Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/104/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019200740 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1019200740.3 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: ESP Consult, s.r.o., so sídlom Vicenzy 2209/8A, 931 01 Šamorín, IČO: 46 092 404, právne zastúpený: JUDr. Kvetoslava Živčáková, advokátka so sídlom Bratislavská 61/68, 931 01 Šamorín, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, Rada Úradu pre verejné obstarávanie, so sídlom Ružová dolina 10, P.O.BOX 98, 820 05 Bratislava, za účasti: SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik, Radničné námestie 8, 969 55 Banská Štiavnica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo spisu: 5614-9000/2019, 5615-9000/2019 zo dňa 23.04.2019, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 21.05.2019 z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou zo dňa 21.05.2019, osobne podanou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“ alebo „tunajší súd“) dňa 24.05.2019 a doplnenou podaním zo dňa 29.05.2019, sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo spisu: 5614-9000/2019, 5615-9000/2019 zo dňa 23.04.2019, ktorým Rada žalovaného podľa § 179 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní zrušila rozhodnutie žalovaného č. 12427-6000/2018-ODI vydané dňa 10.01.2019. Napadnutým rozhodnutím Rada žalovaného zároveň zmenila rozhodnutie žalovaného, ktorým v zmysle § 175 ods. 6 zákona o verejnom obstarávaní námietky navrhovateľa (žalobcu) zamietol, nasledovne: „Úrad pre verejné obstarávanie podľa § 175 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní námietky navrhovateľa v prvom a druhom bode zamieta. Úrad pre verejné obstarávanie konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok navrhovateľa v treťom bode zastavuje podľa § 174 ods. 1 písm. p) zákona o verejnom obstarávaní. 2. Žalobca v žalobe zároveň požiadal správny súd, aby správnej žalobe priznal odkladný účinok podľa § 185 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). Návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobca odôvodňoval tým, že nepriznaním odkladného účinku môže dôjsť k značnej hospodárskej škode pri realizovaní predmetnej stavby a to z dôvodu, že v zmysle žalobcom predostretých skutočností (ako aj skutočností uvedených v revíznych postupoch podľa zákona o verejnom obstarávaní), nie je úplne jasný rozsah nasadenia odborníkov, ktorý majú, ale aj môžu jednotliví záujemcovia predložiť v rámci predkladania cenových ponúk v predmetnom verejnom obstarávaní. V záujme úspešnosti predloženej cenovej ponuky je každý záujemca tlačený k minimalizovaniu svojich nákladov a teda aj minimalizovaniu potreby nasadenia majoritných odborníkov (keďže časový rozsah je len predpokladaný) ako aj minoritných, t.j. úzko špecializovaných odborníkov, čím môže dôjsť k stavu, že záujemcom predložený počet hodín a z toho plynúci počet odborníkov, nebude postačujúci k tomu, aby bola zabezpečená kvalita realizovaných prác v zmysle zákonných, technických a normatívnych požiadaviek, čo môže mať fatálne následky, či už z hľadiska finančných škôd, alebo aj ohrozenia na živote pracovníkov na stavbe. Žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zdôrazňoval, že má na mysli akúsi základnú kvalitu, ktorá vyplýva zo zákonných, technických a normatívnych požiadaviek a ktorú je potrebné pri stavebných prácach dodržiavať za každých okolností, bez ohľadu na skutočnosť, či verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ stanovil niektoré z kritérií na vyhodnocovanie ponúk aj kvalitu zrealizovaných prác. Podľa žalobcu práve pri podcenení potrebného množstva odborníkov ako aj jednotlivých profesijných odborností, zvlášť pri tak plošne rozsiahlej stavbe akou je predmetná stavba (bude tu existovať niekoľko stavenísk), môže dôjsť k zlyhaniam, ktorá môžu mať fatálne následky ako napríklad pád mostu pri Kurimanoch. Ďalej svoj návrh žalobca odôvodňoval tým, že predmetné verejné obstarávanie ešte nebolo ukončené, t.j. nedošlo k uplynutiu lehoty na predkladanie ponúk. Tvrdil, že má záujem zúčastniť sa uvedenej súťaže a predložiť riadnu a konkurencieschopnú ponuku so záujmom uspieť v súťaži, pričom využitím revíznych postupov a v nich uvedených skutočností jasne deklaroval, že pokiaľ by predložil ponuku v aktuálnom stave, došlo by k jeho znevýhodneniu, nakoľko zo skutočností popísaných žalobcom vyplývajú pre žalobcu riziká, ktoré by musel zohľadniť výrazným navýšením cenovej ponuky, čo by malo za následok predloženie nekonkurencieschopnej ponuky. Ďalej žalobca uviedol, že je nepravdepodobné, že súd v predmetnej žalobe rozhodne pred ukončením lehoty na predkladanie ponúk, je žalobca ukrátený na svojich právach zúčastniť sa verejnej súťaže s možnosťou predložiť konkurencieschopnú ponuku, čím dochádza k jeho nepriamej diskriminácii. Zastával názor, že priznanie odkladného účinku je aj vo verejnom záujme a to z dôvodu riadnej hospodárskej súťaže, nakoľko riadne a konkurencieschopné ponuky je možné zo strany uchádzačov predložiť len ak sú súťažné podklady jasné a jednoznačné a predložené ponuky porovnateľné. Inak hrozí nehospodárne nakladanie s peniazmi daňových poplatníkov. 3. Žalovaný sa k žalobe vo veci samej vyjadril písomne, podaním zo dňa 13.08.2019, osobne podaným tunajšiemu súdu dňa 14.08.2019, v rámci ktorého sa vyjadril i k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, a to tak, že neboli podľa žalovaného naplnené podmienky v zmysle § 185 písm. a) SSP pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe, nakoľko predmetné tvrdenie žalobcu týkajúce sa potenciálnej hrozby vzniku škody alebo závažnej ujmy na strane žalobcu sa nepreukázalo. Vo vyjadrení žalovaný ďalej uviedol, že z ust. § 185 SSP vyplýva, že priznanie odkladného účinku žaloby je fakultatívnym inštitútom a je plne ovládané dispozičnou zásadou. Návrh je oprávnený podať výlučne žalobca a je potrebné ho odôvodniť zákonom predpokladanými dôvodmi (závažná ujma, hrozba značnej hospodárskej škody, hrozba závažnej ujmy na životnom prostredí, hrozba iného vážneho nenapraviteľného následku). Návrh nemôže byť abstraktný a žalobca má zákonnú povinnosť adekvátne preukázať svoje tvrdenia, pretože vzhľadom na právnu istotu ide o výnimočný procesný inštitút (viď napr. uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6S/113/2018 zo dňa 2. 8. 2018). V tejto súvislosti mal žalovaný za to, že konštatovanie žalobcu, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia údajne hrozí závažná ujma na právach žalobcu, ale aj značná finančná škoda, nie je možné považovať za relevantné pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe, pretože žalobca neosvedčil žiadny priamy reálny dopad a ujmu, ktorá by mohla zmariť ochranu jeho subjektívnych práv a právom chránených záujmov. Podľa žalovaného je uvedené konštatovanie žalobcu všeobecné a žiadnym spôsobom nepreukazuje hrozbu závažnej ujmy na jeho právach alebo hrozbu značnej finančnej škody. 4. K žalobe žalobcu, vrátane návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, sa písomne vyjadril aj ďalší účastník konania, v podaní zo dňa 06.03.2019 doručenom tunajšiemu súdu dňa 12.07.2019, a to tak, že navrhoval odkladný účinok správnej žalobe nepriznať. 5. V ďalších vyjadreniach (zo dňa 01.08.2019 a 04.09.2019) žalobca na svojom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zotrval. 6. Podľa § 184 SSP podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 7. Podľa § 185 SSP správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s vereným záujmom (písm. a/), ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie (písm. b/). 8. Podľa § 186 ods. 1 SSP nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. 9. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne. 10. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to vyslovene ustanoví Správny súdny poriadok alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže však aj správny súd, a to za podmienok stanovených zákonom. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žaloby je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. V prípade, ak sa žalobca domáha priznania odkladného účinku správnej žaloby proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ktoré má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, náležitosťou takéhoto návrhu musí byť tvrdenie o tom, že žalobcovi hrozí vážna a nenapraviteľná ujma. Podmienkou je, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie. Žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, vyžaduje sa však osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí. Dôkazy k tomuto tvrdeniu musí predložiť žalobca. Ďalším predpokladom vydania takéhoto procesného rozhodnutia je vyjadrenie žalovaného k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby. Priznaním odkladného účinku sa pozastavujú do skončenia konania pred správnym súdom všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, čo znamená, že takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia sú vylúčené. Ide teda o výnimočné rozhodnutie, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy. 11. Správny súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením § 185 SSP skúmal, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobcu a dospel k záveru, že v preskúmavanej veci neboli naplnené podmienky pre jeho priznanie podľa ust. § 185 písm. a) SSP ani podľa ust. § 185 písm. b) SSP. 12. Dôvodom priznania odkladného účinku správnej žalobe v zmysle ust. § 185 písm. a) SSP je naplnenie niektorého z nasledovných dôvodov pre priznanie odkladného účinku: 1. hrozba následku závažnej ujmy, 2. hrozba následku značnej hospodárskej či finančnej škody, 3. hrozba následku ujmy na životnom prostredí, 4. prípadne hrozba iného vážneho nenapraviteľného následku. Hrozba týchto následkov musí byť pritom tiež spojená buď s okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, alebo jeho inými právnymi následkami. Samotné naplnenie uvedených dôvodov však pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe nepostačuje, pretože zákon (SSP) súčasne ustanovuje podmienku, že takéto priznanie nebude v rozpore s verejným záujmom. Žalobca vo svojom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, podanom so správnou žalobou - ako jej súčasť, ako dôvod pre vyhovenie jeho žiadosti uviedol ohrozenie následkom značnej hospodárskej škody pri realizovaní predmetnej stavby, ktoré videl v tom, že nie je úplne jasný rozsah nasadenia odborníkov, ktorý majú, ale aj môžu jednotliví záujemcovia predložiť v rámci predkladania cenových ponúk v predmetnom verejnom obstarávaní. V tejto súvislosti považuje správny súd za potrebné uviesť, že okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) musí návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku (či už v zmysle písm. a) alebo b) § 185 SSP). Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) § 185 je žalobca zároveň povinný dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Strohá nepreukázaná konštatácia o hrozbe následku značnej hospodárskej škody nepostačuje. Správny súd zastáva názor, že žalobca vo svojom návrhu neosvedčil žiaden zo zákonných dôvodov na priznanie odkladného účinku správnej žalobe v zmysle ust. § 185 SSP. Potreba dočasnej úpravy právnych pomerov musí pritom vyplývať z právneho stavu vytvoreného napadnutým rozhodnutím. Argumenty žalobcu zamerané na všeobecné konštatovanie o značnej hospodárskej škode pri realizovaní stavby neosvedčujú bez ďalšieho priznanie odkladného účinku správnej žalobe. 13. Primárne považuje správny za potrebné uviesť, že nastúpenie odkladného účinku správnej žaloby predstavuje iba určitú výnimku a nie pravidlo, kedy ešte pred rozhodnutím správneho súdu vo veci samej nastupujú právne následky predpokladané v ust. § 186 ods. 1 SSP, ktoré sa vo svojej podstate blížia k účinkom vyhovenia správnej žalobe. 14. V kontexte vyššie uvedených skutočností týkajúcich sa zákonných podmienok možnosti priznať odkladný účinok správnej žalobe a argumentácie žalobcu obsiahnutej v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, tunajší súd zastal názor, že žalobca hodnoverne neosvedčil tvrdenú hrozbu vzniku značnej hospodárskej škody v spojení s okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného. 15. Pre úplnosť správny súd poznamenáva, že hoci SSP neobsahuje legálnu definíciu značnej hospodárskej alebo finančnej škody a v tomto prípade nemožno bez ďalšieho aplikovať kvantifikáciu značnej škody upravenej v § 125 ods. 1 Trestného zákona, pretože ide o definíciu pojmov priamo súvisiacich so skutkovými podstatami trestných činov, resp. kvalifikovanými skutkovými podstatami trestných činov. SSP však predpokladá „hrozbu“ vzniku značnej finančnej ujmy, ktorá ešte nemusí byť presne v tom-ktorom prípade ohraničená a je potrebné je posudzovať pre každý prípad individuálne. Pôjde teda o škodu, ktorá je pre žalobcu ekonomicky cítiteľná a ktorej vznik by ho mohol negatívne ovplyvniť v ďalšej činnosti. V tejto časti má žalobca zákonnú povinnosť adekvátne preukázať svoje tvrdenia, špecifikovať jeho finančnú situáciu, a aj popísať prípadný vplyv výkonu rozhodnutia na jeho ekonomickú situáciu, pretože vzhľadom na princíp právnej istoty predstavuje priznanie odkladného účinku správnej žalobe výnimočný procesný inštitút. Naviac, žalobca nepreukázal ani tú skutočnosť, že priznanie odkladného účinku žaloby nie je v rozpore s verejným záujmom. 16. Záverom tunajší súd uvádza, že vo veci nie sú dané ani predpoklady na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 písm. b/ SSP, pretože napadnuté rozhodnutie nemá podklad v právne záväznom akte EÚ, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti. 17. Vzhľadom k tomu, že žalobca neosvedčil splnenie základných zákonom vyžadovaných predpokladov definovaných v ustanovení § 185 SSP, správny súd v súlade s ust. § 188 SSP návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol. 18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná podľa § 439 ods. 2 písm. e/ SSP.