutí námietok navrhovateľa v treťom bode a konanie v tejto časti zastavila. II. Žaloba 7. Žalobca sa včas podanou žalobou domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutí Rady žalovaného č. 5614-9000/2019, 5615-9000/2019 zo dňa 23.4.2019 a č. 3690-9000/2019 zo dňa 4.3.2019 [žalobca toto rozhodnutie označil ako predchádzajúce rozhodnutie v zmysle § 27 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len SSP)], ich zrušenia spolu so všetkými rozhodnutiami, ktoré týmto rozhodnutiam predchádzali. Namietal nesprávne právne posúdenie veci. 8. Uviedol, že nespochybňuje typ zmluvy, ktorá bude výsledkom verejného obstarávania. V kontexte mandátnej zmluvy však poukazuje na nejasné a neúplné súťažné podklady, v zmysle ktorých nie je možné objektívne oceniť požadovanú službu tak, aby bola služba za ponúknutú celkovú cenu realizovateľná, kontrolovateľná a vymáhateľná. Zo súťažných podkladov nevyplýva, že predpokladaný počet 8078 hodín je pre uchádzačov záväzný a že je konečný. Tým, že verejný obstarávateľ určil len predpokladaný počet hodín stavebného dozoru, ponechal na posúdení uchádzačov reálnu potrebu odborných pracovníkov, prostredníctvom ktorých bude služba poskytovaná. Žalobca v tomto kontexte poukázal na predchádzajúce rozhodnutie o námietkach č. 2027-6000/2018-ODI zo dňa 3.4.2018, pričom skutková situácia sa vôbec od vydania tohto rozhodnutia nezmenila. Rada sama poukázala na to, že služby stavebného dozoru nie sú samostatne vykonávanou službou, nezávislou od iných vplyvov, ale o priamo nadväzujúcu a úzko súvisiacu s postupom stavebných prác zhotoviteľa, ktorého má stavebný dozor kontrolovať. Napriek tomu sa Rada vôbec nezaoberala otázkou, ako má záujemca objektívne a záväzne oceniť výkon stavebného dozoru ako komplexnú službu, keď mu nie je poskytnutý harmonogram zhotovenia diela. Rada v tejto súvislosti len skonštatovala, že v čase vyhlásenia verejného obstarávania kontrolovaný nemohol objektívne disponovať týmto dokumentom, ani vedomosťou o skutočnej realizácii stavebných prác na predmetnej stavbe. Verejný obstarávateľ teda na jednej strane objektívne nepozná harmonogram realizácie stavby, od ktorej je priamo závislý výkon stavebného dozoru, a na druhej strane vyžaduje ocenenie výkonu stavebného dozoru bez poskytnutia nevyhnutných informácií. Okrem toho, v mandátnej zmluve je fakturácia priamo naviazaná na výkon stavebného dozoru v závislosti od postupu zhotoviteľa. Domnienka Rady žalovaného založená na oceňovaní predpokladaného množstva hodín vychádza z nepochopenia obsahu mandátnej zmluvy. 9. Mandátna zmluva neobsahuje ustanovenia oprávňujúce verejného obstarávateľa kontrolovať poskytnuté plnenie, nezabezpečuje porovnateľnosť ponúk a predvídateľnosť konania verejného obstarávateľa a nastavenie súťaže v súlade s princípmi verejného obstarávania. Samotný položkový rozpočet na stavebné práce, ktorý je súčasťou súťažných podkladov na práce, má 1056 strán, stavba pozostáva zo šiestich úsekov a 171 objektov/prevádzkových súborov. Aktuálna hodnota stavebných prác, ktoré sú predmetom stavebného dozoru, je XX.XXX.XXX,- €, ide o značne rozsiahly rozsah prác. Ak má stavebný dozor denne kontrolovať priebeh stavebných prác na tak rozsiahlom projekte, nie je možné očakávať, že dokáže objektívne oceniť svoje služby bez poznania detailného harmonogramu výstavby diela alebo harmonogramu nasadenia jednotlivých odborníkov z hľadiska počtu dní nasadenia. Opakovane poukázal na rozhodnutie žalovaného o námietkach č. 2027-6000/2018- ODI zo dňa 3.4.2018, v ktorom žalovaný vyžaduje stanovenie harmonogramu nasadenia jednotlivých odborníkov, prostredníctvom počtu dní (alebo hodín) a dennej sadzby (resp. hodinovej sadzby) pre potreby objektívneho vyhodnotenia verejného obstarávania. Bez harmonogramu nasadenia jednotlivých odborníkov z hľadiska počtu dní nasadenia sú ponuky uchádzačov neporovnateľné a konanie verejného obstarávateľa je nepredvídateľné, netransparentné a vzbudzujúce obavy z porušenia zákona č. 343/2015 Z.z. 10. Žalobca poukázal na porušenie jeho práv konaním Rady žalovaného v mimoodvolacom konaní, kedy v zmysle § 179 ods. 3 zákona č. 343/2015 Z.z. má Rada žalovaného pri zmene rozhodnutia o námietkach dbať na práva nadobudnuté dobromyseľne - najmä na jeho práva nadobudnuté v kontexte rozhodnutia žalovaného č. 12427-6000/2018-ODI zo dňa 10.1.2019. 11. Žalobca sa nestotožnil s rozhodnutím Rady žalovaného č. 3690-9000/2019 zo dňa 4.3.2019, že pokiaľ už raz bolo vydané fiktívne rozhodnutie v tej istej veci, nie je možné tento stav napraviť neskôr vydaným rozhodnutím a na neskôr vydané rozhodnutie žalovaného už nie je možné prihliadať. Po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia vzniká podľa jeho názoru len predpoklad vydania rozhodnutia, ktorým sú námietky zamietnuté. Podstatné je, že za deň doručenia sa považuje až tretí deň od uplynutia uvedenej lehoty. Nakoľko faktické rozhodnutie, v ktorom bolo aj meritórne rozhodnuté vo veci namietaných skutočností, bolo doručené deň po vydaní faktického rozhodnutia, t.j. pred uplynutím trojdňovej lehoty, platí faktické rozhodnutie. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sži/24/2012 zo dňa 21.11.2013. 12. Žalobca nesúhlasí s rozhodnutím Rady žalovaného č. 5614-9000/2019, 5615-9000/2019 zo dňa 23.4.2019, ktorým bolo zrušené faktické rozhodnutie bez riadneho odôvodnenia a neidentifikovania rozporu so zákonom, tak ako jej to ukladá § 179 ods. 3 zákona č. 343/2015 Z.z. Takisto sa nestotožnil s postupom Rady žalovaného v rozhodnutí mimo odvolacieho konania o zmene fiktívneho rozhodnutia o zamietnutí námietok tak, že zamietla námietky, čo nie je možné považovať za zmenu rozhodnutia akú predpokladá § 179 ods. 3 v mimoodvolacom konaní. Rozdiel v zamietnutí alebo akceptovaní opodstatnenosti jednotlivých bodov námietok bez zmeny samotného rozhodnutia o námietkach nie je zmenou rozhodnutia. Nadobudol preto dojem o účelovej snahe potvrdiť opodstatnenosť fiktívneho rozhodnutia. 13. Zároveň žalobca pochybuje o právoplatnosti ktoréhokoľvek rozhodnutia Rady žalovaného, nakoľko pokiaľ má správne informácie, tak ani počas jedného rokovania Rada žalovaného nedisponovala deviatimi členmi, tak ako to vyžaduje § 143 ods. 1 zákona č. 343/2015 Z.z., ale mala len šesť členov. Hlasovanie Rady žalovaného v stave, keď nemá plný počet členov, môže zásadne obmedziť jeho právo na prijatie spravodlivého rozhodnutia, o to viac, keď rozhodnutie nie je prijaté jednohlasne. Poukázal na Odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy č. CM/Rec(2007)7 z 20.6.2007 o dobrej verejnej správe aj na rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veciach C-47/07 P, T-292/15, C-458/03, C-810/79, C-87/94. 14. Požiadavka jednoznačnosti, konkrétnosti a presnosti procesu verejného obstarávania vyplýva zo všeobecnej zásady transparentnosti, ktorej cieľom je zabezpečenie toho, aby zadávanie verejných zákaziek prebiehalo priehľadným, právne korektným a predvídateľným spôsobom za vopred jasne a zrozumiteľne stanovených podmienok. Ustanovenia zákona č. 343/2015 Z.z. je potrebné v sporných situáciách vykladať vždy tak, aby boli rešpektované základné princípy a zásady, ktoré vyplývajú práve z jednotlivých smerníc EÚ, pričom ide o také princípy, na základe ktorých možno dospieť k účinnému, ekonomicky odôvodnenému, transparentnému a nediskriminačnému zadaniu každej verejnej zákazky. Základnou povinnosťou obstarávateľa je pri zadávaní zákaziek uplatňovať princíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie uchádzačov alebo záujemcov, princíp transparentnosti a princíp hospodárnosti a efektívnosti, ktoré musí obstarávateľ dodržiavať pri všetkej svojej činnosti v rámci verejného obstarávania. III. Vyjadrenie žalovaného 15. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť. V podrobnostiach sa pridržiaval odôvodnenia napadnutých rozhodnutí a zdôraznil, že verejný obstarávateľ podľa jeho názoru postupoval v súlade s § 6 ods. 1 a § 42 ods. 1 zákona č. 343/2015 Z.z. Každý uchádzač vo verejnom obstarávaní mal naceniť požadovaných 8078 hodín výkonu činnosti stavebného dozoru, na základe čoho je možné dospieť k záveru, že ponuky jednotlivých uchádzačov budú vzájomne porovnateľné. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že ide len o predpokladaný počet hodín, ktorý je pre uchádzačov nezáväzný. Takýto výklad žalobcu nevyplýva zo súťažných podkladov. Verejný obstarávateľ opísal predmet zákazky jednoznačne a v návrhu mandátnej zmluvy uložil potenciálnemu uchádzačovi povinnosť predkladať v rámci fakturácie denné pracovné výkazy reálne odpracovaných hodín s uvedením začiatku a konca výkonu práce a vykonávaných činností za každú osobu vykonávajúcu činnosť stavebného dozoru. 16. K námietke žalobcu o neúplnom obsadení Rady žalovaného podľa § 143 ods. 1 zákona č. 343/2015 Z.z. uviedol, že Rada je uznášaniaschopná, ak je na rokovaní prítomná nadpolovičná väčšina všetkých jej členov (§ 146 ods. 4 zákona č. 343/2015 Z.z., čl. 2 ods. 3 a čl. 7 ods. 2 Štatútu Rady). Rada žalovaného teda môže rokovať za prítomnosti nadpolovičnej väčšiny jej členov, t.j. minimálne piatich členov, ako to bolo aj v tomto prípade. Podmienka na uznášaniaschopnosť rady žalovaného a prijatie rozhodnutí je viazaná na celkový počet jej členov a nie na počet prítomných členov. Rada žalovaného je preto funkčná a schopná rozhodovať podľa zákona č. 343/2015 Z.z. aj v situácii, keď je do funkcie vymenovaných šesť členov. Z uvedeného dôvodu považuje námietku žalobcu za irelevantnú. 17. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sži/6/2013 zo dňa 19.3.2014. IV. Vyjadrenie ďalšieho účastníka konania 18. Ďalší účastník SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, š.p., navrhol v písomnom vyjadrení žalobu zamietnuť. Nesúhlasil s tvrdeniami žalobcu, uplatnený nárok neuznal v celom rozsahu a žalobu považuje za nedôvodnú. Rozhodnutie žalovaného považuje za zákonné a Radu žalovaného za obsadenú zákonným spôsobom - má deväť členov, odborníkov v oblasti verejného obstarávania. 19. Súhlasí s rozhodnutím Rady žalovaného č. 5614-9000/2016 zo dňa 23.4.2019, ktorým bol odstránený neistý stav, ktorý nastal po vzniku fiktívneho rozhodnutia a rozhodnutia žalovaného č. 12427-6000/2018-ODI zo dňa 10.1.2019. 20. Pri zostavení súťažných podkladov postupoval v súlade so zákonom č. 343/2015 Z.z., je vecou verejného obstarávateľa ako súťaž nastaví, aby jej výsledok zodpovedal jeho potrebám. Nie je možné, aby prispôsoboval svoje zadania požiadavkám každého predpokladaného záujemcu, pretože pri priemernom počte piatich záujemcov by k realizácii žiadneho verejného obstarávania nedošlo. Je vecou autonómneho rozhodnutia každého jedného subjektu, ktorý sa hospodárskej súťaže zúčastňuje, aby si sám zvážil, či nastavené podmienky sú pre neho akceptovateľné a na základe toho sa rozhodol, či sa hospodárskej súťaže zúčastní. Žalobca mal reálnu možnosť zapojiť sa do procesu prípravy verejného obstarávania predložením ponuky, no neurobil tak. Ako jediný uchádzač verejného obstarávania žalobca opakovane namieta výšku predpokladanej hodnoty zákazky a stanovené kritérium pre vyhodnotenie ponúk. Preto má ďalší účastník za to, že postup žalobcu, keď mal možnosť reálne sa zapojiť do procesu verejného obstarávania a túto možnosť nevyužil, ale v ďalšom procese verejného obstarávania opakované ako jediný subjekt napáda celé verejné obstarávanie zákazky, považuje za účelový postup a šikanózne konanie. 21. Poukázal na to, že výkon stavebného dozoru je nevyhnutné realizovať počas stavby diela (v čase vyjadrenia sa dielo realizovalo už sedem mesiacov) a financovanie výkonu činnosti stavebného dozoru muselo byť vyňaté z financovania prostredníctvom kohéznych fondov a musí ho financovať vo vlastnej réžii, čím mu vznikla značná finančná ujma. Určil vopred jasné a zrozumiteľné pravidlá vyhodnotenia ponúk, vzhľadom na ktoré mali všetci uchádzači všetky informácie potrebné na prípravu porovnateľnej ponuky. V. Repliky žalobcu 22. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného zotrval na argumentoch uvedených v žalobe. Podľa jeho názoru žalovaný nerešpektuje svoje vlastné rozhodnutia - a to rozhodnutie č. 2027-6000/2018-ODI zo dňa 3.4.2018 v takej istej veci, ktorým jeho námietkam vyhovel a nariadil ďalšiemu účastníkovi zrušiť verejnú súťaž na obstaranie predmetu zákazky „Banská Bystrica, ochrana intravilánu pred povodňami - stavebný dozor“. 23. Žalobca v replike k vyjadreniu ďalšieho účastníka konania poukázal na právo na súdnu ochranu vyplývajúce z čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ktoré ho oprávňuje žalobu podať. Za šikanózny postup nemožno považovať to, že jediným, kto proces verejného obstarávania napáda, je on sám. Nie jeho vinou si ďalší účastník musí činnosť stavebného dozoru financovať sám a nie z kohéznych fondov. 24. Žalovaný a ďalší účastník sa k replikám žalobcu písomne nevyjadrili. VI. Verejné vyhlásenie rozsudku 25. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania dňa 29.4.2020 rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil podľa § 107 ods. 2 SSP, keďže žalobca súhlasil s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania, žalovaný ani ďalší účastník nepožiadali o nariadenie pojednávania. 26. Okrem uvedeného správny súd poukazuje aj na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj len ESĽP) vo veci Varela Assalino proti Portugalsku zo dňa 25.4.2002, č. sťažnosti 64336/01, v zmysle ktorého ESĽP nedospel k záveru, že článok 6 Dohovoru vždy zahŕňa právo na verejné pojednávanie bez ohľadu na povahu otázky, ktorá má byť vyriešená; je legitímne, keď vnútroštátne orgány berú do úvahy požiadavky efektivity a hospodárnosti konania [rozsudok Jan-Ake Andersson proti Švédsku zo dňa 29.10.1991, séria A č. 212-B, s. 45, § 27; rozsudok Allan Jacobsson proti Švédsku (č. 2) zo dňa 19.2.1998, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I, s. 168, § 46; rozsudok Schuler-Zgraggen proti Švajčiarsku z 24. júna 1993, séria A č. 263, s. 19, § 58]. V konaní, v ktorom sa majú riešiť iba právne otázky, postačuje preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie a pre spor z nich vyplývajúci sa javia byť výhodnejšie skôr písomné vyjadrenia ako ústne prednesy. V predmetnom konaní sa správny súd (ktorý nie je súdom skutkovým, ale preskúmava zákonnosť napadnutého rozhodnutia, teda jeho právnu stránku) na základe predloženého administratívneho spisu zameral na skúmanie právnej otázky a správnosť aplikácie ustanovení zákona č. 343/2015 Z.z., preto aj v tomto konaní možno postupovať podľa záverov ESĽP vyjadrených vo vyššie citovaných rozhodnutiach a vo veci rozhodnúť bez nariadenia pojednávania. VII. Relevantné právne predpisy 27. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 28. Podľa § 27 ods. 1 SSP pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy správny súd na návrh žalobcu posúdi i zákonnosť skôr vydaného rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, z ktorého preskúmavané rozhodnutie alebo opatrenie vychádza, ak bolo preň skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie záväzné a ak skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie nebolo samostatne možné preskúmať správnym súdom podľa § 6 ods. 2. Ak orgán verejnej správy, ktorý vydal skoršie rozhodnutie alebo opatrenie, nie je v konaní pred správnym súdom žalovaným, má postavenie účastníka konania podľa § 32 ods. 3 písm. c). 29. Podľa § 98 ods. 1 písm. d/ SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná oneskorene. 30. Podľa § 181 ods. 1 SSP fyzická osoba alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 31. Podľa § 46b zákona č. 50/1976 Zb. osoba vykonávajúca stavebný dozor sleduje spôsob a postup uskutočňovania stavby tak, aby sa zaručila bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci, riadna inštalácia a prevádzka technického vybavenia na stavbe, odborné ukladanie stavebných výrobkov a hmôt, vhodnosť ich použitia a odborné ukladanie strojov a zariadení; sleduje vedenie stavebného denníka (písm. a/), zodpovedá za súlad priestorovej polohy s dokumentáciou stavby, za dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu a spoluzodpovedá za dodržanie podmienok rozhodnutí vydaných na uskutočnenie stavby, najmä územného rozhodnutia a stavebného povolenia (písm. b/), vplýva na odstránenie závad, ktoré na stavbe zistil; ak nemožno závady odstrániť v rámci výkonu stavebného dozoru, bezodkladne ich oznámi stavebnému úradu (písm. c/). 32. Podľa § 187e ods. 1, ods. 6 zákona č. 343/2015 Z.z. postup zadávania zákazky a postup zadávania koncesie, pri ktorých bolo oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania, oznámenie použité ako výzva na súťaž alebo výzva na predkladanie ponúk odoslané na uverejnenie do 31. decembra 2018, sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. decembra 2018; to neplatí, ak ide o uplatňovanie odkladných lehôt pre uzavretie zmluvy, rámcovej dohody alebo koncesnej zmluvy podľa § 56 a pre povinnosť podať podnet podľa § 169 ods. 2 (ods. 1). V konaní začatom po 31. decembri 2018, ktoré sa vzťahuje na verejné obstarávanie podľa odsekov 1 až 3, sa postupuje podľa predpisov účinných do 31. decembra 2018; to neplatí pre konanie na základe podnetu podľa § 169 ods. 2, pre zníženie pokuty podľa § 173 ods. 14, § 175 ods. 4 tretej vety a pre vydanie rozhodnutia podľa § 175 ods. 4 druhej vety (ods. 6). 33. Podľa § 175 ods. 5 a ods. 6 zákona č. 343/2015 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2018 Úrad rozhodne v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného do 30 dní odo dňa doručenia kompletnej dokumentácie v origináli úradu. Rozhodnutie podpisuje osoba, o ktorej to určí vnútorný predpis úradu (ods. 5). Ak úrad v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok nevydá rozhodnutie v lehote podľa odseku 5, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým námietky zamietol; za deň doručenia rozhodnutia sa v tomto prípade považuje tretí deň odo dňa uplynutia lehoty podľa odseku 5. Úrad zverejní informáciu o poslednom dni lehoty podľa odseku 5 vo vestníku (ods. 6). 34. Podľa § 179 ods. 1, ods. 3 a ods. 6 zákona č. 343/2015 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2018 Rozhodnutie podľa § 174 a rozhodnutie podľa § 175, ktoré je právoplatné, môže z vlastného podnetu preskúmať rada (ods. 1). Rada pri preskúmaní rozhodnutia mimo odvolacieho konania rozhodnutie zruší alebo zmení, ak bolo vydané v rozpore so zákonom. Pri zrušení alebo zmene rozhodnutia rada dbá na to, aby práva nadobudnuté dobromyseľne boli čo najmenej dotknuté (ods. 3). Na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania sa primerane použijú ustanovenia § 170 až 178. Proti rozhodnutiu rady o preskúmaní rozhodnutia mimo odvolacieho konania nemožno podať opravný prostriedok. Rozhodnutie rady o preskúmaní rozhodnutia mimo odvolacieho konania je preskúmateľné súdom (ods. 6). 35. Podľa § 185 ods. 2 zákona č. 343/2015 Z.z. na konanie podľa § 169 ods. 1 až 4 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/343/20170601.html>, § 177 až 179a <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/343/20170601.html> sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak, pričom sa nepoužijú § 14 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/343/20170601.html>, § 18 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/343/20170601.html>, § 19 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/343/20170601.html>, § 23 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/343/20170601.html>, § 28 až 30 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/343/20170601.html>, § 32 ods. 1 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/343/20170601.html>, § 36 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/343/20170601.html>, § 49 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/343/20170601.html>, § 50 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2015/343/20170601.html>, § 60 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2015/343/20170601.html> a § 71 až 80 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2015/343/20170601.html> všeobecného predpisu o správnom konaní. VIII. Posúdenie veci správnym súdom 36. Predmetom súdneho prieskumu sú rozhodnutia Rady žalovaného o zastavení odvolacieho konania vo veci odvolania verejného obstarávateľa podľa § 177 ods. 10 písm. g/ zákona č. 343/2015 Z.z. (rozhodnutie č. 3690-9000/2019 zo dňa 4.3.2019) a o zrušení rozhodnutia žalovaného č. 12427-6000/2018-ODI zo dňa 10.1.2019 a zmene fiktívneho rozhodnutia (rozhodnutie vydané v mimoodvolacom konaní č. 5614-9000/2019, 5615-9000/2019 zo dňa 23.4.2019). 37. Správny súd sa primárne zaoberal podmienkou konania, ktorou je včasnosť podania správnej žaloby. 38. Prvé napadnuté rozhodnutie Rady žalovaného č. 3690-9000/2019 zo dňa 4.3.2019 bolo žalobcovi doručené dňa 5.3.2019. Zákon č. 343/2015 Z.z. upravuje v § 178 ods. 4 osobitnú lehotu na podanie správnej žaloby v trvaní 30 dní odo dňa doručenia Rady o odvolaní. Nasledujúci deň (6.3.2019) začala plynúť lehota na podanie správnej žaloby o preskúmanie citovaného rozhodnutia a jej posledným dňom bol 4.4.2019, štvrtok pracovný deň. Žalobca podal správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Rady žalovaného č. 3690-9000/2019 zo dňa 4.3.2019 osobne na Krajský súd v Bratislave až dňa 24.5.2019, teda po márnom uplynutí zákonnej prekluzívnej lehoty, a preto oneskorene. 39. Rada žalovaného v rozhodnutí č. 3690-9000/2019 zo dňa 4.3.2019 žalobcu správne poučila, že jej rozhodnutie o zastavení odvolacieho konania nemožno napadnúť riadnym opravným prostriedkom v administratívnom konaní, je preskúmateľné správnym súdom podľa § 178 ods. 4 zákona č. 343/2015 Z.z. a v poučení uviedla aj 30-dňovú lehotu na podanie správnej žaloby so začiatkom jej plynutia. Žalobca napriek tomu podal správnu žalobu až po márnom uplynutí uvedenej lehoty, čoho následkom je vzhľadom na jej prekluzívny charakter zánik práva žalobcu na preskúmanie rozhodnutia Rady žalovaného č. 3690-9000/2019 zo dňa 4.3.2019 a vedie k odmietnutiu žaloby ako oneskorene podanej podľa § 98 ods. 1 písm. d/ SSP. 40. Správny súd sa zaoberal aj tým, či je možné rozhodnutie Rady žalovaného č. 3690-9000/2019 zo dňa 4.3.2019 preskúmať podľa § 27 ods. 1 SSP, keďže žalobca ho označil za rozhodnutie predchádzajúce druhému napadnutému rozhodnutiu Rady žalovaného č. 5614-9000/2019, 5615-9000/2019 zo dňa 23.4.2019. Za skôr vydané rozhodnutie sa podľa § 27 ods. 1 SSP považuje rozhodnutie (i) z ktorého vychádza žalobou napadnuté rozhodnutie, (ii) je pre žalobou napadnuté rozhodnutie záväzné, (iii) nie je samostatne preskúmateľné správnym súdom podľa § 6 ods. 2 SSP. Uvedené podmienky musia byť splnené kumulatívne a čo ak len jedna z nich nie je splnená, nemožno toto rozhodnutie preskúmať postupom podľa § 27 ods. 1 SSP. Podľa názoru správneho súdu v predmetnej veci absentuje tretia podmienka týkajúca sa nemožnosti samostatného preskúmania zákonnosti predchádzajúceho rozhodnutia správnym súdom. Z ustanovenia § 178 ods. 4 zákona č. 343/2015 Z.z. jednoznačne vyplýva, že rozhodnutie o odvolaní (v tomto prípade o zastavení odvolacieho konania č. 3690-9000/2019 zo dňa 4.3.2019) možno napadnúť správnou žalobou podľa § 177 a nasl. SSP v lehote 30 dní od jeho doručenia účastníkovi administratívneho konania. Právny poriadok SR teda v uvedených ustanoveniach nepochybne umožňuje samostatne preskúmať rozhodnutie správneho orgánu o odvolaní, čo následne vylučuje postup podľa § 27 ods. 1 SSP. Keďže žalobca nevyužil svoje právo podať správnu žalobu proti rozhodnutiu o odvolaní č. 3690-9000/2019 zo dňa 4.3.2019 v zákonnej lehote, jeho vlastným konaním prišlo k zániku jeho práva na súdny prieskum zákonnosti tohto rozhodnutia. Možnosť preskúmania zákonnosti skôr vydaného rozhodnutia upravená v § 27 ods. 1 SSP neslúži na to, aby žalobca po márnom uplynutí lehoty na podanie samostatnej správnej žaloby podľa § 177 a nasl. SSP, ktorá je podľa právneho poriadku prípustná, svoje nekonanie konvalidoval práve postupom podľa § 27 ods. 1 SSP. Sumarizujúc správny súd v tejto časti uvádza, že odmietol žalobu žalobcu proti rozhodnutiu Rady žalovaného č. 3690-9000/2019 zo dňa 4.3.2019 podľa § 98 ods. 1 písm. d/ SSP ako oneskorene podanú. 41. Predmetom súdneho prieskumu z hľadiska merita veci zostalo rozhodnutie Rady žalovaného č. 5614-9000/2019, 5615-9000/2019 zo dňa 23.4.2019 (žaloba bola v tomto prípade podaná v zákonnej prekluzívnej lehote), ktorým bolo zrušené rozhodnutie žalovaného č. 12427-6000/2018-ODI zo dňa 10.1.2019 a zároveň zmenené fiktívne rozhodnutie s tým, že v dvoch častiach námietky žalobcu boli zamietnuté a v jednej časti konanie o námietkach zastavené. 42. Medzi účastníkmi bolo sporné, či treba uprednostniť fiktívne rozhodnutie vzniknuté ex lege podľa § 175 ods. 6 zákona č. 343/2015 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2018 pred fakticky vydaným rozhodnutím, ku ktorému došlo až po márnom uplynutí zákonnej lehoty. 43. Zákon č. 343/2015 Z.z. jednoznačne upravoval vznik fiktívneho rozhodnutia v ustanovení § 175 ods. 6 v prípade uplynutia 30-dňovej lehoty odo dňa doručenia kompletnej dokumentácie v origináli žalovanému. Verejný obstarávateľ doručil kompletnú dokumentáciu k verejnému obstarávaniu žalovanému dňa 10.12.2018, a preto posledným dňom 30-dňovej lehoty bol 9.1.2019, do kedy žalovaný reálne nevydal rozhodnutie o námietkach. Právnym následkom márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o námietkach je vznik fiktívneho rozhodnutia o zamietnutí námietok v celosti, ktoré sa považuje za doručené tretím dňom nasledujúcim po vydaní fiktívneho rozhodnutia. Zákon č. 343/2015 Z.z. ani Správny poriadok expressis verbis neupravujú situáciu, od kedy je správny orgán viazaný rozhodnutím, tak ako je to napríklad v SSP - správny súd je viazaný rozsudkom, len čo ho vyhlási (§ 138 SSP) a správny súd je viazaný uznesením, len čo ho vyhlásil; ak nebolo vyhlásené, len čo ho vydal (§ 150 ods. 1 SSP). Použitím analógie možno dospieť k záveru, že správny orgán bol viazaný fiktívnym rozhodnutím dňom jeho vydania 9.1.2019 podľa § 175 ods. 6 zákona č. 343/2015 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2018 a časový úsek doručovania nie je pre viazanosť správneho orgánu rozhodnutím určujúci. Inými slovami, trojdňová lehota, v ktorej zákon č. 343/2015 Z.z. považuje fiktívne rozhodnutie za doručené, nemá vplyv na viazanosť správneho orgánu fiktívnym rozhodnutím, ide len o administráciu fikcie doručenia rozhodnutia z hľadiska dispozičnej sféry účastníka konania a počítanie lehoty na podanie opravného prostriedku. 44. V predmetnej veci teda vznikla situácia, keď na jednej strane existuje fiktívne rozhodnutie vydané dňa 9.1.2019 o zamietnutí námietok podľa § 175 ods. 6 zákona č. 343/2015 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2018, a na druhej strane existuje faktické rozhodnutie vydané dňa 10.1.2019 pod č. 12427-6000/2018-ODI, ktorým bolo námietkam žalobcu vyhovené. Na otázku konfliktu medzi fiktívnym rozhodnutím a neskôr vydaným faktickým rozhodnutím doposiaľ nie je daná jednoznačná odpoveď zo strany Najvyššieho súdu SR a existujú protichodné právne názory: v rozhodnutí sp. zn. 5Sži/24/2013 zo dňa 21.11.2013 je preferované faktické rozhodnutie, v rozhodnutí sp. zn. 6Sži/6/2013 zo dňa 19.3.2014 je preferované fiktívne rozhodnutie. Podľa názoru správneho súdu, zohľadniac novšiu rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR vyjadrenú v rozhodnutí sp. zn. 6Sži/6/2013 zo dňa 19.3.2014, je pre vec podstatná následnosť vydávaných rozhodnutí a ich viazanosť pre správny orgán: najskôr bolo vydané fiktívne rozhodnutie o zamietnutí námietok dňa 9.1.2019, ktorým je správny orgán od 9.1.2019 viazaný; dňa 10.1.2019 bolo vydané faktické rozhodnutie, od kedy je správny orgán týmto rozhodnutím tiež viazaný. Za uvedenej skutkovej situácie, keď dňa 9.1.2019 vznikla viazanosť správneho orgánu fiktívnym rozhodnutím ex lege, bol správny orgán povinný túto skutočnosť pri svojom rozhodovaní dňa 10.1.2019 zohľadniť, teda v rozhodnutí mal uviesť, či fiktívne rozhodnutie predstavuje prekážku litispendencie, res iudicata a podobne, čo sa nestalo. Navyše, zákon č. 343/2015 Z.z. neobsahuje právnu úpravu zrušenia fiktívneho rozhodnutia pri následnom faktickom rozhodnutí o tých istých námietkach, realizovaným po márnom uplynutí 30-dňovej lehoty na rozhodnutie o námietkach (nevyplýva to ani z úmyslu zákonodarcu vyjadreného k dôvodovej správe k zákonu č. 343/2015 Z.z.). Podľa názoru správneho súdu je preto pre vec podstatným vydanie fiktívneho rozhodnutia o zamietnutí námietok dňa 9.1.2019 podľa § 175 ods. 6 zákona č. 343/2015 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2018, ktoré tvorí prekážku rozhodovania o tej istej veci (o námietkach žalobcu proti verejnému obstarávaniu). Na základe toho správny súd konštatuje, že Rada žalovaného odôvodnene a v súlade so zákonom č. 343/2015 Z.z. zrušila rozhodnutie žalovaného č. 12427-6000/2018-ODI zo dňa 10.1.2019, pretože bolo vydané v rozpore s § 175 ods. 6 zákona č. 343/2015 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2018. 45. Žalobca namietal, že Rada žalovaného nemohla rozhodnutím č. 5614-9000/2019, 5615-9000/2019 zo dňa 23.4.2019 zmeniť fiktívne rozhodnutie o zamietnutí jeho námietok tak, že citovaným rozhodnutím námietky opäť zamietla; podľa názoru žalobcu nedošlo k žiadnej zmene fiktívneho rozhodnutia. Správny súd dáva do pozornosti, že fiktívnym rozhodnutím zo dňa 9.1.2019 boli námietky žalobcu zamietnuté ako celok vo všetkých troch bodoch bez odôvodnenia, rozhodnutím Rady žalovaného č. 5614-9000/2019, 5615-9000/2019 zo dňa 23.4.2019 však neboli námietky žalobcu zamietnuté ako celok, ale len v prvých dvoch častiach, a v tretej časti bolo konanie o námietkach zastavené. Teda z hľadiska celkového pohľadu na námietky ako také došlo k zmene v rozhodnutí (boli rozdelené na tri časti, z ktorých dve boli zamietnuté a konanie o tretej zastavené). Rada žalovaného preto postupovala správne, keď fiktívne rozhodnutia o zamietnutí námietok zmenila a meritórne o námietkach rozhodla s tým, že ho aj odôvodnila, čo pri fiktívnom rozhodnutí už zo samej jeho podstaty absentuje. 46. Z hľadiska meritórneho posúdenia námietok žalobcu proti verejnému obstarávaniu sa správny súd stotožnil s právnym názorom Rady žalovaného vyjadreným v rozhodnutí č. 5614-9000/2019, 5615-9000/2019 zo dňa 23.4.2019. 47. V prvom rade je potrebné pripomenúť, že predmet činnosti stavebného dozoru je verejne známy na základe ustanovenia § 46b zákona č. 50/1976 Zb. a nie je potrebné ho osobitne špecifikovať v súťažných podkladoch a vymenúvať, aké činnosti má stavebný dozor vykonávať (vzhľadom na princíp znalosti právnych predpisov uverejnených v zbierke zákonov pre každého adresáta, teda aj pre žalobcu). Na druhej strane je potrebné kvantifikovať činnosť stavebného dozoru ako celok, teda v akej súvislosti má vykonávať činnosť, v akom časovom rozsahu (počet hodín, dní, mesiacov, atď.) a za akú odmenu. 48. Nemožno opomenúť, že žalobca ako jeden z oslovených subjektov verejným obstarávateľom v rámci prieskumu trhu mohol už počas prípravy verejného obstarávania participovať na podmienkach verejného obstarávania, no svoju možnosť nevyužil a ponuku v rámci prieskumu trhu nepredložil. Ostatné štyri oslovené subjekty predložili verejnému obstarávateľovi ponuku spolu s ocenením činnosti stavebného dozoru a verejný obstarávateľ matematickým priemerom zo štyroch predložených ponúk určil hodnotu zákazky so štandardným matematickým zaokrúhlením. Určenie priemeru predložených ponúk a výslednej predpokladanej hodnoty verejného obstarávania je matematicky verifikovateľné. Nemožno preto bez ďalšieho akceptovať námietku žalobcu o výraznom podhodnotení činnosti stavebného dozoru v predmetnom verejnom obstarávaní, pretože ak mal tento názor už v priebehu prieskumu trhu verejným obstarávateľom, mohol ocenenie činnosti stavebného dozoru predložiť verejnému obstarávateľovi podľa svojich kritérií, čím by sa mohla potenciálne zmeniť výška hodnoty zákazky vo verejnom obstarávaní smerom nahor, žalobca však takto nepostupoval a až vo verejnom obstarávaní namietal hodnotu zákazky. Iná situácia by nastala, ak by verejný obstarávateľ v rámci prípravy verejného obstarávania a prieskumu trhu neoslovil žalobcu s predložením ocenenia činnosti stavebného dozoru a žalobca by bol až následne nespokojný s hodnotou predmetu verejného obstarávania, o čo v predmetnej veci nejde. Ide samozrejme o právo žalobcu namietať podmienky verejného obstarávania, no jeho konanie v tomto verejnom obstarávaní je potrebné vnímať komplexne, tak ako bolo uvedené vyššie. Nestačí len poukázať na všeobecnú hodnotu stavebného dozoru v iných verejných obstarávaniach (cca 2-4% z investičných nákladov stavby), pretože podmienky jednotlivých verejných obstarávaní aj potreby verejných obstarávateľov sa môžu líšiť. Z uvedených dôvodov správny súd vyhodnotil námietku žalobcu ako nedôvodnú. 49. Z hľadiska časového rozsahu výkonu stavebného dozoru verejný obstarávateľ určil rozsah stavebného dozoru počas stavebných prác na 28 mesiacov po 276 hodín (spolu 7728 hodín) a zabezpečenie činností v zmysle § 76 až § 84 zákona č. 343/2015 Z.z. v rozsahu 350 hodín (kolaudačné rozhodnutie po ukončení realizácie stavby), spolu 8078 hodín. Podľa názoru správneho súdu ide o maximálny počet hodín výkonu stavebného dozoru a takto určený časový rozsah mali uchádzači vo verejnom obstarávaní oceniť a predložiť ponuku verejnému obstarávateľovi. Na základe návrhu mandátnej zmluvy bola odmena stanovená ako celková (maximálna) a platná počas celej doby plnenia záväzkov mandatára zo zmluvy a je v nej zahrnuté všetko plnenie, práce, služby a ostatné náklady, ktoré sú obsahom zmluvy a jej príloh. Je samozrejme možné, že počas výkonu stavebného dozoru mohol byť reálny rozsah hodinového harmonogramu nižší ako bol určený maximálny rozsah 8078 hodín, no podľa názoru správneho súdu je jednoznačné, že uchádzači mali v predkladaných ponukách oceniť práve maximálny počet 8078 hodín. Žalobca nepreukázal, čo mu bránilo v ponuke vo verejnom obstarávaní oceniť 8078 hodín, keď si z hľadiska obsahu a svojich podmienok vedel odhadnúť, koľko osôb by malo aktívne vykonávať stavebný dozor. V tomto prípade nestačí len poukázať na podhodnotenie predpokladanej ceny obstarávanej zákazky. 50. Majúc na zreteli ustanovenie § 46b zákona č. 50/1976 Zb. a verejným obstarávateľom určený fixný počet 8 078 hodín, výšku predpokladanej odmeny za výkon staveného dozoru určenej na základe verejného prieskumu, kritérium vyhodnotenia ponúk a zmluvnú formu, možno dospieť k záveru, že predmet verejného obstarávania aj jeho podmienky boli určené jasne, tak aby z nich mohol čerpať potenciálny uchádzač pri vypracovaní svojej ponuky v súlade s§ 6 ods. 1 a § 42 ods. 1 zákona č. 343/2015 Z.z. Námietku žalobcu preto správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú. 51. Správny súd sa stotožnil so žalobcom, že mu nie je na ťarchu, že verejný obstarávateľ nemôže obstarávať zákazku cez kohézne fondy EÚ a je nútený zákazku financovať z vlastných zdrojov. Podávanie námietok v procese verejného obstarávania je právom uchádzačov vo verejnom obstarávaní, ktoré môže uchádzač využiť na ochranu svojich práv a domáhať sa preskúmania zákonnosti rozhodnutí na správnom súde. Za využitie tohto zákonného práva nemožno uchádzača akokoľvek sankcionovať z pohľadu verejného obstarávateľa. 52. Správny súd sa nestotožnil s názorom žalobcu, že ak má Rada žalovaného len šesť členov z deviatich, jej rozhodnutia sú a priori nezákonné. Je pravdou, že zákon č. 343/2015 Z.z. v § 143 ods. 1 upravuje obsadenie Rady žalovaného deviatimi členmi, no zároveň v § 146 ods. 4 upravuje kvórum na uznášaniaschopnosť Rady v rozsahu nadpolovičnej väčšiny jej členov, t.j. piatich členov. Ak mala Rada žalovaného v čase rozhodovania dňa 23.4.2019 šesť členov, bola uznášaniaschopná a mohla prijať rozhodnutie č. 5614-9000/2019, 5615-9000/2019. Uvedená situácia v personálnom obsadení Rady žalovaného bez ďalšieho nespôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Obdobná situácia vznikla aj pri Ústavnom súde SR, ktorý nebol po značné časové obdobie obsadený všetkými 13 ústavnými sudcami, no bol obsadený sudcami, ktorých počet prevyšoval nadpolovičnú väčšinu a bol tak schopný rozhodovať a v pléne bol uznášaniaschopný. Uvedený argument žalobcu preto nezakladá nezákonnosť napadnutého rozhodnutia Rady žalovaného. 53. Správny súd dopĺňa, že nie je jeho povinnosťou vyhľadávať za žalobcu všetky ďalšie rozhodnutia, ktoré majú predchádzať rozhodnutiu Rady žalovaného č. 5614-9000/2019, 5615-9000/2019 zo dňa 23.4.2019. Podľa konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu SR (napríklad: 2Sžo/104/2007, 5Sži/3/2011, 1Sžf/66/2016, R 58/2001, ZSP 5/2005) správny súd nevyhľadáva za žalobcu dôvody nezákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia, ktoré majú tvoriť obsah žaloby, a tým ani špecifikácie petitu žalobu, ktorý má obsahovať presné označenie napadnutého rozhodnutia, ktorého zrušenia sa žalobca domáha (§ 182 ods. 1 SSP). Keďže žalobca bližšie nešpecifikoval rozhodnutia žalovaného, resp. Rady žalovaného, ktoré predchádzali vydaniu napadnutého rozhodnutia č. 5614-9000/2019, 5615-9000/2019 zo dňa 23.4.2019 a ktoré žiadal zrušiť, správny sa nimi nemohol objektívne zaoberať a preskúmať ich zákonnosť. 54. Na základe uvedených skutočností správny súd dospel k záveru, že rozhodnutie Rady žalovaného č. 5614-9000/2019, 5615-9000/2019 zo dňa 23.4.2019 je súladné so zákonom č. 343/2015 Z.z., vychádza zo správneho právneho posúdenia veci a nevykazuje znaky arbitrárnosti. Z uvedených dôvodov správny súd žalobu žalobcu v tejto časti zamietol ako nedôvodnú podľa § 190 SSP. 55. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože nezistil podmienky, na základe ktorých to možno spravodlivo požadovať. Žalovanému nevznikli ani trovy právneho zastúpenia. 56. Správny súd nepriznal náhradu trov konania ani ďalšiemu účastníkovi konania podľa § 169 SSP, pretože mu v konaní neuložil takú povinnosť, v dôsledku ktorej by mu vznikli trovy konania. 57. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).